Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624205942
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7624205942.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Blažena Fedorková, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený Advokátska kancelária Beňo
& partners, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému:
F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému zriadenia vecného
bremena tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti a to domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parcely registra
C-KN č. XXX/X o výmere: 42 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV
č. XXXX, k. ú. E., Obec: Levoča, Okres: Levoča. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. E., Obec: Levoča, Okres: Levoča, a to pozemku, parcely C-KN č.
XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204 m2. Prístup k stavbe, ktorá je vo
vlastníctve žalobcu je po dlhú dobu zabezpečovaná cez pozemok parcely C-KN č. XXX/X, ktorý je vo
výlučnom vlastníctve žalovaného. Je tomu tak najmä z toho dôvodu, že vchodové dvere na prízemie tejto

nehnuteľnosti a schody so zábradlím na prvé poschodie sú situované v smere k predmetnému pozemku.
Pozemok, na ktorom je stavba postavená sa nachádza v pamiatkovej rezervácií. Žalobca nemôže do
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v pamiatkovej rezervácii zasahovať podľa svojho voľného uváženia a
zmena prístupu by bola spojená s veľkými ťažkosťami, eventuálne by jej zmena nebola možná vôbec.
Žalobca je síce vlastníkom dvoch pozemkov priľahlých k pozemku na ktorom je stavba postavená
(pozemok parcely C-KN č. XXX, XXX), avšak prístup zo stavby k verejnej komunikácií nie je možné
cez tieto pozemky zabezpečiť. Prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, do stavby v jeho vlastníctve

nemôže svojvoľne zasahovať, zmena tejto stavby by bola spojená, buď s neprimeranými ťažkosťami,
prípadne by táto zmena nebola vôbec možná, nakoľko by sa takáto zmena mohla považovať za zmenu,
ktorou by došlo k porušeniu príslušných ustanovení zákona č. 49/2002 Z. z. Od roku 1993, kedy
boli sporné nehnuteľnosti vo vlastníctve rodičov sporových strán, bol prístup k stavbe zabezpečovaný
práve cez pozemok vo vlastníctve žalovaného. Zmena nastala až v posledných rokoch, kedy žalovaný
bezdôvodne začal žalobcovi brániť v prístupe k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Žalobca sa pred
podaním žaloby pokúsil vzniknutú situáciu riešiť mimosúdnou cestou a žalovanému svojím listom zo

dňa 31.10.2024 navrhol zriadenie vecného bremena zmluvnou formou. Na uvedené žalovaný reagoval
listom zo dňa 17.11.2024, v rámci ktorého so zriadením vecného bremena vyslovil nesúhlas. Žalobca
uviedol, že je možné pristúpiť k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve nevyhnutnej cesty
len za náhradu. Výška odplaty by pritom mala byť primeraná ujme ktorá vlastníkovi pozemku zriadenímprávacestyvznikne.Žalobcatýmtonavrhujezriadenievecnéhobremenaspočívajúcehovprávecestyza
jednorazovú náhradu vo výške 1.000,- eur, ktorú vzhľadom na okolnosti prípadu považuje za primeranú.

2. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: výpis z listu vlastníctva č. XXXX G. H. XXXX pre
katastrálne územie E., návrh na zriadenie vecného bremena zo dňa 31.10.2024, odpoveď na návrh zo
dňa 17.11.2024, fotografická dokumentácia.

3. Žaloba bola doručená do vlastných rúk žalovanému dňa 21.01.2025. Spolu so žalobou bola

žalovanému doručená výzva, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a aby označil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.

4. Žalovaný vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.01.2025 uviedol, že so žalobou
žalobcu nesúhlasí, pretože nie je dôvodná, nakoľko prístup k stavbe vo vlastníctve žalobcu nebol

nikdy zabezpečovaný cez jeho pozemok, parc. č. XXX/X. Vchod bol v minulosti z prístupovej cesty z
Baštovej ulice. Obvodový múr stavby žalobcu je postavený z kamenného muriva a pôvodný vchod do
nehnuteľnosti žalobcu je vyplnený iným murivom - tehlami. Žalobca sa do svojej nehnuteľnosti dostane
dvoma spôsobmi a to vchodom zo záhrady z verejnej komunikácie z Baštovej ulice, ako i cez garáž, ktorá
je prechodná na jeho pozemok a do garáže sa dostane z prístupovej cesty. Tretia možnosť je priamo

z verejnej komunikácie a to obnovením pôvodného vstupu z Baštovej ulice. Uviedol, že medzi ním a
žalobcom sú značne napäté vzťahy, intriguje voči nemu a vyhľadáva rôzne neadekvátne požiadavky.
Žalobca svoju nehnuteľnosť nevyužíva, ide skôr o ruinu, je bez strechy, sú na nej prepadnuté poschodia
a rozpadajúce obvodové murivo.

5. Žalobca v replike zo dňa 18.02.2025 navrhol vykonanie obhliadky na mieste samom, za účelom
preukázania skutkových okolností ohľadom prístupu k nehnuteľnosti žalobcu.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 13.03.2025 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a uviedol, že
na jeho pozemku sú pozostatky pôvodného oplotenia, kde výška múrika je cca 35 cm.

7. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 10.12.2025 v súlade s §177 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), na ktoré predvolal obe sporové strany.

8. Na pojednávaní strany zotrvali na všetkých svojich vyjadreniach. Na tomto pojednávaní žalobca

predložil súdu doposiaľ chýbajúce geodetické zameranie predmetného vecného bremena a to
prostredníctvom predloženého geodetického plánu. V súvislosti s tým navrhol zmeniť petit žaloby, čo
súd pripustil uznesením na tomto pojednávaní.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi dňa 10.12.2025 uviedol, že je vlastníkom na parcele 161/1 asi 3 roky.

Oba objekty (jeho a žalobcov) sú v pamiatkovej rezervácii. Čo sa týka stavebných úprav, všetko je vec
komunikácie s Pamiatkový úradom. Nejde o národné kultúrne pamiatky ani pri jeho, ani pri žalobcovej
nehnuteľnosti. Ak jemu dovolili zbúrať v tejto lokalite pôvodnú stavbu, tak to dovolia aj žalobcovi. Necelé
dva roky vlastní brat nehnuteľnosť. Je pravdou, že dostali tieto nehnuteľnosti darovaním. Parcelu č. XXX/
X darovala mama žalovanému a bratovi - žalobcovi darovala parcelu č. XXX/X, XXX aj 167, tak aby boli

všetci finančne vyrovnaní. Pričom on, ako žalovaný má celkovú plochu 204 m2, s čím je spokojný a jeho
brat má 370 m2 a stále mu niečo chýba. Brat má narušené vzťahy nie len s ním, ale aj s mamou, takže
mázrušenýtrvalýpobytumamy.Akojedinýdôvod,prektorýjepodanátátožalobavidívtom,žemuchce
žalobca skomplikovať život. Vidí, ako on zveľaďuje svoju nehnuteľnosť a jemu tá jeho chátra. Má prístup
z garáže aj z verejnej komunikácie. Tvrdí, že domiešavač nemá problém, aby prišiel na nehnuteľnosť

žalobcu, o tom môže predložiť aj fotodokumentáciu. Žalobca do dnešného dňa nedoložil doklad o tom,
že užíval tento pozemok a za týmto účelom predložil žalovaný správu z miestneho národného výboru
kde už v roku 1975 MNV uviedol, že sa nejedná o obytnú budovu, nie je dôvod predpisovať domovú daň,
pretože tento dom nie je schodný užívania na bytové účely, nakoľko sa nachádza v dezolátnom stave.

10. Za nesporné súd považoval, že:
- žalobca je vlastníkom parcely č. XXX/X a stavby so súpisným číslom XXX, zapísanej na LV č. 4544.
- žalovaný je vlastníkom parcely č. XXX/X, zapísanej na LV č. 7697.
- sporové nehnuteľnosti sa nachádzajú v k. ú. E., v pamiatkovej rezervácii- medzi stranami existujú vážne narušené rodinné a susedské vzťahy.
- žalobca pred podaním žaloby navrhol žalovanému zriadenie vecného bremena zmluvou, žalovaný
odmietol.

- žalobca navrhol jednorazovú náhradu vo výške 1.000 €.

11. Za sporné skutočnosti mal súd:
- existencia prístupu cez parcelu č. XXX/X: Žalobca tvrdí, že od roku 1993 bol prístup k stavbe
zabezpečovaný cez pozemok žalovaného. Žalovaný tvrdí, že prístup bol vždy z Baštovej ulice, cez

pôvodný vchod.
- možnosť prístupu cez parcely č. XXX G. XXX : Žalobca tvrdí, že prístup cez tieto parcely nie je možný.
Žalovaný tvrdí, že prístup je možný cez parcelu č. XXX alebo obnovením pôvodného vchodu z Baštovej
ulice.
- charakter predmetnej stavby: Žalobca tvrdí, že ide o stavbu v pamiatkovej rezervácii, kde nemožno
svojvoľne meniť vstup. Žalovaný tvrdí, že ide o ruinu, ktorú mal žalobca odstrániť podľa rozhodnutia

stavebného úradu.
- primeranosť náhrady 1.000 € Žalobca tvrdí, že ide o primeranú odplatu. Žalovaný tvrdí, že zriadenie
bremena by predstavovalo neprimeranú ujmu.

12. Súd prostredníctvom aplikácie Google maps súd vizuálne zisťoval situáciu pokiaľ ide o sporné

nehnuteľnosti, pričom zistil, že sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú na rohu I. a J. ulici,
pričom nehnuteľnosť žalobcu sa nachádza na Baštovej ulici. Súd zistil, že sa jedná o zdevastovanú
nehnuteľnosť žalobcu (ruinu) a tiež súd zistil, že z Baštovej ulici k domu žalovanému je garáž žalobcu,
cez ktorú má prístup jednak do svojej záhrady a nehnuteľnosti na parcele č. XXX. Vzhľadom na použitie
takejto aplikácie súd posúdil, že obhliadka na mieste samom nie je potrebná a samotný žalovaný na

vykonaní ohliadky ani netrval.

13. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

14. Podľa § 151o Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť
vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak
nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby

spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

15. Podľa § 151 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

16. Podľa § 153 ods.1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

17. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

18. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu (o ktorých
pravdivosti nemal súd dôvodné pochybnosti) súd zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností v
katastrálnom území E., obec Levoča, okres E., vedených v katastri nehnuteľností ako parcela registra"C", evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX a to parcely č. 161/2 o výmere 42 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvorie a na ňom postaveného domu súpisné číslo 664.

19. Žalobca si voči žalovanému domáhal zriadenia vecného bremena in rem spočívajúceho v práve
prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného k parcele žalobcu č. XXX/X v
katastrálnom území E. a to za náhradu vo výške 1.000 €.

20. Žalobca argumentoval, že cez parcelu č. XXX/X aj v minulosti reálne cesta existovala k jeho parcele

č. XXX/X a že prístup k jeho parcele č. XXX/X nie je možný iným spôsobom. Sám je však vlastníkom
susedných parciel č. XXX G. XXX, ktoré bezprostredne susedia s parcelou č. XXX/X a parcela č. XXX/
X aj priamo susedí s verejnou komunikáciou - Baštovou ulicou.

21. Žalobca argumentoval aj tým, že nehnuteľnosť stojaca na parcele č. XXX/X je kultúrnou pamiatkou
a nachádza sa v pamiatkovej rezervácii, preto do nej nemôže svojvoľne zasahovať, čo je dôvod, pre

ktorý nemožno zmeniť prístup k tejto nehnuteľnosti a je potrebné zriadiť vecné bremeno s prístupom
cez pozemok vo vlastníctve žalovaného.

22. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poukázal na vážne narušené vzťahy sporových strán a žalobu
považoval za účelovú. Poukázal na skutočnosť, že nehnuteľnosť na parcele č. XXX/X nie je kultúrnou

pamiatkou a nikde k nej nebol žiaden prístup cez jeho parcelu č. XXX/X. Zriadenie vecného bremena cez
jeho pozemok by pre neho predstavovala neprimeranú ujmu. K parcele č. XXX/X je možný prístup cez
parcelu č. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, alebo priamo z Baštovej ulice po obnovení pôvodného
vchodu. Nehnuteľnosť na parcele č. XXX/X je navyše v dezolátnom stave, pričom aj F. E. ako stavebný
úrad nariadilo v oznámení a rozhodnutí o štátnom stavebnom dohľade (č.l. 83 a 102 spisu), aby žalobca

zrealizoval úpravy alebo odstránenie stavby tak, aby neohrozovala okolité nehnuteľnosti a bezpečnosť
ľudí. Ak by žalobca vykonal, čo mu nariadil stavebný úrad, tak by odpadol celý predmet sporu.

23.Žalobcasúdunepreukázalžiadnymspôsobom,žezriadenienímpožadovanéhovecnéhobremenaje
skutočnenevyhnutné.Nepreukázal,žesakpredmetnejnehnuteľnostinedádostaťcezpriľahlúparceluč.

XXX, ktorá je v jeho vlastníctve. Nepreukázal, že parcela č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného je skutočne
jedinou reálnou cestou k nehnuteľnosti na parcele č. XXX/X. Nepreukázal teda, že jeho prístup ako
vlastníka predmetnej nehnuteľnosti nie je možné zabezpečiť inak a že zriadenie ním navrhovaného
vecného bremena nebude pre žalovaného predstavovať neprimeraný zásah.

24. Žalobca nepreukázal súdu žiadnym spôsobom, že v minulosti bola parcela č. XXX/X a prechod cez
ňu reálne využívané na užívanie stavby na parcele č. XXX/X. Žalovaný súdu navyše predložil správu
Miestneho národného výboru z roku 1975 (č.l. 111 spisu) o tom, že už v tomto období bola predmetná
nehnuteľnosť v dezolátnom stave a nebola schopná užívania na bytové účely. Z uvedeného vyplýva, že
minimálne 50 rokov je už nehnuteľnosť stojaca na parcele č. XXX/X neužívateľná a je nevyhnutná jej

asanácia alebo rozsiahla rekonštrukcia. Toto konštatoval aj stavebný úrad, a toto samé osebe protirečí
nevyhnutnosti zriadenia vecného bremena na susednej nehnuteľnosti, nakoľko, keby si žalobca splnil
svoju zákonnú a aj úradom uloženú povinnosť odstránenia tejto stavby, tak by nepotreboval k pozemku,
na ktorom stavba stojí prístup cez susedný pozemok a tým pádom zriaďovať vecné bremeno. K tejto
stavbe je totiž priamy prístup z verejnej komunikácie a nie je potrebný prístup cez susedný pozemok

vo vlastníctve žalovaného.

25. Stavba nie je evidovaná ako pamiatkovo chránený objekt, ale jedná sa iba o nehnuteľnosť v
pamiatkovej rezervácii, čo priamo nebráni jej oprave, úprave alebo asanácii. Aj v prípade rozsiahlej
rekonštrukcie predmetnej stavby by akákoľvek skutočná oprava bola celkom zrejme neprimeraná

jej reálnej hodnote, a aj preto nie je zrejmé, kvôli čomu sa žalobca skutočne domáha zriadenia
predmetného vecného bremena. Z výpovede žalovaného a predložených listinných dôkazov existujú
dôvodné pochybnosti, že je to v dôsledku vážne narušených rodinných a susedských vzťahov, čo však
nie je právne relevantný dôvod na vyhovenie žalobe.

26. Všetky tvrdenia žalobcu teda zostali iba v rovine tvrdení a zriadenie vecného bremena sa súdu nejaví
ako nevyhnutné a práve naopak, javí sa ako neprimeraný zásah do vlastníctva žalovaného. Vzhľadom
na túto skutočnosť súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu,
tak sa primeranosťou odplaty ako náhrady za zriadenie vecného bremena nezaoberal.27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
CSP. Žalobca nebol v konaní v celom rozsahu úspešný a úspešný žalovaný si trovy v priebehu konania

neuplatnil a z obsahu súdne spisu mu priamo žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 219 ods. 1 CSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.