Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/132/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124221068
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124221068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B.,
B. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47
234 466 proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 2.688,81 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Mestského súdu Košice č. k. 73C/25/2024 – 128 zo 4. júna 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku čo do zaplatenia sumy
2.504,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 2.504,24 € od 7.11.2024 do

zaplatenia.

V prevyšujúcej časti napadnutý vyhovujúci výrok m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

P r i z n a´ v a žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 86,28 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejaj„súd“)rozsudkomvovýrokuI.žalovanejuložilpovinnosťzaplatiťžalobkyni
2.558,05 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 2.558,05 € od 7.11.2024 do
zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,

výrokom III. návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol a výrokom IV. žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 90,28 % proti žalovanej.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 2.688,81
€ s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,40 % z uvedenej sumy od 7.11.2024 do zaplatenia.
Skutkovo žalobu dôvodila tým, že 2.12.2021 nastúpila na Bardejovskej ulici do autobusu mestskej
hromadnej dopravy, linky XX, smerom na sídlisko B.. Za zastávkou Luník IX vodič autobusu prudko

a náhle zabrzdil, v dôsledku čoho žalobkyňa spadla na podlahu autobusu, pocítila rupnutie v kolene
a od bolesti sa nevedela postaviť. Lekár traumatológie jej diagnostikoval zlomeninu horného konca
píšťaly. Od 3.12.2021 bola žalobkyňa uznaná práceneschopnou a táto práceneschopnosť trvala do
1.12.2022. Nakoľko zdravotné ťažkosti spojené s daným úrazom u žalobkyne pretrvávali, po splnení
zákonných podmienok nastúpila k 1.9.2022 na predčasný starobný dôchodok. Zamestnávateľ škodcu,
Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, mala v čase dopravnej nehody uzatvorenú zmluvu
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

so žalovanou, evidovanú pod č. 661591491. Listom zo 17.7.2024 doručeným 22.7.2024 si žalobkyňa
ako poškodená u žalovanej uplatnila priamy nárok na náhradu škody, na ktorý žalovaná nereagovala.
Žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody pozostával z náhrady hotových výdavkov a náhrady
straty na zárobku. V prvom prípade išlo o doplatky za lieky, ktoré si musela žalobkyňa zakúpiť vsúvislosti s liečbou, a to: Quickclean - 65,38 €, pokladničný doklad z 11.5.2022, Detralex 180 tbl flm
- 33,46 € pokladničný doklad z 13.6.2022, Diprophos I - 5,35 €, pokladničný doklad z 20.7.2022,
Quickclean- 65,38 €, pokladničný doklad zo 7.12.2022 a Lymfodrenáž - 15 €, pokladničný doklad zo

16.5.2022,jejcelkovávýškavýdavkovbola184,57€.Ďalejžalobkynivdôsledkupracovnejneschopnosti
vznikol nárok na náhradu ušlého zárobku, t.j. straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti v
zmysle § 446 Občianskeho zákonníka. V čase pracovnej neschopnosti bola žalobkyňa zamestnancom
Dopravného podniku mesta Košice, akciová spoločnosť, pričom výška jej priemerného mesačného
zárobku za kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom došlo k danej škodovej udalosti (t.

j. v období od 7/2021-9/2021) bola 1.057,40 € brutto, tzn. 813,17 € netto, v zmysle potvrdenia o strate
na zárobku. Zo mzdového listu žalobkyni vyplynulo, že za mesiac 12/2021 bola žalobkyni zo strany
zamestnávateľa vyplatená len suma 244,19 €, ktorá pozostávala zo mzdy za dva odpracované dni v
mesiaci 12/2021 a z náhrady mzdy pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovanej zamestnávateľom
zaprvých10dnídočasnejpracovnejneschopnosti.Okremuvedenejsumyboližalobkynizadanýmesiac
vyplatené zo strany Sociálnej poisťovne nemocenské dávky vo výške 332,90 €, spolu za uvedený

mesiac bola žalobkyni vyplatená suma 577,09 €, tzn. o 256,08 € menej, než je suma jej priemerného
mesačného zárobku (netto), tento rozdiel predstavuje stratu na zárobku žalobkyne za 12/2021. Od
mesiaca 1/2022 žalobkyňa poberala už iba nemocenské dávky zo strany Sociálnej poisťovne: za
mesiac 1/2022 nemocenská dávka 543,10 €, rozdiel 270,07 € menej než bola suma jej priemerného
mesačného zárobku (netto), za mesiac 2/2022 nemocenská dávka 490,50 €, rozdiel 322,67 € menej,

než bola suma jej priemerného mesačného zárobku (netto), za mesiac 3/2022 nemocenská dávka
543,10 €, rozdiel 270,07 € menej než bola suma jej priemerného mesačného zárobku (netto), za mesiac
04/2022 nemocenská dávka 525,60 eur, rozdiel 287,57 eur menej než bola suma jej priemerného
mesačného zárobku (netto), za mesiac 5/2022 nemocenská dávka 543,10 €, rozdiel 270,07 € menej
než bola suma jej priemerného mesačného zárobku (netto), za mesiac 6/2022 nemocenská dávka

525,60 €, rozdiel 287,57 € menej než bola suma jej priemerného mesačného zárobku (netto), za
mesiac 7/2022 nemocenská dávka vo výške 543,10 € rozdiel 270,07 eur menej než bola suma jej
priemernéhomesačnéhozárobku(netto),zamesiac8/2022nemocenskádávka543,10€,rozdiel270,07
€ menej než bola suma jej priemerného mesačného zárobku (netto). Súčet strát na zárobku žalobkyne
počas jej pracovnej neschopnosti predstavoval sumu 2.504,24 € za obdobie od 12/2021 - 8/2022, ku

ktorej došlo na jej strane v dôsledku škodcom zapríčinenej pracovnej neschopnosti. Uvedený nárok si
žalobkyňa uplatňovala ako jednorazové odškodné podľa § 447b Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o
príslušenstvo, žalovaná bola povinná skončiť šetrenie danej poistnej udalosti najneskôr do 22.10.2024
(tzn. do troch mesiacov od doručenia listu žalobkyne, v ktorom si uplatnila nárok priamo) a následne v
lehote do 15 dní, tzn. do 6.11.2024 poskytnúť žalobkyni poistné plnenie. Nakoľko tak žalovaná neučinila,

preto sa dňom 7.11.2024 dostala do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku voči žalobkyni.
Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania oboch uplatnených nárokov. Podľa žalovanej
žalobkyňa nepreukázala, že liečivo Quickclean zakúpené dňa 7.12.2022, súviselo so škodou na zdraví
v dôsledku škodovej udalosti z 2.12.2021. Subsumovanie v žalobe uplatneného nároku pod inštitút
jednorazového odškodnenia považovala žalovaná za účelový práve z dôvodu uplynutia subjektívnej

premlčacej lehoty.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 104, § 106 ods. 1, § 445,
§ 446, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 2,
§ 11 ods. 6 a 8, § 15 ods. 1 a 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej

len „ZoPZP“) a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Súd mal za nesporné skutočnosti
týkajúce sa úrazu žalobkyne a s týmto úrazom súvisiacej práceneschopnosti. Za nespornú mal v
konaní výšku uplatneného nároku, t.j. straty na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti, ako aj
náklady súvisiace s liečením, s výnimkou položky uplatnenej za nákup liečiva QUICKCLEAN. V konaní
nemal za sporné, že v čase úrazu žalobkyne mal zamestnávateľ - škodca Dopravný podnik mesta

Košice, akciová spoločnosť, uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovanou, rovnako tak nebolo sporné, že žalobkyňa
si svoj nárok uplatnila pred podaním žaloby priamo u žalovanej. K námietke premlčania uplatnenou
žalovanou súd uviedol, že v danom prípade ide o nárok hradený z povinného zmluvného poistenia,
preto sa na neho vzťahuje § 104 ods. 1 OZ, subjektívna premlčacia lehota je teda v danom prípade

dvojročná, avšak začiatok jej plynutia je posunutý o rok po poistnej udalosti, čo súd podporil rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/181/2020 z 28.7.2022. Podľa súdu poistná udalosť žalobkyne je
spojená so vznikom majetkovej ujmy a dňom, kedy jej vznikla poistná udalosť, s ktorou je spojený
vznik poisťovateľa plniť je deň, kedy došlo u žalobkyne k strate na zárobku, k poistným udalostiam užalobkyne teda dochádzalo v rozhodnom období každý mesiac. Na základe uvedeného súd uzavrel,
že za mesiac 12/2021 bola žalobkyni vyplatená nemocenská dávka dňa 21.1.2022, počiatok plynutia
premlčacej doby bol podľa súdu 21.1.2023, za mesiac 1/2022 bola žalobkyni vyplatená nemocenská

dávka dňa 15.02.2022, počiatok plynutia premlčacej doby bol podľa súdu 15.2.2023, za mesiac 2/2022
bola žalobkyni vyplatená nemocenská dávka dňa 15.03.2022, počiatok plynutia premlčacej doby bol
podľa súdu 15.3.2023, za mesiac 3/2022 bola žalobkyni vyplatená nemocenská dávka dňa 12.4.2022,
počiatok plynutia premlčacej doby bol podľa súdu 12.4.2023, za mesiac 4/2022 bola žalobkyni vyplatená
nemocenská dávka dňa 13.05.2022, počiatok plynutia premlčacej doby bol podľa súdu 13.5.2023,

za mesiac 5/2022 bola žalobkyni vyplatená nemocenská dávka dňa 15.6.2022, počiatok plynutia
premlčacej doby bol podľa súdu 15.6.2023, za mesiac 6/2022 bola žalobkyni vyplatená nemocenská
dávka dňa 13.7.2022, počiatok plynutia premlčacej doby bol podľa súdu 13.7.2023, za mesiac 7/2022
bola žalobkyni vyplatená nemocenská dávka dňa 15.8.2022, počiatok plynutia premlčacej doby bol
podľa súdu 15.8.2023, za mesiac 8/2022 bola žalobkyni vyplatená nemocenská dávka dňa 13.9.2022,
počiatok plynutia premlčacej doby bol podľa súdu 13.9.2023, za mesiac 9/2022 bola žalobkyni vyplatená

nemocenská dávka dňa 13.10.2022, počiatok plynutia premlčacej doby bol podľa súdu 13.10.2023,
za mesiac 10/2022 bola žalobkyni vyplatená nemocenská dávka dňa 14.11.2022, počiatok plynutia
premlčacej doby bol podľa súdu 14.11.2023, za mesiac 11/2022 bola žalobkyni vyplatená nemocenská
dávka dňa 14.12.2022, počiatok plynutia premlčacej doby bol podľa súdu 14.12.2023, preto podľa súdu
nebol nárok žalobkyne ku dňu podania žaloby (12.11.2024) premlčaný vo vzťahu k žiadnej náhrade

za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Rovnaký režim počiatku plynutia premlčacej lehoty v
zmysleustanovenia§104OZsapodľasúduvzťahujeajnanáhraduhotovýchvýdavkov,uLymfodrenáže
zakúpenej dňa 16.5.2022 začala plynúť premlčacia lehota 16.5.2023, u Detralexu zakúpeného dňa
13.6.2022 začala plynúť premlčacia lehota dňa 13.6.2023 a u Diprophosu I zakúpeného dňa 20.7.2022
začala plynúť premlčacia lehota dňa 20.07.2023, nárok žalobkyne mal súd za uplatnený včas. V konaní

mal súd za preukázané, že žalobkyňa si uplatnila a preukázala svoj nárok vo vzťahu k žalovanej listom,
ktorýbolžalovanejdoručený22.7.2024,pričomžalovanásivzákonnejtrojmesačnejlehote,(ktorázačala
plynúť dňom nasledujúcim od doručenia listu a uplynula dňa 23.10.2024) nesplnila svoju povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 11 ods. 6 ZoPZP a ani následne neplnila žalobkyni v zákonnej lehote 15
dní (ktorá začala plynúť odo dňa nasledujúceho po uplynutí trojmesačnej zákonnej lehoty a uplynula

7.11.2024).Žalovanásaknárokužalobkynevyjadrilaažlistomz18.11.2024.Poukazujúcnaustanovenie
§ 11 ods. 6 a 8 písm. a/ a b/ ZoPZP súd konštatoval, že márnym uplynutím trojmesačnej lehoty a
následnej 15-dňovej lehoty na poskytnutie poistného plnenia, sa stal nárok žalobkyne splatným v celom
rozsahu. Keďže nárok žalobkyne bol žalobou uplatnený včas pred uplynutím premlčacej lehoty a všetky
dielčie nároky na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti boli v čase rozhodovania

súdusplatné,súdnárokpriznalvcelostivoformekapitalizovanejsumy.Vdanomprípadesúdneaplikoval
ustanovenie § 447b OZ, nakoľko nešlo o jednorazové odškodnenie, ale o kapitalizovaný nárok za
uplynulé obdobie. Súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa nároku uplatnenému za liečivo QUICKCLEAN
spolu vo výške 130,76 €, keďže žalovaná namietala neexistenciu príčinnej súvislosti podania liečiva so
škodou na zdraví v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 2.12.2021 a žalobkyňa nepreukázala existenciu

príčinnej súvislosti. Súd zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania, nakoľko otázku premlčania
bol oprávnený posudzovať v tomto konaní aj sám, pričom nešlo o totožné nároky, aké boli žalobkyňou
uplatnené v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 77C/5/2024. Keďže žalovaná
neuhradila uplatnený nárok žalobkyne v súlade s ustanovením § 11 ods. 7 ZoPZP ani do 15 dní, počnúc
7.11.2024 sa dostala do omeškania s plnením svojho záväzku, preto ju súd podľa § 517 ods. 2 OZ v

spojení s Nariadením zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania 8,40 % (3,40 % + 5 %) z dlžnej sumy tak,
ako je to uvedené vo výroku I. rozsudku od 7.11.2024. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže žalobkyňa bola
úspešná v rozsahu 95,14 % (2.558,05 €), žalovaná bola úspešná v rozsahu 4,86 % (130,76 €), čistý
úspech žalobkyne tak predstavoval 90,28 % (95,14% - 4,86 %) a v tomto rozsahu jej súd priznal nárok

na náhradu konania voči žalovanej.

4. Rozsudok vo výroku I. a IV. napadla včas podaným odvolaním žalovaná uplatniac odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Podľa žalovanej súd nesprávne právne posúdil uplatnenú námietku
premlčania vo vzťahu k obom uplatneným nárokom, pretože charakter nárokov žalobkyne je založený

na vzťahu zodpovednosti škodcu za škodu škodcu, ktorú spôsobil žalobkyni ako poškodenej, a tak nejde
o nárok na poistné plnenie v zmysle § 788 a nasl. OZ. Súd mal preto aplikovať rovnaké ustanovenia
na premlčanie, aké by aplikoval aj na osobu škodcu v zmysle OZ, aplikácia § 104 OZ je v rozpore
s § 15 ods. 2 ZoPZP, podľa ktorého sa má na premlčanie nároku uplatniť rovnaká právna úprava vovzťahu ku škodcovi, aj vo vzťahu k poisťovateľovi, čo žalovaná podporila rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2MCdo/9/2013 z 27.8.2014. Žalovaná sa nestotožnila s rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9Cdo/181/2020 z 28.7.2022, ktorým súd prvej inštancie podporil svoju argumentáciu,

pretože dané rozhodnutie sa týkalo posúdenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a posúdenia
objektívnej premlčacej doby podľa § 101 OZ a nie posúdenia subjektívnej premlčacej doby podľa §
106 OZ pri majetkovej škode, ako to je v tomto spore. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obdo/9/2021 z 31.3.2022 dvojročná subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu,
kedy sa poškodený dozvedel o škode. Rovnaký právny názor vyslovil v odbornej právnej literatúre aj

Krajčo v komentári k Občianskemu zákonníku a Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 25Cdo/3293/2006
z 25.7.2007. Podľa žalovanej odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je presvedčivé, preskúmateľné
a ani dostatočné, čím zásadným spôsobom ohrozuje právo žalovanej na spravodlivý proces. Na základe
vyššie uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací súd zrušil výrok I. a IV. napadnutého rozsudku a vec
vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby rozsudok vo výroku I. a IV. zmenil tak, že žalobu
v tejto časti zamietne a zaviaže žalobkyňu nahradiť žalovanej trovy prvoinštančného a odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaná nesprávne ustálila moment začatia plynutia
premlčania, v dôsledku čoho nie je žiaden zo žalobkyňou uplatnených nárokov plynúcich z poistenia
premlčaný v zmysle § 104 OZ, premlčacia doba na uplatnenie týchto nárokov začala plynúť najskôr

dňa 2.12.2022, a teda jej koniec pripadal najskôr na termín 2.12.2024. Na podporu svojich tvrdení
žalobkyňa poukázala na aktuálne ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.7.2022, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn.
9Cdo/181/2020 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.3.2022, vydané v konaní
vedenom pod sp. zn. 7Cdo/252/2021, obdobné rozhodnutie vydal i Krajský súd Prešov dňa 6.2.2024,

vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 13Co/66/2023. Žalobkyňa považovala tvrdenia žalovanej
o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku za nedôvodné. Podľa žalobkyne právna argumentácia
žalovanej obsiahnutá v podanom odvolaní je všeobecná a zmätočná, preto je odvolanie žalovanej
nedôvodné. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne a priznal žalobkyni plný nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

6. V odvolacej replike žalovaná uviedla, že žalobkyňou uvádzané rozhodnutie uverejnené v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí NS SR pod sp. zn. R3/2022 sa týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch a premlčania tohto nároku, preto nemôže byť tento judikát aplikovaný na tento čisto

majetkový spor. Žalovaná zotrvala na tom, že na žalobou uplatnené nároky sa vzťahuje § 106 ods. 1 OZ,
čo vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R16/2014 a Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
25 Cdo 3293/2006 z 25.7.2007, obdobné rozhodnutie týkajúce sa náhrady škody spočívajúcej v nákupe
liekov a liečebných pomôcok vydal i Okresný súd Humenné sp. zn. 6C/146/2022 z 8.2.2024. Na základe
uvedenéhomalažalovanázato,žejejodvolaniejedôvodnéasúdtakpriznalžalobkynipremlčanýnárok.

7. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu
vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365
ods. 1 písm. b/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné, z tohto dôvodu
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku I. čo do zaplatenia sumy
2.504,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 2.504,24 € od 7.11.2024 do

zaplatenia a zároveň sám rozhodol procesným postupom podľa § 388 CSP tak, že napadnutý vyhovujúci
výrok I. v prevyšujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.12.2025 o 9.55 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancieodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11.OdvolateľkasvojímodvolanímnapadlavýrokI.aIV.,výrokyII.aIII.napadnuténeboli,pretonadobudli
právoplatnosť a neboli v odvolacom konaní preskúmavané.

12. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza
tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú
požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP.

14.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

15. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku ako aj jemu predchádzajúceho
procesného postupu súdu v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov konštatuje, že
odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné. Zároveň sa odvolací súd nestotožňuje s právnym posúdením
súdu prvej inštancie týkajúcim sa premlčania žalovaných nárokov.

16. Žalovaná urobila predmetom odvolacieho prieskumu posúdenie ňou v konaní uplatnenej námietky
premlčania žalovaných nárokov, k čomu odvolací súd uvádza nasledovné:

17. Podľa § 15 ZoPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený

uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

18. Z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, má poistený právo, aby náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla hradil
poisťovateľ priamo poškodenému (§ 4 a § 15 ods. 1 ZoPZP ), pričom poškodený má nárok uplatniť si
právo na jej náhradu priamo voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1, veta druhá ZoPZP). Poškodený pri škode
spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla tak má právo uplatniť si jej náhradu voči zodpovednému
subjektu - škodcovi (§ 420, resp. § 427 a nasl. OZ), ale aj priamo voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 ZoPZP).

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že poškodený má možnosť voľby, či si uplatní nárok na náhradu
škody spôsobenej mu prevádzkou motorového vozidla iba voči škodcovi, či priamo voči poisťovateľovi z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú motorovým vozidlom alebo
si svoj nárok uplatní voči obom týmto subjektom súčasne.

19. V tejto veci odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
4Obdo/2/2021 z 29.4.2022, ktoré uvádza: „38. Vzťahy medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom
navzájom je potrebné rozlišovať. Zatiaľ čo vzťah poškodeného a škodcu je vzťahom zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vyplývajúci z § 427 a nasl. OZ), tak vzťah
medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je vzťahom z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

motorovým vozidlom (zák. č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). Tento vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom
je určený a vzájomné plnenie je limitované zákonnými i zmluvnými poistnými podmienkami, ktoré
upravujú napr. do akých limitov je poisťovateľ povinný a komu plniť pri nastaní náhodnej poistnejudalosti, prípadne v akých prípadoch a do akého rozsahu si môže, ak za poisteného škodu nahradí,
uplatniť poisťovateľ regresný nárok voči poistenému škodcovi a pod. Vzťah poškodeného a poisťovateľa
škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z poistenia zodpovednosti za

škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavočipoistenémuškodcoviplniťnáhraduškodypriamo
poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom zmluvnom poistení dáva i priamy
nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená (v § 15 ods. 1). Povinnosť
poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo poškodenému je teda záväzkom poisťovateľa voči poistenému
(škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823 OZ; § 4 a § 15 ods. 1 veta prvá zákona

o povinnom zmluvnom poistení), teda plní poškodenému aj keď si tento priamo náhradu škody voči
nemu neuplatní. Táto povinnosť mu vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej so zodpovedným škodcom
ako poisteným, resp. zo zákona o povinnom zmluvnom poistení. V prípade, že si poškodený uplatní
priamo nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa
§ 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, prípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje
podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila,

t.j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku na
náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa § 427 OZ sa posudzuje podľa ustanovení o behu
premlčacej lehoty pri náhrade škody upravenej v Občianskom zákonníku, teda podľa § 106 OZ (na ktoré
ustanovenie odkazuje zákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení).

Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení (a poznámky k nemu) teda jednoznačne vyplýva,
že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 OZ. Nárok poškodeného
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi a nárok na náhradu
tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú samostatne. Poškodený preto v snahe predísť premlčaniu
nároku si musí svoj nárok uplatniť voči každému povinnému subjektu včas (napr. rozhodnutie NS SR

sp. zn. 2MCDo/9/2013 z 27. augusta 2014). Uplatnenie nároku len voči jednému z povinných subjektov
(napr. len voči škodcovi) neznamená uplatnenie nároku aj voči druhému povinnému subjektu (napr. voči
poisťovateľovi). Medzi poškodeným a poisťovateľom aj v prípade priameho nároku poškodeného na
náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, nejde o vzťah zodpovednosti
za škodu, nakoľko zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu,

tedaškodcom(poisťovňanímnieje).Poškodenýsaaninestávaúčastníkomprávnehovzťahuzpoistenia
škodcu (neviaže ho zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, nie je jej účastníkom a ani sa nestáva účastníkom tohto vzťahu po poistnej udalosti), má
len v zmysle osobitného predpisu priznaný osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu
škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného

zmluvnéhopoisteniaškodcuupravenýv§15ods.1zákonaopovinnomzmluvnompoisteníjeposilnením
postavenia poškodeného pri tomto type náhrady škody. Ide o zvýšenú ochranu poškodeného, aby
jeho právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým
spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti,
ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému.“ V tejto súvislosti dovolací súd poukázal na svoje

rozhodnutie zo dňa 28. apríla 2005, sp. zn. 3Cdo/38/2005, v ktorom uviedol, že záväzok poisťovne
nahradiť škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Poisťovňa v zmysle
uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu nie je zodpovedná za škodu spôsobenú škodcom, je však
povinná plniť za (zodpovedného) poisteného, ktorý u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného
vzťahu (aby poisťovňa v prípade poistnej udalosti plnila poškodenému). Odvolací súd dodáva, že podľa

§ 104 OZ sa môže premlčať iba právo poisteného na poistné plnenie voči poisťovateľovi, ktoré vzniklo
na základe poistnej zmluvy, v takom právnom vzťahu poškodený voči poisťovateľovi nie je, to by bolo
možné iba na základe osobitnej právnej úpravy. Aj odborná literatúra uvádza, že režim ustanovenia §
104 OZ svojou hypotézou dopadá len na premlčanie práva poisteného na poskytnutie poistného plnenia.
(ŠTEVČEK, A.. § 104 [Začiatok plynutia premlčacej lehoty pri právach z poistenia]. In: C., A., DULAK,

Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, A. a kol. Občiansky
zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 757, marg. č. 2.) Z vyššie uvedeným sa odvolací
súd plne stotožňuje a uzatvára, že v rámci režimu priameho nároku poškodeného proti poisťovateľovi
platí explicitné stanovenie podmienok na premlčanie nároku proti poisťovateľovi (§ 15 ods. 3 ZoPZP, viď
odkaz pod čiarou na § 106 OZ).

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd posúdil podanú námietku premlčania tákajúcu sa
nákladov spojených s liečením uplatnených žalobkyňou. Súd prvej inštancie ako nedôvodné zamietol
liečivá2xQuickclean-65,38€,spolu130,76€,predmetomodvolaciehoprieskumuostaliliečiváDetralex180 tbl flm - 33,46 € pokladničný doklad z 13.06.2022, Diprophos I - 5,35 €, pokladničný doklad z
20.07.2022 a Lymfodrenáž - 15 €, pokladničný doklad z 16.05.2022, t.j. spolu vo výške 53,81 €. V zmysle
§ 106 ods. 1 OZ je žalobkyňou uplatnené právo na náhradu škody, konkrétne na náhradu nákladov

spojených s liečením, premlčané, pretože žaloba v tomto spore bola podaná na súd 12.11.2024, liečovo
Detralex 180 tbl flm bolo zakúpené 13.6.2022, Diprophos I bolo zakúpené 20.7.2022 a Lymfodrenáž bola
uhradená dňa 16.5.2022, t.j. všetky tri podnároky plynúce z náhrady nákladov spojených s liečením boli
premlčané v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe pred podaním žaloby, preto odvolací súd zamietol
žalobu na základe opodstatnenej námietky premlčania vo výške 53,81 €.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými
nárokmi (strata na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti, strata na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti, nárok na bolestné, nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia i vyššie spomenutý
nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na liečenie poškodeného), pri ktorých plynie vlastná
premlčacia doba v trvaní dva roky. Otázka premlčania práva na náhradu za stratu na zárobku, ku

ktorej došlo pri škode na zdraví (§ 446 OZ), sa posudzuje podľa ustanovenia § 106 OZ v spojení s
ustanovením § 100 ods. 1 OZ. Začiatok jej plynutia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie
o škode a zodpovednej osobe (§ 106 ods. 1 OZ). Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu lehotu, pričom
tzv. objektívna premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§ 106
ods. 2 OZ). Uvedený nárok sa premlčuje ako celok. Náhrada za stratu na zárobku je totiž jednou zo

zložiek práva na náhradu škody, ktorá vzniká poškodenému pri škode na zdraví, pri ktorej je podľa
ustanovenia § 106 ods. 2 veta za bodkočiarkou objektívna premlčacia doba vylúčená. V prípade straty
na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti je judikatúra súdov ohľadne plynutia premlčacej doby
ustálená a pre stratu na zárobku počas PN stanovuje, že tento nárok na náhradu škody na zdraví sa
premlčuje samostatne (nezávisle od iných nárokov na náhradu škody na zdraví), avšak vždy ako jeden

celok. Stanovenie počiatku plynutia premlčacej doby straty na zárobku počas PN vychádza zo znenia
§ 106 ods. 1 OZ, podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodenému môže začať podľa § 106 ods.
1 OZ plynúť subjektívna premlčacia doba až okamihom, kedy sa dozvie o výške škody, nikdy nie skôr.
Poškodený sa o tom, aká škoda na strate na zárobku mu vznikla dozvie okamihom vyplatenia poslednej

dávky nemocenského nasledujúcej po ukončení PN (resp. dávky sociálneho zabezpečenia vyplatenej
v súvislosti s práceneschopnosťou), prípadne dňom ukončenia PN (ak posledná dávka nemocenského
predchádzala tomuto dňu), kedy môže stratu na zárobku špecifikovať. Až v tejto dobe, ukončením
práceneschopnosti, je zrejmé, po akú dobu nebol poškodený schopný v dôsledku poškodenia svojho
zdravia dosahovať príjem a až vyplatením poslednej dávky sociálneho zabezpečenia sa poškodený

dozvie o škode podľa § 446 OZ, preto až od tejto doby mu začína plynúť premlčacia doba podľa
§ 106 OZ. Dôvodom je, že dávky nemocenského poistenia sú vyplácané spravidla spätne za dané
obdobie práceneschopnosti, nakoľko ani orgán sociálneho zabezpečenia nevie vopred určiť, ako dlho
potrvá práceneschopnosť poškodeného a zároveň nie sú vyplácané v rovnakej výške za každý mesiac.
Takýto výklad potom zohľadňuje aj prípady, keď síce u poškodeného už príde k ukončeniu jeho

práceneschopnosti, avšak ešte mu nie je vyplatená posledná dávka nemocenského poistenia, keď až
jej vyplatením sa dozvedá skutočnú výšku škody. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu ČSR z 29.06.1972, sp. zn. 1 Cz 10/72, publikovaný v Zborníku IV stanovísk, správ
a rozhodovania súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov z rokov 1970 - 1983, s. 625, alebo
rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.11.2006, sp. 1089/2006, v ktorých bol vyslovený právny názor,

že o tom, aká škoda vznikla na strate na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti poškodeného,
sa poškodený dozvie spravidla v okamihu, keď mu bola vyplatená posledná dávka nemocenského a
kedy teda môže stratu na zárobku bližšie špecifikovať, t.j. vyčísliť pevnou sumou. Až v tejto dobe sa
poškodenýdozvieoškodepodľaustanovenia§446OZaažodtejtodobyzačínaplynúťpremlčaciadoba
podľa ustanovenia § 106 OZ. Najvyšší súd ČR vysvetlil, že opačný názor, že tento nárok by mohol byť

uplatnenýužmesiacpotom,čožalobcaobdržalnemocenskédávky,byvosvojichdôsledkochznamenal,
že by bolo nutné tento nárok uplatňovať za každý jednotlivý mesiac. Obe rozhodnutia vychádzali z
právnej úpravy, podľa ktorej náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného
je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským. Aj odborná literatúra
uvádza, že premlčacia doba pre právo na náhradu straty na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti

začína plynúť až po vyplatení poslednej dávky nemocenského (§ 106 OZ). V tomto momente sa vlastne
poškodený dozvie o škode (Fekete, I.: Občiansky zákonník. 2 zväzok / Vecné práva, Zodpovednosť za
škodu a za bezdôvodné obohatenie/. Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava:
Eurokódex 2015, s. 799). O konkrétnej výške nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnejneschopnosti sa poškodený spravidla dozvie až pri výplate poslednej náhrady príjmu alebo poslednej
dávky nemocenského poistenia. Od tejto doby začína plynúť premlčacia doba (§106 OZ) (Števček,
M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. §

1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1673). Z uvedeného vyplýva, že nárok
na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako
nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce. Odvolací súd tak uzatvára, že
subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej
neschopnosti (§ 446 OZ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy bola poškodenému vyplatená

posledná nemocenská dávka, prípadne od okamihu, kedy bola ukončená práceneschopnosť, a to podľa
toho,ktoráudalosťnastaneneskôr.Nároknanáhraduzastratunazárobkusapremlčujeakojedencelok,
nie iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce. V prejednávanej
veci bola žalobkyni vyplatená posledná dávka sociálneho zabezpečenia za obdobie práceneschopnosti
dňa 14.12.2022, preto žalobkyňa až výplatou poslednej nemocenskej dávky mohla získať subjektívnu
vedomosť o výške škody, nakoľko až týmto okamihom sa mohla dozvedieť o dĺžke obdobia, po ktoré

v dôsledku svojej práceneschopnosti nemohla dosahovať príjem. V danom prípade sa žalobkyňa o
svojej strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti dozvedela dňom výplaty poslednej nemocenskej
dávky t.j. dňa 14.12.2022, dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu
straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti jej začala plynúť dňom 15.12.2022, kedy sa právo
mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 v spojení s § 106 OZ ) a uplynula dňa 15.12.2024. Žaloba na súd

bola podaná dňa 12.11.2024, teda pred uplynutím premlčacej doby a preto uvedený nárok nemožno
považovať za premlčaný a podaná žaloba je dôvodná vo výške 2.504,24 € (pozn. odvol. súdu: výška
náhrady straty na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti a výplata nemocenských dávok, z ktorých
žalobkyňa odvádzala tento nárok, neboli v konaní sporné).

22. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok v
napadnutom vyhovujúcom výroku I. čo do zaplatenia sumy 2.504,24 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,40 % ročne zo sumy 2.504,24 € od 7.11.2024 do zaplatenia a zároveň sám rozhodol procesným
postupom podľa § 388 CSP tak, že napadnutý vyhovujúci výrok I. v prevyšujúcej časti zmenil tak, že
žalobu zamietol.

23. Odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že priznal v konaní procesne úspešnej žalobkyni proti
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,28 % (§ 255 ods. 1 CSP), keďže žalobkyňa bola
úspešná v sume 2.504,24 € (93,14 %), žalovaná bola úspešná v rozsahu 6,86 % (184,57 €), čistý úspech
žalobkyne tak predstavuje 86,28 % (93,14 % - 6,86 %).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).