Uznesenie – Trestné činy proti brannosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/140/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124010006
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:8124010006.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu vo veci návrhu navrhovateľky A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
C., D. XX (ďalej len „navrhovateľka“, ak nie je uvedené inak), na povolenie obnovy konania v trestnej veci
proti jej zosnulému manželovi, odsúdenému E. B., nar. XX.X.XXXX, zomrelému XX.X.XXXX, vedenej
na bývalom Vojenskom obvodovom súde Prešov pod sp. zn. 3T/189/85, na neverejnom zasadnutí dňa

15. januára 2026 prejednal sťažnosť navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 13.
mája 2025, sp. zn. 33Nt/1/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa zamieta sťažnosť navrhovateľky, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 13. mája 2025, sp. zn. 33Nt/1/2024, bolo podľa § 399 ods.
2 Tr. por. rozhodnuté o zamietnutí návrhu navrhovateľky na povolenie obnovy konania v trestnej veci

odsúdeného E. B., vedenej na bývalom Vojenskom obvodovom súde Prešov pod sp. zn. 3T/189/85,
pretože neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť ihneď po
jeho vyhlásení. Následne navrhovateľka prostredníctvom svojho obhajcu podanú sťažnosť písomne
odôvodnila. V úvode písomných dôvodov obhajoba poukázala na časť odôvodnenia napadnutého

uznesenia, v ktorej časti okresný súd vyjadril názor, podľa ktorého navrhovateľka nepredložila žiadny
nový dôkaz, ktorým by sa súd v konaní Vojenského obvodového súdu F. pod sp. zn. 3T/189/85
nezaoberal a názor, podľa ktorého na odstránenie dôsledkov kriminalizácie odmietnutia výkonu
vojenskej služby z dôvodu svedomia alebo náboženského presvedčenia je spravidla potrebné aplikovať
zvláštne právne inštitúty – amnestie alebo reštitúcie. Obhajoba poukázala na to, že navrhovateľka
predložila zásadný dôkaz, s ktorým sa „pôvodný“ súd nezaoberal a ani sa zaoberať nemohol. Ide

o rozhodnutie Ústavu pamäti národa zo dňa 29.9.2023, č. k. ÚPN-K-2023/00409, s ktorým sa okresný
súd nevysporiadal. Obhajoba poukázala na to, že „zvláštne právne inštitúty – amnestie alebo reštitúcie“
navrhovateľka nemohla využiť, a preto k náprave využíva mimoriadny opravný prostriedok, návrh na
obnovu konania. Obhajoba ďalej poukázala na to, že manžel navrhovateľky, G. H. i G. I. boli odsúdení
z rovnakého dôvodu, pre svoje náboženské presvedčenie. Vo veci H. zjednal nápravu ESĽP a vo veci
I. J. K.. Vo veci navrhovateľkinho manžela bola nezákonnosť jeho perzekúcie preukázaná mimo iného

rozhodnutím ÚPN zo dňa 29.9.2023. Okresný súd odmieta zrušenie odsudzujúceho rozsudku napriek
tomu, že bol vydaný v dobe, kedy v Československu panoval režim, ktorý „bol nemorálny, protiprávny,
odsúdeniahodný a smeroval k potláčaniu základných práv a slobôd (§ 1 ods. 1 zákona č. 125/1996 Z.
z.). Preto navrhovateľka navrhla, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a sám návrhu vyhovel,
prípadne, aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomutovýroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť navrhovateľky nie je
dôvodná.

Na základe preskúmania konania, predchádzajúceho výroku napadnutého uznesenia, krajský súd
nezistil v postupe okresného súdu vady, existencia ktorých by sama osebe zakladala dôvod na zrušenie
napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že obhajoba v dôvodoch
sťažnosti existenciu takýchto procesných vád ani nevytýka.

V súvislosti s prejednávaným prípadom krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že zákonné
podmienky pre povolenie obnovy trestného konania upravuje ustanovenie § 394 Tr. por.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 ods. 2 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu
o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom
zastavení trestného stíhania, spolupracujúceho obvineného sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo
dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi

už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie alebo podmienečné zastavenia tu neboli a
že je namieste v konaní o obžalobe pokračovať.

Podľa § 394 ods. 3 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora
o zastavení trestného stíhania, právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom zastavení

trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, spolupracujúceho obvineného
sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy prokurátorovi skôr neznáme, ktoré by mohli samy
osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na
zastavenie alebo podmienečné zastavenie tu neboli a že je namieste podať proti obvinenému obžalobu,
alebo konať o dohode.

Podľa § 394 ods. 4 Tr. por. skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj

a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu
Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo

slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť,

b)strataúčinnostiprávnehopredpisu,jehočastialeboniektoréhoustanoveniapodľačl.125ods.3ústavy
voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého
ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

Podľa § 394 ods. 5 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v
predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo
prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.

Na základe preskúmania správnosti samotného napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru,
podľa ktorého okresný súd správne identifikoval, že obhajobou predložené rozhodnutie Ústavu pamäti
národa zo dňa 29.9.2023, č. k. ÚPN-K-2023/00409, celkom zjavne nie je subsumovateľné pod dôvod
na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 2 až 5 Tr. por. a nie je ani novým dôkazom alebo novou
skutočnosťou v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.

K posúdeniu otázky, či rozhodnutie Ústavu pamäti národa zo dňa 29.9.2023, č. k. ÚPN-K-2023/00409,
je novým dôkazom alebo novou skutočnosťou v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., krajský súd považuje za
potrebné uviesť, že obnova konania (§ 393 a nasl. Tr. por.) je mimoriadnym opravným prostriedkom,účelom ktorého je náprava právoplatného rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených skutkových
okolností, ktoré skutkové okolnosti zrejme nie sú správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové
skutočnosti alebo dôkazy v pôvodnom konaní neznáme a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by

mohli viesť k iným skutkovým zisteniam súdu. Z tejto podstaty obnovy konania ako mimoriadneho
opravného prostriedku vyplýva, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je určený na
nápravu nesprávnych skutkových zistení súdu z dôvodu, že súdu z objektívnych dôvodov neboli známe
skutočnosti, rozhodné pre správne ustálenie skutkového stavu za účelom následnej správnej aplikácie
príslušných ustanovení platného právneho poriadku. Keďže správne zistenie skutkového stavu veci

je prvoradým predpokladom na správnu aplikáciu právnych predpisov, teda najskôr musí byť správne
ustálený skutkový stav veci a až následne je vôbec možné pristúpiť k právnemu posúdeniu správne
ustáleného skutkového stavu veci, tento mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na nápravu
súdnych rozhodnutí, v ktorých mal súd všetky skutkové podklady pre to, aby mohol správne zistiť
skutkový stav veci. Ak v takomto prípade by malo dôjsť k nesprávnemu výkladu právnych noriem
hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych noriem, na nápravu nesprávnej aplikácie

platného právneho poriadku v súčasnosti slúži iný mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§
368 ods. 1 a nasl. Tr. por.). V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že za nové
skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré sú zistiteľné z obsahov spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevyporiadal, alebo
ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (viď

napr. R 35/1988, R 6/1997).

Krajský súd ďalej považuje za potrebné dodať, že pri posudzovaní podmienok obnovy konania podľa §
394 ods. 1 Trestného poriadku je súd povinný hodnotiť návrh na obnovu konania z dvoch hľadísk. Prvým
hľadiskom je to, či ide o skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto

skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi
v pôvodnom konaní mohli v obnovenom konaní viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné
rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky prichádza do úvahy až po kladnej odpovedi na prvú otázku.

Pokiaľ ide o správnosť názoru okresného súdu, podľa ktorého rozhodnutie Ústavu pamäti národa

(ďalej len „ÚPN“, ak nie je uvedené inak) zo dňa 29.9.2023, č. k. ÚPN-K-2023/00409, nie je novou
skutočnosťou alebo novým dôkazom v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., krajský súd sa so správnosťou tohto
názoru v plnom rozsahu stotožňuje. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že samotné vydanie rozhodnutia
ÚPN podľa zákona č. 219/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov nie v ustanovení § 394 Tr. por.
„expressis verbis“ vymedzené ako dôvod na povolenie obnovy tak, ako je to vymedzené v ustanoveniach

§ 394 ods. 4, 5 Tr. por. Preto takéto rozhodnutie ÚPN je nevyhnutné posudzovať z hľadiska, či v konaní
o takomto rozhodnutí nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd správne ustálil, že skutočnosťou, na základe ktorej bolo
rozhodnutím ÚPN zo dňa 29.9.2023, č. k. ÚPN-K-2023/00409, E. B. priznané postavenie účastníka

a veterána protikomunistického odboja in memoriam, bolo zistenie členstva menovaného v náboženskej
skupine Svedkovia Jehovovi. Ako z výroku, tak aj z odôvodnenia rozsudku bývalého Vojenského
obvodového súdu Prešov zo dňa 3.12.1985, sp. zn. 3T/189/85, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva,
že členstvo odsúdeného E. B. v náboženskej skupine Svedkovia Jehovovi bolo konajúcemu súdu známe
(viď skutková veta výrokovej časti – č. l. 31 a najmä druhý odsek odôvodnenia rozsudku – č. l. 32).

Zuvedenéhovyplýva,ževrozhodnutíÚPN zodňa29.9.2023,č.k.ÚPN-K-2023/00409,zistenéčlenstvo
E. B. v náboženskej skupine Svedkovia Jehovovi nemôže napĺňať pojmové znaky novej skutočnosti
alebo dôkazu v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.

Nad rámec uvedeného krajský súd považuje za potrebné poukázať na nasledovnú časť odôvodnenia

rozsudku bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 3.12.1985, sp. zn. 3T/189/85:

„Naša Ústava zabezpečuje slobodu náboženského vyznania každému občanovi, zároveň však
zvýrazňuje , že náboženské presvedčenie nemôže byť dôvodom odopierať plniť si vojenské povinnosti.“

Uvedená citovaná časť odôvodnenia rozsudku podľa názoru krajského súdu nedáva podklad
k odôvodnenému záveru o postihovaní menovaného pre samotné členstvo v komunistickou
mocou zakázanej náboženskej skupine, pričom reflektuje aj vtedajšie medzinárodné záväzky (viď čl.8 ods. 2, 3 písm. c/ ii/ a čl. 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach – vyhl. č.
120/1976 Zb.)

Pokiaľ ide o argumentáciu obhajoby, podľa ktorej navrhovateľka, ako právny nástupca E. B., objektívne
nemala k dispozícii žiadny účinný právny prostriedok nápravy odsudzujúceho súdneho rozhodnutia,
ktoré by zákon označoval za trestné v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej
občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch
a medzinárodných právnych normách, s poukazom na vyššie uvedené krajský súd považuje túto

argumentáciu obhajoby za nerozhodnú pre posúdenie, či je daný dôvod na povolenie obnovy konania
podľa § 394 ods. 1 Tr. por. Napriek uvedenému však krajský súd považuje za potrebné k tomuto
argumentu uviesť, že predmetný argument je aj nedôvodný, pretože zákon č. č. 119/1990 Zb. (Zákon
o súdnej rehabilitácii) v znení neskorších predpisov poskytol účinný právny prostriedok nápravy na (1)
zrušenieodsudzujúcichsúdnychrozhodnutí,vydanýchod25.februára1948do1.januára1990,ktoréby
nezodpovedali princípom demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a slobody

zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách
a na (2) priznanie spravodlivého zadosťučinenia.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť navrhovateľky nie je dôvodná,

bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.