Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/919/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120340778
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Kupka
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120340778.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zast.: Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250
029, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F., o vymoženie
pohľadávky vo výške 157,3 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lukáš Liščák,

so sídlom exekútorského úradu Námestie Sv. Michala 5/A 92001 Hlohovec, ktorý exekúciu vedie pod
sp. zn. 432EX 381/20, o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov
exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 4 Exekučného
poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.07.2020 domáhal od povinného
o vymoženie pohľadávky vo výške 157,3 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10Csp/14/2016 zo dňa 04.10.2018. Rozsudok nadobudol
vykonateľnosť dňa 27.11.2018.

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal

dňa 27.07.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom
exekútorskéhoúraduNámestieSv.Michala5/A92001Hlohovec,ktorývedieexekúciupodsp.zn.432EX
381/20. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor dňa 04.09.2025 predložil súdu na rozhodnutie Námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie zo dňa 04.08.2025.

5. Súdnyexekútorvydaldňa04.08.2025upovedomenieozastaveníexekúcie,ktorýmzastavilexekúciu
podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
„Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok povinného ako fyzickej osoby sa do
piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok

alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

6. Oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie uvádzal, že v predmetnom
exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by
mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zo správ súdneho
exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo

že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného,
prípadneosobyspovinnýmžijúcevspoločnejdomácnosti,resp.vykonalďalšieúkonyzaúčelomzisteniamajetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora
o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie.

V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá
musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov,
vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci
exekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol
exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku

podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené
skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie
donucovacíchopatreníneprimeranéalebovrozporesustanoveniamiExekučnéhoporiadku.Zviacerých
rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného konania možno
jednoznačne vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie,

tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc
hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok
musí exekútor aj preukázať. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu
vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený,
spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je

exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované
práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný
splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude
mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Spoločnosť ako oprávnený
má za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného

poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu neexistencie majetku povinného alebo príjmov
povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Na
záver oprávnený žiada, aby súd podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení
exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.

7. Súdny exekútor sa k námietkam oprávneného vyjadril nasledovne. Dôvodom pre zastavenie
exekúcie podľa uvedeného ustanovenia je nezistenie majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou
(tzv. relatívna nemajetnosť) a nie neexistencia akéhokoľvek majetku vo vlastníctve povinného (tzv.
objektívna nemajetnosť). Opačný výklad (tj. aplikácia ust. § 61n ods.1 písm. d) Exekučného poriadku
len v prípade tzv. objektívnej majetnosti) by prakticky negoval účel uvedeného ustanovenia, ktoré od

počiatku limituje dĺžku trvania exekučného konania, na rozdiel od úpravy účinnej do 31.03.2017. Na
tomto mieste je zároveň vhodné pripomenúť, že minulá neochota oprávnených (ale i exekučných súdov)
dôsledne aplikovať ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného) v znení
účinnom do 31.03.2017 viedla až k potrebe prijatia absolútne nekoncepčného a súdnych exekútorov
majetkovo retroaktívne poškodzujúceho zákona č. 233/2019 Z.z.. K vlastníctvu nehnuteľného majetku:

Povinný je podielový spoluvlastník nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v k.ú. E. F.. Odhliadnuc od
skutočnosti,žesavtomtoprípadejednáozanedbateľnévýmery(zhľadiskavýškypodielu)zdôrazňujem,
že predaj týchto nehnuteľností v konaní 432EX 381/2020 neprichádza vôbec do úvahy, nakoľko
oprávnený nie je prednostný záložný veriteľ. Súdny exekútor nedisponuje súhlasom prednostného
záložného veriteľa s predajom predmetných nehnuteľností. Povinný má na nehnuteľnosti evidovaný

trvalý pobyt, čo vzhľadom k výške istiny rovnako vylučuje predaj predmetného podielu v exekúcii
(ust. § 63 ods. 3 Exekučného poriadku). K výhradám oprávneného ohľadom nevykonania súpisu:
Námietky oprávneného sú založené na generálnej domnienke, že povinný vlastní hnuteľný majetok
podliehajúci exekúcii bez bližšej konkretizácie tohto majetku. Súdny exekútor uvádza, že v prípade
ak mal oprávnený na rozdiel od súdneho exekútora vedomosť o hnuteľnom majetku podliehajúcemu

exekúcii, nič oprávnenému nebránilo tento majetok označiť v priebehu exekúcie za účelom vykonania
súpisu Na druhej strane je však súdny exekútor povinný počas exekúcie postupovať s odbornou
starostlivosťou (ust. § 29 ods.2 Exekučného poriadku) s prihliadnutím na účel a základné zásady
tohto konania, čo v prípade realizácie súpisu majetku povinného „na slepo“ a navyše v prípade
keď vykonanými súčinnosťami nebol zistený majetok súdny exekútor považuje za v rozpore s vyššie

uvedenou zásadou. K postihnutiu „neoficiálnych“ príjmov povinného tak ako požaduje oprávnený súdny
exekútor uvádza len toľko, že v zmysle Exekučného poriadku a taxatívneho výčtu spôsobov vykonania
exekúcie sa podieľajú výlučne oficiálne príjmy povinného. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo
teda preukázateľne vydané správne, pričom námietky oprávneného súdny exekútor považuje výlučneza prostriedok procesnej obštrukcie z hľadiska evidentnej neochoty refundovať súdnemu exekútorovi
vynaložené náklady nevymožiteľnej exekúcie.

8. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku: „Pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby
sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť
majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov
exekútora.“

9. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.“

10. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku: „Ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1

písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie
podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu

trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.“

11. Súd uvádza, že sa oboznámil s podanými námietkami proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie
a výzvy na úhradu trov exekúcie, vyjadrením súdneho exekútora, podanými prílohami od súdneho

exekútora, ktoré tvorili lustrácie majetku povinného.

12. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje resp. splnomocňuje súdneho exekútora
povereného vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody
zastavenia exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia

exekúcie v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2
Exekučného poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku
právo podať námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany
oprávneného proti zastaveniu exekúcie. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom
je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie

alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zmyslom a účelom zastavenia
exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie)
v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného
subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý

je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre
neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom
konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii,
pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať (napr. majetok
povinného je predmetom zálohu a oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou

nesúhlasí)alebopovinnýmámajetokresp.príjmy,avšaktietoexekúciinepodliehajú.Exekútorjepovinný
vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistil
majetok povinného, ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov
exekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného
pričom poverený súdny exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o

zastavení exekúcie. Pod zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho
majetku, ale dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných
predpokladov. Prvým je uplynutie zákonom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických
osôb 30 mesiacov a v prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie

majetku alebo príjmov povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov
povinného subjektu), ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora.13. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o
majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená

osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako
výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa
štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním
exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa 16.

januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť
výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na súdnych
exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický či
organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc
súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd,
je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu

ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard
ochranyichzákladnýchprávakovkonanípredsúdmi.“Zisťovaniezexekvovateľnéhomajetkupovinného
subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného súdneho exekútora
ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z exekučných titulov prostredníctvom
exekúciepodľaExekučnéhoporiadku,čojepodľaustanovenia§5ods.2Exekučnéhoporiadkuvýkonom

verenej moci.

15. Hlavným dôvodom, ktoré uvádzal oprávnený v podaných Námietkach proti upovedomeniu o
zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov bola skutočnosť, že z pohľadu oprávneného súdny exekútor
nedostatočne zisťoval zexekvovateľný majetok povinného.

16. Súd zistil, že súdny exekútor v rámci priebehu exekúciu zisťoval zexekvovateľný majetok povinného
súčinnosťou v dostupných registroch. Súd po preskúmaní všetkých dokumentov predložených súdnym
exekútorom dospel k záveru, že súdny exekútor v priebehu exekúcie zisťoval majetok, resp. príjmy
povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku a v rozsahu ustanovenom § 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, a nezistil žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorým by došlo k uspokojeniu nároku
oprávneného. V priebehu exekúcie poverený súdny exekútor zistil, že Povinný je podielový spoluvlastník

nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v k.ú. E. F.. Avšak predaj týchto nehnuteľností v konaní
432EX 381/2020 nie je možná, nakoľko oprávnený nie je prednostný záložný veriteľ. Súdny exekútor
nedisponuje súhlasom prednostného záložného veriteľa s predajom predmetných nehnuteľností.
Povinný má na nehnuteľnosti evidovaný trvalý pobyt, čo vzhľadom k výške istiny rovnako vylučuje
predaj predmetného podielu v exekúcii podľla ust. § 63 ods. 3 Exekučného poriadku. V čase vydania

upovedomenia o zastavení exekúcie súdny exekútor nemal vedomosť o existencii majetku resp.
príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali, v dôsledku čoho je nepochybné, že tu je daný dôvod
prezastavenieexekúcie.Jeirelevantné,žesúdnyexekútorvykonávalkontrolulencezdostupnéregistre,
keďže zo šetrenia mal za preukázané, že povinný je nemajetný. Keďže nebol zistený žiadny reálny
majetok povinného, ktorý by mohol byť použitý na splnenie vymáhaného nároku, súd musí konštatovať,

že súdny exekútor správne postupoval, keď povinného vyhodnotil ako nemajetného.

17. Záverom odôvodnenia tohto uznesenia si exekučný súd dovolí opätovne upriamiť pozornosť
oprávneného na to, že dôvodom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie pre nemajetnosť
povinného nie je absolútna nemajetnosť (tzn. neexistencia akéhokoľvek majetku povinného) ale

relatívna nemajetnosť (tzn. neexistencia majetku alebo príjmov povinného postihnuteľných exekúciou
v konkrétnej exekúcii) povinného.

18. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že upovedomenie o zastavení exekúcie
pre nemajetnosť povinného vydané súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného

poriadku je vecne správne a boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie. Preto exekučný
súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.