Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215367
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8116215367.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: I. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XX, XXX XX Y. C. C., právne zastúpeného Mgr. Karolom Ševecom, advokátom so sídlom
Hlavná 29, P.O. BOX 215, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 721, proti žalovanému: B. I. G., so sídlom
I. G. XX, XXX XX I. G., V.: XX XXX XXX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou ROSOVÁ

HUSOVSKÁ,s.r.o.,sosídlomWeberova2,08001Prešov,IČO:51290901,ozaplatenie19.313,69eurs
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 12Cb/167/2016-496
o dňa 4. decembra 2019 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v I. výroku v časti, v ktorej uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.315,22 eur
s úrokom z omeškania vo výške 0,03% za každý deň omeškania zo sumy 5.315,22 eur od 16.01.2009
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v III. výroku a v rozsahu zrušenia vec v

r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie rozhodol takto:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17.938,41 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,03 % za každý deň omeškania zo sumy 9.054,66 € od 06.04.2015 do zaplatenia a zo sumy

5.315,22 € od 16.01.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie v časti o zaplatenie sumu 1.375,28 € z a s t a v u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,74 %, pričom ukladá povinnosť
žalovanému zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods.

2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 19.313,69 eur s príslušenstvom titulom úhrady pohľadávok vzniknutých v súvislosti s
realizáciou stavby „Y. X. - Q.“ pre žalovaného. Zmluvou o dielo uzatvorenou dňa XX.X.XXXX medzi
žalovaným ako objednávateľom a pôvodným zhotoviteľom I. I. - I., sa zhotoviteľ zaviazal zhotoviť

dielo a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť cenu diela. Právny predchodca žalobcu vykonal fakturáciu
vykonaných prác na elektroinštalácii diela podľa priložených súpisov prác podpísaných stavebným
dozorom, V.. H. D., za obdobie od 20.11.2014 do 9.2.2015, pri ktorých žalovanému nevznikol nárok
na refundáciu nákladov z nenávratného finančného príspevku podľa zmluvy č. XXXXXXXXXXXXX na
realizáciu aktivít projektu programu regionálneho rozvoja. Q. č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu
9.054,66 eur, spolu s dokladmi k nej pripojenými, žalovaný listom zo dňa 9.3.2015 vrátil z dôvodu,

že dňom 1.2.2015 odstúpil od zmluvy o výkone stavebného dozoru s V.. H. D.. Zhotoviteľ sa o tejto
skutočnosti dozvedel až mesiac po vystavení faktúry, pričom práce boli vykonané v období, v ktoromV.. H. D. bol vo funkcii stavebného dozoru. Oprávnenosť fakturácie je preukázaná aj záverečným
protokolom o odovzdaní a prevzatí stavby, deklarujúci dátum dokončenia prác bez akýchkoľvek závad
elektroinštalácie. Na zabezpečenie prechodnej potreby krytia nákladov objednávateľa, spojených so

zaplatením ceny projektovej dokumentácie pre stavebné konanie a realizáciu stavby, zhotoviteľa G.
D. - V., so sídlom C., G. XX, na základe dohody právneho predchodcu žalobcu a žalovaného, bola
právnym predchodcom žalobcu poskytnutá finančná výpomoc vo výške 5.315,22 eur v prospech
žalovaného. Žalovaný k platbám vystavil faktúry znejúce na „spoluúčasť na vypracovaní projektu“,
no medzi stranami nebolo sporné, že prijaté peňažné prostriedky je žalovaný povinný vrátiť po tom,

čo obdrží refundáciu výdavkov na projektové práce z nenávratného finančného príspevku. K vráteniu
poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 5.315,22 eur (50 % ceny projektových prác) sa žalovaný
zaviazal dodatkami k zmluve o dielo. Dodatkom č. 2 k zmluve o dielo žalovaný uznal existenciu dlhu,
čo do právneho dôvodu i výšky. Pohľadávka vo výške 4.943,81 eur predstavuje kapitalizovaný úrok
z omeškania žalovaného s úhradou dielčich faktúr za cenu diela, v zmluvnej sadzbe 10,95 % ročne.
Žalovaný pohľadávky napriek opakovaným výzvam doposiaľ neuhradil.

3. Súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom namietal dôvodnosť faktúry
č. XXXXXX a výšku fakturovanej sumy ako aj zvyšok uplatnenej pohľadávky. V odpore namietal, že dielo
nebolo vyhotovené podľa kvalitatívnych požiadaviek objednávateľa a má doposiaľ vady, ktoré neboli
zhotoviteľom odstránené, preto aj dielo X.X.XXXX reklamoval. Zhotoviteľ reklamáciu diela zamietol.

Podľa Dodatku č. 2 k zmluve o dielo cena diela predstavovala sumu 234.638,81 eur, teda 10 % z tejto
sumy (23.463,88 eur) mal žalovaný právo zadržať.

4. Právny predchodca žalobcu vo vyjadrení uviedol, že nárok na zádržné vo výške 10 % ceny diela
nemá oporu v zmluvných dojednaniach, keďže v zápise o prevzatí a odovzdaní diela sa neuvádzali

žiadne vady ani nedorobky diela, a teda ani lehota na ich odstránenie. Ani prípadné reklamačné nároky
v období záručnej doby by na uvedenú skutočnosť nemali vplyv. Predmetom žaloby boli tri samostatné
nároky žalobcu, avšak žalovaný ani jeden z nich nespochybnil. Namietané vady diela boli spôsobené
nesprávnym prevádzkovaním objektu bez náležitého vykurovania a vetrania, ktoré zhoršujú kvalitu
vnútorných stavebných konštrukcií.

5. Žalovaný uviedol, že faktúru č. XXXXXXX za elektroinštalačné práce vrátil žalobcovi ako
nevyhotovenú v súlade s podmienkami podľa čl. 6 zmluvy o dielo. Každá faktúra by mala byť vyhotovená
na základe súpisu prác a faktúr, ktorú by podpísala oprávnená osoba, teda stavebný dozor. Súpis prác,
ako aj samotná faktúra nie je podpísaná oprávnenou osobou, ale bývalým stavebným dozorom V.. H.

D.. V danom čase však stavebným dozorom bol iný subjekt, a to pán V.. Y.. Dátum splatnosti faktúry
je vyhotovený ako 30 dní od dňa jej vystavenia, no v zmysle ods. 2 čl. 6 zmluvy o dielo je dohodnutá
splatnosť faktúry 30 dní po jej doručení objednávateľovi. Žalobca nepreukázal kedy danú faktúru doručil.
Žalovaný si uplatnil podľa čl. 8.4 zádržné právo ako 10 % z ceny diela, pretože dielo malo vady, ktoré
neboli odstránené. Žalovaný spochybnil platnosť protokolu o prevzatí a odovzdaní diela v časti vád

diela. Čo sa týka druhej časti uplatneného nároku, v sume 4.943,81 eur v podobe úrokov z omeškania
z jednotlivých faktúr, žalovaný poukázal na čl. 6 ods. 2 zmluvy o dielo, kde faktúry sú splatné do 30 dní
odo dňa doručenia jednotlivých faktúr, avšak nikdy nepreukázal ich doručenie žalovanému. Žalovaný
spochybnil nárok na zaplatenie sumy 5.315,22 eur a namietol jeho premlčanie. Strany v ustanovení
čl. VIII ods. 8.4 zmluvy dohodli zádržné právo v prospech objednávateľa v znení „Objednávateľ si

vyhradzuje právo zadržať 10 % z ceny diela do doby odstránenia vád a nedorobkov uvedených v
zápisnici z preberacieho konania.“ Žalovaný si svoje zádržné právo mohol uplatniť z ktorejkoľvek faktúry.
Právo na zaplatenie zvyšku ceny a vznik tejto pohľadávky, ako aj jej splatnosť však vzniká zhotoviteľovi
až v dobe, keď zhotoviteľ odstráni vady a nedorobky uvedené v zápisnici z preberacieho konania v
zmysle ust. 8.4 Zmluvy o dielo. Keďže zhotoviteľ neodstránil vady diela ako celku, jeho pohľadávka na

zaplatenie zvyšnej časti ceny ešte nevznikla. Takúto neexistujúcu pohľadávku nemohol zhotoviteľ platne
postúpiť na súčasného žalobcu, preto tento nemá aktívnu legitimáciu na žalovanie tejto pohľadávky.
Nejde o splatnú pohľadávku a preto nemôže byť žalovaný s ňou v omeškaní. Zmluva o dielo má
uzatvorené dodatky, ktoré sú za obec podpísané starostom a za zhotoviteľa jeho konateľom. Dodatky č.
1 a č. 2 z roku 2009 však nie sú podpísané v súlade so zákonom a nie je možné ich považovať za platné.

Označenie dodatkov je nesprávne, pretože Dodatok č. 1 a 2 k Zmluve o dielo je z roku 2012, preto to
narúša dôveryhodnosť týchto dodatkov a namietol ich absolútnu neplatnosť. V čl. 1 ods. 3 Dodatku č.
1, sa hovorí, že suma 5.315,- eur, ktorú žaluje žalobca, sa uhradí k rukám iného zhotoviteľa, a to je pán
G. D. - V.. Prvý dodatok je z mája 2009, kde v článku 2 ods. 1 vyhlasujú, že bol splnený celý záväzok.6. Žalobca ďalej uviedol, že z článku D. ods. 8.4 zmluvy o dielo vyplýva, že žalovaný má zádržné právo
len za predpokladu, ak dielo bude mať vady a tieto vady budú uvedené v zápisnici z preberacieho

konania. V zápise o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby zo dňa 30.12.2015 je zrejmé, že dielo
nemalo žiadne vady. Zádržné právo žalovaný uplatnil v podaní zo dňa 22.5.2019, avšak jeho právo sa
premlčuje ako každé iné právo v trojročnej premlčacej lehote, preto ak dielo bolo odovzdané 30.12.2015,
zádržné právo už bolo premlčané dňa 31.12.2018. Žalobca finančne vypomohol žalovanému sumou
5.315,22 eur, na projektovú dokumentáciu a túto sumu mal žalovaný vrátiť podľa Dodatku č. 1 do

31.12.2011 a následne podľa Dodatku č. 2 do 31.12.2013, preto nárok nemôže byť premlčaný.
Dodatky boli uzatvorené s cieľom právneho zabezpečenia refundácie objednávateľom uhradených
trov vypracovania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizáciu stavby. Podpísanie
uvedených dodatkov bezprostredne súviselo so zmluvou o dielo a právne úkony súvisiace so zmluvou
o dielo odsúhlasilo obecné zastupiteľstvo obce. V rozpočte diela bola zahrnutá aj cena za projektovú
dokumentáciu v položke - rozpočet projektu. Z webovej stránky žalovaného je zrejmé, že povinné

údaje podľa § 5 ods. 2 a 8 a § 5a Zákona 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám,
žalovaný nezverejňuje vrátane zápisníc z verejných schôdzí a zmluvy. Je nepreskúmateľné, koľko
verejných zasadnutí obecného zastupiteľstva sa uskutočnilo v rozhodnom období a nedá sa to overiť.
Taktiež sa nedá overiť, kedy žalovaný na svojej webovej stránke zverejnil Dodatok č. 2 zo dňa
31.12.2011 k zmluve o dielo v spojení s Dohodou o prevzatí práv a záväzkov zo dňa 5.5.2008

uzatvorený medzi obcou zastúpenou starostom obce N. N. ako objednávateľom a I., G.. C., nakoľko
na webovej stránke žalovaného tento dodatok nie je zverejnený. Ak žalovaný porušuje povinnosti
uložené mu zákonom o slobode informácií, nemôže sa domáhať neplatnosti Dodatku č. 2, nakoľko
zavinil, že je nepreskúmateľné, koľko obecných zastupiteľstiev sa konalo v rozhodnom období, čo bolo
ich predmetom, či Dodatok č. 2 zverejnil na svojej webovej stránke. Taktiež nie je možné preskúmať

aké zásady hospodárenia nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý obec užíva, boli
platné a účinné od 1.1.2008. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju spôsobil. Q. č. XXXXXXX
bola doručená žalovanému dňa X.X.XXXX, o čom svedčí faktúra s vyznačenou pečiatkou prevzatia
žalovaného. Žalovaný sa v konaní bráni, že dielo po jeho odovzdaní vykazuje vady, avšak z vyjadrení
žalovaného, dôkazov v súdnom spise ani zo znaleckého posudku č. 14 U. O. v Y., nevyplýva ani jedna

vada týkajúca sa elektroinštalácie diela. Faktúra sa vzťahuje na elektroinštaláciu diela a vo vzťahu len
k tejto faktúre žalobca nadobudol podľa zmluvy o postúpení všetky práva a povinnosti, preto všetky
ostatné nároky z vád by si mal žalovaný uplatňovať od zhotoviteľa diela.

7. V priebehu konania zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.375,28 eur späť, keďže pri

nároku na zaplatenie úrokov z omeškania došlo k chybe pri ich výpočte. Žalovaný so späťvzatím žaloby
nesúhlasil.

8. Vec právne posúdil podľa § 536 ods. 1, 2, § 323 ods. 1, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 397, § 365, §
369 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

9. Konštatoval, že predmetom sporu bolo zaplatenie časti ceny diela vo výške 9.054,66 eur za vykonanie
elektroinštalačných prác na stavbe komunitného centra, zaplatenie sumy 5.315,22 eur, predstavujúcej
bezdôvodné obohatenie, ako aj zaplatenie sumy 3.568,53 eur tvorenej kapitalizovanými úrokmi z
omeškania. Medzi stranami nebola sporná existencia záväzkového vzťahu a platnosť zmluvy o dielo,

ako ani skutočnosť, že žalovaný vykonal elektroinštalačné práce riadne a včas. Sporným však ostal
nárok žalovaného na zadržanie časti ceny diela, platnosť dodatkov k zmluve, nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia a jeho prípadné premlčanie, doručenie faktúr žalovanému, ako aj dôvodnosť
a výška uplatnených kapitalizovaných úrokov z omeškania. Prevedeným dokazovaním mal súd za
preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola platne uzatvorená zmluva o

dielo,zktorejvyplývajúcizáväzok,atovykonaťurčitédielozhotoviteľsplnilriadneavčas,avšakžalovaný
svoj záväzok zaplatiť cenu diela nesplnil, pričom nedošlo k naplneniu zmluvných podmienok pre výkon
zádržného práva, preto rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela vo
výške 9.054,66 eur. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok riadne a včas, dostal sa do omeškania s jeho
plnením, čím vzniklo žalobcovi zároveň právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky zo omeškania v

dojednanej sadzbe platnej k 1. dňu omeškania, ktoré mu súd priznal počnúc dňom nasledujúcim po
splatnosti záväzku. Konštatoval, že žalovanému nárok na výkon zmluvného zádržného práva nevznikol.
Keďže žalovaný vyslovene potvrdil, že dodávka vykonaných prác na stavbe bola bez závad, pričom
dohoda o opatreniach a lehotách pre odstránenie nedorobkov a vád stanovených pri odovzdávaní aprevzatí nie je potrebná závady boli odstránené počas preberacieho konania. Vychádzal tak zo Zápisu
o odovzdaní a prevzatí č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Túto zápisnicu podpísal tak zástupca obce ako
aj platný stavebný dozor, preto súd nemá dôvod pochybovať o jej pravdivosti. Žalovanému neostáva

nič iné, ako si nároky z vád diela uplatňovať v rámci reklamačného konania, čo však nemá akýkoľvek
vplyv na jeho povinnosť zaplatiť cenu diela v celom jej rozsahu. Žalobca sa zároveň domáhal zaplatenia
sumy 5.315,22 eur, ktorú zhotoviteľ na základe dohody poskytol žalovanému na účely pokrytia nákladov
spojených s vypracovaním projektovej dokumentácie ku stavbe komunitného centra. Žalovaný vystavil
zhotoviteľovi viacero faktúr za spoluúčasť na vypracovaní projektu „Y. - Q.“, pričom tieto faktúry boli

opatrené odtlačkom úradnej pečiatky obce, ako aj podpisom predchádzajúceho starostu obce, čo tento
ako svedok do zápisnice súdu potvrdil. Aj keď žalovaný dôveryhodnosť tohto svedka namietol, pre jeho
predchádzajúce odsúdenie za trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa, nepreukázal, že by
uvedené trestné stíhanie súviselo s predmetom tohto sporu, preto súd tento dôkaz pripustil. Žalobca
dokladom o vklade na účet, ako aj predloženými pokladničnými dokladmi, jednoznačne preukázal,
že v priebehu roku 2009 zhotoviteľ žalovanému zaplatil postupne sumu v celkovej výške 5.315,22

eur. Aj keď žalovaný namietol platnosť dodatkov k zmluve o dielo zo dňa 12.5.2009 a 31.12.2011,
ktorými uznal tento záväzok, súd tieto dodatky považoval za platné, keďže obsahovali všetky zákonom
predpísané náležitosti pre právny úkon a zároveň za žalovaného boli opatrené odtlačkom úradnej
pečiatky obce a podpisom jej štatutárneho orgánu, ktorým v súlade s § 13 ods. 5 Zákona o obecnom
zriadení je starosta obce. Súd zdôrazňuje, že bez ohľadu na prípadné pochybnosti o výkone funkcie

predchádzajúceho starostu, či číselné označenie dodatkov, je dodatok zo dňa 31.12.2011 opatrený
podpisom súčasného starostu, ktorý pravosť svojho podpisu sám do zápisnice súdu potvrdil. Práve
týmto dodatkom uznal záväzok vo výške 5.315,22 eur predstavujúci bezdôvodné obohatenie, pričom sa
zaviazal tento uhradiť v prospech zhotoviteľa do 31.12.2013. V zmysle uvedeného preto súd dospel k
záveru, že záväzok v čase uzatvorenia tohto dodatku existoval a trval. Premlčacia doba pri obchodných

záväzkových vzťahoch je 4 roky, preto si žalobca tento nárok mohol uplatniť na súde najneskôr do dňa
31.12.2017. Žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 29.7.2016, teda v rámci plynutia premlčacej
doby, preto tento nárok súd za premlčaný nepovažoval. Žalobca v konaní preukázal, že zhotoviteľ v
roku 2009 zaplatil žalovanému sumu vo výške 5.315,22 eur, v dôsledku čoho žalovaný získal majetkový
prospech plnením bez právneho dôvodu a zároveň žalovaný tento záväzok písomne uznal, a preto súd

rozhodol tak, že žalovanému uložil bezdôvodné obohatenie žalobcovi v celom rozsahu vydať. K nároku
žalobcu na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 3.568,53 eur súd uviedol, že v
zmysle čl. VI, ods. 6.2. zmluvy o diela si sporové strany dohodli lehotu splatnosti faktúr 30 dní po ich
doručení objednávateľovi. Zo žalobcom predložených faktúr jednoznačne vyplýva, že tieto faktúry boli
žalovanému riadne doručené, kedy tento ich prevzatie sám potvrdil a to buď podpisom oprávnenej osoby

a odtlačkom pečiatky (č. XXXXXXX dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXX dňa X.X.XXXX) alebo v likvidačnom
listefaktúry(č.XXXXXXXdňaX.X.XXXX,č.XXXXXXXdňaX.X.XXXX).Zároveňzpredloženýchvýpisov
z účtu vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením predmetných faktúr. Pre prípad omeškania so
zaplatením faktúry strany medzi sebou dohodli zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,03 % z dlžnej sumy
zakaždýdeňomeškania.Úrokyzomeškaniasozaplatenímfaktúryč.XXXXXXXpretopredstavujúsumu

153,39 eur (55.279,50 eur (56.468,46 eur - 1.188,96 eur) od 1.8.2014 do 7.8.2014 a činia 116,08 eur, zo
sumy 2.763,98 eur (55.279,50 eur - 52.515,52 eur) od 8.8.2014 do 21.9.2014 a činia 37,31 eur, ako aj zo
sumy 0,01 eur od 22.9.2014 do 21.10.2014 činia 0,00 eur). Úroky z omeškania so zaplatením faktúry č.
XXXXXXX predstavujú sumu 220,25 eur (36.893,56 eur od 15.11.2014 do 3.12.2014 a činia 210,29 eur,
ako aj zo sumy 1.844,68 eur (36.893,56 eur - 31.359,52 eur - 3.689,36 eur) od 4.12.2014 do 21.12.2014

a činia 9,96 eur). Úroky z omeškania so zaplatením faktúry č. XXXXXXX predstavujú sumu 1.064,06 eur
(60.734,59 eur od 5.3.2015 do 23.4.2015 a činia 911,01 eur, ako aj zo sumy 3.036,73 eur (60.734,59 eur
- 57.697,86 eur eur) od 24.4.2015 do 8.10.2015 a činia 153,05 eur). Úroky z omeškania so zaplatením
faktúry č. XXXXXXX predstavujú sumu 2.137,50 eur (69.410,84 eur od 7.8.2015 do 15.11.2015 a činia
2.103,14 eur, ako aj zo sumy 5.455,54 eur (69.410,84 eur - 63.955,30 eur) od 16.11.2015 do 6.12.2015 a

činia 34,36 eur). V zmysle uvedeného teda žalobcovi patrí nárok na zaplatenie kapitalizovaných úrokov
z omeškania so zaplatením ceny diela v celkovej výške 3.575,20 eur, preto mu tento súd priznal v ním
uplatnenej výške, t. j. v sume 3.568,53 eur.

13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovení § 256 ods. 1 CSP.

14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania dospel súd k záveru, že každá zo sporových
strán mala vo veci čiastočný úspech, preto náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa procesného
výsledkusporu.Žalobcasapôvodnedomáhalzaplateniasumy19.313,69eur,pričomvpriebehukonaniazobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.375,28 eur späť, keďže pri nároku na zaplatenie úrokov z
omeškania došlo k chybe pri ich výpočte. Súd skúmal procesné zavinenie na čiastočnom zastavení
konania, kedy mal za to, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, a to čiastočným späťvzatím

žaloby odôvodneným nesprávnym výpočtom úroku z omeškania. V tomto prípade teda žalobca nezobral
žalobu späť pre správanie žalovaného, ale naopak pre chybu na strane žalobcu, ktorý pri podaní
žaloby nesprávne určil výšku uplatňovaného nároku, preto patrí nárok na náhradu trov konania v jeho
zastavenej časti žalovanému. Vo zvyšnej časti súd žalobe vyhovel, preto nárok na náhradu trov konania
v tejto časti patrí žalobcovi. V danom prípade bola žalobcovi po čiastočnom späťvzatí žaloby z uplatnenej

sumy 19.313,69 eur s príslušenstvom priznaná suma vo výške 17.938,41 eur s príslušenstvom, z čoho
vyplýva percentuálny hrubý úspech žalobcu vo výške 92,87 % (19.313,69 eur : 100 = 193,14 eur =
1 %; 17.938,41 eur : 193,14 eur). Hrubý percentuálny úspech žalovaného preto predstavuje 7,13 %
(100 % - 92,87 %). Výsledný čistý úspech žalobcu predstavuje 85,74 % (92,87 % - 7,13 %), čo v
konečnom dôsledku zakladá nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov konania pred súdom
prvej inštancie práve takýmto pomerom, a preto súd o trovách rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

15. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365
ods. 1 písm. f/, g/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“). Namietal, že sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s obranou žalovaného a v

tejto súvislosti právne a skutkovo neodôvodnil prečo nepovažuje argumenty žalovaného za dôvodné a
správne. Namietal nesprávne skutkové a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to,
že v čase vydania faktúry č. XXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, ktorým si žalobca fakturoval sumu 9.054,66
eurzaelektroinštalačnéprácevykonanévkomunitnomcentre.Nesúhlasilsposúdenímzádržnéhopráva
konajúcim súdom, ktorý za podstatné zobral len Zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa XX.XX.XXXX.

Nevysporiadal sa však s významnou skutočnosťou, argumentáciou žalovaného, a to tým, na akú lehotu
bolo podľa zmluvy zádržné právo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a neposudzoval teda uplatnenie
zádržného práva žalovaným z tohto hľadiska. Poukázal na to, že podľa právnej praxe sa zádržné právo
rozdeľuje podľa lehoty, v akej je objednávateľ oprávnený zadržiavať časť ceny diela na krátkodobé
zádržné právo a dlhodobé zádržné právo. Keďže zmluvné strany sa v zmluve o dielo (ustanovenie

8.4.) explicitne nedohodli, či ide o zádržné právo krátkodobé (počas realizácie diela) alebo dlhodobé
(aj v záručné dobre), pričom si dohodli len dobu jeho trvania ako dobu do ocenenia vád a nedorobkov
uvedených v Zápisnici z preberacieho konania. Žalovaný má za to, že dohodnuté zádržné právo je
potrebné vykladať v celkovom kontexte v zmysle zmluvy a že sa teda vzťahuje nielen na obdobie
realizáciediela,aleajnaobdobiejehozáručnejlehoty,tedaajnaobdobie,keďžalovanýreklamoval vady

diela zhotoviteľovi a ten ich do dnešného dňa neodstránil. Žalovaný poukazoval na vady stavby už od
ustanovenia nového stavebného dozoru V.. Y. a následne reklamoval vady diela (viackrát) ale aj svojim
listom zo dňa 5.2.2016. Zhotoviteľ do dnešného dňa uvedené vady neodstránil. O vadách diela svedčí
aj predložený znalecký posudok, ku ktorému sa žalovaný nijako nevyjadril a ktorý navyše poukazuje
na vady dlhodobé a konštrukčné. Týmito argumentmi sa konajúci súd nijako nezaoberal a prehliadol

ich. Čo sa týka požadovaného nároku žalobcu vo výške 4.943,81 eur (po späťvzatí vo výške 3.568,53
eur) ako údajných úrokov z omeškania za omeškania zo zaplatených faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX,
XXXXXXX, XXXXXXX. Namietal predovšetkým určenie doručenia týchto faktúr vo forme likvidačného
listu faktúry. Trval na tom, že právny predchodca žalobcu nepreukázal deň zaplatenia jednotlivých častí
faktúr. Pri nároku žalobcu na zaplatenie sumy 5.315,22 eur a rozhodnutím súdu prvej inštancie o tomto

nároku nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie. Zopakoval argumentáciu, ktorú použil v rámci svojej
procesnej obrany počas konania, teda, že Dodatky č. 1 z roku 2009 a č. 2 z roku 2011 sú podpísané,
ale nie je jasné kým a či vôbec oprávnenou osobou a nie sú podpísané v súlade so zákonom, preto ich
nie je možné považovať za platné. Poukázal na to, že konajúci súd nepravdivo uviedol do rozsudku, že
starosta obce p. N. do zápisnice uznal svoj podpis pri Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa XX.X.XXXX.

Avšak ak by sa prehral zvukový záznam z pojednávania ohľadom tejto skutočnosti, vyplynulo by, že p.
N. ako vtedajší starosta obce si nebol istý, či podpisoval alebo nepodpisoval tento Dodatok, navyše v
tejto v súvislosti poukazoval na ďalšie skutočnosti ako je súhlas obecného zastupiteľstva s Dodatkami
a jeho začiatok vo funkcii starostu. S týmito okolnosťami sa však už konajúci súd nijako nezaoberal.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal argumentmi žalovaného k neplatnosti týchto Dodatkov.

Súd prvej inštancie neriešil akého titulu žalovaný faktúry vystavoval, kto ich vystavil, z akého dôvodu a
aká mala byť ich splatnosť. Taktiež nie je jasné, či platby právneho predchodcu žalobcu sú zaplatené
na základe týchto faktúr alebo z iného titulu. K tomu sa nevyjadril ani bývalý starosta p. U. - svedok.
Poukázal na nezrovnalosti a nejednotnosti pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie 5.315,22 eur asplátok, ktoré mal právny predchodca žalobcu zaplatiť. Zotrval na tom, že suma 5.315,22 eur uvádzaná v
Dodatkoch č. 1 a 2 a splátky, ktoré mal právny predchodca žalobcu zaplatiť obci na základe vystavených
faktúr nie sú identické platby. Práve poukázal na neplatnosť Dodatkov č. 1 a 2 pre nedostatok formy.

Okrem iného aj z dôvodu, že pri takomto hospodárení s finančnými prostriedkami obce je nutné mať pri
uzatváraní zmluvy dohody, súhlas obecného zastupiteľstva, čo v danom prípade nebol. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Obdo/44/2018, ktorý riešil porovnateľnú vec ako je táto
s tým, že ak je žalovaný obec... (v danom prípade to bola tiež obec I. G.), každá zmluva na dodávku
alebo pôžičku pri hospodárení s finančnými prostriedkami je potrebné súhlas obecného zastupiteľstva,

ak nie je, takáto zmluva je absolútne neplatná pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.
Túto námietku a neakceptáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR však konajúci súd taktiež neodôvodnil.
Zdôraznil aj nedôveryhodnosť svedka U., bývalého starostu obce, ktorý bol rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 33T/86/2010 zo dňa 26.4.2012 odsúdení za zneužitie právomoci verejného činiteľa podľa
ustanovenia § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Namietal tiež nárok na úroky z omeškania priznaný
súdom od 16.01.2009, lebo Dodatky č. 1 a 2 ako titul pre zaplatenie sumy 5.315,22 eur, v Dodatku č.

2 čl. II ods. 3 sa uvádza, že lehota na plnenie sa predlžuje do 31.12.2013. Navrhol aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si
uplatnil nárok na náhradu trov konania.

16. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K uplatnenému nároku 2.054,66 eur
s poukazom na faktúru č. XXXXXXX a v odvolaní spochybňovanom v doručení tejto faktúry poukázal
na to, že faktúra č. XXXXXXX bola doručená žalovanému dňa 6.3.2015 čo tento potvrdil na uvedenej
faktúresvojimodtlačkomapodpisom.Kuplatneniuzádržnéhoprávapodľačl.VIIIods.8.4Zmluvyodielo
uviedol, že z gramatického výkladu uvedeného článku vyplýva, že hmotnoprávny predpoklad na zádržné

právo by mal žalovaný len za podmienky ak dielo bude mať vady a tieto vady budú uvedené v zápisnici
z preberacieho konania. Podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby zo dňa 30.12.2015
je zrejmé, že dielo nemalo žiadne vady. Túto zápisnicu za žalovaného podpísal zástupca obce ako
aj platný stavebný dozor. Bolo povinnosťou žalovaného prípadne vady v zápisnici riadne označiť, aby
mohlozádržnéprávoúčinnerealizovať.Ďalejuviedol,žeajinštitútzádržnéhoprávapodliehapremlčaniu,

preto ak dielo bolo odovzdané 30.12.2015 zádržné právo už bolo premlčané dňa 31.12.2018, preto
čo do uplatneného zádržného práva žalovaným vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ žalobca tvrdí,
že zádržné právo sa vzťahuje aj na záručnú dobu uviedol, že v rámci prípadných uplatnených vád
počas záručnej doby nejde o preberacie konania ako tvrdí žalovaný ale o reklamačné konanie. Pokiaľ
ide o uplatnené úroky z omeškania z faktúr XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, uviedol, že

podaním z januára 2019 preukázal kedy boli jednotlivé faktúry doručené žalovanému a hlavne kedy
nastala ich splatnosť. V konaní ani nebolo medzi stranami sporné, kedy došlo k zaplateniu faktúr, avšak
úhrady jednotlivých faktúr preukázal v rámci príloh k podaniu z januára 2019. K spochybňovaniu jeho
nároku na zaplatenie 5.315,22 eur čo do predmetu a výšky uviedol, že bolo preukázané, že podľa
Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa XX.X.XXXX v spojení s dohodou o prevzatí práv a záväzkov

zo dňa 5.5.2009 v spojení s Dodatkom č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa XX.X.XXXX v spojení s Dohodou
o prevzatí práv a záväzkov zo dňa XX.XX.XXXX žalobca finančne vypomohol žalovanému sumou
5.315,22 eur na projektovú dokumentáciu a túto finančnú výpomoc mal žalovaný vrátiť podľa Dodatku č.
1 do 31.12.2011 a následne podľa Dodatku č. 2 do 31.12.2013. To, že išlo o finančnú výpomoc vyplýva aj
z preambúl oboch Dodatkov, kde je vyslovene uvedené, že Dodatky boli uzatvorené s cieľom právneho

zabezpečenia refundácie objednávateľom uhradených trov, vypracovania projektovej dokumentácie pre
stavebné povolenie a realizáciu stavby. Svedok U. potvrdil poskytnutie finančnej výpomoci na projektovú
dokumentáciu. N.. N. ako štatutárny zástupca nikdy v konaní nespochybnil svoj podpis pod Dodatkom č.
2 k Zmluve o dielo zo dňa XX.X.XXXX v spojení s Dohodou o prevzatí práv a záväzkov zo dňa 5.5.2009.
Podpísanie uvedených dodatkov bezprostredne súviselo so základnou zmluvou o dielo a právne úkony

súvisiace so zmluvou o dielo odsúhlasilo obecné zastupiteľstvo obce I. G. čo v konaní nie je sporné. V
rozpočte diela bola zahrnutá aj cena za projektovú dokumentáciu v položke rozpočet projektu a žalovaný
v konaní nepreukázal, žeby okrem žalobcom požičaných peňazí na projektovú dokumentáciu vynaložil
iné finančné prostriedky na projektovú dokumentáciu. Z webovej stránky žalovaného nie je zrejmé koľko
verejných zasadnutí obecného zastupiteľstva sa uskutočnilo v rozhodnom období a nedá sa to nijako

overiť. Nedá sa overiť kedy žalovaný - obec I. G. na svojej webovej stránke zverejnil Dodatok č. 2 zo dňa
31.12.2011 k Zmluve o dielo zo dňa XX.X.XXXX v spojení s Dohodou o prevzatí práv a záväzkov zo dňa
5.5.2009uzatvorenúmedziobcouI.G.zastúpenoužalobcom,starostomobceN.N.akoobjednávateľom
a I., s.r.o. so sídlom C., K G. 7, V.: XX XXX XXX, nakoľko na webovej stránke žalovaného tento dodatoknie je zverejnený a preto sa nedá ani dohľadať. Ak žalovaný porušuje zákonom uložené povinnosti
o slobode informácii, nemôže sa dovolávať neplatnosti uvedeného Dodatku č. 2, nakoľko zavinil, že
je nepreskúmateľné. Nemôže byť daná ochrana tomu, kto vedome porušuje tak podstatný zákon o

slobode informácii aj s poukazom na to, že štatutárny zástupca žalovaného má právnické vzdelanie,
ktorému sú známe zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý obec
užíva. Neplatnosti sa nemôže dovolať ten, kto ju spôsobil, najmä starosta obce s právnickým vzdelaním
a práve voči nemu by si mala obec uplatňovať nároky z porušenia právnych predpisov a uvedenú
neplatnosť nie je možné ani preukázať z dôvodu porušovania zákona o slobode informácii žalovaným.

Ak by aj obecné zastupiteľstvo neschválilo Dodatok č. 2, jeho zaplatenie jednoznačne nemožno zaradiť
do skupiny najdôležitejších právnych úkonov týkajúcich sa majetku obce tak ako sa to predpokladá v
závere nálezu Ústavného súdu SR č. III ÚS 389/08-22 zo dňa 1.4.2009 v obdobnej veci.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP,
preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce.

18. V predchádzajúcom rozhodnutí tunajšieho súdu vedeného pod sp.zn. 3Cob/36/2020-530 zo dňa
24.09.2020 tunajší odvolací súd uviedol nasledovné: „odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu
nebola sporná existencia záväzkového vzťahu a platnosť zmluvy o dielo ako ani skutočnosť, že žalovaný
vykonal elektroinštalačné práce riadne a včas. Sporným je nárok žalovaného na zadržanie časti ceny

diela, platnosť dodatkov k zmluve, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho prípadné
premlčanie, doručenie faktúr žalovanému ako aj dôvodnosť a výška uplatnených kapitalizovaných
úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zádržné právo, resp. právo žalovaného na
zadržanie časti ceny diela. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že podľa čl. VIII
ods. 8.4 Zmluvy o dielo objednávateľ si vyhradil právo zadržať 10 % z ceny diela do odstránenia vád a

nedorobkov uvedených v zápisnici z preberacieho konania a z obsahu Zápisu o odovzdaní a prevzatí č.
X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovanému nevznikol nárok na výkon zmluvného zádržného
práva, keďže žalovaný výslovne potvrdil, že dodávka vykonaných prác na stavbe bola bez závad.
Túto zápisnicu podpísal tak zástupca obce ako aj platný stavebný dozor, preto ani odvolací súd nemá
dôvod pochybovať o jej pravdivosti. Odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalovaného v tomto

smere za nedôvodnú. Výklad zádržného práva uvedený v odvolaní žalovaného žiadnym spôsobom
nespochybňuje čl. VIII ods. 8.4 Zmluvy o dielo zo dňa XX.X.XXXX uzavretú medzi žalovaným ako
objednávateľom a pôvodným zhotoviteľom I. I. - I.. Čl. VIII ods. 8.4 Zmluvy o dielo jednoznačne definuje
možnosť účinne zadržať ľubovoľnú časť z ceny diela do určenej výšky viažucu na prípadne vady diela
riadne označené v zápisnici z preberacieho konania, a to bez ohľadu na druhy vád. Názor žalovaného,

že zádržné právo v tomto prípade končí uplynutím reklamačnej lehoty nemá oporu ani v zmluve o dielo,
ani v zákone. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s posúdením nároku žalovaného na zádržné
právo v bode 43 napadnutého rozsudku a správne konštatoval, že žalovanému nárok na zádržné právo
nevznikol. V bode 45 napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie správne vysporiadal aj s nárokom
žalobcu na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 3.565,53 eur, ktoré si dohodli

zmluvné strany v čl. VI ods. 6.2 Zmluvy o dielo. K splatnosti faktúr sa v bode 45 napadnutého rozsudku
súd prvej inštancie riadne vysporiadal a odvolací súd nepovažuje za potrebné zopakovať argumentáciu,
s ktorou sa plne stotožňuje. Žalovaný v odvolaní nenamietal žiadne iné skutočnosti ako ich namietal v
rámciprocesnejobranyastýmitonámietkamisasúdprvejinštancieriadnevysporiadal,tedaajodvolaciu
námietku súvisiacu s posúdením nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.568,53 eur považuje odvolací

súd za nedôvodnú. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného v súvislosti
s priznaným nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 5.315,22 eur. Namietané formálne nedostatky
Dodatkov č. 1 a 2 k Zmluve o dielo zo dňa 21.7.2009 a neplatnosť z dôvodu, že nebol daný súhlas
obecného zastupiteľstva k uzavretiu týchto dodatkov. Z rozhodnutia ÚS SR v obdobnej veci vyplýva,
že štatutárny orgán právnickej osoby, ktorou bez pochýb je aj obec, vystupuje navonok vo všetkých

veciach právnickej osoby, okrem vecí, ktoré zákon zveruje iným orgánom právnickej osoby, alebo
ktoré mu zákonom zakazuje zveriť. Jeho konanie sa právnickej osobe pričíta bez ďalšieho, aj napriek
prípadným vnútorným obmedzeniam oprávnení konať za právnickú osobu (napríklad obmedzenie
možnosti uzatvárať zmluvy do určitej hodnoty určené členskou schôdzou či valným zhromaždením
právnickej osoby). Osobitné pravidlá však platia pre konanie štatutárnych orgánov právnických osôb

verejného práva. Tvorbu a prejav vôle verejnoprávnych korporácií v súkromnoprávnych otázkach nie
je bez ďalšieho posudzovať rovnako, ako právnických osôb súkromného práva. Okrem ochrany práv
tretích osôb sa musí zohľadniť aj verejný záujem, resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov. Preto,
ak je pre nakladanie s majetkom v rozsahu určenom samotnou obcou potrebné schválenie príslušnýmorgánom obce (obecným zastupiteľstvom), predstavuje schválenie právneho úkonu podmienku platnosti
právneho úkonu obce. 32. Na právnické osoby verejného práva sa nevzťahuje celý právny režim
právnických osôb súkromného práva obsiahnutý v Občianskom zákonníku, a to vzhľadom na osobitný

spôsob zriaďovania či možností zrušenia, osobitný spôsob konania za tieto právnické osoby a pod.
Podmienky fungovania verejnoprávnych korporácií, ich vnútorná štruktúra, ako aj otázky ich zrušenia a
zániku sú predmetom osobitných právnych predpisov a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú
len ako lex generalis. Obec ako právnická osoba verejného práva koná prostredníctvom štatutárneho
orgánu, ktorým je starosta, resp. primátor, ktorý je osobou navonok prejavujúcou jej vôľu, pričom

však nemá neobmedzenú moc vytvárať vôľu obce. 33. Podmienky nadobúdania a režim nakladania
s majetkom obce upravuje aj zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V zmysle ustanovenia § 7
tohto zákona je obec povinná prostredníctvom svojich orgánov a organizácií hospodáriť s majetkom
obce v prospech rozvoja obce, jej obyvateľov a ochrany tvorby životného prostredia, pričom orgány
obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Hospodárenie s
majetkom obce, vrátane finančných prostriedkov, je originálnou kompetenciou obce ako verejnoprávnej

korporácie združujúcej jej obyvateľov. Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke
postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje obci niektoré obmedzenia alebo až zákazy
pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych
subjektov. Už len samotná existencia zákonov o obecnom zriadení a o majetku obcí je dôkazom toho,
že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom

odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony upravujúce nakladanie s majetkom
obce majú charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej
majetkom, dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. 34. Jedným zo základných rozhodnutí pre oblasť interpretácie
spôsobu konania verejnoprávnej korporácie je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 284/2006

z 29.1.2008, ktoré bolo podrobené ústavnoprávnemu prieskumu a v ňom formulované závery boli
odobrené v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1.4.2009. Podľa tohto rozhodnutia je
potrebné odlišovať vykonávanie právnych úkonov obce od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo
rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp.
aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok

voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie rozhodovať o právnych
úkonoch, t. j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu,
štatutárny orgán (starostu) a obecné zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene právnickej osoby je
teda obmedzené iným orgánom. Akcentuje sa tu na prioritu verejného záujmu, kedy sa okrem ochrany
tretích osôb musí zohľadniť aj verejný záujem, rozdelenie kompetencií verejných volených orgánov,

resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov, pričom tieto záujmy môžu prevážiť nad ochranou právnej
istoty tretích osôb a ich dôvery v platnosť právnych úkonov. 35. Rovnako z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obdo 49/2015 a 4Obdo 69/2015 z 25. augusta 2015 vyplýva kontinuita v totožnej
rozhodovacej praxi najvyššieho súdu vo vzťahu k verejnoprávnym entitám - obciam, a to v skutkovo
obdobnej veci ako je vec podrobená prieskumu dovolacieho súdu v prejednávanom prípade. Súdy

tu posudzovali platnosť zmluvy medzi obcou a poskytovateľom služby, kedy služba bola viac ako 10
rokov poskytovaná na základe zmluvy, ktorej platnosť strany nespochybňovali, až pokiaľ nedošlo k
jej súdnemu prieskumu so záverom o absolútnej neplatnosti úkonu, ktorému nepredchádzal súhlas
obecného zastupiteľstva. Tu najvyšší súd konštatoval, že sporná zmluva (o zabezpečení prevádzky a
vysielania mestskej televízie), na základe ktorej žalobca uplatnil právo na zmluvnú pokutu, je neplatná,

a to z dôvodu, že predmetný úkon nebol schválený mestským zastupiteľstvom v zmysle § 11 ods. 4
písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Podľa vyššie označeného ustanovenia zákona o
obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu
vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu dočasne
prenechaným do hospodárenia obce, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a

kontrolovať hospodárenie s ním. K platnému uzatvoreniu zmluvy bol nevyhnutný súhlas mestského
zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu, ktorý by ako prejav vôle bol obsiahnutý v príslušnom uznesení
mestského, zastupiteľstva spĺňajúcom tak formálne, ako aj meritórne náležitosti. Keďže v danom
prípade takýto súhlas ako prejav vôle daný nebol, mala táto skutočnosť za následok konštatovanie
absolútnej neplatnosť zmluvy pre jej rozpor s § 39 OZ. Dovolací súd tu zároveň konštatoval, že

neplatnosť zmluvy nemôže zmeniť ani fakt, že účastníci namietanej zmluvy si podľa nej poskytovali
vzájomné plnenia 10 rokov, pretože takéto plnenia nemôžu konvalidovať právny úkon, ktorý je absolútne
neplatný. Vo vzťahu k námietke nevypočutia svedkov - osôb podieľajúcich sa na vytváraní vnútornej vôle
mestského zastupiteľstva odvolacím súdom, dovolací súd zdôraznil, že vôľa mestského zastupiteľstva jeinkorporovaná do jeho uznesení ako písomného prejavu, ktorý nemožno následne meniť ani dopĺňať na
základe výpovedí jednotlivých poslancov mestského zastupiteľstva ako svedkov, keďže títo svoju vôľu
už vyjadrili práve v príslušných uzneseniach. 36. Závery uvedeného rozhodnutia vyslovene zdôraznil a

k nim sa priklonil ako k správnym ústavný súd v uznesení sp. zn. II. ÚS 922/2016 z 15.12.2016, kde
konštatuje, že otázka posudzovania (ne)platnosti alebo (ne)existencie právneho úkonu je kategóriou
objektívnou a súvisí s tým, ako relevantná právna úprava normatívne reguluje určitú časť ľudského
konania, a preto jej autoritatívne právne posúdenie nezávisí od subjektívnych predstáv účastníkov
tohto právneho úkonu, ktoré súvisia s jeho právnym hodnotením. Z uvedeného potom vyplýva, že

je vylúčená akákoľvek zmysluplná úvaha o zatajení skutkového stavu, pretože otázka posudzovania
platnosti, resp. existencie právneho úkonu súvisí s právnym hodnotením konkrétneho ľudského konania,
a tiež to, že vnútorné presvedčenie účastníka právneho úkonu nijakým spôsobom neovplyvňuje otázku
jeho platnosti alebo existencie. 37. Rovnako v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Odo 21/2002
(publikovaný v ZSP č. 77/2004) sa uvádza, že majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať
obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia

tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť
platný právny úkon za obec. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 45/2013 z 8.1.2015
sa opätovne zdôrazňuje, že vždy musí ísť o predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva
a dodatočná konvalidácia nie je možná. Uvedená rozhodovacia línia bola potvrdená aj v najnovšej
rozhodovacej praxi najvyššieho súdu, publikovanej v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod

R 90/2018 (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/1/2015 zo 17. februára 2016)
nasledovne: I. Ak je rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce rozdelené medzi orgány samosprávy
obce, t. j. medzi starostu a obecné zastupiteľstvo, pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad
medzi vôľou obce, ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo a vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle
obce navonok starostom ako jej štatutárnym orgánom. II. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať

najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a kontrolovať hospodárenie s ním aj v prípade, ak neboli
schválené zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce.“

19. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalovaný z dôvodu, že závery krajského
i okresného súdu sú nepreskúmateľné, zjavne nedôvodné a arbitrárne a odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu považuje za nedostatočné. Na základe podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej
republiky svojím rozhodnutím sp.zn. 2Obdo/76/2021-595 zo dňa 25.08.2022 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Prešove z 24.09.2020 č.k. 3Cob/36/2020-530 v časti, v ktorej potvrdil rozsudok Okresného
súdu Prešov z 04.12.2019 č.k. 22Cb/167/2016-496, a to vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 5.315,- eur s úrokom z omeškania vo výške 0,03% za každý deň omeškania zo sumy

5.315,22 eur od 16.01.2009 do zaplatenia a vo výroku III. a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na
ďalšie konanie, pričom v ostatnej časti dovolanie žalovaného odmietol. V rámci odôvodnenia svojho
rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky k zrušenej časti rozsudku Krajského súdu v Prešove ako
aj Okresného súdu v Prešove konkrétne k sume 5.315,- eur s príslušenstvom vo svojom odôvodnení
uviedol, že ako podstatnú vyhodnotil námietku, že konanie pred odvolacím súdom je poznačené vadou

zmätočnosti uvedenú v ustanovení § 420 písm. f/ CSP vo vzťahu k námietke žalovaného v súvislosti s
nárokom žalobcu na úhradu sumy vo výške 5.315,22 eur, keď dovolateľ tvrdí, že nie je zrozumiteľné,
prečo súd priznal úroky z omeškania počnúc dňom 16.01.2009, keď prvostupňový i odvolací súd uznal
dodatky č. 1 a 2 ako platný titul pre zaplatenie sumy 5.315,22 eur a keď v článku 2 ods. 3 dodatku č. 2
sa uvádza, že lehota na plnenie sa predlžuje do 31.12.2013. Dovolateľ vytýkal súdom, že skutočnosti

ohľadom začatia plynutia omeškania nijako nevysvetlili. Rovnako k záveru odvolacieho ako aj okresného
súdu, že: „ak by aj nebol daný súhlas obecného zastupiteľstva s dodatkami č. 1 a 2 potom ide o
bezdôvodné obohatenie a teda žalobca má nárok z tohto titulu“ dovolateľ namieta, že takéto rozhodnutie
je zmätočné, nakoľko k tomuto tak okresný ako aj krajský súd nevykonali žiadne dokazovanie, pričom
žalobca presne špecifikoval svoje plnenie ako plnenie zo zmluvy. Súdy oboch inštancií označili bez

ďalšieho odôvodnenia sporné dodatky č. 1 a 2 za platné, a to z dôvodu ich odvodenosti od zmluvy o
dielo odsúhlasenej obecným zastupiteľstvom žalovaného. Najvyšší súd konštatoval, že je na mieste
námietka žalovaného o zmätočnosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k uvedenej
časti žalobou uplatneného nároku. Súd nemôže vyhodnotiť nárok alternatívne teda v úvode ako nárok
vyplývajúci z platných dodatkov ku zmluve o dielo a následne ako nárok z titulu bezdôvodného

obohatenia. Je nevyhnutné ustáliť na základe akého titulu došlo zo strany súdov k priznaniu nároku,
a to osobitne s akcentom na odlišnosť režimu dokazovania. Nemožno zamieňať nároky z platenia zo
zmluvy a bezdôvodné obohatenie, nakoľko ide o úplne iné právne kategórie. Uvedené má priamy súvis
s priznaním úrokov z omeškania a určením okamihu začatia jeho plynutia ako i zásadný vplyv vo vzťahuk premlčaniu nároku. V prípade ak súd vyhodnotí dodatky č. 1 a 2 ako platné, je nevyhnutné posúdiť
predmetné dodatky podľa obsahu a vysporiadať sa so znením článku 1 a 2 dodatkov. Odvolací súd v
tejto časti neposkytol žiadne odôvodnenie k námietke žalovaného. Nie je tak z rozhodnutia okresného

súdu, ktorý bol odvolacím súdom potvrdený zrejmé, prečo okresný súd priznal úroky z omeškania
odo dňa 16.01.2009, a to obzvlášť za tej skutočnosti, ak prvostupňový i odvolací súd uznali dodatky
č. 1 a 2 ako platný titul pre zaplatenie sumy 5.315,22 eur, pričom z článku 2 ods. 3 dodatku č. 2 sa
uvádza, že lehota na plnenie sa predlžuje do 31.12.2013. Naopak, zase z článku 2 ods. 4 dodatku č.
2 k zmluve o dielo vyplýva počítanie úroku z omeškania odo dňa 16.01.2009 za každý deň omeškania

až do úplného vyrovnania v prípade, že sa s výstavbou a realizáciou stavby zo strany zhotoviteľa
nezačne do 31.12.2013. Ak by ale bolo plnenie priznané z titulu bezdôvodného obohatenia dovolací
súd zdôraznil skutočnosť, že nastáva režim odlišný pre záver o počiatku plynutia premlčacej doby.
Napriek dostatočnému odôvodneniu napádanej časti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorou zdôvodnil
platnosť dodatkov č. 1 a 2, tento následne priznal žalobcovi nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia,
z ktorého dôvodu je rozhodnutie krajského súdu zmätočné. Úlohou súdov tak bude prioritne si ustáliť na

akom základe priznali žalobný nárok, okrem iného práve z dôvodu jeho úzkej súvislosti s určením výšky
priznaných úrokov z omeškania a pokiaľ súdy uzavrú, že nárok žalobcu na úhradu sumy 5.315,22 eur je
zo strany dovolateľa bezdôvodným obohatením, potom otázka platnosti dodatkov č. 1 a 2 čo do absencie
súhlasu i schválenia obecným zastupiteľstvom žalovaného nebude otázkou pre rozhodnutie kľúčovou.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že nielen rozhodnutie odvolacieho súdu, ale aj rozhodnutie súdu prvej
inštancie vyhodnocovalo žalobcom uplatnený nárok alternatívne teda v úvode ako nárok vyplývajúci
z platných dodatkov k zmluve o dielo a následne ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia bolo v
zmysle inštrukcie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenej v ods. č. 28 jeho rozhodnutia sp.zn.
2Obdo/76/2021 potrebné čiastočne zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., a to v časti o

zaplatenie sumy 5.315,22 eur spolu s príslušenstvom a vzhľadom na uvedenú skutočnosť aj súvisiaci
výrok III. pojednávajúci o náhrade trov konania.

21.BudetakvzmyslecitovanéhorozhodnutiaNSSRprvotneúlohousúduprvejinštancieustáliť,čiprizná
žalobcom uplatňovaný nárok vo výške 5.315,22 eur s príslušenstvom titulom nároku plnenia z platnej

zmluvy a jej dodatkov alebo titulom bezdôvodného obohatenia. Tu sa plne odvolací súd stotožňuje s
názorom dovolacieho súdu, že v prípade ak by bolo plnenie priznané z titulu bezdôvodného obohatenia,
nastalbyrežimodlišnýprezáveropočiatkuplynutiapremlčacejdoby,ktorújepotrebnévrámciprocesnej
obrany žalovaného v posudzovanej veci vyhodnocovať. Uvedené posúdenie bude mať rovnako za
následok opätovné vyhodnotenie príslušenstva pohľadávky, a to moment vzniku nároku na žalobcom

požadovaný úrok z omeškania.

22. Pri opätovnom posudzovaní časti uplatneného nároku žalobcu odvolací súd uvádza, že niet dôvodu
nezotrvať na právnych názoroch vyšších súdnych inštancií tak ako na nich poukázal vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí, a to konkrétne na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 2Cdo/284/2006 z 29.01.2008, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS
389/08 z 01.04.2009, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obdo/49/2015 a
4Obdo/69/2015 z 25.08.2015, sp.zn. 3Obdo/21/2002, sp.zn. 5Obdo/45/2013 z 08.01.2015 ako aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v zbierke stanovísk, a to pod R90/2018
konkrétne rozsudok sp.zn. 1Obo/1/2015 zo 17.02.2016. Zároveň však považuje za potrebné odvolací

súd poukázať na skutočnosť, že v súdnom spise sa toho času nenachádza žiaden listinný dôkaz o
schválení zmluvy o dielo obecným zastupiteľstvom (uznesenie obecného zastupiteľstva) a rovnako
sa nenachádza v súdnom spise listinný dôkaz o schválení dodatkov k zmluve o dielo obecným
zastupiteľstvom (uznesenie obecného zastupiteľstva). Ak sa rozhodne súd prvej inštancie v danom
prípade dodatky č. 1 a 2 k zmluve o dielo zo dňa 21.07.2010 vyhodnotiť ako súvisiace priamo so

základnou zmluvou o dielo, je potrebné sa vysporiadať s touto skutočnosťou tak, že uvedie či k
uvedenému záveru súd prvej inštancie dospel na základe nesporných skutkových tvrdení sporových
strán, alebo na základe konkrétneho listinného dôkazu, a to minimálne ohľadne schválenia základnej
zmluvy o dielo obecným zastupiteľstvom. V opačnom prípade tak bolo relevantné hmotnoprávne
vyhodnotenie žalobcom uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia a s tým súvisiacej

premlčacej lehoty ako aj vzniku omeškania žalovaného. Zároveň odvolací uvádza, že ak sa súd prvej
inštancie rozhodne žalobcom uplatnený nárok priznať z titulu zmluvného nároku, dáva odvolací súd
do pozornosti ustanovenie § 323 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak uzná
niekto písomne svoj určitý záväzok má sa za to, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v dobeuznania. Účinkom uznania záväzku je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má
za to, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného
bremenazoprávnenéhonapovinného.Vprípadnomsporepretožalobcovinapreukázanieoprávnenosti

žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobca od žalovaného uplatňuje žalovaný
písomne uznal s účinkami podľa § 323 Obchodného zákonníka. S ohľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej
právnej domnienky nemusí žalobca v takomto prípade preukázať vznik a predpoklady žalobného nároku
a je naopak na žalovanom v dôsledku prechodu dôkazného bremena, aby preukázal, že záväzok v
dobe uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. V prípade, že bol záväzok uznaný podľa § 323

Obchodného zákonníka nemôže súd svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno zaujať spoľahlivý záver,
že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená
domnienka existencie záväzku. Nejasné okolnosti vzniku záväzku sami o sebe k vyvráteniu domnienky
podľa § 323 Obchodného zákonníka nepostačujú.

23. Z vyššie uvedených dôvodov keďže v prvom rade súd prvej inštancie nedostatočne a zmätočne

posúdil časť uplatneného nároku žalobcu v časti sumy 5.315,- eur s príslušenstvom a následne podľa
názorudovolaciehosúduanisúdodvolacívosvojompotvrdzujúcomrozhodnutítietonáslednenerozptýlil
širším odôvodnením svojho rozhodnutia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v nedostatočne
odôvodnenej a zmätočnej časti podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a v rozsahu zrušenia
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. V ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie bude jeho úlohou naplniť inštruktívne odôvodnenie
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obdo/76/2021 a teda ustáliť na akom
základe prizná žalobný nárok, okrem iného práve z dôvodu jeho úzkej súvislosti s vyhodnotením
premlčania nároku a určením momentu vzniku a výšky priznaných úrokov z omeškania. Pokiaľ sa

rozhodneuplatnenýnárokpriznaťtitulombezdôvodnéhoobohateniavysporiadasavrámcitohtoinštitútu
s uplatnenou premlčacou námietkou ako aj momentom vzniku omeškania pri bezdôvodnom obohatení.
Vprípade,žesarozhodnepredmetnýnárokpriznaťzmluvnýmtitulomatedadospieťkplatnostidodatkov
č. 1 a 2, bude táto otázka kľúčovou tak pre priznanie nároku, ako aj posúdenie vznesenej námietky
premlčania a vzniku omeškania s plnením zmluvne uznaného záväzku žalovaného.

25. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o náhrade všetkých trov
konania (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho) v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 Civilného
sporového poriadku.

26. Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).