Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124236221
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6124236221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát, so sídlom
Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, IČO: 42 232 805, proti žalovanému: MAKOS, a.s., so sídlom Mičkova 31,
085 01 Bardejov, IČO: 35 920 203, zast. JUDr. Martinou Mrázovou, advokátkou, so sídlom Šoltésovej
20, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 171 300, o zaplatenie 2.523,49 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 26Cb/36/2024-89
z 12. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 26Cb/36/2024-89 z

12. septembra 2024.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.523,49
eura, úrok z omeškania 13 % ročne zo sumy 204,36 eura od 28.7.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania
13,25 % ročne zo sumy 2.319,13 eura od 22.8.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 80,- eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca právne zastupoval ako advokát žalovaného
v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 24Up/1994/2021 a po
postúpení veci na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 3Cb/15/2022 o zaplatenie 19.836,75 eura s prísl.
Žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia proti žalovanému dohodnuté podľa vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
Poukázal na písomné plnomocenstvo, že advokát pri poskytovaní právnych služieb a pri odmeňovaní za

ich poskytovanie postupuje v zmysle Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov. Splnomocniteľ a advokát sa dohodli na výške odmeny, ktorá musí
byť v súlade s týmito právnymi predpismi, a je dohodnutá ako odmena kombinovaná podľa § 2 ods. 3,
a to ako tarifná v zmysle § 9 a nasl. vyhlášky a podielová v zmysle § 7 ods. 2 vyhlášky vo výške desať
percent z hodnoty veci. Advokát je platcom DPH v zmysle Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty a pri účtovaní odmeny po skončení právneho zastupovania je oprávnený ju účtovať (dôkaz:
plnomocenstvo). Týmto návrhom si žalobca uplatnil podielovú odmenu v zmysle § 7 ods. 2 vyhlášky vo

výškedesaťpercentzhodnotyveci.Hodnotavecipredstavovalapripodanížalobyvýšku19.836,75eura.
Z dôvodu, že žalovaný relevantne preukázal, že mal voči žalobcovi neuhradené faktúry spolu vo výške
510,59 eura, došlo k započítaniu a tak hodnota veci predstavovala výšku 19.326,16 eura (19.836,75
eura - 510,59 eura), podielová odmena vo výške 10 % z hodnoty veci tak predstavuje 1.932,61 eura +DPH vo výške 20 % (386,52 eura), spolu výška podielovej odmeny činí 2.319,13 eura. Následne počas
súdneho konania došlo k čiastočným úhradám spolu vo výške 1.500,-eur zo strany žalovaného, avšak
išlo o úhrady po začatí konania, teda po podaní žaloby na súd. Oprávnená pohľadávka žalovaného

voči žalobcovi ku dňu podania žaloby na súd bola vo výške 510,59 eura a tak po vyššie uvedenom
spôsobe započítania, oprávnená pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola vo výške 19.326,16 eura.
V tejto výške žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 78/2023 dňa 14.8.2023 so splatnosťou 21.8.2023.
Žalovaný faktúru vrátil listom zo dňa 23.8.2023 s odôvodnením, že faktúrovaná suma nie je v súlade
s dohodou o poskytovaní právnych služieb. Žalobca právne zastupoval ako advokát žalovaného aj v

konaní pri podaní návrhu na zápis zmien v obchodnom registri týkajúci sa konečného užívateľa výhod.
Žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia proti žalovanému podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Žalobca vystavil
žalovanému faktúru č. 65/2023, v ktorej si uplatnil 204,36 eura so splatnosťou 27.7.2023. Faktúra bola
zaslaná štatutárnemu zástupcovi žalovaného elektronicky spolu s inými faktúrami. Žalovaný bol vyzvaný
na zaplatenie listom zo dňa 17.9.2023, žalovaný svoj dlh neuhradil.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu rozporoval právny základ, výšku ako aj
vymáhateľnosť celého nároku žalobcu. Namietal, poskytnuté právne služby zo strany žalobcu, riadne a
včas. Faktúru č. 65/2023 neeviduje vo svojom účtovníctve ako riadne doručenú s účinkami zaplatenia
ako aj faktúru č. 78/2023, ktorú neeviduje vo svojom účtovníctve ako riadne doručenú s účinkami

zaplatenia.Žalovanýpoukázalnažalobcomdoloženúlistinu–vráteniefaktúruč.78/2023,ktorúžalovaný
listom zo dňa 23.8.2023 vrátil žalobcovi nakoľko ju neuznáva ako dôvodnú. Žalobca sa po vrátení tejto
faktúru č. 78/2023 k predmetným výhradám žalovaného, ktoré sú obsahom listu zo dňa 23.8.2023,
žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovaný nedohodol za poskytnutie súčinnosti žalobcu odmenu / odplatu,
na ktorú by mal žalobca právny nárok v ním uplatnenej výške. V spoločnosti MAKOS a.s., má žalovaný

zavedený systém evidencie účtovných dokladov, ktoré sú doručované za účelom úhrady, pričom
podstatnou náležitosťou pre realizáciu akejkoľvek úhrady nie je doručenie e-mailovej správy, vrátane
nejakej prílohy, ale úhrady sa realizujú na základe riadneho doručenia daňového dokladu, spolu s
prílohami preukazujúcimi oprávnenosť doručenia faktúr. V rámci zavedeného systému obehu dokladov
na strane žalovaného predpokladom pre realizáciu akejkoľvek úhrady je okrem doručenia riadne a

včas, v rovnopise, ako aj v prílohách / popise zodpovedajúcom objednávke alebo doručenému zadaniu
pre účely zdaniteľného plnenia, aj odsúhlasenie doručeného daňového dokladu zo strany štatutára
spoločnosti žalovaného – MAKOS a.s. Žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní,
nakoľko si nie je vedomý existencie právnej povinnosti uhradiť žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku.

4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril tak, že odpor žalovaného je nedôvodný, v žalobe je jasne a
podrobne opísaný skutkový stav nároku, ku ktorému bola vystavená faktúra č. 78/2023. Navrhol, aby súd
ako dôkaz pripojil spis Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 3Cb/15/2022 a spis Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 1/Re/4861/2019 a vykonal dokazovanie listinami.

5. Žalovaný právo na dupliku (§ 167 ods. 4 CSP) nevyužil.

6. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že pojednávanie prebehlo v neprítomnosti právnej zástupkyne
žalovaného, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila. Žalobca sa vyjadril v zmysle doterajších písomných
vyjadrení. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nárok žalobcu odmietol už tým, že vrátil faktúru z

jeho strany bez ďalšieho komentára, keď neboli na podielovej odmene dohodnutí. Žalobca zastupoval
spoločnosť MAKOS a.s. v spore so spoločnosťou Print cup s.r.o., tam si svoje trovy uplatnil, či už v
exekučnom konaní alebo v súdnom konaní, tie aj zinkasoval.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledujúci skutkový stav: Žalobca

právne zastupoval ako advokát žalovaného v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská
Bystrica pod sp. zn. 24Up/1994/2021 a po postúpení veci na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.
3Cb/15/2022 o zaplatenie 19.836,75 eura s prísl. a pri podaní návrhu na zápis zmien v obchodnom
registri týkajúci sa konečného užívateľa výhod. Splnomocniteľ a advokát sa dohodli na výške odmeny,
ako odmena kombinovaná podľa § 2 ods. 3, a to ako tarifná v zmysle § 9 a nasl. vyhlášky a podielová

v zmysle § 7 ods. 2 vyhlášky vo výške desať percent z hodnoty veci. Hodnota veci predstavovala
pri podaní žaloby výšku 19.836,75 eura, ktorá bola dôvodne znížená o 510,59 eura a tak hodnota
veci predstavovala výšku 19.326,16 eura, podielová odmena vo výške 10 % z hodnoty veci tak
predstavuje 1.932,61 eura + DPH vo výške 20 % predstavuje 386,52 eura, spolu výška podielovejodmeny s DPH predstavuje 2.319,13 eura. Žalobca právne zastupoval ako advokát žalovaného aj v
konaní pri podaní návrhu na zápis zmien v obchodnom registri týkajúci sa konečného užívateľa výhod
a vystavil žalovanému faktúru č. 65/2023, v ktorej si uplatnil 204,36 eura splatnú 27.7.2023.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1 a § 261 ods. 7
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „ObZ“) a § 2 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) o spôsobe
určovania zmluvnej odmeny, § 2 ods. 3 vyhlášky, podľa § 9 ods. 1 a podľa § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky o

podielovej odmene. Úrok z omeškania ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky posúdil podľa
§ 365 ods. 1 prvej vety ObZ, § 369 ods. 1 a 2 ObZ, § 369c ObZ a podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády
č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ObZ.

9. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný namietal poskytnutie služby riadne a včas, avšak nepredložil
žiadne listinné dôkazy naopak z listinných dôkazov predložených žalobcom jasne vyplývalo, že sporové

strany sa písomne dohodli na výške odmeny, ktorá musí byť v súlade s právnymi predpismi a to Zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov a je
dohodnutá ako odmena kombinovaná podľa § 2 ods. 3 vyhlášky, a to ako tarifná v zmysle § 9 a nasl.
vyhlášky a podielová v zmysle § 7 ods. 2 vyhlášky vo výške desať percent z hodnoty veci. Súd prvej
inštancie uviedol, že nepostačuje iba popretie dlžnej sumy vo všeobecnosti, ale žalovaný je povinný

podrobne uviesť, v čom podľa neho spočíva nesprávnosť skutkových tvrdení. Z pripojených spisov bolo
preukázané, že žalobca ako advokát poskytol žalovanému služby, kde v sporovom konaní na Okresnom
súde Bardejov došlo k uzavretiu zmieru a na Okresnom súde Prešov došlo k zápisu zmien v obchodnom
registri týkajúci sa konečného užívateľa výhod.

10. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie účinne nepoprel nedodanie služby a preto vyhovel žalobe
vcelomrozsahuapriznaldohodnutýúrokzomeškania13%ročnezosumy204,36euraod28.7.2023do
zaplatenia,úrokzomeškaniavovýške13,25%ročnezosumy2.319,13euraod22.8.2023dozaplatenia
a nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 2 CSP, § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi, priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu.
Odvolanie podal z dôvodov, že: súd nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) rozhodnutie konajúceho súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

13. Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, keď náležite nevyhodnotil všetky

predložené dôkazy, písomné vyjadrenia a výsluch strán sporu. Žalovaný nepovažuje za vecne správne a
riadne odôvodnené, ak súd prvej inštancie v rozsudku ustálil, že žalobca riadne preukázal a doložil svoje
skutkové tvrdenia, ktoré sú obsahom jeho žaloby, ako aj následných vyjadrení, avšak následne sa súd
prvejinštanciektýmtodôkazovaichposúdeniubližšienevyjadrilvodôvodnenírozhodnutia.Vyčítalsúdu
prvej inštancie, že vo svojom rozhodnutí iba stroho skonštatoval, že žalobca svoj uplatnený nárok doložil

listinnými dôkazmi. Rovnako nepovažoval za vecne správne, ak sa súd prvej inštancie ďalej nezaoberal
predloženými dôkazmi, vyjadreniami a výsluchom štatutárneho orgánu žalovaného, ktorým žalovaný
jasne preukázal, že došlo k porušeniu povinnosti advokáta (žalobcu) v zmysle zák. o advokácii, a to tým,
že pri právnom zastupovaní žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.
3Cb/15/2022, si advokát riadne neplnil svoje povinnosti vo vzťahu ku klientovi, keď neinformoval klienta

(žalovaného) o stave konania, klientovi (žalovanému) nedoručil rozhodnutie v predmetnej sporovej veci,
klientovi (žalovanému) advokát (žalobca) neposlal inkasované plnenie za náhradu trov konania, a to ani
na výzvu klienta (žalovaného), advokát (žalobca), preto nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a
opakovane porušoval svoje povinnosti vo vzťahu ku klientovi (žalovanému).

14. Žalovaný tiež tvrdil, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal a doložil rozpornosť,
neodôvodnenosť a neoprávnenosť uplatnenej pohľadávky žalobcu v sume 204,36 eura a v sume
2.319,13 eura a to na základe doloženej faktúry č. 65/2023 a faktúry č. 78/2023. Žalovaný nepochybne
preukázal, že predmetné faktúry vo svojom účtovníctve neeviduje ako riadne doručené s účinkamizaplatenia. Rovnako tvrdil, že preukázal, že po vrátení faktúry č. 78/2023 k predmetným výhradám
žalovaného, ktoré sú obsahom listu zo dňa 23.8.2023 sa žalobca v rozhodnom období žiadnym
spôsobom nevyjadril.

14.1. Odvolával sa na to, že má zavedený systém evidencie účtovných dokladov. O povinnosti takéhoto
doručovania vystavených faktúr a zavedenia systému doručovania faktúr, mal žalobca vedomosť.

14.2.Žalobcavkonanípodľažalovanéhoneuniesoldôkaznébremenoasvojnároknáležitenepreukázal,

čo má vyplývať aj zo strohého odôvodnenia súdu prvej inštancie bez bližšie posúdenia vykonaného
dokazovania v konaní a náležitého vyhodnotenie dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. Navrhol
odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Stotožnil
sa s rozsudkom súdu prvej inštancie, ako vecne správnym. Dodal, že súd prvej inštancie správne na

základe predložených dôkazov zistil skutkový stav, následne súd správne rozhodol a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodnil.

16. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobcu, ktorý v odvolaní poukázal:

19.1. na to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a nesprávne zistil skutkový stav, keď
náležite nevyhodnotil všetky predložené dôkazy, písomné vyjadrenia a výsluch strán sporu,

19.2. na neodôvodnenosť a neoprávnenosť uplatnenej pohľadávky žalobcu v sume 204,36 eura a v

sume 2.319,13 eura, keď žalovaný predmetné faktúry vo svojom účtovníctve neeviduje,

19.3.nato,žekonaniužalobcu,ktorýmsiopätovne uplatnilprotižalovanémusvojnárokajkeďinkasoval
na svoj účet náhradu trov konania, ktoré žalovanému nepriznal, nemá byť poskytnutá právna ochrana
a môže to súd posúdiť ako konanie rozporné s dobrými mravmi.

20. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmeno e), f) a h) CSP. Odvolací
súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie,
nie sú naplnené.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

22. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov uvedených
súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli k vecne správnemu rozhodnutiu
súdu prvej inštancie o žalobe žalobcu. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanému, ktorý v
odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol
vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.23. Odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacieho konania je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie.

24. Odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia a dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu
žalovaného odvolací súd udáva:

25. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím

dôvodom len za predpokladu že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci

boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Odvolací súd konštatuje, že súd nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Výber
dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1). Súd musí

dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený
sporovou stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Iba, ak by súd vylúčil
z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladalo by to odvolací
dôvod podľa § ods. 1 písm. e) CSP. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd musí mať vždy vyriešenú
otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz.

27. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že fundamentálnymi povinnosťami sporových strán v spore
sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto
strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými
prostriedkami. Dôležitá je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia.

Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na
pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávnia a požiadavku vytýčiť
ďalšie pojednávanie. Ak neexistujú osobitné dôvody (napr. ak oneskorenie je dané reakciou na nové
skutočnosti, ktoré vyšli v spore najavo), v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo
dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

28. Odvolací súd udáva, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je
postupom, ktorým by mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o
tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Zo súdneho spisu odvolací
súd zistil, že na pojednávaní súd prvej inštancie vykonal dôkazy navrhnuté žalobcom a konštatoval, že

neboli ďalšie návrhy na dokazovanie predložené sporovými stranami s čím prítomný žalovaný súhlasil
a nespochybňoval žiadnu z oboznámených listín. Odvolací súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý proces a ani k inej vade konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie v spore.

29. Ďalej odvolací súd udáva, že ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou
sarozumieto,žesúdprirozhodovanívychádzavýlučnezdôkazov,ktorémunavrhlistranysporu.Proces
dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe
kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa
v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov

zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky.
Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch
procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje
princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si
svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa

ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu, a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese
majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.30. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

31. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

32. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné

pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je
povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo
právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu
vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

33. Odvolací súd k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevyhodnotil listiny a dôkazy predložené

žalovaným, neoboznámil sa s nimi udáva, že v súdnom spise sa nenachádzali takéto listiny a dôkazy
predložené žalovaným.

34. Ak žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie nevykonanie navrhnutého dôkazu tak mal v odvolaní
konkretizovať aký žalovaným navrhnutý dôkaz nebol vykonaný, inak odvolací súd nemá možnosť

posúdiť o aký dôkaz sa malo jednať a nebol vykonaný. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé aký dôkaz súd
prvej inštancie nevykonal, čo namietal žalovaný v odvolaní. Odvolací súd odkazuje v tejto súvislosti na
odsek 25. tohto rozsudku (podčiarknutý text).

35. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

36. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, že
žalovaný splnenie odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preukazoval tým, že súd prvej inštancie
nesprávnezistilskutkovýstav,keďdospelkzáveru,žežalobcapreukázalvsporesvojnárokanevenoval
sa tvrdeniam žalovaného o porušení povinnosti advokáta. Súd prvej inštancie v rozsudku zdôraznil, že

dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný účinne nepoprel žalobcove tvrdenia.

37. Odvolací súd však konštatuje, že v odpore proti platobnému rozkazu ani vo vyjadrení a ani na
pojednávaní žalovaný netvrdil porušenie povinnosti advokáta tak ako ich uvádza v odvolaní a súd prvej
inštancie tak nebol povinný sa tým zaoberať. Súd prvej inštancie splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu

z § 167 CSP. Pokiaľ v odvolaní namieta a poukazuje na porušenie konkrétnych povinností advokáta ide
o novotu v odvolacom konaní obdobne ako ohľadom tvrdenia o rozpore žalobcovho konania s dobrými
mravmi.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 366 CSP v odvolacom konaní môže strana sporu uvádzať

nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy iba vtedy, ak ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie (písm. d/), pričom túto námietku mohol žalovaný podľa názoru odvolacieho
súdu jednak uviesť, už v konaní pred súdom prvej inštancie čo však neurobil. Preto odvolací súd na tieto
nové skutočnosti produkované žalovaným až v podanom odvolaní neprihliadal.

39. Žalovaný poukazoval na jeho interný systém doručovania vystavených faktúr a tvrdil, že žalobca mal
o tom vedomosť a nepostupoval tak a nevzniesol výhrady proti vráteniu faktúry žalovaným. Odvolací
súd k tomuto tvrdeniu udáva, že žalovaný tvrdí vedomosť žalobcu o jeho internom systéme doručovania
faktúr avšak svoje tvrdenie nepreukázal.

40. Odvolací súd udáva, že Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia o fakturácii, a preto je vecou
dohody zmluvných strán, aby si náležitosti, prípadne vyžadované niektorou z nich nad rámec zákonom
(§ 74 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty) ustanovených náležitostí faktúry dohodli. V
tejto súvislosti odvolací súd vo vzťahu k faktúram, ktoré žalovanému doručené boli, udáva, že faktúrapredstavuje iba účtovný doklad, nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka ani v
zmysle § 266 Obchodného zákonníka, a teda nezakladá práva a povinnosti. Vznik samotného nároku a
jemu zodpovedajúcej povinnosti zaplatiť odplatu (v danom prípade cenu za zastupovanie v konaniach)

nie sú podmienené vystavením daňového dokladu. Obchodný zákonník pojem faktúra ani nepozná, z
hľadiska obchodno-záväzkových vzťahov ide o výzvu na zaplatenie. S ohľadom na uvedené je potom
tvrdenie žalovaného o vrátení faktúr žalobcovi a o jeho vnútorný systém evidovania faktúr bez právneho
významu pre vznik nároku na zaplatenie ceny.

41.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z. vyvodzuje zo
skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav

inak nesprávne aplikoval.

42. Odvolací súd udáva, že v prejednávanom spore bolo preukázané, že žalobca vykonal právne
služby pre žalovaného a to na základe Plnomocenstva z 12.12.2019 (podanie na zápis zmien
obchodnej spoločnosti a z 24.11.2021, na základe ktorého zastupoval žalovaného v konaní pred

súdom proti dlžníkovi Print Cup s.r.o. Odmena advokáta sa určuje zvyčajne na základe dohody medzi
advokátom a klientom. Dohodnúť sa na spôsobe a výške zmluvnej odmeny môžu akokoľvek, ale výška
zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Odmeňovanie advokátov upravuje vyhláška
MinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovza
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Klient, ktorý bude vo veci úspešný, v rámci

náhrad trov konania dostane od neúspešnej strany súdom priznanú náhradu za právne zastupovanie
len v zmysle spomenutej vyhlášky o tarifnej odmene. Ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene sa použijú
na určenie odmeny advokáta aj v prípade, že k dohode advokáta s klientom nedôjde. Spôsoby určenia
zmluvnej odmeny môžu byť kombinované. Tarifnú odmenu určí advokát podľa reálne vykonaných
úkonov, pričom výška jedného úkonu právnej služby je určená v zmysle vyhlášky podľa hodnoty veci

alebo dohodou. Paušálnu odmenu si advokát s klientom môže dohodnúť za poskytovanie komplexného
právneho servisu. Táto odmena sa platí mesačne počas určitého časového obdobia vymedzeného
v zmluve o poskytnutí právnych služieb. Klient má v rámci mesačného paušálu vymedzený rozsah
predplatených hodín, ktoré sú cenovo výhodnejšie oproti štandardnej hodinovej sadzbe. Hodinová
odmena sa môže dohodnúť určením počtu hodín potrebných na poskytnutie právnej služby. Paušálna

odmena sa môže dohodnúť za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na
neurčitý čas alebo za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí. Podielovú odmenu si advokát s klientom
môže dohodnúť vo forme percentuálneho podielu (max 20 %) z hodnoty veci v prípade úspechu v konaní
pred súdmi alebo inými orgánmi. V prípade čiastočného úspechu vo veci má advokát nárok na alikvótnu
časť podielovej odmeny. Advokát sa môže s klientom tiež dohodnúť na kombinácii vyššie uvedených

odmien, čo bol aj tento prípad.
43. Odvolací súd konštatuje, že žiadne nesprávne právne posúdenie nemožno konštatovať. Žalovaný
v odvolaní ani neuviedol čo vyčíta súdu prvej inštancie v súvislosti s právnym posúdením.

44. Odvolací súd konštatuje, že v spore bola preukázaná dôvodnosť nároku uplatneného proti

žalovanému zo strany žalobcu touto žalobou a súd prvej inštancie správne posúdil, že žalobca dôkazmi
predloženými v spore nárok preukázal.

45.Odvolacísúdpretopodľa§387ods.1CSPpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny,
pretože odvolanie nebolo dôvodné. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách

konania, ktorým súd žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalobcovi.

46. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní
úspešný v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť

neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.47.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).