Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 9Csp/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123394323
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adam Hradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6123394323.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: Y. V., nar.

XX.XX.XXXX, s pobytom T. XXXX/X, V., zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47
237 406, so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408,
so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, Bratislava, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO:
36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o zaplatenie sumy 4 899,51 EUR s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4 899,51 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne od 25.06.2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Žalobou zo dňa 05.09.2023 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4
899,51 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 25.06.2023 do zaplatenia.

2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že

dňa 17.05.2023 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: M.
U., X.: V ktoré v čase dopravnej nehody patrilo žalovanému ako poškodenému. Predmetnú škodovú
udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, X.: Q ktorý mal v čase škodovej udalosti uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u
žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval
ako poistnú udalosť č. XXXX.XXXX/XX. Poškodený dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v
autoservise AUTOOPRAVY Geci Borov s.r.o., Podhrunkovská 2635/1A, 093 02 Vranov nad Topľou.

Náklady na opravu poškodeného vozidla boli vo výške 12 370,30 EUR s DPH. Oznámením o poistnom
plnení zo dňa 09.06.2023 bolo žalovaným poškodenému oznámené, že likvidácia poistnej udalosti bola
ukončená formou totálnej škody a suma vo výške 7 470,79 EUR bola poukázaná na účet žalobcu.
Podľa rekapitulácie poistného plnenia, všeobecná hodnota vozidla predstavovala sumu 12 640,79 EUR,
hodnota zvyškov sumu 5 170,- EUR a výška skutočnej škody sumu 7 470,79 EUR. Žalobca mal za to,
že nešlo o totálnu škodu, teda neekonomickú resp. nerentabilnú opravu ako uvádzal žalovaný, keďže
náklady na opravu poškodeného vozidla neprevyšovali reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla ku

dňu udalosti. Uviedol, že ako poškodený má priamy zákonný nárok na náhradu škody z titulu povinného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Právo na náhradu škody vzniká už
samotným vznikom udalosti, pričom výška nároku na plnenie sa následne odvíja od výšky vzniknutej
škody na vozidle, ktorá je premietnutá vo faktúre za opravu. Žalobca žiadal iba zaplatiť sumu zaopravu poškodeného vozidla. Uviedol, že všeobecná hodnota vozidla bola určená na sumu 12 640,79
EUR, pričom jeho oprava bola vyčíslená na sumu 12 370,- EUR, a preto mal žalobca za to, že
nešlo o totálnu škodu, keďže oprava poškodeného vozidla bola uskutočniteľná a cena opravy bola

nižšia ako určená všeobecná hodnota vozidla žalobcu. Žalobca poukázal na vyhlášku č. 492/2004
Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, a to konkrétne prílohu 6 písm. c), ktorá ustanovuje
postup znalcov pri výpočte škody na cestnom vozidle. Výpočet výšky škody a napokon aj posúdenie,
či išlo v uvedenom prípade o totálnu škodu alebo nie, sa podľa žalobcu odvíjal od nasledovného
ustanovenia: „Pri výpočte výšky škody znalec: c) porovná náklady na opravu poškodenia vozidla (NO) s

reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (ROH1). Ak sú tieto
náklady vyššie alebo sa rovnajú reprodukčnej obstarávacej hodnote vozidla bezprostredne pred jeho
poškodením (NO ? ROH1), ide o tzv. úplné zničenie vozidla (totálnu škodu) a znalec postupuje podľa
písmena d) a f) tohto bodu. Ak náklady na opravu poškodenia vozidla (NO) nepresahujú reprodukčnú
obstarávaciu hodnotu vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (NO < ROH1), znalec postupuje
podľa písmen e) a g), prípadne h) tohto bodu”. Žalobca poukázal na to, že žalovaný pri výpočte

náhrady škody vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla, čo žalobca považoval za nesprávne. Podľa
vyššie uvedenej vyhlášky sa určuje reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla, pretože tá v sebe
zahŕňa aj všeobecnú hodnotu vozidla, ale aj bežné náklady na obstaranie podobného typu vozidla
v danom mieste a rozhodnej dobe a taktiež zahŕňa aj maržu predajcu, náklady na prihlásenie do
evidencie. Žalobca uviedol, že o neekonomickú opravu predstavujúcu totálnu škodu by išlo v prípade,

ak by náklady na opravu vozidla prevyšovali jeho reprodukčnú obstarávaciu hodnotu pred poškodením.
Žalobcom predložená faktúra a kalkulácia predstavuje reálne náklady na opravu pri poškodení vozidla.
Poškodené vozidlo bolo podľa žalobcu možné opraviť a náklady na opravu boli vo výške, ktorá sa
nedala považovať za totálnu škodu. Opravu poškodeného vozidla preto nebolo možné podľa žalobcu
považovať za neekonomickú a poškodené motorové vozidlo za neopraviteľné. Žalobca zdôraznil, že v

danom prípade bolo možné vozidlo navrátiť do predchádzajúceho stavu ako pred škodovou udalosťou,
pričom náklady na takéto navrátenie boli nižšie ako jeho všeobecná hodnota. Žalobca zdôraznil, že
poškodené vozidlo bolo opraviteľné a nebolo zničené, resp. neopraviteľné. Uviedol, že ak je vozidlo po
oprave prevádzkyschopné, je na poškodenom, či sa rozhodné poškodené vozidlo dať si opraviť alebo
sa ho rozhodne predať. Mal za to, že pokiaľ náklady na opravu vozidla neprevyšovali jeho reprodukčnú

obstarávaciu hodnotu pred poškodením, nejednalo sa o totálnu škodu a nebolo prípustné od vlastníka
vozidla požadovať, aby pristúpil na prijatie poistného plnenia založeného na odpredaji zvyškov vozidla.
Žalobca mal za to, že žalovaný nemohol autoritatívne určiť, aby žalovaný svoje motorové vozidlo nedal
opraviť v prípade ekonomickej opravy a ani nemôže určiť, kde ho má dať opraviť. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 3Co 317/2012, v ktorom súd konštatoval, že

pokiaľnákladynaopravumotorovéhovozidlanepresiahlivšeobecnúhodnotupredpoškodením,nemôže
sa jednať o tzv. totálnu škodu, ale je potrebné vychádzať zo záveru, že motorové vozidlo bolo opraviteľné
a v takomto prípade posúdiť výšku škody ako náklady vynaložené na opravu vozidla. Žalobca poukázal
na to, že normohodina určená žalovaným za opravu predstavovala sumu 56,59 EUR, pričom autoservis,
ktorý opravu vykonal, si účtoval normohodinu len v sume 42,- EUR. Žalobca poukázal na rozhodnutia

(R 5/1988 a R 25/1990), podľa ktorých výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si
poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody
nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju
predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody. Žalobca považoval
za nepravdivé tvrdenia žalovaného, že nevykonal opravu všetkých poškodených dielov, čo oprel o

kalkuláciu, ktorá bola žalovanému predložená a z ktorej vyplývalo, že žalobca výstuhu nárazníka a pravý
predný svetlomet vymenil. Žalobca poukázal na § 4 ods. 2 písm. b) zákon č. 381/2001 Z.z. a § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody
a nie až opravou poškodeného vozidla. Výška nároku na náhradu škody sa následne odvíja od výšky
vzniknutej škody, a preto žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil skutočne vykonanú a fakturovanú

opravu. Zdôraznil, že skutočná škoda spočíva v nákladoch vynaložených na to, aby sa dosiahol
predchádzajúcistav.PoukázalnauznesenieNSSRsp.zn.4MCdo23/2008,podľaktoréhosaskutočnou
škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poukázal
aj na odbornú literatúru, podľa ktorej úlohou poistenia je najmä zabezpečiť prostredníctvom plnenia

finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti. Žalobca poukázal
na súdne rozhodnutia KS v Trenčíne (19Co/228/2011) alebo NS SR (2 Obdo 48/2012). Náhrada
škody má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, teda má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu
spôsobenej ujmy. Keďže poškodenia na vozidle si žalovaný nespôsobil sám, jeho majetkový stav znížilo majetkové hodnoty, ktoré musel vynaložiť na to, aby vozidlo uviedol do stavu pred poškodením,
a preto mal právo na náhradu všetkých nákladov nutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla.
Žalobca navyše nežiadal viac, ako sumu rozdielu medzi fakturovanou sumou za opravu vozidla. Mal

za to, že zhodnotenie poškodeného vozidla bolo žalobcovi vnútené protiprávnym konaním žalovaného.
V dôsledku škodovej udalosti sa dostal do situácie, že hoci postupoval v súlade s právom, bol nútený
vynaložiť zo svojho značné peňažné prostriedky na to, aby vozidlo mohol používať rovnako ako pred
škodovou udalosťou. Mal za to, že mu musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu škodovej
udalosti, za súčasného stavu, keď žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že žalobca na opravu použil

také nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp., že by nové diely s
opravou nesúviseli.

3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: faktúru
č. XXXXX s kalkuláciou, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 09.06.2023, oznámenie poškodeného o
poistnej udalosti, pričom žiadal, aby žalovaný predložil likvidačný spis poistnej udalosti.

II.
4. Žalovaný v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu uviedol, že
medzi ním a škodcom R. S. bola uzatvorená poistná zmluva pre poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlazn.C.M.,X.:HE-XXXCJ.Dňa17.05.2023došlokuškodovej

udalosti, pri ktorej bolo v dôsledku prevádzky poisteného motorového vozidla poškodené motorové
vozidlo žalobcu zn. M. U., X.: KE-XXXNU. Vinníkom škodovej udalosti bol vodič R. S., ktorého poistené
motorové vozidlo sa dostalo do šmyku, prešlo do protismeru, narazilo do vozidla zn. Q. K X.:KE-XXXLI,
ktoré následne vrazilo do vozidla žalobcu. Na základe nahlásených údajov, rozsahu poškodenia vozidla
žalobcu a predpokladaných nákladov na opravu dospel žalovaný k záveru o totálnej škode na vozidle

žalobcu. Podľa výpočtov žalovaného predstavovala všeobecná hodnota vozidla sumu 12 640,79 EUR
a predpokladané náklady na jeho opravu sumu vo výške 14 016,30 EUR. Výpočty žalovaný realizoval
s prihliadnutím na parametre a stav vozidla žalobcu, a to prostredníctvom počítačového softvéru
ABACUS, ktorý je naprogramovaný podľa prílohy č. 6 k vyhláške MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku. Predpokladané náklady na opravu tak prevyšovali všeobecnú hodnotu

vozidla žalobcu, tzn. oprava vozidla bola v danom prípade neekonomická. Žalovaný konštatoval, že
jeho záver o totálnej škode vyplýval z objektívnych výpočtov, ktoré zohľadňovali konkrétne skutkové
okolnosti veci. Jeho závery verifikoval aj autorizovaný servis AUTOLUX KOŠICE, spol. s r.o., ktorý
dňa 24.05.2023 výslovne uviedol, že podľa kalkulácie servisu by malo ísť o totálnu škodu, teda že
náklady na opravu vozidla by prevyšovali jeho všeobecnú hodnotu. Hodnota použiteľných zvyškov

bola určená transparentným spôsobom prostredníctvom aukcie (burzy vrakov). O rozsahu plnenia
bol žalobca informovaný listom zo dňa 09.06.2023. Správnosť svojho stanoviska a výsledku šetrenia
poistnej udalosti potvrdil žalovaný v liste zo dňa 28.06.2023. Žalovaný mal za to, že bolo nevyhnutné
vychádzať z objektivizovanej výšky škody, rovnajúcej sa výške nákladov potrebných na uvedenie vozidla
do stavu pred poistnou udalosťou (pri rešpektovaní základných a potrebných technologických postupov

opravy). Aj vyhláška pri výpočte škody na vozidle v prílohe č. 6 bod c) ods. 1 písm. b) určuje, že sa
„stanovia náklady na opravu poškodenia vozidla“. Ide teda o objektivizovanú veličinu, ktorá je určená
s prihliadnutím na vopred stanovené náklady na opravárske práce (NP), náklady na materiál (NM)
potrebný na opravu poškodenia a náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri oprave
poškodenia vozidla (NL). Žalovaný vo vzťahu k rozsudku KS v Košiciach sp. zn. 3Co 317/2012 uviedol,

že súdy vychádzali zo záverov znaleckého dokazovania, ktorého predmetom bolo určenie nevyhnutných
nákladov na opravu a uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu, pričom aj v tomto prípade
boli pre súdy rozhodujúce objektívne vyčíslené náklady, potrebné na opravu a uvedenie poškodeného
vozidla do pôvodného stavu. Zhodou okolností boli žalobcom vynaložené náklady na opravu vozidla
považované znalcom za náklady objektívne potrebné na navrátenie vozidla do pôvodného stavu. Na

základe tejto skutočnosti však podľa žalovaného nemožno formulovať generálne pravidlo, že servisom
požadované náklady na opravu vozidla vždy zodpovedajú objektívne vyjadriteľným nákladom a rozsahu
prác potrebných na navrátenie vozidla do pôvodného stavu. Práve naopak, je potrebné objektivizovať
škodu s prihliadnutím na potrebný rozsah opravy na uvedenie vozidla do stavu pred poistnou udalosťou.
Žalovaný uviedol, že aj napriek výslovnému neodporúčaniu opravy vozidla si totiž žalobca nechal svoje

vozidlo opraviť v neautorizovanom servise AUTOOPRAVY Geci Borov, s.r.o., ktorý žalobcovi za opravu
vozidla vyfakturoval sumu vo výške 12 370,30 EUR, na základe čoho žalobca tvrdil, že náklady na
opravu vozidla boli nižšie ako jeho všeobecná hodnota. Preto sa žalobca domáhal doplatenia rozdielu
medzi fakturovanou sumou a doposiaľ poskytnutým poistným plnením. Žalovaný uviedol, že autoservisAUTOOPRAVY Geci Borov, s.r.o. pritom nevykonal opravy v rozsahu zodpovedajúcemu zápisu o
poškodení vozidla a aj v porovnaní s kalkuláciou autorizovaného servisu AUTOLUX KOŠICE, spol. s r.o.
nevymenil napr. výstuhu nárazníka (ide pritom o bezpečnostný diel), určenú kalkuláciou na sumu 146,40

EUR bez DPH / 175,68 EUR s DPH; pravý predný svetlomet, určený kalkuláciou na sumu 267,80 EUR
bez DPH / 321,36 EUR s DPH. Mal za to, že ak by servis AUTOOPRAVY Geci Borov, s.r.o. v súlade so
zápisom o poškodení realizoval výmenu už len týchto dielov, cena opravy vozidla by predstavovala 12
867,34 EUR, čo by bez ďalších skutočností prevyšovalo všeobecnú hodnotu vozidla v sume 12 640,79
EUR. Konštatoval teda, že stanoveným technologickým postupom neboli neautorizovaným servisom

realizované opravy všetkých dielov určených na opravu/výmenu, čo nemá byť na ťarchu žalovaného a
nemá to vplyv na skôr objektivizovaný záver o totálnej škode na vozidle žalobcu. Žalovaný poukázal
na to, že pri oprave poškodeného vozidla autoservis neboli vykonané opravy ani ďalšie položky, ktoré
špecifikoval. Zároveň autorizovaný servis AUTOLUX KOŠICE, spol. s r.o. neuviedol v kalkulácii opravu /
výmenu dielov, ktorých potreba (rozsah výmeny) vyvstala napr. až v rámci samotnej opravy vozidla. Mal
za to, že ak by autorizovaný servis AUTOLUX KOŠICE, spol. s r.o. okrem už zohľadnenej potreby opravy

(v zmysle jeho kalkulácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu) zahrnul do nákladov opravy aj položky
za náhradné diely reálne vymenené servisom AUTOOPRAVY Geci Borov, s.r.o., náklady na opravu
poškodeného vozidla by boli ešte vyššie. Žalovaný poukázal na to, že to ako žalobca s poškodeným
vozidlom naložil nemalo vplyv na výsledok likvidácie poistnej udalosti.

5. Žalovaný na preukázanie skutkových tvrdení navrholvykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, oznámenie poisteného o poistnej udalosti, záznam o dopravnej nehode, zápis
o poškodení vozidla, výpočet škody na cestnom vozidle, oznámenie poškodeného o poistnej udalosti,
emailzodňa22.05.2022,emailzodňa24.05.2023,posudok/kalkuláciač.T.-XXXXXX,listžalovanéhozo
dňa 24.05.2023, email zo dňa 02.06.2023 s cenovými ponukami, oznámenie o poistnom plnení zo dňa

09.06.2023 a stanovisko k poistnej udalosti zo dňa 28.06.2023, pričom žiadal, aby súd nariadil znalecké
dokazovanie za účelom objektivizácie škody rovnajúcej sa potrebnému rozsahu opravy autorizovaným
servisom na uvedenie vozidla do stavu pred poistnou udalosťou.

III.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal stranami sporu navrhnuté listinné
dôkazy, z ktorých (vrátane nesporných skutkových tvrdení) následne vychádzal pri ustálení nižšie
uvedeného skutkového stavu rozhodného pre právne posúdenie veci.

7. Dňa 17.05.2023 došlo v dôsledku dopravnej nehody k poškodeniu motorového vozidla M. U. s X.:

V (ďalej už len „poškodené vozidlo“), ktorého držiteľom bol žalobca, pričom k dopravnej nehode došlo
prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.

8. Žalobca emailom zo dňa 22.05.2023 zaslal žalovanému oznámenie o poistnej udalosti, správu o
nehode, vodičský preukaz a fotografie z dopravnej nehody.

9. Žalovaný dňa 24.05.2023 oznámil žalobcovi, že na základe údajov o prevádzke poškodeného vozidla,
rozsahu jeho poškodenia a predpokladaných nákladov na jeho opravu, neodporúča jeho opravu, keďže
predpokladaný náklad na opravu by presahoval všeobecnú hodnotu vozidla, na základe čoho mienil
žalovaný riešiť predmetnú škodovú udalosť formou totálnej škody.

10. Žalovaný emailom zo dňa 02.06.2023 zaslal žalobcovi prehľad ponúk na odkúpenie použiteľných
zvyškov jeho poškodeného vozidla, pričom najvyššia ponuka bola v sume 5 170,- EUR a platila do
23.06.2023.

11. Žalovaný dňa 07.06.2023 vykonal ku dňu 17.05.2023 prostredníctvom softvéru ABACUS a v
súlade s prílohou č. 6 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti SR výpočet škody na
poškodenom vozidle žalobcu. Podľa tohto výpočtu všeobecná hodnota vozidla predstavovala sumu 12
640,79 EUR, náklady na opravu poškodeného vozidla sumu 14 016,30 EUR a hodnota použiteľných
zvyškov sumu 5 170,- EUR. Náklady na opravu poškodeného vozidla boli vykalkulované v súlade s

časovými normami pracovných operácii a cenami náhradných dielov, ktoré odporučil výrobca vozidla,
resp. importér značky pre sieť zmluvných opravovní v danom regióne. Spoločnosť AUTOLUX KOŠICE,
spol. s r.o. ako autorizovaný servis (ďalej len „autorizovaný servis“) potvrdil svojou kalkuláciou, ženáklady na opravu poškodeného vozidla žalobcu predstavovali sumu 14 016,30 EUR s tým, že cena
normohodiny predstavovala sumu 56,59 EUR.

12. Žalovaný dňa 09.06.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti vo vzťahu k žalobcovi ako poškodenému
s tým, že mu poukázal poistné plnenie v sume 7 470,79 EUR, čo žalovaný považoval za skutočnú
škodu, ktorú stanovil na základe nahlásených údajov o priebehu a rozsahu poistnej udalosti, obhliadky
poškodených vecí, správy vyšetrovacích orgánov a predložených dokladov o výške spôsobenej škody.
Žalovaný skutočnú škodu vypočítal tak, že od všeobecnej hodnoty vozidla stanovenej na sumu

12 640,79 EUR odpočítal hodnotu zvyškov vozidla, ktoré určil na sumu 5 170,- EUR. Zároveň
žalobcovi zaslal aj ponuku od spoločnosti AUTOonline, s.r.o. za účelom možného odpredaja žalobcovho
poškodeného vozidla, pričom ponuka platila do 23.06.2023.

13. Žalovaný dňa 28.06.2023 oznámil žalobcovi, že pri vyčísľovaní rozsahu náhrady škody postupoval v
zmysle Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z.z., pričom konštatoval, že poistným plnením pri

totálnej škode sú primerané náklady na zaobstaranie vozidla rovnakého druhu a kvality znížené o sumu
zodpovedajúcustupňuopotrebeniaaleboinéhoznehodnoteniabezprostrednepredškodovouudalosťou
s prihliadnutím k danej situácii na trhu. Výsledná suma poistného plnenia sa následne zníži o hodnotu
prípadnýchpoužiteľnýchzvyškovvozidla.Žalovanýkonštatovalsprávnosťlikvidáciepredmetnejpoistnej
udalosti.

14. Žalobca si nechal svoje poškodené vozidlo opraviť v autoservise spoločnosti AUTOOPRAVY Geci
Borov, s.r.o. (ďalej len „autoservis“), ktorý dňa 24.08.2023 vystavil žalobcovi za opravu jeho vozidla
faktúru č. XXXXX (ďalej len „faktúra za opravu“) na sumu celkovo 12 370,30 EUR (vrátane DPH). Cena
za náhradné diely predstavovala sumu 8 184,28 EUR, cena za karosárske práce sumu 817,- EUR, cena

za vedľajšie náklady vrátane materiálu sumu 38,70 EUR a cena za lakovnícke práce a materiál sumu 1
256,10 EUR. Autoservis si účtoval normohodinu v sume 42,- EUR.

15. Porovnaním faktúry za opravy s kalkuláciou autorizovaného servisu vyplývalo, že niektoré diely,
s ktorými počítala kalkulácia, neboli pri oprave poškodeného vozidla vôbec menené, resp. opravené

(napr. maska chladiča, kryt podbehu Ľ, 8x P príchytka Ľ a P, kryt H P motora, držiak podbehu P P
a držiak podbehu P, krycia fólia DV P P, kĺb nápravy alebo snímač P airbagu), niektoré diely, ktoré
mali byť podľa kalkulácie vymenené za nové, sa opravili, teda nebola potreba ich výmeny za nový kus
dielu (napr. výstuha nárazníka P, pred-člo vn kpl, držiak P strmeňa P, výstuha V P P podb, výstuha
podbehu H P, prívod-ved výparníka), ďalšie diely, ktoré mali byť menené za nové podľa kalkulácie,

boli len upevnené, keďže boli len uvoľnené (napr. rameno nápravy, pruž-jednotka), pričom s niektorými
dielmi, ktoré boli pri oprave vymenené za nové, kalkulácia vôbec nepočítala (napr. prístroj-doska,
bezpečnostné pásy a klaksón). Zároveň z porovnania cien nových dielov a cien opravy poškodených
dielov vyplývalo, že oprava poškodených dielov bola nižšia, než cena za nové diely. Napr. cena nového
dielu výstuhy nárazníka bola kalkuláciou žalovaného určená na sumu 146,40 EUR, avšak cena jeho

opravy predstavovala len sumu 42,- EUR. Rovnako cena opravy poškodeného dielu “pred-čelo vn kpl”
predstavovala sumu 25,20 EUR, pričom žalovaný počítal s jeho výmenou za nový diel v sume 185,90
EUR.

IV.

16. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce zodpovednosť za škodu (§ 420 a nasl.), ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001
Z.z. upravujúce povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.

17. V danom prípade si žalobca ako poškodený uplatnil voči žalovanému ako poisťovni škodcu z titulu

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na doplatenie poistného
plnenia predstavujúce rozdiel medzi žalovaným vyplateným poistným plnením z dôvodu tzv. totálnej
škody na vozidle žalobcu a žalobcom vynaloženými peňažnými prostriedkami na opravu poškodeného
vozidla. Podstata sporu spočívala v tvrdení žalobcu, že oprava jeho vozidla bola ekonomická, keďže
cena opravy jeho vozidla bola nižšia ako poisťovňou stanovená všeobecná hodnota vozidla, zatiaľ čo

žalovaný bol toho názoru, že náklady na opravu poškodeného vozidla boli objektívne vyššie ako ním
stanovená všeobecná hodnota vozidla, a preto išlo podľa neho o totálnu škodu.18. Konštatovanie tzv. totálnej škody zo strany poisťovne pramení výlučne v jej ekonomickom
vyhodnotení poistnej udalosti. Poisťovňa vtedy konštatuje, že oprava poškodeného vozidla by bola
drahšia alebo ekonomicky neefektívna (nerentabilná) v porovnaní so všeobecnou hodnotou vozidla

pred vznikom udalosti. Ak teda poisťovňa prostredníctvom svojich výpočtov dospeje k záveru, že
ňou kalkulovaná cena opravy prevyšuje všeobecnú hodnotu vozidla pred vznikom škodovej udalosti,
poskytne poškodenému poistné plnenie vo forme rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla a
hodnotou zvyškov vraku vozidla. Presne takýto postup zvolil žalovaný aj v tomto prípade, keď podľa
svojich výpočtov, ktoré mu verifikoval aj autorizovaný autoservis, dospel k záveru, že náklady na opravu

poškodeného vozidla žalobcu, ktoré určil na sumu 14 016,30 EUR, prevyšovali všeobecnú hodnotu jeho
vozidla pred vznikom poistnej udalosti, ktorú určil na sumu 12 640,79 EUR.

19. Podstata tohto súdneho sporu teda pramenila výlučne len v posúdení toho, či žalobcom vykonaná
oprava poškodeného vozidla bola alebo nebola ekonomická, teda či sa žalovaným uvedený predpoklad
o ekonomicky neefektívnej (nerentabilnej) oprave vozidla žalobcu ukázal ako správny alebo nesprávny.

20. V danom prípade žalobca preukázal, že cena samotnej opravy nepresiahla žalovaným určenú
všeobecnú hodnotu vozidla, čo samo o sebe vyvracalo tvrdenia žalovaného o tzv. totálnej škode, resp.
o neekonomickosti opravy poškodeného vozidla žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to,
že žalobca k oprave poškodeného vozidla pristúpil, aj napriek tomu, že mu to vyslovene neodporúčal.

Súd však musel poukázať na to, že výlučne žalobcovi ako vlastníkovi poškodeného vozidla patrí v
zmysle § 123 Občianskeho zákonníka právo rozhodovať o tom, ako so svojou vecou naloží, a teda
výlučne len žalobca bol oprávnený rozhodnúť o tom, či poškodené vozidlo nechá opraviť alebo nie.
V takom prípade žalobca však aj nesie riziko, či cena vykonanej opravy bude alebo nebude nižšia
ako poisťovňou stanovená všeobecná hodnota jeho vozidla. Preto argumentácia žalovaného ohľadom

neodporúčania opravy poškodeného vozidla bola právne irelevantná, keďže žalovaný ako poisťovňa
nemôže autoritatívne rozhodovať o osude poškodenej veci. Inak povedané, poisťovňa vo všeobecnosti
nemôže nútiť poškodeného do opravy vozidla, ak by bola neekonomická, ale rovnako mu takúto opravu
nemôže ani zakázať.

21.Žalovanýďalejargumentovaltým,žerozsahopravyvozidlažalobcunezodpovedalrozsahupotrebnej
opravy, ktorú určil žalovaný a ktorú verifikoval aj ním určený autorizovaný servis. V tejto súvislosti mal
súd z vykonaného dokazovania preukázané, že pri oprave poškodeného vozidla boli vymenené za nové
aj také diely vozidla, s ktorými kalkulácia žalovaného nepočítala, rovnako tiež, že neboli vymenené/
opravené všetky diely vozidla, s ktorými kalkulácia žalovaného počítala, pričom niektoré diely, miesto ich

výmeny za nové, boli len jednoducho opravené. Uvedený argument však sám o sebe nemal silu privodiť
priaznivejšie rozhodnutie súdu pre žalovaného. Občiansky zákonníka (§ 442) vychádza z princípu, že
pri zodpovednosti za škodu, škodca (za ktorého v tomto prípade plní žalovaný ako poisťovňa škodcu)
uhrádza skutočnú škodu v peniazoch, pričom ak je to možné a účelné, uhradí sa škoda uvedením do
predošléhostavu.Vdanomprípademalsúdzato,žeprávefaktúražalobcuzaopravujehopoškodeného

vozidla predstavovala dôkaz o skutočnej škode, ktorá mu vznikla, keďže cieľom tejto opravy bolo navrátiť
vozidlo do stavu pred poistnou udalosťou. V tejto súvislosti žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že
by oprava poškodeného vozidla žalobcu nebola vykonaná riadne, teda napr. že by vozidlo žalobcu aj
napriek vykonanej oprave nebolo spôsobilé prevádzky. Rovnako tiež netvrdil a ani nepreukázal, že by
výmena dielov vozidla nad rozsah jeho kalkulácie, príčinne nesúvisela s poistnou udalosťou. Zároveň

musel súd podotknúť, že bolo výlučným právom žalobcu rozhodnúť, či poškodený diel vymení za nový
(ako odporúčala poisťovňa) alebo ho vymení za použitý, prípadne ho nechá len opraviť (tak ako to bolo aj
vtomtoprípadepriviacerýchpoškodenýchdieloch).Aksanáslednežalobcarozhodol,žemiestovýmeny
poškodeného dielu za nový, nechá tento poškodený diel len opraviť, žalovaný musel toto akceptovať,
a to aj z toho dôvodu, že cena opravy poškodeného dielu je výrazne nižšia, než cena nového dielu,

čo platilo aj v tomto prípade (viď výsledky vykonaného dokazovania). Hoci žalovaný tvrdil, že výlučne
jeho kalkulácia predstavovala objektívne skutočnosti vo vzťahu k posúdeniu rozsahu potrebnej opravy
vozidla, súd s týmto tvrdením nemohol súhlasiť. Kalkulácia žalovaného predstavovala len hypotézu,
resp. teoretický odhad potrebných nákladov na opravu poškodeného vozidla, pričom výlučne len faktúru
za opravu vozidla bolo možné, a to nie len hypoteticky, považovať za dôkaz preukazujúci skutočný

rozsah potrebných nákladov na opravu žalobcovho vozidla. A to najmä za situácie, ak žalovaný žiadnym
relevantným spôsobom nespochybnil, že po vykonaní opravy bolo vozidlo žalobcu spôsobilé premávky,
prípadne že bolo nebezpečné a podobne. Rovnako žalovaný nepreukázal, že pri oprave poškodeného
vozidla boli opravené alebo vymenené také diely, ktorých potreba opravy alebo výmeny nevyvstala vdôsledku poistnej udalosti, teda že by medzi opravou, resp. výmenou týchto dielov vozidla a poistnou
udalosťou nebola akákoľvek príčinná súvislosť. Inak povedané, procesná obrana žalovaného nebola
založená na tej argumentácii, že medzi vykonanou opravou vozidla a poistnou udalosťou chýbala

príčinná súvislosť, prípadne chýbala v určitom rozsahu vykonanej opravy, ale bola postavená na tej
argumentácii, že sa musí žalobcovi nahradiť výlučne objektívne kalkulovaná cena za opravu vozidla,
čo ako súd vyššie uviedol, nepovažoval za správnu argumentáciu. Na základe uvedeného mal súd za
to, že práve faktúra za vykonanú opravu vozidla predstavovala dôkaz o skutočnej škode v majetkovej
sférežalobcu,keďžepreukazovalapeňažnéprostriedky,ktoréžalobcavynaložilnaopravupoškodeného

vozidla, teda jeho navrátenie do pôvodného stavu.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca preukázal, že jeho poškodené
vozidlo bolo možné opraviť za sumu nižšiu, ako bola žalovaným stanovená všeobecná hodnota jeho
vozidla, čím vyvrátil žalovaným konštatovaný záver o tzv. totálnej škode. Na základe uvedeného súd
nemohol dospieť k inému záveru, než tomu, že žalobcovi podľa § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 15

ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. vznikol nárok na poistné plnenie v sume rovnajúcej sa cene opravy
jeho poškodeného vozidla v sume 12 370,30 EUR, a to voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Keďže
žalovaný už poskytol poistné plnenie v sume 7 470,79 EUR, súd zaviazal žalovaného na doplatenie
rozdielu medzi poistným plnením v sume 12 370,30 EUR, na ktoré žalobcovi vznikol nárok a ním
vyplatením poistným plnením v sume 7 470,79 EUR, čo predstavovalo sumu 4 899,51 EUR.

23. Súd priznal žalobcovi aj právo na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 9 % ročne, keďže základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 21.06.2023 do 01.08.2023 vo výške 4 %. Uvedené
právo na úroky z omeškania súd priznal žalobcovi odo dňa 25.06.2023, keďže žalovaný ukončil šetrenie

poistnej udalosti dňa 09.06.2023, na základe čoho bol povinný podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z. do 15 dní poskytnúť súdom priznané poistné plnenie poškodenému, resp. žalobcovi, s ktorým sa
však žalovaný dostal do omeškania, a toto dobrovoľne nesplnil.

24. Súd nevykonal žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie, keďže by jeho výsledkom boli skutkové

poznatky, ktoré by pre rozhodnutie súdu boli skutkovo a právne irelevantné. Podstatou sporu bolo
posúdenie toho, či žalobcom vynaložené náklady na opravu jeho poškodeného motorového vozidla,
bolo možné považovať za skutočné náklady vynaložené na jeho opravu, resp. uvedenie do pôvodného
stavu,resp.stavujehobezpečnéhoatechnickyspôsobiléhoužívania.Nazákladetohobypresúdnemali
žiadny význam zistenia súdneho znalca ohľadom toho aká by bola objektivizovaná škoda - t.j. objektívne

vynaložené náklady autorizovaným servisom na opravu poškodeného vozidla, keďže sa podľa § 442
Občianskeho zákonníka uhrádza poškodenému skutočná škoda a nie objektivizovaná škoda. Súd musel
zdôrazniť, že účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. je poskytnutie právnej ochrany poškodenému
škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu, a teda zabezpečiť čo najväčšie,

resp. úplné zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou.
Osobitosťou tohto typu sporu je, že právny vzťah žalobcu ako poškodeného a žalovaného ako poisťovne
škodcu nie je výsledkom dobrovoľného rozhodnutia ani poškodeného a ani poisťovne škodcu, ale
ide o zákonom nanútený právny vzťah vzniknutý v dôsledku poistnej udalosti. Ak by súd pristúpil na
argumentáciu žalovaného ohľadom jeho povinnosti uhrádzať objektivizovanú škodu, konal by súd v

rozpore s účelom zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich
zodpovednosť za škodu a rozsah jej náhrady. Súd taktiež nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz,
a to zabezpečenie likvidačného spisu, keďže to pre zistenie rozhodných skutkových okolností bolo
nepotrebné.

25. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalobcovi
ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

362 C.s.p.).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.