Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. august 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/101/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202179
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8323202179.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v právnej veci žalobcov v 1/ rade A. B., nar.

XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX C., v 2/ rade D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX B.
a v 3/ rade F. G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. XXX/XX, XXX XX K., proti žalovanej L. I., nar.
X.X.XXXX, M. N. XXX, XXX XX M. N., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1.-3. rade v rozsahu 100%, o výške
ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.7.2023, domáhal, aby súd určil, že žalobca je

vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 a to pozemkov: parcela č. XXX, o výmere 7029 m2,
druh pozemku: Orná pôda, Parcela registra E, okres: B., obec C., katastrálne územie: C., zapísaná na
Liste vlastníctva č. XXX, parcela č. XXX, o výmere 9217 m2, druh pozemku: Orná pôda, Parcela registra
E, okres: B., obec C., katastrálne územie: C., zapísaná na Liste vlastníctva č. XXX, parcela č. XXX, o
výmere 3351 m2, druh pozemku: Orná pôda, Parcela registra E, okres: B., obec C., katastrálne územie:
C., zapísaná na Liste vlastníctva č.XXX, parcela č. XXX, o výmere 7948 m2, druh pozemku: Orná pôda,
Parcela registra E, okres: B., obec C., katastrálne územie: C., zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX,

parcela č. XXX, o výmere 2157 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast, Parcela registra E, okres: B.,
obec C., katastrálne územie: C., zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX, parcela č. XXX, o výmere 7481
m2, druh pozemku: Orná pôda, Parcela registra E, okres: B., obec C., katastrálne územie: C., zapísaný
na Liste vlastníctva č. XXX, parcela č. XXX, o výmere 599 m2, druh pozemku: Orná pôda, Parcela
registra E, okres: B., obec C., katastrálne územie: C., zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX, parcela č.
XXX, o výmere 1525 m2, druh pozemku: Orná pôda, Parcela registra E, okres: B., obec C., katastrálne
územie: C., zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX, parcela č. XXX, o výmere 5983, m2, druh pozemku:

Orná pôda, Parcela registra E, okres: B., obec C., katastrálne územie: C., zapísaný na Liste vlastníctva
č. XXX, parcela č. XXX, o výmere 5377 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast, Parcela registra E,
okres: B., obec C., katastrálne územie: C., zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX.

2. Žalobca v úvode žaloby odôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu na určení svojho
vlastníckeho práva s poukazom na to, že v danej veci je daný stav objektívnej neistoty medzi žalobcom
a žalovanou, ktorý je možné odstrániť iba žalobou o určenie vlastníckeho práva, pričom poukazujúc

na skutočnosť, že žalovaná je zapísaná na LV ako výlučná vlastníčka vyššie uvedených pozemkov, ku
ktorýmpodľavyjadrenížalobcusvedčívlastníckeprávoprávežalobcovi,mázato,ževdanejvecijedaný
naliehavý právny záujem. Žalobca konštatoval, že žalovanej svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
na základe notárskej zápisnice N 237/03, Nz 77490/03 spísanej D. L. I. dňa 5.9.2003, ktorú žalobcapovažuje za spísanú na základe podvodu, čo preukazuje uznesením ČVS: O./X-XXX-XX-XXXX, preto
podľa jeho názoru žalovanej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam neprislúcha. Žalobca poukázal na to,
že mu dlhé roky prináležalo vlastnícke právo, pričom na základe notárskej zápisnice, na spísanie ktorej

boli použité podvodom získané listiny, nemohlo prejsť vlastnícke právo na žalovanú, nakoľko neboli
splnené podmienky pre vydržanie vyššie uvedených nehnuteľností žalovanou a notársku zápisnicu
nemožno považovať za platnú. V tejto súvislosti poukázal na výsluchy žalovanej v trestnom konaní,
kde táto mala uviesť, že pozemky zapísané na LV č. XXXX v kat. území C. neužívala a ani nemala
vedomosť, kde sa nachádzajú, preto mal žalobca za to, že žalovaná nebola oprávneným držiteľom,

keďže nebola dobromyseľná, že jej vec patrí. Žalobca poukázal na to, že fyzickými osobami v zmysle
zápisov, uvedených v pozemkových knihách z roku 2003 boli vlastníkmi pozemkov F. P. s podielom 1/6,
N. B. s podielom 1/3, K. D. s podielom 1/3 a Q. H. s podielom 1/6, pričom žalobca je dedičom po N. B.,
H. E., nar. XX.X.XXXX a D. B., nar. XX.X.XXXX. V súvislosti s uvedeným žalobca požiadal o pripojenie
dedičských spisov. Záverom žalobca uviedol, že z dôvodu, že notárska zápisnica bola spísaná v rozpore
so zákonom, nebola spôsobilou listinou schopnou na vklad, a preto žalobcovi patrí právo, ktorého sa

predmetnou žalobou domáha.

3. K žalobe žalobca ako listinný dôkaz pripojil uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v P. ČVS: O./X-XXX-
XX-XXXX zo dňa 30.11.2019.

4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 22.8.2023 uviedla, že nesúhlasí so žalobou. Uviedla, že majetok zdedila
pojejnebohejbabkeP.P.,H.R.,zomrelejvC.dňaXX.X.XXXX.Napreukázaniesvojichtvrdenípredložila
súdu Uznesenie Štátneho notárstva v P. sp.zn. D252/61 zo dňa 14.2.1962 a notársku zápisnicu sp.zn.
N237/2003, Nz 77490/2003 zo dňa 5.9.2003 spísanú D. L. I..

5. Žalobca v replike zo dňa 7.9.2023 uviedol, že trestuhodné, aby žalovaná klamala pred súdom
a uviedla, že majetok, ktorý má na LV č. XXX v kat. území C. zdedila v dedičskom konaní po svojej
babke P. P., nakoľko žiadne dedenie z jej strany nebolo. Konštatoval, že žalovaná získala predmetný
majetok vydržaním v roku 2003, pričom na základe tohto vydržania získala nie len podiel po svojich
právnych predchodcoch ale aj podiely rodiny žalobcu a to podiel jeho deda (S. B.) a jeho manželky

(F., H. R.), ktorý žalovaná nikdy neobhospodarovala. Žalobca uviedol, že žalovaná predmetné pozemky
nikdy neobhospodarovala, nakoľko ak by bola na týchto pozemkoch fyzicky, tak by zistila, že na
pozemkoch boli tabule s nápisom zákaz vstupu na pozemok cudzím osobám, ktoré tam podával žalobca
a zároveň bol urobený aj oplotok, aby predmetné pozemky nikto neobrábal v 80. až 90. rokoch. Taktiež
žalovaná mala uviesť žalobcovi, že predmetné pozemky nechcela. Žalobca poukázal na zneužívanie

predmetného inštitútu vydržania, pričom má za to, že aj na strane žalovanej došlo k zneužitiu tohto
inštitútu, pričom jej bolo priznané právo napriek tomu, že nesplnila podmienky na vydržanie, čím sa
neoprávnene obohatila na úkor mamy žalobcu a iných dedičov. Žalobca v predmetnom podaní popísal
aj rodinné a pracovné pomery žalovanej, na základe čoho mal za preukázané, že žalovaná nemohla za
takýchto podmienok obhospodarovať sporné pozemky. Taktiež poukázal na to, že babka žalovanej P. P.,

H. R. nemala na LV č.XXX žiadne podiely. K predmetnému podaniu žalobca priložil výpis z pozemkovej
knihy zo dňa 2.4.1962, LV č. XXX s chronológiou zmien od 14.2.2019.

6. Žalovaná v duplike zo dňa 20.9.2023 uviedla, že nesúhlasí s tým, čo uviedol žalobca. Poukázal na to,
že jej otec K. P. zdedil celý majetok po svojej mame P. P. pod č. D252/61. V roku 1997 si žalovaná zobrala

svojho otca K. P. k sebe do M. N., kde sa žalovaná vydala. Po štyroch rokoch bývania sa otec žalovanej
rozhodol, že na žalovanú prepíše svoju polovicu domu v C.. Vtedy žalovaná ukázala notárke uznesenie
o dedičstve a pýtala sa jej, či je to platné. Na to jej notárka mala uviesť, že platné to je ale potrebuje
dvoch svedkov na to, aby sa to neprepisovalo na jej otca a potom na žalovanú. Žalovaná konštatovala,
že na tých pozemkoch naozaj nerobili, nakoľko jej rodičia nevládali a ju by tam žalobca nepustil. Zároveň

uviedla, že napriek tomu, že jej to patrí už 20 rokov, aj tak na týchto pozemkoch robí žalobca. Záverom
uviedla, že nič netají ani nič neukradla, všetko má podložené listinami, ktoré súdu poslala a dodala,
že cudzie nechce nič, avšak čo jej patrí, tak to nedá. Opätovne súdu predložila uznesenie Štátneho
notárstva D252/61 zo dňa 14.2.1962.

7. Žalobca podaním zo dňa 3.1.2024 navrhol zmeniť žalobu a zároveň pripustiť ďalšie subjekty na strane
žalobcov podľa § 79 CSP. Žiadosť o zmenu subjektov odôvodnil žalobca tým, že predmet konania
priamo súvisí so subjektom, ktorého pristúpenie do konania žalobca navrhuje a to jeho súrodencov D.
B., Q. B., L. A. a F. G., pričom uviedol, že uvedené neodporuje zásade hospodárnosti ani rýchlosti,nakoľko uvedené osoby sú dedičmi dotknutých pozemkov a povolenie pristúpenia uvedených subjektov
si nevyžiada osobitné dokazovanie. Zároveň žalobca predmetným podaním žiadal zmeniť žalobu tak,
aby súd určil, že uvedené osoby sú podielovými spoluvlastníkmi 1/15 z vyššie uvedených pozemkov.

K predmetnému podaniu žalobca pripojil aj súhlasy osôb, ktoré navrhol na pristúpenie do konania.
Z dôvodu, že identifikačné údaje jednotlivých osôb, ktoré boli uvedené v súhlasoch so vstupom do
konania, nezodpovedali reálnych identifikačným údajom týchto osôb, súd vyzval uvedené osoby, aby
v lehote 15 dní od doručenia výzvy uviedli, či súhlasia so vstupom do konania na strane žalobcov
a zároveň, aby súdu uviedli svoje správne identifikačné údaje a zároveň ich súd poučil, že v prípade, ak

sa v stanovenej lehote nevyjadrenia, resp. súhlas so vstupom do konania nepredložia, súd bude mať
za to, že s takýmto vstupom nesúhlasia a súd ich vstup nepovolí. F. G. a D. B. súhlasili so vstupom do
konania, ostatní dvaja a to Q. B. a L. A. sa v súdom stanovenej lehote nevyjadrili. Na základe uvedeného
súd uznesením tunajšieho súdu č.k. 5C/101/2023-77 zo dňa 26.3.2024 pripustil do konania na strane
žalobcov v 2.rade D. B. a v 3.rade F. G.. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu na pripustenie ďalších
subjektov do konania na strane žalobcov zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

23.4.2024. Uzneseniami č.k. 5C/101/2023-79 zo dňa 10.5.2024 a č.k. 5C/101/2023-82 zo dňa 1.7.2024
súd pripustil zmenu žaloby zo dňa 3.1.2024 v časti určenia, že žalobca v 1.rade A. B. je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/15 z celku k pozemkom na parcelách EKN č.XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX F. XXX na LV č. XXX v kat. území C., žalobca v 2.rade D. B. je
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/15 z celku k pozemkom na parcelách EKN č.XXX,

XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX F. XXX na LV č. XXX v kat. území C. a žalobkyňa v 3.rade
F. G. je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/15 z celku k pozemkom na parcelách EKN
č.XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX F. XXX na LV č. XXX v kat. území C., vo zvyšnej
časti súd návrh na zmenu žaloby zamietol.

8. Súd vykonal dokazovanie postupom podľa § 204 CSP, pričom sa oboznámil s uznesením Okresného
riaditeľstva PZ v P. ČVS: O./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 30.11.2019, Uznesením Štátneho notárstva v P.
sp.zn. D252/61 zo dňa 14.2.1962, notárskou zápisnicou sp.zn. N237/2003, Nz 77490/2003 zo dňa
5.9.2003 spísanou D. L. I., výpisom z pozemkovej knihy zo dňa 2.4.1962, listom vlastníctva č. XXX v kat.
území C. s chronológiou zmien od 14.2.2019 a na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením

vyjadrenia N. B. zo dňa 3.9.2003, ktoré bolo ňou podpísané, vlastnoručným podpisom N. B. zo dňa
7.7.2009, úradne overeným Obcou K., vyjadrením Obecného úradu C. zo dňa 27.8.2003, uznesením
tunajšieho súdu sp.zn. 10D/60/2019, uznesením tunajšieho súdu č.k.13D/29/2014-12 ako aj zápisnicou
z predbežného šetrenia zo dňa 11.3.2014 a dospel k nasledovnému skutkovému stavu:

9. Súd konštatuje, že v predmetnej právnej veci bolo medzi stranami sporu nesporné to, že žalovaná je
zapísaná na liste vlastníctva č. XXX k.ú. C. ako výlučná vlastníčka pozemkov na parcelách EKN č.XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX F. XXX a to titulom notárskej zápisnice sp.zn. N237/2003,
Nz 77490/2003 zo dňa 5.9.2003, ktorá osvedčovala vyhlásenie žalovanej o vydržaní vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, vymieneným v predmetnej zápisnici, okrem iného aj k pozemkom na LV č.

XXX v kat. území C.. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že Obec C. sa vo vyjadrení zo dňa 27.8.2003
vyjadrila, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva. Skutočnosti, uvedené v zápisnici o vydržaní
osvedčili na základe čestných prehlásení svedkovia Q. P. a F. S.. Taktiež z nej je zrejmé, že dotknutí
vlastníci prehlásili, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva k predmetný nehnuteľnostiam a že
ich vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam je iba formálne a v skutočnosti tieto nehnuteľností

užíva žalovaná. Uvedené vyjadrenia dotknutých vlastníkov mali byť notárke predložené žalovanou.

10. Z vyjadrenia N. B. zo dňa 03.09.2003 ako dotknutej vlastníčky, ktoré predložil samotný žalobca je
zrejmé, že táto nemala námietky k vydaniu osvedčenia o vydržaní podľa zákona č. 323/1992 Zb. pre L.
I. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX F. XXX.

Z uvedeného čestného vyhlásenia vyplýva, že vlastnícke práva N. B. k uvedeným nehnuteľnostiam
mali byť iba formálne a jej vlastnícke právo tým nie je dotknuté. V poslednom odseku vyjadrenia
je uvedené, že predmetné vyjadrenie má slúžiť pre potrebu notárky D. L. I. na vydanie osvedčenia
o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vyhlásení uvedeným v zmysle § 63 zákona č.
323/92 Zb. v znení zákona č. 397/2000 Z.z.. Žalobca v konaní spochybňoval, že predmetné vyhlásenie

bolo podpísané jeho mamou, teda pani N. B., čo preukazoval odlišnosťou podpisu, ktorý bol na ďalšej,
ním predloženej listine zo dňa 7.7.2009 a ktorý bol zároveň aj úradne overený Obcou K.. V súvislosti
so sfalšovaním podpisu na dokumente - vyjadrenie N. B. zo dňa 3.9.2003 žalobca poukazoval aj na
pripojený spis ČVS: O./X-XXX-XX-XXXX, z uvedeného spisu však vyplýva, že znalecké dokazovanienebolo možné vykonať a to z dôvodu, že neboli predložené podpisy pani B. v dostatočnom množstve
z posudzovaného obdobia (roku 2003), čo vyplýva aj zo strany 5 uznesenia ČVS: O./X-XXX-XX-XXXX,
a preto k znaleckého dokazovaniu pravosti podpisu v trestnom konaní nedošlo.

11. Z vyjadrenie obecného úradu C. zo dňa 27.8.2003, ktoré taktiež predložil žalobca, vo veci vydania
notárskeho osvedčenia podľa §63 zákona č. 397/2000 Z.z., vyplýva, že Obec C. potvrdila, že L. I.
nepretržite a dobromyseľne držala ako svoje vlastníctvo nehnuteľnosti v k.ú. C., ktoré sú zapísané
na LV č. XXX v celosti a iné tam uvedené nehnuteľnosti a ďalej obec potvrdila, že neb. F. P., H. R.

bola starou matkou L. I.. Z predmetného vyjadrenia taktiež vyplýva, že držba L. I. mala byť pokojná,
dobromyseľná a nepretržitá a v obci je považovaná za vlastníčku. Taktiež z neho vyplýva, že obecný
úrad nemá k vlastníckemu právu žiadne výhrady.

12. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P., odbor kriminálnej polície, 2.oddelenie
vyšetrovania, ČVS: O./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 30.11.2019 je zrejmé, že trestné stínanie voči

neznámemu páchateľovi na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ v presne nezistenom
čase pravdepodobne dňa 5.9.2003 a presne nezisteným spôsobom na základe osvedčenia N 237/03,
Nz7749003 spísaného notárskou kanceláriou v meste B. previedol na L. I. z obce M. N. pozemky, ktoré
sa nachádzajú na liste vlastníctva č. XXX v katastri obce C., čím takto svojím konaním uviedol do omylu
A. B. z C., okr. B. a spôsobil mu doposiaľ presne nevyčíslenú škodu, bolo zastavené lebo je trestné

stíhanie premlčané. V odôvodnení predmetného rozhodnutia vyšetrovateľ Policajného zboru uviedol,
že z doposiaľ zadokumentovaného stavu a získaných dôkazov je nepochybné, že došlo k spáchaniu
trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorého sa dopustila L.
I. a to tým, že najneskôr dňa 5.9.2003 predložila na Notársky úrad v B. u D. L. I. v priebehu konania
o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. obce C., okr. B.,

vyjadrenie dotknutých vlastníkov pozemkov K. D. a vyjadrenie N. B. s tým, že nemajú námietky k vydaniu
osvedčenia o vydržaní pre L. I.. Tejto skutočnosti nasvedčuje najmä výsluch L. I., A. B., D. L. I. a najmä
K. N., H. D., ktorá uviedla, že nikdy takéto osvedčenie nepodpísala. Rovnako na osvedčení má uvedené
meno L. D. a to napriek tomu, že od roku 1996 sa volá K. N.. Taktiež vyšetrovateľ uviedol aj to, že
na osvedčení údajne podpísaným N. B. je uvedené meno N. B.. Uvedenému záveru má nasvedčovať

aj výpoveď D. L. I., ktorá mala uviesť, že všetky podklady do konania doložila samotná L. I. a to aj
vrátane sporných osvedčení. V závere rozhodnutia vyšetrovateľ dospel k názoru, že bolo zistené, že
došlo k spáchaniu skutku tak, ako je popísaný vo výrokovej časti uznesenia o začatí trestné stíhania,
ktoré bolo začaté na základe trestného oznámenia došlo, ale skutok je premlčaný a preto s poukazom
na ustanovenia § 2 ods. 10, ods. 12 T. poriadku bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto uznesenia, a teda trestné stíhanie zastaviť. Čo sa týka hodnotenia tohto dôkazu,
súd v tejto súvislosti konštatuje, že zo záverov vyšetrovateľa, že skutok bol spáchaný a mala ho spáchať
žalovaná v predmetnom konaní nemôže vychádzať, nakoľko o vine a treste obvineného rozhoduje iba
súd. Vzhľadom však na premlčanie skutku bolo trestné stíhanie zastavené, a preto nemožno dospieť
k záveru, že sa stal skutok tak, ako bol formulovaný vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia a že

ho spáchala žalovaná ako to tvrdia žalobcovia. Súd však mohol vychádzať z jednotlivých dôkazov,
nachádzajúcich sa v spisovom materiáli spisu ČVS: O./X-XXX-XX-XXXX, avšak vzhľadom na okolnosti
danej veci a to najmä žalobný petit, ktorý definuje predmet sporu, dokazovanie v tomto smere bolo
pre predmetné konanie nadbytočné. Rovnako súd zamietol aj návrh žalobcu na výsluch svedkov D. I.,
pani S. a F. J., nakoľko uvedené považoval za neúčelné a nadbytočné a to s poukazom na vykonané

dokazovanie, kedy nebol preukázaný nadobúdací titul žalobcov k sporným nehnuteľnostiam ako aj s
poukazom na výsledky dedičského konania po poručiteľke N. B..

13. Z uznesenia Štátneho notárstva v P. sp..zn. D252/61zo dňa 14.2.1962 vyplýva, že po nebohej P.
P., zomr. XX.X.XXXX dedil celé imanie K. P., roľník C. č.d. XX, ktoré bolo v predmetnom uznesení

špecifikované ako nehnuteľnosti v pozemnoknižnom zápise v kat. území C. pod č. 40, rč.1-17
v spoluvlastníckom podiele poručiteľky 1/6.

14. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 13D/29/2014, konkrétne z č.l.6, t.j. zo zápisnice
o predbežnom vyšetrení zo dňa 11.3.2014 je zrejmé, že poručiteľka N. B. mala 6 potomkov a to Q. N., Q.

B., F. G., L. A., D. B. a A. B., pričom nezanechala závet. Z uvedeného vyplýva, že všetky deti poručiteľky
sú jej dedičmi. Predmetné dedičské konanie po poručiteľke bolo zastavené uznesením tunajšieho súdu
sp.zn. 13D/29/2014-12 zo dňa 30.4.2014 z dôvodu, že poručiteľka nezanechala žiadny majetok.15. Zo spisu tunajšieho súdu sp,zn. 10D/60/2019 o dodatočnom prejednaní dedičstva po neb. D. B.,
konkrétne z čísla listu 10 predmetného spisu vyplýva, že uznesením D144/87 majetok po poručiteľovi
D. B. nadobudla N. B., H. E. v celosti v pomere k vlastníckemu podielu poručiteľa s povinnosťou vyplatiť

Q. B., Q. N., E. B., F. E., D. B., L. A. a A. B. po 4635 KČS, nakoľko sa jednalo o deti poručiteľa, ktoré
boli taktiež zákonnými dedičmi.

16. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

17. Podľa § 126 ods.1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

18.Podľa§132ods.1,2OZ,vlastníctvovecimožnonadobudnúťkúpnou,darovacoualeboinouzmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak

sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,
a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

19. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto

nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby
podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre
začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

20. Podľa § 129 ods. 1 a 2 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

21. Podľa § 130 ods. 1 a 2 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je

oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má
tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

22. Podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), účinného od
1.9.2003, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí
obsahovať
a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti
odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá
1.vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k

nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto
osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
výhrady,
2.vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,

3.vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného
predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku
vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady,
b)označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,
c)uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo

zodpovedajúce vecnému bremenu.

23. Po ustálení skutkového stavu tak, ako bol vyššie uvedený, súd na tento skutkový stav aplikoval
citované ustanovenia a dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom
preukázania existencie svojho nadobúdacieho titulu k predmetným nehnuteľnostiam, ku ktorým

žiadali, aby im súd určil vlastnícke právo v spoluvlastníckom podiele 1/15 pre každého z nich.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 132 OZ, ktoré upravuje spôsoby, akými možno
nadobudnúť vlastnícke právo k veci. Žalobcovia v 1.-3.rade sa domáhali určenia vlastníckeho práva
v spoluvlastníckom podiele 1/15 pre každého z nich, nakoľko tvrdili, že uvedené právo na nich prešlov dôsledku dedenia po ich matke N. B.. Žalobca v 1.rade na pojednávaní dňa 28.11.2023 tvrdil, že
uvedenévlastníckeprávomupatrízdôvodu,žeodsvojejmatkypredmetnénehnuteľnostikúpil.Uvedené
nadobúdacie tituly však súdu počas celého konania preukázané neboli .

24. Podľa čl. 8 Základných zásad zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

25. Podľa § 131 ods. 1, 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť.
26. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

27. Podľa 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

28. Vo vzťahu k ustanoveniam právnych predpisov, na ktoré tunajší súd poukázal, je potrebné
konštatovať, že civilné sporové konanie sa riadi zásadou kontradiktórnosti, s ktorou úzko súvisí aj princíp
formálnej pravdy. Súd teda rozhoduje len na základe dôkazov, ktoré boli stranami sporu navrhnuté a na
pojednávaní vykonané, resp. vychádza zo skutočnosti, ktoré sú uvedené v podaniach jednotlivých strán
sporu a neboli protistranou spochybnené.

29. Súd vzhľadom na uvedený princíp sa nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, keďže o spore
rozhoduje len na základe toho, čo mu vyplýva z dôkazov, ktoré boli v rámci konania vykonané a to
na základe návrhov strán sporu a taktiež z toho, čo medzi stranami sporu nebolo sporné, a preto na
preukázanietýchtoskutočnostínebolopotrebnévykonaťdokazovanie.Dôrazvcivilnomkonanísakladie

na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun
takmer bezvýhradne na stranu sporu. Dôkazným bremenom sa tak rozumie procesná zodpovednosť
strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť
vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre

rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď
teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani
o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa
28.02.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu

týchto skutočností tvrdí.

30. Jedným z tvrdení žalobcu v 1.rade na pojednávaní dňa 28.11.2023 bola tá skutočnosť, že určenia
vlastníckeho práva v spoluvlastníckom podiele 1/3 sa domáha na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril
so svojou mamou N. B., pričom súd ho na predmetnom pojednávaní vyzval, aby ním tvrdené skutočností

aj preukázal, a teda, aby predložil ním uvedenú zmluvu, o ktorej žalobca prehlásil, že ňou disponuje,
pričom uložil žalobcovi v 1.rade lehotu 10 dní odo dňa uskutočnenia pojednávania na jej doručenie
súdu. Žalobca v 1.rade v súdom stanovenej lehote, ale ani následne, túto zmluvu súdu nepredložil,
ani v spisovom materiáli spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P. O./X-XXX-XX-XXXX sa
predmetná zmluva nenachádzala, a teda súd nemal za preukázané, že by na žalobcu v 1.rade bolo

prevedené vlastnícke právo k sporným pozemkom. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca
v 1.rade neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností o prevode spoluvlastníckeho
podielu 1/3 na vyššie uvedených pozemkoch na LV č. XXX v kat. území C. z N. B. ako predávajúcej na
žalobcu v 1.rade ako kupujúceho. Vzhľadom na následný procesný postup žalobcu v 1.rade, ktorý po
tom, čo bol vyzvaný, aby predmetnú zmluvu doložil, zaslal súdu zmenu žaloby a pristúpenie subjektov na

strane žalobcov, z dôvodu, že sa jedná o dedičov po poručiteľke N. B., z čoho vyplýva, že ani samotný
žalobca na tvrdeniach o prevode spoluvlastníckeho podielu N. B. k pozemkom na LV č. XXX na základe
kúpnej zmluvy netrval, a tieto skutkové tvrdenia v dôsledku podaného návrhu na zmenu žaloby zmenil,preto sa súd s výnimkou konštatovania o nepreukázaní a nedoložení súdu predmetnej zmluvy za účelom
jej posúdenia bližšie uvedenými skutočnosťami ani nezaoberal.

31. Následne, čo sa týka tvrdení žalobcov v 1.-3.rade, že týmto patrí spoluvlastnícky podiel 1/15,
každému zo žalobcov, k pozemkom na parcelách EKN č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXXF.XXXnaLVč.XXXvkat.územíC.zdôvodusúdedičmipoporučiteľkeN.B.,ktorábolavlastníčkou
týchto pozemkov predtým ako nezákonným spôsobom si k týmto pozemkom osvedčila vlastnícke právo
žalovaná, tunajší súd k uvedenému konštatuje, že žalobcovia v 1.-3.rade sa priamo domáhali, že sú

vlastníkmi predmetných pozemkov po ich matke N. B., pričom na základe pripojeného dedičského spisu
bolo zistené, že dedičské konanie po poručiteľke N. B. bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľky.
Z uvedeného teda vyplýva, že na žalobcov v rámci dedičského konania a na základe dedičského
rozhodnutia vlastnícke právo k sporným pozemkom neprešlo.

32. Čo sa týka názoru žalobcov, že na týchto malo prejsť vlastnícke právo po poručiteľke N. B.,

nakoľko žalobcovia sú jej dedičia, tunajší súd poukazuje na to, že hoci dedičstvo sa nadobúda smrťou
poručiteľa, k nadobudnutiu dedičstva dedičmi dochádza až na základe ingerencie štátu, a teda na
základe rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní. Až na základe takéhoto rozhodnutia nadobudnú
dedičia vlastnícke právo poručiteľa k jednotlivým veciam s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Do
momentu rozhodnutia v dedičskom konaní, jednotliví dedičia nemôžu mať istotu o tom, aká vec im bude

prikázaná do ich vlastníctva a aký bude výsledok dedičského konania. V tejto súvislosti súd poukazuje
na judikatúru, konkrétne na rozhodnutie R3/2015, zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR
1/2015, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil: „Ak nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami § 175a
až § 175zd Občianskeho súdneho poriadku (pozn. súdu t.č. §158 a nasl. Civilného mimosporového
poriadku), nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že je

(spolu)vlastníkom veci patriacej do dedičstva.“ Taktiež aj napr. Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp.zn.
23Co/8/2023. bod 40 vyslovil: „... ani jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou priamo
určenia, že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva (prípadne zaplatenia finančných prostriedkov
majúcich predstavovať aktíva dedičstva), pokiaľ táto vec (aktívum) nebola predmetom konania o
dedičstve a ohľadne tejto veci mu nebolo potvrdené nadobudnutie vlastníctva (porovnaj s rozsudkom

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 222/2010 zo dňa 14.3.2011 a uzneseniami Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 33 Cdo 2148/2007 zo dňa 29.5.2007, sp. zn. 30 Cdo 51/2007 zo dňa 13.3.2007).“

33. Poukazujúc na uvedené závery a na skutočnosť, že žalobcovia v 1.-3.rade sa domáhali určenia, že
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na parcelách EKN č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,

XXX, XXX, XXX F. XXX na LV č. XXX v kat. území C. a to na základe toho, že sú dedičmi po poručiteľke
N. B., súd predmetnej žalobe nemohol vyhovieť, nakoľko na základe pripojeného dedičského konania
po uvedenej poručiteľke bolo zistené, že na žalobcov v 1.-3.rade vlastnícke práva k sporným pozemkom
neprešli, nakoľko dedičské konanie po poručiteľke bolo zastavené pre jej nemajetnosť. Vzhľadom na
uvedené je zrejmé, že žalobcovia zvolili nevhodný prostriedok na ochranu svojich práv, nakoľko sa

domáhali priamo určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností, ktoré neboli riadne
prededené, teda neboli predmetom dedičského konania po poručiteľke, preto žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno ani ohľadom ním tvrdených skutočností a to, že sú podielovými spoluvlastníkmi
sporných pozemok, keďže na nich prešlo vlastnícke právo po poručiteľke. Na základe uvedeného
aj za predpokladu, že by sa preukázali tie skutočnosti, ktoré tvrdia žalobcovia a to, že osvedčenie

o vydržaní nebolo vykonané v súlade so zákonom, nebolo možné vyhovieť žalobnému petitu tak,
ako ho formulovali žalobcovia, nakoľko uvedené práva by priamo nepatrili žalobcom ale poručiteľke,
a teda bolo by nevyhnutné, aby tieto pozemky prešli na dediča, resp. dedičov zákonným spôsobom
vrámcidedičskéhokonaniapodľajednotlivýchustanoveníCivilnéhomimosporovéhoporiadku,atedaaž
v takom prípade by žalobcovia preukázali existenciu nadobúdacieho titulu k sporným pozemkom. V tejto

súvislosti tunajší súd opätovne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23C/8/2023,
bod 41, v ktorom tento súd uviedol: „Pokiaľ teda nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu
potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, dedič je aktívne
legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po
poručiteľovi (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn zo dňa 5Cdo 33/2016 25.4.2017, sp. zn. 3

MCdo/4/2013 zo dňa 31.3.2014)... Pokiaľ sa v konaní v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo
patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá-
ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní,
účastníkmi ktorého (buď ako žalobcovia alebo žalovaní) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetudedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom,
či určitá vec (právo) patrí do dedičstva (viď uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 183/2009 zo
dňa 30.5.2011, sp. zn. 3 Cdo 178/2006 z 28.9.2006).“

34. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery je nevyhnutné konštatovať, že žalobcovia nezvolili
vhodný prostriedok na ochranu svojich práv a v dôsledku nimi formulovaného petitu žaloby, neuniesli
dôkazné bremeno, že im svedčí nadobúdací titul k pozemkom, ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa
domáhali, preto súd žalobu zamietol.

35. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný

úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
potom za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

38. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu, aby tento nezaviazal neúspešnú stranu nahradiť trovy

konania úspešnej strane. Uvedené je možné využiť len vo výnimočných prípadoch, keď to odôvodňujú
okolností prípadu, ktoré sú hodné osobitného zreteľa. Podľa súdnej praxe pri posudzovaní okolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Jedným
z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane

a aby neodporovalo dobrým mravom.

39. Ako bolo vyššie uvedené, predpokladom pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP je existencia prípadu
hodného osobitného zreteľa. V prejednávanom prípade súd preskúmal okolností prípadu a dospel
k záveru, že v danej právnej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd

úspešnejžalovanejnepriznalnároknanáhradutrovkonaniavočineúspešnýmžalobcomatopoukazujúc
na správanie sa žalobcov, ktorí napriek vysvetleniu charakteru sporu, viacerým výzvam na zvolenie
si právneho zástupcu, viacerým odročeniam pojednávania za účelom predkladania dôkazov, ktoré ani
v dodatočnej lehote súdu nepredložili, zotrvali na podanej žalobe, napriek tomu, že menili nimi tvrdené
skutočnosti. V tejto súvislosti súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaná nebola v konaní zastúpená

právnym zástupcom, a teda možné trovy konania sa týkajú iba jej odôvodených, reálne vynaložených
a preukázaných výdavkov súvisiacich s bránením jej práv, ktoré nemôžu predstavovať tak závažný
zásah do majetkovej sféry jednotlivých žalobcov, aby súd musel použiť tak výnimočný inštitút akým je
ustanovenie §257 CSP, preto súd nezistiac zo spisu žiadne dôvody podľa §257 CSP, rozhodol o nároku
na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu

trov konania voči neúspešným žalobcom v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté podľa
§ 262 ods. 1 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.