Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/136/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425205051
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1425205051.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.JanyJanicsBajánkovejačleniek
senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Michaely Krajčovej v právnej veci žalobcu X/: F. N., I. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: N. XXX, XXX XX Z. F. Ž. X/: Š. F., I. XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. XX, XXX XX Z.,
obaja zastúpení: Poľovnícka spoločnosť 2.0, IČO: 54 198 453, registračná značka: XXXXX/CPRO, so
sídlom: Petržalka 3644, 851 05 Bratislava - Petržalka, adresa na doručovanie: Ihrisková 6942/10, 831

06 Bratislava, proti žalovanému 1/: Szabó agrotechnika, spol. s r.o., so sídlom Matúškovská cesta 884,
924 01 Galanta, IČO: 36 233 161, žalovanému 2/: Podielnické družstvo DUNAJ, so sídlom Vývojová
852 10 Bratislava - Rusovce, IČO: 00 190 667, žalovanému 3/: Poľovnícky spolok Družstevník Dunaj, so
sídlom Vývojová 852, 851 10 Bratislava - Rusovce a žalovanému 4/: Okresný úrad Bratislava, so sídlom
Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o určenie neexistencie práva a o neodkladné opatrenie, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo

dňa 25. júna 2025 č. k. 62C/37/2025 - 159, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou nariadil neodkladné opatrenie voči
žalovanému 1/ a 3/ m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Vo zvyšku odvolanie žalovaných 1/ až 3/ odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 4/
zakázal zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru Rusovce - Čuňovo uzatvorenú medzi žalovaným
1/, žalovaným 2/ a žalovaným 3/, ktorá vyplýva zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
v poľovnom revíri Rusovce - Čunovo, ktoré sa konalo dňa 10.07.2024 na Notárskom úrade JUDr.
Petra Šulaia, so sídlom M. R. Štefánika, Nové Zámky, až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci
samej, žalovanému 1/ ako údajnému splnomocnencovi vlastníkov poľovných pozemkov, zvolenému na

zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Rusovce - Čunovo,
ktorésakonalodňa10.07.2024naNotárskomúradeJUDr.PetraŠulaia,sosídlomM.R.Štefánika,Nové
Zámky, zakázal nakladať s právami vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých je z tohto titulu oprávnený
zastupovať, až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej a žalovanému 3/ zakázal užívať
poľovný revír Rusovce - Čunovo, nakladať s právami užívateľa poľovného revíru Rusovce - Čunovo
alebo splnomocniť akúkoľvek inú osobu na nakladanie s predmetnými právami, až do právoplatného

rozhodnutia súdu vo veci samej ( výrok I.) a vo zvyšnej časti návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 26.05.2025 zamietol (výrok II).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobcovia sa žalobou vo veci
samej domáhajú určenia, že žalovaný 1/ až 3/ nemajú právo uzatvoriť zmluvu o užívaní poľovného revíru
Rusovce - Čunovo, ktorých oprávnenie malo vyplývať zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov

v poľovnom revíri Rusovce - Čunovo, ktoré sa konalo dňa 10.07.2024 na Notárskom úrade JUDr. Petra
Šulaia, so sídlom M. R. Štefánika, Nové Zámky a tiež určenia, že žalovaný 4/ nemá právo zaevidovaťzmluvu o užívaní poľovného revíru Rusovce - Čunovo uzatvorenú medzi žalovaným 1/, žalovaným
2/, a žalovaným 3/, ktorá vyplýva zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri
Rusovce - Čunovo, ktoré sa konalo dňa 10.07.2024 na Notárskom úrade JUDr. Petra Šulaia, so

sídlom M. R. Štefánika, Nové Zámky. Žalobcovia v podanej žalobe súčasne navrhli aj nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (i)
zakázal žalovanému 4/ zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru Rusovce - Čunovo uzatvorenú
medzi žalovaným 1/, žalovaným 2/ a žalovaným 3/, ktorá vyplýva zo zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov v poľovnom revíri Rusovce - Čunovo, ktoré sa konalo dňa 10.07.2024 na Notárskom úrade

JUDr. Petra Šulaia, so sídlom M. R. Štefánika, Nové Zámky, (ii) zakázal žalovanému 1/ ako údajnému
splnomocnencovi vlastníkov poľovných pozemkov, zvolenému na zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkom začlenených do poľovného revíru Rusovce - Čunovo, ktoré sa konalo dňa 10.07.2024 na
Notárskom úrade JUDr. Petra Šulaia, so sídlom M. R. Štefánika, Nové Zámky, nakladať s právami
vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých je z tohto titulu oprávnený zastupovať a (iii) žalovanému 3/
zakázal užívať poľovný revír Rusovce - Čunovo a nakladať s právami užívateľa poľovného revíru

Rusovce - Čunovo alebo splnomocniť akúkoľvek inú osobu na nakladanie s predmetnými právami.
Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že sú vlastníkmi
poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Rusovce - Čunovo, ktorý je uznaný rozhodnutím
Lesného úradu Bratislava, č.j. LÚ - 432/1995/Fr zo dňa 06.09.1995 o výmere 3353,05 ha (ďalej
aj „Poľovný revír“). Žalobcovia boli prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov účastníkmi

zhromaždenia vlastníkov pozemkov v Poľovnom revíri, ktoré sa konalo dňa 10.07.2024 na Notárskom
úrade JUDr. Petra Šulaia, so sídlom M. R. Štefánika 14, Nové Zámky (ďalej len „Zhromaždenie
vlastníkov“). Žalovaný 2/ bol zvolávateľom predmetného Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
začlenených do Poľovného revíru, ktoré sa konalo dňa 10.07.2024 na Notárskom úrade JUDr. Petra
Šulaia, so sídlom M. R. Štefánika 14, Nové Zámky a ktorého priebeh bol osvedčený Notárskou

zápisnicou N 936/2024, NZ 22136/2024 zo dňa 17.07.2024 spísanou notárom JUDr. Petrom Šulaiom,
so sídlom M. R. Štefánika 14, Nové Zámky (ďalej len „Notárska zápisnica“). Na Zhromaždení v rámci
programu rokovania účastníci okrem iného rozhodli o (1.) využití práva poľovníctva v Poľovnom revíri
postúpením užívania Poľovného revíru písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru poľovníckej
organizácii, (2.) výške náhrady za užívanie poľovného revíru, ktorá patrí jednotlivým vlastníkom, a

to vo výške 5,50 eur za jeden hektár výmery poľovného revíru bez ohľadu na druh pozemku, (3.)
subjekte, ktorý bude užívateľom Poľovného revíru a to tak, že užívanie postúpili žalovanému 3/ a (4.)
splnomocnení vlastníkov poľovných pozemkov na ich zastupovanie a všetky úkony súvisiace s konaním
o uzatvorení zmluvy o užívaní Poľovného revíru Rusovce - Čunovo tak, že za splnomocnenca si zvolili
žalovaného 1/. Za prijatie týchto uznesení hlasoval žalovaný 2/, ktorý podľa listiny prítomných disponoval

51,04 %, resp. 62,98 % hlasov počítaných zo všetkých hlasov vlastníkov Poľovného revíru. Na základe
prijatých uznesení bola uzatvorená zmluva o užívaní Poľovného revíru medzi vlastníkmi poľovných
pozemkov zastúpenými žalovaným 1/ a žalovaným 3/ ako užívateľom Poľovného revíru (ďalej len
„Zmluva“). Žalobcovia odôvodnili potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že neexistuje právo
žalovaných uzatvoriť zmluvu o užívaní Poľovného revíru z dôvodu, že rozhodnutie na Zhromaždení

vlastníkov bolo prijaté v rozpore s § 5 zákona o poľovníctve. Neodkladným opatrením by sa zabránilo v
zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, ku ktorému by došlo zaevidovaním zmluvy o užívaní Poľovného
revíru, ktorá bola schválená v rozpore s právnymi predpismi a nepožíva právnu ochranu. Žalovaní majú
podľa vedomostí žalobcov záujem o registráciu novej zmluvy o užívaní Poľovného revíru ihneď po
skončení platnosti súčasnej zmluvy, ktorej platnosť skončí dňa 09.07.2025. Žalobcovia majú záujem,

aby nebola zaevidovaná neplatná zmluva, pričom môžu platne zvolať nové zhromaždenie vlastníkov
a pri dosiahnutí nadpolovičnej väčšiny bude možné rozhodovať o užívaní Poľovného revíru zákonným
spôsobom. Zaevidovanie neplatnej zmluvy oslabuje vlastnícke právo žalobcov. Žalobcovia majú aj
ekonomický záujem do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, zakázať žalovanému 3/ užívanie
poľovných pozemkov v rámci Poľovného revíru, alebo splnomocniť tretiu osobu na nakladanie s

predmetnými právami. Tiež je nevyhnutné žalovanému 1/ ako údajnému splnomocnencovi zvoleného na
Zhromaždení vlastníkov, zakázať nakladať s právami vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých má byť
z tohto titulu oprávnený zastupovať. Žalobcovia majú za to, že navrhovaným neodkladným opatrením
nedôjde k zásahu do práv žalovaných nad nevyhnutnú mieru a neodkladné opatrenie predstavuje
primeraný zásah. Vzhľadom na stav objektívnej právnej neistoty a v záujme predídenia ďalších

sporov je potrebná dočasná úprava pomerov a možno spravodlivo žiadať zdržať sa do právoplatného
skončenia konania vo veci samej zaevidovania žalobou napadnutého právneho úkonu. Z odôvodnenia
napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie z obsahu spisu zistil, že žalobcovia sú
vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Rusovce - Čunovo, ktorý je uznanýrozhodnutím Lesného úradu Bratislava, č.j. LÚ - 432/1995/Fr zo dňa 06.09.1995. Podľa predmetného
rozhodnutia Lesného úradu Bratislava je celková výmera Poľovného revíru 3353,05 ha. Dňa 10.07.2024
sa konalo Zhromaždenie vlastníkov pozemkov v Poľovnom revíri, ktoré sa konalo na Notárskom úrade

JUDr. Petra Šulaia, so sídlom M. R. Štefánika 14, Nové Zámky. Zvolávateľom Zhromaždenia vlastníkov
bol žalovaný 2/. Priebeh Zhromaždenia vlastníkov bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 936/2024, NZ
22136/2024 zo dňa 17.07.2024 spísanou notárom JUDr. Petrom Šulaiom, so sídlom M. R. Štefánika 14,
Nové Zámky. Na Zhromaždení v rámci programu rokovania účastníci okrem iného rozhodli (1.) v rámci
bodu 3. programu Zhromaždenia vlastníkov o využití práva poľovníctva v Poľovnom revíri postúpením

užívania Poľovného revíru písomnou zmluvou o užívaní Poľovného revíru poľovníckej organizácii, (2.)
v rámci bodu 4. programu Zhromaždenia vlastníkov o výške náhrady za užívanie Poľovného revíru,
ktorá patrí jednotlivým vlastníkom, a to vo výške 5,50 eur za jeden hektár výmery Poľovného revíru
bez ohľadu na druh pozemku, (3.) v rámci bodu 5. programu Zhromaždenia vlastníkov o subjekte, ktorý
bude užívateľom Poľovného revíru a to tak, že užívanie postúpili žalovanému 3/ a (4.) v rámci bodu 6.
programu Zhromaždenia vlastníkov splnomocnení vlastníkov poľovných pozemkov na ich zastupovanie

a všetky úkony súvisiace s konaním o uzatvorení Zmluvy o užívaní Poľovného revíru Rusovce - Čunovo
tak, že za splnomocnenca si zvolili žalovaného 1/. V zmysle obsahu Notárskej zápisnice za prijatie týchto
uznesení hlasovali vlastníci, ktorí podľa listiny prítomných disponovali 51,04 % hlasov, pričom v rámci
výsledkov hlasovania je uvádzaný aj počet hlasov 62,98 % počítaných zo všetkých hlasov vlastníkov
Poľovného revíru v zmysle Rozhodnutia o uznaní Poľovného revíru. Na základe prijatých uznesení bola

uzatvorená Zmluva o užívaní Poľovného revíru medzi vlastníkmi poľovných pozemkov zastúpenými
žalovaným 1/ a žalovaným 3/ ako užívateľom Poľovného revíru zo dňa 17.07.2024.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako i
doloženými listinnými dôkazmi právne odkazujúc na § 324 ods.1, § 325 ods. 1, ods. 2, písm. c) a d),

§ 326 ods. 1, ods. 2, § 132 ods. 1, ods. 2 C.s.p., § 2 písm. s) a ust. § 4 ods. 1, ods. 5, § 5 ods.1, ods.
3, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 16 ods. 1, ods. 2 zákona o poľovníctve
a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. V odôvodnení vysvetlil
charakteristiku a definíciu neodkladného opatrenia a predpoklady pre jeho nariadenie. Skonštatoval, že
po preskúmaní návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že tento návrh

spĺňa náležitosti podľa § 326 ods. 1 C.s.p. a žalobcovia v súlade s § 326 ods. 2 predložili aj listiny, na
ktoré sa odvolávajú. Z obsahu Notárskej zápisnicu zo dňa 10.07.2024, ktorú žalobcovia predložili ako
listinný dôkaz nepochybne vyplýva, že dňa 10.07.2024 sa konalo Zhromaždenie vlastníkov pozemkov
v Poľovnom revíri, ktoré sa konalo na Notárskom úrade JUDr. Petra Šulaia, so sídlom M. R. Štefánika
14, Nové Zámky. Už v rámci prvého bodu programu je v Notárskej zápisnici zaznamenané zmätočné

vyhlásenie právneho zástupcu zvolávateľa (žalovaného 2/), keď na jednej strane je konštatovaná
výmera Poľovného revíru podľa rozhodnutia bývalého Lesného úradu v Bratislave zo dňa 06.09.1995
o veľkosti 3.353,05 ha, pričom vzápätí je konštatované, že podľa analýzy spoločnosti EuroForest,
s.r.o., IČO: 36 627 453, so sídlom Topoľová 26/3237, 960 01 Zvolen je skutočná výmera Poľovného
revíru 3.925,2240 ha, z ktorej sa tiež vychádzalo pri výpočte hlasovacích práv, poukazujúc na bližšie

nešpecifikovanú aplikačnú prax. Z Notárskej zápisnice tiež vyplýva, že niektorí vlastníci už v rámci
prvého bodu programu Zhromaždenia vlastníkov namietali nezákonnosť jeho zvolania s tým, že nie
je možné, aby žalovaný 2/ zastupoval také množstvo vlastníkov s takou výmerou, ako je uvádzané.
Následne pri každom jednotlivom hlasovaní sú uvádzané dva rôzne počty hlasov, a to počítané podľa
listiny prítomných vychádzajúcej z analýzy spoločnosti EuroForest, s.r.o., IČO: 36 627 453, so sídlom

Topoľová 26/3237, 960 01 Zvolen, pričom v rámci výsledkov hlasovania je tiež uvádzaný aj počet hlasov
počítaných zo všetkých hlasov vlastníkov Poľovného revíru v zmysle Rozhodnutia o uznaní Poľovného
revíru. Z uvedeného bolo podľa názoru súdu prvej inštancie celkom zrejmé, že medzi jednotlivými
vlastníkmi poľovných pozemkov v rámci Poľovného revíru existujú rozpory jednak o celkovej výmere
Poľovného revíru a nevyhnutne tak aj o výmere pripadajúcej na jednotlivých vlastníkov poľovných

pozemkov. Ďalej skonštatoval, že za takýchto okolností či už v rámci postupu zvolania Zhromaždenia
vlastníkov, ktoré môže podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve zvolať iba zástupca najmenej jednej
tretiny vlastníkov poľovných pozemkov, ale aj v rámci prijímania jednotlivých rozhodnutí, kedy podľa §
5 ods. 4 zákona o poľovníctve zhromaždenie vlastníkov rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou
z výmery všetkých poľovných pozemkov, je evidentná nezrozumiteľnosť a neurčitosť pri určení celkovej

výmery Poľovného revíru ako aj poľovných pozemkov pripadajúcich na jednotlivých vlastníkov v rámci
Poľovného revíru. V prípade, ak medzi vlastníkmi poľovných pozemkov v rámci Poľovného revíru
existujú rozpory v určení celkovej výmery Poľovného revíru ako aj poľovných pozemkov pripadajúcich na
jednotlivých vlastníkov v rámci Poľovného revíru, nie je možné spoľahlivým a zrozumiteľným spôsobomurčiť, aká výmera musí pripadať na vlastníkov, ktorých zástupca má oprávnenie zvolať zhromaždenie
vlastníkov a ani aká výmera predstavuje nadpolovičnú väčšinu počítanú z výmery všetkých poľovných
pozemkov, ktorá je potrebná na prijatie rozhodnutia na zhromaždení vlastníkov. Pritom už aj samotný

žalovaný 2/ ako zvolávateľ Zhromaždenia vlastníkov uvádzal dve úplne odlišné výmery Poľovného
revíru, ktoré si navzájom odporujú. S poukazom na uvedené mal okresný súd za to, že pri zvolaní
Zhromaždenia vlastníkov a teda aj pri prijatí všetkých rozhodnutí na Zhromaždení vlastníkov zo dňa
10.07.2024 existujú dôvodné pochybnosti o tom, či bol dodržaný postup podľa ustanovení § 5 ods.
3 a 4 zákona o poľovníctve. Rozvinul, že tieto dôvodné pochybnosti vyplývajú už len zo samotnej

Notárskej zápisnice, kde sú uvádzané dve odlišné výmery Poľovného revíru. Ozrejmil, že na riadne
zvolanie zhromaždenia vlastníkov podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve a následne prijatie rozhodnutí
podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve musí byť vopred jasne a zrozumiteľne určené, aká je celková
výmera poľovného revíru a aká časť hlasovacích práv pripadá na jednotlivých vlastníkov, a to tak, aby
o uvedených skutočnostiach neexistovali dôvodné pochybnosti. Naviac splnomocnený právny zástupca
zvolávateľa konštatoval v rámci prvého bodu programu, že pri výpočte hlasovacích práv bude vychádzať

z aktuálnej výmery Poľovného revíru podľa analýzy spoločnosť EuroForest, s.r.o., IČO: 36 627 453, so
sídlom Topoľová 26/3237, 960 01 Zvolen, pričom však takýto postup je v priamom rozpore s vyššie
citovanými ustanoveniami § 2 písm. s), § 2 písm. u), § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve. V tomto smere
poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Svk/11/2023 a Krajského súdu
v Bratislave, sp. zn. 5S/132/2018, kde správny súd aj Najvyšší súd Slovenskej republiky interpretovali

tieto ustanovenia a zhodne dospeli k záveru, že pri zvolaní zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov a prijatí rozhodnutí na takomto zhromaždení je rozhodujúce, ktoré pozemky sú uznané
rozhodnutím o uznaní poľovného revíru za poľovné pozemky patriace do poľovného revíru, pričom
na poľovný revír nemá relevanciu, či došlo k samotnej zmene charakteru nepoľovného pozemku na
poľovný pozemok. Zvolávateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu teda pri zvolaní Zhromaždenia

vlastníkov postupoval v rozpore s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve a rozhodnutia Zhromaždenia
vlastníkovboliprijatévrozpores§5ods.4zákonaopoľovníctve.Nadoplnenieďalejuviedol,ženiejeani
zrejmé, z čoho vychádzal žalovaný 2/ pri výpočte hlasovacích práv jednotlivých vlastníkov pri vyhotovení
listinyprítomných,keďpodľalistinyprítomnýchtvoriacejprílohukNotárskejzápisnicijenapríkladzrejmé,
že Vodohospodárska výstavba, štátny podnik mala mať výmeru v Poľovnom revíri v rozsahu 869,9008

ha a podľa uvedenej výmery jej boli priznané hlasovacie práva na Zhromaždení vlastníkov (č.l. 80
súdneho spisu), avšak podľa analýzy vlastníckych vzťahov, ktorú vypracovala príspevková organizácia
NLC (Národné lesnícke centrum, so sídlom T.G. Masaryka 2175/22, 96001 Zvolen, IČO: 42001315)
má Vodohospodárska výstavba, štátny podnik v skutočnosti disponovať výmerou v Poľovnom revíri v
rozsahu 12.166.708,09 m2 (tj. 1.216,670809 ha), čo zodpovedá 29,59% všetkých hlasov vlastníkov

poľovných pozemkov v Poľovnom revíri. Vo vzťahu k odôvodneniu potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami, alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, prvoinštančný súd uviedol, že dôvodné
pochybnosti o zákonnosti postupu pri zvolaní Zhromaždenia vlastníkov a zákonnosti prijatia jednotlivých
rozhodnutí na Zhromaždení vlastníkov automaticky vrhajú pochybnosti aj na platnosť samotnej Zmluvy
o užívaní poľovného revíru zo dňa 17.07.2024. Akcentoval, že plnenie zo zmluvy, ktorá je neplatnou a

neúčinnou, predstavuje zásadne hrozbu pre zmluvné strany a iné dotknuté subjekty, pretože plnenie z
neplatnej zmluvy spravidla zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. povinnosť uviesť
veci do pôvodného stavu, čo môže byť v mnohých prípadoch problematické, prípadne aj nemožné. Tým
vyvoláva plnenie z neplatnej a neúčinnej zmluvy stav, kedy vznikajú potenciálne nové sporné nároky
do budúcna a teda aj potenciál vzniku ďalších súdnych sporov. Vykonanie evidencie Zmluvy o užívaní

Poľovného revíru podľa vyššie citovaného § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve pritom bude nepochybne
viesť k plneniu tejto Zmluvy a teda aj k ďalším sporom medzi žalobcami a žalovanými, prípadne aj za
účasti ďalších vlastníkov pozemkov v rámci Poľovného revíru. Žalovaný 3/ pritom už vykonal aktívne
úkony smerujúce k evidencii Zmluvy podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve podaním
žiadosti o evidenciu Zmluvy. Evidencii Zmluvy v súčasnosti formálne bráni podľa § 16 ods. 2 zákona o

poľovníctve len evidencia inej zmluvy, a to pôvodnej zmluvy o užívaní Poľovného revíru, ktorá je účinná
do dňa 09.07.2025. Uplynutím doby uzavretia pôvodnej zmluvy o užívaní Poľovného revíru odpadne
prekážka zaevidovania Zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve a pri bežnom chode udalostí je
dôvodné očakávať, že Zmluva bude zaevidovaná a následne aj plnená. Až do právoplatného vyriešenia
otázky o platnosti/neplatnosti Zmluvy, resp. oprávnení uzatvoriť a zaevidovať Zmluvu, je preto dôvodné

zachovať status quo a zabrániť evidencii Zmluvy o užívaní Poľovného revíru. Uzavrel, že z vyššie
uvedených dôvodov vydal neodkladné opatrenie tak, ako sa ho domáhali žalobcovia, teda rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Pripomenul, že úprava nariadená týmto
neodkladným opatrením predstavuje len dočasnú úpravu, do právoplatného skončenia konania vo vecisamej, pričom výrok neodkladného opatrenia neprezumuje výrok rozhodnutia súdu vo veci samej. Po
riadnom vykonaní dokazovania a nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej budú
pomery medzi stranami upravené trvalým spôsobom a neodkladné opatrenie zanikne.

4. Proti tomuto uzneseniu, vo vzťahu k výroku I., ktorým súd návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/-3/. Navrhli, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v tejto časti zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
V rozsiahlych dôvodoch odvolania zrekapitulovali obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a dôvody napadnutého uznesenia. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom uviedli, že toto je nesprávne z
dôvodu, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj žaloba vo veci samej mali byť zamietnuté
pre nedostatok vecnej legitimácie. V spore o určenie existencie práva zo zmluvy o užívaní Poľovného
revíru je nutná účasť všetkých subjektov, teda všetkých účastníkov dotknutého právneho vzťahu.
Nemožno pripustiť aby táto zmluva bola záväzná iba pre časť vlastníkov poľovných revírov a pre zvyšok
vlastníkov poľovných revírov by záväzná nebola. Ako ďalší dôvod nesprávnosti napadnutého uznesenia

uviedli, že žalobcovia neosvedčili existenciu bezprostredne hroziaceho ujmy na práve, o ktorom sa má
rozhodnúť, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ani zo žaloby rovnako ani z predložených dôkazov a ani zo skutkových tvrdení žalobcov
nevyplýva, že toho času žalovanému 3/ už svedčí právo užívať revír a ten, že ho užíva. Zo žaloby je
zrejmé, že do dnešného dňa zmluva na užívanie revíru, podľa ktorej by malo svedčiť právo jeho užívania

žalovanému 3 nie je zaevidovaná žalovaným 4/, pretože účinnosť takejto zmluvy je viazaná práve na jej
zaevidovanie a do dnešného dňa sa tak nestalo. Taktiež z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ani z predložených dôkazov nevyplýva existencia bezprostredne hroziacej ujmy, v dôsledku ktorej je
potrebné zakázať žalovanému 1/ nakladať s právami vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých je z titulu
postavenie splnomocnenca vlastníkov poľovných pozemkov oprávnený zastupovať, pretože žalobcovia

neuviedli konkrétne o aké práva vlastníkov poľovných pozemkov v súvislosti s uplatneným nárokom by
sa malo jednať. Taktiež neosvedčili, že je tu reálna bezprostredná hrozba, že žalovaný 1/ toho času má
v úmysle s právami vlastníkov poľovných pozemkov akokoľvek nakladať alebo, že existuje obava, že tak
v budúcnosti učiní. Okrem toho namietali aj tú skutočnosť, že žalovaný 4/ nie je nositeľom práv, ktorých
určenia sa žalobcovia domáhajú. Mali za to, že nie je vôbec pasívne vecne legitimovaným subjektom a

preto je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodný aj v časti, v ktorej žalobcovia navrhujú
zakázať žalovanému 4/ zaevidovať zmluvu na užívanie revíru. Namietali tiež, že civilný súd nemôže
nariadiť neodkladné opatrenie ukladajúce povinnosti okresnému úradu a vôbec akémukoľvek štátnemu
orgánu týkajúcu sa výkonu jeho zákonných kompetencií. Na záver uviedli, že vydaním napadnutého
uznesenia prichádzajú vlastníci poľovných pozemkov aj o teoretickú možnosť získanie náhrady za

užívanie revíru, nakoľko Rusovce - Čunovo nemôže mať svojho riadneho užívateľa, ktorý by bol v zmysle
zmluvy o užívaní revíru povinný uhrádzať vlastníkom poľovných pozemkov nájomné.

5. Žalobcovia sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p. ),
preskúmal napadnuté uznesenie v odvolaním napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je čiastočne dôvodné.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a

argumenty sporových strán uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj argumenty
žalovaných uvedené v odvolaní, bolo posúdiť, či v čase rozhodovania prvoinštančného súdu ne/
boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre nariadenie žalobcami požadovaného
neodkladného opatrenia.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.9. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie

neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcichnevyhnutnosťpotrebyneodkladnejúpravypomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať

dokazovanie, ale splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len
zo samotných tvrdení navrhovateľa, pričom je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to
aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. Pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

10. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 C.s.p. musí byť preukázaná existencia potreby
bezodkladne upraviť pomery. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať po určité
dlhšie časové obdobie. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia tejto podmienky v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou
voľnej úvahy súdu, avšak musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.

Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne
hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu.

11. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré
možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami,
teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje
rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby
bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p. je prípustné a opodstatnené len vtedy,

ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, ak
je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami
nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným
spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobca, osvedčiť jednak
uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu,

ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a
bezprostredne mu hroziaca ujma. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov
javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy navrhovateľa
neodkladného opatrenia musí byť konkrétna a musí ju vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce
osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre

nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je
práve kvôli zabráneniu nejakej reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a
okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím.

12. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a napadnutého uznesenia

odvolací súd nezistil na rozdiel od súdu prvej inštancie žiadny dôvod, na základe ktorého by bola
bezodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami naliehavo potrebná. Súd prvej inštancie v
prejednávanej veci argumentoval, že existujú dôvodné pochybnosti o zákonnosti postupu pri zvolaní
zhromaždenia vlastníkov k zákonnosti prijatia jednotlivých rozhodnutí na zhromaždení vlastníkov, čo
automaticky vrhá pochybnosti aj na platnosť samotnej zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 10.

07. 2024. Uplynutím doby uzavretia pôvodnej zmluvy o užívaní poľovného revíru odpadne prekážka
zaevidovania zmluvy podľa § 16 odsek 1 zákona o poľovníctve a pri bežnom chode udalostí je dôvodné
očakávať, že zmluva bude zaevidovaná a následne aj plnená až do právoplatného vyriešenia otázky o
platnosti zmluvy, respektíve oprávnení uzatvoriť a zaevidovať zmluvu, je preto dôvodné zachovať status
quo a zabrániť evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru. Tieto argumenty sú však podstatné pre

rozhodnutie v merite veci, nie pre posúdenie splnenia existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
Samotní žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadne také podstatné argumenty
ani neuviedli, aj v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodili skutočnosťami,
ktoré sa týkajú merita veci.13. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
ktorým uložil žalovanému 1/ zákaz nakladania s právami vlastníkov poľovných pozemkov a žalovanému

3/ zákaz nakladať s právami užívateľa poľovného revíru Rusovce - Čuňovo alebo splnomocniť akúkoľvek
inú osobu na nakladanie s predmetnými právami až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej je
nesprávne, preto v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. Pokiaľ ide o časť výroku, ktorým súd prvej inštancie zakázal žalovanému 4/ zaevidovať zmluvu
o užívaní poľovného revíru Rusovce - Čuňovo, v tejto časti odvolanie žalovaných 1/ až 3/ odmietol
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm.b) C.s.p.). V tejto časti neodkladné opatrenie
smerovalo iba voči žalovanému 4/, ktorému sa uložila povinnosti zdržať sa evidencie zmluvy, preto vo
vzťahu k tejto časti mal oprávnenie napadnúť jeho správnosť iba žalovaný 4/. Z obsahu spisu však
vyplýva, že tento odvolanie voči uzneseniu nepodal. Vo vzťahu k nemu nadobudlo právoplatnosť a preto

ho odvolací súd nemohol podrobiť ani odvolaciemu prieskumu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ ( § 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1,2 C.s.p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 1,2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne -

dovolacie dôvody a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom
právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhejhlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ).