Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivana Dufalová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 75Cb/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125338425
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Dufalová
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6125338425.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci žalobcu: PLENKALL SK s.r.o., Macharova 1104/3,
Bratislava-Petržalka, IČO: 46 699 864, proti žalovanému: A. A. B. C., nar. XX.X.XXXX, B. D. XXX, B. D.,
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.6.2025 sa žalobca domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom
konaní zaviazal žalovaného 1) – spoločnosť ŠOLCO, s.r.o., IČO: 50595130 a žalovaného 2) - A. A. B.
C., nar. XX.X.XXXX zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 55.051,41 eur s príslušenstvom z titulu
nesplatenia úveru.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.7.2023 uzavrel so žalovaným 1) Zmluvu o úvere č. 1008014730,

na základe ktorej mu poskytol podnikateľský úver vo výške 20.000,- eur, ktorý sa žalovaný 1) zaviazal
splácať podľa dohodnutého splátkového kalendára v 120-tich splátkach po 577,50 eur. Celková hodnota
úveru bola v zmysle súčtu splátok vo výške 69.300,- eur. Žalovaný 1) splatil v nepravidelných splátkach
sumu 14.248,59 eur; z úveru po vyhlásení jeho zročnosti zostala nesplatená suma 55.051,41 eur. Celý
úver sa stal splatným ku dňu 21.2.2024. Posledná splátka bola zaplatená dňa 23.10.2024.

3. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci dňa 10.7.2025 platobným rozkazom sp.zn.
25Up/884/2025, proti ktorému podali žalovaní v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením,
že z internej komunikácie žalobcu je zrejmé, že aj v čase po vyhlásení zročnosti úveru žalobca dal
žalovanej 2) možnosť, že ak zaplatí v stanovenom čase doterajší dlh, tak bude zachovaný splátkový
kalendár aj naďalej. Dlh bol ručiteľom uhradený, žalobca to akceptoval a so žalovanou 2) ďalej
komunikoval, vyzýval ju na jednotlivé mesačné úhrady, ktoré po zaplatení priraďoval k predpísaným

mesačným splátkam. Zo samotnej žaloby je zrejmé, že posledná splátka bola žalovanými uhradená dňa
23.10.2024, teda v pomerne dlhom časovom odstupe od vyhlásenia zročnosti. Následne po žiadosti
žalobcu o pokračovanie v konaní Okresný súd Banská Bystrica podaním zo dňa 3.9.2025 postúpil spis
tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na konanie vo veci.

4. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 28.6.2025, pôvodne doručeným na

Okresný súd Galanta sa žalobca domáhal len voči žalovanej 2) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým by súd zriadil záložné právo k stavbe súpisné číslo XXX, druh zastavaná plocha a nádvorie,
postavenejnaparceleč.XXX/XXE.XXX/XX,zapísanejnaLVč.XXXX,vedenomprekatastrálneúzemie
B. D., okres D., ktorá je vo vlastníctve žalovanej 2) a to za účelom zabezpečenie jeho pohľadávky zo
zmluvy o podnikateľskom úvere v nesplatenej výške 55.051,41 eur s príslušenstvom.

5. Návrh odôvodnil žalobca tým, že žalovaná 2) čerpala podnikateľský úver pre svoju firmu ŠOLCO,
s.r.o. , ktorej je 100% vlastníkom-spoločníkom, je jej jediným konateľom a je ovládajúcou osobou,ktorá je ako príjemca úveru v druhom rade v zmysle § 66aa Obchodného zákonníka zodpovedná za
jeho splatenie. Návrh žalobca odôvodnil rovnakými skutkovými okolnosťami ako žalobu vo veci samej
a doplnil, že k úveru bola zriadená zábezpeka formou Ručiteľského vyhlásenia na ručiteľa: A. F.,

nar. XX.X.XXXX, bytom B. D. XXX, B. D.. Žalovaná 2) odmieta komunikovať, nemá žiaden záujem
o vysporiadanie zostatku úveru, dlžnú sumu neuhradila ani po viacerých písomných, telefonických,
mailových a SMS výzvach. Ohrozenie exekúcie vidí žalobca v tom, že žalovaná sa v ostatnom
čase zbavuje svojho nehnuteľného majetku, resp. chystá sa ho zbaviť, čo môže významne ovplyvniť
vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Základným majetkom žalovanej 2) sú nehnuteľnosti vyšpecifikované

v petite, ku ktorým žiada zriadiť záložné právo. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadnym
spôsobom žalovanú 2) neobmedzí.

6. Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné zabezpečovacie opatrenie nariadiť,
založil žalobca do spisu nasledovné písomné doklady: Zmluva o podnikateľskom úvere k žiadosti č.
1008014730, Prehlásenie o vinkulácii, Ručiteľské vyhlásenie, Výzva na úhradu záväzku z úverovej

zmluvy–vyhláseniezročnostizodňa13.2.2024adresovanéžalovaným,splátkovýkalendársevidenciou
splátok, prehľad pohybov k úveru č. 1008014730, výpis z obchodného registra žalovaného 1), výpis
z katastra nehnuteľností, LV č. XXXX.

7. Okresný súd Galanta postúpil podaním zo dňa 11.9.2025 návrh na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na konanie.

8. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na
špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná
alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo
uspokojenia pohľadávky veriteľa.

15. Zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z
charakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné
zisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň

základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane
sporu - okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom
táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.

16. Predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda sú:
- návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
- spôsobilý predmet záložného práva,- zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku,
- existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

17. V danom prípade bol naplnený prvý predpoklad a to podanie návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia žalobcom. Pokiaľ ide o preukázanie existencie spôsobilého predmetu
záložného práva, žalobca založil do spisu výpis z LV č. XXXX s dátumom vyhotovenia 28.6.2025, ktorým
súdu preukázal, že nehnuteľnosti, ku ktorým žiada zriadiť záložné právo sú vo vlastníctve žalovanej 2),

čiže aj druhý predpoklad bol splnený.

18. Tvrdená pohľadávku žalobcu voči žalovaným je vo výške 55.051,41 eur a pozostáva
z neuhradeného zostatku úveru. Z listinných dôkazov založených v spise mal súd osvedčené, že
dňa 12.7.2023 uzavrel žalobca so žalovaným 1) Zmluvu o úvere č. 1008014730, na základe ktorej
mu poskytol podnikateľský úver vo výške 20.000,- eur, ktorý sa žalovaný 1) zaviazal splácať podľa

dohodnutého splátkového kalendára v 120-tich splátkach po 577,50 eur. Celková hodnota úveru bola
v zmysle súčtu splátok vo výške 69.300,- eur. Žalovaný 1) splatil v nepravidelných splátkach sumu
14.248,59 eur; z úveru po vyhlásení jeho zročnosti zostala nesplatená suma 55.051,41 eur. Celý úver
sa stal splatným ku dňu 21.2.2024. Posledná splátka bola zaplatená dňa 23.10.2024. Žalovaná 2) je
jediný spoločník spoločnosti ŠOLCO, s.r.o., a zároveň jeden z jej konateľov.

19. Jedným zo základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie
danosti nároku žalobcu. Vo vzťahu k splneniu tohoto predpokladu je preto potrebné, aby hodnoverné
osvedčenie nároku viedlo k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom
konaní o žalobe je vyššia než miera pravdepodobnosti jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu

v Trnave, sp.zn. 23Co 146/2018). Nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností
tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich
základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci
samej (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 8Co 698/2013). Súd mal síce v danej veci

osvedčený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 55.051,41 eur, ale výlučne voči svojmu zmluvnému
partnerovi, ktorým je žalovaný 1) a nie žalovaná 2). Žalovaná 2) nemá v konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia pasívnu legitimáciu.

20. Napriek tomu, že je nadbytočné skúmať ďalší predpoklad nariadenia zabezpečovacieho, ktorým

je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, súd uvádza, že žalobca neosvedčil existenciu
obavy z budúceho zmarenia exekúcie. V súlade s judikatúrou ku skutočnostiam, ktoré osvedčujú, že
výkon rozhodnutia bude ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, dôsledkom ktorého
je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom exekúcie, resp. iné konanie
podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery. Obava z ohrozenia exekúcie

je odôvodnená vtedy, ak dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo
úplnému zmareniu budúcej exekúcie; postačuje aj reálna hrozba takýchto úkonov. Súd má za to, že
tento predpoklad osvedčený nebol. Žalobca neuviedol žiadne konanie, ktorým by sa žalovaný zbavoval
akéhokoľvek majetku. Opakované nesplnené sľuby na budúcu realizáciu úhrady, nereagovanie na
následné výzvy na úhradu, resp. zastavenie akejkoľvek komunikácie zo strany žalovaného ako ani

samotnáexistenciadlhunemôžebyťbezďalšiehodôvodomnanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na § 343 CSP súd z dôvodu nenaplnenia
zákonných predpokladov návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

22. O náhrade trov konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie.Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.