Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121010932
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7121010932.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Miroslava Baňackého, PhD., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 30. októbra 2025, v trestnej veci proti A. B., obžalovaného pre prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods.1 písm. a) Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo
dňa 24.6.2025 sp. zn. 10T/26/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Košice zo dňa 24.6.2025 sp. zn. 10T/26/2021 bol obžalovaný A. B. uznaný
za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v C. dňa 12.10.2019 v čase okolo 04.35 hod. na mieste verejnosti prístupnom pred podnikom D.,
na ul. C. spoločne s E. F. fyzicky napadol poškodeného G. H. C. a to tak, že po predchádzajúcich
slovných nezhodách ho udrel rukou do oblasti tváre následkom čoho poškodený spadol na zem a keď
sa pokúšal postaviť zo zeme, tak ho E. F. kopol do oblasti hlavy, čím takto poškodenému G. H. C.
spôsobili poškodenie na zdraví a to viac úlomkovú zlomeninu nosovo - čeľustného komplexu /tzv. noso-
maxiliárny komplex/ t. j. zlomenina prednej a bočnej steny ľavej čeľustnej prínosovej dutiny, nosových

kostí, čuchovej kosti a dolného okraja ľavej očnice s posunom kostených úlomkov, zlomenina prednej
steny pravej čeľustnej prínosovej dutiny s vpáčením /impresiou/ kostených úlomkov, pomliaždenie ľavej
očnice a otras mozgu ľahkého stupňa so sťažením obvyklého spôsobu života v trvaní 21-28 dní.

Za to bol obžalovanému A. B. podľa § 364 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. § 37 písm. h/, písm. m/ § 42 ods. 1
Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému skorším trestným
rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 0T/1/2020 zo dňa 2.1.2020, ktorým bol odsúdený podľa §

360 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením
pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa§287ods.1Trestnéhoporiadkusúduložilobžalovanémuspoločneanerozdielnesužodsúdeným

E. F. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému G. H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytomI. J. XX, C., adresa pre doručovanie J., K. XXX, škodu vo výške 4.558,50 eur; poškodenému L. M. N.,
N. C., O. B. X, C., P.: XX XXX XXX škodu vo výške 905,67 eur.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný.

Vpísomnýchdôvodochodvolaniaodôvodnenéhoprostredníctvomsvojhoobhajcuuviedol,ženapadnutý
rozsudok mestského súdu považuje za nezákonný a to pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku,
najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení z dôvodu, že prvostupňový súd sa

nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Ide o pochybnosti o správnosti
skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie je potrebné opakovane vykonať
dôkazy, resp. vykonať ďalšie dôkazy. Jedná sa predovšetkým o výpovede svedkov: N. Q., E. F., D.
C., G. R. a N. F., ktoré prvostupňový súd nevyhodnotil v prospech obžalovaného. Mestský súd sa
dôsledne neriadil zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 odsek 12 Tr. por., podľa ktorého
orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho

vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo,
aby ich súhrne, nezávisle od toho či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá
zo strán. Postup súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov nebol v súlade sú uvedenou zásadou. Súd
sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vykonané dôkazy
vyhodnotil iba jednotlivo a jednostranne, teda ich nevyhodnotil v súhrne alebo vzájomnej súvislosti.

Z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávny záver, pokiaľ vydal odsudzujúci rozsudok napriek tomu, že
existujúce dôkazy nepreukazujú spoľahlivo a jednoznačne spáchanie skutku. Výrok o vine odôvodnil
najmä výpoveďou poškodeného, ktorý podrobne popísal skutok, ako aj to, že tomu predchádzala
vzájomná hádka, ako aj možný motív útoku a identifikoval obžalovaného ako útočníka. Konštatované
tvrdenia súdu sú v rozpore s výpoveďou samotného poškodeného. Výpovede ostatných vypočutých

svedkov (Q., F., R., C.) súd vyhodnotil ako nevierohodné pre priateľský vzťah k obžalovanému a
rozpory v ich výpovediach, z čoho vyvodil snahu svojimi výpoveďami pomôcť obžalovanému. Pokiaľ
ide o vykonané dokazovanie prvostupňový súd nevyhodnotil jednotlivé výpovede správne, resp. ich
vyhodnotil nesprávne. Ide o výpoveď poškodeného, ktorý priznal, že počas noci požíval alkoholické
nápoje, čo je potrebné považovať za kľúčové. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že poškodený v

noci až do ranných hodín vystriedal viacero pohostinských zariadení, kde požíval alkoholické nápoje.
Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že počas prípravného konania OČTK vykonal rekogníciu len
podľa fotografií. K samotnému dokazovaniu je nutné uviesť, že z výpovede obžalovaného a svedka
F. nevyplynula predchádzajúca vzájomná dohoda, že na poškodeného fyzicky zaútočia. Ich konanie
bolo nezávislé od seba, keď poškodeného podľa tvrdenia obžaloby mal udrieť obžalovaný B. a až

následne, keď bol poškodený na zemi a vstával, bol tento fyzicky napadnutý obžalovaným F., ktorý
mal poškodeného kopnúť do hlavy. Za účelom zistenia skutkového stavu a následkov prečinu mal súd
podrobne vypočuť znalca G. R. Q., N. k znaleckému posudku z odboru zdravotníctvo, predovšetkým
k charakteru a mechanizmu vzniku jednotlivých zranení poškodeného, aby bolo možné ustáliť, či aj
útok obžalovaného mal charakter ujmy na zdraví. K samotnému vykonanému dokazovaniu je potrebné

uviesť, že žiaden zo svedkov neuviedol, že to bol obžalovaný, kto mal na poškodeného fyzicky zaútočiť
alebo ho akokoľvek slovne napadnúť. S prihliadnutím na časový odstup približne štyroch rokov medzi
skutkom a výsluchom svedkov je zrejmé, že jednotlivé výpovede vykazovali isté nepresnosti a rozpory,
ktoré však možno pripísať prirodzenému výpadku pamäte, a nie účelovosti. Skutočnosť, že niektorí
svedkovia obžalovaného poznali, nie je dôvodom na automatické vylúčenie ich výpovedí alebo na ich

diskreditáciu. K incidentu došlo v prostredí, kde sa obžalovaný pohyboval a kde sa mohli nachádzať
osoby, ktoré ho poznajú. Takáto okolnosť však sama osebe nemôže byť dôvodom na odmietnutie ich
výpovedí ako nedôveryhodných, obzvlášť ak nie sú v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pri
hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä vnútornej štruktúre výpovede svedka,
teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam, o

okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými vykonanými
dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka
(poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok je s obžalovaným príbuzenskom,
respektíve v priateľskom, nepriateľskom vzťahu, prípadne vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti.
Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle

ustanovenia paragrafu 2 odsek 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina
dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. (Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
25Co/21/2019 zo dňa 19.02.2020). Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych
dôkazov musí tvoriť logickú, ničím neprerušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorávo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho
spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže
byť teda založený len základe takých dôkazov, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok,

ktorý je predmetom trestného stíhania. V danom prípade okrem nejednoznačnej a rozpornej výpovede
poškodeného C., ktorého výpoveď je v rozpore takmer so všetkými vykonanými dôkazmi, neexistuje
jediný dôkaz, z ktorého by bolo možné prijať záver o vine obžalovaného. Rovnako sa nestotožňuje
s výrokom o náhrade škody, ktorým mestský súd uložil obžalovanému povinnosť podľa § 287 ods. 1 Tr.
por. spoločne a nerozdielne s už odsúdeným E. F. nahradiť spôsobenú škodu G. H. C. vo výške 4.558,50

eur a L. M. N. 905,67 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
mestského súdu podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušil a vrátil vec mestskému súdu na nové
konanie a rozhodnutie.

Poškodený v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok Mestského súdu Košice je vecne
správny a zákonný. Prvostupňový súd vykonal zákonným spôsobom všetky dostupné dôkazy potrebné

pre zistenie skutkového stavu nevyhnutných pre rozhodnutie. Rovnako tak prvostupňový súd v súlade s
ustanovením § 168 Trestného poriadku dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou
obžalovaného. Uložený trest považuje za zákonný a spravodlivý a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj
generálnej prevencie. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného

podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie

je dôvodné.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie mestského súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právne závery

mestského súdu vo vzťahu ku všetkým výrokom napadnutého rozsudku.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel

tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. mestský súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj

obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere mestského súdu a keďže sa so závermi mestského súdu stotožňuje, tak
na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Mestský súd po riadnom a zákonnom dokazovaní dospel k správnemu, jednoznačnému
a nespochybniteľnému záveru, že skutok sa stal, napĺňa pojmové znaky žalovaných trestných činov a že
ho spáchal obžalovaný A. B..

Po podrobnom preskúmaní spisového materiálu a vykonaného dokazovania sa krajský súd v celom
rozsahu stotožnil s názorom mestského súdu, že obžalovaný je zo skutku jednoznačne usvedčovaný
výpoveďou poškodeného G. H. C. a svedkami N. Q., ktorý predmetný konflikt sledoval zo svojho
motorového vozidla. Pokiaľ ide o predmetnú výpoveď z hľadiska jej objektivizácie priebehu skutku,
táto objektivizovala časovosť skutku spôsobom, že prvý útok bol vedený útočníkom (obžalovaným)

na hlavu poškodeného a druhý útok bol vedený ďalším útočníkom, ktorý mal poškodeného kopnúť
do oblasti hlavy. Ďalšou osobou, ktorá mala byť prítomná pri fyzickom útoku mala byť neznáma žena
s dlhými čiernymi vlasmi, ktorá sa mala snažiť zabrániť prvému útočníkovi, ktorý mal poškodeného
fyzicky napadnúť. Krajský súd považuje za nutné uviesť, že pokiaľ ide o priebeh skutkového deja-útoku obžalovaného na poškodeného, tento bol vedený dvoma osobami a to konkrétne obžalovaným
a svedkom E. F. (právoplatne odsúdeným) v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd. Samotný priebeh
útokov – obžalovaným úder do hlavy a následne svedkom F. (už právoplatne odsúdeným) kopnutie do

hlavy poškodeného je nutné poňať ako spoločné konanie, predovšetkým z časovej línie. Ide o tak rýchly
sled útokov na poškodeného, že akékoľvek iné logické vysvetlenie neobstojí, a to najmä ak vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný v čase útoku sa so svedkom E. F. poznal a obaja sa
nachádzali na mieste, kde k útoku na poškodeného došlo.

Popri týchto svedeckých výpovediach mestský súd správne poukázal aj na vykonané znalecké
dokazovanie M. K. G., O., z odboru Zdravotníctvo a Farmácia odvetvie Chirurgia, Traumatológia,
Ortopédia, zo záveru ktorého vyplýva, že poškodený utrpel viac úlomkovú zlomeniu nosového –
čeľustného komplexu vľavo, zlomeniu prednej a bočnej steny ľavej čeľustnej prínosovej dutiny, nosových
kostí, čuchovej kosti a dolného okraja ľavej očnice s posunom kostených úlomkov, zlomeninu prednej
steny pravej čeľustnej prínosovej dutiny s vpáčením kostených úlomkov, pomliaždenie ľavej očnice

a otras mozgu ľahkého stupňa. Posudzované zranenia boli spôsobené tupou silou relatívne vysokou
intenzitou opakovaných úderov zovretou päsťou, kopancov nohou, a podobne. Mechanizmus vzniku
jednotlivých zranení zodpovedá výpovedi poškodeného.

Je teda nutné uviesť, že skutkové zistenia korešpondujú aj so závermi vyššie uvedeného znaleckého

posudku č. 102/2019, so závermi ktorého sa stotožnil aj krajský súd, ktorý konštatoval, že poškodený
utrpel vyššie uvedené poranenia. Rovnako tak sa krajský súd stotožnil aj konštatovaným mechanizmom
vzniku predmetných zranení, ktorých vznik mohol byť spôsobený, ako to uvádzal poškodený G. H.
C., ktoré boli spôsobené vysokou intenzitou opakovaných úderov zovretou päsťou, kopancov nohou,
a podobne.

Záverom krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť skutočnosť, že pokiaľ ide o odvolacie námietky
týkajúce sa hodnotenia vykonaných dôkazov – svedeckých výpovedí, mestský súd uviedol, ktoré
skutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakýmiúvahamisaspravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom je nutné konštatovať, že v zásadných skutočnostiach si tieto

neodporovali.

Pokiaľ ide o výrok o treste, mestský súd sa adekvátnym spôsobom vysporiadal s osobou obžalovaného
a v tejto súvislosti správne zistil, že obžalovaný bol 4-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom
Okresného súdu Košice II sp. zn. 0T/1/2020 zo dňa 2.1.2020, právoplatným toho istého dňa, za čo

mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zohľadniac všetky skutočnosti majúce význam z hľadiska
ukladaniadruhutrestuavýmery,sakrajskýsúdstotožnilsnázorommestskéhosúdu,žeuloženýsúhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia spĺňa všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej

prevencie.

Nezistiac žiadne pochybenie mestského súdu ani vo výroku o povinnosti obžalovaného nahradiť
poškodenýmspôsobenúškodu,krajskýsúdodvolanieobžalovanéhopodľa§319Tr.por.akonedôvodné
zamietol.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.