Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoPs/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124206485
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124206485.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci opatrovanca: Q.. H. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. 8, XXX XX S., prechodne bytom U. 2, XXX XX S., t.č. sociálne zariadenie
B. J. - P. W. služieb a G. V. W., so sídlom U. 2, XXX XX S. -O., H.: XX XXX XXX, zastúpený procesným
opatrovníkom X.. B. O., zamestnancom Q. W. S., o ustanovenie opatrovníka, o odvolaní Mestskej časti

Košice - Barca proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č.k. 41Ps/6/2024-76 zo dňa 28. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch II. a IV.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 02.04.2024 bolo H.. V. X. oznámené súdu, že jeho otec X.. V. X., ktorý bol ustanovený za

opatrovníkaosobepozbavenejnaprávneúkony-Q..H.X.,zomreldňaXX.XX.XXXX,čímzaniklafunkcia
opatrovníka. Uznesením č.k. 41Ps/6/2024-10 zo dňa 16.05.2024 bolo začaté konanie o zmenu (správne
ustanovenie) opatrovníka osobe pozbavenej na právne úkony - Q.. H. X..

2. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Konanie voči Mestskej časti S. - X., W. 4, S. zastavuje.

II. Ustanovuje za opatrovníka Q.. H. X., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne
úkony rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 23Ps/22/2013 zo dňa 4.7.2014, Q. časť S. - O., U.
XX, XXX XX S. - O., ktorá bude menovaného zastupovať, konať za neho a hospodáriť s jeho finančnými
prostriedkami s tým, že rozhodovanie o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu
súdu.

III. Opatrovníkovi ukladá povinnosť predkladať súdu dvakrát do roka, vždy k 30.6. a k 31.12. správu o
Q.. H. X., nar. XX.X.XXXX a správu o nakladaní s jeho majetkom za predchádzajúce polročné obdobie.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 272, § 274 ods. 2, § 275, § 10 ods. 1, 2, § 52 zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilný mimosporový poriadok, § 22 ods. 1, 2, § 23, § 26, § 27 ods. 2, 3, § 28 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, § 1, § 2 ods. 2 zákona č. 40/1990 Zb. o meste Košice, § 1 ods. 2, § 4 ods. 3
písm. p) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 93 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný
trestný súd a vojenské súdy.4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanom prípade nikto z príbuzných s ustanovením
za opatrovníka nesúhlasil z dôvodu absencie bližších osobných, citových a emočných väzieb medzi
príbuznými a tiež z dôvodu toho, že príbuzné osoby (jeho dve netere) žijú v zahraničí a neprejavujú

žiaden záujem o osobu nesvojprávneho. Iných príbuzných opatrovanca sa nepodarilo zistiť. Pri
ustanovení právnickej osoby do tejto funkcie vychádzal z toho, že ,,orgánom miestnej správy” je obec,
ktorá opatrovnícku funkciu vykonáva ako ,,organizačnú súčasť štátu“. V prípade mesta S. má mestská
časť v zmysle zákona postavenie obce, pričom je „bližšie“ svojim obyvateľom ako samotné mesto. Pri
rozhodovaní o konkrétnom verejnom opatrovníkovi zvolil ako kritérium aktuálny pobyt opatrovanca. Z

lustrácie v Registri obyvateľov zistil, že od 10.11.2020 má opatrovanec prechodný pobyt v zariadení
v ktorom sa aktuálne nachádza a ktoré je jeho skutočným bydliskom, teda adresa trvalého pobytu
opatrovanca na území Q. časti S. - X. má iba evidenčný charakter, opatrovanec v tejto mestskej
časti ani nevlastní žiaden majetok, nehnuteľnosť. Za takýchto okolností si Q. časť S. - O. môže plniť
funkciu opatrovníka, nakoľko má reálnu možnosť kontaktu s opatrovancom, čo je v súlade so záujmami
opatrovanca a je teda voľbou najvhodnejšej alternatívy aj z hľadiska teritoriálnej blízkosti a prístupu v

súvislosti so zabezpečením ochrany záujmov opatrovanca. Mal za to, že organizačnú štruktúru mestskej
časti je možné prispôsobiť výkonu funkcie opatrovníka, a to napríklad poverením (splnomocnením)
určenej osoby s uvedením rozsahu splnomocnenia, ktorá bude vykonávať vopred určené úkony v mene
opatrovníka v záujme nesvojprávneho, čím sa uľahčí výkon funkcie opatrovníka a nebude potrebné
čakať v každom jednotlivom prípade na pokyn štatutárneho orgánu mestskej časti (starostu). Pokiaľ sa

jedná o zariadenie B. J. v zmysle ust. § 8 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. poskytovateľ sociálnej služby
alebo zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby nemôže byť ustanovený za opatrovníka prijímateľa
sociálnej služby v zariadení. Zároveň nie je možné ustanoviť za opatrovníka iné sociálne zariadenie,
nakoľko by tým neboli splnené vyššie uvedené podmienky. Ustanovenie orgánu miestnej správy, v
tomto prípade mestskej časti za opatrovníka je síce krajným riešením, avšak v prejednávanej veci plne

opodstatneným. Nie je potrebné, aby ustanovený opatrovník zabezpečoval faktickú osobnú starostlivosť
o opatrovanca, resp. za týmto účelom, aby s ním musel byť v pravidelnom a častom kontakte. Na základe
uvedeného ustanovil za opatrovníka osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony mestskú časť S.
- O.. Ustanovený opatrovník bude za opatrovanca ako osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony
konať v rozsahu nedostatku jeho vlastnej spôsobilosti na právne úkony.

5. Keďže pribral do konania aj mestskú časť S. - X., avšak z už vyššie uvedených dôvodov považoval
za vhodnejšieho opatrovníka pre nesvojprávneho mestskú časť S. - O., konanie voči mestskej časti
S. -X. zastavil.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie Q. časť S. - O. z dôvodu, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že vzhľadom na okolnosti nie je schopná za každých

okolností poskytnúť opatrovancovi plnohodnotnú ochranu jeho oprávnených záujmov. Opatrovanec je
obyvateľom Q. časti S. - X. od 29.09.1993 a odvtedy má zabezpečovať jeho potreby ako obyvateľa
mestskej časti. Trvalý pobyt na území mestskej časti je skutočnosť určená samotným zákonodarcom,
ktorá určuje tesný a priamy vzťah obce k jej obyvateľom. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj financovanie
územnejsamosprávypodľapočtujejobyvateľovstrvalýmpobytomnajejúzemí.Poukázalanato,žesúd

je v zmysle judikatúry viazaný postupnosťou osôb, ktoré môžu byť ustanovené do funkcie opatrovníka,
avšak súd dostatočne nepreveroval ďalších príbuzných z blízkeho prostredia. Z odôvodnenia uznesenia
nie je dostatočne jasné, či sa súd s ďalšími príbuznými osobami nesvojprávneho skontaktoval a či názor
týchto osôb bol zabezpečený. Trvala na svojom stanovisku, že dôvodom pre jej ustanovenie nemôže
byť umiestnenie zariadenia na jej území, pričom zriaďovateľom zariadenia je S. samosprávny kraj a

opatrovanec má trvalý pobyt na území inej mestskej časti. Mala za to, že súd nedostatočne skúmal
skutkový stav, keď ju ustanovil za opatrovníka len na základe lokalizácie zariadenia, pričom podľa jej
názoru špecifický vzťah medzi obcou a obyvateľom vzniká na základe trvalého pobytu. Opatrovanec
s ich mestskou časťou nemal a nemá vytvorený žiaden špecifický vzťah a na základe dostupných
údajov nemá žiadne osobné a ani rodinné väzby v ich mestskej časti. Zároveň poukázala na nadmerné

administratívne zaťaženie na zabezpečenie tejto funkcie. Na základe uvedeného žiadala, aby súd
uznesenie v časti o ustanovení opatrovníka zrušil.8. H.. V. X. uviedol, že naďalej nemá v úmysle prevziať opatrovníctvo nad menovaným a nemá námietky
voči tomu, aby opatrovníctvo vykonávala Q. časť S. - O..

9. Zariadenie B. J. uviedlo, že opatrovanec je prijímateľom ich služieb od 06.11.2020, ale napriek
odvolaniu a predloženiu rozumných argumentov sa prikláňa k riešeniu, aby opatrovníkom bola Q. časť
S. - O., čo vychádza z praktických dôvodov a ich doteraz pozitívnej skúsenosti s touto mestskou časťou.

XX. Mestská časť S. - X. sa s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nestotožnila a má za to, že uznesenie

súdu je vydané na základe správneho právneho posúdenia veci. Súhlasila s konštatovaním súdu, že
trvalý pobyt nesvojprávneho má iba evidenčný charakter, nakoľko nesvojprávny nevlastní v ich mestskej
časti žiaden nehnuteľný majetok a dokonca ani dotazovaním nebolo zistené, kde konkrétne, resp. u koho
mánahlásenýtrvalýpobyt,resp.činiekedyvlastnilnadanejadresenehnuteľnosť.Vovzťahukpoberaniu
podielových daní uviedla, že v súčasnosti poberajú za nesvojprávneho tieto dane, avšak ustanovenému
opatrovníkovi nič nebráni v tom, aby zabezpečil zmenu trvalého pobytu, nakoľko ako opatrovník má

právo vykonať túto zmenu a trvalý pobyt sa neviaže k vlastníctvu nehnuteľnosti. Týmto si zabezpečí
príjem podielovej dane za tohto občana. Predchádzajúci súdom ustanovený opatrovník túto skutočnosť
neriešil. Mala za to, že Q. časť S. - O. je najvhodnejšou alternatívou na výkon danej funkcie, keďže je
pravdepodobné, že nesvojprávny bude naďalej na dlhé obdobie umiestnený v danom zariadení, ktorá
sa nachádza v tejto mestskej časti. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie.

XX. Mestská časť S. - O. uviedla, že kritériom pre ustanovenie za opatrovníka nemôže byť len
umiestnenie zariadenia bez ohľadu na zriaďovateľa a na trvalý pobyt. K zmene trvalého pobytu
poukázala na znenie § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.. Záverom opätovne zdôraznila, že opatrovanec
nemá a ani nemal s ich mestskou časťou žiadny špecifický vzťah. Zotrvala na všetkých dôvodoch

uvedených v odvolaní a navrhla, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti o ustanovenie
opatrovníka zrušil.

12. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v
§ 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k

záveru, že odvolanie Mestskej časti S. - O. nie je dôvodné.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Predmetom prieskumu pred odvolacím súdom bolo posúdenie prijatých záverov súdu prvej inštancie
o ustanovení Q. časti S. - O. za opatrovníka.

18. Z obsahu podaného odvolania vyplynulo, že odvolateľ namieta nesprávnosť výroku II. napadnutého
uznesenia, preto sa odvolací súd zaoberal preskúmaním rozhodnutia v tomto rozsahu.

19. Zo súdom prvej inštancie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ustanovenie opatrovníka
z okruhu osôb v príbuzenskom pomere má zásadne prednosť pred inou alternatívou. U týchto osôb

je predpoklad, že medzi nimi existujú určité bližšie, osobné, citové a emotívne väzby, založené na
príbuzenskom alebo inom obdobnom, blízkom, či rodinnom pomere. Povinnosť i oprávnenie vykonávať
funkciu opatrovníka je tak ponímané osobnejšie a je preto aj v záujme spoločnosti, aby plnením funkcie
opatrovníka, za predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a svedomito, bola v prvom rade poverenáfyzická osoba blízka osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu
opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon treba však predpokladať, že opatrovník s výkonom tejto
funkciesúhlasí.Ustanovenieprávnickejosobyzaopatrovníkamámaťvzásadelenvýnimočnýcharakter,

a to až v prípade, ak žiadna fyzická osoba nie je schopná alebo ochotná túto funkciu zodpovedne
vykonávať alebo nemá na to vytvorené všetky predpoklady.

20. Súd prvej inštancie v priebehu konania vypočul synovca opatrovanca na pojednávaní konanom dňa
11.03.2025 (č.l. 64 a nasl.) za účelom zistenia či je ochotný vykonávať funkciu opatrovníka a či spĺňa

predpoklady na výkon takejto funkcie. Z výsluchu vyplynulo, že synovec vedel o existencii opatrovanca,
chorobe, ale nikdy sa nestretávali, nepozná ho a v podstate je pre neho cudzí človek. Z výsluchu rovnako
vyplynulo, že má dve sestry, ktoré však dlhodobo žijú v zahraničí (Praha, Brusel). Obe sú upovedomené
o tejto situácii, avšak rovnako nesúhlasia s ustanovením za opatrovníka aj z dôvodu svojho dlhodobého
pobytu v zahraničí. Z uvedeného ak vyplynulo, že do úvahy by ako opatrovníčky prichádzali ešte ďalšie
dve netere opatrovanca, avšak aj tieto rovnako prejavili nezáujem vykonávať funkciu opatrovníka pre

absenciu bližšej citovej väzby a tiež z dôvodu ich dlhodobého života v zahraničí. Ďalší rodinný príbuzný
alebo iné (fyzické) osoby, ktoré by prichádzali do úvahy opatrovníka neboli v priebehu konania súdu
prvej inštancie zistené. Odvolateľ mal však za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný
stav dôvodiac, že mal zisťovať ďalších príbuzných alebo známych, ktorí by prichádzali do úvahy ako
opatrovníci. V podanom odvolaní však odvolateľ už bližšie neuviedol ako a kde mal súd prvej inštancie

zisťovať spomínané osoby, keďže ani z registra obyvateľov alebo z listín nachádzajúcich sa v spise
nevyplynulo, aby do úvahy pripadali ďalšie osoby. Pokiaľ súd prvej inštancie „vyčerpal“ fyzické osoby,
ktoré by boli ochotné a spôsobilé vykonávať funkciu opatrovníka, postupoval správne, keď až ako ultima
ratio pristúpil k výberu najvhodnejšej právnickej osoby, ktorá by vykonávala funkciu opatrovníka.

21. Pokiaľ ide o konkrétnu právnickú osobu, Q. časť S. - O. trvala na zmene rozhodnutia dôvodiac
evidovaným trvalým pobytom opatrovanca v dôsledku čoho absentuje špecifický vzťah medzi ňou
a opatrovancom, s čím sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie pri ustanovení opatrovníka
vychádza nie z toho, ktorá mestská časť je opatrovancovi formálne najbližšie, ale ktorá je reálne
najbližšie a bude vedieť zabezpečiť záujmy opatrovanca najlepšie. Z odôvodnenia napadnutého

uznesenia jasne vyplynulo aké kritéria vzal súd prvej inštancie do úvahy a prečo za opatrovníka
ustanovil Q. časť - O.. Odvolací súd sa s postupom súdu stotožňuje a voči kritériám výberu opatrovanca
nevzhliadolžiadnenedostatky.Súdprvejinštanciejasne,zrozumiteľneadostatočnevysvetlilsvojpostup
a myšlienkový postup v tomto smere a odvolací súd nevidí za dôvodné ho zmeniť. Aj odvolací súd má
za to, že v záujme opatrovanca je, aby sa o neho starala tá mestská časť, ktorá je mu reálne najbližšie,

t.j. Q. časť S. - O..

22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. a v súvisiacom výroku IV. o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).