Rozsudok – Ostatné – Vlastnícke právo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523200605
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8523200605.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. 163, 064 01 Stará

Ľubovňa, občan SR, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX E. F., občan SR, obaja právne
zastúpení Mgr. Drahoslav Potoček, Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 32 465 238 proti žalovaným: 1/
G. H., nar. XX.XX.XXXX, C. 164, 064 01 Stará Ľubovňa, občan SR a 2/ D. I. H., nar. XX.XX.XXXX, C.
XXX, 064 01 Stará Ľubovňa, občan SR, obaja právne zastúpení: JUDr. Matúšom Hribom, advokátom,
Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov
do vlastníckeho práva a na ochranu vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti, ktorou si žalobcovia v 1. a 2. rade uplatňovali voči žalovaným

v 1. a 2. rade nárok na skrátenie striech na všetkých svojich hospodárskych budovách, ktoré (strechy)
prečnievajú na pozemok žalobcov tak, aby presah striech neprekračoval šírku (hrúbku) odkvapového
žľabu, presahujúcich maximálne 15 cm do pozemku žalobcov.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade,

ktorí sú povinní nahradiť trovy konania žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej aj len „žalobcovia“) podali na tunajšom súde žalobu na uloženie
povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva a na ochranu vlastníckeho práva v zmysle §
127 ods. 1 OZ, § 137 a) CSP tvrdiac, že žalovaní v 1. a 2. rade (ďalej aj len „žalovaní“) porušujú
vlastnícke právo žalobcov ako svojich bezprostredných susedov, prekračovaním svojich (vecných práv)
vlastníckych práv, ktorými v rozpore so zákonom obťažujú žalobcov. Ide o obťažovanie a zasahovanie

do vlastníckeho práva poškodzovaných žalobcov, a to stavebnými úpravami stavieb žalovaných,
presahujúcich na pozemok a zasahujúcich do vlastníctva žalobcov. Žalobcovia viackrát dôrazne
vyzývali (písomne aj ústne) žalovaných ako majiteľov stavieb a hospodárskych budov na skrátenie
striech, na ich hospodárskych budovách o dĺžky presahujúce na pozemok žalobcov. Zároveň žalobcovia
vyzývali žalovaných o namontovanie odkvapových žľabov na všetkých ich hospodárskych budovách pre
zachytávanie dažďovej vody pochádzajúcej zo striech na pozemkoch žalovaných a o nainštalovanie
snehových zábran na strechách všetkých ich budov, aby všetok sneh a voda nekončili na pozemku

žalobcov. Pretože veľkosť výmery striech na budovách žalovaných, ktoré sú naklonené k nádvoriu
žalobcov, sa približuje veľkosti výmery nádvoria žalobcov, výsledkom toho je extrémna záplava nádvoria
a pozemkov žalobcov, ktorá voda ohrozuje studňu žalobcov jej znečistením a kontamináciou, ohrozuje
stavby a majetok žalobcov, ktorý majú žalobcovia na svojom pozemku. Je preto potrebné aby žalovaníodvádzali kalamitnú resp. záplavovú vodu zo svojich striech na svoj pozemok a do kanalizácie, aby
táto permanentne neohrozovala majetok žalobcov. Žalovaní ako majitelia svojich plynových zariadení
umiestnených na pozemku žalobcov boli žalobcami dôrazne vyzývaní aj o premiestnenie plynovej

prípojky tak, aby ich plynové meracie zariadenie a ich plynovú prípojku umiestnili a nainštalovali na
svojom pozemku, podobne ako ich majú ostatní susedia rešpektujúci vlastnícke právo svojich susedov.
Žalobcoviažiadajú,abyžalovanídemontovalitietozariadeniazpozemkužalobcov,pretožeichobťažujú,
ohrozujú, zaberajú miesto a v prípade technickej nehody, poruchy alebo pri manévrovaní vozidla,
ohrozujú žalobcov na živote. Zároveň zo strany žalovaných ide aj o obťažovanie dymom, plynmi a

parami, teda splodinami z ich plynového kotla ústredného kúrenia, vypúšťaných vo výške dvoch metrov
nad zemou (2,2 m presnejšie), bez komína, dymovým výduchom, priamo na dvor poškodzovaných
žalobcov, čo je v priamom rozpore aj s predpisom lex specialis č. 137/2010 Z.z. o ovzduší (146/2023
Z.z.) a jeho vykonávacím predpisom vyhlášky č. 410/2012 Z.z. Vypúšťanie splodín z plynového kotla
ústredného kúrenia, bez komína, priamo na dvor poškodzovaných žalobcov je v rozpore z ustanovením
§ 127 OZ. Zo strany žalovaných dochádza k ohrozovaniu bezpečnosti susedov ale hlavne nad

mieru primeranú pomerom dochádza z ich strany k obťažovaniu žalobcov dymom, plynmi, parami
a pachom, ako plynným odpadom na nevhodnom mieste, teda priamo uprostred dvora, vonkajšieho
spoločenského priestoru priamo pred vchodovými dverami sťažovateľov. S poukazom na uvedené
žalobcovia navrhli, aby súd uložil žalovaným povinnosť 1. zabezpečiť na svoje náklady namontovanie
snehových zábran na strechy, po celej dĺžke všetkých svojich hospodárskych budov naklonených k

pozemku žalobcov, 2. zabezpečiť skrátenie striech a namontovanie odkvapových žľabov zvedených do
svojho pozemku na všetkých svojich hospodárskych budovách, ktoré (strechy) prečnievajú na pozemok
žalobcov, 3. zabezpečiť na svoje náklady pokračovanie vedenia svojej plynovej prípojky pod zemou
(od spoločnej plynovej prípojky, ktorá sa nachádza pod zemou na pozemku u žalobcov) najkratšou
(možnou – vhodnou) cestou smerom k svojmu pozemku a zabezpečiť demontáž aj premiestnenie

svojich plynových zariadení na svoj pozemok (plynomer a inštaláciu plynového vedenia vo vlastníctve
žalovaných), ktoré zariadenia sa nachádzajú na pozemku žalobcov, 4. zabezpečiť na svoje náklady
premiestnenie dymového výduchu zo svojho plynového kotla preč z pozemku žalobcov a to až nad
úroveň strechy svojho rodinného domu, nad svojimi zastávanými plochami (plochami v spoluvlastníctve
žalovaných), pre zabezpečenie odstránenia obťažovania žalobcov dymom, plynmi, parami a pachom,

ako plynným odpadom z pozemku žalobcov. Zároveň žiadajú, aby súd uložil žalovaným povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100%. Na podporu svojich tvrdení
žalobcovia priložili k žalobe fotografie, ktoré majú potvrdzovať uvedené skutočnosti.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že so žalobou nesúhlasia a namietajú tvrdenia o porušovaní

vlastníckeho práva. Majú za to, že celá žaloba je jasným príkladom tejto nekončiacej šikany zo strany
žalobcov. Poukazujú na to, že stavby žalobcov boli postavené dávno predtým, ako vôbec žalovaní
získali informáciu o možnosti domáhať sa určenia vlastníckeho práva k časti parcely žalovaných (vtedy
vo vlastníctve ich právnych predchodcov, rodičov žalovaného v 1. rade). Jedná sa o parcelu (i) CKN
č. 662/2, o výmere 22 m2 a (ii) parcelu CKN č. 662/2, o výmere 8 m2, ktoré sa nachádzajú medzi

parcelou žalobcov CKN č. 662/1 a parcelou žalovaných CKN č. 664 (resp. 663/1 a 665), všetko k.ú.
C.. Parcely žalobcovia získali až v súdnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 6C/113/2017
a to na základe až 2 znaleckých posudkov. Šírka tejto parcely je pritom pár centimetrov. Od daného
momentu žalobcovia vznášajú šikanózne požiadavky na odstránenie všetkého možného. Právny
zástupca žalobcov na dôkaz toho, že žalobcovia sa domáhali predžalobnou výzvou náprav, poukazuje

na výzvu zo dňa 20.10.2022. Neuviedol však, že právny zástupca žalovaných na túto výzvu podrobne
odpovedal podaním zo dňa 30.11.2022. Zásadným bolo namietané správanie žalobcov, ktoré je
vulgárne a útočné dlhodobo. V ďalšom bol zo strany žalovaných požadovaný prístup na pozemok
žalobcovzaúčelomrealizáciesnehovýchzábran,odkvapovamontážepredĺženiakomína,kuvedenému
stanoviskoneobdržali.Žalovaníďalejuviedli,žeichprávnipredchodcovia samuselivprípadeohlásenia

drobnej stavby - podbitie štablónu rodinného domu - možnosti realizovať stavebné úpravy, domáhať
až súdnou cestou, keďže žalobcovia im to neumožnili. Tunajší súd o uvedenom rozhodol vydaním
neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 09.08.2018, č.k. 4C/48/2018-11. Neodkladnému opatreniu
predchádzalo aj prejednanie na obecnej komisii, kde zo zápisu jednoznačne vyplýva, že žalobcovia
vstup na pozemok odmietli. Je preto otázne, či možno žalovať splnenie povinnosti, pokiaľ je veriteľ

v omeškaní, inak povedané, ako má žalovaný splniť požiadavku montáže, keď mu nie je umožnený
prístup na parcelu, ako nevyhnutná požiadavka. K samotnému meritu veci z hľadiska hmotného práva
v tejto časti je potrebné uviesť, že v čase realizácie striech, nebolo známe, aby žalovaný čokoľvek
porušovali, nakoľko stavbu realizovali bežným spôsobom tak, aby dodržali stavebné predpisy. Anižalobcovia v čase realizácie nič nenamietali. Pokiaľ až po vyše 20 rokoch dôjde k zmene vlastníctva
v tak nepatrnom rozsahu s ohľadom na šírku parcely, nie je možné spravodlivo akceptovať šikanózne
nároky žalobcov. Žalovaní majú za to, že už ich právni predchodcovia vydržali vecné bremeno týkajúce

sauloženiavedeniaplynuaumiestneniastavby(vpresahustriech). Uvedenéopierajúoto,žejednotlivé
stavby: rodinný dom, postavený na základe stavebného povolenia z roku 2017 a hospodárska budova
a garáž, postavené na základe stavebného povolenia z roku 1990, postavili v dobrej viere na svojich
pozemkoch, bez námietok susedov a tieto dlhodobo užívali. Tým pádom mali právny dôvod pre vznik
práva tieto stavby, vrátane vedenia rozvodu plynu, užívať a v dobrej viere počas vydržacej doby

toto právo užívali. Na tomto základe majú za to, že uvedené právo bráni žalobcom v úspechu tejto
žaloby. Pokiaľ by súd uvedenú argumentáciu neakceptoval, je nevyhnutná aplikácia ust. § 135c OZ
upravujúcim zriadenie stavby na cudzom pozemku, na základe ktorého má súd možnosť rozhodnúť, ako
budú vysporiadané vzťahy v prípade zriadenia stavby, v danom prípade jej časti, na cudzom pozemku.
Nakoľko odstránenie stavby – skrátenie časti strechy je požiadavkou šikanóznou a jedná sa o neúčelné
riešenie a prikázanie časti stavby do vlastníctva žalobcov neprichádza vzhľadom na všetky okolnosti

za možné (žalobcovia to nežiadajú a žalovaní s tým nesúhlasia), je potrebné hľadať iné riešenie ako
pomery strán spravodlivo usporiadať. Zákon preferuje zriadenie vecného bremena, s ktorého zriadením
žalovaní súhlasia a navrhujú, aby súd vecné bremeno v ich prospech zriadil. Pokiaľ súd rozhodne o
zriadení vecného bremena, žalovaní sú pripravení ako odplatu za jeho zriadenia zaplatiť čiastku 450,-
eur a to jednorázovo. Vo vzťahu k montáži odkvapových žľabov a lapačov snehu sú žalovaní pripravení

tieto zrealizovať, akonáhle im to bude zo strany žalobcov umožnené. Čo sa týka riešenia plynového
kotla a komínového vývodu na odvod kondenzu, žalobcovia uvedené zrealizujú rovnako potom, čo im to
bude umožnené, ako to žiadali aj v odpovedi na predžalobnú výzvu. V tomto smere žalovaní poukazujú
na skôr uvedenú argumentáciu, kde je opätovne v absolútnom nepomere náklad na odstránenie vývodu
splodín, či premiestnenie meracieho zariadenia a preto s týmto nesúhlasia. Náklady na realizáciu

uvedeného by boli enormné, čím chcú žalobcovia zrejme svojich susedov vytrestať, nevedno za čo.
Prívod plynu od spoločného rozvodu je aj v zmysle fotografií realizovaný tak, ako to bolo v tom čase
(i neskôr) bežné, a to po fasáde rodinného domu žalovaných. Pokiaľ by žalobcovia mali uvedené
premiestniť, uvedené by si vyžiadalo dlhé vedenie plynu z druhej strany, viaceré stavebné zásahy a
úpravy na dome žalobcov, čo sú náklady rádovo až v tisícoch eur. Nie je zrejmé, ako by uvedené

mohlo byť vôbec realizované, keďže v súčasnosti prípojka ústí priamo cez fasádu do kotolne žalovaných.
Žaloba je v tejto časti obzvlášť šikanózna. Žalovaní teda navrhujú zamietnuť žalobu ako predčasnú,
nespravodlivú a šikanóznu, a tiež s ohľadom na vydržanie vecného bremena, týkajúceho sa zásahu do
vlastníckeho práva žalobcov, v podobe presahu striech ich budov a vedenia plynovej prípojky a osadenia
meradla plynu. Inak sa žalovaní domáhajú zriadenia vecného bremena, ktorého znenie navrhujú

v závere podaného vyjadrenia. Pokiaľ žalobcovia argumentujú imisiami vody, snehu a splodín pri
spaľovaní zemného plynu, žalovaní tvrdia, že tieto tvrdenia sú nafúknuté a zveličené. X rokov uvedené
žalobcom neprekážalo. Na rodinnom dome sú namontované aj odkvapové žľaby či lapače snehu. Na
ostatných menších stavbách to žalobcovia jednak neumožnili a jednak nejde o tak rozsiahle stavby aby
dochádzalo k tvrdenému podmáčaniu. Tvrdenia o imisných zásahoch žalovaní preto popierajú, keďže

z fotografií uvedené nevyplýva. Čo sa týka snehu, tak ide o výnimočný prípad nárazového sneženia,
čo nie je vonkoncom bežné a ani samotné lapače nemusia v extrémnych prípadoch zabezpečiť to,
že sneh jednoducho neprepadne. Navyše sneh zo svojho dvora žalobcovia odpratali tak, že tento v
obrovských množstvách nahádzali na rodinný dom žalovaných. Čo sa týka tvrdení o emisiách pri
používaní plynového kotla, tak uvedené je len tvrdením. Medzi domami je primeraná vzdialenosť a popis

vnímania žalobcami je veľmi ťažko uveriteľný. V obciach je riešenie prípojky spôsobom, ako to majú
realizované žalovaní, bežné. Akékoľvek pochybností odstráni predĺženie komína ponúkané žalovanými.
Z hľadiská neoprávnených zásahov imisiami preto žalovaní majú za to, že uvedené je nepreukázaným
tvrdením a teda k porušovaniu ust. § 127 OZ zo strany žalovaných nedochádza.

3. Žalobcovia v 1. a 2. rade v replike k vyjadreniu žalovaných uviedli, že v predžalobnej výzve žalobcovia
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali žalovaných k zmierlivému riešeniu, aby si spoločne
sadli k jednaciemu stolu a spolu vyriešili nezhody pre pretrvávajúce vážne ujmy na vecných právach, žiaľ
nič také sa nestalo. Žalovaní nedali žiadnu konkrétnu odpoveď a návrhy, ktoré zaslali prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, boli pre nich neakceptovateľné, vzhľadom k tomu, že žalovaných takéto

zásahy do vlastníckeho práva žalobcov vôbec netrápia. Žalobcovia tvrdia, že od roku 1995 žiadali
rodičov žalovaného v 1. rade, aby si plyn potiahli a inštalovali cez svoj pozemok a aby hodiny plynomeru
namontovali na svoj dom zo svojej strany pozemku. Napriek svojim žiadostiam sa žalobcovia dočkali
zo strany predchodcov žalovaných iba arogancie, ignorancie a roztrhania žiadosti pred očami žalobcovzo strany J. J. - bratranca právneho predchodcu žalovaných, ktorý bol v uvedenom čase starostom
obce. Jednu zo žiadostí žalobcov, ktorá sa zachovala spred 18-tich rokov, ktorú tiež starosta obce J.
J. - bratranec právneho predchodcu žalovaného roztrhal pred očami žalobcov, predkladajú ako listinný

dôkaz. Odpoveďou právneho predchodcu žalovaných, na opakované žiadosti žalobcov, aby si hodiny
plynomeru žalovaný premiestnili na svoj pozemok z pozemku žalobcov, bolo nelegálne - protiprávne
privlastnenie si pozemku žalobcov v roku 2004. Tento protiprávny stav trval 17 rokov a na poplatkoch za
dvojstupňové správne konania, za dve súdne konania a za dva znalecké posudky, žalobcovia zaplatili
za právne služby viac ako 5.000,- eur. Preto opisované obavy z predpokladaných peňažných výdavkov

(450 eur, 1.000 eur, 500 eur a 3.000 eur) na strane žalovaných, obávajúcich sa, že budú musieť
čestne a ešte k tomu aj nákladne usporiadať svoje vecné práva tak, ako majú byť, sú zrejme vtipom
zo strany žalovaných. Žalobcovia zásadne odmietajú, že by zo strany žalobcov išlo o šikanovanie
susedov. Aby bolo zrejmé, že žalobcovia sa žalobou domáhajú požadovaného upustenia od zásahov a
porušovania práv skutočne iba zásadného charakteru, aby nemuseli so sprevádzajúcou aroganciou a
ignorancioučeliťnadmernýmemisiámplynu,pary,dymu,dažďovejvodyainštalácieplynovýchzariadení

od svojho suseda, žalobcovia upúšťajú od požadovaného skracovania striech, bez náhrady za vecné
bremeno v smiešnej hodnote. Ale pretrvávajúce obťažujúce emisie zaplavujúcej vody a prudiaceho
dymu v plnej sile priamo do okien žalobcov a priestor zaberajúce inštalácie plynových zariadení by si
žalovaní mali riešiť na svojom pozemku, v rámci svojich vlastníckych práv a neobťažovať tým svojich
susedov nad mieru primeranú pomerom. Okrem nepríjemnej skutočnosti, že zo strany žalobcov ide o

nadmerné emisie dymu, pary, lepkavého plynu z plynového výduchu ústredného kúrenia žalovaných
priamo do okien žalobcom z bezprostrednej vzdialenosti v najužšom priestore medzi domami, kde
je priestor cca 3,8 m, ide o priamy rozpor takejto montáže „komína” so zákonom č. 137/2010 Z.z. o
ovzduší (146/2023 Z.z.) a jeho vykonávacím predpisom vyhlášky č. 410/2012 Z.z. V žiadnom prípade
žalobcovia nesúhlasia z právnym názorom právneho zástupcu žalovaných, podľa ktorého údajne došlo

k vydržaniu vecného bremena týkajúceho sa uloženia vedenia plynu, keďže tu ide o priamu súvislosť
s bojom proti nezákonnému privlastneniu pozemku právnym predchodcom žalovaných a so súdnym
určením vlastníckeho práva, o ktorom bolo rozhodnuté definitívne v súdnom konaní sp. zn. 6C/113/2017
s právoplatnosťou iba dňa 06.08.2021. Teda od definitívneho určenie vlastníckeho práva právoplatným
rozsudkom v prospech žalobcov neuplynuli ani celé dva roky do podania tejto žaloby dňa 23.05.2023.

Ďalej žalobcovia uviedli, že v zmysle ustanovenia 145 ods. 2 CSP berú späť žalobu v časti, v ktorej
žiadali uložiť povinnosť žalovaným zabezpečiť na svoje náklady skrátenie striech na všetkých svojich
hospodárskych budovách, ktoré (strechy) prečnievajú na pozemok žalobcov. Na svojich ostatných
požiadavkách, uvedených v petite žaloby, zotrvávajú a žiadajú, aby súd v tejto časti žalobe vyhovel
a žalovaným uložil povinnosť zrealizovať tam popísané opatrenia.

4. Žalovaní v duplike k replike žalobcov uviedli, že žalobcovia sa žiadnym spôsobom nevyjadrili, kedy
umožnia žalovaným zrealizovať to, čo ponúkli už takmer pred rokom a síce požadovanú zmenu výpustu
pre kondenz plynového kotla či osadenie lapačov snehu a odkvapových žľabov. Žalovaný v 1. rade
už žľaby a lapače snehu zakúpil a rovnako dojednal osadenie komína na odvod kondenzu plynového

kotla GASklimat s.r.o. So späťvzatím žaloby v časti skracovania striech žalovaní súhlasia. Žalovaný
v 1. rade má záujem na tom, aby sa situácia zo strany žalobcov upokojila, prejavil ochotu i dobrú vôľu
k tomu, aby splnil požiadavky žalobcov, ktoré sú realizovateľné, čo súdu preukázal. S ohľadom na
uvedené uvádza, že všetky tvrdenia o problémoch z dávnej minulosti s vecou samou nesúvisia a má
za to, že aj jeho rodičia neboli iniciátormi konfliktov, nesprávali sa nadradene či povýšenecky a preto

uvedené odmieta. Za podstatné považuje svoj terajší postoj. Zmena vedenia trasy plynu je podľa neho
za prijateľnou hranicou, nemá oporu v zákone a preto zotrváva na vyjadrení k žalobe, k čomu sa pripája
rovnako jeho manželka. Spôsob vedenia plynu do domu žalovaných realizovali právni predchodcovia
bežným spôsobom (takýto spôsob možno vidieť v bežne v obciach), nie svojvoľne. Plynová prípojka bola
realizovaná tak, že otec žalovaného v 1. rade sa so žalobcami dohodol, že z hlavného uličného prívodu

potiahnu spoločnú časť prípojky, ktorú následne rozdelili na odbočku k domu B. a H.. Od rozbočky bola
jasne daná trasa pre prípojku žalovaných ako aj pre umiestnenie meradla (hodiny). S tým žalobcovia
súhlasili, pričom spoločnú rúru platili strany na polovicu. Žiadať teraz zmenu je preto v prvom rade v
rozpore so vzájomnou dohodou po viac ako 25 rokoch. Popis, akým uvedené prekáža žalobcom, je
prehnaný,. Napokon plynové prípojky sa nemôžu robiť len tak, inak by nedošlo k spusteniu odberu. Z

uvedeného dôvodu považujú aj tvrdenia o explózii či akýchkoľvek rizikách za nepodložené. Žalovaná
v 2. rade nemá vedomosť o situácii pred jej presťahovaním sa k svokrovcom, tiež však preferuje pokojné
susedské nažívanie. Na základe uvedeného žalovaní na svojej obrane trvajú. Na dupliku žalovaných
podali vyjadrenie žalobcovia. Zotrvali na žalobe v celom rozsahu. V žiadnom prípade nesúhlasiaa zásadne odmietajú riešenie vypúšťania splodín z plynového kotla tak, ako to navrhli žalovaní v
reakcii na predžalobnú výzvu z 30.11.2022, kde chceli výduch z kotla ústredného kúrenia premiestniť
iba o 2 m vyššie, teda do dvora žalobcov na pozemku žalobcov. Žalobcovia trvajú na tom, aby si

žalovaní umiestnili komín alebo výduch z ústredného kúrenia nad svojimi zastavanými plochami - nad
strechu svojho vlastného domu, na svojom pozemku, alebo smerom do vlastného dvora, nie do dvora
žalobcov v rozpore s právnym predpisom. Pokiaľ ide o vedenie plynu a umiestnenia plynových zariadení
žalovaných na pozemku žalobcov, o tomto sa žalobcovia podrobne vyjadrovali už v podaní zo dňa
25.09.2023, ako aj v predžalobnej výzve z 20.10.2022 a v žalobe z 22.05.2023. Žalobcovia zásadne

nikdy, od samotného počiatku, nesúhlasili, aby si žalovaní umiestnili vedenie plynu a umiestnenie
zariadenia (plynové hodiny) na pozemku žalobcov. Podľa vyjadrenia žalovaných „zmena vedenia trasy
plynu je podľa nich za prijateľnou hranicou, nemá oporu v zákone“. Žalobcovia dodávajú práve, že
oporu v zákone má a uvedený sporný stav je v rozpore so základným zákonom čl. 20 ods. 3 Ústavy
SR. Samotní žalobcovia vedenie a inštaláciu svojho vlastného potrubia plynu a plynového zariadenia
umiestnili na svojom vlastnom dvore pod zemou tak, aby im to nezavadzalo, preto odmietajú, aby sa

žalovaní vyjadrovali, či sú ich zariadenia zasahujúce v priestore žalobcov, teda na cudzom pozemku
„prijateľné” alebo „neprijateľné”, najmä keď nikdy nedostali žiaden súhlas, aby si ich zriadili na pozemku
žalobcov tak, že budú postavené v priestore žalobcov. Dodávku plynu do nehnuteľnosti súp.č. XXX v
k.ú. Chmelnica by bolo teoreticky možné realizovať aj prostredníctvom samostatného pripojovacieho
plynovodu, ktorý by však musel vybudovať žiadateľ (odberateľ plynu) na svoje náklady a to na základe

ním podanej žiadosti a našou spoločnosťou stanovených technických podmienok.

5. Na vyjadrenie žalobkyne podali ďalšie vyjadrenie žalovaní. V tomto vyjadrení opätovne, k právnej
argumentácii porušenia pokojného stavu, uvádzajú, že neporušili pokojný stav. Vývod plynového kotla
je rovnaký od počiatku, nijak sa nezmenil po úspechu žalobcov vo vlastníckej žalobe, ktorou získali časť

pozemku právnych predchodcov žalovaných. Vzťahy ohľadne uloženia vedenia plynu sú dlhodobé a
vznikli na základe dohody právnych predchodcov žalovaných so žalobcami. Žaloba je postavená na
tom, že po získaní časti parcely žalobcami sa títo rozhodli, že budú uplatňovať odstránenie rozvodu
plynu, meradla, ako aj vývodu na odvod kondenzu (komína), kde trvajú na doterajších argumentoch,
že uvedené je len nástrojom pomsty či revanšu susedom. Uvedené plynie aj z popisu okolností, kde

sa žalobcovia vracajú roky spätne ohľadne údajného zasahovania zo strany orgánov obce, čo žalovaní
odmietajú. Navyše žalovaní prejavili vôľu osadiť lapače snehu a predĺžiť komín na odvod kondenzu
a to opakovane v predsúdnej komunikácii ako aj v rámci konania. Uvedené je odmietané s cieľom
dosiahnuť odstránenie komína a vybudovanie novej prípojky. V tomto smere žalovaní poukazujú na
to, že v minulosti bolo bežným aj montovanie vykurovacích plynových jednotiek s priamym výstupom

kondenzu, tzv. gamatky. Tu nie je vykurovanie riešené jedným kotlom s rozvodmi tepla podlahou či
radiátormi, ale osadením vykurovacích telies v konkrétnych miestnostiach či v priestoroch, pričom tieto
zariadenia majú priamy prívod plynu z interiéru alebo exteriéru a každá jednotka plyn priamo v domoch
spaľuje a ma exteriérový výpust splodín v podobe jemnej pary. Takto sú splodiny vypúšťané 5 -10 cm
od fasády napr. aj v 1 metri výšky. Ak je takéto riešenie z hľadiska splodín v poriadku, tak je v poriadku

aj súčasné riešenie vývodu kondenzu žalovaných. Napriek tomu, žalovaný v 1. rade, v záujme kľudu,
súhlasil s predĺžením komínu na kondenz, pričom ani toto riešenie žalobcom nepostačuje. Žalovaní ani
ich predchodcovia neporušili pokojný stav a nedali príčinu vedeniu súdneho konania, nakoľko pokiaľ by
žalobcovia umožnili realizáciu požadovaných opatrení, tieto by žalovaní vykonal v ponúkanom rozsahu.
Pravou podstatou žaloby sú však šikanózne požiadavky žalobcov, stoj čo stoj žalovaným spôsobiť

nemalú ujmu tým, že pôvodné dohody a dlhoročný stav jednoducho zrušia. Súd však šikanóznemu
výkonu práva neposkytuje právnu ochranu.

6. Na vyjadrenie žalovaných opätovne reagovali žalobcovia, pričom v podstate zopakovali svoju
doterajšiu argumentáciu, nesúhlasia s vyjadrením žalovaných ani s ich právnym tvrdením o vydržaní

vecného bremena. Popreli, že by žalobcom išlo o nejakú pomstu, ako to neustále opakujú žalovaní vo
svojich vyjadreniach a tvrdia, že ide tu o vecné dôvody, ktoré sú pochopiteľné, keďže kto by chcel mať
takého suseda, ktorý si spraví dymový výduch z ústredného kúrenia v rozpore so všetkými predpismi,
priamo pred vchodové dvere svojho suseda a namierené do okien žalobcov, priamo uprostred relatívne
úzkeho dvora žalobcov. Skutočnosť, že žalovaní nie sú ochotní investovať do svojho vlastníctva, aby

hrubýmspôsobomnepoškodzovalisvojichbezprostrednýchsusedovvevidentnomrozporesozákonom,
je úplne zrejmá. Vôbec ich však netrápi skutočnosť, koľko finančných prostriedkov stojí žalobcov to, aby
prelomili protiprávne konania svojich susedov a domohli sa svojich poškodených práv.7. Napokon žalobcovia doručili súdu ešte ďalšie písomné podanie, ktorým dopĺňajú dôvody žaloby,
v ktorom v podstate zopakovali svoju doterajšiu skutkovú a právnu argumentáciu a navyše poukázali
na judikatúru súdov v obdobných veciach, a to: rozhodnutie NS SR, zo dňa 29.09.2021, sp. zn.

9Cdo/21/2021, rozhodnutie NS ČR, zo dňa 08.02.2001, sp.zn. 22Cdo/ 1819/99, rozhodnutie NS ČR, zo
dňa 19.03.2008, sp.zn. 22/Cdo 2015/2006.

8. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.9.2024. Na pojednávanie sa dostavili právni zástupcovia
obidvoch sporových strán, žalovaný v 1. rade, ktorý zabezpečil prítomnosť svedka J. H.. Nedostavili sa

žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaná v 2. rade, ktorých neprítomnosť na pojednávania ospravedlnili ich
právni zástupcovia a zhodne uviedli, že ich mandanti s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti
súhlasia.

9. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 27.9.2024 uviedol, že nakoľko súrodenci sa odsťahovali, on
ostal v rodičovskom dome, chcel tieto vzťahy so susedmi nejak usporiadať, avšak pokiaľ ide o plynovú

prípojku, táto bola realizovaná v čase, keď boli ešte iné vlastnícke pomery, čiže ten pozemok na ktorom
bola umiestnené plynové potrubie a plynová prípojka, bola v tom čase vo vlastníctve jeho právnych
predchodcov, až následne sa to zmenilo, má za to, že je to úplný nezmysle preklať teraz plynové potrubie
inam. Pokiaľ bol právnym zástupcom žalobcov spomínaný únik plynu, už si nespomína, v ktorom roku
to bolo, ale bolo to tak, že distribútor plynu im oznámil, že ak chcú, môžu si nechať skontrolovať

plynové potrubie. Vtedy sa v podstate odhalilo to, že bolo tam vadné tesnenie. To sa opravilo a všetko
je v poriadku. Pokiaľ uvádzal právny zástupca žalobcov uvádzal, že ich ohrozuje prívalová voda, k
tomuto uviedol, že on už by to bol dávno odstránil, pokiaľ by mu to žalobcovi umožnili. Pokiaľ ide o
snehové zábrany, tieto na tej časti strechy, ktorá je rovná, tak tam to namontoval, pretože tam sa dostane
zo svojej strany, avšak k ostatným častiam sa nemôže dostať, pretože mu žalobcovia prístup k nim

neumožňujú. Ďalej uviedol, že v jednu zimu napadalo viac snehu, tak všetok sneh, ktorý spadol z ich
strechy na stranu žalobcov, žalobcovia prehádzali na ich stranu a keď ich manželka chcela upozorniť
na to, že by takto nemali konať, bola vulgárne nimi napadnutá. Posledná vec, ktorú by chcel pri tejto
príležitosti uviesť je, že v zadnej strane ich domu opadá omietka, ide niekedy aj o veľké kusy. Keďže so
žalobcami je problém komunikovať, obrátil sa právneho zástupcu žalobcov prítomného na pojednávaní

a prosil ho, aby to tlmočil žalobcom, aby tieto kusy omietky nehádzali na stranu žalovaných, nakoľko
oni tieto kusy prehadzujú na ich stranu, tam sa hrá a pohybuje sa jeho maloletý syn a má obavy, že by
mu mohli uškodiť. Ak tieto časti omietky nechcú strpieť na svojom pozemku, nech mu to dajú rovno do
ruky, alebo nech mu to dajú dopredu pred dom, ale nech to nehádžu na druhú stranu. Pokiaľ ide náklady
na realizáciu opatrení požadovaných žalobcami, osadenie lapačov snehu, tak to nebolo nejaké drahé,

zhruba 100,00 eur, čo sa týka odkvapových žľabov zhruba 300,00 eur, vývod komínu by stál zhruba
okolo 500,00 eur a zmena tej prípojky to by stálo tak približne 2000,00 až 3000,00 eur. Na otázku, ak
uvádzal, že sa chcel so žalobcami dohodnúť, aby uviedol, akým spôsobom sa chcel dohodnúť uviedol,
že je ťažko sa s niekým dohodnúť, keď stále na neho niekto útočí vulgárne a podobne. Žije tam už
niekoľko rokov a pozná celú tú genézu, vie, ako si navzájom kričali, avšak jeho každý pozná, on nie

je konfliktný typ a on sa fakt chce so žalobcami dohodnúť.

10. Svedok J. H. na pojednávaní dňa 27.9.2024 uviedol, že problém je v tom, že pôvodne bol vlastníkom
on, avšak po tom prišiel ten súdny spor, potom prišlo technicko-hospodárske meranie, ktoré určilo inak,
ubralo sa mu z výmery jeho pozemku. Vie, že predmetom konania sú strechy. Keď to stavali, bol

predpis, že vyše 50 cm treba nechať, takto to aj stavali, čiže postavili dom a nechali ešte 50 cm, teraz
mu tých 50 cm zobrali a preto je problém. Plynová prípojka k ich rodinnému domu bola zriadená asi v
roku 1991 alebo 1992, vtedy sa dojednali so susedmi. Pokiaľ vraví susedov, myslí tým žalobcov B..
Vtedy to vykopali, osadili. Svedok navrhol, že dá turbo, teda vývod vonku, a tak to aj urobili. Nebol
žiaden problém vtedy. Keď teraz žalobcovia zistili, resp. keď to nejakým spôsobom prevekslovali na nich,

teraz majú problém, žiadajú všetko odstrániť, avšak on to odstrániť nemôže, lebo ide spoločná rúra na
plyn a od nej sa oddeľuje jedna rúra k žalobcom a jedna k žalovaným. Na otázku, na koho pozemku
sa nachádza prívod a jednotlivé prípojky, uviedol, že keď bolo všetko v poriadku, teda keď mal okap,
bolo to na jeho pozemku. Vtedy sa so žalobcami dojednali, kde dajú tu prípojku. Žalobcovia povedali,
že tu, resp. súhlasili s tým, tak to osadili. Spoločne to vykopali, bol tam prítomný ešte aj nebohý otec.

Teraz všetko padá. Pokiaľ ide o osadenie plynového vedenia a plynomeru, tak k tomu uviedol, že bol
urobený projekt. Vtedy sa rozprávali so susedom, že podľa vtedy platných predpisov by bolo potrebné,
aby prípojka by bola umiestnená aj pri ich dvore. Plynomer musel byť osadený vonku a bolo potrebné,
aby bol jeden plynomer pri dome žalobcov a jeden pri dome žalovaných. Niekedy bol predpis, že musíbyť plynomer v plote. Oni sa s plynármi dojednali, že v ich prípade môže ostať plynomer na jednej strane
nadomežalovanýcha vprípadežalobcovichplynomerbudeumiestnený naichdome. Keďsaosádzalo
plynové vedenie a aj plynomer, zo strany žalobcov neboli žiadne námietky. Bola to spolupráca. Svedok

uviedol, že on bol ešte taký frajer, že takú plynovú skrinku, akú má osadenú na dome, takú istú skrinku
urobil aj pre žalobcov, tá bola osadená na ich dome. Na výzvu súdu svedok na fotografii č.l. 21 názorne
uviedol, kde je uložené plynové potrubie k rodinnému domu, v ktorom býva on. Uviedol, že plynové
potrubie, ktoré označil na tejto fotografii je to spoločná rúra pre obidva rodinné domy. Plynové potrubie
pre rodinný dom žalobcov vedie tou istou plynovou rúrou, t.j. spoločná rúra až k úrovni plynomeru na

rodinnom dome žalovaných, tam je rozbočka a od tejto rozbočky je vedené plynové potrubie, priečne
cez pozemok žalobcov, k ich rodinnému domu. Na záver svedok uviedol, že vtedy sa tak dojednali, že
to spravia spolu a ušetria po prvé peniaze, po druhé prácu. Preto sa tak dojednali, nikto nemal žiadne
námietky, ani proti tomu, ani proti tomu, ani proti tomu.

11. Právni zástupcovia obidvoch sporových strán na pojednávaní dňa 27.9.2024 v celom rozsahu

zotrvali na svojich doterajších písomných podaniach a tieto v podstate predniesli aj vo svojich ústnych
vyjadreniach na tomto pojednávaní.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a listinných dôkazov založených v spisovom
materiáli, výsluchom žalovaného v 1. rade, výsluchom svedka J. H. a zistil tento skutkový stav.

13. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností, parciel registra „C“
evidovaných na katastrálnej mape pod parc. č. 662/2 o výmere 22 m2, zastavaná plocha a nádvorie
a parc. č. 663/2 o výmere 8 m2, záhrada, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. C., obec Chmeľnica, okres
Stará Ľubovňa.

14. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi (v spoluvlastníckom podieli 1) parcely registra
„C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. 664 o výmere 594, zastavaná plocha a nádvorie,
zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. C., obec Chmeľnica, okres Stará Ľubovňa. Na tomto pozemku (parc. č.
664) sa nachádza stavba – rodinný dom č. 164, ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú taktiež žalovaní

v 1. a 2. rade, v spoluvlastníckom podieli 1. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
(spoluvlastnícky podiel 1/1) parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. 665
o výmere 439 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C., obec Chmeľnica,
okres Stará Ľubovňa.

15. Z kópie katastrálnej mapy (č.l. 15) plynie, že parcely KN-C č. 662/2 a KN-C č. 663/1 vo vlastníctve
žalobcovsúsusediacimiparcelamisparcelamiKN-Cč.664aKN-Cč.665vovlastníctvežalovaných. Na
parcele KN-C č. 664 je postavený rodinný dom žalovaných č. 164, ktorý je situovaný tak, že je postavený
tesne na hranici pozemkov žalobcov a žalovaných. Po zadnej strane rodinného domu žalovaných, t.j.
susediacej s pozemkov žalobcov, je vedené plynové potrubie, je tam umiestnené plynové meracie

zariadenie a plynový výduch, ktoré zasahujú do pozemku, resp. priestoru nad pozemkom žalobcov.

16. Z výpovede svedka J. H. vyplynulo, že plynovú prípojku k rodinným domom žalobcov aj žalovaných
realizovali v roku 1991 alebo 1992. Skrinka plynovej prípojky je umiestnená v plote žalobcov, od nej je
pod zemou vedené plynové vedenie cez pozemok žalobcov – spoločná plynová rúra, pozdĺž hranice

pozemkovžalobcovažalovaných.Zarodinnýmdomomžalovanýchjerozbočkaplynu,odktorejnajednu
stranu smeruje jedna vetva - po stene rodinného domu žalovaných, ktorou je vedený prívod plynu do
plynomeru žalovaných a na druhú stranu smeruje druhá vetva – krížom cez pozemok žalobcov, ktorou
vetvou je vedený prívod plynu k rodinnému domu žalobcov.

17. Z fotodokumentácie predloženej žalobcami (č.l. 33,34) vyplýva, že zo strechy nejakej budovy
žalovaných prečnieva pás snehu na pozemok žalobcov a na ďalšej budove (zrejme) vo vlastníctve
žalovaných, je osadená strecha, ktorá má sklon na pozemok žalobcov, na jej konci nie je osadený
odkvapový žľab. Ďalšia fotodokumentácia zachytáva osadenie plynomeru na dome žalovaných a rúrky,
ktorou je vedený prívod plynu pre dom žalovaných, ktorá je. vedená po zadnej stene rodinného domu

žalovaných.

18. Z uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4C/48/2018-11 zo dňa 9.8.2018 vyplýva, že tunajší
súd neodkladným opatrením uložil povinnosť žalobcom umožniť žalovanému v 1. rade a ním poverenýmosobám na čas nevyhnutnej potreby na vstup na ich pozemok, z účelom opravy rodinného domu súp.
č. XXX, a to podbitie štablónu, uloženie materiálu potrebného na vykonanie týchto prác, postavenie
lešenia a jeho odpratanie, ako aj odpratanie zvyšného materiálu po zrealizovaní uvedených prác.

19. Z odpovede žalovaných na predžalobnú výzvu žalobcov (č.l. 85) vyplýva, že po tom, čo žalobcovia
vyzvali žalovaných na odstránenie tam popísaného závadného stavu a splnenie tam uvedených
požiadaviek žalobcov (č.l. 85) je zrejmé, že žalovaní prejavili snahu o nápravu závadného stavu,
ochotu namontovať odkvapové žľaby a lapače snehu, žiadali však o súčinnosť zo strany žalobcov.

20. Z oznámenia žalobcov zo dňa 27.6.2005 (č.l. 103), adresovaného Okresnému úradu Chmelnica,
vyplýva, že žalobcovia týmto podaním oznámili označenej inštitúcii, že na základe prehodnotenia
susedských vzťahov oznamujú, že žiadajú od ich suseda p. J. H., aby odstránil komín – odvod spalín
od plynového turbo kotla, potrubie k plynomeru, ako aj plynomer. Taktiež žiadajú, aby odstránil okap
zo strechy svojho rodinného domu, hospodárskej budovy a garáže, ako aj konáre z prečnievajúcich

stromov (vo vegetačnom pokoji), nakoľko tieto sa podľa geometrického plánu č. 761-037-76 nachádzajú
na ich pozemku.

21. Z oznámenia o ohlásenia drobnej stavby vydaného Obcou Lesnica vyplýva, že Obec Lesnica ako
stavebný úrad posúdila žalovaným predložené podklady a podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona mu

oznámila, že proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v ohlásení stavba: „Betónové
neprehľadné oplotenie parcely KNC č. 208“ nemá námietky.

22. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 4.5.2017 súd zistil, že uvedeného dňa bola na
žiadosť žalovaného vytýčená hranica pozemku: C-KN č. 201, 202, 205, 207/1, 208, 209, 210, 213,

214, 215, 421,2750. Vytýčenie bolo vykonané na podklade katastrálnej mapy Stará Ľubovňa 6-0/41.
Vytyčovacie prvky lomových bodov hranice boli prevzaté z katastrálnej mapy Stará Ľubovňa 6-0/41.
Vytýčená hranica bola v prírode označená kovovými rúrkami.

23. Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalobcov na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcov,

keďže podľa prednesu právneho zástupcu žalobcov v úvode pojednávania dňa 27.9.2024 na otázku
súdu, či žalobcovia majú vedomosť o termíne pojednávania, uviedol, že žalobcovia majú vedomosť
o dnešnom pojednávaní, využili svoje právo, že sú zastúpení právnym zástupcom, súhlasia s vykonaním
pojednávania v ich neprítomnosti. Podľa prednesu právneho zástupcu žalobcov by mali žalobcovia
svojimi výpoveďami poprieť skutočnosti tvrdené žalovanými a svedkom J. H., že súhlasili s umiestnením

plynových zariadení na pozemku žalobcov. Súd zamietol tento návrh na výsluch žalobcov z dôvodu,
že obrana žalovaných už od prvotných vyjadrení vo veci spočívala, okrem iného, aj v tom, že plynové
vedenie na pozemku žalobcov a osadenie plynomeru na zadnej strane ich rodinného domu bolo
realizované po vzájomnej dohode žalobcov a právnych predchodcov žalovaných, a preto ak žalobcovia
využili svoje právo dať sa zastúpiť na pojednávaní právnym zástupcom a súhlasili s prejednaním veci

v ich neprítomnosti, nepovažoval súd za hospodárne odročovať pojednávanie za účelom ich vypočutia
a to aj (a najmä) z dôvodu, že pravdivosti skutkových tvrdení žalovaných, týkajúcich sa realizácie prác
súvisiacich s plynofikáciou rodinných domov žalobcov a žalovaných, nasvedčujú aj ďalšie dôkazy
vykonané v prejednávanej tak, ako je to popísané nižšie - v právnom posúdení veci. Súd preto návrh
právnehozástupcužalobcov navykonanietohtodôkazuzamietolzdôvoduhospodárnostianeúčelnosti,

nakoľko vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a predložené
listinné dôkazy, mal za to, že tieto vo svojom súhrne predstavujú dostatok podkladov pre rozhodnutie
súdu v tejto veci a odročením pojednávania za účelom vykonania týchto dôkazov by sa len zbytočne
navyšovali trovy súdneho konania.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia

24.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

25. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá
fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.26. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

27. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.

28. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník je v mediach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody úžitky a nakladať s nimi.

29. Podľa § 124 všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna

ochrana.

30. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

31. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad

mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

32. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým
vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

33. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životom prostredí.

34. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa

domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

35. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

36. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd dospel k právnemu záveru:

37. Úvodom súd konštatuje, že žalobcovia dňa 26.9.2023 doručili súdu čiastočné späťvzatie žaloby,
ktorým vzali žalobu späť v časti, ktorou si žalobcovia v 1. a 2. rade uplatňovali voči žalovaným

v 1. a 2. rade nárok na skrátenie striech na všetkých hospodárskych budovách, ktoré (strechy)
prečnievajú na pozemok žalobcov tak, aby presah striech neprekračoval šírku (hrúbku) odkvapového
žľabu, presahujúcich maximálne 15 cm do pozemku žalobcov.

38. Žalovaní s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili, a preto súd, nezistiac prekážky pre postup

v zmysle § 145 ods. 2 CSP, konanie v tejto časti zastavil.

39. V predmetnej veci sa žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhajú voči žalovaným v 1. a 2. rade uloženia
povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva a ochrany ich vlastníckeho práva, a to s poukazomna ustanovenie čl. 20 ods. 3 Ústavy SR , § 3, § 4, § 5, § 126, § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
§ 137 písm. a/ Civilného sporového poriadku, a ďalšie zákonné ustanovenia.

40. V petite žaloby žalobcovia formulovali tri samostatné výroky, ktorými žiadali, aby súd uložil
žalovaným v 1. a 2. rade:
1. zabezpečiť na svoje náklady namontovanie snehových zábran na strechy, po celej dĺžke všetkých
svojich hospodárskych budov naklonených k pozemku žalobcov, zabezpečiť skrátenie striech a
namontovanie odkvapových žľabov zvedených do svojho pozemku na všetkých svojich hospodárskych

budovách, ktoré (strechy) prečnievajú na pozemok žalobcov, (ďalej aj „petit 1. žaloby“);,
2. zabezpečiť na svoje náklady pokračovanie vedenia plynovej prípojky pod zemou (od spoločnej
plynovej prípojky/resp. od spoločného regulátora plynu, ktorý sa nachádza pod zemou na pozemku
u žalobcov) najkratšou (možnou – vhodnou) cestou smerom k svojmu pozemku a zabezpečiť demontáž
aj premiestnenie svojich plynových zariadení na svoj pozemok (plynomer a inštaláciu plynového vedenia
vo vlastníctve žalovaných), ktoré zariadenia sa nachádzajú na pozemku žalobcov, (ďalej aj „petit 2.

žaloby“),
3. zabezpečiť na svoje náklady premiestnenie dymového výduchu („komína“) zo svojho plynového kotla
preč z pozemku žalobcov (dymový výduch prečnievajúci na parcelu registra KN „C“ č. 662/2) a to až nad
úroveň strechy svojho rodinného domu, nad svojimi zastavanými plochami (plochami v spoluvlastníctve
žalovaných) pre zabezpečenie odstránenia obťažovania žalobcov dymom, plynmi, parami a pachom,

ako plynným odpadom z pozemku žalobcov, (ďalej aj „petit 3. žaloby“).

41. V podanej žalobe žalobcovia tvrdia, že zo strany žalovaných dochádza k prieniku dažďovej vody na
pozemok žalobcov a tým aj k ohrozovaniu majetku žalobcov kalamitnou resp. záplavovou vodou, taktiež
že ich majetok je ohrozovaný zosuvom značného množstva snehu zo striech hospodárskych budov

naklonených k pozemku žalobcov, zároveň zo strany žalovaných ide aj o obťažovanie dymom, plynmi
a parami, teda splodinami z plynového kotla žalovaných, vypúšťaných na dvor žalobcov. Žalobcovia
preto podali túto žalobu, označenú ako žaloba na uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa zásahov
do ich vlastníckeho práva s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

42. Pri posudzovaní susedských sporov z imisií je stále potrebné mať na zreteli, že výkon vlastníckeho
práva musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Vždy by
malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci
susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania, alebo niečo
vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozporov. Takzvaná reciprocita medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť

určitú hranicu, keď jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti druhému.

43. Z petitov 1. a 3. žaloby formulovaných žalobcami plynie, že žalobcovia sa týmito výrokmi (petit
1. žaloby a petit 3. žaloby) domáhajú voči žalovaným realizácie konkrétnych úkonov (namontovania
odkvapových žľabov, nainštalovania snehových zábran, premiestnenia dymových výduchov nad strechu

ich rodinného domu), ktoré by mali zabrániť prenikaniu vody, snehu a imisií na pozemok žalobcov.

44. Ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva
alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva. V zmysle druhej vety citovaného zákonného
ustanovenia sa vlastníkovi pozemku zakazuje nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov,

okrem iného, aj imisiami, ktorých prenikanie je dané výsledkom prírodných síl alebo prejavom vlastností
prenikajúcich látok. Zákon bližšie nevymedzuje obsah slov „nad mieru primeranú pomerom“. Pri
posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany, treba pojem „nad mieru primeranú
pomerom“ vykladať tak, že tento určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po
stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad prípustnú mieru) a to vo vzťahu ku konkrétnym

pomerom v danom mieste a čase. Pri súdnej ochrane týchto práv musí súd dôsledne zistiť konkrétnu
situáciu a objektívne posúdiť, či uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred
zásahmi, ktoré neprekračujú dovolenú mieru, a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia
povinní navzájom trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti.

45. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné, pričom aj ostatní vlastníci sa musia podriadiť tomuto
ustanoveniu tak, aby pri výkone práv vlastníkov nebol ktorýkoľvek z vlastníkov ohrozený konaním, ktoré
je v tomto predpise zakázané. Vlastník veci sa musí zdržať len takého konania alebo nekonania, ktorým
by nad mieru, primeranú pomerom, obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv.Predpoklady, uvedené v hypotéze tejto normy treba vykladať v každom jednotlivom prípade objektívne,
subjektívne hľadisko nie je rozhodujúce. Z toho na druhej strane vyplýva, že vlastník veci sa musí zdržať
toho, čím by nad mieru, primeranú pomerom, obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon

jeho práv. V prípade, že vlastník nerešpektuje obmedzenia vlastníckeho práva, ten, kto je ohrozený jeho
neoprávnenými zásahmi, sa môže domáhať súdnej ochrany v sporovom konaní.

46. Z ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka vyplýva, že žalobným návrhom sa možno voči
vlastníkovi, ktorý nerešpektuje tzv. susedské práva, domáhať len toho, aby sa zdržal presne opísaného

a vymedzeného rušenia, ktorým žalovaný obťažuje svojho suseda, alebo ktorým vážne ohrozuje
výkon jeho práv. Petit žaloby musí byť negatórny, a preto musí znieť len na zdržanie sa konania,
t.j. presne vymedzené rušenie, t.j. žalobou navrhovaný výrok súdneho rozhodnutia musí obsahovať
presný opis toho, čoho sa má vlastník zdržať, aby tento výrok bol materiálne vykonateľný aj v rámci
exekučného konania. Po rozhodnutí súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe, má pritom žalovaný rušiteľ
právo sám si zvoliť postup, akým odstráni závadný stav spočívajúci vo vzniku a šírení sa imisií. Či

zvolený postup alebo prijaté opatrenia boli dostačujúce, bude možné súdom preskúmať až v rámci
prípadného exekučného konania, ktorým by sa žalobca domáhal výkonu súdneho rozhodnutia, ktorým
bolo vyhovená jeho žalobe podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. (porov. Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomaškovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 923.

47. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia súčasne vyplýva, že je vylúčené, opierajúc sa o tento právny
dôvod žaloby, požadovať, aby sa vlastníkovi uložila povinnosť niečo konkrétne konať. Je na vlastníkovi,
aké opatrenie zvolí, aby odstránil rušivé zásahy.

48. Návrhom na začatie civilného sporového konania, smerujúcim proti vlastníkovi, sa navrhovateľ môže
úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť
zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť konať niečo pozitívne (napr. odstrániť,
premiestniť alebo upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva (R 37/1985/).

49. Súd síce nie je viazaný právnym posúdením nároku žalobcov, je však viazaný žalobným petitom.
Návrh žalobcov, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovaným namontovania odkvapových žľabov,
nainštalovania snehových zábran, premiestnenia dymových výduchov nad strechu ich rodinného domu,
presahuje rámec ochrany, poskytovanej zákonným ustanovením § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné v tejto časti žalobu žalobcov zamietnuť.

50. V tomto smere súd navyše poznamenáva, že ustanovenie § 127 ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka vyžaduje pre svoju aplikáciu vzájomný prístup susedov k udržiavaniu korektných susedských
vzťahov. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní opakovane prejavovali
záujem o nápravu žalobcami namietaného stavu, žalovaný v 1. rade uviedol, že bol a je pripravený

na namontovanie zachytávačov snehu, odkvapov a montáže predĺženia komína, avšak žalobcovia mu
nedovolia zrealizovať tieto práce, nakoľko mu bránia vstúpiť na ich pozemok a tieto práce vykonať.
Skutočnosť, že žalobcovia nie sú ochotní umožniť vstup žalovaným na ich pozemok ani v nevyhnutných
prípadoch, mal súd preukázanú aj zo žalovanými predloženého uznesenia Okresného súdu Stará
Ľubovňa č.k. 4C/48/2018-11 zo dňa 2018, ktorým súd na návrh žalovaných neodkladným opatrením

uložil žalobcom povinnosť umožniť vstup žalovanému a taktiež vrátane ním povereným osobám na čas
nevyhnutej potreby za účelom opravy rodinného domu žalovaného.

51. Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že na stane žalovaného je snaha napraviť žalobcami namietaný
stav, avšak žalobcovia na jednej strane bránia žalovanému v realizácii prác, ktoré by viedli k náprave

závadného stavu, no na strane druhej sa dožadujú uloženia práve týchto povinností žalovanému súdnou
cestou. Inými slovami povedané, ak by žalobcovia mali minimálnu snahu o vzájomné korektné susedské
vzťahy, mohli umožniť žalovaným, ktorí majú snahu odstrániť závadný stav, zrealizovať potrebné
opatrenia, čím by sa predišlo súdnemu sporu a zhoršovaniu už aj tak napätých susedských vzťahov.

52. S poukazom na vyššie uvedené, t.j. z dôvodu, že na základe ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa možno domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa nejakého konkrétneho konania a
nemožno uložiť vlastníkovi veci konkrétne opatrenie, konkrétnu povinnosti konať niečo pozitívne, nebolo
možné vyhovieť žalobe, ktorou žalobcovia žiadali uložiť žalovaným realizovať konkrétne opatrenia- namontovania odkvapových žľabov, nainštalovania snehových zábran, premiestnenia dymových
výduchov nad strechu ich rodinného domu). Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobcovia
neumožňujú na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na ich pozemok žalovaným za

účelom obhospodárenia svojej nehnuteľnosti a zabráneniu prenikania imisií na pozemok žalobcov
(namontovanie zachytávačov snehu, odkvapových žľabov, predlženia dymových výduchov, komínov).

53. Pokiaľ ide o ďalšiu časť žaloby - petit 2., t.j. zabezpečiť na svoje náklady pokračovanie vedenia
plynovej prípojky pod zemou (od spoločnej plynovej prípojky/resp. od spoločného regulátora plynu,

ktorý sa nachádza pod zemou na pozemku u žalobcov) najkratšou (možnou – vhodnou) cestou smerom
k svojmu pozemku a zabezpečiť demontáž aj premiestnenie svojich plynových zariadení na svoj
pozemok (plynomer a inštaláciu plynového vedenia vo vlastníctve žalovaných), ktoré zariadenia sa
nachádzajú na pozemku žalobcov, ani v tejto časti nepovažoval súd žalobu za opodstatnenú.

54.Vtejtočastižalobysažalobcoviavzmysle§126Občianskehozákonníkadomáhajúochrany,nakoľko

majú za to, že žalovaní neoprávnene zasahujú do ich vlastníckeho práva.

55. Na to, aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej ustanovením § 126 Občianskeho
zákonníka, musia byť splnené nasledovné predpoklady:
1. preukázanie vlastníckeho práva k premetu sporu (aktívna legitimácia),

2. preukázanie, že tretia osoba zasahuje do jeho vlastníckeho práva (pasívna legitimácia),
3. existencia neoprávneného zásahu, ktorý spočíva v inom konaní ako zadržiavaní veci.

56. V predmetnej veci žalobcom v 1. a 2. rade, ako vlastníkom pozemku parciel registra KN „C“ č. 662/2
a 663/2 svedčí aktívna legitimácia a žalovaným v 1. a 2. rade, vlastníkom rodinného domu, ktorého

súčasťou je časť plynovej prípojky (od spoločnej plynovej prípojky/resp. od spoločného regulátora plynu,
ktorý sa nachádza pod zemou na pozemku u žalobcov) a plynomeru, svedčí pasívna legitimácia v tomto
spore.

57. Posledným predpokladom je existencia neoprávneného zásahu, t.j. zásah do vlastníckeho práva

musí byť neoprávnený, v rozpore so zákonom, prípadne obligačným vzťahom. Zásah do vlastníckeho
práva musí byť fakticky.

58. Nakoľko žalobcovia sa domáhajú odstránenia časti plynovej prípojky a plynového vedenia, ako
aj demontáže plynomeru z rodinného domu žalovaných, v tomto smere je potrebné uviesť, že

z vykonaného dokazovania, a to jednak z vyjadrení žalovaných a aj z výpovede svedka J. H. vyplynulo,
že plynová prípojka k rodinným domom žalobcov a žalovaných bola zriadená v rokoch 1991 alebo
1992. Uvedené skutkové tvrdenie žalovaných žalobcovia výslovne nepopreli, preto ho súd považuje za
nesporné. Z výpovede svedka J. H. vyplynulo, že v tom čase (v rokoch 1991 alebo 1992) sa žalobcovia
aprávnipredchodcoviažalovanýchdohodli,žesiurobiaspoločnúplynovúprípojku.Podľavtedyplatných

predpisov mala byť plynová prípojka umiestnená pri dvore žalobcov, aj pri dvore žalovaných. Vtedy
sa svedok dohodol so žalobcami tak, že urobia len jednu plynovú prípojku s tým, že jeden plynomer
bude umiestnený na dome žalovaných a jeden na dome žalobcov. Tak sa dojednali aj s plynármi a tak to
aj zrealizovali. V tom čase žalobcovia osadenie plynového vedenia nenamietali, práve naopak, robili to
spoločne. Svedok uviedol, že on bol ešte taký frajer, že takú plynovú skrinku, akú má osadenú na svojom

dome, takú istú urobil aj pre žalobcov, ktorá bola osadená na ich dome. Na výzvu súdu svedok naznačil,
ako je vedené plynové potrubie k plynomeru – od plota je spoločná rúra, až k bodu, kde sa nachádza
plynomer na rodinnom dome žalovaných, tam je rozbočka a odtiaľ prechádza jedna rúra k plynomeru
na rodinnom dome žalovaných a druhé plynové potrubie vedie priečne cez pozemok žalobcov k ich
rodinnému domu.

59. Žalobcovia síce tvrdia, že žalovaným nikdy nedali súhlas na vedenie plynového potrubia
a umiestnenie plynového zariadenia (plynomeru) na pozemku, resp. v priestore zasahujúcom do
pozemku žalobcov, avšak súd tomuto tvrdeniu žalobcov neuveril. Poukazuje pritom na výpoveď svedka
J. H., ktorý logicky a vierohodne popísal realizáciu plynovej prípojky a plynového vedenia, ako aj

umiestneniaplynomerovnarodinnýchdomochžalovanýchažalobcov.Súduveriltomutodôkazuvcelom
rozsahu, teda že žalobcovia aj právni predchodcovia žalovaných sa dohodli na realizácii spoločnej
plynovej prípojky a tieto práce následne aj spoločne, bez akýchkoľvek námietok zrealizovali. Je zrejmé,
že v tom čase boli susedské vzťahy žalobcov a právnych predchodcov žalobcov dobré a korektné.Pravdivosti skutočností uvádzaných svedkom J. H. totiž nasvedčuje, podľa názoru súdu, aj fakt, že
vzhľadom na charakter a rozsah prác, ktoré so zriadením plynových prípojok súviseli, t.j. výkopové práce
a s tým súvisiace potrebné časové obdobie na realizáciu prác, nemožno predpokladať, že by tieto práce

mohli právni predchodcovia žalovaných realizovať bez vedomia a súhlasu žalobcov, keďže rodinný dom
žalovaných je postavený na hranici pozemkov žalobcov a žalovaných, plynové vedenie je uložené tesne
za rodinným domom žalovaných, teda všetky práce spojené s pokládkou plynového potrubia (výkopové
práce, uloženie plynových rúr, zásyp) a s osadením plynomeru na zadnej strane domu žalovaných,
museli prebiehať výlučne na dvore žalobcov. Vzhľadom na trvalý charakter plynového pripojenia je

vylúčené, aby žalobcovia akceptovali realizáciu týchto prác, ak by nebola výsledkom vzájomnej dohody
a ich súhlasu s pripojením.

60. Pravdivosti tejto skutočnosti nasvedčuje aj na dôkaz predložený samotnými žalobcami – oznámenie
zo dňa 27.6.2005, v ktorom žalobcovia oznámili Obecnému úradu Chmeľnica, že: „Na základe
prehodnotenia susedských vzťahov ....“ žiadajú od ich suseda p. J. H., aby odstránil komín – odvod

spalínodplynovéhoturbokotla,potrubiakplynomeru,akoajplynomer. Tedaajztohtodôkazuplynie,že
žalobcovia začali namietať osadenie plynového potrubia a plynomeru až „po prehodnotení susedských
vzťahov“ v roku 2005, teda až po zhoršení susedských vzťahov, t. j. zrejme v dôsledku prebiehajúcich
súdnych sporov medzi nimi a právnymi predchodcami žalovaných.

61. Na základe vyššie popísaných skutočností má teda súd za nepochybné, že práce spojené
s pokládkou plynového vedenia a umiestnenia plynomeru na zadnej strane rodinného domu žalovaných
boli (v čase ich realizácie) výsledkom vzájomnej dohody žalobcov a právnych predchodcov, žalobcovia
s nimi súhlasili a vykonávali ich spoločne s právnymi predchodcami žalovaných. Preto má súd za to, že
žalobcaminamietanýzásahdoichvlastníckehopráva– časťplynovejprípojkypodzemouaumiestnenie

plynomerunadomežalovaných–nemožnopovažovaťzaneoprávnenýzásahdoichvlastníckehopráva.

62. Navyše súd musí vždy zohľadniť aj proporcionalitu záujmov oboch strán sporu.

63. Pri posudzovaní účelnosti žalobcami požadovaného odstránenia časti plynového vedenia (pod

zemou) z pozemku žalobcov a odstránenia plynomeru zo zadnej strany rodinného domu žalovaných
súd zohľadnil žalovanými uvádzanú skutočnosť, t.j. že tieto požiadavky žalobcov sú len veľmi ťažko
technicky realizovateľné, nakoľko úplné preloženie plynovej prípojky by si vyžadovalo vykonať rozsiahle
stavebné úpravy jednak vo vonkajšej časti, ale aj vnútri rodinného domu žalovaných, a bolo by tiež
finančne veľmi nákladné. Naproti tomu súd má za to, že pokiaľ je od hlavnej plynovej prípojky (v plote

žalobcov) vedená - po pozemku žalobcov (pod zemou) spoločná plynová rúra pre obe sporové strany,
až k rozbočke, kde jedna vetva smeruje k domu žalovaných a jedna k domu žalobcov, tak samotná krátka
časť plynového vedenia (od rozbočky zo spoločnej rúry po dom žalovaných – pod zemou) a v podstate
ani plynomer, vzhľadom na jeho veľkosť a umiestnenie - na rodinnom dome žalovaných, neobmedzujú
žalobcov vo výkone vlastníckeho práva neprimeraným spôsobom a nad mieru primeranú pomerom.

64. Teda pri posudzovaní proporcionality zásahu do vlastníckych práv žalobcov na jednej strane –
uložením časti plynového vedenia (pod zemou) na ich pozemku a umiestnením plynomeru na stene
rodinného domu žalobcov – vyčnievajúcemu na pozemok žalobcov a na druhej strane požiadavky
žalobcov voči žalovaným na odstránenie časti plynového vedenia a plynomeru z rodinného domu

žalovaných dospel súd k záveru, že ak by vyhovel petite 2. žaloby, takýmto rozhodnutím by bola zjavne
porušená zásada proporcionality.

65. Žalobcovia v prípade, ak by zásah do vlastníckeho práva netrval alebo nepokračoval v zmysle §
126, § 127 Občianskeho zákonníka, majú za to, že vtedy by prichádzala do úvahy hrozba vzniku škody

v zmysle § 417 Občianskeho zákonníka.

66. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

67. Zákonné ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka dáva ohrozenému k dispozícií možnosť
domáhať sa, aby sú uložil povinnej osobe vykonať opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Možnosť
uloženia konkrétnej povinnosti musí byť podmienená vážnosťou ohrozenia. Hroziaca škoda musí byť
citeľného rozsahu a musí exitovať v čase rozhodovania súdu. Opatrenie, ktoré sa žiada musí byť vhodné(spôsobilé dosiahnuť zamýšľaný účel) a primerané (musí zaťažovať povinnú osobu len v nevyhnutnej
miere). Ak je možné uložiť opatrenie rôznej intenzity, má sa zvoliť to najmenej zaťažujúce.

68. Podľa vyjadrenia žalobcov, ak by zásah do vlastníckeho práva netrval alebo nepokračoval v zmysle
§ 126 Občianskeho zákonníka, vtedy by prichádzala do úvahy hrozba vzniku škody v zmysle § 417
Občianskeho zákonníka pre vynútenie odstránenia netrvajúceho alebo nepokračujúceho zásahu do
vlastníckeho práva žalobcov. Žalobcovia majú za to, že týmto však neznamená, že hrozba vzniku škody
tam vôbec neexistuje, pretože plynové zariadenie žalovaných umiestnené na pozemku žalobcov sa

nachádza na najfrekventovanejšom a zároveň najužšom mieste cca 3,5 m ich prístupovej cesty na dvore
žalobcov smerom na zadný dvor, kde hrozí napr. kolízia nákladného vozidla s plynovým zariadením
žalovaných, najmä pri dovoze metrovice dreva minimálne 1x až 2x ročne pri šírke nákladného vozidla
2,6 m.

69. Pri posudzovaní nárokov žalobcov, ktorými sa domáhajú voči žalovaným uloženia povinností tak, ako

je to formulujú vo svojom žalobnom petite, cez prizmu ustanovení § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
dospel súd k záveru, že nárok žalobcov nie je možné subsumovať ani pod vyššie citované zákonné
ustanovenie § 417 ods. 2 OZ.

70. Opatrenie k odvráteniu škody podľa 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno uložiť iba v prípade,

že ohrozenému hrozí ujma bezprostredne a súčasne že hroziaca škoda je citeľného rozsahu, t.j. ide
o bezprostredné a vážne ohrozenie majetku alebo zdravia ohrozeného.

71. V danom prípade má súd za to, že žalobcovia nepreukázali, že by im v dôsledku nimi popísaných
zásahov žalovaných do ich vlastníctva hrozila bezprostredná a vážna ujma na ich majetku alebo zdraviu.

Žalobcovia tvrdia, že sú ohrozovaní dažďovou a záplavovou vodou a dymom z plynového výduchu
z domu žalovaných, avšak v tomto smere žalobcovia nepreukázali bezprostrednosť a vážnosť takéhoto
ohrozenia.

72. Súd nerozumie navzájom si protirečiacemu sa správaniu sa žalobcov, ak na jednej strane tvrdia, že

súohrozovaníimisiamitak,akojetopopísanévprechádzajúcomodseku anadruhejstranebránia,resp.
nechcú umožniť žalovaným, aby zamedzili takémuto (prípadnému) ohrozeniu osadením zachytávačov
snehu, odkvapových žľabov a predlžením plynového komína nad úroveň strechy domu žalovaných.

73. Pokiaľ ide o plynové meracie zariadenie umiestnené na zadnej strane domu žalovaných, súd má

za to, že ani vo vzťahu k tomuto žalobcovia neuviedli také relevantné skutočnosti, na základe ktorých
by bolo možné prisvedčiť ich obave, že im hrozí škoda, či ujma a že toto ohrozenie je vážne, t.j. že
hroziaca škoda je citeľného rozsahu. V tomto smere žalobcovia dôvodia najmä tým, že v prípade dovozu
dreva hrozí kolízia nákladného auta s týmto zariadením, avšak len samotnú pravdepodobnosť, ktorá
môže niekedy v budúcnosti nastať, nemožno považovať za bezprostredné a vážne ohrozenie majetku

a zdravia tak, ako to má na mysli ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd
navyše poukazuje na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý je povinný
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

74. Ak žalobcovia dôvodili tým, že pred rokom došlo na plynovej prípojke žalovaných k havarijnému

stavu, kedy bolo potrebné zabezpečiť distribúciu plynu, aby urobili nápravu úniku plynu, k tomuto súd
uvádza, že túto situáciu logicky a dostačujúco vysvetlil žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že na ponuku
distribútora plynu si nechal skontrolovať plynové potrubie, vtedy sa odhalilo to, že tam bolo vadné
tesnenie. To sa následne opravilo a je to v poriadku. Za danej situácie ani v tomto smer súd nezhliadol
bezprostrednosť a vážnosť ohrozenia v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

75. Na základe uvedeného má súd za to, nedošlo k naplneniu hypotézy § 417 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keďže žalobcovia v konaní nepreukázali bezprostredné a vážne ohrozenie majetku či
zdravia, t.j. žiadnym relevantným dôkazom nepreukázali existenciu takého ohrozenia v dôsledku
osadenia plynového meracieho zariadenia na rodinnom dome žalovaných.

76. Dôkazná povinnosť sporových strán v konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia,
predstavuje iniciatívu pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré budevychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Dôsledkom

toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažoval za pravdivé)
ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre
sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

77. Ak žalobcovia poukazujú na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR v obdobných

veciach, k tomuto súd uvádza, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/21/2021 zo dňa
29.9.2021 rieši inú situáciu, aká je posudzovaná v teraz prejednávanej veci. V označenom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR išlo o situáciu, keď plynové potrubie žalovaného viedlo krížom cez stred celého
pozemku žalobcu, a táto skutočnosť značne ovplyvňovala žalobcu vo výkone jeho vlastníckeho práva.
V prejednávanej veci je plynové vedenie uložené pozdĺž hranice pozemkov žalobcov a žalovaných
a navyše plynová rúra je spoločná, t.j. zabezpečuje sa ňou prívod plynu pre obe sporové strany.

V uznesení NS SR sp. zn. 9Cdo/21/2021 teda nie je riešená rovnaká situácia, aká je v danom prípade.
Aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR riešia úplne iné otázky, preto nie sú na danú vec aplikovateľné.

78. Záverom súd uvádza, že každú žalobu je potrebné posúdiť aj s poukazom na § 3 Občianskeho
zákonníka, teda či výkon práva nie je v rozpore so zásadou dobrých mravov a či sa nejedná o šikanózny

výkon práva. V tomto prípade žalobcovia sa domáhajú odstránenia časti plynového vedenia a meradla
plynu,nachádzajúcehosanarodinnomdomežalovaných. Vzhľadomnato,ževykonanýmdokazovaním
mal súd preukázané, že plynovú prípojku a plynové vedenie, rovnako ako aj osadzovanie meracích
jednotiek(plynomerov)realizovaliapovzájomnejdohodežalobcoviaaprávnipredchodcoviažalovaných
spoločneaterazpodanoužalobousažalobcoviadomáhajúodstráneniakrátkej častiplynovéhovedenia,

pričom toto sa nachádza pod zemou, vôbec nie je viditeľné a plynomer (malá skrinka), nachádzajúca
sa na zadnej stene rodinného domu žalovaných, zasahuje do priestoru žalobcov len minimálne, má
súd za to, že tieto plynové zariadenia ovplyvňujú užívanie nehnuteľnosti žalobcami len v minimálnom
rozsahu, neohrozujú ich a nepredstavujú pre nich vážnu hrozbu. Preto ich odstránenie nepovažuje súd
sa zmysluplné a žalobu v tomto smere vyhodnotil ako šikanóznu.

79. Na základe týchto dôvodov dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a opodstatená a preto
ju v celom rozsahu zamietol.

80. Len pre poriadok súd uvádza, že žalovaní žiadali žalobu zamietnuť, resp. v rámci svojej procesnej

obrany tvrdili, že právni predchodcovia vydržali vecné bremeno týkajúce uloženia vedenia plynu,
osadenia meradla plynu a umiestnenia stavby (v presahu striech) a navrhli, aby súd zriadil vecné
bremeno za náhradu, týkajúce sa zásahu do vlastníckeho práva žalobcov v podobe presahu striech, ich
budov a vedenia plynovej prípojky a osadenia meradla plynu.

81. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a žalovaní na výzvu súdu uviedli, že ich
návrh na zriadenie vecného bremena nepredstavuje vzájomnú žalobu, ale len prostriedok procesnej
obrany, v ďalšom sa už návrhom žalovaných na zriadenie vecného bremena nezaoberal.

82. Pre úplnosť je však potrebné viesť, že žalovaní síce predostreli súdu návrh (petit) na zriadenie

vecného bremena, avšak nepredložili súdu a ani nenavrhli žiaden dôkaz - znalecký posudok alebo
geometrický plán, ktorým by bol rozsah vecného bremena presne a jasne vymedzený tak, aby vecné
bremeno obsiahnuté vo vyhovujúcom rozsudku bolo určité a zapísateľné na liste vlastníctva a v katastri
nehnuteľnosti, t.j. vykonateľné. Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa do katastra
nehnuteľností zapisuje záznamom, pričom vymedzenie vecného bremena geometrickým plánom je na

účely vykonateľnosti súdneho rozhodnutia neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia súdu pre prípad, že súd
existenciu vecného bremena svojím rozhodnutím deklaruje. Žalovaní však v konaní takýto geometrický
plán nepredložili, a ak by súd vo veci dospel k inému záveru, tomuto návrhu žalovaných by nebolo
možné vyhovieť (ak by aj boli splnené hmotnoprávne podmienky), pre jeho nevykonateľnosť.

83. Napokon súd opakovane apeluje na obe strany sporu, aby vyvinuli snahu na spoločnú zmierlivú a
ústretovú komunikáciu v záujme zdravých susedských vzťahov. Žiadne rozhodnutie štátneho orgánu
nedokáže zabezpečiť pokojné a harmonické susedské vzťahy. Vytvorenie prijateľného susedského
spolunažívania je zásadne a výlučne v kompetencii samotných susedov. V medziľudských vzťahochplatí, že od druhého môže každý spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a najmä ochotný poskytnúť
sám. Ak strana sporu má záujem na pokojnom susedskom spolunažívaní, tak musí i sama prispieť k
jeho vytvoreniu.

Trovy konania :

84. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrh súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

85. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

86. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude
musieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným

súdom.

87. Podľa zásad o náhrade trov konania (§ 255 CSP) rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania
tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť trovy konania žalovaným v 1. a 2. rade spoločne
a nerozdielne v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.