Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27Co/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123366671
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123366671.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešove,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MarekaKoščaačlenovsenátuJUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu: F. komora medicínsko-technických
pracovníkov, M. námestie XXA, XXX XX V.-E., C.: XX XXX XXX, právne zastúpený.: UHRINČAŤ -
VAJDA s.r.o., Rybné námestie 1, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 51 308 185 proti žalovanému: F. P., nar.
XX.X.XXXX, T. XXX, T., právne zastúpená L.. U. P., P. 8, V., C.: XX XXX XXX v konaní o zaplatenie
98,00 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 18 C/51/2023 - 98
z 08.08.2026 4 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania a v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom rozhodol takto

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 98,-- Eur s 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 15,00
Eur od 1.2.2020 do zaplatenia, zo sumy 15,00 Eur od 1.2.2019 do zaplatenia, zo sumy 15,00 Eur od
1.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 15,00 Eur od 1.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 15,00 Eur s 5,05 % p. a.
úrokom z omeškania od 1.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,00 Eur s 5,05 % p. a. úrokom z omeškania

od 19.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 5,00 Eur s 5,05 % p. a. úrokom z omeškania od 1.2.2015 do
zaplatenia, zo sumy 4,00 Eur s 5,25 % p. a. úrokom z omeškania od 1.2.2014 do zaplatenia, zo sumy
4,00 Eur s 8,75 % p. a. úrokom z omeškania od 1.2.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 (troch) dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Žalobca žalobou v upomínacom konaní žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 98,-- Eur s 5
% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 98,00 Eur, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 15,00 Eur od
1.2.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 15,00 Eur od 1.2.2019 do zaplatenia,
úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 15,00 Eur od 1.2.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania
5,00 % ročne zo sumy 15,00 Eur od 1.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy
15,00 Eur od 1.2.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 10,00 Eur od 19.7.2015
do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 5,00 Eur od 1.2.2015 do zaplatenia, úrok z

omeškania 5,25 % ročne zo sumy 4,00 Eur od 1.2.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania 8,75 % ročne
zo sumy 4,00 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia a na 2 sp. zn: 18C/51/2023 náhradu trov konania dôvodiac,
že žalobca je stavovská organizácia v zdravotníctve, ktorá združuje zdravotných pracovníkov a jednou
z podmienok výkonu zdravotníckeho povolania je aj registrácia zdravotníckeho pracovníka v registrivedenej príslušnou komorou. Údaje zdravotníckych pracovníkov sú vedené v registri a ročný poplatok
za vedenie registra je najviac vo výške 15,-- Eur a je príjmom komory, ktorá zdravotníckeho pracovníka
registruje. Povinnosťou zdravotného pracovníka je povinnosť zaplatiť poplatok za vedenie registra do

31.01. príslušného kalendárneho roku a tiež je povinnosťou tohto pracovníka sústavne sa vzdelávať a
hodnotenie vzdelávania ním registrovaného zdravotníckeho pracovníka vykonáva žalobca. Spomínané
hodnotenie je taktiež spoplatnené poplatkom, ktorého maximálna výška je uvedená v zákone. V
prípade, ak zdravotnícky pracovník požiada o členstvo vzniká mu zápisom do registra povinnosť platiť
riadne a včas členské príspevky. Žalovaná je zapísaná do vedeného registra a neuhradila poplatok za

vedenie registra za obdobie roku 2013-2020. Na žalovanú bolo vykonané aj hodnotenie sústavného
vzdelávania, za ktoré neuhradila poplatok za obdobie roku 2015 vo výške 10,-- Eur. Žalovanej bola
zaslaná predžalobná výzva na plnenie.

3.Vpísomnýchvyjadreniachžalobcapoukázalnato,žetvrdeniažalovanejsúirelevantnéasúuplatnené
v zmysle § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. a žalobca má nárok na poplatok až do zrušenia registrácie

žalovanou. Uvedený nárok nemôže byť v zmysle § 102 premlčaný, pretože výzva na zaplatenie
bola žalovanej doručená dňa 23.11.2020 a premlčacia trojročná lehota uplynula najskôr 23.11.2023
a pohľadávka na súde bola uplatnená pred 23.11.2023. Vznesenie námietky premlčania je možné
považovať za rozpor s dobrými mravmi s poukazom na rozhodnutie II.ÚS/ČR/309/1995, rozhodnutie
NSČR 33Odo/561/2006. Nárok voči žalovanej je daný zákonom a nemožno konštatovať, že uplatnenie

si tohto práva je v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že žalovaná bola v starobnom dôchodku nie je
dôvodnaneplateniepoplatku,pretožeregistrácianezanikáodchodomdodôchodku.Žalovanápožiadala
o zrušenie registrácii až v roku 2020 na základe čoho jej bola zrušená. Súčasťou spisu u žalovanej je
rozhodnutie zo dňa 17.07.2015 týkajúce sa hodnotenia sústavného vzdelávania a teda hodnotil žalobca
žalovanú a nárok nie je premlčaný ani čiastočne a každý osobitný prepis nemusí stanovovať prekluzívnu

dobunauplatneniesipráva,ktorésamánajprvuplatniťudlžníka.Účelom§102Občianskehozákonníka
je odstrániť pochybnosti o začiatku premlčacej doby v prípadoch, keď zákon predpisuje, aby sa právo
najskôr uplatnilo jednostranným právnym úkonom u fyzickej alebo právnickej osoby. Pri právach, ktoré
sa musia najprv uplatniť u právnickej osoby alebo u fyzickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo
dňa, keď sa toto právo uplatnilo a predmetná výzva bola žalovanej doručená 23.11.2020 a žaloba na

upomínacom súde bola podaná 24.07.2023, teda v trojročnej všeobecnej premlčacej lehote. Žalovanej
bola registrácia zrušená ku dňu 10.12.2020. Poplatky v zmysle ZOP predstavujú dôležitý príjem pre
žalobcuasúnevyhnutnépreriadnefungovaniekomory.Povinnosťvyzvaťžalovanúslúžinatenúčel,aby
žalovaná musela byť priamo informovaná žalobcom o nedoplatku, aby mohla predísť súdnemu konaniu.

4. Žalobca pripojil k žalobe dôkazy: prehľad ročných poplatkov, zápisnicu zo snemu SK G. zo dňa
04.04.2009, výška poplatkov stanovená F. komora laborantov a technikov, snem F. zápisnica zo dňa
23.05.2015, oznámenie F. zo dňa 30.05.2019, výpis zo štatistického registra organizácií, registračný
list zo dňa 26.09.2005, oznámenie o zapísaní do registra F., hodnotenie sústavného vzdelávania z
07.07.2015, potvrdenie o zápise do registra F. z 29.10.2009, výzva na zaplatenie z 18.11.2020.

5. Následne bol vydaný platobný rozkaz a žalovaná namietala v odpore uplatnený nárok z dôvodu, že
v roku 2012 ukončila pracovný pomer v zdravotníckom zariadení a odišla na 3 sp. zn: 18C/51/2023
starobný dôchodok. Registrácia nebola aktuálna, potrebná a účelná a nemohlo dôjsť ani k hodnoteniu
sústavného vzdelávania v roku 2015. Zároveň bola vznesená námietka premlčania a postup u žalobcu

na uplatnenie nárokov po viac ako 10 rokoch nástupu na starobný dôchodok a ukončení členstva v
komore je špekulatívny a nekorektný.

6. Žalovaná pripojila dôkazy ukazovatele JEP, oznámenie o výplate dôchodku z 02.04.2012, potvrdenie
z XX.XX.XXXX.

7. V písomných vyjadreniach žalovaná uvádzala, že bola počas celého obdobia v starobnom
dôchodku, nebola zdravotníckym pracovníkom a neabsolvovala žiadne zdravotnícke vzdelanie a nebolo
preukázané, že vykonal žalobca hodnotenie sústavného vzdelávania. Obrana žalobcu s odkazom na
§ 102 Občianskeho zákonníka neobstojí, pretože predmetné ustanovenie rieši plynutie premlčania pri

právach, pri ktorých osobitná úprava vyžaduje najskôr ich uplatnenie u dlžníka a pre takéto prípady
zákon zároveň uvádza prekluzívnu lehotu, ktorej veriteľ musí svoje právo uplatniť. V danom prípade
nejde o osobitný prípad v zmysle § 102 Občianskeho zákonníka a ide o štandardný nárok na zaplatenie
peňažnej pohľadávky. Zákon 578/2004 Z.z. ustanovuje len lehoty v ktorých je žalobca povinný svojenároky vymáhať a ide o 60 + 7 dní v prejednávanej veci a tento nárok je vymáhaný po viac ako 9 rokoch.
Pokiaľ by argumentácia žalobcu platila, tak by pohľadávky de facto nepodliehali premlčaniu, aby mohol
byť vyzvaný dlžník na plnenie aj po 20 rokoch a následne nárok by mohol uplatniť na súde. Žalovaná nie

je členkou komory viac ako 10 rokov a nevyužíva služby a neabsolvuje žiadne školenie. Žalobca si svoj
nárok mohol uplatniť skôr ako po 10 rokoch. Vznesenie námietky premlčania je legitímne. Ustanovenie
§ 63 ods. 7 zákona č. 578/2007 Z.z. nezakladá podmienku vzniku nároku a podmienku začatia plynutia
premlčacejlehoty,ideovýlučneuloženúpovinnosťžalobcuvymáhaťzaplateniepoplatkov.Opačnýzáver
by umožňoval žalobcovi vymáhať pohľadávky bez akéhokoľvek časového obmedzenia, ak sa rozhodne

výzvu na zaplatenie nárokov odoslať až po takejto dobe.

8. Taktiež uviedla, že nárok pozostáva z pohľadávky, ktorá už v čase podania žaloby bola stará, splatná
3, 5, 10 rokov a všetky nároky sú premlčané. Ak by § 102 Občianskeho zákonníka sa mal aplikovať,
teda nárok žalobcu by vznikal až po výzve adresovanej dlžníkovi tak aj toto právo sa premlčuje v
trojročnej lehote. Podľa § 102 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva s

výnimkou vlastníckeho práva. Nepremlčujú sa výlučne osobnostné práva a v tejto veci nejde o takéto
právo. Ak by súd dospel k záveru, že sa aplikuje § 102 Občianskeho zákonníka a žalobca nevyzval
žalovanú na plnenie v 3 ročnej premlčacej lehote tak jeho právo vyzvať a následne uspokojiť predmetný
nárok sa takisto premlčalo, pretože opačný názor by viedol k neexistencii akejkoľvek premlčacej lehoty
vo vzťahu k nárokom žalobcu, čo je v rozpore so zásadami súkromného práva. Ustanovenie § 102

Občianskeho zákonníka sa neaplikuje, pretože rieši situáciu, kedy je najprv potrebné vytknúť u dlžníka
v konkrétnej zákonom určenej prekluzívnej lehote a ak sa tak nestane jeho právo v celom rozsahu
zanikne. S príkladom § 436, § 504, § 509 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vo všetkých týchto právach
ide o vymedzenú prekluzívnu lehotu, v ktorej musí veriteľ svoje práva vzniesť u dlžníka a až potom
môže tieto nároky vymáhať a teda začína plynúť premlčacia doba. V znení § 63 ods. 7 Zákona č.

578/2004jestanovenáibalehota,ktoráslúžinaochranudlžníkapreduplynutímktorýchnemôžežalobca
svoje nároky uplatniť na súde a neustanovuje žiadnu lehotu po uplynutí ktorej by jeho právo zaniklo.
Pre všetky majetkové práva platí § 101 Občianskeho zákonníka a žalobca výzvu žalovanej nedoručil v
trojročnej lehote, jeho právo je premlčané. Ustanovenie zákona o zdravotníckych pracovníkoch sa týka
iba poplatkov podľa ods. 4, 5 a § 71 ods. 3 citovaného zákona, avšak 4 sp. zn: 18C/51/2023 žalobca

si uplatňuje aj poplatok za posudzovanie sústavného vzdelávania žalovanej, ktorý v tomto ustanovení
nie je spomenutý.

9. Žalovaná ako zdravotnícky pracovník bola registrovaná od 1.10.2005 v registri F. a od roku 2012
je starobná dôchodkyňa a poberá starobný dôchodok a v roku 2012 ukončila pracovný pomer v

zdravotníckom zariadení a odišla na starobný dôchodok. Žalobca si uplatnil poplatok za vedenie registra
a za vykonanie hodnotenia sústavného vzdelávania v roku 2015, poplatky za rok 2013, 2014 á 4,-- Eur,
rok 2015 5,-- Eur, rok 2016-2020 á 15,-- Eur. Žalovanej bola zaslaná výzva na zaplatenie 18.11.2020 a
bolo zrušené jej členstvo v F.. Žalovanej bola registrácia zrušená ku dňu 10.12.2020. Žalovaná vzniesla
námietku premlčania a nevykonanie hodnotenia sústavného vzdelávania v roku 2015, pretože v tom

čase už nebola zdravotníckym pracovníkom.

10. Súd vykonal dôkazy a to výsluch právneho zástupcu žalovanej a listinnými dôkazmi: prehľad ročných
poplatkov, zápisnicu zo snemu SK G. zo dňa 04.04.2009, výška poplatkov stanovená Slovenská komora
laborantov a technikov, snem F. zápisnica zo dňa 23.05.2015, oznámenie F. zo dňa 30.05.2019, výpis zo

štatistickéhoregistraorganizácií,registračnýlistzodňa26.09.2005,oznámenieozapísanídoregistraF.,
hodnoteniesústavnéhovzdelávaniaz07.07.2015,potvrdenieozápisedoregistraF.z29.10.2009,výzva
na zaplatenie z 18.11.2020, ukazovatele L., oznámenie o výplate dôchodku z 02.04.2012, potvrdenie
z 29.09.2012.

11. Súd vychádzal pri hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti najmä z listinných dôkazov, ktoré
boli navrhnuté, predložené a ďalšie dôkazy strany nenavrhli a súd považoval nárok žalobcu za dôvodný.

12. Právne súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách

v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákona 578/2004 ), ako aj
ustanoveniami § 62 ods. 6, § 63 ods. 5, § 63 ods. 6, § 63 ods. 7, § 63 ods. 8, § 63b ods. 1, § 63b ods. 2,
§ 52 ods. 2 písm. e), ďalej § 52 ods. 3, § 80 ods. 1 písm. d), § 42 ods. 10 a § 71 ods. 3 vyššie uvedeného
zákona, ako aj ustanoveniami § 101, § 102, 517 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.13. Súd prvej inštancie posúdil žalobu ako dôvodnú a opodstatnenú a považoval nárok žalobcu
za nepremlčaný. V konaní je nesporné, že bola žalovaná ako zdravotnícky pracovník registrovaná

v komore SKIZPALT a od roku 2012, kedy ukončila pracovný pomer v zdravotníckom zariadení a
bola poberateľka len starobného dôchodku, avšak k zrušeniu registrácie došlo až v roku 2020 na
základe žiadosti žalovanej. Pohľadávka na súde bola uplatnená 24.7..2023 a výzva na zaplatenie
žalovanej sumy bola doručená dňa 23.11.2020 a teda premlčacia trojročná lehota uplynula najskôr dňa
23.11.2023. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka predstavuje les generalis v otázke začiatku

plynutiapremlčacejlehotyaustanovenie§102Občianskehozákonníkaohľadnepremlčaniaješpeciálny
právny režim pri plynutí začiatku premlčacej lehoty. Zákonodarca v § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.
z. stanovil, že nárok možno uplatniť najskôr po uplynutí 60 dní lehoty stanovenej v písomnej výzve, kde
nesmiebyťlehotanazaplateniekratšiaako7dníatedanazačatieplynutiapremlčacejlehotyjepotrebné
najskôruplatniťprávoudlžníka,čosavdanomprípadeajstaloaakbykuplatneniutedakvýzvenedošlo,
takbyprávozanikloapremlčacialehotabyaninezačalaplynúť.Žalobcasiuplatnilužalovanejsvojnárok

a potom si uplatnil svoj nárok na zaplatenie na súde v dôsledku neplnenia a teda žalobca v zákonnej
lehote podal žalobu na súd, pretože výzva bola doručená 23.11.2020 a trojročná lehota by uplynula
najskôr 23.11.2023 a teda nárok nie je premlčaný a žalobcovi vznikol nárok za poplatok za registráciu,
kde výška toho poplatku bola stanovená zákonom maximálne do 15,-- Eur za obdobie od roku 2013
do roku 2020 a teda nárok, ktorý si uplatňuje žalobca je oprávnený . Žalobca v roku 2015 uskutočnil

u žalovanej aj hodnotenie sústavného vzdelávania a teda mu vznikol nárok na uvedený poplatok a je
na ťarchu žalovanej, že nepreukázala, že z zrušeniu registrácii došlo skôr a že neučinila to vo vzťahu
k príslušnej komore a teda súd v celosti žalobe vyhovel. Nakoľko žalovaná neuhradil svoj dlh včas a
riadne vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z uplatnených istín, ktorých lehotu a
výšku žalovaná nenamietala a to v zákonnej výške od uplatnených dôb v súlade s § 3 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z. z ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a teda v celosti súd žalobe vyhovel.

14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a to tak, že priznal žalobcovi
ako úspešnému náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie včas žalovaná. V prvom rade namieta,
že inštančný súd nesprávne aplikoval zákonné ustanovenia o premlčaní, pričom sa nevysporiadal s
viacerými námietkami žalovanej, ktoré mali pre rozhodnutie veci zásadný význam, pretože napadnutým
rozsudkom prvoinštančný súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi pohľadávky, ktoré boli v čase
podania žaloby 4 až 10 rokov po splatnosti a sú teda premlčané. Poukázala, že ustanovenie § 102

Občianskeho zákonníka nemožno použiť na prejednávaný prípad, pretože na tento prejednávaný prípad
sa toto ustanovenie nevzťahuje. Toto ustanovenie upravuje špecifické prípady nárokov, kedy je potrebné
právo najskôr uplatniť konkrétnej zákonom stanovenej prekluzívnej dobe. Pokiaľ je právo tejto lehote
uplatnené, začína jeho uplatnením plynúť premlčacia doba. Ak nie je zachovaná premlčacia doba nárok
nevznikne. Má za to, že ide, napríklad o reklamačné práva a zodpovednosť za vady zodpovednosť za

niektoré druhy škôd a podobne. Splatnosť nárokov žalobcu vyplýva priamo zo zákona a to k 31.01.
príslušného kalendárneho roka aj táto splatnosť nastala. Pre vznik tohto práva nie je preto potrebné
žiadne uplatnenie práva u dlžníka. Žalovaná považuje za právne neudržateľné, aby sa splatné nároky,
pri ktorých vznikajú aj úroky z omeškania začali premlčovať, až keď veriteľ doručí dlžníkovi výzvu
na jej úhradu, pričom pre takéto doručenie nie je stanovená žiadna lehota. Takýto výklad dotknutých

ustanovení zákonov žalovaná považuje za neudržateľný a odporujúci základným princípom civilného
práva. Má za to, že uplatnený nárok je majetkovým právom, ktoré ako všetky majetkové práva podlieha
premlčaniu podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Taktiež poukázala, že prinajmenšom nároky, ktoré
vznikli viac ako 3 roky pred doručením výzvy žalobcu sú premlčané (pred 23.11.2017). Táto obrana
žalovanej mala pre rozhodnutie súdu vo veci zásadný význam, avšak súd na ňu neprihliadol ani sa s ňou

nezaoberal a nevysporiadal. Žalovaná tak vníma napadnutý rozsudok nielen ako vecne nesprávny, ale
aj ako nespravodlivý, pretože súd ním neposkytol ochranu nedbalému a šikanóznemu postupu žalobcu,
ktorýzneužilsvojeprávanaúkoržalovanejstarobnejdôchodkynesvýraznenižšímprávnympovedomím
a možnosťami. Žalobca sa tak spoliehal na neštandardný výklad zákona, ktorý upiera, žalovanej právnu
istotu poskytovanú inštitútom premlčania. Žalovaná nepozná žiaden legitímny dôvod pre postup, ktorý

zvolil žalobca a považuje ho preto za zneužitie práva. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne a v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov celého konania.16. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý v prvom rade uviedol, že popiera, že by si
žalobou uplatnil premlčané pohľadávky. Má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s
argumentáciou žalovanej a podrobne s poukazom aj na ustanovenie § 102 Občianskeho zákonníka,

s čím sa žalobca plne stotožňuje. Taktiež popiera, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
nepreskúmateľné, pretože súd má povinnosť vysporiadať sa len s rozhodujúcimi otázkami konania nie
s každým argumentom žalovanej. Súd prvej inštancie jasne zdôvodnil, prečo sa na takúto vec aplikuje
§ 102 Občianskeho zákonníka, s odkazom na príslušné ustanovenie právnych predpisov a ich logickou
aplikáciou. Rozhodujúcou otázkou tohto konania bolo, či je alebo nie je pohľadávka premlčaná a či

sa na vec aplikuje § 102 Občianskeho zákonníka, s čím sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal.
Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom prípade súdna prax pripúšťa analogickú aplikáciu
ustanovenia § 102 Občianskeho zákonníka vo vzťahu aj k iným právnym predpisom. Má za to, že
osobitná právna úprava obsiahnutá v zákone č. 578/2004 Z. z. spĺňa všetky predpoklady na aplikáciu
§ 102 Občianskeho zákonníka na posúdenie premlčania nároku, keďže je zrejmé, že súdna prax túto
metodiku aplikuje aj pri iných osobitných predpisoch, ktoré nepredpokladajú preklúziu nároku. Poukázal

na komentár k Občianskemu zákonníku pri výklade § 102 Občianskeho zákonníka, v zmysle, ktorého
„účelom tohto ustanovenia aj odstrániť pochybnosti o začiatku (nie dĺžke) premlčacej doby v prípadoch
keď zákon predpisuje, aby sa právo najskôr uplatnilo len jednostranným právnym úkonom (uplatnením
- § 509 580 a podobne, uplatnením § 504) u fyzickej alebo právnickej osoby. Poukázal, že žalobca je
zákonom zriadená profesijná komora, ktorej fungovanie transparentne určuje právny predpis a právny

predpis opis určuje výšku poplatku , aj splatnosť poplatku, ako aj povinnosť komory pred podaním
žaloby uplatniť právo na zaplatenie. Žalovaná taktiež nemôže dôvodne predpokladať, že si žalobca
a žalovanej nebude uplatňovať nároky, na ktoré má v zmysle zákona nárok a súčasne poukázal, že
oznámil žalovanej jeho zámer podať žalobu v súlade so zákonom a uplatnil si aj nedoplatok u žalovanej
zákonom predpokladaným spôsobom a to výzvou. Od uvedeného momentu , až do podania žaloby,

malažalovanámožnosťzadovážiťsikvecipotrebnépodkladyavtrojročnejpremlčacejdobezistiťvšetky
potrebné informácie o jej doplatku. Je zrejmé, že vymáhanie zákonných nárokov a to určených poplatkov
ani po uplynutí desiatich rokov nemôže narušiť právnu istotu žalovanej a to najmä z dôvodu, že zákon
takúto situáciu výslovne predpokladá v § 102 Občianskeho zákonníka a umožňuje žalovanej konať na
základe výzvy a vyhnúť sa súdnemu konaniu. Žalobca taktiež dôrazne poprel tvrdenie žalovaného, že by

postup žalobcu bol šikanózny, pretože žalobca postupoval pri uplatnení svojej pohľadávky voči žalovanej
v súlade so zákonom a zákonne predpokladaným spôsobom. Taktiež sa vyjadril k návrhu žalovanej o
nepriznanie trov konania v zmysle § 257 CSP, pričom poukázal, že žalovaná je zastúpená právnym
zástupcom a musí si byť vedomá súvisiacich rizík spojených s predlžovaním súdneho konania. Žiadal,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovanú aj k

náhrade trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

17. K uvedenému vyjadreniu sa žalovaná už nevyjadrila.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34

CSP ( Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z. "CSP", platný od 01.07.2016) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP ( a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo
výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil v zmysle ustanovení
§ 387 ods. 1 CSP.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre
zdôraznenie jeho správnosti dodáva nasledovné.

21. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca uplatňuje nezaplatené poplatky za vedenie
registra v zmysle ustanovenia § 63 ods.7 zákona 578/2004 v spojení s ustanovenie § 63 ods. 5 zákona

578/2004 za vedenie registra a poplatok za vykonané hodnotenie sústavného vzdelávania podľa § 42
ods. 10, zákona 578/2004 , pričom žalobca vo svojom účtovníctve evidoval voči žalovanej omeškanie s
úhradou poplatkov a to za obdobie roka 2013 vo výške 4 eur splatnej 31.01.2013, za obdobie roka 2014
vo výške 4 eur splatných k 31.01.2014, za obdobie roka 2015 vo výške 5 eur splatných k 31.01.2015,za obdobie roka 2016 vo výške 15 eur splatných k 31.01.2016, za obdobie roka 2017 vo výške 15
eur splatné k 31.05.2017, za obdobie roka 2018 vo výške 15 eur splatných k 31.01.2018, za obdobie
roka 2019 vo výške 15 eur splatné k 31.01.2019 a za obdobie roka 2020 vo výške 15 eur splatných

k 31.01.2020. Taktiež žalobca vykonal pre žalovanú aj hodnotenie sústavného vzdelávania, za ktoré
žalovaná riadne a včas neuhradila príslušný poplatok a to za obdobie roku 2015 vo výške 10 eur splatnej
18.07.2015 . Žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej záväzkov výzvou jej doručenou dňa 23.11.2020,
pričom žalovaná na výzvu nereagovala a doposiaľ záväzky ani čiastočne nesplnila.

22. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu a v prejednávanej veci konštatuje, že súd
prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v otázke o nepremlčaní nárokov,
ktoré sú v tomto konaní uplatňované.

23. Zákon č. 578/2004 predpokladá možnosť vymáhania nezaplatených poplatkov najskôr po uplynutí
60 dní nasledujúcich ,po uplynutí lehoty stanovenej v písomnej výzve zdravotníckemu pracovníkovi na

zaplatenie poplatku, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní.

24. Za týchto okolností je tak namieste aplikácia § 102 Občianskeho zákonníka v otázke premlčania,
z ktorého vyplýva, že pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby,
začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo. To znamená, že uplatnenie práva

( v danom prípade zaslanie písomnej výzvy v zmysle § 63 ods. 7 zákona 578/2004 ) je uplatnením
tohto práva u fyzickej osoby a zároveň predpokladá začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle tohto
zákonného ustanovenia.

25. Odvolací súd zdôrazňuje že ustanovenie § 102 Občianskeho zákonníka sa aplikuje na osobitný

predpis, ktorý neustanovuje pre uplatnenie nároku prekluzívnu lehotu. Osobitná právna úprava
obsiahnutá v zákone 578/2004 tak spĺňa všetky predpoklady na aplikáciu § 102 Občianskeho zákonníka
na posúdenie premlčania nároku, keďže je zrejmé, že súdna prax túto metodiku aplikuje aj pri iných
osobitných predpisov, ktoré nepredpokladajú preklúziu nároku. Účelom aplikácie ustanovenia § 102
Občianskeho zákonníka je odstrániť pochybnosti o začiatku (nie dĺžke ) premlčacej doby v prípadoch,

keďzákonpredpisuje,abysaprávouplatnilojednostrannýmprávnymúkonomufyzickejaleboprávnickej
osoby.

26. Odvolací súd taktiež pripomína, že z dikcie ust. § 63 ods.1 písm. a/, zákona č. 578/2007 vyplýva
povinnosť zdravotníckeho pracovníka podať žiadosť o zrušenie registrácie v súvislosti s ukončením

výkonu zdravotníckeho povolania. Nemožno mať za to, odchodom do dôchodku dochádza k zrušeniu
registrácie v registri vedenom žalobcom a to priamo zo zákona ,ale je povinnosťou fyzickej osoby
túto skutočnosť komore ( žalobcovi ) oznámiť a súčasne požiadať o zrušenie registrácie. Ak to v
prejednávanej veci žalovaná neurobila , hoci aj z nedbanlivosti, je však povinná žalobcom požadované
poplatky platiť, pretože aj v tomto období komora (žalobca) viedol a aktualizoval údaje v registri ohľadne

jej osoby ako zdravotníckeho pracovníka.

27. Odvolací súd v závere pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou
je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov
práva na spravodlivý proces, pričom z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť

všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami a argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak)
s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany a z odôvodnenia
rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a
právny základ rozhodnutia ( napr. II. ÚS 76/07).

28. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

29. Odvolací súd konštatuje v zmysle uvedeného správnosť týchto dôvodov a podstatných bodoch na
ne odkazuje.30. Súčasne odvolací súd preskúmal všetky námietky vyjadrené v odvolaní žalovanej a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť
zmenu zisteného skutkového a právneho stavu.

31. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výrokom súdu prvej inštancie v časti o trovách konania, ktorý
považuje za vecne správny. Aj odvolacom konaní mal žalobca úspech, naopak žalovaná v odvolacom
konaní úspech nemala a preto odvolací súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 396
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu proti žalovanej

v celom rozsahu.

32. Možno súčasne prisvedčiť aj vyjadreniu žalobcu, ktorý nesúhlasí s nepriznaním trov konania
žalobcovi,požadovanýmžalovanou,vzmysle§257CSP,pretožežalobcabolnútenýnakonaniežalobca
ani reagovať opakovanými písomnými podaniami a žalovaná je zastúpená právnym zástupcom a musí
si byť vedomá súvisiacich rizík spojených s predlžovaním súdneho konania. Súd sa preto stotožnil s

týmto názorom žalobcu a nevidí preto dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP v tomto konaní.

33. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).