Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 34P/121/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325202600
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325202600.3

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, dieťa rodičov - matky: C. D., A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. A. XXXX/X, B. - G., v
konaní zastúpená: JUDr. Eva Szikorová, advokátka, so sídlom Hollého 1854/9, Šaľa a otca: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, toho času H. X, I., J. A., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu a na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka – matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil rodičovské práva a povinnosti
k maloletému dieťaťu a následne sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala

nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté dieťa do starostlivosti matky,
s tým, že miestom bydliska maloletého dieťaťa bude bydlisko matky, miestom, kde bude maloleté
dieťa vykonávať celodennú predprimárnu výchovu a vzdelávanie v šk. roku XXXX/XXXX, bude K.
B. B., F. L. I. XX, XXX XX B., zastupovať a spravovať majetok maloletého majú právo obidvaja
rodičia, otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny kalendárny týždeň od B.
od XX:XX hod. do M. do XX:XX hod., otec je oprávnený v čase začatia styku prevziať maloleté dieťa

v označenom predškolskom zariadení; v prípade, ak maloleté dieťa nenavštívi v uvedený deň začatia
styku predškolské zariadenie, je otec oprávnený si maloleté dieťa prevziať v čase začatia styku v mieste
bydliska matky. Po uplynutí doby určenej na styk je otec povinný maloleté dieťa matke odovzdať v mieste
bydliska matky. V čase trvania styku je otec oprávnený vycestovať s maloletým dieťaťom na územie J.
A., do miesta svojho trvalého bydliska. Otec je oprávnený komunikovať s maloletým dieťaťom každý F.
N. XX:XX hod. do XX:XX hod. a každý B. N. XX:XX I. O. XX:XX hod. telefonicky alebo prostredníctvom

prostriedkom elektronickej komunikácie určených na prenos zvuku a obrazu. V osobitnom režime počas
vianočných a novoročných sviatkov 2025, t.j. v období XX.XX.XXXX – X.X.XXXX je otec oprávnený sa
stýkať s maloletým dieťaťom od XX.XX. od XX:XX hod. do XX.XX. do XX:XX hod. a od X.1. od XX:XX
hod. do X.X. do XX:XX hod. V osobitnom režime sa neuplatňuje úprava platná v bežnom režime. Dieťa
si otec prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku ho odovzdá matke v mieste jej bydliska.

2.Navrhovateľka–matka,svojnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaodôvodnilatým,žemaloleté
dieťa sa narodilo v partnerskom zväzku rodičov, bez uzavretia manželstva, pričom na Okresnom súde
Galanta prebieha t. č. súdne konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, ktorým návrhom matka žiada o zverenie maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti
s úpravou vyživovacej povinnosti otca a úpravou styku, konanie nie je právoplatne skončené. Dňa
XX.XX.XXXX sa uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov, na ktorom rodičia maloletého dieťaťa

neuzavreli rodičovskú dohodu ohľadom maloletého dieťaťa. Navrhovateľka – matka ďalej v návrhu
uviedla, že po tom, ako rodičia v júli 2025 definitívne ukončili spolužitie v spoločnej domácnosti na adreseA.X,XXXXXB.,ktorémiestojedlhodoboajmiestomtrvaléhoaskutočnéhobydliskamaloletéhodieťaťa,
matka podala návrh na zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, pretože otec si po rozchode
nátlakom začal presadzovať starostlivosť o X-XXXXXXX syna v modeli striedavej starostlivosti. Dieťa

od H. XXXX (školský rok XXXX/XXXX) navštevuje K. G. B. – G., F. I., kam bolo prijaté na celodennú
výchovu a vzdelávanie. Tento školský rok XXXX/XXXX je v predškolskom veku, budúci rok by malo
nastúpiť do D. A. P.. Dieťa navštevovalo toto predškolské zariadenie aj v predchádzajúcom školskom
roku a navštevovalo ho so súhlasom otca. Nakoľko otec nepracuje, zvykol si ho nechať doma, keď bola
matka v práci, pričom dieťa sa v tom čase zdržiavalo s otcom prevažne v mieste svojho bydliska v B..

Po tom, čo vzťahy medzi rodičmi boli už napäté, smerujúce k rozchodu, otec si začal maloletého brávať
do I., ale dieťa tam chodilo na X-X dni a aj v tom čase sa dožadovalo prítomnosti matky, na ktorú je
silno citovo naviazané. Otec bez vedomia a bez súhlasu matky prihlásil dieťa od tohto školského roka
na predprimárne vzdelávanie aj v mieste svojho bydliska v I., s čím matka zásadne nesúhlasí a žiada
súd o ochranu záujmov maloletého dieťaťa v tom zmysle, aby mu súd zabezpečil stabilitu prostredia
a nevystavoval ho stresu z odlúčenia od matky, na ktoré nie je dieťa ani zvyknuté a ani nie je vhodné

pre jeho výchovu a prípravu na primárne vzdelávanie, aby dieťa každý týždeň chodilo do predškolského
zariadenia v inom štáte. Matka ďalej uviedla, že možným dôvodom, prečo otec zrejme mohol dieťa
prihlásiť do škôlky aj v J. je ten, že dieťa má trvalé bydlisko aj v I. a má aj české občianstvo. Nikdy
sa však trvalo v J. A. nezdržiavalo; v čase, keď bolo ešte malé a matka s ním bola na rodičovskej
dovolenke, chodili do I. obaja rodičia s dieťaťom často, keďže otec tam má byt, ale nikdy tam trvalo

nebývali. Matka maloleté dieťa do X,X roku veku dojčila. Vzťah postupom času naberal toxické kontúry,
keď otec maloletého dieťaťa začal viac a viac útočiť na dospelých synov matky, najmä na O., ktorý stále
žije s matkou v spoločnej domácnosti, čo potvrdil aj svojimi vyjadreniami na informatívnom stretnutí
rodičov a snažil sa matku s dieťaťom izolovať od ostatnej rodiny a priateľov, privlastniť si ich, aby sa
„jeho rodina“ riadila podľa jeho predstáv. Tento stav sa postupne zhoršoval, najmä po tom, ako matka po

skončení rodičovskej dovolenky nastúpila do práce a chcela, aby maloleté dieťa začalo chodiť do škôlky
ako ostatné deti. V starostlivosti o maloleté dieťa je otec nadmerne kontrolujúcim rodičom, nesúhlasí
s tým, aby sa v jeho neprítomnosti o dieťa starala žiadna iná dospelá osoba okrem matky, ktorú však
znevažuje (aj v prítomnosti maloletého dieťaťa), kričí na ňu a vyvíja na ňu psychický nátlak svojím
vznetlivým a nátlakovým spôsobom komunikácie. Navrhovateľka ďalej uviedla, že otec núti maloleté

dieťa, aby sa vyjadrovalo prednostne v českom jazyku. Maloleté dieťa v prítomnosti svojho otca ešte
v čase, kedy žili v jednej domácnosti, sa neodvážilo ani vstúpiť do izby svojho brata, pretože už vie,
že sa to jeho otcovi nepáči. V jeho neprítomnosti má s bratom dobrý a blízky vzťah. Navrhovateľka
uviedla, že po podaní návrhu na úpravu styku si otec presadil - opäť nátlakom na matku, že maloleté
dieťa bude od H. XXXX týždeň uňho v I. a týždeň v B.. Hoci matka s ním nesúhlasila, jej názor nie

je pre otca dôležitý, jednoducho si ide svoje a dieťa si v nedeľu zobral. Navrhovateľka uviedla, že
nechcela riešiť vzniknutú situáciu návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, keďže dúfala, že na
informatívnom stretnutí rodičov sa rodičom podarí uzavrieť rodičovskú dohodu, avšak stretnutie bolo
ukončené neúspešne. Maloleté dieťa bolo v mesiaci september u otca takto na týždeň 2x, pričom už v
prvom „otcovom“ týždni matka na víkend kvôli dieťaťu vycestovala do I., pretože dieťa sa dožadovalo

jej prítomnosti. Po návrate od otca nechcelo s ním telefonicky komunikovať dva dni, až na naliehanie
matky potom s otcom volalo. Dieťaťu určite neprospieva ani to, aby 4x do mesiaca absolvovalo cestu
v trvaní viac ako 2 hodiny do a z miesta bydliska otca. Otec nemieni kvôli dieťaťu riešiť zmenu svojho
bydliska na H., aby bol bližšie, naopak nalieha na matku, aby sa ona v mene blaha dieťaťa presťahovala
do I.. Stredisko záujmov maloletého dieťaťa a aj matky je na H., tu má matka dlhodobo trvalú prácu a aj

dvoch synov z predchádzajúceho manželstva, ku ktorým má stále vyživovaciu povinnosť a jeden syn s
ňou aj býva v spoločnej domácnosti. Má tu rodinu, zázemie, o maloleté dieťa sa v jej neprítomnosti vie
postarať aj jej plnoletý syn, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti, aj mladší syn H. a takisto aj blízka
rodina, ktorá je t.č. na dôchodku. Navrhovateľka uviedla, že naproti tomu otec dieťaťa je na výsluhovom
dôchodku, deti má dospelé a samostatné s vlastnými rodinami, nepracuje, neexistuje žiadna objektívna

prekážka, ktorá by mu mala brániť v prípadnej zmene svojho bydliska. Hoci otec uvádzal, že s matkou
plánovali žiť v I., vedel, že si založil rodinu so ženou, ktorá žije na H. a má tu záväzky (v tom čase
ešte jej synovia neboli plnoletí a bývali s nimi obaja v spoločnej domácnosti), tento stav akceptoval
a býval s ňou výlučne len na H.. Je zrejmé, že po rozpade partnerského vzťahu nemá matka žiadny
dôvod, aby sa presťahovala do miesta jeho bydliska za popísaných okolností. Navrhovateľka uviedla, že

maloleté dieťa má t. č. 5 rokov jeho stredisko záujmov a skutočné bydlisko je na území H. republiky, je
silno citovo naviazané na matku, ktorá je v tomto veku ešte stále jeho preferenčným rodičom, bez toho,
že by tým chcela spochybňovať citové väzby maloletého dieťaťa voči otcovi. Maloleté dieťa je prijaté
na predprimárne vzdelávanie v mieste svojho skutočného bydliska a dochádzku začalo už v šk. rokuXXXX/XXXX, z toho dôvodu je podľa názoru navrhovateľky nevyhnutné, aby súd dočasne upravil na čas
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, spôsob, akým sa bude realizovať starostlivosť o maloleté
dieťa. Je to nevyhnutné v záujme predchádzania negatívnym vplyvom a stresu, ktorému je maloleté

dieťa aktuálne vystavené tým, že výlučne z vôle otca, napriek nesúhlasu matky od septembra 2025 je
ob týždeň v starostlivosti otca s miestom bydliska v inom štáte ako je jeho obvyklé bydlisko a navštevuje
predškolské zariadenia v dvoch rôznych štátoch. Navrhovateľka uviedla, že komunikácia s otcom o
inom spôsobe starostlivosti, ako on chce, je absolútne nemožná. Pokiaľ nedôjde k včasnému zásahu a
rozumnému usporiadaniu vzťahov tak, aby to bolo v najlepšom záujme maloletého, keďže rodičia sa na

výchove nevedia dohodnúť a otec nerešpektuje žiadne názory a želania matky a nátlakom si presadzuje
svoje predstavy o starostlivosti, je vysoko pravdepodobné, že dieťa bude trpieť následkami takéhoto
necitlivého a destabilizujúceho konania a bude vystavené nadmernému stresu z odlúčenia od matky a z
prebiehajúceho rodičovského konfliktu. Navrhovateľka uviedla, že stav ohrozenia osobnej starostlivosti
o maloleté dieťa a jeho priaznivého fyzického, psychického a sociálneho vývinu je zrejmý už z podaného
návrhu na začatie konania a z priebehu informatívneho stretnutia rodičov. Záverom matka uviedla, že

neodkladným opatrením tak, ako ho navrhuje, bude pre maloleté dieťa vytvorené stabilné zázemie s
možnosťou otca zapájať sa do jeho výchovy a starostlivosti oňho v dostatočnom rozsahu na zachovanie
blízkych väzieb medzi ním a maloletým dieťaťom, pričom v centre záujmu nie je záujem rodičov, ale
vždy len najlepší záujem maloletého dieťaťa.

3.Súdsavrámcidokazovaniaoboznámilsnávrhommatkyajehoprílohami,zápisnicouzinformatívneho
stretnutia rodičov zo dňa XX.XX.XXXX, správou z prešetrených pomerov Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Zámky - pracovisko B. zo dňa XX.XX.XXXX a so záznamom z pohovoru s maloletým
dieťaťom vykonaným na pôde Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky – pracovisko B.
zo dňa XX.XX.XXXX. Súd zistil, že maloleté dieťa pochádza z partnerského vzťahu rodičov, pričom

práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu ešte neboli upravené žiadnym súdnym rozhodnutím.
Navrhovateľka - matka si dňa XX.XX.XXXX podala návrh na úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu. Podľa vyjadrenia otca, na N. H. G. I. taktiež prebieha konanie ohľadom úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že maloleté dieťa sa aktuálne nachádza v striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, pričom otec žije v J. A., dieťa navštevuje materskú školu tak na H., ako aj v J. A., súd
sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či má slovenský súd právomoc rozhodovať o podanom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na skutočnosť, že cudzí prvok sa viaže
k členskému štátu Európskej únie, súd postupoval podľa Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna

2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských
práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „nariadenie Brusel IIb“ alebo „nariadenie“),
ktoré sa uplatní na konania začaté po 1. auguste 2022.

5.Podľačl.15nariadeniaBruselIIb,ajvsituáciách,keďmáprávomocvovecisamejsúdinéhočlenského

štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane
ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského štátu, s ohľadom
na:
a) dieťa, ktoré sa nachádza v danom členskom štáte, alebo
b) majetok, ktorý patrí dieťaťu, a ktorý sa nachádza v danom členskom štáte.

6. S poukazom na vyššie citovaný čl. 15 nariadenia súd dospel k záveru, že slovenský súd má právomoc
rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci maloletého dieťaťa, ktoré sa
nachádza na Slovensku, a to bez ohľadu na to, či bude mať právomoc na konanie a rozhodovanie vo
veci samej podľa nariadenia.

7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky (ďalej ako „kolízny opatrovník“) zo dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bol zrealizovaný spoločný pohovor s rodičmi maloletého
dieťaťa. Z vyjadrení oboch rodičov vyplynulo, že obaja majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa,
pričom ich predstavy o ďalšej úprave práv a povinností voči dieťaťu sú odlišné. V súvislosti s uvedeným

kolízny opatrovník v správe poukázal na zrealizované informatívne stretnutie rodičov, kde sa rodičia
vyjadrili jednak ku svojim príjmovým a majetkovým pomerom ako aj výdavkom dieťaťa a zároveň
prezentovali i svoje stanoviská k podanému návrhu. Obaja rodičia zhodne uviedli, že od narodenia
dieťaťa do jeho 2 rokov (leto 2022), kým otec ešte pracoval, žila rodina prevažne na H.. Otec v tomčase pracoval na polovičný úväzok v J. a buď matka s maloletým dieťaťom chodievali do J. za ním
alebo otec za matkou a maloletým dieťaťom do B.. Približne v období od leta r. XXXX, odkedy je otec
na dôchodku, do leta r. XXXX fungovala rodina asi tak, že týždeň trávili v J. a týždeň na Slovensku

(matka vtedy nepracovala a otec v ČR vlastní byt). Od Q. A. XXXX matka nastúpila do práce a rodina
prestala chodiť v týždňovom intervale do J., chodievali tam len na víkendy, aj to nie každý víkend.
V H. XXXX dieťa nastúpilo do K. M. H.. Matka v roku XXXX D. M. X H. Q. N. L. XXXX P. K. A. M.
X H. (A. Q. D.). Od januára XXXX zvykol otec s dieťaťom každý X. R., kedy matka mala poobednú
zmenu, cestovať v utorky alebo stredy do J. a zvykli tam ostať do nasledujúcej soboty (t. j. X – X dní).

Nebolo to každý 2. týždeň. Občas chodievali do I. aj v týždni, keď mala matka ranné, a to spoločne aj
s matkou, ktorú vyzdvihli priamo z práce v S. v piatok a v I. sa zdržali do M.. V L. XXXX sa situácia
v rodine vyhrotila (rodičia riešili nezhody medzi otcom mal. dieťaťa a plnoletým synom matky ako aj
nezhody medzi partnermi) a otec maloletého dieťaťa sa rozhodol, že bude bývať v I.. Rodičia dospeli k
striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ostalo dieťa v starostlivosti
matky, otec v tom čase absolvoval chirurgický zákrok a následne starostlivosť o maloleté dieťa v období

od XX.XX.XXXX O. D. XX.XX.XXXX zabezpečoval otec. Od XX.XX.XXXX bolo dieťa u matky, pretože
malo termín u lekára v H. a následne trávilo dieťa čas u otca od F. XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Od
uvedeného času došlo k striedaniu dieťaťa v týždňových intervaloch s odovzdávaním v nedeľu, kedy si
otec dieťa zvykne prevziať a odovzdať v mieste bydliska matky. V čase poobedných smien sa o maloleté
dieťa stará matkina známa, prípadne plnoletý syn matky žijúci s ňou v spoločnej domácnosti. Kolízny

opatrovník v správe uviedol, že matka nesúhlasila s tým, aby dieťa nastúpilo do škôlky v J., otec ho
zapísal s vedomím, že dieťa dosiahlo vek pre povinnú školskú dochádzku, pričom zároveň chcel, aby
ostali zachované väzby dieťaťa v bydlisku dieťaťa J.. V škôlke v J. nemali problém s tým, že dieťa
bude navštevovať súčasne 2 materské školy, podľa slov otca ho v tom naopak podporili. V K. I., F. T.
G. J. dieťa prijali s tým, že súhlas matky, otec doloží neskôr. Matka aj v súvislosti s vyššie uvedeným

ako aj v súvislosti s aktuálnym priebehom starostlivosti o mal. dieťa verbalizovala, že zo strany otca
vníma, že si stále presadzuje svoju vôľu, a to jednak čo sa týka úpravy práv a povinností rodičov voči
maloletému dieťaťu ako aj ohľadne výchovných záležitostí týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Otec v tejto
veci uviedol, že má právo mať svoj názor, vyjadriť ho a vždy bol ochotný uzatvoriť kompromis. Otec
nesúhlasí s návrhom matky na NO, s ktorým bol oboznámený. Odôvodnil to tým, že dieťa je zvyknuté

na týždenný pobyt v J. U. G. H. a do oboch škôlok sa teší. Zároveň má za to, že dieťa má nárok na
rovnocenný a rovnoprávny styk s obidvoma rodičmi. Nerozumie, prečo by sa o dieťa v čase pracovných
povinností mala starať iná osoba než on ako rodič, ktorý túto možnosť má. Otec preferuje striedavú
osobnú starostlivosť oboch rodičov a v tejto veci podal aj návrh na súd v J.. Termín pojednávania v J. bol
vytýčený na XX.XX.XXXX alebo XX.XX.XXXX, v tomto si matka, ktorá dostala predvolanie, nebola istá.

K úprave tel. kontaktu, ktorý matka navrhla v NO, otec uviedol, že bežne si zvyknú s dieťaťom volať, resp.
realizovať videohovory na dennej báze, keď je dieťa u matky a takisto aj dieťa s matkou, keď je u otca.
Otec nesúhlasí s návrhom matky v celom rozsahu. V prípade úpravy styku počas zimných prázdnin,
otec by tieto navrhoval upraviť tak, aby dieťa trávilo u matky tento rok od XX.XX.XXXX – XX.XX.XXXX
do XX:XX hod. a následne u otca do XX.XX.XXXX O. XX.XX hod. Matka mal. dieťaťa trvá na svojom

návrhu na NO v celom rozsahu, t.j. aj čo sa týka odôvodnenia aj čo sa týka samotného návrhu úpravy
práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu neodkladným opatrením. Pediatrom dieťaťa je K. V.. Dieťa
je v dispenzárnej starostlivosti ORL a je sledované aj u oftalmológa kvôli R.. Inak je maloleté dieťa vo
všeobecnosti zdravé, výdavky naň sú bežného charakteru. Maloleté dieťa navštevuje od XX.XX.XXXX
súčasne dve materské školy, a to v SR K. M. F. I. B. – G., C. chodilo aj minulý školský rok a zároveň chodí

v J. K. I., M. F. T.. Pohovor s maloletým dieťaťom bol vykonaný bez prítomnosti zákonných zástupcov
maloletého dieťaťa a maloleté dieťa uviedlo, že matka mu hovorila, že si už spolu s otcom nerozumejú
a všimlo si, že sa dnes akoby hádali, matka je s otcom kamarátka a otec je asi kamarát matky. Tiež
uviedlo, že keď urobí nejakú chybu otec je prísnejší, niekedy na neho kričí napríklad ak niečo rozleje.
Navštevovanie dvoch predškolských zariadení maloleté dieťa vníma pozitívne, avšak nevedelo uviesť

meno ani jedného z kamarátov, pretože si ich vraj nestihlo zapamätať. Uviedlo, že s otcom si zvyknú
kresliť a s matkou hrávajú človeče nehnevaj sa. Maloleté dieťa počas pohovoru uviedlo, že má brata O.,
ktorý s nimi býva a brata H.. S O. sa hrávajú na počítači. Počas pohovoru s rodičmi sa dieťa so svojimi
potrebami, prípadne otázkami obracalo na oboch rodičov. Počas pohovoru nakreslilo obrázok, na ktorom
sú tri postavy, matka a otec, ktorí sa držia za ruku a maloleté dieťa, ktoré stálo vedľa otca. Maloleté

dieťa je pravák, vie sa podpísať svojím menom. Maloleté dieťa si jeho názor na ďalšie fungovanie ich
rodiny neželalo zverejniť rodičom.8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.

11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné
miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo
duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

19. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

20. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do
striedavej osobnej starostlivosti.21. Podľa § 367 ods. 2 CMP, ak súd neodkladným opatrením nariadi odovzdanie maloletého do
starostlivosti zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, určí zároveň čas trvania neodkladného opatrenia,
a to najdlhšie na šesť mesiacov.

22. Podľa § 367 ods. 3 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

23. Podľa § 367 ods. 4 CMP, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením;

ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

24. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam, je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce

potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí

zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania
alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia.

25. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že účelom inštitútu neodkladného opatrenia je

rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva,
že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia, to však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení
rodičovbezosvedčeniaaspoňzákladnýchskutočností,ktorébyumožniliprijaťzáveropravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa

a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom prioritný
význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi
vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie nie je
konečným rozhodnutím. Jeho účelom je úprava evidentne ohrozených pomerov maloletého dieťaťa.
Zákonná úprava § 367 CMP nevymedzuje konkrétne situácie, v ktorých môže súd pristúpiť k nariadeniu

neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, t.j. môže k nemu pristúpiť v
závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí vždy starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené
všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené vtedy, ak má súd preukázané,
že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a
pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. V prípade maloletých detí pôjde v zásade

o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.
Neodkladné opatrenie súd preto vydá vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad, t.j. napríklad keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté
z doterajšieho výchovného prostredia. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je
možné ho uplatniť len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby

úpravy pomerov.

26. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník konania osvedčil
uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z
naliehavostisituácie,alevprípadekonaniavovecistarostlivostisúduomaloletýchajzexistenciezáujmu

maloletého dieťaťa. Súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezisťuje
všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností,
ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné dôkazy predložené spolu
s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. Zákonná povinnosť navrhovateľa hodnoverne
osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje

najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi neodkladného opatrenia.27. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd dospel k záveru,
že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to žiada matka. Ako už
bolo uvedené vyššie, použitie neodkladného opatrenia je namieste tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah

súdu na základe aspoň osvedčených základných skutočností umožňujúcich záver o pravdepodobnosti a
dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne ide o stav, kedy vec neznesie
odklad. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však súd nemá osvedčené, že by maloleté dieťa bolo
v ohrození, ani to, že by tu bol potrebný okamžitý zásah súdu v záujme maloletého dieťaťa. Súd
za účelom posúdenia možného ohrozenia života, či zdravia maloletého dieťaťa požiadal kolízneho

opatrovníka o vykonanie šetrenia a o vykonanie pohovoru s maloletým dieťaťom, pričom zo správy
kolízneho opatrovníka vyplýva, že neboli zistené žiadne nedostatky poukazujúce na nedostatočnú
starostlivosť o maloleté dieťa zo strany rodičov. Maloleté dieťa je od polovice Q. XXXX v striedavej
osobnejstarostlivostiobochrodičov,ktorásarealizujevtýždňovýchintervaloch.Otecmaloletéhodieťaťa
kolíznemu opatrovníkovi uviedol, že maloleté dieťa je na tento režim navyknuté, pričom otec ani matka
nerozporujú schopnosti druhého rodiča zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o maloleté dieťa. Ako na

to správne poukázala aj matka vo svojom návrhu, pri rozhodovaní súdu vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých, prvoradým nie je záujem rodičov, ale vždy len najlepší záujem maloletého dieťaťa.
Z doposiaľ zistených skutočností však súd nemá osvedčené, že navrhované neodkladné opatrenie
sleduje primárne záujem maloletého dieťaťa. Ako už bolo uvedené, matka maloletého dieťaťa žiadnym
spôsobom nespochybňuje schopnosti otca postarať sa o maloleté dieťa, ale poukazuje na to, že súčasný

režim maloletého dieťaťa jej nevyhovuje a súhlasila s ním iba kvôli povahe otca. Dňa XX.XX.XXXX
sa na tunajšom súde konalo informatívne stretnutie rodičov, kde rodičia mali priestor, aby prezentovali
svoje návrhy ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, kde sa matka tiež
vyjadrila, že so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí vzhľadom na povahu otca. Z doposiaľ
osvedčenýchskutočnostívšakvyplýva,žemaloletédieťavobdobnomrežimestriedaniafunguje,odkedy

otec opustil spoločnú domácnosť v mesiaci júl 2025. Z vykonaného pohovoru s maloletým dieťaťom je
zrejmé, že má vytvorený dobrý vzťah s obidvomi rodičmi – i keď je matka pravdepodobne preferenčným
rodičom, maloletý chce mať zachovaný vzťah s oboma rodičmi a nemá výhrady ani k aktuálnemu
stavu, kedy navštevuje K. B. v B., aj v I.. Aj z kresby maloletého dieťaťa je zrejmé (nakreslil obrázok,
na ktorom sú 3 postavy – matka a otec sa držia za ruku a on stojí vedľa svojho otca), že dieťa

by si prialo, aby rodičia boli spolu, a teda aktuálna rodinná situácia, t.j. samotný rozchod rodičov je
preňho pravdepodobne mimoriadne stresujúca udalosť. Vzťahy medzi rodičmi sú evidentne narušené,
čo maloleté dieťa intenzívne vníma a tento konfliktný vzťah medzi rodičmi na neho podľa názoru súdu
určite negatívne vplýva. I keď matka vo svojom návrhu uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné v záujme predchádzania negatívnym vplyvom a stresu, ktorému je maloletý aktuálne

vystavený tým, že napriek nesúhlasu matky od H. XXXX je v striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov a navštevuje predškolské zariadenia v dvoch rôznych štátoch, súd doposiaľ nemá osvedčené, že
by na maloleté dieťa negatívne vplývala práve aktuálna forma osobnej starostlivosti, ktorú rodičia od leta
realizujú, resp. skutočnosť, že dieťa navštevuje dve rôzne predškolské zariadenia. Pokiaľ matka tvrdí,
že maloletému dieťaťu neprospieva, aby štyrikrát do mesiaca absolvovalo cestu v trvaní viac ako X I. do

a z miesta bydliska otca, súd uvádza, že maloleté dieťa je na cestovanie do I. zrejme zvyknuté, nakoľko
podľazhodnýchtvrdenírodičov,dodomácnostiotcachodilirodičiapravidelneajvčaseichspolužitia,ato
od útleho veku dieťaťa. Nejde teda o situáciu, resp. prostredie, ktoré by bolo pre dieťa úplne neznáme,
naopak, v obdobnom režime maloletý dlhodobo funguje. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že aj
v prípade vyhovenia návrhu matky v časti úpravy styku otca s maloletým, by musel maloletý uvedenú

cestu niekoľkokrát do mesiaca absolvovať. Matka uvádza jeden konkrétny prípad, kedy sa maloleté
dieťa nachádzalo v starostlivosti otca a dožadovalo sa prítomnosti matky, preto súdu nie je zrejmé, na
základe akých skutočností dospela matka k záveru, že maloleté dieťa je vystavené nadmernému stresu
z odlúčenia od matky takej intenzity, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah súdu formou neodkladného
opatrenia. Na základe doposiaľ zistených skutočností súd nadobudol presvedčenie, že rodičia nedokážu

akceptovať rozhodnutie druhého rodiča o tom, kde si po rozchode ich partnerského vzťahu predstavuje
svoju budúcnosť a namiesto toho, aby hľadali riešenie, ktoré by bolo akceptovateľné pre oboch, každý
z rodičov očakáva od druhého, že svoj život maximálne prispôsobí aktuálne zmenenej rodinnej situácii. V
tejto súvislosti súd poukazuje na Ústavou Slovenskej republiky, resp. aj európskym právom garantované
právo na slobodu pohybu a pobytu, pričom súd, ani iné štátne, či iné orgány verejnej moci nie sú

oprávnené rodičom prikazovať, aby sa z miesta svojho bydliska presťahovali na iné miesto. Rovnako
súd nemôže zakázať rodičovi dieťaťa slobodný výber školského, resp. predškolského zariadenia - súd
je oprávnený rozhodovať len o nahradení súhlasu rodiča, pokiaľ ide o nezhodu rodičov o podstatných
veciach, týkajúcich sa maloletých detí, v danom prípade však matka ani netvrdí, že by otec vyjadrilnesúhlas s tým, aby maloleté dieťa navštevovalo materskú školu v B.. Zákonnosť postupu materskej
školy v I. súdu taktiež neprináleží hodnotiť, keďže preskúmavanie postupov zahraničných správnych
orgánov a zákonnosti ich rozhodnutí patrí do právomoci príslušného orgánu daného štátu.

28. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloleté dieťa sa nachádza v striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa realizuje v zásade bez väčších problémov - maloleté dieťa má
vytvorený blízky vzťah k obom svojim rodičom a na uvedený model starostlivosti sa adaptovalo. Súd
nezistil, že by v danom prípade existovala nejaká bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo

dôjsť, keby vo veci nenariadil neodkladné opatrenie. Vzťahy medzi rodičmi sú síce problematické,
no pokiaľ ide o maloleté dieťa, ktorého záujem sa v tomto konaní sleduje primárne, súd nezistil, že
by bolo momentálne ohrozené jeho zdravie, život, výživa, výchova či iný dôležitý záujem. Inštitútom
neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa pritom má zamedziť vzniku
nejakej ujmy na dôležitých záujmoch maloletých detí, jeho účelom rozhodne nie je riešenie sporov medzi
rodičmi detí. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade

nebola osvedčená existencia stavu, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah súdu s ohľadom na najlepší
záujem maloletého dieťaťa. Súd zdôrazňuje, že len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia
dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu je namieste rozhodnúť neodkladným opatrením. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie takej situácie, ktorá nepochybne vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného

opatrenia bez toho, že by boli aspoň osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie dieťaťa, by
podľa názoru súdu neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného
rodiča pred druhým. Z uvedeného dôvodu súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v
celom rozsahu zamietol.

29. Záverom súd dáva do pozornosti rodičov ustanovenie § 28 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine, v zmysle ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére
šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju
jeho osobnosti, aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v

iných právnych predpisoch. Vzhľadom na uvedené súd apeluje na rodičov, aby pristúpili zodpovedne
a mimoriadne empaticky k vzniknutej komplikovanej rodinnej situácii a aby zvážili možnosť využitia
(kolíznym opatrovníkom už ponúknutej) odbornej pomoci, resp. aby uprednostnili záujmy maloletého
dieťaťa a konštruktívne riešenia problémov pred zbytočným prehlbovaním konfliktov. Súd pripomína,
že sú to predovšetkým rodičia (nie súd), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho

dieťaťa. Je nevyhnutné, aby sa v záujme svojho dieťaťa snažili vytvoriť pre maloleté dieťa láskyplné
prostredie, uvedomujúc si, že akýkoľvek súd, ani ďalšie inštitúcie nie sú bez úprimnej snahy a súčinnosti
oboch rodičov schopné zabezpečiť usporiadanie roztrieštených vzťahov v rodine.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako

je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok
priestoru na vykonanie potrebného dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam
zodpovedajúca úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu bude predmetom konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z. z.) elektronicky

do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z. z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.