Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 39Ek/2075/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123393279
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6123393279.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava; zastúpený právnym
zástupcom: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53255739, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava; proti povinným: 1/
A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. C. XX, XXX XX C. C.; 2/ C. B., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. C. XX, XXX XX C. C.; obaja právne zast.: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát,

Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Hildegarda
Laclavíková, sídlo exekútorského úradu: Slovenská 52, 080 01 Prešov; pre vymoženie istiny 2.741,65
eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti povinnej 1/ proti II. a III. výroku uznesenia Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/2075/2023 zo dňa 24.07.2024 a o sťažnosti povinného 2/ proti III. výroku
uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/2075/2023 zo dňa 24.07.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/2075/2023 zo dňa 24.07.2024 vo výroku

II. a III.z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa
30.08.2023 domáhal od povinných vymoženia istiny 2.741,65 eur s príslušenstvom, a to na základe
exekučných titulov - 1/ Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1980/2022
zo dňa 02.01.2023, 2/ Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1980/2022 zo dňa

22.03.2023; 3/ Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1980/2022 zo dňa 21.04.2023;
4/ Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1980/2022 zo dňa 26.05.2023 (ďalej len
„exekučné tituly“). Súd na základe predmetného Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 19.09.2023
Poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 39Ek/2075/2023 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“)
súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarda Laclavíková, sídlo exekútorského úradu: Slovenská 52, 080 01
Prešov, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 254EX 800/23.

2. Uznesením sp zn. 39Ek/2075/2023 zo dňa 24.07.2024 súd I. výrokom exekúciu podľa § 61k ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku voči povinnému v 2/ rade zastavil, II. výrokom súd návrh povinných
na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti zamietol a III.
výrokom žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinných na
zastavenieexekúcienepriznal.Predmetnéuzneseniesúdvosobevyššiehosúdnehoúradníkaodôvodnil

tým, že súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými
prílohami mal za preukázané, že exekučný titul Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 30Up/1980/2022 zo dňa 02.01.2023, na základe ktorého si oprávnený vymáha istinu vo výške
2.741,65 Eur s príslušenstvom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť len voči povinnému 1/ a nie
voči povinnému 2/. Keďže exekučný titul je právoplatný a vykonateľný len voči povinnému 1/, a nie aj
voči povinnému 2/ a exekúciu možno viesť len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po

stránke formálnej, ako aj materiálnej, súd podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu
zastavil voči povinnému 2/ (výrok I.). Z návrhu na zastavenie exekúcie povinných je zrejmé, že sa nímpovinní domáhali hmotnoprávneho prieskumu exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní platobný
rozkaz vydaný v spotrebiteľskej veci v upomínacom konaní vyšším súdnym úradníkom, odvodzujúc
ho od rozhodnutia pléna Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. 1/2022 z 15.06.2022 a judikatúry Súdneho

dvora EÚ (C - 693/19, C 831/19, /C - 488/17). Súd uviedol, že predmetné uznesenie pléna Ústavného
súdu SR (podľa ktorého ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu
vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí
byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku nie
je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,

ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok,
ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou z dôvodu, že
spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal) sa vzťahuje na tie platobné rozkazy, ktoré boli
vydané podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2021. Je tomu tak preto, že právnou úpravou účinnou
od 01.07.2021 došlo k zmierneniu prísnosti posudzovania vecného odôvodnenia odporu podaného
žalovaným, ktorý je spotrebiteľom. Na uvedené poukázal i samotný Ústavný súd SR v predmetnom

plenárnom uznesení (body 37. a 38. odôvodnenia). K hmotnoprávnemu prieskumu však exekučný súd
môže pristúpiť výlučne len v prípade, ak sa pohľadávka vymáhaná na podklade 1) platobného rozkazu
vydaného vyšším súdnym úradníkom priznaná titulom spotrebiteľskej zmluvy, 2) možnosť podania
odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a 3) právna úprava vyžadovala,
aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. V tomto smere totiž treba zdôrazniť, že hmotnoprávny prieskum

súdneho rozhodnutia zo strany exekučného súdu je prelomením zásady „res iudicata“ (prekážka
rozsúdenej veci), s ktorou úzkou súvisí i zásada „ne bis in idem“ (nie dva krát v tej istej veci) a ak by
exekučný súd vyhovel požiadavke povinného a vykonal hmotnoprávny prieskum exekučného titulu bez
zákonnej opory, porušil by princíp právnej istoty, právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne
konanie na strane oprávneného. Platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v tejto veci bol vydaný

dňa 02.01.2023, a teda sa naň vzťahovala právna úprava zákona o upomínacom konaní účinná od
01.07.2021. Povinným teda na zrušenie platobného rozkazu stačilo podať odpor bez kvalifikovaného
vecného odôvodnenia, čím nebola naplnená tretia podmienka zjednocujúceho stanoviska a to, že
„právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil“. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
ešte poukázal aj na to, že sám Ústavný súd SR v zjednocujúcom stanovisku uviedol, že: „zjednocovacie

rozhodnutie ústavného súdu je rovnako v intenciách § 13 zákona o ústavnom súde záväzné výlučne pre
rozhodovanie o ústavných sťažnostiach podaných proti rozhodnutiam všeobecných súdov založeným
na právnej úprave Civilného sporého poriadku účinnej do 30. júna 2021.“ Pri exekučných tituloch
vydaných všeobecnými súdmi SR (ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku) možno v exekučnom konaní
uplatňovať ochranu spotrebiteľa, jej rozsah je však v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného

poriadku oproti základnému konaniu značne zúžený. Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného
poriadku totiž nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia
neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Možnosť nelimitovaného vecného prieskumu právoplatného platobného rozkazu vydaného

vyšším súdnym úradníkom v upomínacom konaní v spotrebiteľských veciach by v konečnom dôsledku
spôsobil zbytočnosť inštitútu odporu v daných veciach. V upomínacom konaní začatom po 30.06.2021
je možnosť namietať neprijateľné zmluvné podmienky zjednodušeným samotným podaním odporu
bez kvalifikovaného vecného odôvodnenia, teda bez potreby konkrétnej identifikácie neprijateľných
zmluvných podmienok. Nie všetky námietky tak s poukazom na ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného

poriadkuspadajúdoprieskumnejprávomociexekučnéhosúdu.Povinnívnávrhunazastavenieexekúcie
označili niekoľko dôvodov, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená: a) exekučný súd už bol povinný
návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu, že v základnom konaní vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica sp. zn. 30Up/1980/2022 nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky
obsiahnuté v Zmluve o splátkovom úvere č. 5054240897 zo dňa 07.04.2014, a to najmä v časti I., bod

II. Poplatky v znení: „Poplatok za upomienku je vo výške 25 EUR za každú vystavenú upomienku.
Dlžník je povinný Banke platiť Poplatok za poistenie k Úveru vo výške 2,47 EUR, a to v pravidelných
splátkach v periodicite a termíne splátok Úveru.“; b) Neskúmanie bonity a nemožnosť zosplatnenia
úveru. Taký široký (neobmedzený) záber posudzovaných skutočností, ktoré uvádzal povinný, nevyplýva
ani z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022, ani z právnych viet

rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 20.09.2018 sp. zn. C - 488/2017. Ani na základe jedného z
uvedenýchprameňovaplikácieprávanemožnovyvodiťpovinnosťexekučnéhosúdupreskúmaťplatobný
rozkaz, resp. spotrebiteľský vzťah na základe ktorého vznikol exekučný titul, v inom rozsahu než v
tom, že prípadná existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky (len existencia neprijateľnej zmluvnejpodmienky sama o sebe nie je spôsobilou skutočnosťou k zastaveniu exekúcie) musí mať vplyv na
samotný vymáhaný nárok. Skúmanie bonity dlžníka veriteľom predchádza uzavretiu samotnej zmluvy (o
úvere),jepretolenpredzmluvnoupovinnosťouveriteľa,nemožnojuvyhodnotiťakoneprijateľnúvzmysle

OZ a už vôbec nie ako podmienku majúcu vplyv na vymáhaný nárok. Námietka, že veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity povinného tak nebola pre rozhodnutie exekučného súdu
právne významná a tieto tvrdenia mohol povinný uplatňovať len v rámci základného konania, vrátane
tvrdení o zosplatnení úveru, ktorý je sankciou za nesplnenie povinnosti veriteľa konať s odbornou
starostlivosťoupodľa§7a11ods.2ZoSÚ(isámpovinnýposúdilpovahunásledkunesplneniapovinnosti

veriteľa ako sankciu), nie neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Taktiež pokiaľ ide o posudzovanie výšky
odplaty za poskytnutý úver, táto je v prípade prekročenia zákonom stanoveného limitu neplatná pre
rozpor so zákonom, nie preto, že by bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ako už bolo uvedené
vyššie exekučný súd nemá zverenú kompetenciu na hmotnoprávny (materiálny) prieskum exekučného
titulu. Exekučný titul v danom prípade založil prekážku „res iudicata“, pre akýkoľvek spor o plnenie zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi oprávneným (právny predchodcom oprávneného)

a povinným, v dôsledku čoho ani exekučný súd bez zákonného podkladu nemôže opätovne posudzovať,
či plnenie priznané exekučným titulom je v súlade s právnymi predpismi tak, ako sa toho domáha
povinný. Bez zákonnej opory je neprijateľné, aby exekučný súd hodnotil správnosť a zákonnosť
právoplatného súdneho rozhodnutia vydaného iným všeobecným súdom, pretože to nie je primárnou
úlohou exekučného súdu. Exekučný súd nepôsobí ako odvolacia inštancia a ani návrh na zastavenie

exekúcie nie je a nemôže byť opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Exekučný súd je viazaný
predloženým právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zmenený ani zrušený. V
dôsledku uvedeného povinný musí strpieť výkon tohto exekučného titulu, ktorý preukázateľne po jeho
vydaní v celom rozsahu nesplnil dobrovoľne. Predmetná exekúcia sa začala a je naďalej vedená
dôvodne a exekučný súd preto nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri

výkone súdom priznaného práva, pričom je na rozhodnutí oprávneného, či toto právo bude aj realizovať.
Povinní nepredložili relevantný dôkaz, na základe ktorého by exekúcia aj proti povinnému 1/ mohla byť
zastavená. Súd skonštatoval, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha voči povinnému 1/ len
toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Výrok III. predmetného uznesenia vyšší
súdny úradník odôvodnil tým, že nakoľko návrhu povinných na zastavenie exekúcie vyhovel z 50% a

exekúciu zastavil len voči povinnému 2/ a oprávnený má voči návrhu povinných na zastavenie exekúcie
úspech 50%, obe strany majú vo vzťahu k trovám konania rovnaký pomer úspechu vo veci a preto súd
postupom podľa § 255 ods. 2 CSP nepriznal trovy žiadnej zo strán (III. Výrok).

3. Proti II. a III. výroku napadnutého uznesenia podala povinná v 1/ rade v zákonnom stanovenej

lehote sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že povinná nesúhlasí s názorom VSÚ o nedôvodnosti podaného
návrhu na zastavenie exekúcie, pričom posúdením namietaných neprijateľných zmluvných podmienok a
s porušením povinností pri skúmaní bonity a zákonných následkov takéhoto porušenia, sa VSÚ žiadnym
spôsobom nevysporiadal. Dodávateľ nijakým spôsobom nepreukázal jednu zo svojich dôkazných
povinností, a to, že so spotrebiteľom bol vedený akýkoľvek kontraktačný proces vo vzťahu k predmetnej

zmluvnej podmienke. Predmetné zmluvné ustanovenia už boli mnohokrát judikované ako neprijateľné.
V súvislosti s neskúmaním bonity a tým pádom nemožnosťou oprávneného vyžadovať od povinnej
jednorazové splatenie spotrebiteľské úveru povinná poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov
č.k. 29Csp/146/2020 zo dňa 26.04.2021, rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C – 679/2018 zo
dňa 05.03.2020, rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C - 303/20 zo dňa 10.06.2021. Povinnosťou

súdu či už civilného rozhodujúceho o nároku žalobcu alebo exekučného rozhodujúceho o súlade
priznaného nároku s právnym poriadkom, je ex offo posúdiť najmä existenciu neprijateľnosti zmluvných
podmienok, ako aj postup dodávateľa v súlade s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru povinnej
1/ zo strany súdu v upomínacom konaní, ako ani v exekučnom konaní nedošlo k splneniu svojich
ex offo povinností pri súdnom prieskume spotrebiteľských zmlúv, hoci na to povinná 1/ v podanom

odpore poukázala, ale upomínací súd odpor odmietol iba z procesných dôvodov (oneskorene podaný).
Skúmanie bonity v súlade s odbornou starostlivosťou má nesmierny význam pre posúdenie dôvodnosti
celej pohľadávky, pretože zanedbanie odbornej starostlivosti vedie k zákonného následku v podobe
nemožnosti vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a následne platne postúpiť pohľadávku. Dodávateľ v
súvislosti s overovaním bonity spotrebiteľa pri poskytnutí predmetného úveru nemal k dispozícii všetky

relevantné údaje, ktorými sú informácie o jeho rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, výške
príjmu, ako aj výške celkového objemu jeho výdavkov, čím tak došlo k naplneniu hypotézy právnej
normy § 11 ods. 2 zák č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje nielen za
bezúročný a bez poplatkov, ale súčasne nemohol požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľskéhoúveru. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný poukázali na súdne konanie vedené na Okresnom súde
Stará Ľubovňa pod sp. zn. 6Csp/29/2023 o zaplatenie predmetnej pohľadávky. Rozsudkom OS Stará
Ľubovňa č.k. 6Csp/29/2023-294 zo dňa 15.08.2024 bola žaloba žalobcu (v tomto exekučnom konaní

oprávneného) v celom rozsahu (2.741,65 € s príslušenstvom) zamietnutá a bola určená neprijateľnosť
zmluvnej podmienky v Zmluve o splátkovom úvere č. 5054240897 zo dňa 7.4.2014 v časti I, bod II.
Poplatky v znení: „Poplatok za upomienku je vo výške 25 EUR za každú vystavenú upomienku“, a to
práve z dôvodov, ktoré povinní uviedli vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Povinná poukázala
na čl. 38 Charty základných práv EÚ, čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993. Hoci

zo strany exekučného súdu nedošlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie ex offo, sú tu rovnaké
dôvody, ktoré bránia vymáhateľnosti predmetného exekučného titulu. Exekučný súd nie je povinný
preskúmavať celú úverovú zmluvu, avšak jeho povinnosť ex offo súdneho prieskumu sa viaže na tie
ustanovenia, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok. Priliehavým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
vo veci C – 511/17. Napriek oneskorenosti podanému odporu (čo vyplynulo iba z fikcie doručenia
platobného rozkazu do elektronickej schránky povinnej), o čom však nemala ako občan vedomosť

a najmä o následkoch fikcie doručenia) je tu však ťažiskový dôvod s poukazom na uznesenie Ústavného
súdu SR PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022, aby súd v exekučnom konaní napravil pochybenie,
ktoré vzniklo nesprávnym posúdením nielen návrhu na vydanie platobného rozkazu v súdnom konaní,
avšak aj posúdením prvotného návrhu na zastavenie exekúcie a preskúmaním samotného návrhu na
začatie exekúcie. Exekučný súd nesmie rezignovať na povinnosť ex offo preskúmavať a identifikovať

nekalosť obchodných praktík, zmluvných ustanovení, platnosť právneho úkonu z hľadiska rozporu či
súladu s právnym poriadkom a dobrými mravmi, a to najmä pri preskúmaní postupu v súlade s odbornou
starostlivosťou pri skúmaní bonity a teda posúdenie platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

4. Proti III. výroku napadnutého uznesenia podal povinný v 2/ rade v zákonnom stanovenej lehote

sťažnosť, ktorú odvodnil tým, že v danom prípade aplikáciou zásady úspechu úspech povinného
v 2/ rade je v rozsahu 100%, preto má nárok na náhradu trov exekučného konania v plnom rozsahu.
Oprávnený bol úspešný iba vo vzťahu k povinnej v 1/ rade a naopak neúspešný vo vzťahu k povinnému
v 2/ rade, preto je potrebné vysloviť, že mu náhrada trov konania nepriznáva, keďže iba jeho úspech,
resp. neúspech bol len čiastočný. Teda exekučný súd oprávnenému nemá priznať náhradu trov

exekučného konania. So zreteľom na uvedené navrhol, aby súd zaviazal oprávneného k povinnosti
zaplatiť povinnému v 2/ rade náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100% a oprávnenému nárok
na náhradu trov konania exekučného konania nepriznať.

5. Oprávnený sa k podanej sťažnosti povinných písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že

má za to, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou
platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie
je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať
vo veci ako súd vyššej inštancie. Oprávnený sa stotožňuje s napadnutým Uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/2075/2023 zo dňa 24.07.2024 v časti, v ktorej súd návrh povinných na

zastavenie exekúcie zamietol, ako aj v časti nepriznania náhrady trov konania v súvislosti s návrhom
povinných na zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

9. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.10. Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie sťažnosti.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

14. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenými osobami – účastníkmi konania,
v ktorých neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná,

preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinných
je dôvodná a napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zrušiť.

15. Exekučným titulom v predmetnej veci je: platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaný
v upomínacom konaní sp. zn. 30Up/1980/2022 zo dňa 02.01.2023, ktorým boli povinní zaviazaní

k povinnosti zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu vo výške 2.741,65 eur, úrok 682,93 eur, úrok
z omeškania 87,63 eur, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 2.725,65 eur od 24.06.2022 do zaplatenia.
Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť vo vzťahu k povinnej v 1/ rade
dňa 13.06.2023.

16. Uznesením sp. zn. 30Up/1980/2022 zo dňa 22.03.2023 súd odpor žalovanej v 1/ rade (v danom
prípade povinnej v 1/ rade) voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
30Up/1980/2022 zo dňa 02.01.2023 odmietol ako oneskorene podaný.

17. Uznesením sp. zn. 30Up/1980/2022 zo dňa 26.05.2023 súd sťažnosť žalovanej v 1/ rade t.j. povinnej

1/protiuzneseniuOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.30Up/1980/2022zodňa22.03.2023zamietol
a žalobcovi náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

18. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom sp. zn. 6Csp/29/2023-294 zo dňa 15.08.2024, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.11.2024 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu

v Prešove zo dňa 22.10.2024 č. k. 2CoCsp/32/2024-320 zo dňa 22.10.2024 žalobu žalobcu (t.j.
oprávneného) proti žalovanému C. B. (t.j. povinnému v 2/ rade) zamietol. V uvedenom rozhodnutí
súd zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o splátkovom úvere č. 5054240897 zo
dňa 07.04.2014 v časti I bod II Poplatky v znení: poplatok za upomienku je vo výške 25 eur za
každú vystavenú upomienku“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V uvedenom konaní súd dospel

k záveru, že „veriteľ nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere s dlžníkom
skúmal riadne jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, nekonal s odbornou starostlivosťou pri plnení svoje zákonnej povinnosti skúmať schopnosť
dlžníka splácať spotrebiteľský úver, čo vedie k nemožnosti veriteľa požadovať jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch.“

19. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení poukázal na skutočnosť, že exekučný titul –
platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní dňa 02.01.2023 nepodlieha hmotnoprávnemu prieskumu
exekučného súdu odvolávajúc sa na zjednocujúce stanovisko ústavného súdu, a jeho záver, že
prieskumu majú podliehať platobné rozkazy, ktoré boli vydané podľa právnej úpravy účinnej do

30.06.2021.

20. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 68/2024-12 zo dňa
29.02.2024, kde ústavný súd v obdobnom prípade, keď nosným argumentom odôvodnenia rozhodnutia
súdu bola skutočnosť, že exekučný titul nepodlieha hmotnoprávnemu prieskumu a to s odkazom práve

na zjednocujúce stanovisko ústavného súdu uviedol: „Izolovaný záver okresného súdu o nemožnosti
vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu sa však ústavnému súdu javí ako problematický.
Zvlášť v situácii, keď z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by okresný súd skúmal, či v
základnom konaní bola reálne naplnená požiadavka sudcovského posúdenia neprijateľnosti zmluvnýchpodmienok vyplývajúca z § 5 ods. 3 zákona o súdnych úradníkoch. Záver o nemožnosti skúmať
exekučný titul z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v exekučnom konaní by obstál
iba v prípade, ak by bolo nepochybné, že boli riadne preskúmané v základnom konaní.“

21.Znapadnutéhouzneseniavyššiehosúdnehoúradníkaniejemožnézistiť,akosavyššísúdnyúradník
vysporiadal s námietkami povinnej 1/ ohľadom skutočnosti, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté
na neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v zmluve o splátkovom úvere č. 5054240897 zo dňa
07.04.2014 - poplatok za upomienku vo výške 25 eur. Súd súhlasí s argumentáciou vyššieho súdneho

úradníka, že samotná existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky sama o sebe nie je skutočnosťou
podmieňujúcou zastavenie (prípadne čiastočné zastavenie) exekúcie. Uvedený následok môže mať len
taká podmienka, ktorá mala vplyv na vymáhaný nárok. Z návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že oprávnený si uplatnil nárok na 2.741,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
2725,65 eur od 24.06.2022 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 524,22
eur, ako aj úrok vo výške 682,93 eur a úrok z omeškania vo výške 87,63 eur. Nahliadnutím do registra Up

(upomínacie konanie) a to v konkrétne v konaní vedenom pod sp. zn. 30Up/1980/2022 súd mal zistené,
žepovinníčerpalipeňažnéprostriedkyvcelkovejvýške4000eur,pričomnaúveruhradilisumuvcelkovej
výške 6.319,37 eur. Úhrady povinných boli započítané aj na poplatky v rozsahu sumy 332,69 eur.

22. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ ide o poplatok za upomienky, nejde

o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie a spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom postavení
oproti dodávateľovi. Uvedená zmluvná podmienka bola rozhodovacou činnosťou súdov už niekoľkokrát
označená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku bola naviac
označená aj rozhodnutím Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6Csp/29/2023-294 v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/32/2024-320 zo dňa 22.10.2024 rozhodujúc

o nároku žalobcu (oprávneného) vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade (v danom prípade povinnému
v 2/ rade). Táto neprijateľná zmluvná podmienka má vplyv na vymáhaný nárok v predmetnom konaní
a nebola predmetom preskúmania vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení.

23. Súd zároveň poukazuje aj na závery prijaté v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 619/2023

zo dňa 23. 11. 2023, a to, že „Hoci možno súhlasiť s tým, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami je za určitých podmienok realizovateľná aj v exekúcii, hranica posúdenia
neprijateľných zmluvných podmienok musí byť naviazaná na ich jasné vyjadrenie zo strany spotrebiteľa
v jeho podaniach v exekučnom konaní...V konečnom dôsledku kvalita súdnej ochrany vždy nevyhnutne
musí v istej miere zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ takejto ochrany domáha.

Obdobne záväzok vysokej ochrany spotrebiteľa neznamená, že táto ochrana sa má poskytnúť aj vtedy,
ak spotrebiteľ svoje námietky či už voči neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo vôbec voči svojej
povinnosti plniť svoj záväzok celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom konaní alebo dokonca
až obdobne nesústredene v konaní o ústavnej sťažnosti. Opačný prístup by popieral subsidiaritu
poskytovania súdnej ochrany v jej jednotlivých štádiách.“ V intenciách tohto rozhodnutia Ústavného súdu

SR tak nie je úlohou exekučného súdu aktívne „hľadať“ v spotrebiteľskej zmluve neprijateľné zmluvné
podmienky, ale túto povinnosť má práve povinný, ktorý musí označiť neprijateľné zmluvné podmienky
majúce vplyv na vymáhaný nárok. Totiž len tieto neprijateľné zmluvné podmienky môžu byť dôvodom
pre zastavenie exekúcie (v celom rozsahu alebo v časti). Nakoľko povinná 1/ v návrhu na zastavenie
exekúcie poukázala na neprijateľnú zmluvnú podmienku – zmluvnú podmienku z titulu poplatku za

upomienku, je nutné, aby sa s uvedenou okolnosťou súd náležitým spôsobom vysporiadal.

24. Pokiaľ však ide o otázku skúmania bonity zo strany veriteľa a prijatia záveru o tom, či bol veriteľ
oprávnený pristúpiť k zosplatneniu úveru a následnému postúpeniu pohľadávky s príslušenstvom
sťažnostný súd súhlasí s odôvodnením vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení. Prípadné

nedodržanie zákonných a im zodpovedajúcich zmluvných podmienok v úverovom vzťahu (skúmanie
bonity) nespadá pod skúmanie neprijateľnosti zmluvných podmienok tak, ako to na mysli ust. § 53
Exekučného poriadku (Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa posudzuje z hľadiska, či už v čase
uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy zmluvné podmienky tam uvedené boli alebo neboli prijateľné, t.j.
absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky je daná už v čase vzniku spotrebiteľského zmluvného

vzťahu. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná, tak je neprijateľná od počiatku, nakoľko následkom jej
neprijateľnosti je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka jej absolútna neplatnosť (ktorá nastáva od
počiatku, ex tunc), nemôže sa stať neprijateľnou dodatočne. Vyplýva to napokon aj z ustanovenia § 53
ods. 12 Občianskeho zákonníka, kde sa okrem iného hovorí, že neprijateľnosť zmluvných podmienok sahodnotí vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, ako aj
z článku 4 bod 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách obsahujúcom obdobné ustanovenie.

25. Ak teda povinná v 1/ rade v návrhu na zastavenie exekúcie argumentuje okolnosťou, že nebola
skúmanábonitadlžníka(povinného),atedanebolisplnenézákonnépredpokladyprezosplatnenieúveru
a postúpenie pohľadávky, nejde v žiadnom prípade o neprijateľné zmluvné podmienky, ale okolnosti
dodržania či nedodržania zmluvných a zákonných ustanovení, ktoré otázky nespadajú do právomoci

exekučného súdu, ktorého právomoc je oklieštená ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku.

26. Povinná v 1/ rade po doručení platobného rozkazu nekonala v súlade so zásadou „vigilantibus iura
scripta sunt“ t.j. „právo patrí bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s
dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Brániť sa povinná začala až oneskorene v podanom

odpore (ktorý tým pádom nevyvolal právny účinok zrušenia exekučného titulu) a v štádiu exekúcie,
v ktorom sú už možnosti jej obrany obmedzené. Sťažnostný súd zhodne s vyšším súdnym úradníkom
opakuje a zdôrazňuje, že aj keď i pri exekučných tituloch vydaných všeobecnými súdmi SR (ust. § 45
ods. 1 Exekučného poriadku) možno v exekučnom konaní uplatňovať ochranu spotrebiteľa, jej rozsah
je v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, oproti základnému konaniu značne zúžený.

Podľa ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku totiž nie je možné viesť exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať
neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok,
ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Možnosť nelimitovaného vecného prieskumu
právoplatného platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom v upomínacom konaní

v spotrebiteľských veciach by v konečnom dôsledku spôsobil zbytočnosť inštitútu odporu v daných
veciach.

27. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to uznesenie sp. zn.
III. ÚS 354/2024 zo dňa 11.07.2024 v ktorom Ústavný súd konštatoval: „Sťažovateľ požadoval prieskum

splnenia ďalších povinnosti pôvodného veriteľa, ako je posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa, splnenie
informačnej povinnosti veriteľa, a posúdenie otázky, či veriteľ mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru
a pohľadávku postúpiť. Tieto povinnosti však nemajú charakter zmluvných podmienok, ktoré by mali
vplyv na vymáhaný nárok. Pravna úprava obsiahnutá v § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je
limitovaná na posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok,

ktoré však zistene neboli.“ Ďalej poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu - uznesenie sp. zn. I.
ÚS 455/2024-46 zo dňa 21.08.2024: „Sťažovateľka pritom od okresného súdu požadovala vykonanie
prieskumu vo vzťahu k splneniu ďalších povinností pôvodného veriteľa, a to posúdenie úverovej bonity
spotrebiteľa, splnenie informačnej povinnosti veriteľa, a posúdenie otázky, či veriteľ mohol vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru a pohľadávku postúpiť. Tieto povinnosti však nemajú charakter zmluvných

podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. Právna úprava obsiahnutá v § 53 ods. 3 písm. e)
Exekučného poriadku je limitovaná na posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok majúcich vplyv
navymáhanýnárok,ktorévšakvprípadesťažovateľkyzistenéneboli.Okresnýsúdvýslovnekonštatoval,
žeskúmaniebonityspotrebiteľa(dlžníka)jepredzmluvnoupovinnosťouveriteľaanemožnojuvyhodnotiť
ako podmienku majúcu vplyv na vymáhaný nárok (bod 26 napadnutého uznesenia).“

28. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd postupom podľa § 250 ods. 2 CSP zrušil
napadnutý II. výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd návrh povinných na zastavenie exekúcie voči
povinnej v 1/ rade zamietol.

29. Pokiaľ ide o III. výrok napadnutého uznesenia, súd rovnako predmetný výrok zrušil ako výrok
závislý, pričom naviac konštatuje, že za situácie, keď bol povinný úspešným účastníkom vo vzťahu
k oprávnenému, ktorý návrh na vykonanie exekúcie podal aj voči povinnému v 2/ rade napriek
skutočnosti, že nedisponoval vo vzťahu k povinnému v 2/ rade vykonateľným exekučným titulom, je
povinný v 2/ rade úspešným účastníkom vo vzťahu k oprávnenému a v tomto smere mu prislúcha nárok

na náhradu trov konania.

30. Vyšší súdny úradník tak s poukazom na vyššie uvedené opätovne posúdi návrh povinnej v 1/ rade
na zastavenie exekúcie, rozhodne o trovách konania vrátane trov sťažnostného konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).