Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125011305
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125011305.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.11.2025 v trestnej
veci proti obžalovaným A. B. a spol., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. c/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaných A.
B. a C. D. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/56/2025 zo dňa 04.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolania obžalovaných A. B. a C. D..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaných A. B., E. B., F. B. a C. D. za vinných zo
spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 11.3.2025 v čase od 14.35 hod do 15.02 hod. v meste G. na ulici H. XX po ich predchádzajúcej
vzájomnej dohode aj s inou osobou vošli spoločne cez neuzamknutú bránku na súvisle oplotený
pozemok tam sa nachádzajúceho rodinného domu s popisným číslom 15, ktorého vstupná bránička na
pozemok bola v uvedenom období uzavretá avšak neuzamknutá a po prejdení k zadnej časti domu
iná osoba poškodila nezisteným spôsobom sieťku proti hmyzu umiestnenú z vonkajšej strany pred
zatvoreným oknom do miestnosti s WC, ktoré následne nezisteným spôsobom otvorila, a tak cez dané

otvorené okno neoprávnene vnikli iná osoba spolu s A. B. do interiéru rodinného domu, kde iná osoba
doposiaľ nezisteným spôsobom poškodila kyvadlové drevené hodiny nachádzajúce sa v obývacej izbe
na prízemí v hodnote najmenej 300,-eur a z domu odcudzili 1ks televízor zn. Tesla Orava nezistenej
uhlopriečky v hodnote najmenej 100,-eur, 1 ks monitor značky Samsung v hodnote najmenej 85,-Eur, 1
ks Hi-fi veža neznámej značky v hodnote najmenej 100,-eur, 1 ks nové bezdrôtové slúchadlá zn. Niceboy
čiernej farby v hodnote 50,- eur, 7 ks sady porcelánových šálok v hodnote najmenej 50,-eur, 2 ks dámske

parfémy o objeme 100ml a o objeme 50ml v hodnote spolu najmenej 20,-eur, následne tieto veci cez
okno, ktorým vnikli do interiéru rodinného domu, podávali vonku stojacemu C. D., ktorý stál z vonkajšej
strany pri okne a E. B. s F. B. ostali stáť na dvore, čím takto svojím konaním spôsobili pre majiteľku
rodinného domu I. J., trvale bytom G., K. L. XX, XXX XX G. XX - L., M. N. celkovú škodu krádežou vecí
vo výške najmenej 405,-eur a škodu poškodením kyvadlových hodín a poškodením siet'ky proti hmyzu
škodu vo výške najmenej 350,-eur.

Za to súd prvého stupňa uložil podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona obžalovanému A. B. trest odňatia slobody
vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, obžalovanému E. B. trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť)
mesiacov, obžalovanému F. B. trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov a obžalovanému
C. D. trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2. písm. b/ Tr. zákona zaradil všetkých obžalovaných pre výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodenej I. J. škodu spôsobenú krádežou vecí, ktoré neboli poškodenej vrátené a to 1 ks televízor

zn. Tesla Orava, 1 ks bezdrôtové slúchadlá zn. Niceboy čiernej farby , 2 ks dámske parfémy o objeme
100 ml a o objeme 50 ml v celkovej výške 170,- eur a škodu spôsobenú poškodením kyvadlových hodín
a poškodením sieťky proti hmyzu škodu vo výške 240,- eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú
I. J. so zvyškom nároku odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaní A. B. a C. D., pričom

odvolania smerovali len proti výroku o treste.

Obžalovaný A. B. v odôvodnení odvolania uviedol, že zistený skutkový stav nezodpovedá okolnostiam
významným pre rozhodnutie. Namietal, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie, že vec nesprávne právne posúdil. Odvolanie preto smeruje proti konaniu, ktoré
rozhodnutiu predchádzalo. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.11.2025 na Krajskom súde

v Prešove v rámci konečného návrhu A. B. uviedol, že v jeho prípade by bolo možné znížiť trest o jednu
tretinu. Chcel by sa starať o deti, družka nemá drevo na zimu, jej otec ju vyhodil z bytu a má aj maloletú
dcéru O., ktorá má zdravotné problémy, o čom predložil lekársku správu. Kvôli zdravotným problémom
chcú dcéru vylúčiť zo školy, pretože tam odpadla a máva záchvaty.

Obžalovaný C. D. v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že jemu uložený trest v trvaní 12 mesiacov
považuje za prísny. Ku skutku sa priznal, svoju vinu na spoločnom konaní uznal, na pozemok, ani do
domu však nevstúpil. Uviedol, že veľkú úlohu pri jeho nesprávnom počínaní hral alkohol. Priznal chybu,
že bol pred domom, na pozemok ktorého nevstúpil a že dal svoj občiansky preukaz pri odovzdávaní
vecí do záložne. Namietal, že mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, hoci súd

skonštatoval,ževporovnanísospoluobžalovanýmisamájednaťoskutkymenejzávažnéazaradilhona
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Vzhľadom na zistenú jednu poľahčujúcu
a jednu priťažujúcu okolnosť a okolnosti prípadu, teda toho, do akej miery sa podieľal na spáchaní
prečinu, bol toho názoru, že je možné dosiahnuť účel sledovaný Trestným zákonom uložením trestu pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej sadzby v porovnaní s trestami uloženými ostatným obžalovaným.

Krajský súd, ako odvolací súd na základe takto riadne a včas podaných odvolaní, oprávnenými osobami
v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým boli podané odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolania obžalovaného A. B. a C. D.
nie sú dôvodné.

V predmetnej veci v konaní pred súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní konanom dňa
02.09.2025 obžalovaní A. B., E. B., F. B. a C. D. v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásili,

že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu a súd prvého stupňa toto ich vyhlásenie postupom podľa
§ 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal.

Vzhľadom na prijatie vyhlásenia o vine súd prvého stupňa vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku
o treste a pristúpil k individuálnemu ukladaniu trestu každému z obžalovaných. Krajský súd konštatuje,

že okresný súd toto dokazovanie vykonal v rozsahu, ktorý bol v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr.
poriadku pre správne uloženie trestu potrebný.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď vychádzal z trestnej sadzby podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona
(1 až 5 rokov) a pri individualizácii trestu zohľadnil poľahčujúcu okolnosť priznania a oľutovania skutku,

ako aj priťažujúcu okolnosť recidívy u obžalovaných. Obžalovanému A. B. uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov a obžalovanému C. D. vo výmere 12 mesiacov, teda na dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Účelom trestu podľa § 34 Tr. zákona je nielen ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu

tým, že mu zabráni v ďalšej trestnej činnosti, ale aj jeho výchova k riadnemu životu, ako aj všeobecné
pôsobenie.Podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona, pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a pri trestných
činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri

vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Trestná minulosť obžalovaného A. B. je mimoriadne rozsiahla a závažná. Od roku 2003 bol až
dvanásťkrát právoplatne odsúdený, a to najmä za úmyselné trestné činy majetkového a násilného

charakteru. Opakovane bol odsúdený za porušovanie domovej slobody, ďalej za krádeže, nebezpečné
vyhrážanie, sexuálne zneužívanie, marenie výkonu úradného rozhodnutia a ďalšie delikty. V mnohých
prípadoch mu boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom žiaden z týchto trestov
neviedol k náprave. Obžalovaný opakovane porušoval podmienky podmienečného odsúdenia, čo viedlo
k nariaďovaniu výkonu trestu. Úmyselnú trestnú činnosť páchal dlhodobo, prakticky kontinuálne celé
obdobie posledných dvoch desaťročí. Naposledy vykonal súhrnný trest odňatia slobody dňa 05.07.2020

vo veci Okresného súdu Prešov sp zn. 6T/102/2017 uložený za prečin porušovania domovej slobody
a zločin krádeže spáchaný formou spolupáchateľstva. Predchádzajúce tresty, vrátane viacročných
nepodmienečných trestov, nemali na odsúdeného dostatočný prevýchovný vplyv.

Osobné a rodinné pomery uvádzané obžalovaným A. B. na verejnom zasadnutí, najmä potreba

starať sa o deti, zdravotné problémy maloletého dieťaťa a sociálna situácia družky, nepredstavujú
mimoriadne okolnosti v zmysle § 39 Tr. zákona. Ide o okolnosti charakteru, ktoré môžu byť zohľadnené
pri individualizácii trestu v rámci zákonnej sadzby, avšak nemajú povahu výnimočných pomerov
umožňujúcich jej prelomenie smerom nadol. Na druhej strane, extrémna recidíva obžalovaného A. B.
a dlhodobé páchanie úmyselnej trestnej činnosti zvyšujú jeho mieru nebezpečnosti a vylučujú možnosť

uložiť trest na dolnej hranici sadzby alebo pod ňu.

Trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, uložený súdom prvého stupňa, je preto zákonný,
primeraný a mierny vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného, jeho osobnostné charakteristiky,
spôsob spáchania skutku aj účel trestu podľa § 34 Tr. zákona.

Obžalovaný C. D. namietal, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov je príliš prísny
v porovnaní s ostatnými spoluobžalovanými, keďže jeho účasť na skutku bola podľa neho menej
intenzívna. Táto argumentácia však neobstojí, jeho konanie bolo súčasťou koordinovaného postupu
spolupáchateľov, ktorý umožnil spáchanie skutku. Obžalovaný C. D. je recidivistom, pričom v odpise

registra trestov má 5 záznamov za úmyselné trestné činy a skutku sa dopustil relatívne krátko po
predchádzajúcom výkone trestu vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/47/2023, ktorý vykonal dňa
13.04.2024. Takéto pomery páchateľa nemožno považovať za mimoriadne, ani za okolnosti svedčiace
o zníženej nebezpečnosti.

Okresný súd jeho miernejšiu účasť už zohľadnil, keď mu uložil najnižší trest spomedzi všetkých
spoluobžalovaných vo výmere 12 mesiacov, t. j. na dolnej hranici zákonnej sadzby, ktorý považuje aj
krajský súd za zákonný, primeraný a plne zodpovedá individuálnym pomerom obžalovaného C. D. i
povahe jeho účasti na skutku.

Mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona nie je okolnosťou, ktorú by súdy boli povinné
aplikovať automaticky pri vyhlásení viny. V danom prípade obžalovaní vyhlásili vinu pod tlakom dôkazov,
kedy časť odcudzených vecí vydal spoluobžalovaný F. B. a svedok G. M., časť vecí bola vydaná
záložňou, kde veci zložil obžalovaný C. D. na svoj doklad totožnosti. Vzhľadom na opakované páchanie
úmyselných trestných činov ani krajský súd tak nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu

trestu v prospech obžalovaných.

Súd prvého stupňa postupoval pri individuálnom ukladaní trestu v súlade so zákonom, prihliadol na
všetky rozhodné okolnosti prípadu a uložil trest v zákonom stanovenej sadzbe, ktorý zodpovedá
miere zavinenia, pohnútke, správaniu obžalovaných po spáchaní trestného činu, povahe a závažnosti

spáchaného skutku, ako aj osobným pomerom obžalovaných.

Rovnako správne súd prvého stupňa zaradil obžalovaných A. B. a C. D. podľa § 48 ods. 2 písm.
b/ Tr. zákona pre výkon trestu do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže vpredchádzajúcich desiatich rokoch boli obžalovaní A. B. a C. D. vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin (naposledy vo vyššie uvedených trestných veciach).

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd nepovažoval odvolanie obžalovaného A. B. ani C. D. za dôvodné
a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.