Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121525677
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121525677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov

senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Evy Vallovej v spore žalobcu: Poľnohospodárska spoločnosť KOLTA,
s. r. o., so sídlom Kolta 252, 941 33 Kolta, IČO: 00 199 281, právne zastúpený: G. Lehnert, s. r. o.,
advokátska kancelária, so sídlom Budova ORBIS, Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 31 347 762, proti
žalovanému : P.G.TRADE, spol. s r.o., so sídlom Hadovská 870, 945 01 Komárno, IČO: 34 108 297,
právne zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Horná 13, 974 01
BanskáBystrica,IČO:52826791,ozaplatenie411.004,39eurspríslušenstvom,oodvolanížalovaného
proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/2/2022 - 498 zo dňa 21.9.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave čiastočný rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/2/2022 - 498 zo dňa
21.9.2023 p o t v r d z u j e .
II.KrajskýsúdvBratislavepriznávažalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaozaplatenie
istiny 285.580,03 eur proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) napadnutým čiastočným rozsudkom č. k.
4Cb/2/2022-498 zo dňa 21.9.2023 výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 285.580,03
eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. rozhodol, že súd o náhrade trov konania
rozhodne v konečnom rozhodnutí (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“).

2. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca (pôvodne označený
obchodným menom „Poľnohospodárske družstvo KOLTA“) sa svojím žalobným návrhom doručeným
Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.10.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny
411.004,39 eur s príslušenstvom a trovami konania na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca
v zmysle § 409 Obchodného zákonníka dodal žalovanému tovar - kukuricu kŕmnu v množstve 2 900
ton za kúpnu cenu 449.500,00 eur, a túto kúpnu cenu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 5120120005

zo dňa 22.12.2020 s dátumom splatnosti 5.1.2021, pričom žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie
tovaru v dodacom liste č. 620020112 zo dňa 22.12.2020. Časť peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške
38 495,61 eur zanikla započítaním s peňažnými pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi v celkovej
výške 38.495,61 eur, čo vyplýva z obsahu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov v
EUR uzavretej dňa 23.7.2021, v ktorej zmluvné strany skonštatovali, že žalovaný z pohľadávky žalobcu
zaplatil (v skutočnosti započítal) sumu 34.882,30 eur, pričom sa dohodou započítava ďalších 3.613,31
eur, čiže v dôsledku toho pohľadávka žalobcu zanikla v časti 38.495,61 eur (34.882,30 eur + 3.613,31

eur). Žalobca si teda svoju povinnosť dodať žalovanému tovar a previesť na neho vlastnícke právo
k tovaru v zmysle ustanovenia § 409 a nasl. Obchodného zákonníka riadne splnil, žalovaný si svoju
povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar podľa § 447 cit. zákona nesplnil. Celkový dlh
žalovanéhovočižalobcovikudňupodaniažalobynasúdpredstavovalsumu411.004,39eur(449.500,00eur - 38.495,61 eur). Žalobca predložil súdu listinné dôkazy, a to účtovný doklad č. 5120120005 zo
dňa 22.12.2020, faktúru č. 5120120005 vystavenú dňa 22.12.2020, dodací list č. 620020112 a dohodu
o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 23.7.2021, ktorými preukazoval dôvodnosť

žaloby.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu a uviedol, že tvrdenia žalobcu sa
nezakladajú na pravde, čo preukazuje listinou - Uznanie záväzku a dohoda o splátkovom kalendári zo
dňa 7.6.2021, z ktorého je zrejmé, že splatnosť záväzku žalovaného ku dňu podania odporu nenastala,

nakoľko je v zmysle čl. I bodu 3 jasne uvedené, že dlh bude dlžníkom veriteľovi uhradený na základe
splátkového kalendára tak, že dňa 15.7.2022 uhradí dlžník veriteľovi 100.000,00 eur, dňa 15.8.2022
uhradí dlžník druhú splátku 100.000,00 eur, dňa 15.9.2022 uhradí 100.000,00 eur a dňa 17.10.2022
uhradí štvrtú splátku 111.004,39 eur. Žalovaný (dlžník) v listine Uznanie záväzku a dohoda o splátkovom
kalendári zo dňa 7.6.2021 vyhlásil, že uznáva dlh v sume 411.004,39 eur, čo do právneho dôvodu i čo
do výšky záväzku. Podľa žalovaného jeho cieľom nie je svoj záväzok neuhradiť, ale uhradiť ho v inom

termíne, ako uvádza žalobca, nakoľko z dôkazu Uznanie záväzku a dohoda o splátkovom kalendári
zo dňa 7.6.2021 vyplýva, že splatnosť záväzku žalovaného ku dňu podania odporu nenastala, a z
uvedeného dôvodu je možné jeho vymáhanie považovať za predčasné. Ďalej namietol skutočnosť, že v
mene žalobcu vystupuje osoba (resp. osoby), ktorá síce je uvedená ako štatutár žalobcu v obchodnom
registri, avšak nemá (a nikdy ani nemala) oprávnenie konať v mene žalobcu, čo je v súčasnosti

predmetom viacerých súdnych konaní, v ktorých sa skutoční členovia družstva domáhajú určenia
neplatnosti členských schôdzí, na ktorých boli podvodne a v rozpore s platným právnym poriadkom
Slovenskej republiky dosadené osoby do funkcií predsedu a podpredsedu družstva. Uvedené žalovaný
preukazuje podanými žalobami, z ktorých vyplýva, že ku dňu podania odporu sa skutoční členovia
družstva (žalobcu) domáhajú zrušenia vykonaných zápisov údajov do obchodného registra, ako aj

určenia neplatnosti uznesení členských schôdzí, na ktorých boli do funkcií predsedu a podpredsedu
Poľnohospodárskeho družstva Kolta vymenovaní Q. N. a N.Q. R..
4. Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu, aby sa k odporu žalovaného vyjadril a uviedol, či
navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Právny zástupca žalobcu navrhol
v konaní pokračovať, preto Okresný súd Banská Bystrica ako súd príslušný v rámci upomínacieho

konania postúpil vec miestne príslušnému Okresnému súdu Komárno dňa 14.2.2022 ako súdu
príslušnému na prejednanie sporu.

5. Žalobca v podaní zo dňa 17.2.2023 uviedol, že žalovaný mal voči nemu oprávnenú a splatnú
pohľadávku z bežného obchodného styku vo výške 7.143,26 eur, ktorá vyplynula z faktúry žalovaného č.

5121070220 splatnej dňa 12.8.2021 na sumu 5.938,39 eur a faktúry žalovaného č. 5121070255 splatnej
dňa 13.8.2021 na sumu 1.204,87 eur, ktoré žalobca jednostranne započítal voči svojej pohľadávke
uplatňovanej v konaní v tejto veci na základe „oznámenia o jednostrannom zápočte pohľadávok“ zo
dňa 29.3.2022. V dôsledku tohto jednostranného započítania uvedená pohľadávka žalovaného vo výške
7.143,26 eur zanikla v celom rozsahu a pohľadávka žalobcu tvoriaca predmet tohto konania zanikla do

výšky 7.143,26 eur, čiže jej zostávajúca výška je 403.861,13 eur. Zároveň navrhol, aby súd s poukazom
naustanovenie§213CSPvydalčiastočnýrozsudokzdôvodu,ževpriebehukonaniasastalanespornou
časť uplatneného procesného nároku žalobcu vo výške istiny 285.580,03 eur. Pôvodne uplatnená istina
bolavovýške411.004,39eur,mínusčiastočnéspäťvzatieistinyvovýške7.143,26eur,mínusžalovaným
tvrdená pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 118.281,10 eur, ktorá je sporná. Žalovaný

totiž nenamietal oprávnenosť ani splatnosť pohľadávky žalobcu do výšky istiny 285.580,03 eur, ako bolo
zrejmé z jeho relevantných podaní.

6. Súd prvej inštancie právne odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 2, §
409 ods. 1, § 411, § 447, § 448 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný

zákonník alebo ObZ“) a § 40, § 471c, § 177 ods. 1, § 179 ods. 1, § 213 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „Civilný sporový poriadok alebo CSP“).

7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak je žalobou
uplatnených viacero procesných nárokov alebo jeden procesný nárok, predmetom ktorého je deliteľné

plnenie, umožňuje zákon rozhodnúť o časti prejednávanej veci čiastočným rozsudkom. Kritériom
možnosti pre súd rozhodnúť takouto formou rozhodnutia bude účelnosť. Podmienky účelnosti budú
spravidla splnené vtedy, ak bude rozhodnutie v súlade s princípom procesnej ekonómie, pričom bude
záležať na voľnej úvahe súdu. Treba však brať zreteľ na okolnosti konkrétnej prejednávanej veci.8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že považoval argumenty uvedené žalobcom v jeho procesnom
útoku za jednoznačne preukázané a teda, že žalobca dodal žalovanému tovar - kukuricu kŕmnu v

množstve 2900 ton za kúpnu cenu v celkovej výške 449.500 eur. Túto kúpnu cenu vyúčtoval žalovanému
faktúrou č. 5120120005 zo dňa 22.12.2020 v sume 449.500,00 eur s dátumom splatnosti 5.1.2021.
Žalovaný svojím podpisom potvrdil prevzatie predmetného tovaru v dodacom liste č. 620020112 zo dňa
22.12.2020. Žalovaný mal voči žalobcovi oprávnenú a splatnú pohľadávku z bežného obchodného styku
vo výške 7.143,26 eur, ktorá vyplynula z faktúry žalovaného č. 5121070220 splatnej dňa 12.8.2021

na sumu 5.938,39 eur a faktúry žalovaného č. 5121070255 splatnej dňa 13.8.2021 na sumu 1.204,87
eur. Žalobca tieto pohľadávky jednostranne započítal voči svojej pohľadávke uplatňovanej v konaní v
tejto veci na základe „oznámenia o jednostrannom zápočte pohľadávok“ zo dňa 29.3.2022. V dôsledku
tohto jednostranného započítania uvedená pohľadávka žalovaného vo výške 7.143,26 eur zanikla v
celom rozsahu a pohľadávka žalobcu tvoriaca predmet tohto konania zanikla do výšky 7.143,26 eur,
čiže jej zostávajúca výška je 403.861,13 eur. Pri prihliadnutí aj na možnú zmenu splatnosti pohľadávky

je potrebné uviesť, že splatnosť v čase rozhodovania súdu už nastala, pričom platby od žalovaného
naďalej neboli realizované vôbec. Preto obrana žalovaného, že pohľadávka žalobcu nie je splatná,
neobstojí. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj citované zákonné ustanovenia, a zároveň podložené
najmä listinnými dôkazmi, je nutné konštatovať, že žalovaná strana nepreukázala opak tvrdení žalobcu.
Nakoľko pre rozhodnutie súdu čiastočným rozsudkom nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, po

vykonanom dokazovaní súd rozhodol.
9. Prvoinštančný súd právne posúdil vec v zmysle citovaných zákonných ustanovení (odsek 10.
odôvodnenia napadnutého rozsudku) a to v súlade so skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu
uvedenou v tomto rozsudku (odsek 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku), na ktorú v podrobnostiach
poukázal, ako aj s ustálenou rozhodovacou praxou, a žalobe vyhovel v takom rozsahu, ako je to

uvedené vo výrokovej časti čiastočného rozsudku. Námietky žalovaného, že v mene žalobcu vystupuje
osoba alebo osoby, ktoré sú síce uvedené ako štatutári žalobcu v obchodnom registri, avšak nemajú
(a nikdy ani nemali) oprávnenie konať v mene žalobcu, konajúci súd vyhodnotil v tom smere, že sa
v čase rozhodovania súdu nezakladajú na reálnych, zákonných a judikovateľných právnych záveroch.
Zdôraznil, že otázkou obmedzenia nakladania s majetkom žalobcu zo strany N. R. a Q. N. ako

konateľov žalobcu sa už zaoberal Okresný súd Bratislava I. v uznesení č.k. 31Cb/3/2022-21 zo dňa
24.1.2022, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/27/2022-404 zo
dňa 29.3.2022. Tieto závery si prvoinštančný súd taktiež prisvojil v rámci rozhodovania o predbežnej
otázke v tomto smere. Posúdenie otázky, kto je spoločníkom obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska
spoločnosť KOLTA, s. r. o., resp. členom Poľnohospodárskeho družstva KOLTA podľa názoru súdu

závisí od potreby dokazovania sporných skutočností, ktoré je možné vykonať len v rámci konania vo
veciach samých, ktoré sa už vedú na príslušných súdoch. Pre potreby momentálneho rozhodnutia súdu,
kedy je možné priznať žalobcovi nespornú časť uplatnenej pohľadávky, by také dokazovanie bolo nad
rámec potrebného dokazovania v danom konaní. S poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný nezaplatil
pohľadávku žalobcovi, ktorá je dôvodne žalovaná, nič nezmení ako uviedol súd prvej inštancie ani

okolnosť, že štatutárnym zástupcom žalovaného bude iná osoba, prípadne, že bude žalobca označený
iným obchodným menom.

12. Proti čiastočnému rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d) a h) CSP.

13. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, v dôsledku
čoho dospel k nesprávnym právnym záverom, čo vyústilo do vydania vecne nesprávneho rozhodnutia.
Žalovaný skonštatoval, že súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného založenú na

námietke, že žaloba nebola podaná osobami oprávnenými konať v mene žalobcu. Podľa žalovaného
sa súd prvej inštancie mal sám vysporiadať so skutkovým stavom týkajúcim sa prednesenej námietky,
nakoľko konajúci súd sa neoboznamoval so súdnym spisom Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn.
31Cb/3/2022 a so spisom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/27/2022, a prisvojil si závery týchto
súdov bez poznania skutkového stavu daného súdneho konania, bez zistenia, či dané súdy vychádzali

z rovnakého skutkového stavu, pričom v tejto súvislosti poukázal na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

14. Ďalšie odvolacia námietka smerovala k nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie v
tom zmysle, že nerozhodol o návrhu na prerušenie konania do času rozhodnutia o žalobách o určenieneplatností uznesení členských schôdzí konaných dňa 28.7.2021, 4.10.2021 a 8.10.2021 a mal sa touto
otázkou sám zaoberať vo väčšom rozsahu, vyhodnotiť si ju a svoje rozhodnutie relevantne odôvodniť.
Žalovaný zastával názor, že žaloba v danej veci nebola podaná platne, nakoľko za žalobcu konajú osoby

neplatne zvolené do funkcie člena štatutárneho orgánu. Zároveň mal žalovaný za to, že odvolací súd
by sa mal zaoberať otázkou príslušnosti (miestnej, vecnej, kauzálnej a funkčnej príslušnosti) a v tejto
súvislosti odkázal na ust. § 471c CSP, ako aj na uznesenie senátu občianskoprávneho kolégia NS SR
zo dňa 28.6.2023. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na
ďalšiekonanieanovérozhodnutie,azároveňžiadalpriznaťžalovanémunároknáhradutrovodvolacieho

konania v plnom rozsahu.

15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za vecne správny a odvolanie žalovaného za nedôvodné. Z doterajších vyjadrení
žalovaného na súde prvej inštancie podľa jeho názoru vyplýva, že nijako nenamietal oprávnenosť
ani splatnosť pohľadávky žalobcu vo výške istiny 285.580,03 eur. Z obsahu odvolania žalovaného je

zrejmé, že žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie avšak v odvolaní
sa nezmieňuje, v čom vidí nesprávnosť napadnutého rozsudku, pričom aj ďalšie odvolacie dôvody
boli len formálne, bez bližšieho odôvodnenia. Z obsahu odvolania nevyplýva, ktorými konkrétnymi
skutkovými alebo právnymi okolnosťami došlo k naplneniu konkrétneho odvolacieho dôvodu. Súd prvej
inštancie sa podľa žalobcu otázkou oprávnenosti osôb konajúcich za žalobcu zaoberal v bode 13.

napadnutého rozsudku v dostatočnom rozsahu, zodpovedajúcom významu, ktorý má pre toto súdne
konanie. Žalovaný v tomto konaní podľa žalobcu nie je oprávnený spochybňovať osoby, ktoré konajú za
žalobcu z dôvodu, že informácia o osobe, ktorá je zapísaná v obchodnom registri ako štatutárny orgán,
je pre tretie osoby účinná odo dňa zverejnenia zápisu a to v súlade s § 27 ods. 3 ObZ , pričom povinnosť
uplatňovať si zaplatenie pohľadávky pre právnickú osobu je povinnosťou štatutárneho orgánu podľa

§ 135a ods. 1 ObZ . Zdôraznil, že až do právoplatného rozhodnutia konajúcich súdov o neplatnosti
uznesení členských schôdzí žalobcu sa má za to, že tieto sú platné ( III. ÚS 415/2014-18 zo dňa
1.7.2014. ) Žalobca ďalej uviedol, že vedenie konaní o neplatnosti uznesenia členskej schôdze žalobcu
nemážiadenvýznamprekonanievtejtoveci,ktoréhoobsahomjezistenie,čiježalovanýpovinnýzaplatiť
peňažný záväzok žalobcovi. K tvrdeniu žalovaného, že sa súd prvej inštancie mal priamo oboznámiť so

súdnym spisom Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/3/2022-201 v spojení so spisom Krajského súdu
v Bratislave č. k. 2Cob/27/2022-404 skonštatoval, že tento postup by bol nepotrebný, nehospodárny
a konanie by sa tým bezdôvodne predĺžilo. K námietkam ohľadne príslušnosti uviedol, že v tejto veci
doposiaľ rozhodoval vecne a miestne príslušný súd prvej inštancie, pričom pre určenie príslušnosti sú
rozhodujúce právne predpisy účinné do 31. 5. 2023 v súlade s ust. § 471c ) CSP. Na rozhodnutie o

odvolaní voči napadnutému rozsudku je podľa žalobcu funkčne príslušný Krajský súd v Nitre v súlade
s ust. § 34 ods. 1 CSP a upozornil, že názor uvedený žalovaným s odkazom na uznesenie senátu
občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 28.6.2023 je prekonaný.

16. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že zotrváva na svojich písomných podaniach a

nesúhlasí s názorom žalobcu v otázke príslušnosti súdu.

17.Kvyjadreniužalovanéhosavyjadrilžalobcapričom zotrvalnasvojichpísomnýchpodaniachazávery
žalovaného týkajúce sa príslušnosti súdu prvej inštancie považuje za nesprávne.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CS prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP a bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v
Bratislave dňa 14.10.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi
odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť

podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.21. Podľa § 213 CSP ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť
uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto
procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.

22. Podľa § 1 ods. 1 ObZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

23.Podľa§1ods.2ObZprávnevzťahyuvedenévodseku1saspravujúustanoveniamitohtozákona.Ak

niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

24. Podľa § 409 ods. 1 ObZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec
(tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci

a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

25. Podľa § 411 ObZ predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na
tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a
týmto zákonom.

26. Podľa § 447 ObZ kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade
so zmluvou.

27. Podľa § 448 ods. 1 ObZ kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

28. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého čiastočného rozsudku, spisového materiálu v celom
rozsahu, ako aj odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu
skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil. Svoje rozhodnutie náležite podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že

nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto
je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho
odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje.

29. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

30. Z odvolania žalovaného bolo odvolacím súdom zistené, že žalovaný namietal odôvodnenie súdu
prvej inštancie v tom smere, že uviedol, že považuje za preukázané dodanie tovaru žalobcom

žalovanému, a to kukurice kŕmnej v množstve 2900 ton za kúpnu cenu v celkovej výške 449.500,00 eur
vyúčtovaného faktúrou č. 5120120005 zo dňa 22.12.2020 s dátumom splatnosti 5.1.2021, čo mal súd
prvej inštancie a totožne aj odvolací súd za preukázané aj z dodacieho listu č. 620020112 predmetného
tovaru, ktorý žalovaný svojím podpisom potvrdil, ktorú skutočnosť počas konania pred súdom prvej
inštancie žalovaný nenamietal. Odvolaciemu súdu žalovaný tvrdil, ale nijako nepreukazoval, že by súd

prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

31. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia istiny 411.004,39 eur, nakoľko došlo k zníženiu
pohľadávky 449.500,00 eur o 38.495,61 eur z dôvodu vzájomného započítania pohľadávok podľa
dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov v EUR uzavretej medzi stranami sporu dňa

23.7.2021. Súd prvej inštancie následne, na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že
sa stala nespornou časť istiny vo výške 285.580,03 eur, a preto o tejto časti rozhodol napadnutým
rozsudkom podľa § 213 CSP. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nerozhodol o časti istiny
7.143,26 eur, ktorú zobral žalobca čiastočným späťvzatím späť, a v časti istiny 118.281,10 eur, ktorú tvorí
žalovaným vznesená kompenzačná námietka voči žalobcovi z titulu tvrdenej pohľadávky na zaplatenie

zmluvnej pokuty.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany sám súdu prvej inštancie
predložil listinu- Uznanie záväzku a dohodu o splátkovom kalendári zo dňa 7.6.2021, pričom v nejvyhlásil, ako je uvedené aj v bode 6. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, že uznáva dlh v sume
411.004,39 eur, čo do právneho dôvodu a výšky záväzku titulom faktúry č. 5120120005. Teda podľa
odvolacieho súdu z úmyslu žalovaného jednoznačne vyplýva, že dodanie tovaru, uvedenú istinu, ako aj

titul pohľadávky uznáva, z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu. Zhŕňajúc, sám žalovaný v listine
„Uznanie záväzku a dohoda o splátkovom kalendári“ zo dňa 7. 6. 2021 výslovne uznal dlh vo výške
411 004,39 eur čo do dôvodu aj výšky (§ 323 ObZ). Z tohto uznania záväzku vyplýva jeho vedomie o
existencii a splatnosti dlhu, pričom jeho obrana spočívajúca v tvrdení, že žaloba bola podaná predčasne,

je v rozpore s vlastným prejavom vôle žalovaného a nie je spôsobilá spochybniť skutkový ani právny
základ rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Účelom čiastočného rozsudku je umožniť, aby sa o nesporných častiach nároku rozhodlo už v priebehu
konania,čímsanapĺňaprincípprocesnejekonómieaprávanarýchlusúdnuochranu.Súdprvejinštancie
preto postupoval správne, keď o tejto časti nároku rozhodol samostatne a čiastočným rozsudkom.

33. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec, v dôsledku čoho dospel k
nesprávnym právnym záverom, ale odvolaciemu súdu nepomenoval konkrétne nedostatky právneho

posúdenia súdu prvej inštancie. Z odvolania nevyplýva žiadna konkrétna výhrada proti skutkovým
záverom napadnutého rozsudku, ani proti právnej kvalifikácii veci. Žalovaný síce formálne namieta
nesprávne právne posúdenie a porušenie procesných predpisov, avšak jeho odvolanie neobsahuje
konkrétnu argumentáciu, z ktorej by bolo možné vyvodiť existenciu niektorého z odvolacích dôvodov
podľa§365ods.1CSP.Samotnénesúhlasnétvrdenieúčastníkakonaniabezuvedenia,včomkonkrétne

spočíva nesprávnosť rozhodnutia, nepostačuje na vyvolanie odvolacieho prieskumu.

Odvolací súd poukazuje na to, že účinný prieskum napadnutého rozsudku alebo konania, ktoré mu
predchádzalo, môže odvolateľ vyvolať len jeho konkrétnym pomenovaním.

34. Súd prvej inštancie sa s námietkou žalovaného, že žaloba bola podaná osobami, ktoré nie sú
oprávnené konať v mene žalobcu, správne a dostatočne vysporiadal v bode 13. napadnutého rozsudku
keď uviedol, že v čase rozhodovania súdu sa tieto námietky nezakladajú na reálnych zákonných a
judikovateľných právnych záveroch. . Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že otázka oprávnenia
osôb konať v mene žalobcu bola súdom prvej inštancie posúdená správne. Podľa § 27 ods. 3

Obchodného zákonníka sú údaje zapísané v obchodnom registri účinné voči tretím osobám odo dňa
ich zverejnenia, pričom tieto osoby sa nemôžu dovolávať ich neplatnosti, ak im nebolo známe, že zápis
nezodpovedá skutočnosti. Do právoplatného rozhodnutia príslušného súdu o neplatnosti zápisu sa teda
na účely tohto konania považujú zapísaní štatutári za oprávnených konať v mene žalobcu. Námietka
žalovaného v tomto smere preto nie je právne relevantná.

S poukazom na predmetný nárok uplatnený v tomto spore nič nemení ani okolnosť, že štatutárnym
orgánom žalobcu bude iná osoba. Podľa odvolacieho súdu tieto prostriedky procesnej obrany a útoku
žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť zistený skutkový stav súdom prvej inštancie a rovnako aj
odvolacím súdom.

35. K námietke, že súd uvedenú obranu žalovaného nepovažoval za dôvodnú, odvolací súd uvádza,
že aj keď žalovaný s odôvodnením rozsudku subjektívne nesúhlasí, nič to nemení na skutočnosti, že z
jeho obsahu je možné identifikovať, akými myšlienkovými pochodmi sa súd prvej inštancie riadil pri jeho
vydaní. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

36. Odvolací súd nemohol prisvedčiť ani námietke žalovaného, podľa ktorej sa mal súd prvej inštancie
samostatne zaoberať oprávnením konať v mene žalobcu, nakoľko sa neoboznámil so spismi Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/3/2022 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/27/2022 a bez
poznania skutkového stavu prevzal ich závery. Súd prvej inštancie správne uviedol v bode 13.
napadnutého rozsudku, že posúdenie tejto otázky závisí od potreby dokazovania sporných skutočností,
ktoré je možné vykonať len vo veciach samých, vedených na príslušných súdoch. Súd pri vykonávanídokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy.
Podľa súdu prvej inštancie a rovnako aj odvolacieho súdu by takáto dokazovanie presahovalo rámec
potrebného dokazovania na zistenie rozhodujúcich skutočností na účel vydania rozhodnutia v tomto

spore. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

37. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

38. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že nebolo súdom prvej inštancie doposiaľ rozhodnuté o návrhu
žalovaného podľa § 164 CSP na prerušenie konania do času vydania napadnutého rozsudku odvolací
súd zistil, že uvedené nemalo vplyv na vecnú správnosť čiastočného meritórneho rozhodnutia, nakoľko

súdprvejinštancierozhodovallenočastiuplatnenéhonárokužalobcu,ktorýnebolsporný.Toničnemení
na skutočnosti, že o návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 164 CSP musí byť súdom prvej
inštancie rozhodnuté najneskôr súčasne s vydaním konečného rozhodnutia.

39. Podľa § 380 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

40. Podľa § 471c CSP konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na
súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

41. Podľa § 34 ods. 1 a 2 CSP ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného
súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa a) § 22 písm. f) a h) a § 23 písm. f)
a h) je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, b) § 22 písm. d) a g) a § 23 písm. d) a g) je príslušný

Krajský súd v Bratislave, c) § 22 písm. e) a § 23 písm. e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.

42. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba
do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

43. Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

44. Odvolací súd konštatuje, že podľa § 380 ods. 2 CSP prihliada na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok aj v prípade, ak by ich žalovaný v odvolaní nenamietal. V súvislosti s vecnou príslušnosťou
odkazuje na prechodné ustanovenie § 471c CSP, ktoré bolo náležite citované aj v napadnutom rozsudku
súdu prvej inštancie. Z neho vyplýva, že zmena príslušnosti obchodných sporov po 1.6.2023 nemá na
totokonaniespätnéúčinky.Zodvolaniažalovanéhonevyplýva,žebynamietalmiestnupríslušnosťpodľa

§ 41 CSP, a preto sa ňou odvolací súd nebude ďalej zaoberať. Pokiaľ ide o funkčnú príslušnosť, Krajský
súd v Bratislave má za to, že ňou disponuje, keďže je určená zákonom a nie je predmetom dispozičných
práv účastníkov konania. Ohľadne kauzálnej príslušnosti súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že
tá je zachovaná podľa prechodného ustanovenia § 471c CSP, keďže ide o obchodný spor začatý pred
novelou Civilného sporového poriadku.

45. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

46. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

49. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
o zaplatenie istiny 285.580,03 eur proti žalovanému v rozsahu 100%, keďže bol v odvolacom konaní

plne úspešný.

50. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).