Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122011271
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4122011271.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov

senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci proti obžalovanému A. B.
C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno
d/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného A. B. C. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
29.05.2025, sp. zn. 3T/65/2022, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 4 .decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému:
A. B. C., narodenému XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom E., F. XX,

u k l a d á :

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a nezistenia priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek
3 písmeno d/ Trestného zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. C. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe: „že najmenej
v období od roku XXXX do XX.XX.XXXX v rodinnom dome v E. - G., E. H. I. J. X, kde býval v

spoločnejdomácnostispoškodenouA.H.C.,ktorábolajehomanželkou,spôsobovalpoškodenejfyzické
a psychické utrpenie tým, že jeho agresívnym správaním, využívajúc silu a nadradenosť poškodenú
opakovane najskôr asi jedenkrát týždenne a od roku XXXX C. denne fyzicky napádal tak, že ju udieral
otvorenou dlaňou aj päsťou do oblasti tváre a celého tela, sácal ju, kopal ju do nôh a stúpal jej naprsty nôh, raz keď si myslel, že poškodená rýchlo jedla, pichol jej z celej sily príborovým nožom do
ruky, neustále ju ponižoval, že je dementná ruská krava a keď sa na ňu pozrie, akoby sa pozeral na
kravský zadok, vulgárne jej nadával, že je špina, kurva, krava, dement, nútil ju písať do zošita všetky

výdavky a lepiť pokladničné bloky, kontroloval jej telefón, stále si namýšľal, že ho poškodená klame, na
čo hovoril, že na jej klamanie najlepšie zaberá bitka, vždy si našiel dôvod na hádku, jeho správanie bolo
nevyspytateľné, čo u nej vyvolávalo strach a napätie, v dôsledku toho sa poškodená počas spolužitia
dvakrát odsťahovala aj s deťmi do bytu v E. na F. ulicu č. XX, kde ju pri návštevách napádal tak, že
do nej strkal rukami, zle znášala aj jeho správanie voči deťom, ktorému nedokázala zabrániť, raz keď

bránila syna, s ktorým mal konfliktný vzťah, hovoril jej, že dostane aj ona a aj ju zbil, fackal ju, sácal, v
roku XXXX keď vyhodil dcéru z domu a poškodená bola na preliečení v nemocnici kvôli jej ochoreniu
skleróza multiplex, kde prišla za ňou dcéra, ktorej dala kľúče od domu, tá si zobrala svoje veci a vkladnú
knižku, čo sa obvinený dozvedel asi o tri mesiace, nevedel to zniesť, tvrdil, že ukradla peniaze, za čo
poškodenú zbil tak, že jej rozťal peru, na ktorej jej zostala jazva, fackal ju, pričom konanie obvineného
vyvrcholilo dňa XX.XX.XXXX, keď poškodenej zase vyčítal, začal ju fackať, kopal ju do nohy, do lýtka,

silno ju udieral do oblasti hrudníka, vyrazil jej dych a potom čo poškodená dňa XX.XX.XXXX nastúpila
na plánované preliečenie do nemocnice sa röntgenovým vyšetrením zistilo, že jej zlomil dve rebrá.“
Za to mu bol podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/ Trestného zákona a §
38 odsek 2 Trestného zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 7 rokov, na výkon ktorého
bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný a to proti výroku o vine,
tresteakonaniu,ktorémupredchádzaloaktoréodôvodnilprostredníctvomsvojhoobhajcu.Vpísomných
dôvodoch odvolania uviedol, že namieta vykonané dôkazy, ktoré podľa neho nezodpovedajú realite a
sú klamlivé. Výpoveď poškodenej považuje za naučenú a účelovú, na ktorú bola navedená, pretože

ona sa takto nevyjadruje. Jej vyjadrenia z jednotlivých výpovedí sú rozporné, k podrobnostiam sa
odlišne vyjadrovala na začiatku a v priebehu konania a následne v konaní pred súdom. Na rozpory vo
vyjadreniach poukazoval vo svojej záverečnej reči. Spochybnil výpoveď svedkyne K., ktorá má podľa
jeho informácií psychické problémy, vypovedala o skutočnostiach, ktoré chápe skreslene, práve pre jej
psychické problémy. Zdôraznil, že so svedkyňou K. a jej rodinou má zlé vzťahy už dlhodobejšie. Taktiež

výpoveď syna - svedka L. C. považuje s ohľadom na dlhodobo zlý vzťah za účelovú s cieľom poškodiť
ho v tomto konaní. Uviedol, že príčinou zlého vzťahu bol prístup poškodenej k výchove detí, bola príliš
benevolentná voči deťom a všetko im dovoľovala. Neprekážalo jej ani páchanie protiprávnej činnosti, za
ktorú bol syn celkovo trikrát na podnet polície priestupkovo riešený a užívanie drog syna. Syn vypovedal
účelovo na základe toho, že pred výpoveďou mal zápisnice z hlavného pojednávania a skutočnosť, že

bol o pojednávaní informovaný, potvrdil aj sám vo svojej výpovedi. Rozporne a nedôveryhodne pôsobia
vyjadrenia tohto svedka, pretože k páchaniu trestného činu malo podľa obžaloby dochádzať v rozpätí
rokov XXXX až XXXX a od roku XXXX svedok študoval v F. a prípravnom konaní vo svojich výpovediach
uvádzal, že o dianí doma ho informovala sestra. Poškodená sa často nelichotivo vyjadrovala o ňom
pred deťmi, brala to ako formu pozitívnej sebaprezentácie a znevažovala výsledky jeho práce.

Poškodená z neho robila pred deťmi vyslovene strašiaka. Taktiež výpoveď dcéry - svedkyne F. C.
považuje za naučenú, v prípravnom konaní sa ku skutku vyjadrovala celkom odlišne ako na hlavnom
pojednávaní a je toho názoru, že k tejto zmene prišlo na základe vyhrážania svedkom L. C.. Výpovede
týchto svedkov sú naučené a ovplyvnené komunikáciou navzájom a M. H. n.o. Tieto dôkazy nie sú
podľa jeho názoru dostatočne preukazujúce všetky znaky trestného činu týrania blízkej a zverenej

osoby. Napriek tomu, že ich výpovede sú pomerne rozsiahle, nie sú dostatočne konkrétne vo vzťahu
k jednotlivým čiastkovým útokom, ktorých sa mal dopustiť. Vytýka súdu prvého stupňa, že odmietol
vykonať ním navrhovaný dôkaz vo vzťahu k zisteniu aktuálneho zdravotného stavu poškodenej. Je
zrejmé, že táto trpí ochorením, ktoré spôsobuje organické zmeny v mozgu a z dôvodu, že poškodená
vypovedala po vypracovaní pôvodného znaleckého posudku na jej osobu, je možné, že výpoveď na

hlavnom pojednávaní bola ovplyvnená jej stavom. Znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný, nepokrýva
hodnotenie jej zdravotného stavu k času, kedy vypovedala na hlavnom pojednávaní. Tento nedostatok
robí výpoveď poškodenej nepoužiteľnou ako dôkazu v trestnom konaní. Poukázal na rozpory medzi
znaleckým posudkom znalkyne N. a znaleckým posudkom znalkyne O.. Znalkyňa O. nezistila v jeho
osobnosti zo psychologického hľadiska také črty osobnosti, ktoré by u neho svedčili spáchaniu trestného

činu. Zdôraznil, že prax sa vyvíja v tom smere, že sa sprísnili podmienky posudzovania následku, v tom
význame, že musí dôjsť k preukázanému ťažkého následku, aby bolo možné hovoriť o poškodenom
ako týranej osobe. Sprísňujú sa kritériá skúmané u páchateľa v tom význame, že za tyrana sa
považuje len osoba, ktorá vykazuje znaky patologickej agresivity, získaniu moci nad poškodeným a stálepresadzovanie seba ako patologickej osobnostnej črty. Takéto skutočnosti u neho neboli zistené a v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 7Tdo/725/2024. Obdobný
trestný čin v obdobnej právnej úprave je v Čechách v sadzbe 2 až 8 rokov. Zásady trestania a trestné

sadzby zmenené na Slovensku v roku 2006 viedli k drakonickým trestom, čo sa čiastočne zmenilo
poslednou novelizáciou Trestného zákona v roku 2024. Došlo k úprave niektorých trestných sadzieb
a úprave zásad ukladania trestov a k všeobecnému zmierňovaniu trestov, ktoré majú byť ukladané
za trestné činy. Právna úprava §-u 208 určuje trestné sadzby, ktoré sú aj podľa slovenského práva
neprimerane prísne v porovnaní s inými trestnými činmi, ako aj trestnými činmi proti ľudskej dôstojnosti,

ale aj trestnými činmi proti životu a zdraviu. Je bezúhonný občan, ktorý nikdy nemal potrebu presadzovať
sa násilím alebo neslušným správaním a pripúšťa, že sa snažil prísne vychovávať svoje deti. Navrhol,
aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa, podanému odvolaniu vyhovel a napadnutý
rozsudok zrušil a rozhodol vo veci tak, že ho spod obžaloby oslobodí.

Na verejné zasadnutie krajského súdu, o ktorom bol obžalovaný riadne a včas upovedomený, sa

obžalovaný nedostavil, prostredníctvom obhajcu predložil písomnú žiadosť o vykonanie verejného
zasadnutia v jeho neprítomnosti a preto krajský súd za splnenia podmienok ustanovenia § 293 odsek 7
Trestného poriadku verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti obžalovaného.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania a

nad rámec dôvodov tam uvedených nič nedoplnil. Navrhol vyhovieť odvolaniu obžalovaného, napadnutý
rozsudok zrušiť s tým, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že odvolacie dôvody obžalovaného
nepovažuje za opodstatnené. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu a zákonne vykonal dôkazy,

tieto vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom. Nevidí dôvod na spochybňovanie výpovede poškodenej a svedkov, navyše k týmto
sa vyjadrili znalec z príslušného odboru F. N. a F. N.. Z týchto dôvodov považuje odvolanie obžalovaného
za nedôvodné a navrhla ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Splnomocnenkyňa poškodenej navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo

rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, avšak výlučne vo výroku
o uloženom treste.

Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového
materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky

základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení § 119 odsek 1 Trestného
poriadku, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné
v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného

poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych
podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia.
Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia vyjadrené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, aj krajský súd

sa stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa, že vykonaným dokazovaním je bez dôvodných pochybností
preukázané, že skutku sa dopustil obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého
rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Krajský
súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pritomna vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú
ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku a v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi,
na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané. Taktiež sa vysporiadal s obhajobou

obžalovaného.SvojeúvahysúdI.stupňasprávnezaložilnavýpovedipoškodenej,ktorábezpodstatných
rozporov tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní veľmi presne a podrobne popísala
správanie obžalovaného v období uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku. K odvolacím námietkam
obžalovaného o tzv. naučenej a účelovej výpovedi poškodenej, krajský súd udáva, že ani z jedného
dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní nevyplýva záver o účelovosti, resp. naučenej výpovedi

poškodenej. Poškodená veľmi presne, tak časovo ako aj z hľadiska charakteru konkrétneho konania
obžalovaného, popísala jeho konanie, ktoré vyvrcholilo dňom 06.07.2019, kedy obžalovaný na
poškodenú zaútočil fyzicky tak, že jej spôsobil zranenie vo forme zlomených rebier, pričom toto zranenie
bolo riadne objektivizované lekárskou správou a až na základe tohto zranenia poškodená oznámila
konanie obžalovaného. Skutočnosť, že to bola iná osoba, ktorá zavolala príslušníkov polície a príslušnú
organizáciu zaoberajúcu sa pomocou obetiam trestných činov, ešte neodôvodňuje úvahu o naučenej

výpovedi poškodenej. Práve táto skutočnosť, t.j. že poškodená konanie obžalovaného neohlásila sama
počas tak dlhého obdobia, zodpovedá práve charakteru jej osobnosti hodnotenej znaleckým posudkom.
Poškodená presne popísala, že konanie obžalovaného začalo v roku 2012 a toto konanie, okrem
neprimeraného správaniu vo vzťahu k ich spoločným deťom, spočívalo vo vzťahu k jej osobe jednak
verbálnym násilím vo forme urážok a znevažovania jej osoby a opakovaným fyzickým násilím. Výpoveď

poškodenej ako priameho dôkazu navyše korešponduje s ďalšími dôkazmi vykonanými na hlavnom
pojednávaní a to predovšetkým výpoveďou svedka L. C., ktorý popísal konanie obžalovaného, ktoré
vnímal osobne, síce pred obdobím, ktoré je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, avšak
toto konanie predchádzalo konaniu obžalovaného a vypovedal o fyzickom násilí na poškodenej aj
v období, ktoré predchádzalo roku XXXX. O násilí na poškodenej, ktoré popisoval tento svedok, mal

vedomosť práve od svojej sestry, svedkyne F. C.. Ďalšia výpoveď, s ktorou korešponduje výpoveď
poškodenej, je výpoveď svedkyne F. C., ktorá taktiež veľmi podrobne popísala konanie obžalovaného
vo forme fyzických a verbálnych atakov na poškodenú, pričom uviedla, že situácia sa zradikalizovala
práve v období roku XXXX. Svedkyňa popísala formu konania obžalovaného ako verbálne a fyzické
ataky na poškodenú dokonca aj v čase, keď obžalovaný s poškodenou už nežili v spoločnej domácnosti.

Svedkyňa uviedla, že aj v čase, keď s poškodenou nebývala, videla na poškodenej následky fyzických
atakov zo strany obžalovaného. Svedkyňa uviedla, že síce väčšinou nebola fyzicky prítomná pri
verbálnych a fyzických atakoch obžalovaného, avšak, keď už poškodená veľmi plakala, povedala
obžalovanému, aby už prestal, tak prišla a obžalovaný odišiel, alebo jej povedal, že má ísť do
izby. Svedkyňa uviedla, že z tohto dôvodu pociťovala úzkosť a beznádej, že poškodenej ako matke

nevedela pomôcť a uviedla, že poškodená reagovala na útok otca plačom a bola rada, že sa to
skončilo a tvárila sa, akoby sa nič nestalo, čo taktiež zodpovedá znaleckému záveru o charaktere jej
osobnosti. Uviedla, že poškodená mala zo správania otca strach. Ďalším dôkazom, ktorý korešponduje
s výpoveďou poškodenej, je záver znaleckého posudku z odboru psychológia, z ktorého vyplýva,
že poškodená má zachované percepčné a kognitívne funkcie, ktoré jej umožňovali správne vnímať,

zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti a sú zachované pozitívne znaky všeobecnej vierohodnosti.
V čase vyšetrenia poškodenej bol úbytok intelektu 11,36, čo je pod hranicou hraničnej hodnoty, kedy
sa konštatuje prítomnosť znakov organického poškodenia centrálneho nervového systému. Tento
úbytok teda nedosahuje mieru ovplyvnenia rozumových a vnímacích schopností do takej miery, že to
zasahuje do kognitívnych funkcií zodpovedných za schopnosť vnímať, zapamätať si a reprodukovať

prežité udalosti. Znalkyňa uviedla, že daný percentuálny úbytok je pod hranicou významnosti. Navyše,
významný je záver znalkyne, že u poškodenej bol najväčší úbytok v psychomotorických funkciách,
tzn. ucho, oko a motorika. Z daného možno vyvodiť záver, že žiadny dôkaz nespochybňuje schopnosť
obžalovanej vypovedať o prežitých udalostiach, ktorá by bola spochybnená jej zdravotným stavom.
Navyše takýto záver nemožno vyvodiť ani z obsahu výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní,

ktorá je konzistentná, logická. Z obsahu výpovede je zrejmé, že poškodená sa riadne orientuje
v čase, vypovedá podrobne a z obsahu tejto výpovede nemožno vyvodiť záver, že by bola poškodená
v akejkoľvek forme dezorientovaná, na otázky riadne odpovedala, pochopila ich význam a jej výpoveď
má logickú súvislosť. Ďalšími dôkazmi, s ktorými korešponduje výpoveď poškodenej, je výpoveď
svedkyne P. K., ktorá okrem podrobného popisu charakteru spolužitia obžalovaného a poškodenej,

oktorýchmalavedomosťodspoločnýchdetíobžalovanéhoapoškodenej,uviedla,žepoškodenámávala
dosť často viditeľné modriny a uviedla, že to má od obžalovaného. Napriek tvrdeniam obžalovaného
o psychických problémoch svedkyne K., ktorá, podľa jeho tvrdení, spochybňuje vierohodnosť jej
výpovede, krajský súd zdôrazňuje, že žiadny takýto dôkaz nebol v konaní vykonaný. Tieto skutočnostipotvrdila aj svedkyňa Q. R., aj táto svedkyňa vo svojej výpovedi potvrdila znaky fyzického násilia na
poškodenej.

Obdobie, po ktoré obžalovaný páchal skutok, odôvodňuje kvalifikáciu konania obžalovaného, ako
konania, ktorého sa dopúšťal po dlhý čas, k čomu krajský súd udáva, že pod pojmom týranie nemôže
ísť o jednorazové konanie, ktoré pozostáva napr. len z ojedinelých nadávok či urážok, prípadne
z ojedinelého fyzického útoku na poškodenú. Musí ísť o trvalejšie konanie, ktoré sa pravidelne opakuje
a spôsobuje, práve pravidelnosťou tohto opakovania, poškodenej osobe psychické, prípadne fyzické

útrapy a vyznačuje sa určitou hromadnosťou útokov voči poškodenej osobe, medzi ktorými môže byť
určité časové obdobie, keď páchateľ neútočí a teda na naplnenie pojmu týranie nie je nutné, aby
páchateľ útočil neustále. Práve opakovanosť týchto útokov, ktoré sa vyznačovali hrubším a zjavne
necitlivým zaobchádzaním veľmi dôsledne vyplýva práve z výpovede poškodenej, ktorá podrobne
opísala jednotlivé ataky obžalovaného na jej osobu a s výpoveďou poškodenej korešpondujú aj iné
priame dôkazy a to výpoveď svedka L. C., F. C., svedkýň K. a R. a záverom znaleckého posudku

znalkyne F. N..
Krajský súd si uvedomuje, že k naplneniu znakov týrania nepostačuje napr. uplatňovanie dominancie vo
vzťahu jedným z partnerov, poprípade nedostatok empatie, resp. tzv. asymetrický vzťah medzi partnermi
aanineuspokojivéakonfliktnépartnerskéspolužitie,ktoréprejednéhozpartnerovznamenátraumatické
prežívanie, avšak v konkrétnom spolužití obžalovaného a poškodenej, okrem dlhodobého konfliktného

spolužitia a verbálnych atakov obžalovaného na poškodenú, ktorých úmyslom a účelom bolo poníženie
osobnosti poškodenej, dochádzalo zo strany obžalovaného aj k dlhodobo opakovaným fyzickým atakom
na poškodenú a v danom prípade išlo o kombináciu psychického týrania a ďalších foriem týrania
a to konkrétne fyzického, ekonomického útlaku a taktiež sociálnej izolácii a preto možno konštatovať,
že v danom prípade išlo o takú intenzitu sústavného konania obžalovaného, že práve kombinácia

jeho konania sa vyznačovala hrubým, necitlivým zaobchádzaním, ktoré spôsobilo poškodenej osobe
psychické a fyzické útrapy. Je zjavné z charakteru osobnosti poškodenej, že táto nebola schopná na
negatívne prejavy obžalovaného dostatočne účinne reagovať a prejaviť vzdor, ktorý prejavila v podstate
až tým, že odišla zo spoločnej domácnosti, avšak takéto konanie obžalovaného pokračovalo aj po tomto
období a skončilo v podstate až fyzickým atakom dňa XX.XX.XXXX a v podstate výlučne tým, že konanie

obžalovaného bolo oznámené príslušným orgánom.

Z týchto dôvodov preto krajský súd dospel k záveru, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku
je bez dôvodných pochybností preukázané a preto neakceptoval odvolacie námietky obžalovaného.
K tvrdeniam obžalovaného, že záver znaleckého posudku znalkyne L. O. v podstate vyvracia možnosť

jeho správania ako agresora, krajský súd udáva, že zo záveru tejto znalkyne vyplýva aj hodnotenie
osobnosti obžalovaného ako osobnosti, u ktorej v záťažových alebo konfliktných situáciách a pri náraste
frustrácie možno predpokladať pohotovosť k afektívnej labilite aj s prípadným zlyhaním modulácie, je
naznačená tendencia k dominancii.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd I. stupňa konanie obžalovaného správne kvalifikoval ako zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného
zákona, pretože obžalovaný blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie, ktoré
ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to po dlhší
čas. Následok na osobnosti poškodenej je preukázaný záverom vyššie citovaného znaleckého posudku,

z ktorého vyplýva, že dôsledkom konania poškodená uverila svojej menejcennosti a nesamostatnosti,
došlo u nej k obmedzeniu schopnosti prežívať radosť a zgeneralizoval sa u nej pocit negatívneho
očakávania a voči agresívnym prejavom obžalovaného sa stala apatickou a ľahostajnou, vrátane
vlastného utrpenia.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa nesprávne postupoval podľa zákona
účinného od 06.08.2024, pretože podľa ustanovenia § 2 odsek 1 Trestného zákona, trestnosť činu
sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi
spáchanímčinuavynesenímrozsudkunadobudnúúčinnosťviacerézákony,trestnosťčinusaposudzuje
a trest ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Z posúdenia konania obžalovaného

v skutkovej vete a právnej vete napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že súd I. stupňa síce správne
posúdil trestnosť činu obžalovaného v súlade s ustanovením § 2 odsek 1 Trestného zákona podľa
zákona účinného v čase jeho spáchania, pretože neskorší zákon nie je pre obžalovaného priaznivejší,
ba naopak, iné posúdenie konania obžalovaného, t.j. podľa Trestného zákona, t.j. Trestného zákonaúčinného od 06.08.2024 by bolo pre obžalovaného nepriaznivejšie, avšak nesprávne použil pri ukladaní
trestu Trestný zákon účinný od 06.08.2024, pretože neaplikoval ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného
zákona účinného do 05.08.2024. Vzhľadom na to, že u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich

okolností a zákon účinný od 06.08.2024 neumožňuje zníženie hornej hranice zákonnej trestnej sadzby
tak, ako je tomu v prípade Trestného zákona účinného do 05.08.2024, konkrétne v ustanovení § 38
odsek 3 tohto zákona.

Z týchto dôvodov preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste podľa §

321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 3 Trestného zákona. Obžalovanému podľa § 322 odsek
3 Trestného poriadku, zohľadniac kritériá rozhodné pre určenie druhu trestu a jeho výmere podľa §
34 Trestného zákona a to najmä spôsob spáchania činu, jeho následok, poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písmeno j/ Trestného zákona, t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, a teda
osobu obžalovaného, uložil trest odňatia slobody podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona účinného
do 05.08.2024. Týmto postupom mu ukladal trest odňatia slobody pri nezistení priťažujúcej okolnosti

podľa § 37 Trestného zákona, teda postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, znížiac
hornú hranicu trestnej sadzby určenú ustanovením § 208 odsek 3 Trestného zákona o jednu tretinu.
Obžalovanému teda ukladal trest v sadzbe 7 rokov a 12 rokov a 4 mesiace. Vzhľadom na osobu
obžalovaného, ktorý doteraz nebol súdne trestaný a skutočnosť, že od spáchania skutku uplynulo
obdobie šiestich rokov, počas ktorých sa obžalovaný nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, uložil

obžalovanému trest za použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 odsek 1, odsek
3 písmeno d/ Trestného zákona, pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby v trvaní 5
rokov. Vzhľadom na charakter konania obžalovaného a to kombináciu fyzického a psychického násilia
na poškodenej, ktorá je navyše zdravotne znevýhodnenou osobou a dlhodobosť jeho konania, bolo
nevyhnutné uloženie trestu odňatia slobody spojeného so samotným jeho výkonom bez podmienečného

odkladu výkonu tohto trestu. Za splnenia kritérií ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona
ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

Takto uložený trest obžalovanému je podľa krajského súdu primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.