Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122415968
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6122415968.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
právne zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Žilina, Pavla
Mudroňa 1191/5, IČO: 47 445 092, v konaní o zaplatenie 7.025,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 17Csp/111/2022-282 zo dňa 11. decembra
2024, v spojení s opravným uznesením č.k. 17Csp/111/2022-309 z 10. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví označeným rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 6.674,38 eura, úrok vo výške 2.159,38 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
7.142,38 eura od 28.01.2020 do 27.04.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.025,38
eura od 28.04.2022 do 14.09.2022, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.674,38 v od
15.09.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti

konanie zastavil (výrok II.). Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).

1.1.Rozhodnutievovecisamejprávneodôvodnilust.§497,§499,§502ods.1Obchodnéhozákonníka,
§ 252 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm.
a), b), d), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

1.2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 7.025,38 eura spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom
základe, že jeho právny predchodca poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
dňa zo dňa 24.05.2018 pod číslom úverového účtu 2151898021 a reg. číslom 005261211210518 úver vo
výške 10.550 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť v 96-tich mesačných splátkach po 153,94 eura,

a to až do celkovej sumy pôžičky 14.989,24 eura. Žalovaná mesačné splátky neuhrádzala riadne a včas.
Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením
na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky, ale žalovaná dlh nezaplatila, preto jeho
právny predchodca v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosťpohľadávky z úveru dňa 08.01.2020, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 20.01.2020.
Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu je 7.025,38 eura. Nakoľko žalovaná v poskytnutej 7-
dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatila, dostala sa

od 28.01.2020 do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalobca si v tomto
konaní uplatňuje len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru 7.025,38 eura
s príslušenstvom.

1.3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 29.09.2022 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel

a proti ktorému žalovaná podala odpor v ktorom uviedla, že neuznáva žalobcom uplatnený návrh
v celom rozsahu, pretože žalobca v návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta.
Zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov.
Podľa názoru žalovanej zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca síce v žalobnom návrhu

uvádza, že v danom konaní si uplatňuje iba zostatok nesplatenej istiny, ale zo žaloby nie je zrejmé,
akým spôsobom právny predchodca žalobcu započítal doteraz vykonané platby. Podľa jej názoru
právny predchodca žalobcu nepostupoval pri skúmaní bonity s odbornou starostlivosťou, preto nebol
oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a preto vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti je potrebné považovať je neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a

keďže došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon, keďže
v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch
sa postúpila pohľadávka, ktorá nebola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo
pohľadávka, ktorá sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Žalobca nepreukázal platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8

zákona o bankách, nepreukázal logicky ani lehotu 90 dní, a preto neboli splnené podmienky v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia a žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu.

1.4. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
zmluvou o spotrebiteľskom úvere dňa zo dňa 24.05.2018, číslom úverového účtu 2151898021 a reg.

číslom 005261211210518 úver vo výške 10.550 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou 96-
tich pravidelných mesačných splátok, v sume 153,94 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške
14.989,24 eura. Z výpisu z úverového účtu mal súd za preukázané, že žalovaná čerpala finančné
prostriedky z poskytnutého úveru dňa 24.05.2018 prevodom na jeho bankový účet. Z výpisu je zrejmé,
že žalovaná sa dostala do omeškania už s platením 4., 5., 8. a 9. splátky a následne splátok v

poradí 20.-25. (splátka 20. bola splatná dňa 02.08.2019). Právny predchodca žalobcu písomne vyzval
žalovanú listom zo dňa 03.10.2019 označený, ako tretia upomienka - pokus o zmier (č.l. 107 spisu) na
zaplatenie dlhu z titulu omeškaných úverových splátok. Nakoľko žalovaná dlh v plnej výške neuhradila,
právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru dňa 08.01.2020, o čom
bola žalovaná informovaný listom zo dňa 20.01.2020. Žalovaná v poskytnutej 7-dňovej lehote od

doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatila, čím sa dostala od 28.01.2020
do omeškania. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou
Všeobecná úverová banka, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., ako postupníkom
dňa 14.02.2020 a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 09.03.2022 bola pohľadávka voči žalovanej z
titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi, ako postupníkovi, o čom

bola žalovaná upovedomená v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška postúpenej
pohľadávky bola postupcom vyčíslená ku dňu 02.03.2022. Po dátume vyčíslenia postúpenej pohľadávky
žalovaná zaplatila na úhradu svojho dlhu sumu 117 eur, ktorá bola započítaná na úhradu dlžnej istiny
úveru. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej
istiny úveru vo výške 7.025,38 eura, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaná napriek predžalobnej

upomienke nezaplatila..

1.5. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle hore
uvedeného ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
všetky zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a ide o platný právny úkon.

Právny zástupca v odpore zo dňa 10.11.2022 namietal, že žalobca si síce uplatňuje v konaní iba výšku
nesplatenej istiny, avšak neuviedol, akým spôsobom právny predchodca započítal doteraz vykonané
platby žalovaného. Z výpisu úverového účtu založenej na č.l. 68 spisu je zrejmé, ako právny predchodca
žalobcuplatbyvykonanéžalovanýmzapočítal,koľkozuhradenejsplátkybolozapočítanénaistinu,koľkona základný úrok, sankčný úrok, poplatky za poskytnutie, poplatky a poistné. Preto súd vyhodnotil túto
námietku ako nedôvodnú. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil námietku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, nakoľko ako súd už uviedol vyššie, postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu na žalobcu

bolovzmysles§17ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskomúvere.Žalobcavkonanípreukázal
písomnú výzvu banky adresovanú žalovanému na splnenie dlhu zo dňa 03.10.2019 označenú ako
Tretia upomienka-pokus o zmier a taktiež jej odoslanie žalovanému poštovou zásielkou dňa 03.10.2019
(č.l. 107), potvrdenie ktorého predložil do súdneho spisu a je založené na č.l. 106. Žalovaný sa dostal
do omeškania s plnením dlhu dňa 02.08.2019, výzva na úhradu pohľadávok bola doručovaná dňa

03.10.2019 a mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená dňa 08.01.2020. Žalobca resp. jeho právny
predchodca teda dodržal ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a právny predchodca žalobcu
zosplatnilúverplatne,nakoľkozákonvyžadujeuplynutie90-dňovejlehotymedziprvýmdňomomeškania
splátkyavyhlásenímmimoriadnejsplatnostiúveru.Zákonnéustanovenie§92ods.8zákonač.483/2001
Z.z. neobsahuje, ako to právny zástupca žalovanej mylne interpretoval, nutnosť časového rozostupu
90-dní medzi výzvou na plnenie omeškanej splátky a zosplatnením, ale iba nutnosť veriteľa túto výzvy

počas 90 dňovej lehoty medzi dňom omeškanej splátky a vyhlásením mimoriadnej splatnosti, dlžníkovi
doručiť. Potvrdením pošty k sledovaniu zásielky č. D. mal súd za preukázané, že žalovaná prevzala
výzvu žalobcu, ktorej doručenie právny zástupca žalovanej namietal dňa 15.10.2019 o 12,33 hod. na
pošte Iža ako doporučený list (viď. čl.277). Následné postúpenie pohľadávky žalobcovi dňa 14.02.2020
bolo teda v zmysle uvedeného taktiež platné a žalobcovi v tomto spore svedčí aktívna legitimácia.

1.6. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predložených listinných dôkazov, súdom doplneného
dokazovania v podobe potvrdenia pošty k sledovaniu zásielky č. D., ktoré preukázalo, že žalovaná
prevzala výzvu na zaplatenie pohľadávky žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. zákona
o bankách, ktorej doručenie právny zástupca žalovanej namietal dňa 15.10.2019 o 12,33 hod. na pošte

Iža ako doporučený list (viď. čl.277) súd opätovne dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby a preto
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku a priznal žalobcovi istinu vo výške 6.674,38
eura, úrok vo výške 2.159,38 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.142,38
eura od 28.01.2020 do 27.04.2022, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.025,38 eura
od 28.04.2022 do 14.09.2022, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.674,38 eura od

15.09.2022 do zaplatenia. Na základe žalobcom doručeného čiastočného späťvzatia žaloby v časti o
zaplatenie sumy 351 eur z dôvodu čiastočnej úhrady žalovaného, súd rozhodol o zastavení konania v
tejto časti konania. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla
rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietala porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Za porušenie práva na spravodlivý proces
považuje, že konajúci súd sa nevyjadril, či mal preukázané, že právny predchodca žalobcu pri
poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a ani sa nevyjadril k prostriedkom jej procesnej

obrany , v zmysle ktorých je tretia upomienka - pokus o zmier, ako aj vyhlásenie okamžitej splatnosti
neplatný právny úkon pre neurčitosť, čo namietala už v podanom odpore. Nesprávne skutkové zistenia
vzhliadla v tom, že konajúci súd mal preukázané splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti a pre platné postúpenie pohľadávky, teda aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukazoval na
ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku a v tej súvislosti aj na právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. K námietke týkajúcej sa
nevysporiadania sa s postupom veriteľa pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou. Z ustanovenia
§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, nie
je oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia povinnosti sa

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázala aj na viaceré rozhodnutia
Krajských súdov v Žiline, Prešove a uzavrela, že konanie veriteľa je potrebné kvalifikovať ako porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o úveroch, čo má za následok jednak nemožnosť vyžadovať
jednorazové splatenie úveru ako aj sankciu bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, že konateľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie

dlhu. Sankcia uvedená v § 11 ods. 2 zákona č. 120/2010 Z. z. má za následok, že vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať
za neplatné, čo má za následok nepreukázanie výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Keďže
neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predžalobnú upomienku ako ajoznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti treba považovať za neplatný právny úkon a preto žalobca
nepreukázalexistenciuvýzvyvzmysle§92ods.8Zákonaobankách.Zároveň,keďževčasepostúpenia
pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru došlo k postúpeniu živého úveru v rozpore s § 17

ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. od spotrebiteľských úverov.

2.1. Ďalej zastal názor, že tretia upomienka pokus o zmier je jednostranný právny úkon, ktorý musí
obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní a ktorá zakladá dôvod
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože bez jej uvedenia nie je možné preskúmať splnenie

podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu.
Uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi
vyjadrená určito, nakoľko uvedenie iba výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje
podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti
založiť danosť predčasného zosplatnenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 7CoCsp/10/2024 z 31.07.2024 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023.

2.2. Ďalej uviedla, že ani tretia upomienka ani pokus o zmier ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti nepredstavuje osobitnú výzvu s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky v zmysle
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách a keďže súčasťou spisu nie je samostatná výzva v zmysle § 92 ods.
8, aj preto neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky. Tu poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/7/2024 z 27.06.2024, tiež na judikatúru Krajského
súdu v Košiciach, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023, v zmysle
ktorého za výzvu na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách možno považovať
aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie
pohľadávky. Na záver zhrnul, že vzhľadom na vyššie uvedené odvolacie dôvody je žaloba nedôvodná,

žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže nebolo preukázané vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti je neplatné, žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.

3. Žalobca k odvolaniu doručil vyjadrenie, v ktorom vysvetlil, že bonita žalovanej bola overovaná
dopytom na informačný systém SRBI (Spoločný register bankových informácií), prevádzkovaný pre

všetkybankyspoločnosťouCRIFabolizisťovanéprípadnénesplácanie/omeškaniasosplácanímúverov
poskytnutých od iných bankových domov. Zastal názor, že schopnosť žalovanej riadne splácať úver bola
posúdená správne zohľadňujúc všetky kritéria ktoré majú na danú schopnosť vplyv. Pri overovaní bonity
žalovanej predchodca žalobcu disponoval informáciami ako výška príjmu žalovanej, či je zamestnaná,
doba zamestnania, čistý príjem, názov zamestnávateľa, celkovú sumu splátok úverov, existujúce,

zrušené/zamietnuté a ukončené úverové zmluvy (splátkové, nesplátkové, kreditné karty), iné výdavky,
rodinný stav a iné. Na základe uvedených rizikových faktorov bola žalovanej poskytnutý úver v sume
10.550 eur s mesačnou splátkou vo výške 151,81 eura. V súvislosti so skúmaním bonity žalovanej zastal
názor,žejejbonitabolapreverovanávsúladesozákonom,čoužpreukazovalvkonanípredsúdomprvej
inštancie. Poukázal na ustanovenie § 7 ods. 24 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,

podľa ktorého sa na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov (ďalej len
„refinancovaný úver“) nevzťahujú ustanovenia odsekov 19 až 23 uvedeného § 7 zákona č. 129/2010 Z.
z. (povinnosť určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu, použite položiek ako
je čistý príjem spotrebiteľa, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa, na

výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, atď.). V prípade ak žalovaná
neuviedla pravdivé informácie v žiadosti o flexipôžičku, odkázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 9CoCsp/31/2022 zo dňa 22.09.2022, podľa ktorého „Nie len veriteľ má povinnosť v zmysle ust. § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. ale z ust. § 7 ods. 2 vyplýva povinnosť aj spotrebiteľovi a to poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi
z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Žalovaná v spore vytýka
žalobcovi nekonanie s odbornou starostlivosťou, pričom na druhej strane poskytla pri podpise zmluvy
o úvere právnemu predchodcovi žalobcu neúplné a nepravdivé informácie o svojich záväzkoch, a preto
odvolací súd posúdil jej námietky ohľadom nemožnosti zosplatniť úver s poukazom na ust. § 11 ods. 2

prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. ako nenáležité“.

3.1. Právny názor žalovanej, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru pre neuvedenie splátky, pre
ktorú došlo k zosplatneniu úveru označil za nesprávny. Výzva na predčasné splatenie zostatku úverus príslušenstvom zo dňa 09.01.2020 je riadnym platným právnym úkonom, ktorým došlo k predčasnej
splatnosti pohľadávky z úveru. Konštatoval, že Občiansky zákonník nestanovil ako podmienku platnosti
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úveru podmienku uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ

pristúpil k zosplatneniu. V tejto súvislosti podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
pod sp. zn. 5CoCsp/62/2022 (odsek 19 odôvodnenia), na rozhodnutie Krajského súdu Nitra pod
sp. zn. 12CoCsp/25/2021 (odsek 9 odôvodnenia), ako aj rozhodnutie Krajského súdu Žilina pod
sp. zn. 7CoCsp/4/2023 (odsek 9 odôvodnenia) a rozhodnutie Krajského súdu Žilina pod sp. zn.
9CoCsp/51/2023. Pri výzve na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zákon v § 565 Občianskeho

zákonníka jasne vymedzuje, pre ktorú splátku môže veriteľ splatnosť vyhlásiť, inak by bolo vyhlásenie
splatnosti neplatné. Zastal názor, že pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu
nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech
platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07, Nález Ústavného súdu SR z 1.apríla 2015, sp.
zn. I.ÚS 640/2014). Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej sa pri rozhodovaní vyššie

uvedenou zásadou neriadil. Tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2024,
kde bolo vyslovené, že „Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že
špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného
zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi
neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie

splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je
označenie takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení; ak však tieto listiny
vymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby
len právnym konštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním
nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov,

ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho
zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase
zosplatnenia tri mesiace po splatnosti“.

3.2. Konštatoval, že v danom prípade pri mimoriadnom zosplatnení bolo postupované podľa § 53 ods.

9 v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, keď úver bol predčasne zosplatnený dňa
09.01.2020 pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 22.09.2019, t. j. po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania splátky a za súčasného upozornenia žalovanej na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. K postúpeniu došlo v súlade s § 17 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z.z. a ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu.

3.3. V súvislosti s argumentáciou žalovanej ohľadom výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo169/2020, z ktorého vyplynulo, že za výzvu
na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 o bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásenie
predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky. Nie je potrebné,

aby veriteľ realizoval v súvislosti so zosplatnením a postúpením pohľadávky dve samostatné výzvy –
jednu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a druhú podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.05.2022, sp. zn. 1Cdo 4/2020). Zastal názor, že právny názor vyjadrený
v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 o potrebe samostatnej výzvy
na plnenie pred postúpením bankovej pohľadávky je vyvrátený novším rozhodnutím Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 9Cdo/165/2022, v ktorom dovolací súd vyslovil, že „ nie je možné považovať za správny
právny názor odvolacieho súdu, že vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí banka klienta
informovať o možnosti postúpiť pohľadávku na tretiu osobu. Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o
bankách môže byť aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník
mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho

úkonu (§ 45 ods. 1 OZ).“

3.4. Zastal názor, že z citovaného znenia sporného ustanovenia výslovne vyplýva len to, že banka môže
postúpiť svoju pohľadávku, ak je napriek písomnej výzve banky jej klient/dlžník nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke.

Z predmetného ustanovenia však pri použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva povinnosť banky
osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)
osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať resp. informovať klienta/dlžníka na skutočnosť, že
po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku na inú osobu. Akbanka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky,
možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň
90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou

jeho peňažného záväzku. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, a to
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoCsp/37/2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6CoCsp/1/2023. Záverom zastal názor, že preukázal, že došlo k naplneniu podmienok mimoriadneho
zosplatnenia ako i podmienok stanovených ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, a teda došlo
k postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu došlo riadne a platne, čím je daná

jeho aktívna legitimácia v tomto spore.

4. Ďalšie podania doručené neboli.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté (žalovanou), v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania

(§ 359 CSP, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie s nariadením odvolacieho pojednávania (§ 385
ods.1 CSP), s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), keď dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej je dôvodné.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia peňažného nároku

vymedzeného v žalobe (zohľadňujúc i čiastočné späťvzatie žaloby) dôvodiac tým, že ako postupník
nadobudol pohľadávku od postupcu, ktorý bol veriteľom žalovanej a ktorý žalovanej poskytol úver
v sume s mesačnou splátkou splatnou 22. dňa v mesiaci vo výške 151,81 eura. V dôsledku skutočnosti,
že žalovaná neplnila svoj dlh riadne a včas postupca žalovanú vyzýval k plneniu i výzvou zo dňa
03.10.2019 (č. l. 74) označenou ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“, ktorou postupca žalovanú

vyzval k splneniu dlžnej sumy v úhrnnej hodnote 501,01 eura, ktorá pozostávala z istiny v sume 252,42
eura, zmluvného úroku 217,92 eura, úroku z omeškania 1,02 eura a poplatku v sume 29,65 eura.
Uvedenou výzvou postupca žalovanú vyzval k splneniu dlhu v úhrnnej hodnote 501,01 eura a tiež
upozornil na skutočnosť, že ak dlh neuhradí, vyhlási predčasnú splatnosť úveru, teda bude požadovať
vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom konečnej splatnosti úveru.

Nakoľko žalovaná dlh podľa výzvy zo dňa 03.10.2019 (č. l. 74) nesplnila, žalobca, resp. postupca ku dňu
09.01.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a výzvou, ktorou tak učinil, vyzval žalovanú k splateniu
celého zosplatneného úveru. Následne dňa 09.03.2022 došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu –
Všeobecná úverová banka, a.s. na žalobcu (č. l. 44), ktorú skutočnosť postupca dňa 14.03.2022 oznámil
žalovanej (č. l. 25).

7.1. Súd prvej inštancie o nároku žalobcu rozhodol (prvým) rozsudkom č. k. 17Csp/111/2022-153 zo dňa
19. apríla 2023, ktorým žalobe žalobcu vyhovel a v časti čiastočného späťvzatia žaloby zastavil konanie.
V dôsledku odvolania podaného žalovanou odvolací súd uznesením č.k. 8CoCsp/20/2023-193 zo dňa
25. septembra 2023 rozsudok súdu prvej inštancie (prvý v poradí) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

súdu prvej inštancie, keď poukázal na nedostatky ohľadom skúmania odporu podaného žalovanou,
resp. jej právnym zástupcom voči platobnému rozkazu. Následne súd prvej inštancie vo veci opätovne
rozhodol rozsudkom (druhým v poradí) bližšie definovaným v záhlaví tohto rozhodnutia, ktorým v zásade
prevzal svoje právne posúdenie, argumentáciu a odôvodnenie rozhodnutia z predchádzajúceho
rozsudku a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu (v rozsahu zostávajúceho predmetu konania

6.674,38 eura z pôvodných 7.025,38 eura, prihliadajúc na to, že žalovaná v priebehu konania uhradila
sumu 351 eur) zohľadňujúc čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, v ktorom rozsahu konanie zastavil.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie včas podaným odvolaním napadla žalovaná namietajúc, že súd prvej
inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako i to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.8.1. Odvolací súd uvádza, že pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae,

teda odmietnutia spravodlivosti (obdobne napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/141/2017 z 30.08.2018).
Právo na spravodlivý proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí
viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a
právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s

jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8.2. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

8.3. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Odvolací súd uvádza, že žalovaná konkrétne poukazovala na tri relevantné argumentačné smery,
primárne na to, že postupca v čase poskytnutia úveru nekonal s odbornou starostlivosťou pri skúmaní jej
schopnosti splácať požadovaný úver, resp. neskúmal jej bonitu s odbornou starostlivosťou, v dôsledku
čoho nebol oprávnený k vyhláseniu predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Sekundárne bolo

namietané, že výzva označená ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“ zo dňa 03.10.2019, ktorá
predstavovala výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nie je určitá, pretože neobsahovala
špecifikáciusplátky,sktoroujespotrebiteľvomeškaníaktorázakladádôvodprevyhláseniemimoriadnej
splatnosti úveru. Dôsledkom neurčitosti tejto výzvy je to, že táto výzva je neplatným právnym úkonom,
v dôsledku čoho nedošlo k platnému mimoriadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru a žalobca

nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Napokon žalovaná namietala, že výzva podľa § 92 ods. 8
Zákona o bankách nepredstavovala osobitnú výzvu, v dôsledku čoho zastala názor, že neboli splnené
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, a teda žalobca nedisponuje i z tohto dôvodu aktívnou
vecnou legitimáciou.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že preskúmavajúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v medziach podaného odvolania dospel k záveru o nutnosti výzvy strán sporu podľa § 382 CSP,
aby sa písomne vyjadrili ohľadne možného použitia ustanovení, ktoré môžu byť pre rozhodnutie vecirozhodujúce (§ 382 CSP) a ktoré v rámci právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie aplikované
neboli. Týmito ustanoveniami sú:

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy,
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, na
výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý
príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné
záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 20 až 43.

Podľa § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, práva
vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými
a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 1 písm. a) Opatrenia NBS č. 10/2017 v časovej účinnosti ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy,

toto opatrenie sa vzťahuje na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona, na banku, zahraničnú
banku a pobočku zahraničnej banky1) (ďalej len „veriteľ“) a upravuje metodiku na výpočet ukazovateľa
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej len „ukazovateľ schopnosti splácať“).

Podľa § 2 ods. 1 Opatrenia NBS č. 10/2017 v časovej účinnosti ku dňu uzatvorenia zmluvy, ukazovateľ

schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku
3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu
ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca.

Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 v časovej účinnosti ku dňu uzatvorenia zmluvy, výška
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona
sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného
minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v
spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo

výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške
najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu
medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom
osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej

domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 %
životného minima na túto osobu.Podľa § 7 ods. 1 Opatrenia NBS č. 10/2017 v časovej účinnosti ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 2
ods. 5 sa do 30. júna 2018 uplatňuje tak, za celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa sa považuje výška nákladov na zabezpečenie základných životných

potrieb spotrebiteľa podľa § 2 ods. 5 prvej vety, zvýšená o 15 % rozdielu medzi celkovou výškou
čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na
inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím
súdu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.07.2011 do 31.10.2024, ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky

11. Podľa názoru odvolacieho súdu je v danom prípade primárne nevyhnutné sa zaoberať otázkou,
či postupca bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru a to s ohľadom na
odvolaciuargumentáciužalovanej,ženeskúmaljejbonitusodbornoustarostlivosťou,resp.nezisťovaljej
schopnosť splácať spotrebiteľský úver. V dôsledku uvedeného namietala nemožnosť postupcu vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru. Tu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že hoci táto námietka žalovanej

bola uplatnená už v samotnom odpore, ku ktorej zaujal v rámci vyjadrenia stanovisko i žalobca, súd prvej
inštancie uvedené ponechal bez povšimnutia a s touto námietkou sa nijako v napadnutom rozhodnutí
nezaoberal.

11.1. Odvolací súd uvádza, že v danom prípade si postupca (predchodca žalobcu) vyžiadal od žalovanej

(pred poskytnutím úveru) základné informácie o jej zamestnaní, čistom mesačnom príjme, ohľadom
jej bývania a toho, či zabezpečuje vyživovaciu povinnosť voči inej osobe. Uvedené vyplýva najmä
zo žiadosti o fexipôžičku-refinancovanie zo dňa 21.05.2018 (č. l. 16), tak ako to tvrdil žalobca
vo svojich vyjadreniach. Následne boli informácie získané žalovanou overené dopytom na Spoločný
register bankových informácií (ďalej ako „SRBI“). Možno vyjadriť súhlas so žalobcom, že pri overovaní

bonity žalovanej predchodca žalobcu disponoval informáciami o výške príjmu žalovanej o tom, či
je zamestnaná, o dobe zamestnania, čistom príjme, názve zamestnávateľa, celkovej sume splátok
úverov, existujúcich, zrušených/zamietnutých a ukončených úverových zmlúv (splátkové, nesplátkové,
kreditné karty), iných výdavkoch, rodinnom stave a iné. Na základe takto zistených a vyhodnotených
informácií bol žalovanej poskytnutý úver v úhrnnej sume 10.550 eur (namiesto ňou požadovaných

17.000 eur), s mesačnou splátkou 151,81 eura na refinancovanie existujúcich úverov a to úveru v E. F.,
a.s. v zostatkovej hodnote 2.506 eur, pre ktorý bola dojednaná mesačná splátka úveru v sume 48 eur
a úveru v sume 4.993 eur, pre ktorý bola dojednaná mesačná splátka v sume 121 eur. Z výstupu zo SRBI
jednoznačne vyplynulo, že žalovaná v rozhodnom období disponovala 2 aktívnymi úvermi, už vyššie
zmienenými, ktoré boli následne uhradené poskytnutým úverom, ktorý je predmetom posudzovania.

S dôrazom na skutočnosť, že existujúce dva úvery žalovanej boli uhradené „novo“ poskytnutým úverom,
bolo potom potrebné zohľadniť už len výšku mesačnej splátky žalovanej pre novo poskytnutý úver,
ktorým došlo k refinancovaniu a úhrade pôvodných úverov žalovanej, pričom táto splátka predstavuje
sumu 151,81 eura. Príjem žalovanej v rozhodnom období predstavoval sumu 430 eur, podľa výstupu
z SRBI je zrejmé, že jej celkové mesačné náklady na pohľadávky predstavovali sumu (v úhrne) 169

eur mesačne, ktorá pozostávala zo sumy mesačnej splátky v tom čase aktívneho úveru v sume 48
a 121 eur), avšak tieto úvery poskytnutým úverom zanikli ich splnením preto je potrebné ako je vyššie
uvedené zohľadniť nový mesačný výdavok (splátku úveru) v sume 151,81 eura. Zároveň v rozhodnom
období žalovaná nemala zákonnú povinnosť zaopatrovať a vyživovať inú osobu. Životné minimumna dospelú fyzickú osobu v (rozhodnom období) období od 01.07.2018 do 01.07.2018 predstavovalo
sumu 199,48 eura. Zohľadňujúc ustanovenie § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 v čase účinnosti
ku dňu uzatvorenia zmluvy je potrebné okrem sumy životného minima zohľadniť i zvýšenie nákladov

na zabezpečenie základných životných potriem, t. j. zohľadniť zvýšenie sumy životného minima o 20
%, teda je potrebné k sume životného minima pripočítať sumu 39,89 eura (20 % zo sumy 199,48 eura
= 39,89 eura). S poukazom na uvedené je teda zrejmé, že zohľadňujúc čistý príjem žalovanej v sume
430 eur, od ktorého sa odpočíta suma 151,81 eura a suma 199,48 eura, sumu 39,89 eura žalovanej
zostala suma 38,82 eura. Zadaním týchto vstupných kritérií pre zistenie hodnoty DSTI - limitu pre

ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (vzorec pre výpočet DSTI predstavuje
pomer výdavkov na jednej strane a na druhej strane prijem mínus náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb) je možné zistiť hodnotu DSTI 0,80 (po zaokrúhlení nahor na dve desatine čísla) s
tým, že v zmysle § 2 ods. 5 Opatrenia č. 10/2017 NBS v čase uzatvorenia zmluvy, nesmel prekročiť
hodnotu 0,85. Zohľadňujúc uvedené je zrejmé, že v danom prípade nie je možné vysloviť, že by bonita
žalovanej nebola dostatočne skúmaná, resp. že by žalovaná nebola schopná riadne plniť poskytnutý

úver. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade nemožno za
dôvodnú vyhodnotiť námietku žalovanej, že postupca nekonal s odbornou starostlivosťou pri skúmaní jej
bonity. Naopak je potrebné dať do pozornosti, že postupca zohľadnil informácie poskytnuté žalovanou,
tieto si overil dopytom na príslušný register, keď zároveň zohľadňujúc čistý príjem žalovanej, jej mesačné
náklady na úver a mesačné náklady na život, mesačné náklady na život zvýšené o 20 %. Vzhľadom

na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca resp. postupca skúmal bonitu (schopnosť
žalovanej splácať spotrebiteľský úver) žalovanej s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 a nasl. zákona
č. 129/2010 Z. z.

12. Po tom, čo odvolací súd s ohľadom na predošlé odseky vyhodnotil, že postupca bol oprávnený

pristúpiť k mimoriadnej splatnosti úveru (konal s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity) ďalej sa
zaoberal konkrétnymi okolnosťami mimoriadneho zosplatnenia spotrebiteľského úveru s poukazom na
následnú námietku žalovanej ohľadom určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Možno
zopakovať, že žalovaná v podanom odvolaní namietala, že výzva označená ako „Tretia upomienka –
pokus o zmier“ zo dňa 03.10.2019, ktorá predstavovala výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonník

nie je určitá, pretože neobsahovala špecifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní a ktorá
zakladá dôvod pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru s tým, že dôsledkom neurčitosti tejto výzvy
je to, že táto výzva je neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho nedošlo k platnému mimoriadnemu
zosplatneniu spotrebiteľského úveru a žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou.

12.1. Odvolací súd primárne v tejto súvislosti uvádza, že otázka určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka je už dlhodobo riešená súdmi a to i z ohľadu nastolenej námietky žalovanej,
resp. z hľadiska, či táto výzva je určitá, ak neobsahuje uvedenie konkrétnej dlžnej splátky, pre ktorú
veriteľ je oprávnený pristúpiť k mimoriadnej splatnosti úveru a s ktorou je spotrebiteľ v zmysle dikcie
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka viac ako 3 mesiace v omeškaní. Pri posudzovaní

nastolenej námietky žalovanej je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu prihliadnuť na samotný účel
výzvypodľa§53ods.9Občianskehozákonníka.Odvolacísúdzastávanázor,žeúčelomsamotnejvýzvy
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je oboznámenie pasívneho dlžníka (spotrebiteľa), ktorý riadne
a včas neplní svoj dlh zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý sa vykonáva v pravidelných mesačných splátkach,
o tom, že ak nesplní splátku, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace, je veriteľ (obchodník) oprávnený

pre túto omeškanú splátku vyhlásiť mimoriadnu (predčasnú) splatnosť celého dlhu. Sekundárne je podľa
názoru odvolacieho súdu účelom ustanovenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotnej
výzvy podľa daného ustanovenia i mobilizácia pasívneho dlžníka (spotrebiteľa) k tomu, aby uhradil svoju
splatnú peňažnú mesačnú pohľadávku, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace a pre ktorú má
veriteľ zákonnú možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (bez ohľadu na to, že by bol spotrebiteľ

v omeškaní už i so skoršími mesačnými splátkami), čím by zamedzil možnosti veriteľa vykonať závažnú
zmenu v obsahu záväzku zo strany veriteľa v podobe zmeny spôsobu splácania existujúceho dlhu, resp.
straty výhody splátok.

12.2. Pri chápaní účelu samotného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a výzvy zakotvenej

v danom ustanovení v zmysle vyššie uvedeného, resp. s ohľadom na ich účel (zmysel), a to i s dôrazom
na samotný následok, ktorý môže nastať (strata výhody splátok), odvolací súd súhlasí s tvrdením
žalovanej, že práve uvedenie konkrétnej splátky, s ktorou je dlžník viac ako 3 mesiace v omeškaní, je
rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť vo výzve (výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka)určito vyjadrená. Výlučné uvedenie výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní nepostačuje
k tomu, aby spotrebiteľ mohol posúdiť, ktorá (splatná) splátka je spôsobilá vyvolať následok v podobe
vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu, resp. ktorú považuje obchodník za relevantnú pre jeho následný

postup a v konečnom dôsledku, ktorú ak dlžník (následne/dodatočne po splatnosti) uhradí, zmarí
zákonnú možnosť veriteľa uskutočniť zmenu v obsahu záväzku v podobe strany výhody splátok úveru
spotrebiteľom, a to pre porušenie povinnosti spotrebiteľa plniť dlhu rozvrhnutý do vopred dojednaných
mesačných splátok riadne a včas. Podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodný výklad, v zmysle ktorého
za určitú výzvu možno považovať len výzvu, v ktorej veriteľ vyjadril konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník

v omeškaní viac ako 3 mesiace a pre ktorú upozorňuje dlžníka, že pristúpi k vyhláseniu predčasnej
splatnosti dlhu za predpokladu, že nebude dodatočne uhradená. Inak povedané, nejaví sa ako logický
výklad, podľa ktorého, by sa za určitú výzvu mala považovať výzva, v ktorej veriteľ (obchodník) úhrnom
vyjadrísumu(častokrátisumucelkovéhodlžnéhoúveruodpočiatkuomeškaniadlžníka),ktorúmádlžník
uhradiť spolu s výzvou na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ak daná úhrnná suma (splatná
suma) nebude (dodatočne) uhradená. Napokon, možno zastať názor, že účelom ustanovenia § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka a samotnej výzvy nie je donútiť spotrebiteľa k úhrade celého zameškaného
dlhu (od počiatku omeškania dlžníka s jednotlivými splátkami), ale zmobilizovať dlžníka k tomu, aby
uhradil (minimálne) konkrétnu splátku, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace a pre ktorú ho veriteľ
upozorňuje na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka je pri spotrebiteľských sporoch potrebné chápať ako zákonný mantinel (ktorý je potrebné

dodržať popri ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka) poskytnutia vyššej ochrany slabšej strany pri
možnostipostupuveriteľapodľa§565Občianskehozákonníkaanielenakozákonnýpredpoklad,ktorýje
potrebné formálne (akokoľvek) naplniť (bez zreteľa na jeho účel a následok ku ktorému môže smerovať)
ktomu,abyveriteľ(obchodník)moholprikročiťkvyhláseniumimoriadnejsplatnostidlhu.Napokon,podľa
názoru odvolacieho súdu je potrebné na inštitút mimoriadneho zosplatnenia úveru v spotrebiteľských

sporoch nahliadať ako na závažnú zmenu v obsahu záväzku a ako na krajné možné riešenie, ktoré
nasleduje po tom, čo veriteľ naplnil účel (nie len formálne) ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, ktoré v spotrebiteľských sporoch pristupuje k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka
ako zákonných dôsledok zvýšenej ochrany slabšej strany záväzkovoprávneho vzťahu.

12.3. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné poukázať i na rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR ohľadom uvedenej otázky určitosti výzvy. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2020
zo dňa 26.06.2024 v bode 12.2 až 12.3 uviedol, že „V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok
zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení
dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že

uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení
spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva
veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto
práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie
neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové

vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže
tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods.
9 OZ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť
celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby,
ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách,
pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,

pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba
dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a
v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Tieto skutočnosti neboli rozhodnutiami súdov
nižších inštancií vzaté do úvahy.“

12.4. Obdobný právny názor bod najvyšší súdom vyjadrený v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa
31.07.2024, najmä bod 23. odôvodnenia, ako i v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024,
najmä bod 14.2. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným právnym názorom dovolacieho súdu stotožňuje.12.5. V konkrétnom prejednávanom prípade bolo nesporné, že práve výzva označená ako „Tretia
upomienka – pokus o zmier“ zo dňa 03.10.2019 (ďalej v texte ako „výzva“), predstavovala výzvu podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd primárne považuje za potrebné uviesť, že súd

prvej inštancie napriek konštatácií o tom, že došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru,
konkrétny právny vzťah právne neposúdil podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Sohľadomnauvedenépodľanázoruodvolaciehosúdu,súdprvejinštancienedostatočneprávneposúdil
konkrétne okolnosti mimoriadneho zosplatnenia, preto sa uvedeným zaoberal odvolací súd, a to najmä
s ohľadom na odvolaciu argumentáciu žalovanej. Z obsahu uvedenej výzvy vyplynulo, že žalobca

(postupca)sadomáhalodžalovanejzaplateniaúhrnnejsumy501,01eura,ktorásumapozostávazistiny
v sume 252,42 eura, zo (zmluvných) úrokov, úroku z omeškania v sume 1,02 eura a poplatku v sume
29,65 eura. Inak povedané z uvedenej výzvy nevyplýva konkrétna splátka (lehota jej splatnosti a výška)
s ktorou bola žalovaná ku dňu doručenia predmetnej výzvy v omeškaní. Odvolací súd zastáva názor, že
pre určitosť výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho Zákonníka nepostačuje len matematickým prepočtom
možno dedukovať, ktorá splátka predstavuje splátku, pre ktorú veriteľ pristupuje k mimoriadnemu

zosplatneniu úver. Napriek tomu odvolací súd uvádza, že v danom prípade splátka, pre ktorú veriteľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru bola splátka splatná dňa 22.09.2019 (ktorú skutočnosť aj potvrdil
žalobca vo vyjadrení k odvolaniu) s tým, že mesačná splátka úveru bola dojednaná v sume 151,81
eura. Takto však predmetná splátka vo výzve veriteľom identifikovaná nebola. Už v čase vyhotovenia
výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka t. j. ku dňu 03.10.2019 veriteľ od žalovanej požadoval

zaplatenie sumy 501,01 eur, a to napriek tomu, že žalobca tvrdil, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru malo dôjsť pre splátku splatnú dňa 22.09.2019. Z uvedeného je teda zrejmé, že veriteľ sa domáhal
výzvou podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaplatenia úhrnnej dlžnej sumy úveru v hodnote
501,01 eura, namiesto toho, aby sa domáhal zaplatenia sumy 151,81 eura titulom splatnej pohľadávky,
pre ktorú mal úmysel vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, a ktorú ak by žalovaná uhradila, (dodatočne)

zamarila by možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru postupcom. Tu je potrebné poznamenať,
že dlžník oddiali možnosť veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru nie zaplatením celého dlhu, resp.
úhrne uvedenej dlžnej sumy (v konkrétnom prípade sumy 501,01 eura), ale zaplatením jedinej splátky,
a to splátky pre ktorú má veriteľ úmysel mimoriadne zosplatniť úver (v konkrétnom prípade sumy 151,81
eura).

13.Nadrámecuvedeného,odvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žesamotnáskutočnosťneurčitosti
výzvy sa neprejavuje výlučne v rovine otázky platnosti mimoriadneho zosplatnenia úver, ale tiež v rovine
súdneho procesu, pretože súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov veriteľa
podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa v tomto rozsahu stotožňuje

s právnym názorom, na ktorý žalovaná v podanom odvolaní poukázala, že nie je úlohou súdu v
prípade nekonkrétnej notifikácie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (a následne aj úkonu
veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka) preskúmavaním platobnej histórie úverového vzťahu, či
„rozpočítavaním“dlžnýchsúmzisťovať(čonarážaajna„procesnélimity“vzmysle§132ods.2CSP),pre
ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ úver zosplatniť. Vo svojej podstate by nešlo o nič iné, ako len na základe

vlastnej iniciatívy konajúceho súdu (a namiesto žalobcu, ktorého takáto povinnosť zaťažuje) vymedzenie
(presnejším je pojem vytvorenie, keďže spravidla – tak ako i v súdenom prípade – absentujú v žalobe
náležité jedinečné skutkové tvrdenia) takého skutkového stavu, ktorý zodpovedá hypotéze príslušnej
právnej normy a na základe ktorého by bol žalobca v spore (aspoň čiastočne) úspešný. Niet najmenších
pochýb, že takáto požiadavka je v absolútnom rozpore nielen s princípmi civilného sporového konania,

ale prioritne v rozpore s elementárnymi ústavnými zásadami nestrannosti súdu, rovnosti postavenia
strán pred súdom a ochrany slabšej strany (pozri Krajský súd v Žiline rozsudok sp. zn. 7CoCsp/10/2024).

14. Tu odvolací súd tiež považuje za potrebné poukázať na argumentáciu žalobcu (uvedenú vo
vyjadrení k odvolaniu žalovanej), podľa ktorej podmienkou účinnosti výzvy nie je špecifikácia splátky, pre

ktorú dochádza k predčasnému zosplatneniu úveru. V tomto ohľade poukázal na bod 31. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024 podľa ktorého „Dovolací súd sa
nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza
k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto
povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež

nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala
zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie takejto
splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení; ak však tieto listiny vymedzenie
relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnymkonštruktom).Považujevšakzavhodnéuviesť,žepokiaľsavykonanýmdokazovanímnepreukážeopak,
treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade
so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné

predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace
po splatnosti.“

14.1. Odvolací súd zaoberajúc sa uvedenou argumentáciou žalobcu považuje za potrebné uviesť, že
v plnom rozsahu rešpektuje právny názor dovolacieho súdu, pričom nemá úmysel a ani argumentačnú

líniu, ktorou by sa chcel od vyššie citovaného právneho názoru odkloniť. Tento právny názor najvyššieho
súd v plnom rozsahu rešpektuje. Odvolací súd však poznamenáva, že uvedené rozhodnutie a z
neho plynúci právny záver nie je možné tak úplne subsumovať na konkrétny prípade. K uvedenému
východisku dospel odvolací súd najmä s poukazom na prvú a druhú vetu citovaného odseku.
V uvedenom odseku dovolací súd síce konštatuje, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k
zosplatneniu, nie je podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu, pretože zákon takúto

požiadavku nestanovuje, avšak v kontexte upresnenia uvedeného v zátvorke možno uviesť, že mal na
mysli, že požiadavka uviesť konkrétnu splátku zákonom nie je stanovená v zosplatnení. Tu odvolací súd
poukazuje, že je potrebné rozlišovať úkon výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s dôrazom
inajehoúčel(kuvedenémusaodvolacísúdvyššievyjadroval)aúkontzv.zosplatnenia,resp.oznámenia
o mimoriadnej splatnosti úveru. Odvolací súd súhlasí s tým, že v zosplatnení, resp. v oznámení

o mimoriadnej splatnosti úveru nie je nevyhnutné uvádzať splátku, pre ktorú k nemu došlo. Avšak
uvedené sa podľa názoru odvolacieho súdu netýka konkrétne výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonník, pretože opačný výklad, by bol v rozpore so samotným účelom predmetného zákonného
ustanovenia (k účelu uvedeného ustanovenia sa odvolací súd vyjadroval vyššie v rámci odôvodnenia
tohto rozhodnutia). Napokon zvyšná časť citovaného odseku pojednáva o tom, či vymedzenie splátky,

s ktorou je dlžník v omeškaní je právnou, alebo skutkovou otázkou, ako i o tom, že v prípade pochybností
ohľadom naplnenia § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka, je potrebné prezumovať racionálny
výklad, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo „do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“.
S ohľadom na uvedené, odvolací súd naďalej zotrváva na svojom vyššie uvedenom názore, ktorý
s dôrazom na uvedené nepovažuje za rozporný s právnym názorom vyjadreným v citovanom rozhodnutí

(odseku) najvyššieho súdu, na ktorý žalobca vo vyjadrení poukazoval.

15. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody sa odvolací súd nemohol stotožniť s právnym názorom
súdu prvej inštancie, že mimoriadne zosplatnenie úveru bolo zo strany postupcu vyhlásené platne, resp.,
že by boli naplnené všetky jeho zákonné predpoklady. S ohľadom na skutočnosť, že sa odvolací súd

stotožnil s odvolacou argumentáciou žalovanej, že výzva označená ako „Tretia upomienka – pokus
o zmier“ zo dňa 03.10.2019, nie je určitým právnym úkonom, súhlasí s názorom, že takýto právny
úkon nevyvoláva želané právne účinky, resp. je postihnutý absolútnou neplatnosťou v zmysle § 37
Občianskeho zákonníka. Keďže v danom prípade výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
je absolútne neplatným právnym úkonom, nemohlo dôjsť teda k platnému vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti úveru, resp. úver nebol predčasne zosplatnený. Uvedená skutočnosť má vplyv i na samotnú
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (rámcová zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2020,
žiadosť o postúpenie pohľadávky zo dňa 09.03.2022), keďže predmetnom uvedenej zmluvy mala byť
pohľadávka, ktorá bola zosplatnená. Zároveň v čase postúpenia pohľadávky predmetný úver nebol
ani po konečnej lehote splatnosti (úverová zmluva uzatvorená dňa 24.05.2018 bola dojednaná na

splatnosť 96 mesiacov t. j. najneskôr mala konečná splatnosť úver nastať v roku 2026). Ak v danom
prípade nedošlo k platnému mimoriadnemu zosplatneniu pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, nie
je možné vysloviť, že v rámci postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt bol dodržaný § 17 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že súd je povinný prihliadať (ex offo) na splnenie podmienok (všeobecných aj špeciálnych)

postúpenia pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, pretože v dôsledku absencie, ktorejkoľvek z nich
dochádza k absolútnej neplatnosti takého právneho úkonu (zmluvy o postúpení pohľadávky) s tým, že
súd prihliada na absolútnu neplatnosť bez návrhu resp. z úradnej povinnosti (ex offo). Inak povedané
dôsledkom neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia spotrebiteľského úveru je (absolútna) neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá skutočnosť ma následne za následok nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na stranežalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej
legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.

6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne nesprávne, keď za relevantné považoval odvolacie argumenty žalovanej, z dôvodu čoho
postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý (pôvodne vyhovujúci) výrok I., tak, že žalobcu žalobu

žalobcu zamieta s dôrazom na zistený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

17. Žalovaná tiež v podanom odvolaní namietala, že výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
nepredstavovala osobitnú výzvu, v dôsledku čoho zastala názor, že neboli splnené podmienky pre platné
postúpenie pohľadávky, a teda žalobca nedisponuje i z tohto dôvodu aktívnou vecnou legitimáciou. V
prejednávanej veci bolo zrejmé, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol

z bankového úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to Zákonom o bankách, ktorý
je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom s charakterom lex specialis, ale aj podmienkami
vymedzenými v zákone o spotrebiteľských úveroch. Keďže k postúpeniu pohľadávky v danej veci
došlo medzi bankou a nebankovým subjektom, okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky
podľa Občianskeho zákonníka je potrebné zohľadniť aj špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia

pohľadávky podľa Zákona o bankách, zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. Toto ustanovenie sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky z dôvodu, že
po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita
dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá je dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. Podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňujú platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

S dôrazom na zásadu hospodárnosti civilného sporového konania sa však odvolací súd už nezaoberal
vyššienastolenounámietkoužalovanej,keďžekzáveruonedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu
dospel na základe skoršej odvolacej námietky žalovanej, ktorú vzhliadol relevantnou.

18. Vzhľadom k zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výroku I. bolo potrebné

podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodnúť o nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného i
odvolacieho).Odvolacísúdposudzujúcnároknanáhradutrovkonaniauvádza,žežalovanávodvolacom
konaní docielila úspech v podobe zmeny pôvodne vyhovujúceho výroku I. tak, že žaloba sa zamieta.
Posudzujúc uvedené podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP žalovanej prináleží nárok na
náhradu trov konania s ohľadom na jej úspech v spore, ale je potrebné zohľadniť výrok II. o zastavení

konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v sume 351 eur, ktorú sumu po podaní
žaloby žalovaná uhradila. Z procesného hľadiska teda k zastaveniu konania v tejto časti došlo pre
správanie žalovanej, ktorá zaplatila časť žalovanej sumy v priebehu konania (§ 256 ods. 1 CSP) .
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že žalobca si pôvodne uplatnil sumu 7.025,38 eura s tým, že
žalobkyňa v priebehu konania uhradila sumu 351 eur (5 % z celkového predmetu pôvodného sporu),

a teda zostatkovým predmetom konania bola suma 6.674,38 eura. Z uvedeného dôvodu pri posudzovaní
trov konaniažalovanejnemožnopriznaťnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu,alejepotrebné
zohľadniť i jej zavinené trovy podľa § 256 ods. 1 CSP, preto pri celkovom úspechu žalovanej odvolací
súd zohľadnil jej zavinenie a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
95 %.

18.1. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené v enunciáte tohto
rozhodnutia.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).