Rozsudok – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Odi/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124454626
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124454626.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

3Odi/10/2024

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Dominikou Vavrekovou, v právnej veci
žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B,
826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. KASATKIN & PARTNERS s. r. o., so sídlom Záhradnícka 29,
811 07 Bratislava, IČO: 47 255 021, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C.
XXX/XX, XXX XX D., štátny občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Peter Škrabák, advokát, so sídlom

Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

3Odi/10/2024

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

3Odi/10/2024

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 19. 12. 2024 prostredníctvom splnomocneného zástupcu ako
veriteľ prihlásený v konkurze na majetok žalovaného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
2OdK/607/2019 domáhal zrušenia jeho oddlženia z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení, resp.
po oddlžení poctivý zámer. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť v
zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR, čím žalovaný vyvrátil skutkovú podstatu poctivého zámeru a na strane
žalovaného je preukázaný nepoctivý zámer. Žalovaný ako dlžník nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj

dlh v medziach svojich možností a schopností a napriek tomu, že po oddlžení nadobudol dedičstvo
nie nepatrnej hodnoty, svojim veriteľom neposkytol polovicu tohto dedičstva tak, ako mu to nariaďuje
zákonná povinnosť.

1.1. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby odôvodnil tým, že je veriteľom
žalovaného na základe Platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8RO/105/2012 zo dňa
17. 04. 2012. Pohľadávka žalobcu z uvedeného exekučného titulu nebola doposiaľ zo strany žalovaného

uhradená a v celosti bola prihlásená do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Banská
Bystrica sp. zn.2OdK/607/2019.1.2. V žalobe žalobca k nepoctivému zámeru uviedol, že žalovaný nemal po oddlžení poctivý zámer, keď
pooddlženísvojímvedomýmkonanímvyvrátilzákonnépredpoklady„nepoctivéhozámeru“podľa§166g
ods. 1 ZKR tým, že nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností, keď

po oddlžení nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a z tohto dedičstva svojim veriteľom neposkytol
aspoň polovicu na úhradu ich nevymáhateľných pohľadávok. Zákon demonštratívne vymenúva, kedy
dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie, kedy dlžník poctivý zámer nemá. Podľa žalobcu je
s poukazom na § 166g ods. 1 ZKR zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovaného je, okrem
iného, aj úprimná snaha žalovaného riešiť po podaní návrhu svoj dlh v rámci svojich možností. Z

konania žalovaného takáto snaha nevyplýva. Zákon v ust. § 166g ods. 1 ZKR uvádza legálnu definíciu
poctivého zámeru a v ust. § 166g ods. 2 ZKR len demonštratívne uvádza podmienky nepoctivého
zámeru, ktoré nie sú konečným výpočtom a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody
nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je
potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz.
Žalobca k tomu poznamenal, že oddlžením nedochádza k zániku záväzkov veriteľa, rozhodnutím súdu

o oddlžení dlžníka sa pohľadávky veriteľov menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá
uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
ako aj po zrušení konkurzu. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho dôvodu. Žalobca
nespochybnil ekonomickú a spoločenskú opodstatnenosť oddlženia. Oddlženie je pre určitú skupinu ľudí
jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením

alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa
ktorýkoľvek dlžník môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi.

1.3. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu
žiadne úhrady a neposkytol žiadnu sumu na úhradu svojho záväzku, napriek tomu, že žalovaný po

oddlžení nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty, z ktorého mal v zmysle zákonnej úpravy (§
166g ods. 1 ZKR) poskytnúť svojim veriteľom aspoň polovicu a tým preukázať svoj poctivý zámer.
Žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 166g ods. 1 ZKR, keď po podaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu na jeho majetok žiadnym spôsobom neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy
v medziach svojich možností, napriek tomu, že disponoval dedičstvom, z ktorého mal polovicu jeho

hodnoty poskytnúť svojim veriteľom, čím je podľa žalobcu preukázaný nepoctivý zámer žalovaného a
tým odôvodnenosť podanej žaloby.

1.4. Žalobca s dôrazom na potrebu preukázania vyššie uvedených skutočností ohľadom nepoctivého
zámeru žalovaného navrhol súdu vykonať dopyt na Okresný úrad Krupina, odbor katastrálny za účelom

sprístupnenia dedičského uznesenia/osvedčenia o dedičstve, prípadne celého dedičského spisu sp.
zn. 18D/11/2021 za účelom riadneho preukázania právneho titulu a hodnoty nadobudnutého dedičstva,
ktoré nadobudol žalovaný a ktoré je zapísané na LV č. X, vedené Okresným úradom Krupina, odbor
katastrálny, obec D., k. ú. D.. Žalobca navrhol na preukázanie skutočností uvádzaných v podanej žalobe
aj výsluch žalovaného. Na záver žalobca zdôraznil, že nie je možné priznať právnu ochranu konaniu

dlžníka, ktorým preukázateľne zneužíva inštitút oddlženia. Žalobca si taktiež uplatnil nárok na náhradu
trov konania.

1.5. Žalobca k podanej žalobe pripojil nasledovné dôkazy: Platobný rozkaz Okresného súdu Topoľčany
sp. zn. 8RO/105/2012 zo dňa 17. 04. 2012 a Výpis z listu vlastníctva č. X - čiastočný pre k. ú. D..

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že návrh navrhovateľa
na zrušenie osobného bankrotu považuje za neopodstatnený a navrhuje, aby ho súd zamietol v plnom
rozsahu.

2.1. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že bol v čase podania návrhu platobne neschopný a bolo na
neho vedených niekoľko exekučných konaní. V čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu mal
viacero dlhov v nebankových spoločnostiach, bankách či iných inštitúciách. Čelil viacerým záväzkom
a prebiehajúcim exekučným konaniam, ktoré výrazne ovplyvňovali jeho ekonomickú ako aj životnú
situáciu. V čase oddlženia bol nezamestnaný a nachádzal sa v zložitej životnej situácii, vykonával

verejnoprospešné práce s cieľom zabezpečiť si aspoň minimálny príjem potrebný na úhradu svojich
základných životných potrieb a potrieb jeho rodiny. Spolu s manželkou sa stará o dve maloleté deti.
Celkový príjem domácnosti vrátane prídavkov na deti dosahuje mesačne sumu cca 600 Eur, čo nie jepostačujúce a ledva uhrádza základné životné potreby rodiny. Poukázal na ustanovenia § 166 ods. 1
a ods. 4, § 3 ods. 2
a § 166g ods. 4 ZKR.

2.2. Žalovaný k žalobným dôvodom uviedol, že v roku 2021 nadobudol v rámci dedičského konania
po zosnulom bratovi spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v podiele 985/2800. Ide o nehnuteľnosť
v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Úmysel žalovaného bol od začiatku a stále je poctivý,
nikoho neuviedol do omylu, ani sa nepokúsil žiadnym spôsobom obísť zákonné ustanovenia týkajúce

sa správania dlžníka voči veriteľom po oddlžení. Po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu v súlade
so zákonom tento riadne ponúkol na odkúpenie ostatným podielovým spoluvlastníkom v rámci
výkonu ich zákonného predkupného práva, avšak žiaden zo spoluvlastníkov neprejavil záujem z
dôvodu neschopnosti zabezpečenia finančných prostriedkov na realizáciu kúpy. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, žalovanému nemožno pripisovať nepoctivý zámer, naopak jeho konanie nasvedčuje
tomu, že sa riadil zásadami transparentnosti a zákonnosti a postupoval v súlade so zákonom.

Svoj spoluvlastnícky podiel ponúkol na odpredaj, čím si splnil zákonnú povinnosť. Žiadny podielový
spoluvlastník neprejavil záujem, preto za ponúkaný podiel nedostal žiadnu finančnú protihodnotu.
Sám je v zlej finančnej situácii a nemôže si dovoliť iniciovať súdne konanie a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo. Okrem vyššie uvedeného v nehnuteľnosti žijú maloleté deti, seniori a ďalší členovia
rodiny, ktorí nemajú záujem o predaj nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti môžu potvrdiť ostatní podieloví

spoluvlastníci nehnuteľnosti.

2.3. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že účelom štvrtej časti ZKR je pomôcť ľuďom, ktorí sa
ocitli v neriešiteľnej životnej situácii a to tým, že budú môcť začať „od znova“. Vzhľadom na uvedené
je toho názoru, že v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu spĺňal všetky náležitosti na jeho

vyhlásenie a takisto mal poctivý zámer a po podaní návrhu na oddlženie vynaložil úprimnú snahu riešiť
svoj dlh v medziach mojich možností a schopností. Preto navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania
návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

3. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 08. 07. 2025 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že
žalovaný nepreukázal, že by ponúkol svoj nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ostatným podielovým
spoluvlastníkom a ak by predmetnú skutočnosť aj preukázal, nič to nemení a nezbavuje to žalovaného
právnych dôsledkov, ktoré sú spojené s tým, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uloženú mu v
zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR voči jeho veriteľom vrátane žalobcu. Žalovaný ani nepoprel, že by

neoslovil jeho veriteľov, tak ako mu to ukladá vyššie uvedené ustanovenie. V danom prípade žalovaný
vyvrátil skutkovú podstatu poctivého zámeru v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR, nakoľko nesplnil
povinnosť tam uloženú a vzťahujúcu sa na jeho osobu, keď po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu
na jeho majetok nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty, z ktorého neponúkol aspoň polovicu jeho
veriteľom. Žalovaný predmetnú skutočnosť ani nepoprel, a teda žalobný nárok je nesporný a žaloba v

celom rozsahu dôvodná. Ďalšie skutočnosti, ktoré žalovaný v jeho vyjadrení deklaroval ohľadom jeho
rodinnej situácie žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal a zároveň tieto nezbavujú žalovaného
jeho zodpovednosti za poručenie jeho povinnosti voči jeho veriteľom v zmysle ust. § 166g ods. 1 ZKR.

4. K vyjadreniu žalobcu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalovaný, ktorý opätovne

poukázalnasvojunepriaznivúsociálnuafinančnúživotnúsituáciu.Dlhyazáväzky,ktorévtomčasemal,
sa postupne zvyšovali, a to najmä v dôsledku narastajúcich úrokov, ktoré prevýšili pôvodnú výšku istiny
dlhov. Je pravdou, že v rámci dedičského konania nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti
po zosnulom bratovi, tento podiel však nemožno považovať za reálne speňažiteľný z dôvodu, že ide
o nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve desiatich osôb, pričom všetci spolu v tejto nehnuteľnosti spoločne

žijú. Ani jeden z podielových spoluvlastníkov neprejavil záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu,
keďže z dôvodu zlej finančnej situácie nikto z nich nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie.
Pre úplnosť uviedol že, rovnako nemá vlastné zdroje na iniciovanie a financovanie súdneho konania,
pričom takéto by bolo pravdepodobne neefektívne, nakoľko žiaden z podielových spoluvlastníkov nemá
záujem o predaj nehnuteľnosti, pričom ide o obývanú nehnuteľnosť, v ktorej dlhoročne žijú celé rodiny

spolu s maloletými deťmi.

4.1. Podľa žalovaného je nevyhnutné posudzovať vec komplexne so zreteľom na viacero rozhodujúcich
faktorov. V prvom rade zákon neustanovuje explicitne žiadnu lehotu, v rámci ktorej má dlžník ponúknuťv prípade nie nepatrného dedenia aspoň polovicu takéhoto zdroja, čím podľa názoru žalovaného
zákonodarca ponecháva časový rámec na posúdenie individuálnych okolností prípadu. Je potrebné
zohľadniť časový aspekt nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, t. j. dedenia, ku

ktorému došlo v roku 2021 (Uznesenie o dedičstve 18D/11/2021 z dňa 19.11.2021), teda vyše dva roky
po oddlžení. Na základe uvedeného podľa žalovaného nemožno hovoriť o nepoctivom zámere, pretože
je v diametrálnej odlišnej situácii, ako keby nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty bezprostredne
po alebo počas konania o oddlžení. Na to, aby nadobudnutie dedičstva dlžníka mohlo mať relevanciu
vo vzťahu k poctivosti jeho zámeru, malo by k nemu dôjsť v čase blízkom rozhodnutiu súdu o vyhlásení

konkurzu. Tu ide o podstatný časový odstup, ktorý jasne preukazuje, že nadobudnutie spoluvlastníckeho
podielu titulom dedenia nenastalo ani bezprostredne po rozhodnutí o oddlžení a ani v jeho priebehu.

4.2. Žalovaný ďalej v rámci svojho vyjadrenia poukázal na to, že ako fyzická osoba bez právnického
vzdelania si nebol vedomý presného spôsobu, t. j. zákonného postupu, akým by mal postupovať pri
„ponuke“ spoluvlastníckeho podielu svojim veriteľom po dedení. Po zosnulom bratovi nezdedil žiadne

finančné prostriedky, keďže nešlo o peňažné dedičstvo, ale o spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti.
Pokiaľ by bol v rámci dedičského konania nadobudol finančné prostriedky, bol by schopný ich ponúknuť
svojim veriteľom a použiť ich na čiastočné uspokojenie pohľadávok, ale vzhľadom na skutočnosť,
že zdedil spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve ďalších deväť podielových
spoluvlastníkov, nevedel, akým spôsobom má v zmysle zákona voči svojim veriteľom postupovať. Za

týchto okolností považuje svoju situáciu za objektívne odlišnú od situácií, ktoré majú znaky nepoctivého
zámeru, pričom nikdy nemal úmysel konať v rozpore s princípmi poctivého úmyslu. Jeho úmysel bol
od začiatku a stále je poctivý, nikoho neuviedol do omylu, ani sa nepokúsil žiadnym spôsobom obísť
zákonné ustanovenia týkajúce sa správania dlžníka voči veriteľom po oddlžení. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti mu nemožno pripisovať nepoctivý zámer, naopak jeho konanie nasvedčuje tomu, že sa riadil

zásadami transparentnosti a zákonnosti a postupoval v súlade zo zákonom.

5. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 20. 11. 2025.

6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na svojej argumentačnej línii

a žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného uložil povinnosť nahradiť mu trovy
konania v celom rozsahu.

7. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na argumentácii uvedenej
v písomných vyjadreniach.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami založenými do spisu počas písomnej
fázy konania.

9. Žalobca v podanej žalobe navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného, a to na preukázanie

skutočností uvádzaných v podanej žalobe. Z návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného
nebolo zrejmé, k akým konkrétnym skutočnostiam má žalovaný vypovedať a aké skutkové tvrdenia by
sa mali výsluchom žalovaného preukázať, t. j. nebolo vôbec zrejmé, za účelom preukázania ktorého
skutkového tvrdenia má byť vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného, a teda ho súd nepovažoval
za kvalifikovaný. Ak žalobca navrhoval vypočuť žalovaného za účelom preukázania skutočností

o nadobudnutí dedičstva žalovaným uvádzaných v žalobe, tieto v konaní neboli sporné. Pokiaľ právny
zástupca žalobcu navrhoval na pojednávaní vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného za účelom
ozrejmenia, či skutočne došlo k ponúknutiu spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom, súd
preukázanie tejto skutočnosti nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie v danej veci. Tento návrh na
vykonanie dokazovania taktiež nebol vznesený včas, keďže žalobca opakovane poučený o sudcovskej

koncentrácii konania kvalifikovane nenavrhol vykonanie výsluchu žalovaného už vo svojom vyjadrení zo
dňa 08. 07. 2025 v reakcii na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného. Súd preto nevykonal žalobcom
navrhované dokazovanie výsluchom žalovaného.

10. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe

vykonaného dokazovania pochybnosti, na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností
známych súdu z jeho činnosti, ustálil nasledovný skutkový stav:

10.1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2OdK/607/2019 zo dňa18. 06. 2019 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného ako dlžníka a súd oddlžil žalovaného.
Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 122/2019 dňa 26. 06. 2019. Dňa 27. 09. 2019 bol v
Obchodnom vestníku 187/2019 zverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstaty

nepokryje náklady konkurzu.

10.2. Súd považoval za nesporné, že žalobca je veriteľom žalovaného na základe platobného rozkazu
Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8RO/105/2012 zo dňa 17. 04. 2012, pohľadávka nebola zo strany
žalovaného uhradená a žalobca ako veriteľ si pohľadávku prihlásil do konkurzu na majetok žalovaného.

Súd považuje taktiež za nesporné to, že po oddlžení žalovaný na základe uznesenia Okresného súdu
Zvolen č. k. 18D/11/2021-69, Dnot 34/2021 zo dňa 19. 11. 2021 nadobudol dedičstvo nie nepatrnej
hodnoty a z tohto dedičstva neposkytol svojim veriteľom polovicu ich hodnoty.

10.3. Súd považoval taktiež za nesporné to, že po oddlžení žalovaný na základe uznesenia Okresného
súdu Zvolen č. k. 18D/11/2021-69, Dnot 34/2021 zo dňa 19. 11. 2021 nadobudol dedičstvo nie nepatrnej

hodnoty po poručiteľovi, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, pričom z tohto dedičstva neposkytol svojim
veriteľom polovicu ich hodnoty.

11. Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý

oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči
dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového
kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

12. Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní
návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností
a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať
zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia,
daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na

uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa
do spoločnosti opätovne zaradil.

13. Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu
na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového

kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

14. Inštitút zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer podľa ustanovenia § 166f ZKR umožňuje
vykonanie následnej kontroly poctivosti zámeru dlžníka pri jeho oddlžení súdom, pretože pri vyhlásení
konkurzu súd poctivý zámer dlžníka v zmysle § 166g ods. 5 veta druhá ZKR neskúma. V danej

veci súd považoval za splnené podmienky podľa ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR, za ktorých sa
veriteľ môže domáhať zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia v tom smere, že žalobca ako
veriteľ dotknutý oddlžením je aktívne legitimovaným na podanie žaloby, keďže v žalobe uviedol, že je
veriteľom žalovaného, nebolo sporné, že si svoju pohľadávku prihlásil pohľadávku v konkurze a do dňa
podania žaloby žalobca nebol v konkurze uspokojený v plnej výške svojho nároku. Žaloba smeruje voči

žalovanému ako dlžníkovi, tento teda je pasívne legitimovaný. Taktiež bol návrh podaný v lehote šiestich
rokov od vyhlásenia konkurzu. Ďalšou podmienkou v zmysle cit. ustanovenia je preukázanie, že dlžník
nemal pri oddlžení poctivý zámer.

15. Žalobca sa v danom prípade s poukazom na ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR domáha zrušenia

oddlženia žalovaného z dôvodu, že po oddlžení nadobudol dedičstvo nie nepatrnej hodnoty a z tohto
dedičstva svojim veriteľom neposkytol polovicu hodnoty dedičstva. Sporné v danej veci teda bolo, či
sú dané dôvody na zrušenie oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer. Zásadnou v danom
prípade smere je otázka, v akom časovom horizonte je relevantné nadobudnutie dedičstva na účely
posudzovania poctivosti zámeru dlžníka podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, taktiež je potrebné

zohľadniť individuálne okolnosti prípadu vrátane osoby dlžníka, charakter dedeného majetku a pod.
Keďže v danom prípade už došlo k zrušeniu konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného ako
dlžníka (viď oznam zverejnený v Obchodnom vestníku 187/2019 dňa 27. 09. 2019), súd považoval
vzhľadom na časový aspekt za kľúčové posúdenie relevantnosti nadobudnutia dedičstva žalovaným nazáklade uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 18D/11/2021-69, Dnot 34/2021 zo dňa 19. 11. 2021.
Podľa názoru súdu na to, aby nadobudnutie dedičstva dlžníkom mohlo mať relevanciu vo vzťahu k
poctivosti jeho zámeru, malo by k nemu dôjsť v čase blízkom rozhodnutiu súdu o vyhlásení konkurzu

a oddlžení žalovaného. Keďže uznesenie sp. zn. 2OdK/607/2019 zo dňa 18. 06. 2019 bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku 122/2019 dňa 26. 06. 2019, súd dospel k záveru, že dedenie na základe
uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 18D/11/2021-69, Dnot 34/2021 zo dňa 19. 11. 2021 už nemôže
mať relevanciu pri posudzovaní poctivosti zámeru žalovaného pri oddlžení na účely poctivosti zámeru
dlžníkapodľaustanovenia§166gods.1ZKR.Vtomtosmerebolopotrebnéprihliadnuťnaúčelovývýklad

ustanovenia § 166g ods. 1 ZKR, ktoré vzhľadom na text predmetného ustanovenia postihuje najmä
situácie, kedy dlžník v čase blízkom rozhodnutiu súdu o jeho oddlžení získal dedičstvom, darom alebo
výhrou najmä finančné prostriedky, z ktorých by mohol uhradiť aspoň čiastočne svoje nevymáhateľné
dlhy.Vprípadeťažšielikvidnéhomajetkunadobudnutéhodedičstvom,daromčivýhrou,ponukatakéhoto
majetku veriteľom najmä pri nemajetnejších dlžníkoch je ťažko realizovateľná. K realizácii takejto
ponuky s následným speňažením dedičstva za účelom čiastočnej úhrady nevymáhateľných dlhov môže

napomôcť, ak k nadobudnutiu dôjde ešte v čase prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka, a
to za pomoci správcu konkurznej podstaty. Podobne aj prípadné rozdelenie výťažku zo speňaženia
dedičstvom získaného majetku pomerným spôsobom medzi veriteľov dlžníka, sa môže zo strany dlžníka
bez odbornej pomoci javiť ako ťažko realizovateľné. Nedokonalosť zákona, keď sa zdá, že zákonodarca
v jeho texte dostatočne nezohľadnil tieto možné praktické problémy, nemožno vykladať na ťarchu

dlžníka. V tomto smere súd nezohľadnil lehotu šesť rokov od vyhlásenia konkurzu, ktorú ako jedinú
ZKR uvádza vo vzťahu k poctivému zámeru. Na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 28. 02. 2017,
právna úprava účinná od 01. 03. 2017 už nepozná žiadne skúšobné obdobie. Lehota šiestich rokov
zakotvená v § 166f ods. 1 ZKR nemá charakter skúšobného obdobia dlžníka, ale ide len o procesnú
lehotu určenú pre veriteľa na podanie žaloby o zrušenie oddlženia. Ak sa má skúmať poctivosť zámeru

dlžníka ako vnútornej psychickej kategórie dlžníka s ohľadom na znenie § 166g ods. 1 ZKR, musí sa
skúmať poctivosť zámeru dlžníka pri oddlžení. Ak by lehota ustanovená v § 166f ods. 1 veta prvá ZKR
mala byť stotožňovaná s časovým obdobím pre hodnotenie, či dlžník po podaní návrhu má poctivý
zámer, znamenalo by to, že de facto by sa z tejto lehoty stávalo pre dlžníka skúšobné obdobie, a
to napriek tomu, že právna úprava účinná od 01.03.2017 nepozná a neupravuje pre dlžníka žiadne

skúšobné obdobie (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/8/2024 o dňa 31.
10. 2024, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 3Odi/2/2022-79 zo dňa 07. 11. 2023).

16. Súd poukazuje taktiež na záver vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoKR/8/2024 o dňa 31. 10. 2024, že predpokladom úspešnosti žaloby dotknutého veriteľa v zmysle §

166f ods. 1 ZKR je, že veriteľ preukáže, že dlžník nemal „pri oddlžení“ poctivý zámer. Aj pri extenzívnom
výklade zákonodarcom použitej terminológie „pri oddlžení“, a teda že tým nie je mienený len časový
okamih samotného oddlženia, ale je mienený inštitút oddlženia ako taký a eliminovanie možnosti
dlžníka o zneužitie tohto inštitútu, za situácie, že dotknutý veriteľ dôvodnosť nepoctivého zámeru dlžníka
nachádza len v okolnosti, ktorá nastala po podaní návrhu na oddlženie, a teda ak pred podaním návrhu

a v čase podania návrhu sa dlžník nesprával a nekonal spôsobom, z ktorého by bolo možné usudzovať
nepoctivý zámer, nie je žiaden logický a rozumný dôvod a argument, aby sa správanie a konanie dlžníka
po podaní návrhu posudzovalo a vyhodnocovalo v časovom horizonte značne vzdialenom rozhodnutiu
súdu o vyhlásení konkurzu.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
Preto súd žalobu zamietol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia.

18. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.21. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia poverený vyšší

súdny úradník (výrok II. tohto rozhodnutia).

Poučenie:

3Odi/10/2024
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej

Banská Bystrica dňa 20. novembra 2025