Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201714
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224201714.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň

JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX C. XX, zastúpenej: D. E. F. G., advokátom, so sídlom H. I. XXX/X, XXX XX J., proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s .r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752,zastúpenému:F.C.D.F.G.,J.,sosídlomC.XX,XXXXXK.,IČO:XXXXXXXX,ourčenie,žeúverje
bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1Csp/32/2024 - 64
zo dňa 24.10.2024, takto

1

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III., VI. a VII..

II. Žalobkyňa má proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.: 1Csp/32/2024 - 64 zo
dňa 24.10.2024
- v I. výroku určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 30.10.2013 je
bezúročný a bez poplatkov;

- v II. výroku určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.130,25 eur spolu s príslušenstvom,
odo dňa 17.07.2024 do zaplatenia;
- v III. výroku určil, že zmluvná podmienka v článku 7. v tejto zmluve, v časti: „Dlžník, Spoludlžník 1,
Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa
ich dodržiavať.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou;
- v IV. výroku určil, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere uvedená v článku 8, bod
8.1. je neprijateľnou zmluvnou podmienkou;

- v V. výroku určil, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere uvedená v článku 8, bod 8.4.
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou;
- v VI. výroku určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., k Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 30.10.2013,
v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.2., v časti: „Dlžník,
Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o
RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude

uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet
Veriteľa, ale až okamžikom, kedy dôjde k jej identifikácii zo strany Veriteľa.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou;- v VII. výroku určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., k Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 30.10.2013,
v článku 14. Sankcie, v bode 14.1., v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka

2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť
Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.). Ak
sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri
mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky
Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2)

povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 %
p.a.).“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou;
- v VIII. výroku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
- v IX výroku. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 30.10.2013

žiadosťoposkytnutierevolvingovéhoúveru/zmluvaorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX,nazáklade
ktorej v bode 5 žalobkyňa požiadala o úver vo výške 1.170,00 eur so splatnosťou 42 splátok, vo výške
62,69 eur s predpokladanou RPMN 70,02 % a ročnou úrokovou sadzbou 70,02 %. V bode 6 v rámci
údajov o schválenom revolvingovom úvere bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.170,00 eur so
splatnosťou 42 splátok, vo výške 62,69 eur s predpokladanou RPMN úveru po poskytnutí revolvingu

vo výške 69,72 % s ročnou úrokovou sadzbou 70,02 %. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj
zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa zaplatila na úver celkom sumu 2.132,08
eur. Dňa 18.01.2023 žalobkyňa predložila zmluvu o revolvingovom úvere združeniu na jej posúdenie,
kedy jej bolo oznámené, že sa jedná o úver bezúročný a bez poplatkov a obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, čím na strane žalovaného tak došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Ďalej súd prvej

inštancie citoval jednotlivé články zmluvných podmienok, ktorých určenia za neprijateľné sa žalobkyňa
v tomto spore domáhala.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 137 ods. 1 písm. d), § 298 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb.

Obchodný zákonník, ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 53a ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2, §
451 ods. 1 a 2, § 563 a § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), ust. § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a
ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2 písm. f) a j), § 11 ods. 1 písm. b) a d) a ods. 4, § 19 ods. 1 a

2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

4. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským,
keďže žalovaný ako veriteľ (dodávateľ) pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou, ktorá je fyzickou osobou -
nepodnikateľom a zároveň ide o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal s námietkou premlčania, s prípustnosťou žaloby,
s určením bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru a tiež neprijateľnosťou zmluvných
podmienok.

5. V bodoch 77. - 80. odôvodnenia sa súd prvej inštancie zaoberal zmluvnou podmienkou v bode 7
v znení: „Dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k
nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“ Najprv poukázal, na rozhodnutia Okresného súdu
Prešov č. k. 19Csp/69/2020 - 50 zo dňa 09.02.2021, č. k. 9Csp/32/2020 - 47 zo dňa 11.05.2020, sp. zn.

7C/338/2014 zo dňa 20.03.2017, ale aj na rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9C/2/2014
zo dňa 16.09.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 20Co/41/2016 zo dňa
27.04.2017, ktoré rozhodovali o neprijateľnosti obdobných zmluvných podmienkach. Citujúc článok 3
ods. 1 a článok 2 písm. b) Smernice európskeho parlamentu a rady 2005/29/ES o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a § 2 písm. b) zákona o ochrane

spotrebiteľa súd prvej inštancie uviedol, že uvedené „vyhlásenie“ spotrebiteľa včlenené dodávateľom
do textu zmluvy považuje za neprijateľné prenášanie dôkazného bremena o riadnom oboznámení
spotrebiteľa so zmluvnými dojednaniami, a to práve na slabšiu stranu - spotrebiteľa. Podľa súdu prvejinštancie preto bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že pred podpisom samotnej zmluvy žalobkyňu
oboznámil, prečítal a predložil jej na podpis zmluvné dojednania, čo však žalovaný nepreukázal.

6. V bode 83. odôvodnenia sa súd prvej inštancie zaoberal zmluvnou podmienkou uvedenou v článku 8,
Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., v znení: „Dlžník, Spoludlžník
1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ
uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude

uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet
Veriteľa, ale až okamžikom, kedy dôjde k jej identifikácii zo strany Veriteľa.“. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/90/2018 zo dňa 19.11.2018, ktorý potvrdil
rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Csp/26/2017 zo dňa 04.04.2018 pojednávajúce o
obdobnej zmluvnej podmienke, a na ďalšie rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/91/2020
zo dňa 07.09.2020 (potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn. 19CoCsp/54/2020 zo dňa

10.06.2021),sp.zn.7Csp/35/2021zodňa13.10.2021,sp.zn.14Csp/88/2020zodňa13.10.2021,sp.zn.
19Csp/69/2020zodňa09.02.2021,aleajrozhodnutieOkresnéhosúduHumennésp.zn.13Csp/56/2023
zo dňa 31.01.2024. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom Okresného súdu Humenné, podľa
ktorého: „Žalovaný s neuvedením variabilného symbolu spája následok neuhradenia splátky v čase jej
pripísania, ale až v momente jej identifikovania zo strany žalovaného ako veriteľa, čo vedie k tomu,

že napriek faktickej úhrade splátky na účet veriteľa sú dlžníkovi okrem dlžnej splátky pripočítané aj
úroky z omeškania, prípadne iné sankcie. Už len neurčitosť následkov spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvné dojednania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nie sú podpísané žalobcom, a to napriek tomu, že má ísť o zmluvné dojednania,
ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súd zistil neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky.“

7. V bode 84. odôvodnenia sa súd prvej inštancie zaoberal zmluvnou podmienkou uvedenou v
Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,
k Zmluve o revolvingovom úvere v článku 14. Sankcie, v bode 14.1., v znení: „V prípade omeškania
Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník

1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý
deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka
2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto
Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto
zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 %

dlžnej sumy za každý deň omeškania (t .j. 14,6 % p. a.).“ , ktorá priamo vo vzťahu k žalovanému
bola už za neprijateľnú vyhlásená aj Okresným súdom Skalica v rozhodnutí sp. zn. 7C/803/2014 zo
dňa 10.09.2015 (potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/133/2017 zo dňa
23.04.2018) a obdobný záver uviedol aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí č. k. 18CoCsp/47/2020
- 113 zo dňa 22.06.2021. Súd prvej inštancie citoval z rozhodnutí Krajského súdu v Prešove (č. k.

18CoCsp/47/2020 - 113 a sp. zn. 12Co/33/2020): „Javí sa, že zmluvná pokuta je len jednostranná
a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy veriteľa a na včasné splnenie dlžnej sumy zo strany
dlžníka. Zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre prípad omeškania dlžníka, nie však aj omeškania
v plnení povinností veriteľa, z čoho vyplýva, že porušenie povinností dlžníka je sankcionované viac
ako porušenie zmluvných povinností veriteľa. Za takéto porušenie zmluvného dojednania môže veriteľ

žiadať zákonné úroky z omeškania, v dôsledku čoho jej zmluvná pokuta ďalšou duplicitnou sankciou
za omeškanie.“. „Vo vzťahu k primeranosti zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná vo výške 0,065 %
denne z dlžnej sumy, ročne 23,725 %, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako sa spotrebiteľa. Odvolací súd
na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie dodáva, že uvedená zmluvná podmienka je

naviac pomerne sofistikovane ukrytá do rozsiahlych a drobným písmom písaných zmluvných dojednaní,
pričom Občiansky zákonník vyžaduje pre platné dojednanie o zmluvnej pokute písomnosť, teda osobitnú
pozornosť zmluvných strán. Zo zaradenia uvedeného ustanovenia o zmluvnej pokute do zmluvných
dojednaní vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla mať vedomosť a nemohla ani predpokladať,
že súčasťou zmluvných dojednaní k zmluve budú aj ustanovenia o zmluvnej pokute, pretože zmluvné

dojednania, či všeobecné zmluvné podmienky vo všeobecnosti slúžia na úpravu dojednaní najmä
technického charakteru.“.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP v zmysle zásady úspechu, a keďže
uplatnenému nároku žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu (s výnimkou časti uplatneného príslušenstva
pohľadávky priznanej titulom bezdôvodného obohatenia), priznal jej voči procesne neúspešnému

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku v časti výrokov III., VI., VII. a IX. v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie
žalovaný, ktoré odôvodnil nepreskúmateľnosťou rozsudku, nesprávnymi skutkovými závermi a
nesprávnym právnym posúdením súdom prvej inštancie.

10. K neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku III. napadnutého rozsudku žalovaný
uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku okrem citácii z vecne a obsahovo nesúvisiacich
rozhodnutí s prejednávanou vecou nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by zdôvodnili základné znaky
neprijateľnosti zmluvnej podmienky a že by tieto boli splnené. Podľa žalovaného nie je zistiteľné, na
základe čoho a akého zákonného ustanovenia súd prvej inštancie si účelovo vyberá časť nejakého

ustanovenia a tiež nie je zistiteľné, aké konkrétne práva a povinnosti súdom vybraná časť ustanovenia
vlastne upravuje tak, že tvorí hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v prospech spotrebiteľa.

11. Žalovaný ohľadom výroku VI. rozsudku považuje za nesprávne a nezákonné, aby na jednej strane
štát, v mene ktorého koná a rozhoduje súd, považoval za neprijateľnú podmienku to, že osoba je povinná

uhrádzať záväzky s konkrétnymi platobnými údajmi tzn. variabilným symbolom, a na strane druhej štát
stanovoval v zákonoch, že rovnaký postup - teda neplnenie povinnosti uhrádzať platby s variabilným
symbolom má za následok vznik sankcií pri povinných platbách na sociálne poistenie, zdravotné
poistenie či dokonca zastavenie súdneho konania. Podľa žalovaného rozsudok a jeho odôvodnenie
neobsahuje žiadny skutkový záver ani právne posúdenie hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže ako krajne a účelové a v rozpore so základnými
právami výkladu práva je to, aby osoba bola pri platbách voči štátu povinná používať predpísané
platobné údaje (vrátane variabilného symbolu) a v súkromných vzťahoch v postavení spotrebiteľa už
takúto povinnosť nemala.

12. K výroku VII. žalovaný namietol, že súd prvej inštancie neaplikoval ust. § 53b ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 3a ods. 1 - 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Podľa žalovaného zmluvná
pokuta 0,04 % denne znamená, že je závislá od doby trvania omeškania, preto nejde o paušálnu sumu
za porušenie povinnosti a v ročnom vyjadrení znamená 14,6 % ročne, čo je hodnota neprevyšujúca
trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Žalovaný tiež poukázal na článok 14., ods. 14.3,

kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom
omeškania o viac ako 5 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov
z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., preto ustanovenie zmluvy plne korešponduje s
citovanou právnou úpravou.

13. Žalovaný v odvolaní dodal, že zákonným predpokladom pre záver o neprijateľnej zmluvnej
podmienke je, aby (a) išlo o ustanovenie spôsobujúce protiprávny stav, súčasne o (b) ustanovenie,
ktoré sa odchyľuje od právnej úpravy, a zároveň (c) aby spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach na úkor spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je taká podmienka, ktorá

v rozpore so zákonom alebo mimo zákonnej úpravy vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej
zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Značnú nerovnováhu je podľa Najvyššieho súdu SR možné
vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu v rozpore so zákonom nedovoľuje alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti od odstúpenia od zmluvy. Preto podľa

žalovaného za „neprijateľnú podmienku“ tak nemožno považovať ustanovenie, ktoré preberá obsah
zákona a zodpovedá jeho zneniu a to len preto, že na základe nej má spotrebiteľ niečo plniť, strpieť
a pod. (Súdny dvor EÚ - vec C-34/13). Preto podľa žalovaného súd prvej inštancie opätovne aj pri
tomto výroku VII. porušil zákon, pretože úplne prehliadol § 53 ods. 13 a ods. 6 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z. z..

14. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.15. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej

lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným
a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa § 385 CSP (a
contrario).Pretožerozsudokvovecisamejmusíbyťverejnevyhlásený,odvolacísúduverejnilvzákonom
stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke

Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozsudku
(§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v jeho napadnutej časti potvrdiť.

17. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní boli preskúmavané len napadnuté
výroky III., VI. a VII. a súvisiaci výrok o trovách konania, a preto ostatné výroky rozsudku v odvolacom

konaní preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť.

18. Žalovaná odvolanie podala z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

19. K posúdeniu odvolacej námietky týkajúce sa nesprávneho postupu súdu spôsobujúceho porušenie

práva odvolateľa na spravodlivý proces ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uvádza,
že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo
na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie
o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať

sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle,
právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,

znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte
celého konania. Žalovaný k uvedenému odvolaciemu dôvodu uvádza, že jeho naplnenie spočíva v
nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v kontexte s nesprávnymi skutkovými
zisteniami a nesprávnym právnym posúdením.

20. Čo sa týka námietky žalovaného k nesprávnosti skutkových zistení, odvolací súd poukazuje,
že nesprávne skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie, znamená, že zistenie súdu
prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia
a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle

nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor. Žalovaný však vo svojom odvolaní
neuvádza, ktoré konkrétne skutkové zistenie súdu prvej inštancie nie je správne. Obe strany sporu
predkladali súdu prvej inštancie dôkazy, ktoré súd vykonal a z uvedených zistil správny skutkový stav.
Z obsahu odvolania je však zrejmé, že odvolateľ nesúhlasí najmä s právnym posúdením veci čo do
určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa vyhlásenia spotrebiteľa so zoznámením so

zmluvnými podmienkami a ich bezvýhradným dodržiavaním, určenia správneho variabilného symbolu
pri zasielaní platby žalovanému a zmluvnej pokuty pri omeškaní s úhradami spotrebiteľa.

21. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd poukazuje, že právnym posúdením veci
je aplikácia práva na zistený skutkový stav; je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného

skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Právne posúdenie
je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

22. Podľa § 53 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky
zákonník“)účinnýchod1.3.2010,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka účinného od 01.07.2011 do 31.05.2014 neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa ust. § 53a Občianskeho zákonníka účinného od 1.3.2010 do 30.6.2024 ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 53b Občianskeho zákonníka účinného od 01.06.2010, ak je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením
záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 do 12.6.2014 zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24.Podľačl.2písm.a)SmerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách
na účely tejto smernice „nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 - 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola

individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo

strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.25. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemá pochybnosti o tom, že
vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, založený zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 30.10.2013. Spotrebiteľská zmluva predstavuje rovnorodý druh občianskoprávnych

zmlúv, v ktorých je jedným z účastníkov je spotrebiteľ a ktorý má osobitný režim právnej úpravy.
Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného
vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych
plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ

nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník výslovne ustanovuje, že
ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkanýtovar,čislužbykonáprofesionálneavsúladespoctivýmprístupomkpodnikaniu.Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník

zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakázané, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali
ustanovenia, ktoré môžu spôsobiť „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán v
neprospech spotrebiteľa. Pre tieto zmluvné klauzuly zákon používa výraz „neprijateľná podmienka”

a sú exemplatívne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Základnou charakteristikou
neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť
zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia (tovaru
alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky

spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá.

27. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je ochrana zavedená vyššie citovanou
smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí
s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah

týchto podmienok. Čl. 6 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý
zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil
v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z
takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak
v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky

naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky,
len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. (rozhodnutie C-240/98
až C-244/98, bod 25z 27. 6. 2000 vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, tiež rozhodnutie
C-243/08 zo 4. 6. 2009 vo veci Pannon GSM Zrt. v. Erzsébet Sustikné Győrfi).

28. Ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach sa použijú vždy, keď dodávateľ pripravil
zmluvné podmienky (klauzuly) vopred a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah a teda má len možnosť
tieto podmienky prijať a uzavrieť zmluvu s dodávateľom alebo návrh zmluvy neprijať a zmluvu tak
neuzavrieť. Takéto zmluvné podmienky sa nepovažujú za individuálne dojednané. Zmluvné podmienky
sa vždy považujú za individuálne nedojednané do času, kým dodávateľ nepreukáže opak.

29. K záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve o úvere, v článku 7 (výrok III napadnutého
rozsudku), s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, sa žiada doplniť, že zmluvnou podmienkou v takomto
znení je na spotrebiteľa de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa s
úverovými podmienkami. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa vo vzťahu

k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde neprijateľný účinok. Obsahovo blízke ustanovenia
dodávateľov, zakomponované do textu spotrebiteľskej zmluvy o úvere, boli pritom v minulosti opakovane
predmetom súdneho prieskumu. Podľa súdnej praxe ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §
53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka (rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 7Csp/23/2022
z 13.10.2022, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoCsp/10/2025 zo dňa 19.6.2025).

V ustanoveniach § 4 a § 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch sú priamo definované informačné
povinnosti veriteľa a je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou
prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si povinností
veriteľa zo zákona. Samotné prehlásenie spotrebiteľa zakomponované v texte zmluvy ako štandardnázmluvná podmienka nepredstavuje dôkaz o tom, že si veriteľ svoju povinnosť splnil. Veriteľ je povinný
dôveryhodne preukázať, že spotrebiteľa oboznámil s uvedenými listinami. Odvolanie žalovaného vo
vzťahu k tejto napadnutej zmluvnej podmienke je preto nedôvodné.

30. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13, podľa ktorého
„Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že:
- jednak bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinností

upravených v článkoch 5 a 8 smernice 2008/48 zaťažuje spotrebiteľa, a - jednak bránia skutočnosti,
aby sa súd z dôvodu štandardného ustanovenia musel domnievať, že spotrebiteľ uznal úplné a
správne vykonanie veriteľom jeho predzmluvných povinností, pričom toto ustanovenie má za následok
aj prenesenie dôkazného bremena o vykonaní uvedených povinností, ktoré môže narušiť účinnosť práv
priznaných smernicou 2008/48. “ Totožnú zmluvnú podmienku už Okresný súd Prešov rozsudkom sp.zn.
7Csp/5/2024 z 10.6.2024, určil, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, rovnako tak rozsudkom

Okresného súdu Prešov sp. zn. 13Csp/56/2023, z 31.1.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 25CoCsp/11/2024 zo dňa 11.02.2025.

31. Čo sa týka neprijateľnej zmluvnej podmienky uvádzania variabilného symbolu pri identifikácii platby
a sankcie v prípade nedodržania uvedenia variabilného symbolu (výrok VI. napadnutého rozsudku)

odvolací súd k argumentácii súdu prvej inštancie dodáva, že uvedená podmienka zhoršuje právne
postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, keďže zo žiadnej právnej normy upravujúcej súkromnoprávny
vzťah nevyplýva povinnosť uvádzania pri úhradách peňažného záväzku variabilný symbol. Žalovaná
zmluvná podmienka je tak v rozpore s § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého splnením
dlh zanikne, keďže žalovaný tento časový moment splnenia dlhu posunul až do momentu identifikácie

platby, čo zhoršuje postavenie spotrebiteľa, keďže dôsledkom tejto zmluvnej podmienky je to, že pri
neidentifikovanej platbe sa spotrebiteľ dostáva do omeškania, s čím je spojené právo veriteľa na úroky
z omeškania. Odvolací súd nijako nepopiera dôležitosť a význam uvádzania variabilného symbolu,
ktorý slúži na identifikáciu platby pre veriteľa, avšak podstata neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky
spočíva v tom, že napriek jej včasnej úhrade sa spotrebiteľ dostáva v dôsledku konania veriteľa do

„omeškania“, s čím je veriteľ následne oprávnený spotrebiteľa sankcionovať. Odvolací súd netvrdí,
že v prípade viacerých záväzkov toho istého dlžníka má veriteľ jednostranne určiť účel platby, ale v
súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom je také konanie veriteľa, ktorý po dodatočnej
identifikácii neurčenej platby (aj v súčinnosti s dlžníkom), považuje túto platbu za uhradenú nie až dňom
jej identifikácie, ale spätne ku dňu jej prijatia.

32. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky odvolací súd vidí aj v tom, že jej jadrom je skrytá a zjavne
neprimeraná sankcia pre spotrebiteľa. Je zjavne neprijateľné také ustanovenie zmluvy, podľa ktorého
dodávateľ neakceptuje plnenie spotrebiteľa iba preto, že splátka nie je opatrená správnym variabilným
symbolom (ďalej aj „VS“). Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že jej účinkom je

upieranie práv spotrebiteľovi, čo je neprípustné (§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. účinného
do 30.6.2024). Takáto podmienka opätovne sleduje možnosť za každých okolností postihnúť dlžníka.
Neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie VS je formálna chyba zo strany dlžníka a je neprípustné, aby
bol za riadne plnenie dlžník postihovaný.

33. V súvislosti s námietkami žalovaného, ktorý sa ohradzoval voči určeniu neprijateľnosti zmluvnej
podmienky uvedenej vo výroku VII. napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že za problematický
je potrebné považovať najmä spôsob dojednania zmluvnej pokuty. Pri posudzovaní, či sa v rámci
spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú podmienku, je nevyhnutné vychádzať z toho, že ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu,

že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a
má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými
formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Zmluvnú pokutu v danom prípade nie je možné
považovať za individuálne vyjednanú, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere je typickou štandardnou
formulárovou listinou, ktorá podlieha súdnej kontrole. V zmluve koncipovaná zmluvná pokuta je

podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo strany žalovaného
naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. K uvedenému odvolací súd ešte
dopĺňa, že dojedanie o zmluvnej pokute je súčasťou samostatného dokumentu - Zmluvné dojednania
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti žalovaného, ktoré nie sú žalobkyňou ani len podpísané.Samotné vyhlásenie žalobkyne v zmluve o úvere, že bola oboznámená aj s inými zmluvnými
podmienkami, nepostačuje pre preukázanie toho najdôležitejšieho, a to ich individuálne dojednanie
medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

34. Ustanovenia o zmluvnej pokute je tak predtlačou zakomponovanou v zmluvných podmienkach bez
možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je uvedená v bode 14 a vzhľadom na
charakter dojednania a jeho začlenenia v texte, odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že zmluvná
pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by

práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však
nemožno hovoriť v prípade, keď spotrebiteľ musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených
v zmluve, všeobecných podmienkach a nemôže ich vylúčiť.

35. Hoci žalovaný namieta, že dojednanie o zmluvnej pokute, teda najmä o jej výške, je v súlade so
zákonom akceptujúc ním stanovený limit sankcií, odvolací súd ako už uviedol vyššie ako problematické

vyhodnotil nie výšku zmluvnej pokuty, ale spôsob jej dohodnutia bez toho, aby bola individuálne
dojednaná a tiež bez podpisu žalobkyne, čo značí, že absentuje zákonom predpísaná písomná forma
jej dojednania. Preto odvolací súd tiež dospel k záveru, že nielen výška zmluvnej pokuty, ale samotné
podmienka o tejto sankcii bola direktívne nariadená,, čo spôsobuje jej neprijateľnosť a aj neplatnosť.
Odvolací súd nespochybňuje právo veriteľa zabezpečiť splnenie povinnosti dlžníka aj prostredníctvom

zmluvnej pokuty, avšak nie spôsobom prezentovaným žalovaným.

36. Odvolací súd poukazuje, že žalovaný neposkytol žiadnu argumentáciu na preukázanie prijateľnosti
napadnutých zmluvných podmienok. Uvedené zmluvné podmienky neboli dohodou medzi stranami, ale
boli jednoznačným diktátom zo strany dodávateľa. Zároveň spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch ich

uzavretia a nemal možnosť zmluvné podmienky odmietnuť, pretože mu boli predložené v rámci vopred
pripravenej formulárovej zmluvy. Tiež treba dodať, že uvedené zmluvné podmienky už boli súdmi vo
viacerých iných súdnych sporoch vyhlásené za neprijateľné (napr. v konaniach pred odvolacím súdom
- sp. zn. 12CoCsp/10/2025, 12CoCsp/17/2025, 27CoCsp/9/2024, 7CoCsp/8/2025)

37. Žalovaný tak vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné námietky a argumenty, ktoré by mohli
zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti. Súd prvej inštancie poukázal na všetky
podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ
rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu

v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie
mohol žalovaný náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho
právo na spravodlivý súdny proces, nebola mu odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že
odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jeho predstavám a očakávaniam.

38. Je potrebné si uvedomiť, že výsledkom súdneho konania je autoritatívne rozhodnutie, podľa
ktorého je v sporovom konaní vždy jedna strana sporu úspešná a druhá strana neúspešná. Súčasťou
práva na spravodlivý proces tak nemôže byť právo na to, aby bola procesná strana (žalobca, i
žalovaný) pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil práve s jej právnymi
názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným
úspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok.

39. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. Keďže odvolací súd zhodnotil, že napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie sú správne,
je správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, kedy súd prvej inštancie vychádzal
z úspechu strán sporu.

K trovám odvolacieho konania40. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí

41. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. V tomto prípade, keďže žalobkyňa v odvolacom konaní bola úspešná, odvolací súd jej priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 422 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci.