Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-16Cpr/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722201178
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1722201178.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: Železničná

spoločnosť Slovensko, a. s. so sídlom Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35914939 proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXXX/XX, D., o zaplatenie 2.904,11 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.904,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 2.904,11 eur odo dňa 26.08.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote do
3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobou,podanoupôvodnenakauzálnenepríslušnýOkresnýsúdPezinokdňa 27.06.2022

a s postúpenou tunajšiemu súdu (resp. bývalému Okresnému súdu Bratislava III, ako kauzálne
príslušnému súdu) dňa 15.07.2022, sa žalobca voči žalovanému (bývalému zamestnancovi) domáhal
zaplatenia sumy 2.904,11 eur spolu úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.904,11 eur
odo dňa 26.08.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu skutkovými tvrdeniami podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“) pričom uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec dňa 29.01.2020

uzatvorili pracovnú zmluvu č. 2965-5343/2020-ORLZ (ďalej ako „Zmluva“), na základe ktorej bol
žalovaný zaradený do profesie (povolania) 3008 Rušňovodič kandidát, na dobu neurčitú. Súčasne v
ten istý deň 29.01.2020, žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu o zvýšení kvalifikácie č. 2318-5341/2020-
ORLZ (ďalej ako „Dohoda“), na základe ktorej žalovaný nastúpil na kurz prípravy rušňovodičov, po
absolvovaní ktorého sa jeho pracovná pozícia mení z pozície „3008 Rušňovodič – kandidát“ na
„Rušňovodič“. Podpísaním tejto Zmluvy a Dohody sa žalovaný zaviazal dodržiavať ustanovenia zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZP“), Pracovný poriadok

zamestnávateľa a ostatné interné predpisy a pokyny nadriadených zamestnancov. Žalovaný sa podľa
čl. 2 bod 3 a 4 Dohody zaviazal zotrvať 5 rokov v pracovnom pomere u žalovaného ako zamestnávateľa
(ďalej ako „ZSSK“) v dohodnutom pracovnom zaradení „Rušňovodič“, pričom doba zotrvania začne
plynúť odo dňa zaradenia zamestnanca na samotný výkon profesie rušňovodiča. Nesplnenie tohto
záväzku zamestnanca spôsobuje vznik úhradovej povinnosti zamestnanca voči zamestnávateľovi.
Žalobca poukázal na znenie § 155 ods. 3 ZP, v zmysle ktorého sa zamestnanec zaväzuje a súhlasí
s úhradou nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie na základe zrážok zo mzdy, resp pri skončení

pracovného pomeru jednorazovou úhradou nákladov spojených so zvýšením kvalifikácie. Žalovaný
dňa 26.07.2021 podal žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou, na základe čoho bol s ním
skončený pracovný pomer ku dňu 30.07.2021. Vzhľadom na to, že žalovaný neabsolvoval kurz prípravy
rušňovodičov do konca a neodpracoval u žalobcu 5 rokov, ako bolo stanovené v Dohode, vzniklažalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi pomernú časť nákladov, ktoré žalobca vynaložil na kurz,
ktorý žalovaný absolvoval, a to vo výške 2.904,11 eur (ďalej ako „Dlh“), pričom výpočet výšky Dlhu
predstavuje alikvotnú časť vypočítanú z neodpracovaných dní z piatich rokov. Žalobca ďalej uviedol,

že samotný Dlh žalovaného voči žalobcovi vznikol na základe toho, že žalovaný bol v pracovnom
pomere u žalobcu na základe Zmluvy v pracovnej pozícii: 3008 Rušňovodič – kandidát, ktorou sa
súčasne zaviazal zúčastniť sa a absolvovať kurzu rušňovodiča s cieľom nastúpiť u žalobcu do pozície:
Rušňovodič, čoho predpokladom bolo okrem iného absolvovanie teoretickej a praktickej prípravy a
výcvik pre profesiu rušňovodiča. Súčasne žalovaný ako zamestnanec žalobcu uzatvoril v zmysle

§ 155 ZP so žalobcom Dohodu o zvýšení kvalifikácie, predmetom ktorej bolo v zmysle čl. 1, bod
3, zvýšenie kvalifikácie žalovaného na získanie odbornej spôsobilosti na profesiu „Rušňovodič“, za
súčasného záväzku žalovaného zotrvať u žalobcu po dobu 5 rokov v pracovnom pomere. Prílohou
Dohody bol aj rozpočet ceny a nákladov na kurz vo výške 4 841,39 eur, hoci celkové náklady žalobcu
na jeden kurz rušňovodiča sú omnoho vyššie než suma, ktorá je v súvislosti s absolvovaním kurzu
žalovanému účtovaná. Na základe uvedenej Dohody žalobca uhradil za žalovaného náklady spojené

s absolvovaním kurzu „rušňovodiča“. Podľa oznámenia lektora z Akadémie vzdelávania žalovaný dňa
31.05.2021 bezdôvodne a bez súhlasu nadriadeného opustil pracovisko – kurz 24B1 vo vzdelávacom
zariadení E. D. a následne bol žalovaný od 01.06.2021 práceneschopný, pričom doklad o dočasnej
pracovnej neschopnosti sprostredkovane doručil až dňa 09.06.2021. Čas strávený na kurze sa považuje
za pracovný čas. V zmysle III. časti čl. 9 bod 4 Pracovného poriadku ZSSK (ktorý sa žalovaný

okrem iného zaviazal dodržiavať podpísaním Zmluvy a Dohody), bol žalovaný povinný podľa pokynov
zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a
dodržiavať pracovnú disciplínu. Žalovaný svojim konaním porušil aj čl. 13 bod 7c Pracovného poriadku,
a to opustenie pracoviska počas pracovného času bez súhlasu nadriadeného. Žalobca dňa 16.06.2021
zaslal žalovanému výzva na dostavenie sa na pracovisko k prednostovi správy OSD Bratislava, ihneď

po ukončení práceneschopnosti, za účelom prešetrenia a zdôvodnenia opustenia pracoviska (kurzu) a
oneskorené doručenie dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti. Následne žalovaný dňa 26.07.2021
podal žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou, na základe čoho došlo dňa 26.07.2021
k uzatvoreniu Dohody o skončení pracovného pomeru so žalobcom ku dňu 30.07.2021. Nakoľko
žalovaný neabsolvoval kurz do konca a ani nemal odpracovaných 5 rokov, skončením pracovného

pomeru vznikla žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi primeranú časť nákladov, ktoré žalobca
vynaložil na kurz, ktorý žalovaný absolvoval a ktorý zaňho uhradil zamestnávateľ. Žalobca vyčíslil
túto alikvotnú časť nákladov vo výške 2.904,11 eur, vypočítanú z nevyhnutných nákladov spojených
s absolvovaním kurzu uhradeného žalobcom. Dňa 26.07.2021 v snahe uľahčiť žalovanému uhradiť
vzniknutý Dlh, ponúkol žalobca žalovanému Dohodu o uznaní záväzku č. 48417-S6080/2021-ORLZ s

možnosťou splátkového kalendára, ktorú žalovaný odmietol uzatvoriť. Následne bola dňa 30.08.2021
žalovanému zo strany žalobcu zaslaná predžalobná výzva na úhradu vzniknutého dlhu, pričom žalovaný
ku dňu podania žaloby žalobcovi neuhradil ani časť vzniknutého Dlhu a žiadnym spôsobom sa nesnažil
vzniknutý Dlh splatiť. Žalovaný sa preto dostal s úhradou Dlhu odo dňa 26.8.2021 do omeškania, tzn.
odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom mal uhradiť celý Dlh, nakoľko žalovaný sa o konečnej výške

Dlhu a jeho povinnosti ho nahradiť žalobcovi dozvedel dňa 25.08.2021, keď mu žalobca predložil dohodu
o uznaní záväzku, ktorú žalovaný odmietol uzatvoriť a v ktorej bola vyčíslená konečná suma Dlhu.
Preto si žalobca popri dlžnej pohľadávky voči žalovanému uplatnil aj úroky z omeškania vo výške
5,00 % ročne z dlžnej sumy, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníkaasohľadomnavýškuzákladnejúrokovejsadzbyEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (tzn. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej), pričom
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v čase, keď sa žalovaný dostal do omeškania
vo výške 0,00 %.
3. Žalobca žalobu po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 155 Zákonníka práce a § 420 ods.1, §

517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z..
4. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil so žalobou nasledovné listinné dôkazy: Pracovnú
zmluvu zo dňa 29.01.2020, Dohodu o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 Zákonníka práce zo dňa
29.01.2020, Žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 26.07.2021, email prednostu

OSD Bratislava z 11.06.2021, návrh Dohody o uznaní záväzku a o zrážke zo mzdy zo dňa 26.07.2021
(nepodpísaná žalovaným), Pracovný poriadok ZSSK úč. od 01.01.2013, Rozpis - Vyčíslenie nákladov
kurzu rušňovodiča 2020 V1, Prehľad dochádzky Internátneho kurzu na OS č. 24-B1 Bok 4M, SOŠDMartin-Priekopa za mesiace júl 2020 až december 2020, Dohodu o skončení pracovného pomeru zo
dňa 26.07.2021, Výzvu na dostavenie sa na pracovisko zo dňa 16.06.2021 s doručenkou.
5.Podľa§167ods.1C.s.p.aksúdneodmietolžalobupodľa§129alebonerozhodolozastaveníkonania,

doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
6. Podľa § 167 ods. 2 C.s.p. spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej
súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.12.2022 k doručenej žalobe s prílohami, poučením
o procesných právach a povinnostiach a s výzvou na vyjadrenie, v rámci procesnej obrany
stručne uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva z dôvodu, že žalobca zatajil podstatné
veci, konkrétne sa jedná odmietnutie súhlasu so záväzkom, pričom žalovaný jasne uviedol prečo.
Podpísaná p. F., ktorá žalovaného kontaktovala ohľadom tejto veci, nemala informáciu o čo sa vlastne

jedná a žalovanému povedala, že to má od nadriadeného nadiktované, pričom jasne informovaná
s nesúhlasom žalovaného so záväzkom.
8. Žalobca v následnom vyjadrení zo dňa 25.01.2023 (replika) k vyjadreniu žalovaného k žalobe
namietal, že by zatajil podstatné veci, ktorým je odmietnutie súhlasu žalovaného so záväzkom,
nakoľko v samotnej žalobe žalobca uvádza, že dňa 26.07.2021 v snahe uľahčiť žalovanému uhradiť

vzniknutý Dlh, žalobca ponúkol žalovanému »Dohodu o uznaní záväzku č. 48417 - S6080/2021 – ORLZ
s možnosťou splátkového kalendára, ktorú žalovaný odmietol. Žalobcovi preto nie je jasné k čomu
smeruje konanie žalovaného, keď k svojmu vyjadreniu nepripojil ani neoznačil dôkazy, ktoré chce
v konaní predkladať a ktoré mal predložiť spolu so svojím vyjadrením
9. Podľa Čl. 8 C.s.p., strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
10. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
11. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

12. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
13. Podľa § 316 ods. 1 C.s.p. individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných
vzťahov.
14. Podľa § 322 veta prvá C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie

15. Podľa § 323 C.s.p., na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, nie je ustanovené inak.
16. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie najskôr na dňa 20.03.2025, na ktoré sa dostavili
riadne a včas predvolané strany sporu, ktoré pred otvorením pojednávania vo veci samej požiadali
o určenie nového termínu pojednávnia v záujme zmierlivého riešenia sporu z dôvodu, že žalovaný

uviedol pred otvorením pojednávania novú skutočnosť a to, že zo zdravotných dôvodov nemohol naďalej
zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu. Nakoľko poverená zástupkyňa žalobcu takouto informáciou
doposiaľ nedisponovala, požiadala súd o možnosť objasniť si uvedené skutočnosti v primeranej lehote,
prípadne za účelom zmierlivého vyriešenia veci. Súd preto pojednávanie odročil na nový termín dňa
07.10.2025 o 10:00 hod., pojednávacia miestnosť č. 004, prízemie súdnej budovy na Prokofievovej

6 - 12 v Bratislave, ktorý prítomná zástupkyňa žalobcu a prítomný žalovaní vzali na vedomie s tým,
že už písomne predvolaní nebudú. Žalovaný sa na určený termín súdneho pojednávania nedostavil
a svoju neprítomnosť ani riadne a včas neospravedlnil. Poverená zástupkyňa žalobcu pred otvorením
pojednávania uviedla, že k mimosúdnej dohode medzi stranami sporu neprišlo, hoci žalobca vyzval
žalovaného na predloženie všetkých podkladov, na ktoré odkazoval pri odročení predchádzajúceho

pojednávania s tým, že žalovaný najskôr reagoval, že si vezme právneho zástupcu, neskôr napísal
žalobcovi e-mail aby navrhol nejakú dohodu. Žalovaný doposiaľ však žalobcovi žiadne podklady
nepredložil a ani nenavrhol ako si dohodu o sporných nárokoch predstavuje. Zástupkyňa žalobcu preto
trvala na podanej žalobe a žiadala, aby súd vec prejednal.
17. Súd preto za splnenia procesných podmienok podľa § 180 C.s.p. vec prejednal v neprítomnosti

žalovaného, pričom vypočul poverenú zástupkyňu žalobcu a vykonal dokazovanie predloženými
listinnými dôkazmi (odsek 4. rozsudku), na základe ktorého mal za preukázaný nasledovný skutkový
stav, rozhodujúci pre právne posúdenie veci.18. V civilnom sporovom konaní majú strany sporu povinnosť tvrdenia (pravdivého opísania
rozhodujúcich skutkových okolnosti) a dôkaznú povinnosť, tzv. dôkazné bremeno, ktoré spočíva v tom,
že strana je povinná označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými preukazuje svoje tvrdenia alebo

sporné skutočnosti, o ktoré opiera uplatnený nárok alebo nimi popiera tvrdenia protistrany (účinné
popretie uvedením a preukázaním vlastných skutkových tvrdení). Ak strana sporu svoje tvrdenia,
(vyjmúc tie, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné) nepreukáže, znamená to, že dôkazné bremeno
neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje
tú stranu sporu, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do tzv. dôkaznej núdze,

nakoľko súdu nepredložil alebo nemohol predložiť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa ním tvrdené a
zároveň medzi stranami sporné skutočnosti, rozhodujúce (relevantné) pre výsledok sporu, preukázali.
19. V danom prípade nebolo sporným, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol od 01.02.2020 pracovný
pomer na základe písomnej Pracovnej zmluvy č. 2965-5343/2020-ORLZ zo dňa 29.01.2020 na dobu
neurčitú, s miestom výkonu práce: Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., úsek prevádzky, sekcia
riadenia prevádzky, oblastná správa depa Bratislava a pridelené sprievodné ramená, s pravidelným

pracoviskom pre účely poskytnutia cestovných náhrad: Tupého 4, Bratislava so zaradením do profesie
(povolanie): 3008 Rušňovodič - kandidát a s dohodnutým druhom práce: Teoretická a praktická , a to
aj vtedy, ak zamestnanec skončí pracovný pomer pred ukončením štúdia príprava a výcvik pre profesiu
rušňovodič. Nesamostatný výkon práce pod priamym dozorom určeného zamestnanca (ďalej len
„Pracovná zmluva “).

20. Rovnako nebolo sporné, že zároveň s uzatvorením Pracovnej zmluvy, strany sporu uzatvorili dňa
29.01.2020 podľa § 155 Zákonníka práce písomnú Dohodu o zvýšení kvalifikácie č. 2318-5341/2020-
ORLZ (ďalej len „Dohoda“), predmetom ktorej bol záväzok zamestnávateľa umožniť zamestnancovi
zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna a úhrada nákladov spojených so zvyšovaním
kvalifikácie a záväzok zamestnanca, zotrvať po absolvovaní štúdia dohodnutú dobu v pracovnom

pomere u zamestnávateľa, alebo mu uhradiť náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie, a to aj vtedy,
ak zamestnanec skončí pracovný pomer pred ukončením štúdia. Pre účely tejto dohody sa zvýšením
kvalifikácie a štúdiom a rozumie získanie odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach
(ďalej len „Zákon o dráhach“) absolvovaním internátneho kurzu ŠR ÚIVP SIP Strečno (Čl. 1 bod 2
Dohody).

21. Podľa znenia Čl. 2 bod 1 veta prvá a druhá Dohody:
Počas absolvovania teoretickej prípravy a praktického výcviku si bude zamestnanec riadne plniť svoje
študijné a pracovné povinnosti. Bude dodržiavať plnom rozsahu výcvikový plán teoretickej a praktickej
prípravy.

22. Podľa znenia Čl. 2 bod 3 Dohody:
Zamestnanec sa zaväzuje zotrvať 5 /päť/ rokov v pracovnom pomere Železničnej spoločnosti
Slovensko, a. s., v dohodnutom pracovnom zaradení „rušňovodič". Doba zotrvania začne plynúť odo
dňa zaradenia zamestnanca na samotný výkon profesie rušňovodič.

23. Podľa znenia Čl. 2 bod 4 Dohody:
Nesplnenie záväzku zamestnanca zotrvať dohodnutú dobu v pracovnom pomere u zamestnávateľa
spôsobuje vznik povinnosti zamestnanca na jednorazovú úhradu nákladov spojených so zvýšením
kvalifikácie voči zamestnávateľovi.

24. Podľa znenia Čl. 3 bod 1 Dohody:
Ak zamestnanec nesplní svoj záväzok uvedený v článku 2 tejto dohody je povinný uhradiť
zamestnávateľovi náklady podľa špecifikácie druhov výkonov súvisiacich s jeho teoretickou a praktickou
prípravou.

25. Podľa znenia Čl. 3 bod 2 Dohody:
Celková suma nákladov preukázateľne vynaložené na zvýšení kvalifikácie zamestnanca, ktorú je ten
povinný uhradiť zamestnávateľovi predstavuje všetky zamestnancov absolvované druhy výkonov podľa
špecifikácie s aktuálnym cenníkom platným v čase absolvovania kurzu.

26. Podľa znenia Čl. 3 bod 3 Dohody:
Zamestnanec sa zaväzuje uhradiť zamestnávateľovi náklady podľa bodu 2 článku 3 tejto dohody
najneskôr do 10 dní odo dňa porušenia záväzku.27. Podľa znenia Čl. 4 bod 1 Dohody:
Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že ak zamestnanec nesplní svoj záväzok len sčasti, jeho
povinnosť nahradiť náklady uvedené v článku 3 tejto dohody sa v zmysle § 155 ods. 3 ZP pomerne zníži.

28. Podľa znenia Čl. 4 bod 2 Dohody:
V prípade, ak dôjde k skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa
pred získaním odbornej spôsobilosti a na skončenie pracovného pomeru sa nevzťahuje niektorý
z kvalifikovaných dôvodov ustanovených v článku 6 tejto dohody, zaväzuje sa zamestnanec

zamestnávateľovi nahradiť náklady vynaložené od dátumu uzatvorenia dohody do doby skončenia
pracovného pomeru.

29. Podľa znenia Čl. 6 Dohody:
Povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov podľa tejto dohody nevzniká, ak:
a) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady

mzdy, pretože zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú
si zvyšoval kvalifikáciu;
b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1
písm. a) alebo b) ZP, alebo dohodou z tých istých dôvodov;
c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval

kvalifikáciu (výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti), prípadne stratil
dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu, alebo ju nesmie vykonávať pre chorobu
z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo, ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú
expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva v zmysle § 63 ods. 1
písmeno c) ZP (bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia pri úrazoch, chorobách z povolania a iných

poškodeniach na zdraví);
d) zamestnávateľ nevyužíval v posledných dvanástich mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov
kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil.

30. Z predložených listín - Žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 26.07.2021 a

Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 26.07.2021 vyplývalo, že žalovaný požiadal žalobcu
o skončenie pracovného pomeru dohodou dňom 30.07.2021, ktorú doručil dňa 26.07.2021 žalovanému,
pričom na listine je vlastnoručne prednostom Oblastnej správy depa Bratislava uvedené „súhlasím“
a pripojený vlastnoručný podpis. Na základe toho žalobca a žalovaný podpísali dňa 26.07.2021
písomnú Dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, na základe čoho

pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil dňom 30.07.2021 na žiadosť zamestnanca. Dohoda
obsahuje aj informáciu, že v prípade skončenia pracovného pomeru pred získaním odbornej spôsobilosti
na základe Dohody o zvýšení kvalifikácie č. 2318-5341/2020-ORLZ uzatvorenej podľa § 155 Zákonníka
práce je žalovaný povinný uhradiť zamestnávateľovi náklady vynaložené od dátumu uzatvorenia dohody
do doby skončenia pracovného pomeru.

31. Podľa ďalších predložených listín - návrhu Dohody o uznaní záväzku a o zrážke zo mzdy zo
dňa 26.07.2021 s uzatvorením, ktorej žalovaný nesúhlasil, z Rozpisu - Vyčíslenia nákladov kurzu
rušňovodiča 2020 V1, Prehľadu dochádzky Internátneho kurzu na OS č. 24-B1 Bok 4M, SOŠD Martin-
Priekopa za mesiace júl 2020 až december 2020 a Výzvy na dostavenie sa na pracovisko zo dňa

16.06.2021 s doručenkou, žalobca vynaložil náklady v sume 4841,39 eur v súvislosti so zvýšením
kvalifikácie žalovaného na kurz rušňovodiča (kurz 24B1), ktorý mal žalovaný absolvovať podľa Dohody
vo vzdelávacom zariadení Martin – Priekopa. Žalovaný tento kurz absolvoval do 31.05.2021, kedy kurz
opustil, následne bol od 01.06.2021 práceneschopným, pričom potvrdenie o práceneschopnosti
doručil žalovanému dňa 09.06.2021 a následne ukončil pracovný pomer u žalovaného k 30.07.2021

dohodou na žiadosť žalovaného. Alikvotnú časť nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti
teoretickou a praktickou prípravou žalovaného - zvýšením kvalifikácie žalovaného prostredníctvom
kurzu rušňovodiča od dátumu uzatvorenia Dohody do skončenia pracovného pomeru žalovaný vyčíslil
celkovou sumou 2898,11 eur. Uvedenú sumu vyčíslil žalobca v rámci predloženého písomného
návrhu Dohody o uznaní záväzku obsahujúcej vyčíslenie alikvotnej časti nákladov 2898,11 eur podľa

pripojeného rozpočtu (cenníka) kurzu rušňovodiča, so splátkovým kalendárom na úhradu splátok vo
výške 48,11 eur mesačne alebo jednorazovou sumou vo výške 2.850 eur na uvedený účet do dňa
25.08.2021.32. Poverená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní súdu zotrvala na všetkých skutkových a právnych
dôvodoch žaloby, na ktorú plnom rozsahu odkázala, žiadne ďalšie skutočnosti nedoplnila a ani
nenavrhla žiadne ďalšie dokazovanie. Nakoľko žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil, žiadala žalobe

vyhovieť a priznať žalobcovi v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. Právo záverečnej
reči právna zástupkyňa žalobcu nevyužila. Žalovaný, ktorý svoju meprítomnosť na pojednávaní
neospravedlnil, zostal v konaní pasívny.
33. Vzhľadom k tomu, že strany sporu ďalšie návrhy na dokazovanie nemali, súd podľa § 182 C.s.p.
vyhlásil dokazovanie za skončené a na základe zisteného skutkového stavu, vo veci vyhlásil rozsudok

(§ 219 ods. 2 prvej vety C.s.p.), posúdil vec podľa nasledovných ustanovení zákona.
34. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej
len „Zákonník práce“ alebo „ZP“), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti
s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby aby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy.

35. Podľa § 18 Zákonníka práce zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov
je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.
36. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
37. Podľa § 153 Zákonníka práce, zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov

alebo o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov opatrenia zamerané na
starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie.
38. Podľa § 155 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť
dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním
pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa

zaväzuje zotrvať po skoro učení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu
nahradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred
skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
39. Podľa § 155 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať
a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,

b) študijný odbor a označenie školy,
c) dobu, po, ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,
d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak
nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.
40. Podľa § 155 ods. 3 Zákonníka práce celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie

prekročiť 5 rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne
zníži.

41. Podľa § 155 ods. 5 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu
podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur.

V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.

42. Podľa § 155 ods. 6 Zákonníka práce, povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä
ak
a) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady

mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre
ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,
b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1
písm. a) a b) alebo dohodou z tých istých dôvodov,
c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej

zdravotníckej správy, alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia prácu, pre ktorú si zvyšoval
kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. c),
d) zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu,
ktorú si zamestnanec zvýšil;

e) zamestnávateľ porušil ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva
zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným
inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.43. V danom prípade mal súd, pri absencii popretia podstatných skutkových tvrdení žalobcu žalovaným,
za nesporné opísané skutkové tvrdenia ohľadom vzniku a trvania pracovnoprávneho vzťahu žalovaného
u žalobcu v zmysle Pracovnej zmluvy a Dohody o skončení pracovného pomeru, ktorý trval

od 01.02.2020 do 30.07.2021 v pracovnej pozícii: 3008 Rušňovodič-kandidát.

44. Rovnako bolo nesporné, že strany uzatvorili v súvislosti s uvedeným pracovným pomerom
žalovaného u žalobcu Dohodu o zvyšovaní kvalifikácie, za účelom získania odbornej spôsobilosti
žalovaného podľa Zákona o dráhach na profesiu „rušňovodič“, absolvovaním internátneho kurzu ŠR

ÚIVP SIP Strečno, vo vzdelávacom zariadení Martin – Priekopa. Žalovaný sa podľa predmetnej Dohody
o zvyšovaní kvalifikácie a v súlade s Pracovnou zmluvou zaviazal absolvovať teoretickú a praktickú
prípravu a výcvik pre profesiu rušňovodiča a následne zotrvať v dohodnutom pracovnom zaradení
„rušňovodič“ v pracovnom pomere u žalobcu po dobu 5 rokov (slovom piatich rokov), pričom táto
doba zotrvania začne plynúť odo dňa zaradenia zamestnanca na samotný výkon profesie rušňovodiča.
Nesplnením tejto povinnosti sa žalovaný zaviazal žalobcovi uhradiť jednorazovú úhradu nákladov

spojených so zvýšením kvalifikácie (Čl. 2 bod 3 a 4 Dohody).

45. Okrem toho sa žalovaný v Čl. 4 bod 2 Dohody zaviazal v prípade, že dôjde k skončeniu pracovného
pomeru ešte pred získaním odbornej spôsobilosti (či už zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa)
a za predpokladu, že sa na skončenie pracovného pomeru nevzťahuje niektorý z kvalifikovaných

dôvodov vymedzených v Čl. 6 Dohody, že žalovaný ako zamestnanec žalobcovi ako zamestnávateľovi
uhradí náklady vynaložené na zvýšenie kvalifikácie zamestnanca, ktoré zamestnávateľovi vznikli
od dátumu uzatvorenia predmetnej Dohody do doby skončenia pracovného pomeru. Rovnako žalovaný
nepoprel ani ďalšie opísané skutkové okolnosti, a to že dňa 31.05.2021 bez súhlasu nadriadeného
opustil pracovisko – kurz 24B1 vo vzdelávacom zariadení E. D. (čím porušil čl. 13 bod 7c Pracovného

poriadku žalobcu) a následne až dňa 09.06.2021 sprostredkovane žalobcovi oznámil, že bol od
01.06.2021 uznaný práceneschopný a doručil doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Vzhľadom na
to, vyzval žalobca žalovaného výzvou zo dňa 16.06.2021 na dostavenie sa na pracovisko k prednostovi
správy OSD Bratislava ihneď po ukončení práceneschopnosti, za účelom prešetrenia a zdôvodnenia
opustenia pracoviska (kurzu) a oneskorené doručenie dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti,

na čo reagoval dňa 26.07.2021 žalobca žiadosťou o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu
30.07.2021.

46. V konaní nebolo sporné, že žalovaný neabsolvoval teoretickú a praktickú prípravu a výcvik
pre profesiu rušňovodiča do konca a ani nemal, resp. ani nemohol mať odpracovaných 5 rokov profesie

rušňovodiča, v zmysle uzatvorenej Dohody o zvyšovaní kvalifikácie.

47. Napokon v konaní nebola sporná ani výška a výpočet nevyhnutných nákladov spojených
so zvyšovaním kvalifikácie žalovaného zamestnanca, resp. ich alikvotná časť (tzn. od uzatvorenia
Dohody do skončenia pracovného pomeru žalovaného u žalobcu), ktorú žalobca ako zamestnávateľ

vynaložil na zvýšenie kvalifikácie žalovaného, vyplývajúca z prílohy Dohody v celkovej sume 4.841,39
eur. Alikvotnú časť nákladov za obdobie od uzatvorenia Dohody do dňa skončenia pracovného pomeru
žalovanéhoužalobcu,vypočítanúznákladovspojenýchsabsolvovanímkurzužalovanýmauhradeného
žalobcom, žalobca vyčíslil v sume 2.904,11 eur, pričom žalovaný výpočet (vyčíslenú výšku nároku)
nepoprel, resp. vôbec nenamietal.

48. Spornou bola iba otázka právneho posúdenia daného skutkového stavu, a to najmä otázky, či
žalobcovi vznikol nárok na úhradu vynaložených nákladov žalovaným na zvýšenie kvalifikácie žalobcu,
zadobuoduzatvoreniaDohodydňa29.01.2020doskončeniapracovnéhopomerudňa30.07.2021.Spor
v podstate vyplýval z názoru žalovaného, že pokiaľ nepristúpil na uzatvorenie Dohody o uznaní záväzku

č. 48417-S6080/2021-ORLZ s možnosťou splátkového kalendára, ktorú dňa 26.07.2021 predložil
žalobca žalovanému, nie je povinný uhradiť vyčíslenú alikvotná časť nevyhnutných nákladov spojených
so zvyšovaním kvalifikácie žalovaného, do skončenia pracovného pomeru v sume 2.904,11 eur.

49. Súd pri posúdení žalovaného nároku vychádzal z citovanej právnej úpravy v zmysle ktorej, je dohoda

o zvyšovaní kvalifikácie právnym inštitútom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ nielen zabezpečuje
potrebné kvalifikačné predpoklady svojich zamestnancov pre daný druh práce, ale zároveň zabezpečuje
stabilizáciu svojich zamestnancov. Kvalifikačná funkcia spočíva v záväzku zamestnávateľa umožniť
zamestnancovi získať, prípadne zvýšiť si svoju kvalifikáciu za predpoklad, že ju po určitý čas (maximálne5 rokov) využije v rámci pracovného pomeru, tzn. v prospech zamestnávateľa. Sinalagmatickou
povinnosťou zamestnanca, je preto jeho záväzok uhradiť zamestnávateľovi náklady, ktoré na jeho
kvalifikačný proces vynaložil v tom prípade, že zamestnanec nesplní svoj zmluvný záväzok zotrvať

u zamestnávateľa v pracovnom pomere po dohodnutý čas alebo ak skonči pracovný pomer ešte pred
skončením štúdia, ktorým si podľa dohody so zamestnávateľom zvyšuje svoju kvalifikáciu (§ 155 ods.
1 Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“).

50. Na zákonom predpísané náležitostí dohody o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 ods. 2 ZP a ich

dodržania sa vzťahuje všeobecná úprava ohľadom platnosti právnych úkonov v pracovnoprávnych
vzťahoch, v zmysle ktorej je právny úkon, pri ktorom nebola dodržaná zákonom vyžadovaná písomná
forma neplatný iba vtedy, ak to zákon výslovne zakotvuje pomocou tzv. doložky neplatnosti (§ 17 ods. 2
ZP). Špecifická pracovnoprávna úprava v podstate nepostihuje neplatnosťou právny úkon v pracovnom
práve ani vtedy, ak je v rozpore so zákonom, avšak výlučne v nedodržaní požadovanej písomnej
formy alebo neudelení predpísaného súhlasu. Takáto úprava slúži práve na ochranu zamestnanca,

ktorého právna istota by nemala závisieť od toho, do akej miery si zamestnávateľ plní svoje
povinnosti podľa Zákonníka práce. Čo sa týka možnosti vyžadovať od zamestnanca sumu vynaložených
nákladov na prehlbovanie kvalifikácie, pracovnoprávna úprava neurčuje maximálnu hranicu nákladov,
ktoré zamestnávateľ vynaložil na prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca, avšak stanovuje minimálnu
sumu nákladov 1.700 eur, pre uzatvorenie takejto kvalifikačnej dohody. Zákon pritom ako obsahovú

náležitosť dohody pod sankciou jej neplatnosti, stanovuje uvedenie konkrétnych druhov nákladov a ich
celkovú sumu, ktorú je oprávnený v prípade nesplnenia stabilizačného záväzku zamestnanca od neho
vyžadovať. Zákon tiež definuje stabilizačný záväzok zamestnanca ako dobu, po ktorú je zamestnanec
povinný zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, ktorá nesmie prekročiť päť rokov s tým, že
pokiaľ zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, aj povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži (§

155 ods. 3 ZP). Rovnakú povinnosť má zamestnanec aj v prípade, že skončí pracovný pomer ešte pred
skončením štúdia, ktoré sa na náklady zamestnávateľa zaviazal absolvovať. Zároveň zákon v § 155
ods. 6 uvádza výpočet prípadov, kedy povinnosť úhrady nákladov zamestnancovi nevzniká.
51. Pre daný spor z uvedeného vyplýva, že dohoda o zvyšovaní kvalifikácie musí byť pod sankciou
neplatnosti uzatvorená v písomnej forme a obsahovať predpísané obsahové náležitosti (§ 17 v spojení

s § 155 ods. 1 veta posledná a ods. 2 ZP).
52. Z vyššie uvedených skutkových zistení v danej veci vyplynulo, že strany sporu pri založení
pracovného pomeru dňa 29.01.2020 zároveň uzatvorili písomnú Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie
s prílohou obsahujúcu všetky predpísané náležitosti, v súlade s právnou úpravou podľa § 155 ods. 1 a 2
ZP, z hľadiska druhu kvalifikácie, spôsobu jej zvýšenia, študijného odboru a označenia školy – odborná

spôsobilosťnaprofesiurušňovodičpodľazákonač.513/2009Z.z.odráhachabsolvovaníminternátneho
kurzu ŽSR ÚIVP SIP Strečno v súlade so Smernicou/Výcvikovým a skúšobným poriadkom žalobcu (Čl.
1 bod 1 až 4), ďalej dobu, po ktorú sa žalovaný zaväzuje zotrvať u žalobcu v pracovnom pomere – po
dobu 5 /päť/ rokov v pracovnom pomere u žalobcu v pracovnom zaradení „rušňovodič" a to odo dňa
zaradeniazamestnancanasamotnývýkonprofesierušňovodič(Čl.2bod3)avpríloheDohody(Náklady

nakurzrušňovodiča2020V1)vymedzilidruhacelkovúsumunákladov,ktorúbudezamestnanecpovinný
uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní záväzok zotrvať v pracovnom pomere počas dohodnutej doby –
spolu vo výške 4.841,39 eur.

53. Potom z Dohody strán uzatvorenej v rámci pracovnoprávneho vzťahu v súlade s príslušnou právnou

úpravou za stavu, že žalovaný ako zamestnanec žalobcu ukončil pracovný pomer u žalobcu skôr,
ako ukončil štúdium za účelom zvýšenia kvalifikácie - odbornej spôsobilosti na profesiu rušňovodiča,
v zmysle § 155 ods. 1 ZP a podľa Čl. 1 bod 2 v spojení s Čl. bod 2 Dohody vyplývalo, že žalobcovi vznikol
voči žalovanému nárok na úhradu nákladov spojených so zvyšovaním kvalifikácie, ktoré dovtedy uhradil
v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie žalovaného a ktoré v alikvotnej časti za obdobie od uzatvorenia

Dohody dňa 29.01.2020 do doby skončenia pracovného pomeru dohodou dňa 30.07.2021, vyčíslil
žalobca sumou 2.904,11 eur.
54. Táto úhradová povinnosť žalovaného zamestnanca by nevznikla iba v prípadoch stranami skutkovo
vymedzených v Čl. 6 Dohody, resp. vymedzených v § 155 ods. 6 ZP. Ide o prípady objektívneho
charakteru, ktoré vylučujú ďalšie trvanie pracovného pomeru alebo zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca

apritomnespočívajúvosobezamestnanca,resp.dôvody,ktorýchzákladspočívavurčitýchobjektívnych
skutočnostiach, pre ktoré sa zmenili podmienky možnosti poskytovať zvyšovanie alebo prehlbovanie
kvalifikácie, prípadne sa týkajú spôsobilosti zamestnanca na výkon práce, alebo toho, že bez svojho
zavinenia zamestnanec stratil možnosti naďalej vykonávať dohodnutú prácu alebo sa jedná o dôvody,ktoré spočívajú na strane zamestnávateľa (nevyužíval kvalifikáciu zamestnanca a pod.). Výkladom tejto
právnej úpravy obsiahnutej aj v Dohode strán možno dospieť k záveru, že zákonodarca ako výnimky
z úhradovej povinnosti zamestnanca pri nesplnení stabilizačného záväzku vyplývajúceho z Dohody

podľa § 155 ZP (či už o zvyšovaní alebo prehlbovaní kvalifikácie), uviedol výpočet takých prípadov, kedy
zamestnanec objektívne stabilizačný záväzok splniť nemohol.
55. V predmetnej veci však žiadny z uvedených prípadov nenastal, nakoľko jedinou skutočnosťou
ktorá vyplývala zo skutkových zistení (vyjadrenia žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel) bolo, že žalovaný
opustil dňa 31.05.2021 bez súhlasu nadriadeného pracovisko – kurz 24B1 vo vzdelávacom zariadení,

pričomneskôr09.06.2021oznámil,žebolod01.06.2021uznanýpráceneschopnýmanáslednepožiadal
o skončenie pracovného pomeru dohodou. Žalovaný v danom prípade ani len netvrdil a teda ani
nepreukázal existenciu žiadneho z dôvodu, pre ktorý by bol pozbavený predmetnej úhradovej povinnosti
vo vzťahu k žalobcovi. Čo sa týka predloženého návrhu Dohody o uznaní záväzku a o zrážke zo mzdy,
na ktorú žalovaný nepristúpil, nie je táto skutočnosť vo vzťahu k dôvodnosti žalovaného nároku
na úhradu alikvotnej časti nákladov na zvýšenie kvalifikácie právne významná, nakoľko nebolo sporným,

že k uzatvorenie tejto dohody medzi stranami sporu neprišlo. Táto okolnosť je významná len s ohľadom
na preukázanie skutočnosti, kedy sa žalovaný dozvedel o konkrétnej výške dlžnej sumy - alikvotnej časti
nákladov, ktorá bola uvedená čo do dôvodu a výšky v ČL. I a II návrhu dohody. V konaní nebolo sporné,
že písomný návrh tejto dohody o uznaní záväzku bol predložený žalobcom žalovanému dňa 25.08.2021,
ktorým dňom sa žalovaný dozvedel o konkrétnej výške nákladov a spôsobe a mieste plnenia. Žalobca

následne dňa 30.08.2021 žalovanému doručil predžalobnú výzvu na úhradu vzniknutého dlhu, na ktorú
žalovaný nereagoval a dlžnú sumu ani z časti neuhradil.
56. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
57. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

58. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
59. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
60. Z uvedených dôvodov, keď mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dohodu
o zvýšení kvalifikácie v zmysle § 155 ZP, pričom žalovaný skončil pracovný pomer u žalobcu dohodou
na vlastnú žiadosť pred ukončením štúdia a nebol daný žiadny z dôvodov pre zbavenie úhradovej

povinnosti žalovaného, vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie primeranej časti
nákladov, ktoré žalobca vynaložil na zvýšenie kvalifikácie žalovaného do doby skončenia pracovného
pomeru žalovaného u žalobcu. Žalovaný peňažný dlh podľa § 559 OZ nesplnil riadne a včas, dostal sa
podľa § 517 ods. 1 prvej vety a ods. 2 OZ do omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania odo dňa
26.8.2021, tzn. odo dňa nasledujúceho po dni kedy sa žalovaný dozvedel o dôvode a výške náhrady

a ktorý bol aj dňom splatnosti dlžnej sumy, a preto vznikol žalobcovi popri dlžnej pohľadávke voči
žalovanému aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške o 5 percentuálnych bodov vyšších,
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB), platná k prvému dňu omeškania
s plnením priznaného peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v

období od 16.03.2015 do 26.07.2022 vo výške 0,00 %.
61. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel ako dôvodnej a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej
sumy žalobcovi vo výške 2.904,11 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo súdom
priznanej dlžnej istiny odo dňa 26.08.2021 až do jej reálneho zaplatenia žalovaným žalobcovi.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
64. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom zodpovednosti za výsledok
sporového konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal voči
žalovanému v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. (II. výrok rozsudku).66. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 CSP samostatným rozhodnutím,
vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.