Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/108/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125212309
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125212309.2

Uznesenie

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. XXX, C. X. XXXX
XXX/X, XXX XX D., proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. XXX, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje neodkladné opatrenie:
Súd ukladá žalovanému, aby sa úplne zdržal kontaktovania žalobkyne osobne, písomne, telefonicky,

elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.

Súd ukladá žalovanému, aby sa k žalobkyni nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s
výnimkou účasti na procesných úkonoch v trestnom, priestupkovom alebo občianskoprávnom konaní.
II. Poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, v ktorej bude žalobcom a
predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody alebo

inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

III. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 20.11.2025 sa žalobkyňa domáhala vydania neodkladného opatrenia,
ktorým by súd uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov,

zákaz kontaktovať ju akýmkoľvek spôsobom a zdržiavať sa v jej blízkosti.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným sú síce
stále manželia, ale už spolu nežijú. Od ich odlúčenia ju žalovaný opakovane kontaktuje, sleduje, vyhráža
sa jej a stalkuje ju. Uviedla, že jeho správanie u nej vyvoláva strach o jej bezpečnosť ako aj bezpečnosť
jej detí. Tvrdila, že v júli 2025 podala na žalovaného trestné oznámenie na polícii v Topoľčanoch pre

podozrenie z nebezpečného vyhrážania a prenasledovania. Z vyššie uvedených dôvodov žiada, aby
súd jej návrhu vyhovel v plnom rozsahu. V závere podania žalobkyňa zároveň uviedla mená a dátum
narodenia jej detí.

3. Dňa 21.11.2025 žalobkyňa doručila súdu vyjadrenie zo dňa 20.11.2025, v ktorom uviedla ďalšie
skutočnosti k podanému návrhu. Tvrdila, že dňa 20.11.2025, keď išla pre deti do školy okolo 12.45

hod. po tom ako prešla za bránu školy, počula brzdiť kamión, pričom ako sa otočila, dostala sprchu
nadávok od žalovaného, ktorý ju vulgárne osočoval a nadával jej. Z dôvodu obavy o svoj život a zdravie
ako aj zdravie a život svojich detí podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Keď sa vrátila
domov, mala telefonát zo súkromného čísla, pričom po prijatí hororu, sa jej manžel vyhrážal, že ju poleje
kyselinou. Svedkami tohto incidentu boli aj deti. Potom volala na políciu, pričom trestné oznámenie
uzavreli iba priestupkom. Uviedla, že spolu s deťmi sa boja o svoj život, deti sa boja do školy chodiť,

večer aj zaspávať, je narušená ich psychická pohoda.4. Z dôvodu, že návrh žalobkyne mal vady, bola žalobkyňa zo strany súdu dňa 21.11.2025 telefonicky
kontaktovaná za účelom jej informatívneho výsluchu, pričom termín výsluchu sa konal dňa 25.11.2025.
Zo zápisnice z predmetného výsluchu žalobkyne vyplýva, že na podanom návrhu zotrvala. Zopakovala,

že tento návrh podala z dôvodu, že sa jej žalovaný vyhrážal, že ju poleje kyselinou. Uviedla, že na
žalovaného podala aj trestné oznámenie, ktoré nakoniec bolo vyhodnotené ako priestupok. Tvrdila, že
na súde prebieha aj konanie o rozvod manželstva, v rámci ktorého sa radí s F. E. E. G. H., pričom
dodala, že s pridelenou právničkou sa nevie už dlhšie obdobie skontaktovať, preto návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podala sama. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žiada, aby súd nariadil neodkladné

opatrenie tak, ako je to uvedené v závere jej podania, t.j., aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k nej
na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, aby súd uložil žalovanému povinnosť nekontaktovať ju osobne,
telefonicky, tak ako je to uvedené v bode 2. jej návrhu. Dodala, že po porade s Centrom právnej pomoci
podá nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúci sa jej detí a to zákazu kontaktovania
a približovania sa k maloletým deťom. V závere uviedla, že žalovaný ju už nekontaktuje, lebo si ho
zablokovala z dôvodu, že jej nadával, pričom používal vulgárne slová, ktoré používal aj pri komunikácii

prostredníctvom sms správ alebo cez sociálne siete. Konanie žalovaného voči nej sa stupňovalo po
podaní návrhu na rozvod koncom augusta, kedy sa spolu s deťmi odsťahovala k jej rodičom.

5. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila nasledovné listinné dôkazy:
potvrdenie zo dňa 20.11.2025 a zo dňa 22.07.2025 o ústnom oznámení žalobkyne o podozrení zo

spáchania priestupku na políciu, vyjadrenie D. B. a E. B., výpis hovorov z telefónneho čísla žalobkyne,
komunikáciu žalobkyne so žalovaným prostredníctvom sociálnych sietí, lekársku správu z 09.05.2018 o
úraze žalobkyne, upovedomenie o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 19.09.2025.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená; aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej
telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12.Podľa §327CSPaknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.16. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný

s výrokom vo veci samej.

17. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

18. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

19. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

20. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá
povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na
podanie žaloby súd neurčuje.

21. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

22. Po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných
dôkazov, dospel súd k záveru, že tento je dôvodný.

23. Súd uvádza, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je
neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie

vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami
sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách
neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu, ako navrhovateľa neodkladného
opatreniaosvedčenýačiexistujúskutočnostiodôvodňujúcepotrebuneodkladnejúpravypomerovmedzi
stranami. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, t.j. nie

hypotetická, pričom chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo
je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

24. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom

vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia

sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).

25. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda: a) či je
osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či navrhovateľom neodkladného
opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) či uložením požadovanej povinnosti alebo

obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia
domáha (princíp efektívnosti), d) či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa
okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti), e) či
právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nadnevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nárok preukázaný, musí však byť
aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých

dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),
pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

26. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinnými

dôkazmi konštatuje, že žalobkyni sa podarilo osvedčiť existenciu právneho vzťahu medzi stranami, ako
aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Súd má za
preukázané, že žalobkyňa zasahovanie do svojich práv osvedčila predloženými výpismi správ, ktoré
žalovaný zasielal žalobkyni a v ktorých sa vulgárne vyjadruje na jej adresu (č.l. 23, 33), pričom toto svoje
nevhodné a urážlivé správanie k žalobkyni sám žalovaný nepopiera, keď uvádza: ... ,,ja viem, že som
to opäť posral" (č.l. 28)... ,,priznávam bol som veľmi zlý" (č.l. 29)... ,,sľubujem že prestanem toto robiť.

Aj ťa ponižovať" (č.l. 30)... Strach a obavu o život či zdravie žalobkyne majú aj maloleté deti, ktoré vo
svojich vyjadreniach opísali žalovaného, že majú z neho strach, vedia čoho je schopný a boja sa, že
niekomu z rodiny ublíži, no najmä sa boja o mamu, že ju poleje kyselinou, alebo že jej niečo zlé urobí.
Súd má za dôvodné, aj vzhľadom na skutočnosť, že predmetné konanie žalovaného prebieha dlhšiu
dobu (trestné oznámenie, resp. oznámenie o priestupku podala žalobkyňa v júli 2025 a následne opäť

v novembri 2025), je odôvodnená požiadavka žalobkyne uložiť žalovanému povinnosť, aby sa úplne
zdržal kontaktovania žalobkyne a to osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami s poukazom na § 325 ods. 2 písm. g) CSP. Z obsahu a kontextu správ možno
dôvodne vyvodiť záver, že žalovaný žalobkyňu ponižuje, uráža, zosmiešňuje a pod. Preto súd uzavrel,
že žalobkyňa sa oprávnene domáha zásahu súdu proti takémuto konaniu žalovaného.

27. Ďalej súd uvádza, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle
§ 325 ods. 2 písm. h) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z ohrozenia telesnej a
duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje. Telesná a duševná integrita fyzickej osoby je ohrozená predovšetkým

akýmkoľvek násilím (nátlakom). Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty.
Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a
sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď
jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo,
čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie

nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie
môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú
vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť
najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Chránenej osobe má byť
preto v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá efektívna súdna ochrana. Nech už je pojem

násilia definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou či už fyzickou alebo psychickou a úmyselným
konaním násilníka a súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie, jasných rolí ohrozenej a
násilnej osoby. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie ohrozenia telesnej,
duševnej integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje. To znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce, pričom postačuje, že je osvedčená skutočnosť sa mu
vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobná.

28. Vychádzajúc pritom z vyššie uvedených zákonných hľadísk ako aj predložených dôkazov má súd
za osvedčené, že ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného nie je iba

hypotetické.Súdberúcdoúvahydoterajšiesprávaniežalovaného,ktoréjeintenzívneanepredvídateľné,
považuje za dôvodnú obavu (strach) žalobkyne z pokračovania a možného stupňovania útokov k
jej osobe s tým, že nemožno vylúčiť ani hrozbu fyzického násilia. V tejto súvislosti súd poukazuje
aj na vyhrážky žalovaného o tom, že navrhovateľku ,,poleje kyselinou", vyplývajúce z tvrdení detí,
ktoré boli svedkami tohto výroku žalovaného. Takéto správanie žalovaného značne zasahuje do telesnej

i duševnej integrity žalobkyne, dostatočne osvedčuje obavu žalobkyne a odôvodňuje potrebu uložiť
žalovanému aj zákaz priblíženia sa k žalobkyni, ktorý má aj preventívny charakter, aby jeho konanie
prípadne nevyústilo do napr. fyzického útoku na jej osobu, čo nie je možné úplne vylúčiť, keďže už raz
k útoku na osobu žalobkyne zo strany žalovaného došlo, vychádzajúc z predloženej lekárskej správy(zranenia na tele žalobkyne spôsobené v dôsledku sotenia manželom -žalovaným ), aj keď sa to udialo
v minulosti. Preto súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze
priblíženia sa na vzdialenosť nie menšiu ako 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v

trestnom, priestupkovom alebo občianskoprávnom konaní vyhovel.

29. Súd s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a po vyhodnotení skutkového stavu
vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že sú splnené
zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia. Súd má za to, že žalobkyňa osvedčila existenciu vzťahu medzi ňou a žalovaným
spočívajúcom v protiprávnom konaní žalovaného a že súčasne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami. Uložením navrhovaných povinností sa zároveň dosiahne trvalá ochrana práv
žalobkyne. Navrhovaným neodkladným opatrením je taktiež zachovaný princíp proporcionality, nakoľko
ním nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného. S poukazom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

30. Vo vzťahu k trvaniu neodkladného opatrenia súd uvádza, že ho uložil bez časového obmedzenia z
dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo neodkladné
opatrenie nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a
oprávnených záujmov žalobkyne bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody

jeho nariadenia (§ 330 CSP). Navyše strany sporu si môžu pre prípad, ak odpadnú dôvody, pre ktoré
bolo neodkladné opatrenie nariadené, podať návrh na jeho zrušenie (§ 334 CSP).

31. Súd je zároveň toho názoru, že takto nariadené neodkladné opatrenie v sebe absorbuje aj konanie o
návrhu vo veci samej, preto súd žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Z uvedeného

dôvodu súd preto v súlade so zákonným ustanovením § 337 CSP poučil žalovaného vo výroku tohto
uznesenia o možnosti podať žalobu vo veci, v ktorej budú sporové strany v opačnej procesnej pozícii, t.j.
žalovaný ako žalobca a predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárok
na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 CSP zistené u strán sporu ani v
okolnostiach veci zistené neboli. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.