Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/102/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108224053
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4108224053.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom D., E. XXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Laurinská 4, 811 01 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: A. B. D.
B., F. XX, XXX XX D., IČO: 30 934 940, zastúpený JUDr. Andreou Kelemenovou, advokátkou so sídlom
v Nitre, Štúrova 1409/17, IČO: 42 122 422, o zaplatenie sumy vo výške 1.107.500,- Sk (36.762,27 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalobca.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 1.100.000,- Sk v prepočte 36.513,31 eur .
Žalobu odôvodnil tým, že bol zamestnancom u žalovaného od 05.09.1998, kedy uzavreli pracovnú
zmluvuavnejsazaviazalvykonávaťprežalovanéhosprostredkovateľskúčinnosť,pričomjehopracovná
náplň spočívala vo výkone administratívnych, organizačných, technických a manažérskych činností v

prospech žalovaného, týkala sa oblasti kúpy, predaja, prenájmu ako aj výstavby nehnuteľností.
Dňa 28.04.2008 mu žalovaný doručil výpoveď z pracovného pomeru.
Žalobca ďalej vo svojej žalobe tvrdil, že so žalovaným uzavrel dňa 01.06.2005 osobitnú dohodu, v ktorej
sa žalovaný zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 50.000,- Sk v prepočte 1.659,69 eur za každý rodinný
dom v obci G., postavený v rámci projektu ,,G. - H. H.", ktorý bol prevedený do vlastníctva tretej osoby.
Na tomto projekte pracoval ako zamestnanec realitnej agentúry žalovaného, ktorá ho realizovala, a
vykonával všetky činnosti patriace do náplne dohodnutej práce.

Ku dňu podania žaloby bolo do vlastníctva tretích osôb prevedených celkovo 22 rodinných domov
postavených na pozemkoch, ktoré boli ku dňu 01.06.2005 evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre
kat. úz. G..
Žalobca tvrdil, že žalovaný mu napriek dohode odmieta zaplatiť sumu 50.000,- Sk za každý predaný
rodinný dom v rámci predmetného projektu, čo celkovo predstavuje žalovanú sumu vo výške 1.100.000,-
Sk, pričom ho listom zo dňa 21.05.2008 vyzval na splatenie dohodnutého plnenia, žalovaný predmetnú
písomnosť prevzal dňa 22.05.2008 avšak predmetnú sumu dodnes neuhradil.

2./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol rozsudkom pod sp. zn. 17C/180/2008-2372 zo dňa
23.11.2016, v ktorom predmetnú žalobu zamietol, konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 248,95eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania počnúc od 01.07.2008 zastavil a žalovanému priznal
plnú náhradu trov konania.
Voči predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie a Krajský súd v Nitre Uznesením č.k.

25Co/369/2017-2425 zo dňa 30. júla 2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd nariadil v ďalšom konaní, aby si súd ujasnil právny základ
predmetnej dohody o odmene, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, vyzval strany sporu
na predloženie prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku, ktoré sa v spise nenachádzajú,

predmetnú dohodu o odmene podrobil súdnemu prieskumu, vyhodnotil jej právny základ a následne
posúdil opodstatnenosť nároku žalobcu.
Ďalej nariadil, aby súd prvej inštancie rozhodol aj o návrhoch strán sporu na vykonanie dokazovania,
v prípade ich zamietnutia, svoje úvahy rozviedol v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej a zároveň
nariadil, aby sa súd prvej inštancie zaoberal aj dôvodmi uvedenými v odvolaní podanom žalobcom, ako
aj tvrdeniam žalovaného a následne vo veci opätovne vyhodnotil dôkazy a vo veci rozhodol rozsudkom.

3./ Súd prvej inštancie postupoval v predmetnej veci v zmysle intencií Krajského súdu a vo veci vyhlásil
dňa 14.03.2019 v poradí druhý rozsudok sp. zn. 17C/180/2008-2534, ktorým žalobu opätovne zamietol,
žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.
Voči predmetnému rozsudku bolo opätovne podané odvolanie a Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd

rozsudkom sp. zn. 25Co/60/2020-2595 zo dňa 12.05.2021 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že je nesporné, že predmetná dohoda o odmene bola
uzavretá medzi stranami sporu v rámci pracovnoprávneho vzťahu, posudzujúc predmetnú dohodu o
odmene podľa obsahu, je v nej obsiahnutý prejav vôle oboch strán a z hľadiska prejavuje je potrebné
ju vyhodnotiť ako platne uzavretú a taktiež po formálnej stránke dohoda obsahuje všetky náležitosti.

Predmetnú dohodu podpísali obe strany, tak zamestnanec ako aj zamestnávateľ, čím prejavili zhodnosť
vôle oboch strán.
Zároveň Krajský súd, ako odvolací súd uviedol, že dohodu o odmene zo dňa 01.06.2005 vyhodnotil ako
dodatokkpracovnejzmluve,ktorýbolplatneuzavretý,nakoľkoneboluzavretývrozporesustanoveniami
Zákonníka práce a nebol v neprospech zamestnanca a nebol uzavretý v rozpore s dobrými mravmi.

Ďalej odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že nie je možné považovať za splnenie
podmienky (predaj rodinného domu) aj predaj rozostavaného rodinného domu.
Správa katastra v jednotlivých rozhodnutiach o povolení vkladu operuje s inštitútom „rozostavaná
stavba“ nie s pojmom „rodinný dom“. Aj z fotografií pripojených k znaleckým posudkom jednoznačne
vyplýva, že ide o rozostavanú stavbu, v jej jednotlivých štádiách rozpracovanosti a nie skolaudovaný

rodinný dom, určený na bývanie. Nie je možné zamieňať, respektíve dať na rovnakú úroveň oba inštitúty,
tak inštitút rodinný dom ako rozostavaný rodinný dom, či rozostavaná stavba. Každý tento pojem
zahŕňa iné štádium pri výstavbe rodinného domu, preto nie je možné povedať, že predaj rozostavaného
rodinného domu sa rovná predaju rodinného domu.
Zároveň z predmetného rozhodnutia vyplýva, že v danom prípade si strany sporu dohodli odmenu za

predaj ,,rodinného domu„ “ nie stavby, rozostavaného domu, či pozemku a vzhľadom k tomu, že vo
vyššie uvedených prípadoch nešlo o predaj rodinného domu tak, ako je uvedené v dohode o odmene,
nevznikol žalobcovi nárok na vyplatenie odmeny za každý predaný rodinný dom.
Zároveň odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správny, na základe výsledkov vykonaného dokazovania, zopakovania dokazovania

na odvolacom pojednávaní bolo potrebné a nevyhnutné žalobu žalobcu pre neunesenie dôkazného
bremena (nepreukázanie predaja rodinného domu ani v jednom prípade) zamietnuť. Odvolací súd preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vo výroku vecne správny avšak na základe iného
vyhodnotenia tak skutkového stavu, ako aj právneho posúdenia.

4./ Voči predmetnému rozsudku bolo podané dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením
sp.zn. 2Cdo/321/2021 zo dňa 31.08.2023 rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12.05.2021 č.k.
25Co/60/2020, rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 14.03.2019 č.k 17C/180/2008 a uznesenie
Okresného súdu Nitra z 12. 07.2021 č.k. 17C/180/2008 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra
z 21.10.2021 č.k. 17C/180/2008 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu na ďalšie konanie. Predmetný spis

bol tunajšiemu súdu predložený 25.09.2023.
Najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení nariadil podrobne vypočuť strany sporu za účelom zistenia
okolností, za ktorých došlo k uzavretiu dohody o odmene z 01.06.2005 (kto inicioval jej uzavretie, z
akého dôvodu, kto formuloval a pripravil jej text, kde došlo k jej podpisu), zistí účel jej uzavretia (stranyvysvetlia, prečo bola takáto dohoda uzavretá vzhľadom na existenciu ich pracovnoprávneho vzťahu) aj
jej predmet (akú činnosť alebo činnosti mal žalobca pre žalovaného podľa jeho dohody vykonávať, čo
je potrebné rozumieť pod akciou G. - H. H. a čo pod pojmom „predaný rodinný dom“, či mal žalobca

činnosť podľa tejto zmluvy vykonávať v rámci plnenia pracovných povinností vymedzených pracovnou
zmluvou a v riadnom pracovnom čase, alebo mimo plnenia pracovných povinností určených pracovnou
zmluvou a nie v pracovnom čase a kedy mal byť predmet zmluvy naplnený.
Zároveň uviedol, že výpovede strán sporu potom Okresný súd vyhodnotí jednotlivo aj vo vzájomnej
súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi (svedecké výpovede, listinné dôkazy, pripojené spisy a

podobne) tak, aby jeho skutkové závery boli konzistentné, logické a presvedčivé. Po riadnom zistení
skutkového stavu, súd prvej inštancie vykoná právne posúdenie veci podľa relevantnej právnej úpravy
a to aj z pohľadu možnosti aplikácie § 223 Zákonníka práce.
Ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky „vždy je potrebné vychádzať z individuálnych, teda na
konkrétnych zisteniach založených rozmerov každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich
špecifické okolnosti môžu byť komplikované a netypické; to však nezbavuje všeobecné súdy urobiť

všetko pre nájdenie spravodlivého riešenia, akokoľvek sa to môže javiť zložité „I.ÚS 118/2013).

5./ Súd prvej inštancie v zmysle intencií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci vytýčil
termín pojednávania.

6./ Žalobca v rámci procesného útoku tvrdil, že v roku 2005 a to 01.06.2005 uzavreli dohodu o odmene
na akciu G. H. a pod tým sa rozumie, bola to roľa, ktorá sa rozparcelovala na 33 pozemkov, ktoré sa
zaradili do územného plánu obce G., obecným zastupiteľstvom sa schválilo rozšírenie územného plánu
o tieto pozemky sa stali stavebnými, vybavilo sa stavebné povolenie. Boli tam 3 typy rodinných domov
typu bungalov, jeden bol 3-izbový, druhé 2 boli 4-izbové a bola tam radovka 2-podlažná. Túto akciu

vybavoval žalovaný, ktorý si na túto akciu vybavil úver v banke cca 10.000.000,-Sk, aby mohol stavať
rodinné domy.
On u žalovaného už pracoval zhruba od roku 1998, čiže v čase, kedy sa realizovala táto akcia bol riadne
zamestnaný.
Vsúvislostistoutoakciouzabezpečovalreklamuvrealitnýchnovinách,zabezpečovalreklamuTVZobor,

kde bola prezencia nehnuteľnosti a predaj, popis týchto nehnuteľností, potom zabezpečoval obhliadky
s konkrétnymi klientami, zabezpečoval celú právnu dokumentáciu predaja, hlavne rozostavaných
rodinných domov, čo obnášalo takéto dokumenty a to vyhotovenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve,
kde sa dohodli základné platové podmienky ohľadom vyplatenia kúpnej ceny za danú nehnuteľnosť v
tejto akcii, vybavoval geodeta, ktorý zakreslil rodinný dom, aby ho bolo možné zapísať ako rozostavanú

stavbu do listu vlastníctva, taktiež znalecký posudok, lebo v tej dobe bolo potrebné mať vypracované
znalecké posudky, lebo kataster to vyžadoval, znalec ohodnotil daný rozostavaný dom znaleckým
posudkom a taktiež niektorí klienti potrebovali znalecký posudok k úveru, keď kupovali nehnuteľnosť,
lebo to banka vyžadovala.
Zabezpečil vypracovanie kúpnej zmluvy, návrh na vklad danej kúpnej zmluvy a taktiež zabezpečoval

potom zavkladovanie tejto kúpnej zmluvy na správe katastra v Nitre, taktiež súčinnosť s bankovou
inštitúciou, keď bol kupujúci poberateľom úveru, tak do banky zaniesol znalecký posudok, čo banka
vyžadovala taktiež, aby povolila čerpanie úveru aj zavkladovanie záložnej zmluvy a potom aj kúpnu
zmluvu.
Uzavretie predmetnej dohody inicioval on, lebo to bolo nad rámec klasickej pracovnej zmluvy, bola to

vlastne modifikácia pracovnej zmluvy. Čo sa týka klasickej pracovnej zmluvy, tam mal len všeobecne
uvedené a to sprostredkovateľskú činnosť a bola tam dohodnutá odmena v celkovej výške 6.000,-
Sk, toto bola vlastne taká modifikácia nad rámec pracovnej zmluvy, ktorá obsahovala prácu naviac,
ako to bežné sprostredkovanie, ktoré mal dohodnuté v klasickej pracovnej zmluve. Ako už uviedol,
uzavretie tejto dohody inicioval on, on to formuloval a napísal to zamestnávateľ, ako aj odmenu finančnú,

nakoľko žalovaný má z predaja jednej nehnuteľnosti 500.000,-Sk a sa dohodli na odmene X/XX-XXX
teda 50.000,-Sk.
Čo sa týka rodinného domu, NS SR sa tam odvoláva na vysvetlenie pojmu, čo je to rodinný dom v
zmysle stavebnej komory de jure na základe projektovej dokumentácie vzniká rodinný dom a vydaného
právoplatnéhostavebnéhopovolenia. RodinnýdompovažujeNSSRpodľavyjadreniastavebnejkomory

de facto aj začiatok výkopových prác jedného rodinného domu, čiže vlastne považuje ako rodinný dom
za rodinný dom aj v rozličnom štádiu, alebo etape rozpracovanosti. Odvolávam sa na uznesenie NS SR.
Čo sa týka uzavretej dohody o odmene, tak túto dohodu realizoval v rámci svojej pracovnej činnosti.Ďalej doplnil, že žiaden dom v tejto akcii sa skolaudovaný nepredal, toho dôkazom sú aj kúpne zmluvy,
kde v každej je uvedené rozostavaný rodinný dom, ktorý správa katastra zapíše ako rozostavanú stavbu
a vlastne pre žalovaného ako zamestnávateľa bolo výhodné takéto rozostavané domy predávať, lebo

jeho zisk bol stále rovnaký a bez ohľadu na to, v akom štádiu rozostavanosti bol ten dom, lebo čím viac
dom dokončoval, mal väčšie náklady s dokončením stavby v súvislosti aj so zakúpením materiálu, väčšie
starosti a hlavne potom bolo viac reklamácií a sťažností klientov, ktorí sa sťažovali, že dané prevedenie
domu nebolo v súlade mnohokrát aj s projektovou dokumentáciou a že bol nekvalitne prevedený.
Ďalej uviedol, že v súvislosti s touto akciou mal výdaje v tom, že požičal žalovanému 120.000,-Sk,

aby mal zaplatiť časť splátky za daný pozemok, nakoľko úhrada tohto pozemku bola dohodnutá v
splátkach.Ondopredmetnejakcienevkladalinvestície,žiadnefinančnéprostriedky,nakoľkobolvpozícii
zamestnanca.
Tvrdil, že zo žalovaným mali dohodnuté 50.000,-Sk za predaný dom, v predmetnej dohode nebolo
špecifikované, že to musí byť skolaudovaný rodinný dom, ale za každý predaný rodinný dom mal nárok
50.000,-Sk, čiže aj za dom, ktorý nepredal ale bol predaný v predmetnej akcii, on vyhotovoval všetky

doklady.
Ďalej uviedol, že si uplatňuje tento nárok aj z toho titulu, že na predaji nehnuteľnosti vykonal aj on svoje
úkony a týmito úkonmi žalovanému taktiež zabezpečil zisk a pomohol mu, že tento zisk má, takže z toho
dôvodu si uplatňuje nárok.

7./ Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že trvá v celom rozsahu na dôvodnosti podanej
žaloby. Z vykonaného dokazovania sa jednoznačne preukázalo, že dňa 01.06.2005 uzavreli sporové
strany dohodu o odmene, ktorou podľa názoru žalobcu v zmysle ust. § 54 ZP dodatočne modifikovali
pracovnú zmluvu v časti týkajucej sa mzdových podmienok. Jednalo sa o upresnenie nárokovateľnej
zložky mzdy pre konkrétny prípad predaja rodinných domov v akcii “G. - H. H.”. Výška dohodnutej

odmeny bola v súlade so zákonom aj dobrými mravmi nakoľko odmena odzrkadľovala podstatne
zvýšenú pracovnú záťaž a zodpovednosť žalobcu pri plnení svojich pracovných povinností z pracovnej
zmluvy.
Poukazuje, že v priebehu konania sa preukázalo, že text dohody o odmene formuloval žalovaný a teda
všetky použité výrazy v dohode a odmene sa vykladajú na ťarchu žalovaného.

Obsahdohodyoodmenejezrozumiteľný,pričompoukazujevtejtosúvislostiajnazákonomajudikatúrou
stanovenú preferenciu platnosti právnych úkonov, ako aj na starorímsku zásadu “pacta sunt servanda”.
Ako vyplýva aj z rozhodnutia dovolacieho súdu v rámci tohto konania, je v extrémnom rozpore s
princípom spravodlivosti, aby súd z čisto formalistických dôvodov nepriznal žalobcovi - zamestnancovi
nárok na riadne dohodnutú mzdu.

Ďalej poukázal že je právne irelevantné v akom stave rozostavanosti boli jednotlivé rodinné domy,
nakoľko z textu dohody o odmene v žiadnom prípade nevyplýva, že vôľou strán bolo upraviť vznik nároku
na odmenu len v prípade predaja skolaudovaného rodinného domu so súpisným číslom. Žalovaný
totiž nebol developer, ktorý by predával dokončené rodinné domy na kľúč, ale primárne sa jednalo o
predaj pozemkov, na ktorých už prebiehala výstavba rodinných domov. žalobca vo vzťahu k dokončeniu

rodinných domov nemal ani žiadne pracovné úlohy.
Žalobca totiž zabezpečoval realizáciu objednávok a vyhotovovanie geometrických plánov, oslovenie
potenciálnych kupujúcich, obhliadky predávaných nehnuteľnosti, prípravu všetkej zmluvnej a
administratívnej agendy, marketing reklamu a pod. Všetky tieto činnosti priamo súviseli s predajom
rodinnýchdomov,čovšakneznamená,žebymalnároknaodmenuibazaúplnedokončenýrodinnýdom.

Realita bola pritom taká, že žalovaný ani jeden skolaudovaný dom nepostavil a nepredal, pretože na to
ani nemal finančné možnosti, lebo dohoda od začiatku bola taká, že sa budú predávať len rozostavané
domy a čím skôr sa predá, teda čím menej sa rozostavia, tým je to pre žalovaného ekonomicky
výhodnejšie, pretože zisk sa vždy kalkuloval pre žalovaného 500.000 Sk a odmena žalobca bola 10%.
Ak sa predal len pozemok so stavebným povolením a do zemi bolo len zakopnuté, zisk žalovaného bol

taktiež 500.000 Sk a odmena žalovaného taktiež 10%.
Zároveň poukázal aj na vyjadrenie Stavebnej komory Slovenskej republiky, o. z. zo dňa 16.07.2021,
podľa ktorého je za rodinný dom považovaná stavba aj v štádiu rozpracovanosti a nie nevyhnutne až
skolaudovaný dom so súpisným číslom.
Vzhľadom na uvedený kontext je potom úplne zrejmé, že žalobcovi patrí podľa dohody odmena za každý

predaný rodinný dom a to bez ohľadu na to, či bol predaný ako rozostavaný alebo skolaudovaný.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, s poukazom na právne závery dovolacieho súdu v
uznesení sp. zn 2Cdo/321/2021 zo dňa 31.08.2023, ako aj na výpovede sporových strán v rámci tohtokonania, súdu navrhuje, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
súdneho konania.

8./ Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že vznik zmluvy inicioval žalobca, nie on, je pravda, že
ju písal on, vyslovene ho do toho tlačil, aby ju podpísal, podstata je to, že to písal žalobca, aj to inicioval
žalobca.
Dohoda sa uzatvárala počas trvania pracovného pomeru so žalobcom, uzatváral ju pod nátlakom
žalobcu, pod nátlakom si predstavuje sústavné otravovanie žalobcom 3-4 krát denne a prejdnávaná tá

istá vec dokola.
Predmetom tejto dohody bol predaj rodinných domov, tak ako to bolo špecifikované v stavebnom
zákone, potom na tú akciu, ktorú celú financoval on, včítane kúpy pozemku, geometrického plánu,
rozparcelovania nehnuteľnosti, projektovej dokumentácie, ktorá obsahovala 4 stavebné povolenia,
financoval výlučne zo svojich finančných prostriedkov aj z prostriedkov jeho firmy, žalobca sa nepodieľal
finančne na žiadnej investícii aj keď ho niekoľko krát k tomu vyzýval, čiže vlastne on finančne nič

neriskoval, nevstupoval finančne do tejto akcie G. H..
Pod akciou G. H. treba rozumieť výstavbu rodinných domov v danej lokalite. Nakoľko sa v priebehu
tejto akcie zhoršila finančná situácia, musel požiadať finančnú inštitúciu Slovenskú sporiteľňu o úver vo
výške 10.000.000,-Sk s 12 mesačnou dobou splatnosti, kde bola výška splátky 833.340,-Sk mesačne.
Všetko to finančne zabezpečoval a riešil on, na zabezpečenie tohto úveru vložil všetky svoje súkromné

aj firemné nehnuteľnosti, ktorými ručil, teda žalobca v podstate nemal žiadnu povinnosť v prípade, že
sa akcia podarí, sa podarí, keď sa nepodarí, on nemal žiadnu ujmu finančnú, materiálnu.
Podľa predmetnej dohody mal žalobca vykonávať bežnú realitnú činnosť, ktorú aj vykonával počas
zamestnania v jeho firme, nevidel v tom nič nad rámec voči ostatným predaným nehnuteľnostiam, ktoré
sa realizovali počas tohto obdobia, čiže to bolo sprostredkovanie, príprava zmluvy, zavkladovanie na

katastri a podobne.
Čo sa týka predmetnej zmluvy, je pravdou, že bol uzatvorený riadne pracovno-právny vzťah, ale
predmetná zmluva vznikla na základe tlaku zo strany žalobcu.
Čo sa týka tých rodinných domov, aj on predával rodinné domy, či už svojim známym, partnerom,
obchodnýmkolegom,čižesapodieľalnapredajiazastrešovaltoon. Vpodstatepretosamuselopristúpiť

k predaju aj niektorých rozostavaných domov, aj niektorých parciel pozemkov, lebo bol bankou donútený
načas splácať finačné prostriedky, ktorými bol zaviazaný voči finančnej inštitúcii.
Podľa dohody sa za predaný rodinný dom mal považovať predaný rodinný dom, ktorý bol skolaudovaný,
ktorý mal riadne popisné a súpisné číslo, ktorý predstavoval špecifikáciu rodinného domu.

9./ Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla, že v nadväznosti na pokyny NS SR
uvedené v bode 13. zrušujúceho Uznesenia č.k. 2 Cdo/321/2021 zo dňa 31.08.2023, vypočul
prvostupňový súd účastníkov konania na pojednávaní dňa 22.02.2024. Žalobca bol u žalovaného
v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.09.1998, pracovný pomer trval do
30.06.2008 a v priebehu trvania pracovného pomeru účastníci konania uzavreli Dohodu o odmene zo

dňa 01.06.2005. Žalobca na pojednávaní dňa 22.02.2024 popísal svoju činnosť súvisiacu s akciou
G. – H. H., ktorá je totožná s celkovou náplňou jeho práce, ktorú žalobca popísal na pojednávaní dňa
13.02.2012, str. 4 zápisnice:
„Celkovou náplňou práce u odporcu bola sprostredkovateľská činnosť, vyhotovoval som nájomné
zmluvy, zabezpečoval prenájom nehnuteľností, .....mal som na starosti predaj, nájom, kúpu

nehnuteľností.“
Na poj. dňa 13.02.2012, str. 4 zápisnice žalobca uviedol: „Mojou náplňou práce bolo zohnať kupca,
zabezpečiť celá právny servis s predajom nehnuteľností G. – H. H., zabezpečiť reklamu ...“
V rozpore s týmto tvrdením žalobca na poj. dňa 22.02.2024 uviedol: „..za každý predaný rodinný dom
som mal nárok 50.000,-Sk, čiže aj za dom, ktorý som nepredal, alebo bol predaný v predmetnej akcii..“

Naproti tomu žalovaný na poj. dňa 22.02.2024 poprel, že by obsahom Dohody bol nárok žalobcu na
vyplatenie odmeny aj za domy, na ktorých predaji sa žalobca nepodieľal. Taktiež žalovaný uviedol, že
neexistuje firemná evidencia predaja domov na akcii G. – H. cesta z hľadiska toho, ktoré nehnuteľnosti
predal žalobca a ktoré žalovaný. Žalobca toto tvrdenie žalovaného nepoprel, t.j. je potrebné ho
považovať za nesporné.

Nakoľko bol žalobca u žalovaného zamestnaný s náplňou práce v oblasti realitnej činnosti, ktorú popísal
na poj. dňa 13.02.2012, a ktorá je totožná s obsahom jeho činnosti v rámci projektu G. – H. H. je zrejmé,
že uzavretím Dohody o odmene týkajúcej sa projektu G. – H. H., na ktorom sa žalobca podľa vlastného
jednoznačného vyjadrenia na poj. dňa 22.02.2024 nijako finančne nepodieľal, mali účastníci konania namysli nárok žalobcu na vyplatenie odmeny za predaj nehnuteľností, pri ktorých žalobca preukázateľne
zohnal kupca. Považuje za nelogicky výklad Dohody prezentovaný žalobcom, podľa ktorého by mal mať
nárok na vyplatenie odmeny za každý predaný dom, aj keď sa na jeho predaji nijako nepodieľal. Pri

takomto výklade Dohody by žalobca nemal žiadnu motiváciu k zabezpečeniu predaja nehnuteľností a
pri bežnom výkone jeho pracovnej náplne u žalovaného by mu vznikal nárok na odmenu aj za predaj
domov na akcii G. – H. H., pri ktorých sa na nájdení kupca a teda na predaji nijako nepodieľal.
Žalobca nepreukázal v konaní, predaj ktorých z nehnuteľností bol sprostredkovaný jeho osobou. Je
v rozpore s dobrými mravmi vykladať obsah predmetnej Dohody tak, že žalobca ako zamestnanec

žalovaného s rovnakou pracovnou náplňou, ako mala byť jeho činnosť podľa Dohody o odmene, má
nárok na vyplatenie provízie za predaj všetkých nehnuteľností v čase do ukončenia jeho pracovného
pomeru u žalovaného, bez ohľadu na mieru jeho pričinenia sa o realizáciu predaja samotnú (viď
vyjadrenie žalobcu na poj. dňa 13.02.2012, 22.02.2024).
Žalovaný sa taktiež podieľal na predaji predmetných nehnuteľností, nie je preto pravdivé tvrdenie, že
žalobca predal v G. 22 domov.

Ďalej uviedla, že ak by aj súd vyhodnotil Dohodu zo dňa 01.06.2005 ako uzavretú podľa zákonníka
práce za platný právny úkon s nárokom žalobcu, z jej textu vyplýva, že žalovaný sa zaväzuje vyplatiť za
každý predaný rodinný dom v akcii G. – H. žalobcovi sumu 50.000,- Sk.
Z citovaných zákonných ustanovení platných v čase, za ktorý si žalobca uplatňuje svoj nárok (1.6.2005
– 30.06.2008, §3 ods. 15, §46 ods.3 a 4., zák. č. 162/1995 v znení do 31.08.2009) je zrejmá a

nepochybná špecifikácia pojmov. Ani jeden z predmetov prevodu nebol rodinným domom v zmysle
platnej právnej úpravy. Jednalo sa len o rozostavané stavby v rôznych stupňoch rozostavanosti,
prípadne len o pozemky.
Rodinným domom sa rozostavaná stavba stala až vydaním kolaudačného rozhodnutia, čo nebolo
splnené ani v jednom prípade.

Z vyjadrenia žalovaného na poj. dňa 22.02.2024 je zrejmé, že akciu G. – H. H. financoval výlučne
zo svojich finančným prostriedkov. Žalobca potvrdil, že sa na tejto akcii nijako finančne nepodieľal.
Žalovaný na rozdiel od žalobcu uviedol, že pojem rodinný dom uvedený v Dohode, on v čase uzavretia
Dohody chápal ako skolaudovaný rodinný dom so súpisným číslom. Žalobca tvrdí, že sa v konečnom
dôsledku nepredávali skolaudované rodinné domy, čo však nevylučuje vôľu účastníkov Dohody v čase

jej uzavretia chápať pojem „rodinný dom“ ako skolaudovaný rodinný dom. Žalovaný v konaní vysvetli, že
v čase po podpise Dohody sa zhoršila finančná situácia a musel požiadať o úver v hodnote 10.000.000,-
Sk s 12-mesačnou dobou splatnosti a so splátkou vo výške 833.340,- Sk/mesačne.
Muselo sa preto pristúpiť aj k predaju rozostavaných rodinných domov a pozemkov, aby mohol žalovaný
splácať úver. Tieto okolnosti sa ale zmenili až po podpise Dohody. V čase jej podpisu však bolo úmyslom

žalovaného viazať vyplatenie odmeny žalobcovi za zabezpečenie kupujúceho na skolaudovaný rodinný
dom. (viď vyjadrenia PZ žalovaného na poj. dňa 02.05.2012). Žalobca na pojednávaní 22.02.2024
nevedel vysvetliť, prečo si pri formulácii Dohody (..za každý predaný rodinný dom) uplatňuje nárok na
vyplatenie odmeny aj za predaj pozemkov, prípadne pozemkov so základovou doskou.
Svedecké výpovede k predmetu Dohody:

Poj. dňa 12.06.2013, svedok I. J.: „..viem z rozprávania odporcu, že medzi nimi bola uzavretá dohoda na
papieri o vyplatení čiastky 50.000,-Sk za predaný pozemok, o rodinných domoch sa nehovorilo.“ Pozn.
žalovaného: dohoda ohľadom predaja len pozemkov nikdy uzavretá nebola.
Poj. dňa 04.09.2013, svedok A. K. (účtovník žalovaného) : „Viem o dohode, ktorá bola medzi účastníkmi
konania, že navrhovateľovi za každý predaný dom bude vyplatená provízia vo výške 50.000,- Sk. Nebola

to seriózna zmluva a dodnes to nemám ani v záväzkoch. .... Bola dohoda medzi nimi, že sa peniaze
vyplatia za každý rodinný dom, ktorý predá navrhovateľ.......“
Z uvedených dôvodov je toho názoru, že ani jeden zo žalobcom uvedených prevodov nespĺňal
podmienky vzniku jeho nároku na vyplatenie provízie, nakoľko ani v jednom prípade nebol predmetom
prevodu rodinný dom a taktiež žalobca nepreukázal, na odpredaji ktorých nehnuteľností sa aktívne

podieľal, t.j. pri ktorých nehnuteľnostiach zabezpečil kupcu.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a priznal
žalovanému náhradu trov konania.

10./ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

založenými v súdnom spise a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.

11a./ Z predmetnej pracovnej zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 5.9.1998 vyplýva,
že žalobca u žalovaného nastúpil do práce dňa 05.09.1998 a ako druh práce bola v pracovnej zmluveuvedená sprostredkovateľská činnosť so mzdovým dojednaním 7.500,-Sk (brutto+20 % prémie zo
zisku), žiadne iné zmluvné dojednania medzi sebou strany sporu neuzavreli.
Predmetná pracovná zmluva bola podpísaná obidvoma stranami sporu t.j. žalobcom a žalovaným ako

RONA-Realitná kancelária, so sídlom Nitra, Farská 12, ako pracovníkom oprávneným konať v jeho
mene.

11b./Zpredloženejdohodeoodmenezč.l.7bolozistené,žebolauzavretádňa 1.6.2005medzistranami
sporu t.j. medzi žalobcom a žalovaným.

Z obsahu bolo zistené, že B. D. sa zaväzuje vyplatiť za každý predaný rodinný dom v akcii G. - H. H.,
ktorýbudepostavenýnaparceliachuvedenýchvLVč.XXXXkat.územieG.,žalobcovisumu50.000,-Sk.

11c./ Z výpovede z pracovného pomeru z č.l. 6 bolo zistené, že vzhľadom k tomu, že u žalovaného
dochádza k zníženiu stavu zamestnancov, došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu a tým došlo k
ukončeniu pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom pracovný pomer

končí dňom 30.6.2008.

11d./ Z pripojených spisových obalov bolo jednoznačne zistené, že sa nepredal ani jeden rodinný dom
predával sa pozemok alebo rozostavaná stavba :
V 3378/2007 - č.l. 812, predmetom prevodu bolo parcely + rozost. RD a zo ZP č. 65/2007 (č.l. 839)

bol zistený stav rozostavanosti: výkopy a základy, zvislé nosné konštrukcie, vnútorné deliace priečky,
konštrukcia krovu so strešnou krytinou, zateplenie krovu NOBASILOM, sadrokartónové vnútorné
pohľady krovu, kompletné klampiarske konštrukcie strechy, podkladné vrstvy podláh, vnútorné inštalácie
rozvodov kanalizácie, čiastočne vnútorná inštalácia elektriny v zateplených podhľadoch
V 2002/2006 - č.l. 2195, predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD, ( rozostavaný RD bez strechy)

a zo ZP č. 31/2006 (č.l. 355) bol zistený stav rozostavanosti: výkopy a základy s podmurovkou, zvislé
nosné konštrukcie, podkladné vrstvy podláh, vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie
V 2003/2006 - č.l. 2192, predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD ( rozostavaný RD), a zo ZP
č. 139/2006 (č.l. 2164) bol zistený stav rozostavanosti: výkopy a základy, podmurovka z betónových
tvárnic, zvislé nosné konštrukcie, vnútorné deliace priečky, konštrukcia krovu so strešnou krytinou,

zateplenie krovu NOBASILOM, sadrokartónové vnútorné pohľady krovu, kompletné klampiarske
konštrukcie strechy, podkladné vrstvy podláh, vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie
V 8007/2006 (D: L. E., O: E.)
V 2915/2007 - č.l. 719, predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD ( Rozostavaný RD) ,
a zo ZP č. 55/2007 (č.l. 765) bol zistený stav rozostavanosti : výkopy a základy, zvislé nosné

konštrukcie, vnútorné priečky, konštrukcia krovu so strešnou krytinou, zateplenie krovu NOBASILOM,
sadrokartónové vnútorné podhľady krovu, kompletné klampiarske konštrukcie strechy, podkladné vrstvy
podláh, vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie, čiastočne vnútorná inštalácia elektriny v zateplených
podhľadoch
V 8993/2007 - č.l. 1016, predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD, ( platňa - základová doska), zo ZP

č. 171/2007 (č.l. 1044) , bol zistený stav rozostavanosti: výkopy a základy s podmurovkou , podkladné
vrstvy podláh, vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie
V317/2007-č.l.2159,predmetomprevoduboliparcely+rozost.RD,rozostavanýRD,zoZPč.139/2006
(č.l. 2164), bol zistený stav rozostavanosti : výkopy a základy, podmurovka z betónových tvárnic, zvislé
nosné konštrukcie, vnútorné deliace priečky, konštrukcia krovu so strešnou krytinou, zateplenie krovu

NOBASILOM, sadrokartónové vnútorné pohľady krovu, kompletné klampiarske konštrukcie strechy,
podkladné vrstvy podláh, vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie
po V 317/2007 nasledovala V 4987/2009
V 2005/2006 - č.l. 1791, nehnuteľnosti kúpil od svojej firmy žalovaný, predávajúci: Mgr. Nagy RONA a
kupujúci: Mgr. Roland Nagy, predmet prevodu: parcely + rozost. RD, zo ZP č. 28/2006

V 9094/2007 - č.l. 1090, predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD, predávajúci: A. D. a kupujúci: M.
C. -matkažalobcu,zoZPč.138/2007(č.l.1094)bolzistenýstavrozostavanosti:výkopyazáklady,zvislé
nosné konštrukcie, vnútorné deliace priečky, konštrukcia krovu so strešnou krytinou, zateplenie krovu
NOBASILOM, sadrokartónové vnútorné podhľady krovu, kompletné klampiarske konštrukcie strechy
a parapetov, podkladné vrstvy podláh, vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie , čiastočne vnútorná

inštalácia elektriny, osadené okná, osadené vstupné a terasové dvere, cena určená ZP: 2.100.000,- Sk.
Cena dohodnutá: 1.200.000,- Sk.
V 2001/2006 - č.l. 222, predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD ( Rozostavaný RD), zo ZP č.
34/2006 (č.l. 246) bol zistený stav rozostavanosti: výkopy a základy, zvislé nosné konštrukcie, vnútornépriečky, konštrukcia krovu so strešnou krytinou, zateplenie krovu NOBASILOM, kompletné klampiarske
konštrukcie strechy a parapetov, podkladné vrstvy podláh, vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie
V 4770/2007 - č.l. 903, predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD ( rozostavaný RD), zo ZP

č. 56/2007 (č.l. 932) bol zistený stav rozostavanosti : výkopy a základy, zvislé nosné konštrukcie,
podkladné vrstvy podláh, vnútorné deliace priečky, konštrukcia krovu so strešnou krytinou, zateplenie
krovu NOBASILOM, sadrokartónové vnútorné podhľady krovu, kompletné klampiarske konštrukcie
strechy a parapetov, podkladné vrstvy podláh, vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie, čiastočne
vnútorná inštalácia elektriny v zateplených podhľadoch

V 8269/2007 - č.l. 2226, , predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD ( platňa -základová doska), zo
ZP č. (č.l. 2231) bol zistený stav rozostavanosti: výkopy a základy s podmurovkou, z časti zvislé nosné
konštrukcie, podkladné vrstvy podláh, vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie
V 8280/2007 - č.l. 1373, predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD, platňa (základová doska), zo
ZP č. 150/2007 (č.l. 1422) bol zistený stav rozostavanosti: výkopy a základy s podmurovkou, podkladné
vrstvy podláh, vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie

V 145/2008 - č.l. 1793, predmetom prevodu boli len parcely č. XXXX/XXX N. XXXX/XXX
V 4255/2011 na parc.č. XXXX/XXX
V 6360/2011 na parc.č. XXXX/XXX
V 2522/2007 - č.l. 1760, predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD, ( Rozostavaný RD bez strechy ),
zo ZP č. 150/2007 (č.l. 1787) bol zistený stav rozostavanosti: výkopy a základy s podmurovkou, z časti

zvislé nosné konštrukcie, podkladné vrstvy podláh, vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie
V 3501/2006 - č.l. 401 , predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD ( Rozostavaný RD ), zo ZP č.
55/2006 (č.l. 428) bol zistený stav rozostavanosti: výkopy a základy, zvislé nosné konštrukcie, vnútorné
priečky, konštrukcia krovu so strešnou krytinou, zateplenie krovu NOBASILOM, sadrokartónové
vnútorné podhľady krovu, kompletné klampiarske konštrukcie strechy, podkladné vrstvy podláh,

vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie, vnútorné inštalácia elektriny bez zásuvok, vypínačov a
rozvodnej skrine, vnútorný rozvod TV a R antény bez zásuvok
V 5209/2006 - č.l. 514, predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD ( rozostavaný RD ),
zo ZP č. 117/2006 (č.l. 542) bol zistený stav rozostavanosti: výkopy a základy, zvislé nosné
konštrukcie, vnútorné priečky, konštrukcia krovu so strešnou krytinou, zateplenie krovu NOBASILOM ,

sadrokartónové vnútorné podhľady krovu, kompletné klampiarske konštrukcie strechy, podkladné vrstvy
podláh, vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie, čiastočne vnútorná inštalácia elektriny v zateplených
podhľadoch
V 8623/2007 - č.l. 1177, predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD, platňa (základová doska), zo
ZP č. 153/2007 (č.l. 1201) bol zistený stav rozostavanosti: výkopy a základy s podmurovkou, podkladné

vrstvy podláh, vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie
V 1562/2008 - č.l. 1300, predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD ( rozostavaný RD), zo ZP
č. 29/2008 (č.l. 1325) bol zistený stav rozostavanosti: výkopy a základy, zvislé nosné konštrukcie,
vodorovné nosné konštrukcie, podhľad krovu so zateplením, zastrešenie so strešnou krytinou,
klampiarske konštrukcie strechy, vnútorné priečky, podkladné vrstvy podláh, vnútorné inštalácie

rozvodov kanalizácie, čiastočne elektroinštalácia
V 767/2006 - č.l. 2119, predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD (Rozostavaný RD) zo ZP č. 1/2006
(č.l. 2132) bol zistený stav rozostavanosti:
a/ Prízemie (I. NP) - výkopy a základy, zvislé nosné konštrukcie, vnútorné priečky, stropné konštrukcie,
konštrukcia krovu so strešnou krytinou, kompletné klampiarske konštrukcie, podkladné vrstvy podláh,

osadené okná, vonkajšie dvere a garážové vráta, vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie
b/ Podkrovie (II. NP) - zvislé nosné konštrukcie, vnútorné priečky, klampiarske konštrukcie okolo okien,
podkladné vrstvy podláh, osadené okná
V 4532/2009 (P: L. B., K: I. F.)
V 761/2007 - č.l. 627, predmetom prevodu boli parcely + rozost. RD ( rozostavaný RD ), zo ZP č.

164/2006 (č.l. 652) bol zistený stav rozostavanosti:
a/ Prízemie (I. NP) - výkopy a základy, zvislé nosné konštrukcie, vnútorné priečky, vodorovné
konštrukcie, konštrukcia krovu so strešnou krytinou, klampiarske konštrukcie strechy, podkladné vrstvy
podláh, vnútorné inštalácie rozvodov kanalizácie
b/ Podkrovie (II. NP) - zvislé nosné konštrukcie, vnútorné priečky, zateplenie krovu so sadrokartónovými

podhľadmi, klampiarske konštrukcie okolo strešných okien, podkladné vrstvy podláh, osadené všetky
strešné okná
V 2170/2011 - č.l. 1471 , predmetom prevodu boli len parcely12./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona.

13./ Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14./ Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

15./ Podľa § 15 Zák. práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

16./ Podľa § 17 ods. 2 Zák. zák., absencia písomnej formy zmluvy či dohody o zmene dohodnutých
podmienok nie je podmienená neplatnosťou.

17./ Podľa § 18 Zák. práce , Zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je
uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

18./ Podľa §54 Zák. práce zák. č. 311/2011, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť
len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný

zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať
zamestnancovi.

19./ Podľa § 43b ods. 1 Zákon č. 50/1976 Zb. Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon), bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na

bývanie. Medzi bytové budovy patria
a) bytové domy,
b) rodinné domy,
c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a
útulky pre bezdomovcov.

20./ Podľa ods. 3 vyššie cit. zák. ustanovenia, rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné
bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné
podlažia a podkrovie.

21./ Podľa §3 ods. 15 zák. č. 162/1995 v znení do 31.08.2009, rozostavaná stavba na evidovanie v
katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň
v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické
a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.

22./ Na základe vykonaného dokazovania ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu jednoznačne
vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 05.09.1998 pracovnú zmluvu, z ktorej pre žalobcu vyplýva
sprostredkovateľská činnosť, zároveň pracovná zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú a boli
dohodnuté mzdové podmienky vo výške 7.500 Sk brutto, plus 20 % prémie zo zisku.

Dňa 1.6.2005 bol uzavretá medzi stranami sporu dohoda o odmene, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal
vyplatiť žalobcovi za každý predaný rodinný dom v akcii G. H., ktoré budú postavené na parcelách
uvedených v liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie G. sumu 50.000,-Sk, pričom predmetná dohoda bola
obidvomi zmluvnými stranami podpísaná a na základe tejto dohody o odmene si žalobca v predmetom
konaní uplatňuje nárok na vyplatenie odmeny od žalovaného za predaj 22 rodinných domov v celkovej

hodnote 1.100,-Sk (36.513,31 eur), ktorá mu zo strany žalovaného nebola vyplatená.
Žalobca ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení presne špecifikoval, na základe ktorých kúpnych
zmlúv registrovaných správou katastra si svoj nárok v zmysle dohody o odmene uplatňuje.

23./ V predmetnom spore je v prvom rade spornou otázka, či dohoda o odmene uzavretá medzi stranami

sporu zo dňa 01.6.2005 je platná, či takéto doplnenie pracovnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu
zo dňa 05.09.1998 v časti dohodnutej mzdy, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka platne uzavretým
právnym úkonom.Súd prvej inštancie v zmysle intencií NS SR opätovne podrobne vypočul strany sporu za účelom zistenia
okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu dohody o odmene z 1.6.2005 k zisteniu, kto inicioval jej
uzavretie, z akého dôvodu, kto formuloval a pripravil jej text, kde došlo k jej podpisu, zisťoval účel jej

uzavretia, ako aj prečo takáto dohoda bola uzavretá vzhľadom na existenciu ich pracovno-právneho
vzťahu, akú činnosť mal žalobca pre žalovaného na základe tejto dohody vykonávať, či mal žalobca
činnosť podľa tejto zmluvy vykonávať v rámci plnenia pracovných povinností vymedzených pracovnou
zmluvou a v riadnom pracovnom čase, alebo mimo plnenia pracovných povinností určených pracovnou
zmluvou a nie v pracovnom čase a kedy mal byť predmet zmluvy naplnený a po riadnom zistení

skutkového stavu mal súd prvej inštancie vykonať právne posúdenie a to aj z pohľadu možnosti aplikácie
223 Zákonníka práce.

24./ Ku skutočnostiam týkajúcich sa uzavretia dohody o odmene z 01.06.2005 žalobca na pojednávaní
konanom dňa 31.8.2011 tvrdil, že u žalovaného začal pracovať v roku 1998 a to na základe pracovnej
zmluvy, ako realitný maklér a jeho náplň práce bolo sprostredkovanie predaja, nájmu nehnuteľností,

vypracovanie zmlúv, vypracúval pre žalovaného nájomné zmluvy ohľadom nehnuteľností na Farskej 9,
ktoré mu patrili.
Dňa 01.06.2005 uzavreli dohodu o odmene, predmetom ktorej bolo, že mu žalovaný mal vyplatiť za
každý predaný rodinný dom v akcii G. H. 50.000,-Sk, pričom tvrdil, že v prospech žalovaného predal
22 domov.

Na pojednávaní konanom dňa 13.2.2012 (č.l. 198) ku špecifikácii pracovnej náplne žalobca uviedol,
že celkovou náplňou u žalovaného bola sprostredkovateľská činnosť, vyhotovoval nájomné zmluvy,
zabezpečoval prenájom nehnuteľností, mal na starosti predaj, kúpu a nájom nehnuteľností.
K dohode uviedol, že sa dohodli, že každý predaný rodinný dom v akcii G. H., ktoré budú postavené
na parcelách uvedených na LV č. XXXX dostane vyplatenú sumu 50.000,-Sk. Dohoda bola spísaná bez

ohľadu na to, kto zoženie kúpu, čiže mal dostať 50.000,-Sk za každý predaný rodinný dom.
Žalobca tvrdil, že celkovo sa predalo 33 rodinných domov, avšak on žaluje nárok na odmenu za
predaných 22 rodinných domov, ktoré boli predané zhruba za čas, dokedy tam pracoval.
Žalobca tvrdil, že ku špecifikácii rodinných domov vychádzal z katastrálnej mapy, na základe ktorej mal
prehľad o predaji rodinných domov, pričom základom ich ponuky bola hrubá stavba rodinného domu,

čo nerozporoval. Ďalej tvrdil, že náplňou bolo zohnať kupca, zabezpečiť celý právny servis súvisiaci
s predajom nehnuteľností, zabezpečiť reklamu cez médiá, ako televízia, inzertné noviny, časopisy a
zabezpečoval súčinnosť s bankami.
Žalobca na pojednávaní konanom dňa 22.2.2024 potvrdil rozpis jeho prác v rámci sprostredkovateľskej
činnosti u žalovaného a ďalej tvrdil, že uzavretie predmetnej dohody inicioval on, bolo to nad rámec

pracovnej zmluvy, kde bola odmena 6.000,-Sk, tvrdil, že dohodu formuloval on a napísal zamestnávateľ
a dohodli sa na odmene X/XX-XXX z 500.000,-Sk, nakoľko to bol zisk, ktorý mal žalovaný z predaja
nehnuteľností, ďalej potvrdil, že dohodu realizoval v rámci svojej pracovnej činnosti, pretože táto práca
bola naviac, ako bolo bežné sprostredkovanie.

25./ Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 31.8.2011 tvrdil, že je pravdou, že uzavreli dohodu o
odmene, pričom predmetnou dohodou sa zaviazal za každý predaný rodinný dom v akcii H. H. – G., ktorý
bude postavený na parcelách vyplatiť žalobcovi sumu 50.000,-Sk, nevie kedy sa predal prvý dom a koľko
sa ich predalo, tvrdil, že mu vyplatil sumu a nepamätá si, že by zostal žalobcovi dlžnú sumu 1.100.000,-
Sk. Tvrdil, že celkovo bolo predaných 33 nehnuteľností, vyplatené peniaze, ktoré vyplácal žalobcovi

nemal zaevidované v účtovníctve, vyplácal to z vlastných peňazí. Ďalej tvrdil, že išlo o rozostavané
stavby a v niektorých prípadoch len o základové dosky a holé pozemky, nepredávali sa rodinné domy.
Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 2.5.2012 potvrdil, že písomná dohoda zo dňa 1.6.2005 bola
uzavretá, aby sa predávali rodinné domy po kolaudácii, po pridelení súpisného čísla, avšak situácia sa
z finančných dôvodov zmenila, nakoľko musel splácať úver, kde boli veľké splátky a dohodli sa na inom

spôsobe financovania.
Na pojednávaní konanom 22.2.2024 žalovaný tvrdil, že vznik zmluvy inicioval žalobca, nie je pravda, že
by ju písal on, písal ju žalobca a vyslovene ho do toho tlačil, aby ju podpísal, pričom zmluva bola uzavretá
počas trvania pracovného pomeru so žalobcom, predmetom dohody bol predaj rodinných domov, tak
ako bolo špecifikované v stavebnom zákone.

Podľa dohody mal žalobca vykonávať bežnú realitnú činnosť, ktorú aj vykonával počas zamestnania
v jeho firme, ďalej tvrdil opakovane, že za predaj rodinného domu považoval predaný rodinný dom,
ktorý bol skolaudovaný, mal riadne súpisné číslo a dohodu podpisoval pod nátlakom a pod nátlakom si
predstavuje sústavné otravovanie žalobcu 3 až 4-krát denne tá istá vec.26./ Ako už bolo vyššie konštatované, predmetná dohoda o odmene bola uzavretá dňa 01.06.2005, čo
ani jedna strana nerozporovala, pričom predmetnou dohodou sa žalobca zaviazal za každý predaný

rodinný dom v akcii G. H. vyplatiť žalobcovi sumu 50.000,-Sk, čo taktiež v predmetnom konaní nebolo
sporné, avšak spornou bola otázka platnosti dohody a výkladu pojmu každý predaný rodinný dom,
pretože z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise bolo zistené, že boli predávané len pozemky,
alebo rozostavané domy, alebo len betónové základy.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že takúto dohodu uzatvárali v čase, keď boli medzi nimi dobré

vzťahy, ktoré sa zhoršili potom, čo žalobca zistil, že jeho manželka nadviazala známosť so žalovaným.
Existencia dohody nebola sporná, čo bolo aj svedkami v predmetnom spore potvrdené, či už svedkyňou
I., pánom K., ako aj bývalou manželkou žalovaného pani O., ktorí o existencii tejto dohody vedeli, avšak
sporný bol stále predmet dohody.

27./ Súd prvej inštancie predmetnú dohodu o odmene vyhodnotil podľa jej obsahu, pričom mal

jednoznačne za preukázané, že v predmetnej dohode bol obsiahnutý prejav vôle oboch strán a z
hľadiska prejavu je ju potrebné vyhodnotiť ako platne uzavretú, vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca
ako aj žalovaný zhodne uviedli, že súhlasili s dohodou o odmene v akcii G. H., ako aj s výškou odmeny,
pričom žalobcovi zostali tie isté pracovné povinnosti ako je sprostredkovateľská činnosť vyplývajúca z
pracovnej zmluvy.

Vzhľadom na zásadu zmluvnej voľnosti v pracovnoprávnych vzťahoch účastníci pracovnoprávneho
vzťahu sa môžu kedykoľvek dohodnúť na zmene podmienok pracovného pomeru. Dohoda o zmene
podmienokpracovnéhopomerusospätnouúčinnosťouniejeobvyklá,alezákonjuexplicitnenevylučuje.
Zákonník práce, či Občiansky zákonník podmieňujú právny úkon, ktorého súčasťou je spätná účinnosť
(takým je aj predmetná zmena dohodnutých podmienok), neplatnosťou iba v prípade, ak by išlo o

obchádzanie zákona. Je potrebné uviesť, že k písomnej dohode o zmene dohodnutých podmienok musí
dôjsť prejavom vôle účastníkov a musia byť naplnené dve podmienky, a to: písomnosť, čiže listina a
prejav vôle účastníka vyjadrený podpisom.
Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým
mravom. Pri dohode o zmene dohodnutých podmienok ide vždy z jednej strany pracovnoprávneho

vzťahu o návrh, ktorý má druhá strana pracovnoprávneho vzťahu, za predpokladu, že dohodnuté
podmienky by boli pre ňu nevýhodné, možnosť odmietnuť. Obdobne uvedené platí aj pri zmene
dohodnutých mzdových podmienok.
Ak zamestnávateľ so zamestnancom majú záujem meniť dohodnutý obsah pracovného pomeru, t. j.
meniť pracovné podmienky, práva a povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru, môžu tak urobiť na

základedohodyozmenepracovnýchpodmienokuzatvorenejpodľa§54Zákonníkapráce.Môžusavšak
dohodnúť na zmene len tých pracovných podmienok, ktoré boli dohodnuté v pracovnej zmluve (alebo v
inej dohode, ktorú uzatvorili počas trvania pracovného pomeru) alebo ktoré vyplývajú z dispozitívnych
ustanovení Zákonníka práce, alebo z pracovnoprávnych predpisov.
Dohodou o zmene pracovných podmienok nie je možné meniť tie práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z

kogentných ustanovení Zákonníka práce alebo iných pracovnoprávnych predpisov.
Dohodu o zmene pracovných podmienok možno uzatvoriť kedykoľvek, a to aj niekoľkokrát počas trvania
pracovného pomeru. Zákonník práce zakotvuje povinnosť zamestnávateľa zmenu pracovnej zmluvy
vyhotoviť písomne. Ak však k zmene pracovných podmienok dôjde ústne, prípadne konkludentne
(zamestnanec začne so súhlasom zamestnávateľa vykonávať inú prácu bez toho, aby sa k tomu

vyjadril), aj takáto zmena je platná, pretože Zákonník práce nedodržanie písomnej formy nesankcionuje
neplatnosťou.
Z obsahu predmetnej dohody súd prvej inštancie zistil, že dohoda obsahuje všetky náležitosti, obsahuje
označenie strán, ktoré predmetnú dohodu uzatvárajú, obsahuje predmet t.j. vyplatenie odmeny za
predaný rodinný dom postavený na parcelách uvedených v liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie G.

- v akcii G. H., taktiež vyplýva, aká je výška odmeny a komu má byť predmetná odmena za splnenia
podmienky predaja rodinného domu vyplatená.
Súd prvej inštancie uvádza, že subjekty pracovno-právnych vzťahov môžu uzavrieť len takú zmluvu,
ktorú Zákonník práce, alebo iný pracovno-právny predpis priamo upravuje, alebo aspoň predpokladá.
Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Prijatím

návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy. Zmluva je dvojstranný alebo
viacstranný právny úkon, musí byť uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a predmet
plnenia musí byť objektívne možný, inak je neplatná.Ďalej výklad zmlúv sa neriadi len samotným jazykovým aparátom, ale tiež podľa vôle toho, kto právny
úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, pritom sa prihliada na vôľu toho, kto
právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Zamestnávateľ a zamestnanec majú záujem meniť dohody a obsah pracovného pomeru, t.j. pracovné
podmienky, práva a povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru a môžu tak urobiť na základe dohody
o zmene pracovných podmienok, môžu sa však dohodnúť na zmene len tých pracovných podmienok,
ktoré boli dohodnuté v pracovnej zmluve, alebo v inej dohode, ktorú uzatvorili počas trvania pracovného
pomeru, alebo ktoré vyplývajú z dispozitívnych ustanovení Zákonníka práce, alebo z pracovno-právnych

predpisov.
Súd prvej inštancie uvádza, že podľa obsahu predmetnej dohody je potrebné predmetnú dohodu
vyhodnotiťakododatokkpracovnejzmluve,ktorýmsadopĺňajúdohodnutémzdovénáležitostioodmene
za sprostredkovateľskú činnosť zamestnanca, t.j. žalobcu, ktorú bude vykonávať nad rámec jeho bežnej
činnosti a konkrétne pri činnosti týkajúcej sa predaja rodinného domu v akcii G. H., ktorá bola akciou
žalovaného.

Nebolo sporným, že predmetná dohoda bola podpísaná obidvomi stranami, teda tak, ako zamestnanec
t.j. žalobca ako aj zamestnávateľa t.j. žalovaného, čím vlastne prejavili zhodnosť vôle oboch strán. Súd
prvej inštancie mal za to, že predmetná dohoda o odmene, ktorú vyhodnotil ako dodatok k pracovnej
zmluve obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré je potrebné v zmysle Zákonníka práce, aby mala a
preto mal za to, že predmetná dohoda o odmene je platným právnym úkonom.

Žalobca, ako aj žalovaný si vlastne dohodli odmenu za splnenie druhu práce a to sprostredkovateľskej
činnosti za predaj rodinných domov postavených na parcelách uvedených v liste vlastníctva č. XXXX,
v akcii G. H., čo strany sporu nerozporovali.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie mal jednoznačne za to, že predmetná
dohoda bola uzavretá dobrovoľne, bola urobená podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, žalovaný ako

zamestnávateľ súhlasil s navrhnutou zmluvou, resp. s navrhnutým dodatkom o odmene, ktorý sa týkal
jeho akcie G. H. z titulu, aby sa predmetné nehnuteľnosti predávali a zároveň sa obidve strany dohodli na
finančnej odmene vyplývajúcej z tejto akcie, čiže strany sporu uzavreli dodatok k pracovnej zmluve ako
dohoda o mzde, ktorý súd prvej inštancie vyhodnotil ako dodatok k pracovnej zmluve, ktorý bol platne
uzavretý, poukázal na skutočnosť, že nebol uzavretý v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce, nebol

uzavretý v neprospech zamestnanca a nebol uzavretý v rozpore s dobrými mravmi.

28./ Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o odmene za platnú, ďalej zostala sporná otázka
a to nárok žalobcu na vyplatenie odmeny v zmysle predmetnej dohody a to za predaj nehnuteľností
t.j., sporným medzi stranami sporu bol pojem rodinný dom, a to vzhľadom na skutočnosť, že obsahom

dohody o odmene bol predaj rodinného domu postaveného na parcelách uvedených v liste vlastníctva
č. XXXX v akcii G. – H. H., pričom žalobca tvrdil, že za predaj rodinného domu treba považovať aj predaj
pozemku, t.j. parciel, ako aj predaj rozostavaného rodinného domu, ktorých sa za jeho účasti predalo 22.

29./ Súd prvej inštancie v predmetnej veci poukazuje na ustanovenia § 43b ods. 3 Zákona č. 50/1976

Zb. Zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v ktorom sa hovorí, že rodinný dom je budova
určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má
najviac 3 byty, 2 nadzemné podlažia a podkrovie.
Taktiež definícia rodinného domu v stavebnom zákone vychádza z definície ustanovenej v STN EN
734301:2005-6 budovy na bývanie.

Ďalej súd prvej inštancie na objasnenie uvádza, že každá výstavba domu sa stáva stavbou domu de jure
dňom právoplatnosti vydaného stavebného povolenia na základe projektovej dokumentácie, s presnou
identifikáciou miesta stavby, druhu stavby, účel a využitie stavby, meno stavebníka, meno zhotoviteľa a
ďalšie zákonné podmienky a požiadavky, čiže ide o prípravnú administratívno-technickú prípravu fázy
stavby rodinného domu.

Dokončená stavba rodinného domu de facto a de jure je v momente, keď sú na stavbe napríklad
rodinného domu dokončené všetky stavebné práce a dodávky podľa projektu a platného stavebného
povolenia a zhotoviteľ stavby cestou stavebného denníka, prípadne cestou iného preukázaného
dokumentu oznámi objednávateľovi stavby-stavebníkovi, že stavba je dokončená a vyzve ho na
odovzdanie a prevzatie predmetnej stavby diela. Ide o konečnú etapu výstavby - odovzdanie a

dokončenie stavby diela, čo znamená, že rodinný dom sa stáva rodinným domom po dokončení
stavby a vydá sa kolaudačné rozhodnutie, že stavebné dielo bolo dokončené, pretože bez dokončenia
diela by nebolo uskutočnené kolaudačné konanie, pričom kolaudačné konanie je úradné technicko-
administratívne konanie za účasti zástupcu príslušného stavebného úradu, ktorým sa preveruje apotvrdzuje, že stavba rodinného domu je zhotovená v súlade s overeným projektom príslušného
stavebného úradu a následne sa povoľuje užívanie predmetnej stavby.
Ďalej súd prvej inštancie uvádza, že kolaudačné rozhodnutie sa vydáva až po dokončení stavby a ide o

dokument, ktorý povoľuje užívanie stavby a nie potvrdenie o ukončení stavby.
Súd prvej inštancie uvádza, že rodinný dom má teda 3 fázy, prvá fáza je prípravná administratívno-
technická fáza rodinného domu, napríklad projektová dokumentácia, schvaľovacie konanie na
príslušnom stavebnom úrade, druhá fáza realizačná časť stavby, t.j. či už príprava staveniska,
vytýčenie stavby, terénne úpravy, výkopové zemné práce, dokončovacie práce až po upratanie budovy

a vypratanie staveniska, tretia fáza je dokončenie a odovzdanie stavby, budovy písomnou formou
stavebníkovi, objednávateľovi stavby.
Súd na základe obsahu dohody o odmene mal jednoznačne za to, že oredmetom dohody je predaj
rodinného domu t.j. domu, kde sa skončila výstavba, kde je dokončená stavba rodinného domu, čiže
keď sú dokončené všetky stavebné práce a dodávky, ako bolo už vyššie konštatované, z čoho vyplýva,
že po oboznámení sa so spisovými obalmi a po zhodnom vyjadrení strán sporu, v akcii G. H. nedošlo k

predaju rodinného domu v zmysle vyššie citovanej špecifikácie, že na rodinný dom po dokončení stavby
bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, teda rozhodnutie o tom, že stavebné dielo bolo dokončené.
Po oboznámení sa so spisovými obalmi vyžiadanými z katastra nehnuteľností bolo jednoznačne
preukázané, že predmetom vkladov boli parcely alebo rozostavané domy, pričom ani jeden rozostavaný
dom nespĺňal charakteristiku v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom súd prvej

inštancie vychádzal z prejavu vôle strán sporu, ktoré právny úkon a to dohodu o odmene urobili a mal
za to, že predmet v dohode o odmene je určený jasne a zrozumiteľne, z čoho vyplýva, že predmetom
dohody bol jednoznačne predaj rodinných domov postavených na konkrétnych parcelách a z obsahu
ani z prejavu vôle nevyplýva, že by mal byť predmetom pozemok alebo rozostavaný dom, tak ako tvrdil
žalobca, čo podľa obsahu má už úplne iný význam.

Žalobca v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce jeho tvrdenie, že v rámci
dohody o odmene došlo k predaju rodinných domov naopak bolo jednoznačne preukázané, že ani
v jednom prípade nedošlo k predaju rodinného domu, ale predmetom predaja boli parcely alebo
rozostavaná stavba a z toho titulu žalobcovi nevznikol nárok na priznanie odmeny v zmysle dohody o
odmene a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

30./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32./ Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33./ Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Súd nezistil existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanému
nepriznať.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať
návrh na vykonanie exekúcie.