Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8525201189
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8525201189.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcu: P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.
XX, XXX XX P., proti žalovanému: X. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX P., o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu D. súdu Stará Ľubovňa sp.
zn. 6C/84/2025 - 19 zo dňa 19.11.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len súd prvej inštancie) o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia rozhodol takto

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným súdu dňa 6.11.2025 sa žalobca

domáhal, aby súd nahradil informovaný súhlas žalovaného s poskytnutím zdravotnej starostlivosti
formou ústavnej psychiatrickej hospitalizácie za účelom akútnej detoxikácie od návykovej látky,
vykonania diagnostiky a nastavenia ďalšej liečby, do stabilizácie jeho stavu, najviac na 14 dní a v tej
súvislosti, aby súd nariadil najbližšiemu vhodnému zdravotníckemu zariadeniu s oddelením psychiatrie
(najmä I. nemocnici s poliklinikou J. A. E. P.) okamžite prijať žalovaného do ústavnej starostlivosti, za
poskytnutia súčinnosti Záchrannej zdravotnej služby pri jeho prevoze a v prípade potreby za súčasnej

asistencie zložiek P. zboru. Uvedené je žalovaný povinný strpieť.

3. K návrhu žalobca pripojil listinné dôkazy, a to lekársku prepúšťacia správa z hospitalizácie na
psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. E. P. ,trvajúcu od 25.7.2025 do
29.7.2025, vyhotovenú ošetrujúcim lekárom U.. G. X. a upovedomenie Krajského riaditeľstva P. zboru v
P. o postúpení veci, podnet označený ako „Doplnenie a žiadosť o urýchlené riešenie - rodinná situácia

(sp. zn. ORPZ-SL-D Okresnému riaditeľstvu policajného zboru v F. Z..

4. Po skutkovej stránke návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaný dlhodobo a nadmerne požíva
alkoholické nápoje, pričom dobrovoľnú liečbu odmieta. Stav opilosti je spojený s opakovanými
incidentami, ktoré si vyžiadali zásah policajných zložiek, konkrétne dňa 13.10.2025 pre nevhodné
správanie v domácnosti, dňa 3.11.2025 vo večerných hodinách pre pokus o úder päsťou proti osobe

žalobcu, v nočných hodinách zo dňa 3.11.2025 na 4.11.2025 „vystrájanie/rušenie“. Po incidentoch, dňa
4.11.2025 v ranných hodinách, v požívaní alkoholických nápojov, ktoré mu boli v ten deň doručené -inokedy sú aj dvakrát denne, pokračoval. Konanie žalovaného bolo prejednávané aj v priestupkovom
konaní. V období predchádzajúcom podaniu návrhu, dňa 25.7.2025, bol po zásahu zložiek privezený
a hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, prepustený s diagnózou F10.2 - syndróm závislosti

od alkoholu. Rodičia žalobcu sú seniori, matka po cievnej mozgovej príhode. Dlhodobé správanie
žalovaného vyvoláva opodstatnený strach nielen o zdravie, ale i o bezpečnosť žalovaného a celej
rodiny. Doposiaľ boli využívané miernejšie prostriedky na nápravu, najmä tu bola snaha, aby sa
žalovaný podrobil ambulantnému vyšetreniu a situácia bola riešená i v rámci priestupkového konania,
avšak bezvýsledne. V tejto súvislosti navrhovateľ neodkladného opatrenia poukázal na znenie ust. §

6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. umožňujúceho poskytnúť osobe zdravotnú starostlivosť
aj bez jej súhlasu, a to v prípade, že osoba pre psychickú poruchu alebo vplyv návykovej látky
bezprostredne ohrozuje seba alebo okolie alebo vážne zhoršuje svoje zdravie. Navrhovanú úpravu
neodkladným opatrením označil za časovo obmedzenú a najmenej invazívnu, ktorá poskytne ochranu
zdravia žalovaného aj rodiny a zároveň umožní nastaviť vhodný liečebný plán. V návrhu požiadal
o pripojenie spisov a úradných záznamov, ktorými disponuje Obvodné oddelenie Policajného zboru,

prehľad výjazdov Záchrannej zdravotnej služby na adresu B. XX za obdobie jún až november 2025
od Operačného strediska, zdravotnej dokumentácie o hospitalizácii zo dňa 25. až 29.7. 2025 a
stručné stanovisko Úradu práce sociálnych vecí a rodiny k prejednávanému prípadu. Pre naliehavosť
situácie požiadal rozhodnúť bez zbytočného odkladu a uznesenie doručiť do vlastných rúk jemu a
zdravotníckemu zariadeniu.

5. Dňa 17.11.2025 doručil žalobca súdu konajúcemu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
jeho doplnenie. V podaní uviedol, že v súvislosti so správaním žalovaného došlo k zhoršeniu akútneho
zdravotnéhostavujehomatky,včohodôsledkupodstúpilapohotovostnéošetrenieprevýraznéproblémy
s krvným tlakom. Na preukázanie tvrdenia priložil k podaniu lekársku správu zo dňa 15.11.2025.

6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1 zákona číslo 160/2015.
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a ustanoveniami § 324 ods. 3 CSP, § 325 ods. 1 CSP, §
325 ods. 2 CSP, § 326 ods. 1 CSP a § 328 ods. 1 a 2 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 330 ods. 1 CSP, §
330 ods. 2 CSP a ustanoveniami § 8 ods. 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej

len OZ), § 10 ods. 2 OZ a 6 ods. 9 zákona číslo 576/2004 Z.z..

7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa
žalobca domáha nahradenia prejavu vôle - informovaného súhlasu žalovaného s podrobením sa
protialkoholickému liečeniu ústavnou formou. To, či je návrh prípustný a má svoje opodstatnenie ,

súvisí s otázkou posúdenia jeho obsahovej väzby s inými nástrojmi na dosiahnutie cieľa vymedzeného
žalobcom, ktoré právny poriadok pozná. Vlastné konanie a rozhodnutia fyzickej osoby- pokiaľ nie je
jednotlivec obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, alebo ak kvalifikovane, nad právny rámec,
nezasahuje do vlastných práv alebo práv tretích osôb - nemôže byť nikým obmedzované ani suplované.
Vo všeobecnosti platí, že prejav vôle vyvolávajúci právne následky s tým spojené je spôsobilá dať osoba,

ktorá má tieto následky znášať, sama, samozrejme za predpokladu, že je plne spôsobilá na právne
úkony.

8. Spôsobilosť na právne úkony je upravená v ust. § 8 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka. Ide o spôsobilosť vlastným konaním zakladať, meniť a rušiť subjektívne práva a povinnosti,

ako aj niesť následky za protiprávne konanie. V plnom rozsahu sa spôsobilosť na právne úkony
nadobúda dosiahnutím plnoletosti.

9. V tomto smere súd taktiež uviedol, že je výlučne v kompetencii osoby plne spôsobilej na právne
úkony, aby rozhodovala o svojich osobných záležitostiach, teda aj o otázke, či sa podrobí alebo

nepodrobí protialkoholickému liečeniu. Vôľa tejto osoby, ak na to nie sú splnené zákonné predpoklady,
nemôže byť nahradená žiadnou inou osobou, ani ingerenciou štátu - súdu, len z dôvodu, že sa ako
vhodné javí absolvovanie liečby. Súd má pochopenie pre situáciu, ktorej rodina čelí, nie je však túto
situáciu za súčasného stavu možné riešiť spôsobom žiadaným žalobcom - nariadením neodkladného
opatrenia, ktoré ak by plnilo iba preventívnu funkciu, presahovalo by platný právny rámec. Neodkladné

opatrenie síce s prevenciou a dočasnosťou úzko súvisí, potreba jeho nariadenia však vždy vyplýva
z hmotnoprávnych noriem, z ktorých ohrozené právo môže svedčať práve žiadateľovi neodkladného
opatrenia. Za daných okolností však nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia na nahradenie prejavu vôle - informovaného súhlasu s poskytnutím
zdravotnej starostlivosti.

10. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že k vyjadreniu súhlasu iným subjektom ako samotnou
fyzickou osobou, ktorá má liečbu podstúpiť, slúži iné konanie, a to konanie o osobnom stave podľa §
231 a nasl. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej CMP ), ktoré je spojené s vykonaním riadneho
dokazovania (najmä znaleckého) o rozsahu, trvaní a vplyve návykovej látky na schopnosť ovládať
vlastné konanie a schopnosť posudzovať jeho následky. Ak súd dospeje k záveru, že existuje stav

dostatočneintenzívny,abybolodoosobnejintegrityzasiahnuté,obmedzíosobuvspôsobilostinaprávne
úkony a určí rozsah obmedzenia, napr. aj tak, že vyjadrovanie informovaného súhlasu s poskytnutím
zdravotnej starostlivosti bude vyslovovať v jej mene iná osoba, pričom tou osobou je súdom ustanovený
opatrovník. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení
opatrovníka. Súd má za to, že práve uvedené konanie pripadá do úvahy v situácii popísanej v návrhu,
navyše na podanie tohto návrhu je oprávnená v zmysle § 233 CMP aj blízka osoba. Obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony, ak súd o ňom rozhodne a vymedzí jeho rozsah, nemusí mať trvalú povahu.

11. Poukázal, že za určitých okolností je možné do ústavnej starostlivosti prevziať pacienta aj bez
jeho súhlasu, teda i v prípade, že je plne spôsobilý na právne úkony a sám súhlas neudelí. Možnosť
prevzatia do ústavnej starostlivosti aj bez informovaného súhlasu upravuje čl. 17 ods. 6 zákona č.

460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky odkazujúci na zákonnú úpravu - zákon č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ustanovenie ktorého poukázal aj samotný
žalobca. V ust. § 6 ods. 9 je daných celkom päť prípadov prevzatia pacienta aj bez informovaného
súhlasu; v iných prípadoch predstavuje prevzatie zásah do ústavného práva na osobnú slobodu, ktorá

sa zaručuje.

12. V danom prípade by mohlo ísť o situáciu vyjadrenú pod písm. d), podľa ktorého sa informovaný
súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu,
ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje

okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Z listinných dôkazov je pritom zrejmé,
že žalovaný bol v zdravotníckom zariadení hospitalizovaný s jeho súhlasom, resp. bez jeho odvolania,
preto je dôvodné sa domnievať, že príslušný súd oznámenie od zdravotníckeho zariadenia v zmysle §
253 CMP, obsahom ktorého je informácia o prevzatí umiestneného bez daného informovaného súhlasu,
neobdržal. Túto skutočnosť je pritom zdravotnícke zariadenie povinné oznámiť v lehote 24 hodín od

prevzatia.Vžalobcompredloženejprepúšťacejsprávesavšakkonštatuje,žesuicidálnesklony,prektoré
bol žalovaný pod vplyvom návykovej látky prevzatý do zdravotníckeho zariadenia, nepretrvávali, preto
bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. To, či sú naplnené predpoklady ust. § 6 ods. 9 písm. d)
zákona č. 576/2004 Z. z. posudzuje výlučne zdravotnícke zariadenie, ktoré v prípade absencie súhlasu
oznamuje túto skutočnosť súdu a ten je povinný rozhodnúť o prípustnosti prevzatia do piatich dní.

13. V prípade, ak by správanie žalovaného pod vplyvom návykovej látky vykazovalo znaky zákonom
nedovolenéhokonaniapotenciálnemajúcehotrestnoprávnenásledky,čozobsahupodaniabezďalšieho
preukázania nevyplýva, prichádzala by do úvahy možnosť v rámci trestného konania, uložiť žalovanému
ochranné liečenie, ktoré je svojou povahou obdobné inštitútu prevzatia a držania v zdravotníckom

zariadení, uvedené však posudzujú výlučne orgány činné v trestnom konaní a následne súd.

14. Konštatoval, že ak by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, učinil by tak v
rozpore s právnymi prostriedkami, ktorými sa požadovaný súhlas má dosiahnuť, a ktoré tomu účelu
skutočne slúžia. V tejto súvislosti len súd dodáva, že v obdobnej, zložitej situácii sa nachádza množstvo

jedincov a rodín, avšak riešením situácie nie je nahrádzanie informovaného súhlasu súdom v rámci
nariadenia neodkladného opatrenia. Súd o týchto otázkach koná a rozhoduje, avšak v rámci zákonom
danej kompetencie (ak konanie osoby naráža na zákonom dané mantinely) tak, ako to je v rozhodnutí
naznačené.

15. Podľa názoru súdu prvej inštancie je na základe vyššie uvedeného návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nedôvodným, keďže v ňom neboli uvedené také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovalijehonariadenie,najmäto,abyprávažalovanéhonebolitýmtoprostriedkom(bezvykonania
riadneho, na ten účel určeného, konania) dotknuté nad nevyhnutnú mieru (ak bol navyše informovanýsúhlas v čase hospitalizácie v mesiaci júl 2025 dobrovoľne udelený). Zároveň je navrhované neodkladné
opatrenie prostriedkom na dosiahnutie ochrany nevhodným, pretože:
- ad1/ žalobca nesleduje ochranu vlastných ohrozených subjektívnych práv, ale najmä ochranu záujmov

samotného žalovaného (absencia protichodného postavenia pri ochrane subjektívnych práv daných
hmotnoprávnou normou),
- ad2/ za existujúceho stavu plnej spôsobilosti na právne úkony neumožňuje žiadna právna norma
nahradiť informovaný súhlas žalovaného (vynímajúc prípady kedy nemusí byť podľa ust. § 6 ods. 9 písm.
d) zákona č. 576/2004 Z. z. daný, čo súd preskúmava až na oznámenie zdravotníckeho zariadenia a

prípady, keď je súhlas vyjadrený opatrovníkom pri obmedzení spôsobilosti na právne úkon v danom
rozsahu),
- ad3/ správanie žalovaného pravdepodobne nevykazuje znaky trestnoprávneho konania a ak by aj
vykazovalo, je vylúčené aby v takomto prípade bolo o umiestnení v zdravotníckom zariadení rozhodnuté
podľa noriem občianskeho práva, a to či už v riadnom súdnom konaní na podklade návrhu na
obmedzenie spôsobilosti, oznámenia zdravotníckeho zariadenia o prevzatí bez informovaného súhlasu

žalovaného alebo neodkladným opatrením.

16. Súd prvej inštancie v dôsledku uvedeného návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
táto skutočnosť však žalobcovi nebráni domáhať sa ochrany použitím iných právnych prostriedkov - v
inom konaní (ako je vyššie naznačené).

17. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 CSP, § 255 ods. 1 CSP a konštatoval, že
žalovanýmalvoveciplnýúspechamalbymubyťpriznanýnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovi,
nakoľko mu však žiadne trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia nevznikli , súd
rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a dôvod zmysle § 257 CSP v

rámci rozhodovania o trovách konania súd nevzhliadol.

18. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a to vo výroku 1 v celom rozsahu a
včas. Uviedol, že súd nesprávne pochopil účel jeho návrhu a z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že jeho
návrh súd vnímal tak, že sa domáhal obmedzenia spôsobilosti žalovaného a jeho núteného dlhodobého

ústavného liečenia namiesto neho slobodnej vôle jeho úmysel bol však iný ako brat, ak vlastník domu
má vážnu obavu o zdravie a život žalovaného, dlhodobo vidí jeho budeme požívanie alkoholu správanie,
ktoré psychicky ničí ich rodičov a chcel, preto aby nezávislé odborné psychiatrické zariadenie komplexne
zhodnotilo jeho stav a navrhlo ďalší postup. Uviedol, že súd prvej inštancie odôvodnenie vychádzal
z toho, že žalovaný bol v minulosti hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení dobrovoľne a z toho

vyvodzuje záver, že je schopný slobodne rozhodovať sa o svojej liečbe. Uviedol, že žalovaný bol dňa
25.07.2025 dovezený do nemocnice policajnou hliadkou po tom čo užil lieky a pokúsil sa spáchať
samovraždu a jeho "dobrovoľná“ hospitalizácia bola teda bezprostredným dôsledkom krízovej život
ohrozujúcej situácie, pri ktorej bolo otázne do akej miery bol jeho informovaný súhlas skutočne slobodný
a uvážený. Tento kontext súd v odôvodnení nezohľadňuje, hoci z listinných dôkazov vyplýva, že nešlo

o bežné "dobrovoľné rozhodnutie“ zdravého človeka. Ďalej uviedol, že po prepustení žalovaný opäť
pokračoval v nadmernom požívaní alkoholu, konfliktnom správaní a psychickom nátlaku na rodičov a
ignorovanie týchto okolností podľa jeho názoru viedlo k nesprávnemu vyhodnoteniu rizika a k záveru,
že nie je potrebné žiadne neodkladné opatrenie. Má za to, že z liečebnej správy vyplýva diagnóza F 10.
2 syndróm závislosti od alkoholu, ktorá je podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb duševnou poruchou

a v spojení s pokusom o samovraždu opakovanými intoxikáciami a incidentmi riešenými políciou
spĺňa konanie žalovaného znaky osoby, ktorá môže vážne ohrozovať seba aj okolie. Súd akcentuje
formálnu spôsobilosť žalovaného no nedostatočne aplikuje špeciálnu úpravu zdravotnej starostlivosti,
ktoré práve pre takéto situácie umožňuje dočasne nahradiť jeho súhlas v rozsahu potrebnom na
ochranu života a zdravia. Má za to, že ohrozenia života a zdravia žalovaného a rodičov je tu dané,

pretože navrhované neodkladné opatrenie smerovalo k tomu, aby žalovaný bol krátkodobo umiestnený
v odbornom zariadení, vyšetrený psychiatrom a aby bolo zhodnotené aké riziko predstavuje pre seba
alebo blízke osoby. Má za to, že súd podcenil podmienku ohrozenia seba alebo okolia a tým, že návrh
zamietol ponechal žalovaného aj rodičov takmer v totožnej situácii, v akej boli pri podaní návrhu, no bez
reálnejochrany.Uviedol,žežalovanýodmietasystematickúliečbu,vpožívaniualkoholupokračujeajeho

správanie sa nezlepšuje. Zopakoval, že cieľom jeho návrhu bolo dosiahnuť, aby súd umožnil odborné
vyšetrovanie osoby, ktorá už raz vykazovala samovražedné konanie a dlhodobo ničí seba aj rodinu
alkoholom a aby po odbornom zhodnotení mohol žalovaný následne sám rozhodnúť sa o ďalšej liečbe.
Uviedol, že aj po podaní návrhu na neodkladné opatrenie došlo v rodine k ďalším incidentom a pretodňa 18.11.2025 podal trestné oznámenie veci správania sa žalovaného na OO PZ Z. pre podozrenie
zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorá bola následne postúpená odboru
kriminálnej polície OR PZ v Starej Ľubovni. Má za to, že úlohou súdu je v odôvodnených prípadoch

uprednostniť ochranu zdravia a života zraniteľných osôb, teda najmä jeho rodičov pred absolútnym
chápaním práva na osobnú slobodu osoby, ktorá svojím konaním dlhodobo ohrozuje seba aj ich.
Uviedol, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení vychádza z neúplného skutkového stavu, nesprávne
právne vykladá a aplikuje ustanovenia zákona číslo 576/2004 v spojení s § 324 a následne CSP a
neprimerane uprednostňuje formálne právo žalovaného na úkor ochrany jeho života , zdravia a práv

blízkych osôb. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie alebo uznesenie zrušil a vec vráti Okresnému súdu F. Z.
na nové konanie a rozhodnutie, pri ktorom sa dôsledne vyhodnotia všetky vyššie uvedené okolnosti.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v zmysle ustanovenie § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcu
ako odvolanie podané oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné , bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v danom rozsahu , podľa ust. § 370 CSP
a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. 387 ods.1 CSP.

20. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

23. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd odvolanie proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Odvolací súd preto pred samotným rozhodnutím o odvolaní umožnil žalovanému sa vyjadriť k

odvolaniu proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia a k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré doručil žalovanému, ktorý sa však nevyjadril.

25. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia
osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby

neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená
(osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy).

26. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie a to každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením

neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky okolnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť aspoň osvedčené základné skutočnosti
umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť
zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo
navrhovateľa neodkladného opatrenia - žalobcu , ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného

opatrenia musí súd zvážiť, či dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný)
stav právnych vzťahov medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný
žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah
primeraný.)

27. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby žalobca jednoznačne preukázal
oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu jeto, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné.
Zároveň odvolací súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní
o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych

skutočností,ktorýchpravdepodobnosťmôževyústiťdozáveruolegálnosti(potrebenaliehavosti,potrebe
primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.

28. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný,
pričom miera osvedčenia sa riadi konkrétnou situáciou najmä naliehavosťou tej, ktorej veci. Pri

neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného
preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva
najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na jednej strane sporu vzniká druhej strane škoda či iná ujma,
prípadne aj takáto ujma hrozný.

29. V prejednávanej veci sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca domáha

nahradenia prejavu vôle - informovaného súhlasu žalovaného s podrobením sa protialkoholickému
liečeniu ústavnou formou. To, či je návrh prípustný a má svoje opodstatnenie súvisí s otázkou posúdenia
jeho obsahovej väzby s inými nástrojmi na dosiahnutie cieľa vymedzeného žalobcom, ktoré právny
poriadok pozná. Vlastné konanie a rozhodnutia fyzickej osoby pokiaľ nie je jednotlivec obmedzený v
spôsobilosti na právne úkony alebo, ak kvalifikovane nad právny rámec nezasahuje do vlastných práv

alebo práv tretích osôb, nemôže byť nikým obmedzované ani suplované. Vo všeobecnosti platí, že
prejav vôle vyvolávajúci právne následky s tým spojené je spôsobilá dať osoba, ktorá má tieto následky
znášať sama, samozrejme za predpokladu, že je plne spôsobilá na právne úkony.

30. Odvolací súd sa stotožňuje s dostatočne zrozumiteľnou a aj zákonnou konštatáciou súdu prvej

inštancie a to v celom rozsahu. Je výlučne v kompetencii osoby plne spôsobilej na právne úkony,
aby rozhodovala o svojich osobných záležitostiach, teda aj otázke či sa podrobí alebo nepodrobí
protialkoholickému liečeniu. Vôľa tejto osoby nemôže byť nahradená žiadnou inou osobou ani zásahom
súdu a to len z dôvodu, že v danom prípade javí vhodné absolvovanie liečby. Aj odvolací súd ako aj súd
prvej inštancie má pochopenie pre situáciu, ktorej rodina čelí, nie je však túto situáciu za súčasného

stavu možné riešiť žiadaným spôsobom a to nariadením neodkladného opatrenia, ktoré, ak by plnilo
iba preventívnu funkciu , presahovalo by platný rámec.

31. Aj odvolací súd poukazuje, že k vyjadreniu súhlasu iným subjektom ako samotnou fyzickou osobou,
ktorá má liečbu postúpiť , má slúžiť iné konanie a to konanie o osobnom stave podľa § 231 a nasl. CMP,

ktoré je spojené s vykonaním riadneho dokazovania , najmä znaleckého , a to o rozsahu, trvaní a vplyve
návykových látok na schopnosť ovládať vlastné konanie a schopnosť posudzovať jeho následky. Až keď
súd dospeje k záveru, že existuje stav dostatočne intenzívny, aby bolo do osobnej integrity iných tak
zasiahnuté, obmedzí osobu v spôsobilosti na právne úkony a určí rozsah obmedzenia v danom prípade
aj tak, že vyjadrovanie informovaného súhlasu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti bude vyslovovať

v jej mene iná osoba a touto osobou by bol súdom ustanovený opatrovník. Preto konanie o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka. A na práve konštatované
konanie pripadá do úvahy , v situácii popísanou v návrhu , práve možnosť podania takéhoto návrhu v
zmysle § 233 CMP, pričom túto možnosť majú aj blízke osoby .

32. Odvolací súd sa stotožňuje aj s konštatovaním súdu prvej inštancie , kedy za určitých okolností je
možné do ústavnej starostlivosti prevziať pacienta aj bez jeho súhlasu i v prípade, že je plne spôsobilý
na právne úkony a sám súhlas neudelí. Ustanovením § 6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z. z. o ústavnej
starostlivosti a službách súvisiacich s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je daný celkovo 5 prípadov prevzatia pacienta aj bez

informovaného súhlasu, pričom v iných prípadoch predstavuje prevzatie zásah do ústavného práva na
osobnú slobodu, ktorá sa zaručuje. Aj keď by v danom prípade mohlo ísť o situáciu vyjadrenú pod
písmenom b/ v prípade, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej poruchy alebo s príznakmi duševnej
poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie alebo, ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu avšak
o takýto prípad zrejme nejde . Z listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný bol v zdravotníckom zariadení

hospitalizovaný so svojím súhlasom.33. Aj odvolací súd má za to, že ak by za danej situácie došlo k vyhoveniu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bolo by tak v rozpore s právnymi prostriedkami, ktorými sa požadovaný súhlas
má dosiahnuť a ktoré tomuto účelu slúžia.

34. Pre úplnosť v závere odvolací súd poukazuje, že v odvolaní žalobca uvádzal okrem iného aj ďalšie
skutočnosti, ktoré nastali po podaní návrhu na neodkladné opatrenie a ešte pred vydaním napadnutého
uznesenia,tietoskutočnostisícebližšiešpecifikovalavšakichuždostatočnenedokladoval.Nimtvrdené
aj tieto skutočnosti však nemajú , vzhľadom na už vyššie uvádzané dôvody zamietnutia návrhu na

vydanie neodkladného opatrenia, vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto ich ani
odvolací súd neodôvodňuje.

35. Odvolací súd v závere taktiež pripomína, že základné právo na súdnu ochranu zastáva v
demokratickej spoločnosti natoľko závažnú úlohu, že pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia
neprichádza zo strany súdov do úvahy zužujúci výklad ani také interpretačné postupy pri výklade

procesných predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho nedôvodné, prípadne svojvoľné
obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom
ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie
svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. V
odôvodnení rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd ich vec vyložil ako a aplikoval príslušné

procesné sme predpismi a akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní v spore. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu tak tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá
základnému právu na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky a článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

36. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel aj ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj
správne právne posúdil, Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia zodpovedá kritériám
uvedeným ustanovením § 220 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných

bodoch na ne odkazuje .V závere preto opätovne konštatuje, že nejde o taký prípad , keď by bolo možné
nahradiť informovaný súhlas rozhodnutím súdu a preto uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdil a to v celom rozsahu.

37. Odvolací súd sa súčasne stotožňuje aj s výrokom súdu prvej inštancie o trovách konania.

38. V odvolacom konaní žalobca nemal úspech , naopak úspešnému žalovanému , aj podľa obsahu
spisu , žiadne trovy konania nevznikli, bolo preto potrebné v súlade s čl. 17 základných princípov
CSP, zakotvujúcich procesnú ekonómiu, rozhodnúť o trovách odvolacieho konania tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznáva.

39. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).