Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. november 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csp/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121203638
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Chalupka

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5121203638.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Lukášom Chalupkom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava,
IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. – C. XXX, C., o zaplatenie 941,07 EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard
Haussmann 1, Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097

902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713) sa žalobou domáhal
zaplatenia istiny vo výške 941,07 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške
941,06 EUR od 17.08.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom nesplateného spotrebiteľského
úveru.

2.Žalobuodôvodniltým,žesožalovanýmakodlžníkomuzavreldňa11.09.2017Zmluvuorevolvingovom

spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb.
Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme
úverovéhorámcadovýšky5.000,-EURnafinancovaniekúpyspotrebnéhotovaruupredajcuuvedeného
v úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s
dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Z bodu 1.1. úverovej zmluvy
vyplýva, že úroková sadzba bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá vo výške 24 % ročne.
Následne však došlo k zníženiu úrokových sadzieb, v dôsledku čoho bola aj žalovanému znížená

úrokovásadzbana0%ročne.Žalovanýtaktopodobutrvaniaúverovéhovzťahuvyčerpalzposkytnutého
úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.012,20 EUR tak, že sumu 1.009,- EUR čerpal
platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 3,20 EUR predstavujú poplatky, ktoré žalobca
účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok
splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého
úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 144,50
EUR, čo preukazuje Výpis z úverového účtu. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku

neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.08.2018 mimoriadnu
splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalovaný má voči žalobcovi k
dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 941,07 EUR (924,38 EUR
z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 6,68 EUR z titulu dlžného poistného z úveru; 10,01 EUR Eur z titulunákladov spojených s uplatnením pohľadávky;). Okrem toho žalobca požaduje úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 931,06 EUR od 17.08.2018 do zaplatenia.

3. Žalovaný sa počas konania nevyjadril a zostal pasívny.

4. V dôsledku postúpenia žalovanej pohľadávky na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., súd
uznesením č. k. 4Csp/27/2021 – 117 zo dňa 07.09.2023 pripustil zmenu na strane žalobcu.

5. Súd dňa 07.11.2025 pojednával v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti strán.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

7. Právny predchodca žalobcu spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, ako veriteľ a

žalovaný ako dlžník dňa 11.09.2017 uzatvorili na dobu neurčitú Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského
úveru vo výške 5.000,- EUR. Spotrebiteľský úver sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach
po 99,29 EUR splatných v 10. dni v mesiaci. RPMN bola uvedená vo výške 26,83 %, priemerná RPMN
vo výške 21,50 % a úroková sadzba vo výške 24,00 % ročne. (č. l. 19 - 21).

8. Podľa listiny „Spracovanie osobných údajov“ zo dňa 11.09.2017 je žalovaný zamestnaný v spoločnosti
MK CAR, s.r.o., s čistým mesačným príjmom vo výške 490,- EUR. Žalovaný má výdavok na nájomné
vo výške 50,- EUR (bývanie u rod. príslušníka) a ostatné záväzky vo výške 29,- EUR, je bezdetný.
Žalovaný zároveň súhlasil aby boli jeho osobné údaje a o jeho následnej platobnej morálke, údaje o jeho

finančných záväzkoch súvisiacich so zmluvou o úvere poskytnuté aj ďalším subjektom (...). Žalovaný
svojom podpisom udelil výslovný súhlas, aby si banka overila pravdivosť ním poskytnutých osobných
údajov od platcu mzdy alebo iného príjmu na účely posúdenia žiadosti o poskytnutie úveru. Banka
je oprávnená za týmto účelom oznámiť platcovi mzdy alebo iného príjmu údaje, ktoré sú nevyhnutné
na identifikáciu žalovaného. Žalovaný tiež vyhlásil, že nezamlčal žiadne skutočnosti, ktoré by mohli

ovplyvniť posúdenie jeho žiadosti, a že ním uvedené údaje sú pravdivé, správne, aktuálne a úplné.
Banka (...) bude s odbornou starostlivosťou posudzovať žalovaného schopnosť splácať poskytnutý
spotrebiteľský úver. (č. l. 22 - 23).

9. Podľa listiny „Zistenie a zaznamenanie požiadaviek potrieb klienta...“ žalovaný svojim podpisom

potvrdil, že svoju finančnú situáciu považuje za primeranú a že disponuje dostatočnými finančnými
zdrojmi. (č. l. 23 rub) .

10. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.08.2018 reg. č. XXXXX D. oznámil vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti ku dňu 16.08.2018 a zároveň ho vyzval na úhradu dlhu vo výške 941,07 EUR.

(č. l. 25 rub).

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o
spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa § 7 ods. 16 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je
povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

20. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vynaložením
odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20
ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do
ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými
sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky,
zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

21.Podľa§7ods.19zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,veriteľpodľa§20ods.1písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne
prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel
výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

22. Podľa § 7 ods. 20 písm. a) - d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na výpočet
ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem
spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým
má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky

znižujúce príjem spotrebiteľa.

23. Podľa § 7 ods. 23 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver
spotrebiteľovi,lenakspotrebiteľspĺňalimitpreukazovateľschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľský

úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

24. Podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19
použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných

životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných
záväzkochspotrebiteľa,výškecelkovejzadlženostiaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom
prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľpodľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez
súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úveranaúčelypodľaodseku19,akodsek43neustanovujeinak,elektronickyoveriťinformáciesúvisiace

spríjmomspotrebiteľavSociálnejpoisťovni,atoprostredníctvomprevádzkovateľaregistra.Veriteľpodľa
§ 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie
súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť
splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné

minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

25. Podľa § 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru.

26. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, práva
vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými
a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo

pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere

podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

28. Predmetom konania bol nárok žalobcu plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy. V konaní bolo preukázané,
že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah založený spotrebiteľským
úverom. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred právnym
predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej/podnikateľskej

činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej/podnikateľskej
činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť. Nakoľko ide
o spotrebiteľský spor, súd je z úradnej povinnosti (ex offo) sám povinný podrobiť spotrebiteľskú zmluvu

prieskumu.

29. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú
legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z
hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho

oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane
(žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie
ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. čižalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu,
o ktorom súd v konaní rozhoduje.

30. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý
v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na

opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania sa používa pojem „vecná
legitimácia“. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá
fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu,
ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide
vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (sám žalobca), nie je
nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Inými slovami povedané, aktívnou

vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu (ex offo) a aj v prípade,

že ju žiadna zo strán nenamieta.

31. V rámci spotrebiteľských vzťahov môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky najskôr až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka). Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je
teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to,
že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je zosplatnenie neúčinné.

32.Žalobca,resp.jehoprávnypredchodcanepreukázal(nedoložil)výzvupodľa§53ods.9Občianskeho

zákonníka, ktorou by ešte pred zosplatnením vyzval žalovaného na úhradu konkrétnej dlžnej sumy
(konkrétnej omeškanej splátky). Takáto výzva v súdnom spise nie je (nie je spomenutá ani v žalobe
označených dôkazoch); právny predchodca žalobcu sa v žalobe iba obmedzil na všeobecné tvrdenie,
že „na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval“. Je preto zrejmé, že v dôsledku absencie tejto výzvy,
ako zákonnej podmienky na riadne zosplatnenie, právny predchodca žalobcu spotrebiteľský úver platne

nezosplatnil.

33. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.08.2018 (zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, č. l. 25 rub) žalovaného vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 941,07 EUR. Z tohto
zosplatnenia však nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou zmluvy bol žalovaný v omeškaní viac ako

tri mesiace a ktorú konkrétnu splátku právny predchodca žalobcu požadoval zaplatiť tak, aby predišiel
vyhláseniu predčasnej splatnosti. V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne
splatný, a to v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je
z jeho strany nevyhnutné, aby vo výzve (a aj v zosplatnení) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.

34. Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k
uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci
splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025 publikované ako
R 34/2025).

Od právneho predchodcu žalobcu sa v rozhodnom období v zosplatnení podľa § 565 Občianskeho
zákonníka vyžadovalo vymedzenie konkrétnej náležitosti v podobe identifikácie splátky, s ktorou je

žalovaný v omeškaní a pre ktorú splátku úver zosplatnil.

35. Možno tak v tomto smere uzavrieť, že žalobca nepreukázal výzvu žalovaného podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka neuvádza, pre nezaplateniektorej splátky malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, teda nedošlo k splneniu podmienok
definovaných v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, a preto s poukazom na uvedené
skutočnosti je potrebné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti považovať pre neurčitosť za neplatný právny

úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko v čase
postúpenia išlo o právo („živý“ úver), ktoré nebolo splatné (t. j. žalovaný nárok nebol actio nata). Na
tomto závere nič nemení ani uznesenie č. k. 4Csp/27/2021 – 117 zo dňa 07.09.2023, ktorým súd
pripustil zmenu na strane žalobcu, nakoľko súd pri postupe podľa § 80 Civilného sporového poriadku
neskúma samotnú hmotnoprávnu stránku postúpenia, ale iba procesnoprávnu, t.j. stačí iba formálne

preukázať, že k prevodu pohľadávky došlo. K posúdeniu či k prevodu pohľadávky skutočne došlo aj
z hmotnoprávnej stránky, súd pristupuje až pri skúmaní veci samej. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1VCdo/4/2024 zo dňa 05.08. 2025, publikovaného ako R 36/2025, súd nie je pri rozhodovaní
vo veci samej z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie viazaný svojím procesným rozhodnutím o
zmene žalobcu (§ 80 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Súd iba na doplnenie uvádza, že ani právny
predchodca žalobcu nemal v čase podania žaloby na súd aktívnu vecnú legitimáciu.

36. Keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka, na platné postúpenie pohľadávky bolo taktiež
nevyhnutné splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky vyplývajúcich z § 92 ods. 8 Zákona
o bankách.

37. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, publikovaného
ako R 60/2018, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu
bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky
banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.

38. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021, publikovaného
ako R 6/2022, v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.
Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách
pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľa.

39. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/4/2025 zo dňa 30.07.2025, publikovaného ako
R 38/2025, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky
banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho
peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.

40. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je ustanovením, ktoré upravuje ďalšie špeciálne podmienky (popri
všeobecných v Občianskom zákonníku), za ktorých môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť)
postúpená, a to: ak je pohľadávka 1.) splatná, a to až po predchádzajúcej 2.) písomnej výzve a

kumulatívne, ak je splnené 3.) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

41. Obsah § 92 ods. 8 Zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky,
že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Právny predchodca žalobcu, resp.

žalobca nepreukázal uskutočnenie ani tejto výzvy. Z dôvodu spotrebiteľského charakteru dojednanej
zmluvy nemožno prisvedčiť oznámeniu o zosplatnení aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách. V zosplatnení napokon ani nebolo poučenie žalovaného, že jeho záväzok môže byť postúpený
na tretiu osobu.

42. Taktiež písomné oznámenie právneho predchodcu žalobcu - postupcu (banky) žalovanému o
postúpení pohľadávky zo dňa 06.07.2023 (č. l. 79) nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie
a ani ju nenahrádza; žalobca navyše nepreukázal doručenie tohto oznámenia žalovanému (napr.
doručenka).

43. Žalobca nepreukázal, že by žalovanému bola zaslaná a doručená osobitná výzva podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách.44. Nad rámec vyššie uvedeného je ešte potrebné uviesť, že právny predchodca žalobcu taktiež
porušil svoju povinnosť skúmať bonitu žalovaného podľa § 7 ods. 1, 16, 17, 19, 20, 23 a 27 Zákona o
spotrebiteľských úveroch v spojení s následkom porušenia tejto povinnosti podľa § 11 ods. 2 vety prvej

tohto zákona.

45. Súd je povinný ex offo preskúmať či veriteľ skúmal platobnú schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver – tzv. bonita spotrebiteľa podľa čl. 8 smernice 2008/48 (rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C - 679/18 zo dňa 05.03.2020).

46. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 11 ods. 2 (taktiež § 7 ods. 16, 17, 19 až 42) rozlišuje
dve možné situácie: 1.) veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, kedy mal k dispozícii nejaké
údaje o spotrebiteľovi a 2.) veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť skúmať pomery spotrebiteľa, teda
nemal k dispozícii žiadne údaje o spotrebiteľovi. V prejednávanej veci ide o prvý prípad, kedy právny
predchodca žalobcu mal o žalovanom k dispozícii údaj o jeho príjme (okolo 490,- EUR netto mesačne),

výdavkoch (50,- EUR nájom a 29,- EUR ostatné záväzky) a o jeho zamestnávateľovi. Je tak zrejmé,
že právny predchodca žalobcu mal vedomosť o príjme žalovaného, teda mal k dispozícii určité údaje,
ale tieto nepreveril, čo znamená aplikáciu § 11 ods. 2 veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Sám právny predchodca žalobcu vo svojej zmluvnej dokumentácii pracuje aj s ekonomickou stránkou
spotrebiteľov (bod 1.3, 11, 15.3 a 15.4 zmluvy), teda je si tejto povinnosti vedomý. Žalobca však

nijakým spôsobom nepreukázal skúmanie - preverenie bonity žalovaného, pričom táto povinnosť (okrem
základnej povinnosti uniesť dôkazné bremeno) priamo vyplýva z § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských
úveroch (vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať). Základnou
podstatou skúmania bonity spotrebiteľa je zisťovať ale aj preverovať jeho platobnú schopnosť. To
však právny predchodca žalobcu neurobil a uspokojil sa iba so žalovaným uvedeným netto mesačným

príjmom. Je pravdou, že ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa môže byť uskutočnené len na základe
ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným
vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy a čl. 8 ods. 1 smernice 2008/48 neukladá veriteľovi
povinnosť systematicky overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom (rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C - 449/13 zo dňa 18.12.2014). Avšak ako už súd uviedol vyššie, žalobca tieto dôkazy

nepripojil; jeho právny predchodca pracoval iba s poskytnutou výškou mesačného príjmu žalovaného
a identitou jeho zamestnávateľa. Žiadne ďalšie informácie (dôkazy) o žalovanom (napr. výdavky a dlhy
žalovaného; čestné vyhlásenie o tom, že na jeho majetok nebol vyhlásený konkurz, ani nebola povolená
reštrukturalizácia a nie je v omeškaní s plnením svojich záväzkov voči iným veriteľom; údaje o úverovej
zaťaženosti z príslušných databáz; lustrácia v registri insolvencií a pod.) nedoložil.

47. Povinnosť posudzovať platobnú schopnosť spotrebiteľa chráni nielen jeho samotného pred
negatívnymi dôsledkami neschopnosti splácať úver, ale sprostredkovane tiež spoločnosť ako celok,
nakoľko predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom insolvencie, narušení rodinných a sociálnych
vzťahov atď. V neposlednom rade chráni aj pozíciu veriteľov, nakoľko odborné posúdenie platobnej

schopnosti spotrebiteľa znižuje riziko pre veriteľa, že úver nebude splácaný. Preto je veriteľ povinný
skúmať platobnú schopnosť spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou. Veriteľ nepostupuje s odbornou
starostlivosťou ak vychádza z objektívne nedoloženého prehlásenia spotrebiteľa o jeho osobných,
platových a majetkových pomeroch – tieto informácie nie sú dostatočnými. Právny predchodca žalobcu
tak nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

48. Aj toto porušenie povinnosti podľa § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch s následkom podľa § 11
ods. 2 veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch vo výsledku znamená, že žalobca nemá aktívnu
vecnúlegitimáciu,nakoľkovčasepostúpeniaišlooprávo(„živý“úver),ktorénebolosplatné(t.j.žalovaný
nárok nebol actio nata). Aktívnu vecnú legitimáciu nemal v čase podania žaloby na súd ani právny

predchodca žalobcu.

49. Súd preto po zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti a na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu zamietol.50. Žalovaný mal vo veci plný úspech, v tom prípade by mal ako úspešná strana nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, ale keďže mu v konaní žiadne nevznikli, súd úspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Žilina v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.