Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/135/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218201461
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2218201461.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa: C.
A. XX, D. A., 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa: C. A. XX, D. A., obaja zastúpení: JUDr. Peter Schmidl,
advokát so sídlom Borský Svätý Jur č. 774, proti žalovaným: 1. F. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa: H.
XXXX/XX, F., 2. I. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa: G. J. K. XXX, G. J. K., 3. L. B., nar. XX.XX.XXXX,
adresa: G. J. K. XXX, G. J. K., žalovaní 2 a 3 zastúpení: JUDr. Sylvia Barciová, advokátka, so sídlom
Komenského 6331/1F, 929 01 Dunajská Streda, o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na
odvolaniežalovaných2a3protirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredač.k.5C/16/2018-310zodňa

11.4.2023 v znení opravných uznesení č. k. 5C/16/2018-360 zo dňa 12.11.2024 a č. k. 5C/16/2018-372
zo dňa 01.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravných uznesení p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1 a 2 p r i z n á v a voči žalovaným 2 a 3 nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá dňa 22.09.2017 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a

žalovanými 2/, 3/ ako kupujúcimi týkajúca sa spoluvlastníckeho podielu 1/2 nehnuteľnosti vedenej na
LV č. XXXX kat. úz. C. A., Okresného úradu Dunajská Streda, , odbor katastrálny, parcela registra "C"
č. 956/2 zastavanej plochy a nádvoria o výmere 194m2, je neplatná.
II. Žalobcom 1/ a 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 40a, § 140, § 41 zák. č. 40/1964 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa 27.03.2018 domáhali
určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22.09.2017, zavkladovanej
pod č. V 7007/2017, medzi žalovanými 1 až 3 s poukazom na ust.§ 40a Občianskeho zákona, keď
predávajúci spoluvlastník, žalovaný 1 nedodržal zákonný postup v zmysle § 140 Občianskeho zákona,

neponúkol svoj podiel žalobcom, ako spoluvlastníkom, ktorí dňa 14.12.2017 sa dovolali u žalovaných
relatívnej neplatnosti zmluvy a navrhli možnosť riešenia, ktorý spôsob bližšie nešpecifikovali. Žalovaný
1 tvrdil, že žalobcovia výslovne odmietli odkúpiť spoluvlastnícky podiel od neho, keď na kúpu podielu
od predávajúcej pani H. si vybavovali úver. Vedomí si tohto vyhlásenia žalobcov, nebolo mu známe,že zmenili postoj. Žalovaní 2 a 3 uviedli, že pri spisovaní kúpnej zmluvy na notárskom úrade u JUDr.
Bögiovej, mal žalovaný 1 vyhlásiť, že žalobcovia nemali záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu.
Po odkúpení spoluvlastníckeho podielu, sa predstavili žalobcom ako noví spoluvlastníci. Pozemok

zrevitalizovali a vyviezli odpad. Žalobcovia popreli tvrdenie žalovaného 1, že im bol spoluvlastnícky
podiel ponúknutý, o ktorý oni nejavili záujem.

4. Rozsudkom prvého v poradí zo dňa 24.06.2021 súd prvej inštancie žalobu zamietol, výrokom II.
žalovaným 1 až 3 priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a výrokom III. rozhodol,

že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení, s poukazom na ust.§ 40a, § 140 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c) a §
255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanie
žaloby.

5. Uznesením odvolacieho súdu zo dňa 28.09.2022 č. k. 24Co/23/2022 - 266, bol rozsudok súdu prvej

inštancie zrušený a vrátený na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď odvolací súd mal za to , že v prípade
uplatnenia si nároku v zmysle § 140 OZ nie je dôvod na skúmanie naliehavého právneho záujmu žalobcu
na podanie žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, nakoľko ide o špeciálne ustanovenie § 40a OZ. Odvolací
súd poukázal na to, že za osobitný právny predpis tak, ako ho má na mysli ustanovenie § 137 písm. d)
CSP, je možné považovať ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka týkajúce sa neplatnosti právnych

úkonov, keďže z uvedeného ustanovenia výslovne vyplýva možnosť domáhať sa určenia relatívnej
neplatnosti právneho úkonu na súde.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe
ktorých ustálil nasledovný skutkový stav: Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 22.09.2017, formou notárskej

zápisnice pod č. N 249/2017, Nz 32640/2017 a NCRls 33406/2017, na notárskom úrade JUDr. Adiany
Bögiovej, žalovaný 1/ previedol do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 2/ a 3/ nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území C. A., vedené na LV č. XXXX, parcely registra „C“, evidované na
katastrálnej mape, parcela č. 930/2930/2 záhrady o výmere 3314m2 a parc.č.930/4 záhrady o výmere
357m2 v celosti a parcely č. 956/2 zastavanej plochy a nádvoria o výmere 194m2 vedené na LV č.

XXXX v podiele 1 k celku, za dohodnutú kúpnu cenu 12.500,-€, vyplatená pri podpise zmluvy. Z výpisu
z LV č. XXXX, katastrálne územie C. A., spoluvlastníkmi parcely registra „C“ 956/2, zastavanej plochy
a nádvoria o výmere 194m2, boli žalobcovi v podiele 1 k celku. Predžalobnou výzvou dňa 14.12.2017,
sa žalobcovia dovolali relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, pre nedodržanie zákonného postupu, ich
predkupného práva, ako spoluvlastníkov. Predávajúcemu, žalovanému 1 navrhli mimosúdne riešenie,

odkúpením spoluvlastníckeho podielu , za rovnakú cenu, za akú ju nadobudli žalovaní 2 a 3.

7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom prípade, došlo k scudzeniu nehnuteľnosti,
spoluvlastníckeho podielu, bez toho, aby povinný, žalovaný 1 ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel
žalobcom. Jeho tvrdenia, o ponuke v roku 2009, keď nejavili záujem , nezodpovedalo kvalifikovanej

ponuke, ktorá keďže ide o písomnú formu právneho úkonu, na prevod nehnuteľnosti aj ponuka mala byť
písomne realizovaná, s uvedením výšky protihodnoty za spoluvlastnícky podiel. Dovolať sa relatívnej
neplatnosti sa môže oprávnený v trojročnej premlčacej dobe, keď zmluva bola zavkladovaná 03.10.2017
a žalobcovia sa dovolali relatívnej neplatnosti zmluvy dňa 14.12.2017, teda v zákonnej trojročnej
premlčacej dobe. V samotnej žalobe sa petitom domáhali určenia relatívnej neplatnosti len časti kúpnej

zmluvy, týkajúce sa prevodu spoluvlastníckeho podielu k parcele č. 956/2. Relatívna neplatnosť prevodu
spoluvlastníckeho podielu z dôvodu uvedeného v § 140 OZ, je uplatnená tým, že dotknutý spoluvlastník
sa dovolá tohto dôvodu neplatnosti u prevodcu i nadobúdateľa predmetného podielu. Pokiaľ ide o
splnenie vyššie uvedenej podmienky dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu zo strany žalobcu,
adresované žalovaným 1 až 3, bolo dokladované písomnou výzvou dňa 14.12.2017, na ktorú odpovedali

08.01.2018. Žalobca vo výzve uviedol skutočnosti týkajúce sa jeho podielu pri prevode nehnuteľnosti na
žalovaných 2 a 3, keď mal byť ako spoluvlastníkovi ponúknutý podiel žalovaného1/ na odkúpenie, keď
uviedol :“ nebola splnená zo strany predávajúceho pána F. G. povinnosť ponuky predkupného práva
v zmysle platnej právnej úprave, preto zmluvu považuje „ipso facto“ za neplatnú. Až v ´nasledujúcom
odseku uvádza návrh na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu za rovnakú cenu ako bola odpredaná

žalovaným 2 a 3. Vzhľadom na následnosť prejavu vôle v písomnej výzve, je zrejmé, že prvé čo uviedol
žalobca vo výzve, napadol zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu neplatnosťou, pre nedodržanie
jeho zákonom daného predkupného práva ako spoluvlastníka. Keďže ako prvé uviedol tento dôvod, už
sa v nasledujúcej vete nemohol úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol nehnuteľnosť na kúpu.Platí teda , ak sa oprávnený, v tomto prípade žalobca, s úspechom dovolala relatívnej neplatnosti, je
právny úkon neplatný od svojho počiatku (Z IV, s 425 ods.5). Relatívna neplatnosť nastáva ex tunc,
teda od momentu, keď bol dotknutý právny úkon urobený, nie až od momentu uplatnenia neplatnosti.

Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu.
Neplatnosť právneho úkonu môže byť úplná alebo čiastočná, ak sa týka iba časti právneho úkonu. V
prípade ak sa neplatnosť iba časti právneho úkonu, je neplatná len táto časť. V ustanovení § 41 sa
rieši otázka oddelenia právneho úkonu v neplatnej časti od platnej . Oddeliteľnosť sa posudzuje podľa
obsahu právneho úkonu a je potrebné rešpektovať vôľu účastníkov, teda či by mali strany záujem na

právnomúkonevoddelenomrozsahu.Priposúdenívôleúčastníkovzmluvyoprevodespoluvlastníckeho
podielu k spornej nehnuteľnosti, bolo nesporne preukázané v písomnom vyjadrení sa žalovaných 2 a 3
zo dňa 27.03.2019, že oni mali záujem len o odkúpenie parciel 930/2 a 930/4, keď žalovaný 1 podmienil
predaj uvedených nehnuteľností, aj odpredajom jeho spoluvlastníckeho podielu na parc. č. 956/2. Ide o
spoluvlastnícky podiel, pričom ostatné prevádzané parcely boli vo výlučnom vlastníctve prevodcu, týchto
parciel sa relatívna neplatnosť právneho úkonu nedotýka, teda v tejto časti je možné oddeliť od časti,

týkajúcej sa parcely 956/2, ktorá časť bola napadnutá relatívnou neplatnosťou. Z uvedeného dôvodu
nebolo prekážkou, aby súd vyslovil neplatnosť prevodu nehnuteľnosti, spoluvlastníckeho podielu iba v
časti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22.09.2017. Žalovaní namietali samotné pomenovanie neplatnosti
právneho úkonu „ipso facto“ ako zmätočné, ktorá v právnej terminológii znamená, že zmluvu považujú
bez ďalšieho zo samotnej skutočnosti za neplatnú, teda automaticky, bez splnenia ďalších predpokladov.

Latinskéslovnéspojenie„Ipsofacto“znamenádoslovnesamýmčinom,(silou/saméhočinu(faktu/-t.j.že
právne účinky činu nastupujú samy od seba. (Latinské právnické výrazy a výroky, vyd, Obzor Bratislava
1986). Nie je možné sa stotožniť tvrdením žalovaných, že uvedený výraz použitý v danom kontexte by
bol zmätočný. Z odôvodnenia uznesenia súdu druhej inštancie, vyplynulo, že k porušeniu predkupného
práva dochádza už samotným nedodržaním jednej z podmienok, ako je ponuka spoluvlastníckeho

podielu ostatným spoluvlastníkom, ako to bolo v tomto prípade, s tým, že sa oprávnená osoba dovolá
svojho predkupného práva, a uvedie čoho sa to týka. Pokiaľ sa dovolá svojho predkupného práva,
je právny úkon napadnutý relatívnou neplatnosťou neplatný ex tunc, od počiatku. Ďalšia skutočnosť ,
ktorú žalovaní namietli, bola nejasnosť či napádajú neplatnosťou celú zmluvu alebo len časť, pričom
konštatovali, že v závere žaloby už petit obsahuje špecifikáciou nehnuteľnosti, ktorej neplatnosti sa

domáhajú. Náležitosti žaloby sú uvedené v ustanoví § 131 až 138 C.s.p., medzi ktoré patrí označenie
účastníkov konania, opísanie rozhodujúcich skutočností na ktoré sa odvoláva žalobca, označenie
dôkazov a uvedenie zrozumiteľného petitu čoho sa domáha. Súd bol toho názoru, že petit žaloby bol
jednoznačný, že sa žalobca domáha relatívnej neplatnosti len časti právneho úkonu, čo do prevodu
spoluvlastníckeho podielu k parc. č. 956/2 o výmere 194m2 vadené na LV č. XXXX, kat územia C.

A.. Rovnako tento údaj obsahuje aj výzva zo dňa 14.12.2017, keď na prvom mieste žalobca napáda
časť kúpnej zmluvy o prevode uvedeného spoluvlastníckeho podielu danej nehnuteľnosti. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, keďže súd vzhliadol za splnené všetky predpoklady na vyslovenie relatívnej
neplatnosti časti právneho úkonu, pri splnení všetkých predpokladov uvedené vyššie, žalobe vyhovel
v celom rozsahu. Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní súd mu priznal náhradu trov konania v plnej

výške.

8. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 2 a 3 z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP
a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

9. V odvolaní namietli, že podľa ich názoru k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedošlo.
Poukázali na formuláciu „ipso facto“ žalobcov v právnom úkone, ktorým sa mali dovolať relatívnej
neplatnosti s tým, že z formulácie žalobcov nie je zrejmé, že sa relatívnej neplatnosti aj dovolávajú.
Predmetná listina – Pokus o mimosúdnu pokonávku zo dňa 14.12.2017 nespĺňa všetky náležitosti
právneho úkonu podľa § 34 a nasl. OZ. Okrem toho, že existuje pochybnosť o vôli žalobcov, ich právny

úkon je aj neurčitý, lebo nevymedzuje rozsah neplatnosti. Je aj nezrozumiteľný, lebo nie je zrejmé, či
ním žalobcovia sledovali neplatnosť zmluvy, alebo nadobudnutie nehnuteľnosti. Ďalej namietli to, že
v petite žaloby sa žalobcovia domáhali neplatnosti iba časti kúpnej zmluvy, všade inde, v texte žaloby
aj ich ďalších vyjadreniach uvádzajú, že sa domáhajú neplatnosti celej kúpnej zmluvy. Z žaloby teda
nie je zrejmé, v akom rozsahu právny úkon napádajú. Z vyjadrení žalobcov je zrejmé, že mali v úmysle

nehnuteľnostiodžalovaného1odkúpiť,tietovyjadreniebymalibyťpovažovanézamanifestáciuichvôle,
teda ide o nezhodu medzi prejavom a vôľou žalobcov. Žaloba teda nemohla vyvolať právne následky
vsmerekúčinnémudovolaniusarelatívnejneplatnostikúpnejzmluvy.Pokiaľideonáhradutrovkonania,
súd nemal žalobcom priznať náhradu trov v rozsahu 100 %, keď sa domohli neplatnosti len časti kúpnejzmluvy. Navyše, predmetná parcela je reálne deliteľná a od začiatku navrhovali riešenie touto formou,
ako spôsobu predchádzania ďalším sporom.

10. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia a uviedli, že vychádzajúc z obsahu listiny žalobcovia dali jasne
najavo, že sa dovolávajú relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Forma a esenciálne náležitosti toho
právneho úkonu bola právne a obsahovo bezvadná. Pokiaľ by súd mal pochybnosti o petite žaloby,
vyzval by ich na opravu, alebo doplnenie žaloby. Petit však bol správny a vykonateľný. Majú za to, že
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a navrhli ho potvrdiť.

11. Na vyjadrenie žalobcov reagovali odvolatelia odvolacou replikou a uviedli, že vyjadrenie žalobcov
nereflektuje na ich tvrdenia uvedené v odvolaní. Argumentáciu žalobcov vychádza z procesnoprávneho
aspektu, pričom ich je založená na skúmaní existencie resp. neexistencie náležitostí právnych úkonov
z hľadiska hmotného práva.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na

úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľov, dopĺňa iba nasledovné:

14. Primárne odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom, keď

uzavrel, že žalobcovia sa dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu listom zo dňa 14.12.2017.
Odvolací súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah spisu a zistil, že žalobcovia v liste
zo dňa 14.12.2017, ktorý adresovali žalovaným uviedli, že „zo strany predávajúceho pána F. G. nebola
splnená povinnosť ponuky predkupného práva a v zmysle platnej právnej úpravy, považujeme túto
zmluvu za „ipso facto“ neplatnú“, následne v liste uviedli, že „predávajúcemu navrhujeme, že uvedenú

nehnuteľnosť je môj klient ochotný kúpiť za rovnakú cenu, ako ju odpredal vyššie uvedeným osobám“.
Podľa názoru odvolateľov, relatívna neplatnosť nenastáva ipso facto, t.j. zo samotného porušenia
zákonného predkupného práva, teda nestačí, že oprávnený subjekt si je vedomý takejto vady právneho
úkonu, ale musí sa relatívnej neplatnosti aj dovolať, čo z formulácie žalobcov v dotknutom liste
nevyplynulo.

15. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o použité slovné spojenie „ipso facto“, uvedeným sa súd
prvej inštancie podrobne zaoberal v bodoch 24. – 25. odôvodnenia nepadnutého rozsudku, kde rozobral
význam tohto latinského slova a jeho vplyv na obsah vyjadrenia vôle žalobcov smerujúci k dovolaniu sa
neplatnosti právneho úkonu. Okrem toho, že odvolací súd sa plne stotožňuje s právnymi závermi súdu

prvej inštancie, zdôrazňuje, že prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, pričom
právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (ust. §35 ods. 1 a 2 OZ). Odvolací súd má za to, že je nevyhnutné na prejav vôle vyjadrený slovami hľadieť
ako na komplexný celok, vytrhnutie určitého slovného spojenia z kontextu prejavu má automaticky
za následok narušenie pochopenia výkladu samotného prejavu vôle. Pre prípad, že výklad vôle je

pochybný a nejednoznačný, potom súd vykonáva dokazovanie za účelom zistenia výkladu právneho
úkonu. Ak je však prejav vôle taký jednoznačný, že jeho znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je ani
dôvod na to, aby súd zameral dokazovanie na výklad vôle konajúcich osôb. V danom prípade žalobcovia
jasne a výslovne uviedli, že považujú kúpnu zmluvu za neplatnú, z pohľadu odvolacieho súdu nie
je podmienkou, aby prejav vôle žalobcov obsahoval aj výslovne slovné vyjadrenie „dovolávame sa

relatívnej neplatnosti“. Pokiaľ žalobcovia jasne vyslovili, že sa kúpnu zmluvu považujú za neplatnú
a tento svoj prejav vôle adresovali a doručili žalovaným, potom je nepochybné, že mali v úmysle
oboznámiť žalovaných (účastníkov dotknutej kúpnej zmluvy) s tým, že je neplatná a dôjdením tohto
prejavu vôle jeho adresátom došlo k účinnému dovolaniu sa relatívne neplatnosti právneho úkonu
(samozrejme len v tej časti, kde ich predkupné právo bolo porušené). Je potrebné mať pri tom na
pamäti, že prejav vôle, ktorým sa oprávnený subjekt dovoláva relatívnej neplatnosti, musí vyjadrovať

skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej neplatnosti (čo je z pohľadu odvolacieho súdu splnené tým,
že žalobcovia uviedli „považujeme túto zmluvu za „ipso facto“ neplatnú“), tak i konkrétnu vytýkanú vadu
právneho úkonu, ktorá spôsobila relatívnu neplatnosť právneho úkonu (v tejto časti žalobcovia správne
v liste zo dňa 14.12.2017 uviedli, že „zo strany predávajúceho pána F. G. nebola splnená povinnosť
ponuky predkupného práva“. Z pohľadu odvolacieho súdu tak nejde o nejednoznačné, či pochybné

vyjadrenie vôle žalobcov, z ktorého by nebolo nadovšetku pochybnosť zrejmé, že žalobcovia sa dovolali
voči žalovaným neplatnosti časti právneho úkonu – kúpnej zmluvy, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti,
vo vzťahu ku ktorým bolo porušené ich predkupné právo. Súd prvej inštancie navyše správne poukázal
aj na to, že slovné spojenie „ipso facto“, inými slovami – silou daného faktu (právne účinky nastupujú
samé od seba) dostatočne vyjadruje, že žalobcovia konštatujú porušenie ich predkupného práva, čo má

za následok samo osebe možnosť dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo aj využili, čo
nevyhnutne vedie k tomu, že na kúpnu zmluvu je potrebné hľadieť, ako keby nevznikla.

16. Ďalej odvolatelia uviedli, že takýto úkon žalobcov považujú za neurčitý a nezrozumiteľný, pretože
v liste zo dňa 14.12.2017 súčasne uviedli aj to, že sa chcú odkúpiť nehnuteľnosti za cenu rovnakú

ako ju kúpili odvolatelia. Aj ich písomné vyjadrenia v spise, vrátane odvolania zo dňa 03.08.2021
nasvedčujú tomu, že ich skutočnou vôľou bolo nehnuteľnosti odkúpiť, nie domáhať sa neplatnosti kúpnej
zmluvy. Súd prvej inštancie správne poukázal v bode 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku na to,
že oprávnený spoluvlastník má v prípade porušenia predkupného práva na výber z troch možností,
a to buď domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, domáhať sa mimosúdne od nadobúdateľa,

aby mu spoluvlastnícky podiel predal za podmienok, za ktorých ho aj odkúpil, alebo si ponechať
predkupné právo, ktoré bude pôsobiť voči novému nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu. Odvolací
súd zdôrazňuje, že v prípade neochoty tak podielového spoluvlastníka, ktorý predkupné právo porušil,
ako aj nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, doriešiť vec mimosúdne, v prípade prvých dvoch
možností z porušenia predkupného práva, tieto vyúsťujú buď do žaloby o určenie neplatnosti zmluvy,

alebo do žaloby o nahradenie prejavu vôle. Odvolatelia naznačujú, že žalobcovia neprejavili svoju voľbu
nároku z porušenia predkupného práva dostatočne určito, lebo nie je zrejmé, či si zvolili dovolanie
sa relatívnej neplatnosti (možnosť č. 1), alebo nároku na odkúpenie podielu za tých podmienok, za
akých spoluvlastnícky podiel odkúpil nový nadobúdateľ (možnosť č. 2). Odvolací súd upozorňuje na
to, že je rozdiel, ak sa oprávnený podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené,

domáha odkúpenia spoluvlastníckeho podielu od nového nadobúdateľa na rovnakých podmienok
(spomínaná možnosť č. 2), alebo v dôsledku toho, že sa úspešne dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy (možnosť č. 1), navrhol ďalší postup v podobe odkúpenia spoluvlastníckeho podielu od toho
spoluvlastníka, ktorý predkupné právo porušil (čo však nepredstavuje nárok z porušenia predkupného
práva). Z pohľadu odvolacieho súdu teda žalobcovia pred podaním žaloby, aj počas celého konania,

postupovali konzistentne, určito a zrozumiteľne v tvrdení, že to boli oni, kto mal záujem od počiatku
spoluvlastnícky podiel odkúpiť od žalovaného 1 (pôvodného podielového spoluvlastníka), nesúhlasia
s tým, že žalovaný porušil ich predkupné právo, odpredal tento podiel žalovaným 2 a 3, dovolali sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu v tejto časti, podali žalobu o určenie neplatnosti časti kúpnej
zmluvy, pričom v rozpore s uvedeným nie je to, že majú záujem od neho tento podiel odkúpiť (čo však

bude možné až potom, ako bude opätovne zapísaný ako vlastník dotknutého podielu žalovaný 1).

17. V dôsledku uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie (viď body 22. a 23.
odôvodnenia rozsudku) nevidí vadu v petite, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti kúpnejzmluvy iba v tej časti, kde došlo k porušeniu ich predkupného práva. Žalobcovia totiž nemali dôvod
domáhať sa neplatnosti kúpnej zmluvy ako celku, keď ňou boli prevádzané aj nehnuteľnosti, ktoré
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovaného 1 neboli, teda vo vzťahu k nim nemohlo ani dôjsť

k porušeniu predkupného práva. Preto ak žalobcovia vo svojich podaniach miestami uvádzajú, že sa
domáhajú neplatnosti kúpnej zmluvy, čo môže vzbudiť dojem, že majú na mysli kúpnu zmluvu ako celok,
z obsahu žaloby ako aj jej príloh je nepochybné, že namietajú jej platnosť len v tej časti, ktorá sa ich
týka, teda tam kde žalovaný previedol svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1-ica k pozemku parc. č.
956/2, vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz.: C. A.. Uvedené má súvis aj s tým, že v závere

odvolania žalovaní 2 a 3 nesúhlasili s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania a uviedli, že
keďže žalobcovia opakovanie uviedli, že sa domáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (ako celku),
potom nemožno konštatovať ich plný úspech vo veci, keď súd prvej inštancie vyslovil jej neplatnosť
len v časti. Tu odvolací súd konštatuje, že úspech tej-ktorej strany v konaní je potrebné posudzovať
v nadväznosti na žalobný nárok, ktorý je vymedzeným žalobným petitom. Zo žaloby je zrejmé, že tak
ako sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti časti kúpnej zmluvy v rozsahu, v akom bol prevedený

spoluvlastnícky podiel žalovaného 1 vo výške 1-ica k pozemku parc. č. 956/2, tak súd tejto žalobe
v celosti vyhovel, nedošlo pritom k zamietnutiu žaloby ani v časti. Súd prvej inštancie teda postupoval
správne, keď konštatoval plný úspech žalobcov v konaní.

18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že závery súdu prvej inštancie o tom, že

predkupné právo žalobcov bolo porušené a boli splnené podmienky s poukazom na ust. § 140 OZ
v spojení s § 40a OZ na vyslovenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy, preto s poukazom na § 387
CSP napadnutý rozsudok vo výroku I., včítane závislého a vzhľadom na spôsob rozhodnutia aj vecne
správneho výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, potvrdil.

19. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

20. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom 1 a 2 priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči odvolateľom v plnom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).