Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. František Dulačka
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/55/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116212210
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5116212210.3
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., C.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. XX, F., 2a/ G. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, 2b/ I. J.,
C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, 2c/ J. H., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, 3/ K.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, H. M. J., 4/ N. D., C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, 5/ N.
O., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, 6/ P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, 7/ J. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, 8/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, X/ Q. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. F. XXX, XX/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, XX/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F.
XXX, 12/ A. D., C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, 13/ O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/
X, R., 14/ I. H., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, T., 15/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, XX/ O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. O. XXXX, O., R. C., 17/ O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XXX, XX/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, 19/ O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, O., R.
C., 20/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, H. M. J., 21/ P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, 22/
V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX, R., 23/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XX/ H. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, 25/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. B. XXXX/XX, K. Q., 26/ K. K., C.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. F. XXX, žalobcovia v rade 1/ až 26/ právne zastúpení: JUDr. Jozef Polák,
advokát, so sídlom Aleja Slobody 1890/50, Dolný Kubín, proti žalovaným: 1/ I. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXX, 2/ Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. F. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária
JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.
k. 2C/122/2016-309 zo dňa 23.02.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdzuje.
II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a IV. zostáva nedotknuté.
III. Žalobcom 1/ až 26/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie voči žalovanej 1/ zastavil (výrok I.). Žalobcom
1/ až 26/ priznal voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Pripustil,
aby do konania pristúpili ďalšie subjekty na strane žalovaných, tak ako sú bližšie označené vo výroku
III. Pripustil zmenu žaloby v znení ako je bližšie špecifikovaná vo výroku IV.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ až 26/ sa podanou žalobou domáhali, aby súd
určil, že do dedičstva po poručiteľovi N. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v H.
F., patria v spoluvlastníckom podiele 8700/167623-in k celku nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
k. ú. H. F. (parcely registra „E“ – bližšie špecifikované v žalobe). Dňa 02.06.2022 zobrali žalobu voči
žalovanej 1/ späť, nakoľko už nie je aktuálne zapísaná na listoch vlastníctva špecifikovaných v žalobe,titulom Dohody o odstúpení od zmluvy (V1818/15)-416/16. K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodov na
strane žalovanej 1/, ktorá po podaní žaloby na súd uzatvorila so žalovanou 2/ Dohodu od odstúpení
od zmluvy, ktorá bola zavkladovaná Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom
pod Z 1830/16, čím žalovaná 1/ stratila pasívnu vecnú legitimáciu. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Na návrh žalobcov pripustil vstup ďalších subjektov do konania na
strane žalovaných (výrok III.), ktorý návrh odôvodnili tým, že v čase podania žaloby im nebolo známe,
že pôvodne žalované N. D., nar. XX.XX.XXXX a H. N. zomreli pred podaním žaloby. Na návrh žalobcov
pripustil zmenu žaloby tak ako je uvedené vo výroku IV. uznesenia, ktorý návrh odôvodnili poukazom
na výsledky pojednávania zo dňa 02.06.2022 a na skutočnosť, že od podania žaloby došlo k zmene
zapísaných údajov na listoch vlastníctva uvedených v žalobe.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaná 1/, ktorá žiadala, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil
tak, že žalovaní 1/ až 26/ (správne malo byť uvedené „žalobcovia 1/ až 26/“ – poznámka odvolacieho
súdu) nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ nemajú. Argumentovala, že žalobcom nárok
na náhradu trov konania vzniknúť nemohol, pretože voči nej sa žaloby domáhal nedostatočný okruh
aktívne legitimovaných a bol žalovaný aj nesprávny petit. Pokiaľ súd prvej inštancie v uznesení rozhodol
o zmene petitu, je nesporné, že pokiaľ by k zmene petitu nedošlo, žaloba by bola voči nej zamietnutá,
a preto je úspešná voči žalobcom 1/ až 26/.
4. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovanej 1/ písomne nevyjadrili.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“),
po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. m) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré v napadnutom výroku
II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III.
a IV. odvolaním nenapadnuté zostáva nedotknuté.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu
posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup a následne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je
vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v
odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.
2 CSP).
7. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovanej
1/ formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Zároveň poukazuje na zodpovednosť žalovanej 1/ za
obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp
viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
8. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v posudzovanej veci sa žalobcovia voči žalovanej
1/ (okrem iných), domáhali, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi N. D., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v H. F., patria v spoluvlastníckom podiele 8700/167623-in
k celku nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. H. F. (parcely registra „E“ – bližšie špecifikované
v žalobe). Dňa 02.06.2022, pred prvým pojednávaním vo veci, zobrali žalobcovia žalobu voči žalovanej
1/ späť, z dôvodu, že po podaní žaloby uzavrela so žalovanou 2/ Dohodu o odstúpení od zmluvy
(V1818/15)-416/16, ktorá bola zavkladovaná Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym
odborom pod z 1830/16, čím žalovaná 1/ stratila pasívnu vecnú legitimáciu. Vzhľadom na dispozitívny
úkon žalobcov súd prvej inštancie postupom podľa § 145 ods. 1, 2 CSP konanie voči žalovanej 1/
zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP s prihliadnutím na zásadu procesnej
zodpovednosti za zavinenie, v súlade s ktorou žalobcom patrí náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
9. Odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s
účinkami "od začiatku" (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ
získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právnystav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo, a to nielen z
hľadiska obligačných účinkov ale i účinkov vecnoprávnych. Oba tieto účinky sú totiž sledované nielen
pri uzatváraní zmluvy, ale i pri odstúpení od nej a nemožno ich od seba oddeľovať. Obligačné
účinky predstavujú predpoklad pre nastúpenie účinkov vecnoprávnych. Odstúpenie od zmluvy je
jednostranným právnym úkonom. Týmto úkonom realizuje účastník zmluvy svoje právo (nie povinnosť)
domôcť sa v dôsledku naplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu zrušenia zmluvy. Pokiaľ Občianky
zákonník v § 48 ods. 1 umožňuje odstúpiť od zmluvy, ak "je to účastníkmi dohodnuté", má sa na mysli nie
novouzatvorená dohoda, na základe ktorej by bolo v podstate možné odstúpiť od každej zmluvy, ale taká
dohoda prejavená v ustanovení pôvodnej zmluvy, ktorá by stanovovala zmluvný dôvod odstúpenia od
tejto zmluvy. Pokiaľ teda odstúpenie od zmluvy je právne konštituované ako jednostranný právny úkon,
ktorého účinky nastávajú už doručením do dispozičnej sféry adresáta, nie je zároveň (ani s odkazom
na princíp zmluvnej voľnosti) možné právne relevantne uzatvoriť takú zmluvu, predmetom ktorej by
bola dohoda zmluvných strán o odstúpení od predchádzajúcej zmluvy, ktorá by svoje vecnoprávne
účinky nadobúdala až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sžo/229/2010 zo dňa 20.07.2011, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č.
81/2014).
10. V dôsledku predmetného odstúpenia od zmluvy, ktoré žalovaná 1/ v odvolaní nerozporovala a ktoré
je síce, v zmysle údajov zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. H. F., formálne nesprávne označené ako
dohoda, sa ohľadom dotknutých podielov nehnuteľností ex lege obnovil vlastnícky stav, aký existoval
pred uzavretím dohody o odstúpení, a to bez ohľadu na to, či sa táto skutočnosť premietla v katastri
nehnuteľností na základe deklaratórneho vykonania záznamu (Z 1830/16).
11. Pokiaľ žalobcovia vzali žalobu voči žalovanej 1/ späť z dôvodu vyššie uvedenej Dohody o odstúpení,
s ktorým zákon spája obnovenie vlastníctva pôvodného podielového spoluvlastníka na LV č. XXXX,
k. ú. H. F., odvolací súd poukazuje na relevantnosť príčiny, ktorá viedla žalobcov k späťvzatiu žaloby
voči žalovanej 1/, z hľadiska komplexného vnímania sporového konania a rozhodovania o náhrade
trov konania. Vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí
mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia v zmysle § 256 ods. 1 CSP preukázané, či došlo v
konečnom dôsledku k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je
procesné zavinenie zastavenia konania, pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný
môže vziať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Tento reštriktívny
záver však nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Ak
žalovaný svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí
konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania
žalovaným za stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania“ (Števček M., Ficova S., Baricová
J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kolektív, Civilný sporový poriadok, komentár Praha:
C. H. Beck, 2016, strana 531). Odvolací súd poukazuje i na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej z formálneho hľadiska je procesné zavinenie na zastavení
konania v dôsledku späťvzatia žaloby na strane žalobcu, ktorý môže ako jediný zobrať žalobu späť
a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Zavinenie zastavenia konania je potrebné
posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by
sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto ak žalobca zobral žalobu
späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri
rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie
konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby splnenie
žalobou uplatneného nároku žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však
platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný plnil po podaní žaloby uplatnený
nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy
konania, ktoré v spore vznikli žalovanému (uznesenie NS SR sp. zn. 3Obo 12/2018 zo dňa 20.11.2018).
Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva,
otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z
hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní
úspešný alebo nie (uznesenia NS SR sp. zn. 3Sžo/225/2010 zo dňa 25.10.2010, sp. zn. 7MCdo/1/2014
zo dňa 29.05.2014). Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska,
a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala
a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené.12. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalovaná 1/ v čase podania žaloby bola zapísaná
na LV č. XXXX, k. ú. H. F. ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu,
a preto jej svedčala pasívna vecná legitimácia. Až po podaní žaloby, v dôsledku uzatvorenia Dohody o
odstúpení od zmluvy (V1818/15)-416/16 so žalovanou 2/, stratila pasívnu vecnú legitimáciu, z ktorého
dôvodu žalobcovia zobrali žalobu voči nej späť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade bola
žaloba voči žalovanej 1/ podaná dôvodne (z procesného hľadiska) a pre správanie žalovanej 1/ odpadol
dôvod na trvaní žaloby voči nej, preto žalovaná 1/ svojím správaním vyvolala u žalobcov nevyhnutnosť
späťvzatia žaloby. K zastaveniu konania voči nej došlo jednoznačne z dôvodu procesného zavinenia na
strane žalovanej 1/, a nie v dôsledku zavinenia žalobcov, preto je žalovaná 1/ povinná nahradiť žalobcom
trovy, ktoré im v súvislosti s týmto konaním vznikli. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd s odvolacími
námietkami žalovanej 1/ nestotožnil.
13. S poukazom na vyššie konštatované procesné zavinenie žalovanej 1/ na zastavení konania voči
nej súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobcom voči žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu trov
konania.
14. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie vo výroku II. o trovách
konania ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Proti výrokom I., III. a IV. napadnutého
uznesenia odvolanie nebolo podané, čo znamená, že tieto výroky uznesenia súdu prvej inštancie zostali
nedotknuté.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalobcom 1/ až 26/ ako úspešnej procesnej strane v rámci odvolacieho konania vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej 1/, ktorá v ňom úspech nemala. Z obsahu
spisového materiálu vyplýva, že žalobcom v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, preto
odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal
16. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.