Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 39Ek/2075/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123393279
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Brenkus
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123393279.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava; zastúpený právnym
zástupcom: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53255739, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava; proti povinným: 1/
A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. C. XX, XXX XX C. C.; 2/ C. B., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. C. XX, XXX XX C. C.; obaja právne zast.: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát,

Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Hildegarda
Laclavíková, sídlo exekútorského úradu: Slovenská 52, 080 01 Prešov; pre vymoženie istiny 2.741,65
eur s príslušenstvom, rozhodujúc o návrhu na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku voči povinnému 2/ z a s t a v u j e.

II. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej

časti z a m i e t a.

III. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinných na
zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa

30.08.2023 domáhal od povinných vymoženia istiny 2.741,65 eur s príslušenstvom, a to na základe
exekučných titulov – 1/ Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1980/2022
zo dňa 02.01.2023, 2/ Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1980/2022 zo dňa
22.03.2023; 3/ Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1980/2022 zo dňa 21.04.2023;
4/ Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1980/2022 zo dňa 26.05.2023 (ďalej len
„exekučné tituly“).

2. Súd na základe predmetného Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 19.09.2023 Poverenie na
vykonanie exekúcie sp. zn. 39Ek/2075/2023 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“) súdnemu
exekútorovi JUDr. Hildegarda Laclavíková, sídlo exekútorského úradu: Slovenská 52, 080 01 Prešov,
ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 254EX 800/23.

3. Dňa 27.02.2024 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica podanie, v ktorom zaslal
súdu návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu s prílohami a následne dňa 26.03.2024 doručil
súdu vyjadrenie oprávneného.

4.VNávrhunazastavenieexekúciepovinnížiadajúozastavenieexekúciezdôvodu,že:cit.:„Oprávnený
si uplatnil voči povinnému v 2. rade C. B. pohľadávku z neprávoplatného a nevykonateľného exekučného

titulu. Povinný v 2. rade podal včas a vecne odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu, pričom na
základe návrhu na pokračovanie v konaní zo strany žalobcu (oprávneného) je v súčasnosti vedenésúdne konanie na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 6Csp/29/2023 o zaplatenie predmetnej
pohľadávky. Povinná v 1. rade iniciovala na základe ústavnej sťažnosti konanie, ktoré je vedené pod
Rvp 2044/2023. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že exekučný súd už bol povinný

návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu, že v základnom konaní vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1980/2022 nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky
obsiahnuté v Zmluve o splátkovom úvere č. 5054240897 zo dňa 07.04.2014, a to najmä v časti I, bod
II. Poplatky v znení: „Poplatok za upomienku je vo výške 25 EUR za každú vystavenú upomienku.
Dlžník je povinný Banke platiť Poplatok za poistenie k Úveru vo výške 2,47 EUR, a to v pravidelných

splátkach v periodicite a termíne splátok Úveru.“. Poukazujeme na rozhodnutie, ktorým bola predmetná
zmluvná podmienka priamo vo vzťahu k právnemu predchodcovi oprávneného (spoločnosť SLSP, a.s.)
vyhlásená za neprijateľnú, a to právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 07.10.2020
č.k. 14Csp/160/2019-116 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.02.2021 č.k.
15CoCsp/23ú2020-154. Podotýkame, že dodávateľ nijakým spôsobom nepreukázal jednu zo svojich
dôkazných povinností, a to, že so spotrebiteľom bol vedený akýkoľvek kontraktačný proces vo vzťahu k

predmetnej zmluvnej podmienke. Predmetné zmluvné ustanovenie už bolo mnohokrát judikované ako
neprijateľné. Povinnosťou súdu, či už civilného rozhodujúceho o nároku žalobcu alebo exekučného
súdu rozhodujúceho o súlade priznaného nároku s právnym poriadkom, je ex offo posúdiť najmä
existenciu neprijateľnosti zmluvných podmienok (ako to bolo uvedené v čl. III toho návrhu), ako aj
postup dodávateľa v súlade s odbornou starostlivosťou. Zo strany súdu v upomínacom konaní, ako ani v

exekučnom konaní nedošlo k splneniu svojich ex offo povinností pri súdnom prieskume spotrebiteľských
zmlúv. Dodávateľ v kontraktačnom procese žiadnym spôsobom neskúmal bonitu spotrebiteľa, čím hrubo
porušil svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou. Úver povinní splácali podľa možností
ako to dovoľovala ich ťažká finančná situácia. Povinní mali v čase poskytnutia úveru viacero „živých“
úverov a ich príjem bol nepostačujúci. Dodávateľ spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu

alebo návrhu na vykonanie exekúcie nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal postup v súlade
s odbornou starostlivosťou. Dodávateľ ani nebol nijako zo strany súdu vyzvaný, aby postup v súlade s
odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity preukázal. Je potrebné si uvedomiť, že skúmanie bonity v
súlade s odbornou starostlivosťou má nesmierny význam pre posúdenie dôvodnosti celej pohľadávky,
pretože zanedbanie odbornej starostlivosti vedie k zákonného následku v podobe nemožnosti vyhlásiť

mimoriadnusplatnosťúveruanásledneplatnepostúpiťpohľadávku.Dodávateľvsúvislostisoverovaním
bonity spotrebiteľa pri poskytnutí predmetného úveru nemal k dispozícii všetky relevantné údaje,
ktorými sú informácie o jeho rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, výške príjmu, ako aj
výške celkového objemu jeho výdavkov, čím tak došlo k naplneniu hypotézy právnej normy § 11 ods.
2 zák č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje nielen za bezúročný a bez

poplatkov, ale súčasne nemohol požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Hoci zo
strany exekučného súdu nedošlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie ex offo, sú tu však
rovnaké dôvody, ktoré bránia vymáhateľnosti predmetného exekučného titulu. Vo vzťahu k ex offo
povinnosti súdneho prieskumu spotrebiteľskej zmluvy zo strany exekučného súdu poukazujeme na
aktuálne uznesenie Ústavného súdu SR PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022.“

5. Vo vyjadrení oprávneného zo dňa 13.03.2024 oprávnený oznamuje, že s návrhom povinných na
zastavenie exekúcie nesúhlasí a žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo. Oprávnený vo svojom vyjadrení
uvádza, že: cit.: „Rozhodnutím – exekučným titulom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu uplatňovanú v konaní. Predmetné rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade
dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov na Okresnom súde Banská Bystrica. Máme zato, že účelom exekučného konania
je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom

súdnomaleboinomkonaní.Súd,resp.poverenýsúdnyexekútor,ktorýkonávoveciexekúciejepríslušný
konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie
je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor
meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje Platobný rozkaz, či je v súlade s hmotným právom,
pôsobil by exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu,

ktoré je exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Akékoľvek prostriedky obrany mohol
žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť,
pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na
exekúciu. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiadendôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného
i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku
exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť,

pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na
exekúciu. Máme zato, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovanom
ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasíme so zastavením exekúcie. Zároveň vyčíslujeme
účelne vynaložené trovy oprávneného vo výške 83,21 € v súlade s ust. § 199a Zákona č. 233/1995 o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov,

ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 66,73 € s DPH a z jedného režijného paušálu
kúkonuprávnejslužbyvovýške16,48€sDPHzarok2024(vyjadrenieoprávnenéhoknávrhupovinného
na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).“

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že povinní podali návrh na zastavenie exekúcie

v zákonom stanovenej lehote, do dátovej schránky exekútorského úradu dňa 11.10.2023. Súdny
exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že: cit.: „Žiadosť o zastavenie exekúcie je procesnou obranou
povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od
vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Je to procesný prostriedok, ktorým
možno vyvolať začiatok sporu o prípustnosť exekúcie. Predmetom podania môžu byť skutočnosti

procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku
exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť,
pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom
na exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že povinný mal možnosť domáhať sa namietaných skutočností
v základnom, nachádzacom konaní, nie však exekučnom konaní (neplatnosť zmluvy, neprijateľnosť

zmluvných podmienok a pod.). Žiadosť o zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti
rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Vzhľadom k vyššie uvedenému som dospela k záveru, že
návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a exekúcia je vedená na podklade exekučného
titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Žiadosť povinného o zastavenie exekúcie a jeho
výhradychápemakoúčelové,scieľomoddialiť,resp.vyhnúťsaexekučnémukonaniu.Nazákladevyššie

uvedeného žiadam súd, aby v súlade s ustanovením § 61k Zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, rozhodol
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.“

7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b)exekučný titul bol zrušený,
c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, rozhoduje súd prednostne.11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13.Exekučnýsúdvkonaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosť
začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t.j. moment doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na
zastavenie exekúcie podal.

14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase od začatia exekučného konania, t. j. dňom
v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie
exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal
namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní.

15. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými
prílohami mal za preukázané, že exekučný titul Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 30Up/1980/2022 zo dňa 02.01.2023, na základe ktorého si oprávnený vymáha istinu vo výške
2.741,65 Eur s príslušenstvom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť len voči povinnému 1/ a nie

voči povinnému 2/. Keďže exekučný titul je právoplatný a vykonateľný len voči povinnému 1/, a nie aj
voči povinnému 2/ a exekúciu možno viesť len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej, ako aj materiálnej, súd podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu
zastavil voči povinnému 2/ (výrok I.).

16. Z návrhu na zastavenie exekúcie povinných je zrejmé, že sa ním povinní domáhali hmotnoprávneho
prieskumu exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní platobný rozkaz vydaný v spotrebiteľskej veci v
upomínacom konaní vyšším súdnym úradníkom, odvodzujúc ho od rozhodnutia pléna Ústavného súdu
SR sp. zn. PLz. 1/2022 z 15.06.2022 a judikatúry Súdneho dvora EÚ (C - 693/19, C 831/19, /C - 488/17).
Súd uvádza, že predmetné uznesenie pléna Ústavného súdu SR (podľa ktorého ak právna úprava

umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v
lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie
§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odporu nepodal) sa vzťahuje
na tie platobné rozkazy, ktoré boli vydané podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2021. Je tomu tak
preto, že právnou úpravou účinnou od 01.07.2021 došlo k zmierneniu prísnosti posudzovania vecného
odôvodnenia odporu podaného žalovaným, ktorý je spotrebiteľom. Na uvedené poukázal i samotný
Ústavný súd SR v predmetnom plenárnom uznesení (body 37. a 38. odôvodnenia). K hmotnoprávnemu

prieskumu však exekučný súd môže pristúpiť výlučne len v prípade, ak sa pohľadávka vymáhaná na
podklade1)platobnéhorozkazuvydanéhovyššímsúdnymúradníkompriznanéhotitulomspotrebiteľskej
zmluvy 2) možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a 3)
právna úprava vyžadovala aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. V tomto smere totiž treba zdôrazniť,
že hmotnoprávny prieskum súdneho rozhodnutia zo strany exekučného súdu je prelomením zásady

„res iudicata“ (prekážka rozsúdenej veci), s ktorou úzkou súvisí i zásada „ne bis in idem“ (nie dva
krát v tej istej veci) a ak by exekučný súd vyhovel požiadavke povinného a vykonal hmotnoprávny
prieskum exekučného titulu bez zákonnej opory, porušil by princíp právnej istoty, právo na súdnu
ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie na strane oprávneného. Platobný rozkaz, ktorý je
exekučným titulom v tejto veci bol vydaný dňa 02.01.2023, a teda sa naň vzťahovala právna úprava

zákona o upomínacom konaní účinná od 01.07.2021. Povinným teda na zrušenie platobného rozkazu
stačilo podať odpor bez kvalifikovaného vecného odôvodnenia, čím nebola naplnená tretia podmienka
zjednocujúceho stanoviska a to, že „právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil“.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie ešte poukazuje aj na to, že sám Ústavný súd SR v zjednocujúcomstanovisku uviedol, že. „zjednocovacie rozhodnutie ústavného súdu je rovnako v intenciách § 13
zákona o ústavnom súde záväzné výlučne pre rozhodovanie o ústavných sťažnostiach podaných proti
rozhodnutiam všeobecných súdov založeným na právnej úprave Civilného sporého poriadku účinnej do

30. júna 2021.“ Pri exekučných tituloch vydaných všeobecnými súdmi SR (ust. § 45 ods. 1 Exekučného
poriadku) možno v exekučnom konaní uplatňovať ochranu spotrebiteľa, jej rozsah je v zmysle ust. §
53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, oproti základnému konaniu značne zúžený. Podľa ust. § 53
ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku totiž nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné

podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou. Možnosť nelimitovaného vecného prieskumu právoplatného platobného
rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom v upomínacom konaní v spotrebiteľských veciach by
v konečnom dôsledku spôsobil zbytočnosť inštitútu odporu v daných veciach. V upomínacom konaní
začatom po 30.06.2021 je možnosť namietať neprijateľné zmluvné podmienky zjednodušená samotným
podaním odporu bez kvalifikovaného vecného odôvodnenia, teda bez potreby konkrétnej identifikácie

neprijateľných zmluvných podmienok.

17. Ako už súd vyššie uviedol, nie všetky námietky tak s poukazom na ust. § 53 ods. 3 písm. e)
Exekučného poriadku spadajú do prieskumnej právomoci exekučného súdu. Povinný v návrhu na
zastavenie exekúcie označil niekoľko dôvodov, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená a) exekučný

súd už bol povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu, že v základnom konaní vedenom
na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1980/2022 nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o splátkovom úvere č. 5054240897 zo dňa 07.04.2014, a
to najmä v časti I, bod II. Poplatky v znení: „Poplatok za upomienku je vo výške 25 EUR za každú
vystavenú upomienku. Dlžník je povinný Banke platiť Poplatok za poistenie k Úveru vo výške 2,47

EUR, a to v pravidelných splátkach v periodicite a termíne splátok Úveru.“; b) Neskúmanie bonity a
nemožnosť zosplatnenia úveru. Taký široký (neobmedzený) záber posudzovaných skutočností, ktoré
uvádzal povinný, nevyplýva ani z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022,
ani z právnych viet rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 20.09.2018 sp. zn. C - 488/2017. Ani na
základe jedného z uvedených prameňov aplikácie práva nemožno vyvodiť povinnosť exekučného súdu

preskúmať platobný rozkaz, resp. spotrebiteľský vzťah na základe ktorého vznikol exekučný titul, v inom
rozsahu než v tom, že prípadná existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky (len existencia neprijateľnej
zmluvnej podmienky sama o sebe nie je spôsobilou skutočnosťou k zastaveniu exekúcie) musí mať
vplyv na samotný vymáhaný nárok.

18. Skúmanie bonity dlžníka veriteľom predchádza uzavretiu samotnej zmluvy (o úvere), je preto
len predzmluvnou povinnosťou veriteľa, nemožno ju vyhodnotiť ako neprijateľnú v zmysle OZ a už
vôbec nie ako podmienku majúcu vplyv na vymáhaný nárok. Námietka, že veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou pri skúmaní bonity povinného tak nebola pre rozhodnutie exekučného súdu právne
významná a tieto tvrdenia mohol povinný uplatňovať len v rámci základného konania, vrátane tvrdení o

zosplatnení úveru, ktorý je sankciou za nesplnenie povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 a 11 ods. 2 ZoSÚ (i sám povinný posúdil povahu následku nesplnenia povinnosti veriteľa ako
sankciu), nie neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Taktiež pokiaľ ide o posudzovanie výšky odplaty za
poskytnutý, táto je v prípade prekročenia zákonom stanoveného limitu neplatná pre rozpor so zákonom,
nie preto, že by bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ako už bolo uvedené vyššie exekučný súd

nemá zverenú kompetenciu na hmotnoprávny (materiálny) prieskum exekučného titulu. Exekučný titul v
danom prípade založil prekážku „res iudicata“, pre akýkoľvek spor o plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzatvorenej medzi oprávneným (právny predchodcom oprávneného) a povinným v dôsledku
čoho ani exekučný súd bez zákonného podkladu nemôže opätovne posudzovať či plnenie priznané
exekučným titulom je v súlade s právnymi predpismi tak, ako sa toho domáha povinný. Bez zákonnej

opory je neprijateľné, aby exekučný súd hodnotil správnosť a zákonnosť právoplatného súdneho
rozhodnutia vydaného iným všeobecným súdom, pretože to nie je primárnou úlohou exekučného súdu.
Exekučný súd nepôsobí ako odvolacia inštancia a ani návrh na zastavenie exekúcie nie je a nemôže
byť opravným prostriedkom proti exekučnému titulu.

19. V nadväznosti na vyššie uvedené tak treba sumarizovať, že v danej veci je exekučný súd viazaný
predloženým právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zmenený ani zrušený. V
dôsledku uvedeného povinný musí strpieť výkon tohto exekučného titulu, ktorý preukázateľne po jeho
vydaní v celom rozsahu nesplnil dobrovoľne. Predmetná exekúcia sa začala a je naďalej vedenádôvodne a exekučný súd preto nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri
výkone súdom priznaného práva, pričom je na rozhodnutí oprávneného, či toto právo bude aj realizovať.
Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu právoplatným a vykonateľným

exekučným titulom, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

20. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinných na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného
ustanovenia zákona, u ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia
v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinní

musiauviesťokolnosti,ktorépodľanichpovznikuexekučnéhotituluspôsobilizánikvymáhanéhonároku,
zrušenieexekučnéhotitulualeboinéskutočnosti,ktoréjehovymáhateľnostibránia.Sohľadomnavšetky
vyššie uvedené skutočnosti musí súd konštatovať, že povinní nepredložili relevantný dôkaz na základe
ktorého, by exekúcia aj proti povinnému 1/ mohla byť zastavená. Súd konštatuje, že oprávnený sa
v exekučnom konaní domáha voči povinnému 1/ len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný
exekučný titul. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo

byť vydané rozhodnutie o zastavení celej exekúcie, a preto návrh povinných na zastavenie exekúcie
v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti zamietol. (I. výrok).

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

24. V súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie si povinný uplatnil nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 392,40 eur. Nakoľko povinný v konaní nemal
úspech, súd o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov

právneho zastúpenia v celom rozsahu nepriznal. (II. výrok).

25. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý

z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

26. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia

§ 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda
v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým

oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej
zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného)
konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností
danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.

27. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť
s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právomna právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa
vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich
priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka

konania.

28. Exekučný súd uvádza, že nakoľko návrhu povinných na zastavenie exekúcie vyhovel z 50%
a exekúciu zastavil len voči povinnému 2/, a oprávnený má voči návrhu povinných na zastavenie
exekúcie úspech 50%, obe strany majú vo vzťahu k trovám konania rovnaký pomer úspechu vo veci a

preto súd postupom podľa § 255 ods. 2 CSP nepriznal trovy žiadnej zo strán. (III. Výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.