Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619202554
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1619202554.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom

C. XX, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, B., 3/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX,
všetci zastúpení: H. I. J., G., B. B. K. B. XX, D., proti žalovanej: Real A2A s. r. o., so sídlom Hlavná
579/27, Stupava, IČO: 51 101 530, zastúpená: L. L. M. F., G., B. B. L. XXXX/XXX, B., o zaplatenie 52 079
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 553 € od 2.10.2019
do 5.11.2019, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 046,77 € od 6.11.2019 do 31.12.2019,
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 046,77 € od 6.11.2019 do 31.12.2020 a úrokov

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 279,35 € od 6.11.2019 do 31.12.2021 zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne sumu 14 389,20 € spolu z úrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 197,91 € od 30.9.2021 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2 167,26 € od 30.9.2021 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 528,02 € od 16.11.2021 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2 876,55 € od 16.11.2021 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

1 686,53 € od 16.11.2021 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 892,93 € od
14.10.2023 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 360 € od 14.10.2023
do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanej voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,74 % s tým,
že žalobcovia 1/ až 3/ sú povinní túto náhradu zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.11.2019 sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhali voči žalovanej,
aby im spoločne a nerozdielne zaplatila sumu 10 553 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 10 553 € od 2.10.2019 do zaplatenia. V žalobe uviedli, že žalovaná užíva a je vlastníkom areálu,
ktorého súčasťou je aj pozemok uvedený na liste vlastníctva č. XXXX o celkovej výmere 4 381 m2, orná
pôda, parcelné čísla XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, ktorý je v ich vlastníctve (každý má podiel 1/3), na ktorom sú postavené budovy
a dielne parcelné čísla XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX vo vlastníctve žalovanej podľa

listu vlastníctva č. XXXXX, všetko k. ú. B.. Žalovaná sa stala vlastníkom uvedených budov vkladom
V XXXX/XXXX, právoplatným 1.8.2018, od bývalého vlastníka TATRA UNITED CORPORATION, a.s.,
Námestie 1. mája 5, Bratislava, IČO: 31 382 711. S poukazom na rozsudok Okresného súdu Malacky
zo dňa 6.3.2014 sp. zn. 7C/181/2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa28.9.2016 sp. zn. 4Co/879/2014, právoplatným 22.11.2016, ako aj na znalecký posudok A. N. H.
č. 257/2012 zo dňa 16.12.2013, bolo právoplatne rozhodnuté v tejto veci s právnym predchodcom,
bývalým vlastníkom o zaplatenie 42 972 € s príslušenstvom. Istina ako aj úroky a trovy konania boli

bývalým vlastníkom uhradené. Taktiež opätovne v konaní na tunajšom súde po sp. zn. 7C/2/2017
v identickom spore s bývalým vlastníkom o zaplatenie 27 140,31 € s príslušenstvom bola žaloba
vzatá späť, nakoľko došlo k mimosúdnej dohode medzi žalobcami a bývalým vlastníkom. Istina, úroky
ako aj trovy boli uhradené. Úhrada za neoprávnené užívanie pozemku bola vyčíslená v spomenutom
znaleckom posudku na 9 046,77 € ročne, ktorý je súčasťou pôvodných spisov, teda mesačne 753,80 €.

Žalovaná napriek osobným rokovaniam odmieta platiť za užívanie uvedeného pozemku. Žalobcovia 1/
až 3/ preto žiadali zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia za 14 mesiacov užívania pozemku sumu
10 553 € s príslušenstvom.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe (č.l. 74) uviedla, že rozporuje nárok žalobcov, pretože je uplatnený
zmätočne. Zo žaloby totiž nie je zrejmé, za aké obdobie si žalobcovia nárok uplatňujú. Žalovaná

rozporovala nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia čo do rozsahu faktického užívania
pozemku, aj čo do výšky mesačného nájmu za pozemok a spôsob jeho určenia. Mala za to, že prípadný
nárok žalobcov na náhradu mal byť počítaný výlučne zo zastavanej plochy pozemku o výmere 1 395
m2 a nie zo zvyšnej časti o výmere 2 986 m2. Zdôraznila, že žiadnym spôsobom fakticky neužíva
zvyšnú časť pozemku, ani žiadnym spôsobom neznemožňuje žalobcom užívanie tejto nezastavanej

časti pozemku. Na pozemku žalobcov nie je vyvíjaná žiadna podnikateľská, ekonomická ani iná činnosť
zo strany žalovanej. Žalovaná taktiež rozporovala vecnú správnosť žalobcami predloženého znaleckého
posudku č. 257/2012 vypracovaného A. N. H. a bola toho názoru, že ho nemožno ako dôkaz akceptovať
v tomto konaní. Na základe uvedeného žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 26.10.2021 (č.l. 83) uviedli, že žalovaná užíva a je vlastníkom
uceleného areálu, ktorého mimo iných pozemkov, je súčasťou aj pozemok v ich vlastníctve (podiel
každého z nich je 1/3), na ktorom sú postavené budovy vo vlastníctve žalovanej. Zopakovali od koho
tieto stavby žalovaná nadobudla a že tento bývalý vlastník bol žalovaným v identickom spore čo do
podstaty súdneho konania, na tom istom skutkovom a právnom základe, ako súčasný vlastník, a to

v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 7C/181/2011. V ďalšom konaní na tunajšom
súde vedenom pod sp. zn. 7C/2/2017 bola žaloba vzatá späť a vec urovnaná mimosúdne. Poukázali
na závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.9.2016 sp. zn. 4Co/879/2014,
a to najmä, že a/ parcely žalobcov tvoria ucelený uzavretý a oplotený areál žalovaného, b/ nezastavané
pozemky svojou povahou tvoria jednoliaty celok spolu s pozemkami zastavanými, keďže nemožno

s nimi nakladať samostatne a využívať ich, resp. prenajímať, sú pre žalobcov nevyužiteľné, c/ časť
pozemkov vo vlastníctve žalobcov, na ktorých nestoja budovy žalovanej, je neoddeliteľná od iných, môže
slúžiť ako odstavné plochy, príjazdové cesty, d/ žalovaná užíva pozemok žalobcov bez akéhokoľvek
právneho titulu, pričom na jej strane je bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov, e/ je irelevantná
námietka, že žalovaná stavby ani pozemok neužíva, t.j. nevyužíva ho na žiadne svoje podnikateľské

účely a teda nemá z ich užívania zisk. Znalecké posudky vypracované v predchádzajúcich konaniach
považovali za dostačujúce a v nich uvedenú cenu ako náhradu za užívanie pozemku za primeranú
a bežnú s poukazom na stav, polohu, lokalitu, bonitu a likviditu pozemkov. Napokon uviedli, že týmto
podaním zvyšujú a upravujú petit na sumu 27 140,31 € s príslušenstvom. Istina bola vypočítaná za
mesiace od 2.8.2018 do 2.8.2021, t.j. za 36 mesiacov. Podľa znaleckého posudku A. H. ročný prenájom

pôdyvdanejlokalitečiní9046,77€zacelýpozemok,čojezatriroky27140,31€.Nazákladeuvedeného
žiadali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 27 140,31 € spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 6.11.2019 do zaplatenia.

4. Žalovaná v duplike (č.l. 94) zdôraznila, že je výlučne vlastníkom stavieb, ktoré do pozemku čiastočne

zasahujú, nie je však vlastníkom celého areálu, ani ho celý neužíva. Nesúhlasila s názorom žalobcov, že
ide o identický spor ako v predchádzajúcich konaniach, a to z dôvodu, že v tomto konaní namieta také
skutočnosti, ktoré jej právny predchodca nenamietal. Uviedla, že predkladá súdu znalecký posudok č.
57/2021 zo dňa 12.11.2021, vypracovaný znalcom A. I. O., ktorý zohľadňuje špecifiká pozemku, ktoré
znalecký posudok A. H. nereflektoval. V zmysle záverov nového znaleckého posudku predstavuje ročný

nájom celého pozemku žalobcov o výmere 4 381 m2 sumu 665,91 € za rok, zaokrúhlene 670 € za
rok, a nie sumu 9 046 € za rok, ako to požadujú žalobcovia v žalobe. Prípadná odplata by mala byť
vypočítaná iba za výmeru pod stavbami, čo za tri roky predstavuje sumu 636,12 €. Žalovaná poukázala
na fotodokumentáciu predmetných stavieb v tomto znaleckom posudku, z ktorej je zrejmé, že tietoneplnia svoju hospodársku funkciu, pričom sú v schátranom alebo havarijnom stave. Mala za to, že je
to jeden z faktorov, ktorý má podstatný vplyv na určenie ceny nájomného, pričom k rovnakým záverom
dospel aj znalec v znaleckom posudku. Výšku nájomného negatívne ovplyvňujú aj nasledovné faktory: a/

ideoparceluregistra„E“ornápôdaanieoparcelu„C“určenúnavýstavbu,b/podľaUPIjeplochaúzemia
označená kódom F11 – areál poľnohospodárskej výroby a rybochovu, c/ k pozemku nevedie prístupová
cesta, d/ na pozemku a ani v jej blízkosti sa nenachádzajú inžinierske siete, e/ žalobcovia nemajú
žiadnu objektívnu prekážku v užívaní zvyšnej časti pozemku nezastavanej stavbami, f/ žalobcovia sa
o predmetný pozemok evidentne nestarajú ani ho neudržiavajú. Žiadala preto žalobu v celom, resp.

nepreukázanom rozsahu zamietnuť.

5. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 16.3.2022 (č.l. 124) súd pripustil zmenu žaloby takto: „Žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne sumu 27 140,31 € spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27 140,31 € od 6.11.2019 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.“ Uznesenie nadobudlo právoplatnosť vyhlásením.

6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k znaleckému posudku A. P. Q. (č.l. 247) predovšetkým
namietala, že znalec v ňom ohodnocoval stav, ktorý ešte neexistuje (návrh, výhľad) a z toho dôvodu
považovala jeho závery za nesprávne. Poukázala na to, že aktuálny stav funkčného využitia daného
areálu podľa územného plánu mesta B. je F11-areály poľnohospodárskej výroby a rybochovu. Znalec

teda nehodnotil aktuálny stav – areál v čase vypracovania znaleckého posudku nebol určený na
bývanie, občiansku vybavenosť, šport a rekreáciu, prípadne ako podnikateľské aktivity bez negatívneho
dopadu na životné prostredie. Znalec evidentne hodnotil len návrh a prípadný výhľad, ktorý v čase
vypracovania znaleckého posudku neexistoval a vôbec nie je zrejmé, v akej podobe môže v budúcnosti
existovať a či nakoniec bude v budúcnosti existovať. Uvedené je pre určenie hodnoty pozemku

zásadné a v úplnom rozpore so zásadou, že znalec stanovuje aktuálnu hodnotu nehnuteľnosti na
základe aktuálneho stavu. Znalec pravdepodobne vychádzal z územnoplánovacej informácie (UPI)
a regulačného listu F23-B1. Žalovaná mala za to, že tento regulačný list neobsahuje dostatok informácií
potrebných k jednoznačnému budúcemu ohodnoteniu areálu a pozemku. Znalec ohodnocoval niečo,
čo v čase ohodnocovania neexistuje, na základe chýbajúcich kľúčových informácií (index zastavanosti,

indexzelenýchplôchapodlažnosť),ktorévčaseohodnotenianiesúdanéazávisiaodrozhodnutiaÚPN-
Z a od splnenia podmienky, že areál, v ktorom vlastnia pozemky stovky iných spoluvlastníkov možno
využiť ako celok. Žalovaná taktiež napádala správnosť hodnôt jednotlivých koeficientov stanovených
znalcom v znaleckom posudku.

7. Žalovaná vo vyjadrení k znaleckému posudku znaleckého ústavu (č.l. 413) uviedla, že pri jeho
vypracovaní nebola zohľadnená skutočnosť, že k dotknutému pozemku nie je zabezpečený prístup
z miestnej komunikácie, nakoľko k pozemku sa možno dostať len prechodom cez 6 parciel, ktoré sú vo
vlastníctve tretích osôb, pričom žalobcovia nemajú žiadnym spôsobom zabezpečené právo prechodu
cez tieto pozemky. Zopakovala, že informácie z regulačného listu č. 138 je treba hodnotiť len ako

prípadný výhľad, ktorý v súčasnosti neexistuje a nie je zrejmé, v akej podobe môže v budúcnosti
existovať a či vôbec bude v budúcnosti existovať. Areál nie je v žiadnom prípad možné v súčasnosti
využívať na bývanie, občiansku vybavenosť, šport a rekreáciu, či podnikateľské aktivity. Z regulačného
listu vyplýva, že táto funkčná plocha musí byť riešená ako celok a s využitím areálu by tak museli súhlasiť
všetci vlastníci, čo je niekoľko desiatok až stoviek. Zhodu o využití areálu na uvedený účel považovala za

nemožnú. Žalovaná mala tiež za to, že znalecký ústav určil nesprávne niektoré koeficienty v znaleckom
posudku, predovšetkým koeficient redukujúcich faktorov, v ktorej súvislosti zopakovala svoju doterajšiu
argumentáciu.

8. Žalobcovia 1/ až 3/ v podaní doručenom súdu dňa 26.9.2023 (č.l. 432) uviedli, že na základe

znaleckého posudku Slovenskej technickej univerzity v Bratislave č. 40/2023, z ktorého vyplýva hodnota
ročného nájmu za pozemok vo výške 10 600 €, upravujú žalovanú sumu nasledovne: za obdobie od
2.8.2018 do 31.12.2018 na sumu 4 379 €, za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 na sumu 10 600 €,
za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020 na sumu 10 600 €, za obdobie od 1.1.2021 do 31.12.2021 na
sumu 10 600 €, za obdobie od 1.1.2022 do 31.12.2022 na sumu 10 600 € a za obdobie od 1.1.2023 do

30.6.2023 na sumu 5 300 €, čo spolu predstavuje sumu 52 079 €. Vychádzajúc z uvedeného žalobcovia
1/ až 3/ navrhli, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 52 079
€ spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % zo sumy 4 379 € od 1.1.2019 do zaplatenia, s úrokmi
z omeškania vo výške 5 % zo sumy 10 600 € od 1.1.2020 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške5 % zo sumy 10 600 € od 1.1.2021 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % zo sumy 10 600
€ od 1.1.2022 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % zo sumy 10 600 € od 1.1.2023 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 13.10.2023

žalobcovia 1/ až 3/ upresnili, že úroky z omeškania, ktoré žiadajú z jednotlivých dlžných súm vo výške
5 %, sú ročné úroky z omeškania.

9. Súd uznesením zo dňa 18.10.2023 č.k. 4C/77/2019-449 pripustil zmenu žaloby spočívajúcu
v rozšírení doposiaľ uplatneného práva tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ spoločne

a nerozdielne taktiež sumu 24 938,69 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 379
€ od 1.1.2019 do 5.11.2019, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 611,58 € od 6.11.2019
do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 553,23 € od 1.1.2020 do zaplatenia,
s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 553,23 € od 1.1.2021 do zaplatenia, s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 935,44 € od 1.1.2022 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 4 385,21 € od 1.1.2022 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 10 600 € od 1.1.2023 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4.11.2023.

10. Vo vyššie uvedenom uznesení súd podrobne odôvodnil ako dospel k záveru o rozšírení doposiaľ
uplatneného práva žalobcami o sumu 24 938,69 € s príslušenstvom. Taktiež skonštatoval, že po

pripustení zmeny žaloby žalobcovia 1/ až 3/ požadujú od žalovanej bezdôvodné obohatenie v celkovej
sume 52 079 € (27 140,31 € + 24 938,69 €) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
4 379 € od 1.1.2019 až do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 600 €
od 1.1.2020 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 600 € od 1.1.2021
do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 600 € od 1.1.2022 do zaplatenia

a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 600 € od 1.1.2023 do zaplatenia. Zároveň však
súd dodal (po predchádzajúcom podrobnom odôvodnení), že predmetom konania naďalej zostávajú
ešte aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 553 € od 2.10.2019 do 5.11.2019 (žalobcovia
v tejto časti zobrali žalobu späť ešte pred prvým pojednávaním), a tiež úroky z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 9 046,77 € od 6.11.2019 do 31.12.2019, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

9 046,77 € od 6.11.2019 do 31.12.2020 a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 279,35 €
od 6.11.2019 do 31.12.2021 (v tejto časti bola žaloba vzatá späť až po prvom pojednávaní, a teda je
potrebné zistiť stanovisko žalovanej k tomuto späťvzatiu).

11. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13.11.2023 (č.l. 468) v prvom rade vyjadrila súhlas

s čiastočným späťvzatím žaloby. Následne poukázala na rozšírenie doposiaľ uplatneného práva a §
107 Občianskeho zákonníka upravujúci plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pri práve na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzniesla námietku premlčania majúc za to, že nároky žalobcov
za obdobie pred 26.9.2021 boli ku dňu podania poslednej zmeny žaloby premlčané. Tieto nároky
v podaní aj konkretizovala. K rozsahu bezdôvodného obohatenia uviedla, že oplotený areál sa skladá

z množstva pozemkov vo vlastníctve tretích osôb, nielen žalobcov, pričom v súčasnosti nie je možné
využiťareálakoceloklennajedenúčel.Nezastavanáčasťpozemkužalobcovjeoddeliteľnáažalobcovia
ju môžu využívať akýmkoľvek spôsobom (či už s ňou nakladať alebo ju prenajať), pričom jediná
skutočnosť, ktorá môže žalobcom objektívne brániť v užívaní pozemku je, že žalobcovia nemajú
zabezpečený prístup k pozemku. Zdôrazňovala, že stavby v jej vlastníctve na pozemku žalobcov

žiadnym spôsobom neužíva. Ak by mal súd za to, že už samotné umiestnenie týchto stavieb na
pozemku žalobcov zakladá jej bezdôvodné obohatenie, nie je spravodlivé, aby bola zaviazaná na
úhradu bezdôvodného obohatenia aj za tie časti pozemku, ktoré fakticky neužíva, t.j. za nestavané časti
pozemku. Zopakovala, že na pozemku žalobcov nevyvíja žiadnu podnikateľskú, ekonomickú ani inú
činnosť a teda žiadnym spôsobom nebráni žalobcom, aby využívali zvyšnú časť pozemku. Poukázala

na to, že areál, v ktorom sa nachádza pozemok je oplotený a vstupná brána, ako jediný možný vstup
do areálu, je pravidelne uzamknutá, pričom strany sporu nemajú prístup ku kľúčom a teda nie je možné,
aby na pozemok svojvoľne vstupovali a užívali ho. Zotrvala na svojich námietkach vznesených voči
znaleckému posudku znaleckého ústavu, s tým, že výpoveďou znalkyne neboli namietané nedostatky
a nesprávnosti tohto posudku odstránené, resp. dostatočným spôsobom vysvetlené a odôvodnené.

Zdôrazňovala najmä to, že nezabezpečený prístup k pozemku je skutočnosť, ktorá ovplyvňuje možnosť
žalobcov pozemok nerušene užívať a preto je nevyhnutné, aby bola táto skutočnosť zohľadnená pri
určení hodnoty nájmu pozemku. Navrhla preto vykonať znalecké dokazovanie kontrolným znaleckým
posudkom vyhotoveným znaleckým ústavom. Ak súd znalecké dokazovanie nenariadi, zabezpečía predloží súdu súkromný znalecký posudok. Keďže žalobcovia sami nemôžu pozemok užívať, nakoľko
nie sú oprávnení prechádzať cez parcely, cez ktoré vedie jediná prístupová cesta k ich pozemku
a nemajú ani kľúče od vstupnej brány do areálu, bola toho názoru, že z jej strany nemôže dôjsť

k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu umiestnenia stavieb na pozemku žalobcov, nakoľko žalobcovia
by ani v prípade neexistencie týchto stavieb nemohli pozemok nerušene užívať. Poukázala aj na
nájomnú zmluvu, v zmysle ktorej mesto Stupava prenajíma poľnohospodársku pôdu nájomcovi za sumu
30€/ha/rok.Osobitnedaladopozornostiprenajatýpozemokparceluč.XXXX,k.ú.B.,ktorýsanachádza
vo vzdialenosti 441 m od dotknutého pozemku. Znaleckým posudkom stanovená cena nájmu je preto

absolútne neprimeraná a nesprávna.

12. Žalobcovia v reakcii na toto vyjadrenie žalovanej (č.l. 592) uviedli, že s námietkou premlčania
časti nároku sa nestotožňujú. Mali za to, že uplatnením práva na súde v roku 2019 sa premlčacia
doba prerušuje. Ďalej poukázali na znalecký posudok znaleckého ústavu, ktorý podľa žalobcov jasne
určil protihodnotu za užívanie predmetného pozemku na sumu 2,413 €/m2/rok a na zrejmú podobnosť

záverov čo do výšky finančného nároku žalobcov so znaleckými posudkami A. Q., A. H. a A. F.. Boli
toho názoru, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej stále trvá a táto za neho zodpovedá
podľa noriem občianskeho práva, a to za celú parcelu. Zopakovali, že: a/ parcely žalobcov tvoria
uzavretý oplotený areál s možnosťou využitia na jeden účel, b/ časť pozemkov, na ktorých nestoja
budovy, je neoddeliteľnou súčasťou celej plochy a pozemku, na ktorých stoja budovy žalovaného,

c/ nezastavané a zastavané pozemky tvoria jednoliaty celok a sú za daného stavu pre žalobcov
nevyužiteľné, nemožno s nimi nakladať, ani prenajímať ich tretím osobám, d/ nemôžu s pozemkom
nakladať spôsobom plynúcim z vlastníctva veci. Žalobcovia tvrdili, že pozemok je dostupný a žiadne
uzamknutie nerealizovali. Fotografie vstupnej brány predložené žalovanou boli uskutočnené v noci a za
nejasných podmienok. Podľa ich názoru bola bránka nasnímaná v noci úmyselne, nakoľko susedná

parcela č. XXXX, vlastník Siteinvest, prenajíma túto parcelu stavebninám v susedstve, kde je tam
zložený stavebný materiál a iný betónový tovar. Je možnosť a pravdepodobnosť, že na noc sa zamyká
a v noci stráži. Uviedli, že vstup na parcelu je možný aj z priestoru areálu stavebnín, ako aj z parcely
č. XXXX/X, ktorá je napojená na nespevnenú cestu smerom k hlavnej ceste smer L.. K informácii, že
budovy nevyužíva žalovaná, nemôžu súhlasiť, nakoľko si tam skupina poľnohospodárov ukladá seno na

zimu pre dobytok, ktorý sa chová v ďalšej časti priľahlých parciel, o čom by mala mať žalovaná znalosť.
Po parcele žalobcov sa chodí s traktormi a inou technikou pri zvážaní a skladovaní sena do týchto
budov. S parcelou žalobcovia nemôžu disponovať, čo je jedným zo základných atribútov vlastníctva,
nakoľko jednania o jej predaji záujemcom, investorom väčšinou stroskotali na skutočnosti, že sa na nej
nachádzajú budovy vo vlastníctve iného subjektu, čo bráni dispozíciou s ňou s poukazom na ťarchy

stavieb. Čo sa týka ďalšieho znaleckého dokazovania, toto považovali za nehospodárne a nadbytočné.

13. Žalovaná vo svojom následnom vyjadrení (č.l. 612) okrem iného poprela, že by vstup na dotknutý
pozemok bol aj z priestoru areálu stavebnín a z parcely č. XXXX/X. Znovu zopakovala, že budovy
postavené na pozemku žalobcov žiadnym spôsobom nevyužíva. Pokiaľ by aj niekto užíval dotknuté

budovy a pozemok žalobcov (údajne nakladaním sena, či prechodom cez pozemok traktormi a inou
technikou), jedná sa o tretie osoby, pričom k takému užívaniu by dochádzalo bez vedomia žalovanej.

14. Žalobcovia na pojednávaní dňa 19.1.2024 (č.l. 631) uviedli, že nie je pravdou, že predmetný areál
je uzamknutý, keďže tento areál je dostupný. Žalovaná na tom istom pojednávaní uviedla, že netvrdí,

že vstupná brána je nonstop uzamknutá, len že je pravidelne uzamknutá, pričom kľúčmi od brány
nedisponuje, ani nepozná nikoho, kto zamyká túto bránu. Nemá vedomosť o tom, komu seno v jej
budovách patrí.

15. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.2.2024 (č.l. 653) okrem iného uviedla, že stavby

stojace na pozemku žalobcov kupovala ako súčasť určitého balíka nehnuteľností, keď predávajúci
nechcel v tom čase tieto nehnuteľnosti pri predaji oddeľovať. Žalovaná mala primárne záujem o iné
nehnuteľnosti, ktoré boli súčasťou tohto balíka, avšak podmienkou pri ich predaji bola aj kúpa týchto
budov. Cieľom žalovanej, resp. účelom kúpy spomínaných nehnuteľností teda nebolo užívanie týchto
budov na poľnohospodárske či iné účely, jednalo sa len o investíciu do nehnuteľností.

16. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v rámci záverečnej reči (č.l. 676) uviedli,
že sa jedná o prípad bezdôvodného obohatenia žalovanej, ktorý plynie z užívania pozemkov vo
vlastníctve žalobcov, na ktorom sa nachádzajú stavby vo vlastníctve žalovanej, t.j. vlastník pozemkuje osobou odlišnou od vlastníka stavby. Z rozhodnutí súdov vyplýva, že užívaním pozemku zo strany
žalovaného, na ktorom je postavená stavba vo vlastníctve osoby odlišnej od osoby vlastníka pozemku,
je potrebné rozumieť a postačuje iba umiestnenie stavby a samotný titul vlastníckeho práva k stavbe,

teda jej samotnú existencia, bez ohľadu na jej reálne a možné využitie vlastníkom, možný prenájom,
prípadne prínos zisku, jej momentálny stav, polohou, zabezpečenie alebo jej spôsob nadobudnutia, čo
sú skutočnosti irelevantné pre účely nároku plynúceho z bezdôvodného obohatenia. V danom prípade
sa jedná o objektívny právny stav, bez ohľadu na zavinenie a užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu,
ktorý zakladá nepochybne bezdôvodné obohatenie vlastníka stavby na úkor vlastníka pozemku, ktoré

je povinný vydať oprávnenému, ktoré možno vyjadriť peniazmi ako protihodnotu a odplatu v rozsahu
obvyklého nájmu v čase a mieste pozemku (8Cdo/186/2018, 1Cdo/91/2010, 5Co/199/2019). Výšku
odplaty, pokiaľ nie je možná dohoda, je nutné ustáliť znaleckým dokazovaním. V danom prípade bola
určená najvyššou autoritou v oblasti znaleckého dokazovania, Slovenskou technickou univerzitou, ako
aj znalca A. L. K., ako aj iných znaleckých posudkov, ktoré boli v konaní predložené ako listinné
dôkazy a majú svoju výpovednú hodnotu, čo do výšky odplaty ako aj prierez, obraz o tomto probléme

a predmete sporu, ktorý je identicky riešený na tomto súde už 13 rokov. Generovaným dokazovaním bolo
napojednávaníustálené,žežalovanástavbuužívaamáknejprístup.Bezdôvodnéobohatenienastrane
žalovanej stále trvá, a to za celú parcelu a nie len pod jej zastavanou časťou. Pozemky nezastavané
stavbami totiž tvoria jednoliaty a prepojený celok s pozemkami zastavanými a bezprostredne susedia
s pozemkami a plochami zastavanými, sú to priľahlé a susedné pozemky a plochy, ostatné plochy,

príjazdové plochy. Zastavané časti pozemku, ktoré bezprostredne priliehajú k nezastavaným častiam
pozemku, ich dispozičné umiestnenie a členenie je podmienené umiestnenou stavbou a funkčne slúžia
pre potreby užívania stavby. Priľahlé, nezastavané pozemky sú neodmysliteľnou súčasťou stavby a jej
okolia. Nezastavané a zastavané pozemky tvoria jednoliaty celok a oplotený areál a sú za daného stavu
pre žalobcov nevyužiteľné, nemožno s nimi nakladať a užívať ich s právami vlastníka (3Co/247/2017,

8Co19/2021). Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 6.3.2014 sp. zn. 7C/181/2011 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.9.2016 sp. zn. 4Co/879/2016 je vyslovený jasný,
bezprostredný právny názor na celú vec. Rozdielom v konaniach bol iba subjekt na strane žalovaného,
od ktorého nadobudla identické stavby žalovaná kúpnou zmluvou z roku 2018. S poukazom na uvedené
navrhli žalobe vyhovieť.

17. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne v záverečnej reči (č.l. 668 p.v.) uviedla, že sa
v celom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcov
predneseným v záverečnej reči. Právne názory uvedené v predložených súdnych rozhodnutiach
nemožno absolútne paušalizovať bez zohľadnenia konkrétnych okolností tohto prípadu a tým je okrem

iného aj objektívna nemožnosť žalobcov a žalovanej dotknutý pozemok, resp. stavby užívať. Ako bolo
v konaní preukázané, žalovaná dotknuté nehnuteľnosti na pozemku žalobcov a ani dotknutý pozemok
žiadnym spôsobom neužíva, nevyvíja na nich žiadnu podnikateľskú, ekonomickú a ani akúkoľvek
inú činnosť. Riadne užívanie dotknutého pozemku a stavieb nie je ani objektívne možné, nakoľko
k dotknutému pozemku a ani stavbám nebol a nie je zabezpečený prístup, tak ako pre žalovanú, ani

pre žalobcov. Aj z uvedeného dôvodu má žalovaná za to, že pokiaľ žalobcovia nemôžu svoj pozemok
riadne užívať, nemôže na jej strane vznikať z dôvodu existencie stavieb stojacich na tomto pozemku
ani bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ je však súd toho názoru, že už samotná existencia stavieb zakladá
nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré
boli v tomto konaní preukázané, najmä neexistencia prístupu k tomuto pozemku, priznané žalobcom

bezdôvodné obohatenie za užívanie dotknutého pozemku v rozsahu väčšom ako predstavuje zastavaná
plocha dotknutého pozemku stavbami žalovanej. S ohľadom na uvedené, žalovaná navrhla, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

18. Žalovaná doložila do konania súkromný znalecký posudok č. 57/2021, vyhotovený dňa 12.11.2021

znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, A. I. O.. Úlohou znalca bolo
stanoviť všeobecnú hodnotu nájmu predmetného pozemku žalobcov. Znalec v ňom vychádzal zo
stavu nehnuteľnosti ku dňu 11.11.2021, kedy vykonal miestnu obhliadku pozemku a vyhotovil aj
fotodokumentáciu pozemku za účasti konateľa žalovanej p. M.. Skonštatoval, že pozemok je podľa listu
vlastníctva orná pôda, no v skutočnosti je to skôr zastavaná plocha a nádvorie alebo ostatná plocha.

Na pozemku sa nachádzajú hospodárske budovy a maštale a trávnaté porasty. Pozemok sa nachádza
vbývalomareálimiestnehodružstva.Vrámcianalýzyvyužitianehnuteľnostiznalecuviedol,žeparcelaje
zaťažená stavbami, ktoré nespĺňajú svoju funkciu a sú v schátranom alebo havarijnom stave a je vhodná
ich asanácia. V krajnom prípade by parcela mohla byť využitá na skladovanie materiálu alebo podobnéúčely. Pokiaľ ide o prípadné riziká spojené s využívaním nehnuteľností, znalec tieto videl v tom, že stavby
bránia plnohodnotnému využitiu parcely, ďalej v prístupe k parcele a dostupnosti inžinierskych sietí.
Znalec použil pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku metódu polohovej diferenciácie. Uviedol,

že pozemok sa nachádza v obci B., ktorá je satelitnou obcou Bratislavy. Konkrétne sa nachádza
v areáli bývalého družstva, na ktorom sú postavené stavby, hospodárske budovy a maštale. Momentálne
sa budovy nevyužívajú a sú v schátranom alebo havarijnom stave. Pozemok je súčasťou areálu
a priamo k nemu nevedie prístupová cesta a rovnako na pozemku nie sú inžinierske siete. Tie sú
však súčasťou areálu a do areálu vedie prístupová cesta. Obslužné komunikácie sú v areáli vytvorené

podľa aktuálnej potreby. Podľa UPI je plocha územia s kódom F11- areály poľnohospodárskej výroby
a rybochovu. Pozemky nie sú určené na rodinnú alebo bytovú výstavbu. Pozemok je v zastavanom
území obce a druh pozemku podľa listu vlastníctva je orná pôda. Na predmetný pozemok zasahujú
okolité stavby, ktoré neplnia svoju funkciu a sú vhodné na asanáciu. Preto to považoval za správne
zohľadniť v koeficient redukujúcich faktorov podľa skúseností. Koeficienty volil v medziach zákona
a vzhľadom na ich stav volil minimálnu až priemernú hodnotu dovoleného rozpätia. Vzhľadom na to, že

pozemok je uprostred areálu a je jeho súčasťou, odhadoval cenu za takýto samostatný pozemok ako
minimálnu. Vychádzajúc z uvedeného, po stanovení hodnoty jednotlivých koeficientov znalec stanovil
všeobecnú hodnotu pozemku žalobcov na sumu 20 371,65 €, zaokrúhlene 20 400 €. Následne stanovil
všeobecnú hodnotu nájmu za 1 m2 pozemku za rok na 0,152 €, čo je za celý pozemok 665,91
€ ročne, zaokrúhlene 670 €. V rámci mimoriadnych rizík znalec uviedol, že podľa cenovej ponuky

na realitnom trhu s prenájmami pozemkov v priemyselných alebo poľnohospodárskych oblastiach
v širokom okolí sa cena pohybuje v rozpätí od 0,20 € za m2 mesačne do 0,99 € za m2 mesačne.
Táto hodnota je porovnateľná, nakoľko všetky areály sú funkčné, oplotené, s prístupovou komunikáciu
a nie sú znehodnotené nefunkčnými stavbami. Minimálna hodnota je v danom prípade maximálna
hodnota rozpätia, v ktorom by sa mala cena za prenájom nehnuteľnosti pohybovať. Podobný prenájom

parciel v areáli družstva prenajíma obec B. podľa zmluvy v prílohe za 0,03 €/m2/rok. Túto hodnotu
znalec stanovil ako minimálnu z dovoleného rozpätia. Rozpätie je preto od 0,03 €/m2/rok do 0,20/
m2/mesiac, teda 2,4 €/m2/rok. Zohľadnené sú všetky pozitívne aj negatívne vlastnosti pozemku a po
posúdenívšetkýchfaktorov,polohyavyužitiapozemkuznalecpredpokladal,žehodnotenánehnuteľnosť
zodpovedá minimálnym hodnotám z rozpätia, čo predstavuje všeobecnú hodnotu nájmu za rok. Ním

vypočítanúhodnotupozemkuahodnotunájmupovažovalzareálnedosiahnuteľnúpredajnúcenuacenu
prenájmu.

19. Znalec A. I. O. v rámci svojho výsluchu okrem iného doplnil, že hodnotu koeficientu redukujúcich
faktorov určil na 0,30 preto, že pozemok sa nachádza v obkolesení ďalších pozemkov, je zaťažený

budovami, bez technickej infraštruktúry, prístupová cesta síce vedie do areálu, ale k pozemku sa ide
cez nespevnenú komunikáciu, ktorá nie je evidovaná v katastrálnej mape, čo je výrazný mínus. Pokiaľ
ide o regulačný list F23-B-1, ako funkčné využitie je tam uvedená funkcia na vymiestnenie alebo
transformáciu, pri indexe zastavanosti, indexe zelených plôch, podlažnosti je uvedené len, že ho určí
UPN-Z. Na tento regulačný list neprihliadal, keďže mu nič nehovoril, t.j. čo sa na pozemku dá postaviť.

V súčasnosti územný plán hovorí o kóde F11- areály poľnohospodárskej výroby a rybochovu.

20. Žalobcovia doložili do spisu súkromný znalecký posudok č. 88/2022 vyhotovený dňa 5.5.2022
znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, A. P.
Q.. Úlohou znalca bolo stanovenie všeobecnej hodnoty predmetného pozemku žalobcov za účelom

určenia výšky nájmu za tento pozemok. Znalec v ňom vychádzal zo stavu nehnuteľnosti ku dňu
20.4.2022, kedy vykonal jej obhliadku. V rámci analýzy využitia nehnuteľnosti znalec uviedol, že
toto je limitované aktuálnym územným plánom mesta B., pričom pozemok je určený na výstavbu
s bližším určením typu výstavby územným plánom zóny. V rámci analýzy prípadných rizík spojených
s využívaním nehnuteľností znalec uviedol, že neboli zistené riziká, ktoré by vplývali na využitie

nehnuteľnosti plánovanou formou. Je však potrebné odstránenie pôvodných schátralých objektov
slúžiacich na poľnohospodársku výrobu. Znalec použil pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku
metódu polohovej diferenciácie. Uviedol, že pozemok sa nachádza v okrajovej časti mesta B.
v pôvodnom areáli poľnohospodárskeho družstva. Časť areálu je využívaná ako predajňa stavební
a druhá časť, kde je aj oceňovaný pozemok, je bez využitia. Oceňovaný pozemok je rovinatý bez

priameho prístupu z verejnej komunikácie a bez možnosti priameho napojenia na verejné rozvody
inžinierskych sietí. Čiastočne je zastavaný pôvodnými stavbami, pôvodne slúžiacimi na živočíšnu
výrobu. Podľa platného územného plánu sú pozemky v celom areáli určené na zmenu funkcie využitia,
pričom v súčasnosti ešte nie je spracovaná dokumentácia na presné využitie územia. Všetky pozemkysú určené ako stavebné s možnosťou využitia so zmiešanou funkciou – bývanie, občianska vybavenosť,
šport a rekreácia, prípadne ako podnikateľské aktivity bez negatívneho dopadu na životné prostredie.
Funkčné využitie určí územný plán zóny. Ide teda o pozemok s plánovaným vyšším využitím ako

v súčasnosti. Pri budúcom využití posudzovanej zóny bude potrebné vybudovanie nových rozvodov
inžinierskych sietí a komunikácií, preto znalec neuvažoval s jestvujúcimi vybudovanými prípojkami
inžinierskych sietí. Tiež bude potrebné odstránenie pôvodných schátraných objektov slúžiacich na
poľnohospodársku činnosť a preto určil znižujúci koeficient na úrovni 0,8. Vychádzajúc z uvedeného,
po stanovení hodnoty jednotlivých koeficientov znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemku žalobcov

na sumu 234 514,93 €, zaokrúhlene 235 000 €. Následne stanovil všeobecnú hodnotu nájmu za 1 m2
pozemku za rok na 2,176 €, čo je za celý pozemok 9 533,06 € ročne, zaokrúhlene 9 500 €.

21. Znalec A. P. Q. v rámci svojho výsluchu na pojednávaní okrem iného uviedol, že územný plán
mesta B. nepočíta s využití areálu na poľnohospodársku výrobu, ale je určený na bytovú výstavbu,
športoviská a polyfunkciu. Samotný areál pozostáva z veľkého množstva pozemkov, ktoré nepatria

jednému majiteľovi. Na realizáciu bytovej výstavby bude treba tieto pozemky majetkovo vysporiadať.
Stavby na pozemkoch, ktoré slúžili poľnohospodárskej výrobe, sú nefunkčné a neslúžia na pôvodný
účel a tej je aj v rozpore s územným plánom mesta B.. Územný plán zóny určí presné využitie tohto
areálu. Tento plán ešte nie je hotový. Využitie pozemku je však už určené územným plánom mesta B..
Na základe územného plánu zóny sa môžu zmeniť už len percentá využitia na jednotlivé účely určené

v územnom pláne mesta B.. Je teda jasné, že to nebude poľnohospodárska výroba. Majetkovoprávne je
to ešte rozdrobené, čo predpokladá väčšieho investora, ktorý bude areál využívať v zmysle územného
plánu mesta B.. Pri oceňovaní pozemku je treba rešpektovať to, na čo je areál určený územným plánom
mesta B., a to ako územie určené na bytový výstavbu, komerčnú výstavbu, športoviská atď. Hoci
je areál v územnom pláne zachytený ako poľnohospodársky areál, regulačným listom je určený na

vyššie využitie, t.j. na výstavbu rodinných domov, športoviská a komerčnú výstavbu. V rámci koeficientu
redukujúcich faktorov znalec uviedol hodnotu 0,8, keď zohľadnil, že ide o rozdrobené územie, nefunkčné
stavby a majetkovoprávne vysporiadanie bude ešte určitý čas trvať.

22. Vzhľadom na to, že v konaní boli stranami sporu predložené súkromné znalecké posudky

s diametrálne odlišnými závermi znalcov ohľadne výšky obvyklého nájomného za predmetný pozemok,
súdnanávrhžalovanejuznesenímzodňa27.1.2023č.k.4C/77/2019-324nariadilznaleckédokazovanie
a ustanovil znalecký ústav Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, z odboru stavebníctvo, a to
predovšetkým za účelom určenia obvyklého nájomného za pozemok za obdobie od 2.8.2018 do
2.8.2021, ako aj za časť tohto pozemku zastavanú budovami vo vlastníctve žalovanej o výmere

1 393 m2. Znalecký ústav na základe tohto uznesenia vyhotovil znalecký posudok č. 40/2023 zo dňa
13.7.2023. Vyplýva z neho, že znalecký ústav vykonal miestnu obhliadku dňa 18.5.2023 za účasti
konateľažalovanej p.M.ažalobcu2/.Súčasťouobhliadkybolozistenieskutkovéhostavunehnuteľnosti,
vrátane možností prístupu na pozemok, identifikovanie hraníc parciel v teréne, identifikovania stavieb
ataktiežbolavyhotovenáfotodokumentáciapozemku.Znaleckýústavuviedol,žepozemoksanachádza

v oplotenom areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva. Prístup na pozemok je z verejnej spevnenej
komunikácie, čiastočne cez spevnenú areálovú komunikáciu a čiastočne cez nespevnenú areálovú
komunikáciu. Pozemok nemá priamu možnosť napojenia na všetky inžinierske siete, má možnosť
napojenia na rozvody elektriny. Ostatné inžinierske siete sú v dosahu, existuje možnosť napojenia
cez cudzie pozemky. V čase obhliadky nebol pozemok využívaný. V rámci analýzy rizík spojených

s užívaním nehnuteľnosti znalecký ústav uviedol, že pozemok je z verejnej komunikácie prístupný po
čiastočne spevnenej a čiastočne nespevnenej ceste v rámci areálových komunikácií, pričom na základe
územného plánu mesta Stupava je potrebné vybudovať dopravné napojenie. Znalecký ústav použil
pre určenie všeobecnej hodnoty pozemku metódu polohovej diferenciácie. V súvislosti s koeficientom
funkčného využitia územia znalecký ústav uviedol, že tento sa posudzuje podľa územnoplánovacej

dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu. Uvedená lokalita je riešená územným plánom mesta B..
Podľa územného plánu ide o územie určené na vymiestnenie alebo transformáciu, funkčné využitie:
zmiešané územie – bývanie, občianska vybavenosť, polyfunkcia, šport a rekreácia, podnikateľské
aktivity bez negatívneho dopadu na životné prostredie. Ako redukujúci faktor znalecký ústav uviedol
to, že v danom prípade je potreba dovybudovania dopravného napojenia na pozemok z verejnej

komunikácie a hodnotu tohto koeficienta stanovil na 0,8. Po stanovení hodnoty všetkých koeficientov
znalecký ústav stanovil všeobecnú hodnotu pozemku na 227 592,95 €. Následne stanovil všeobecnú
hodnotu nájmu za 1 m2 pozemku za rok na 2,413 €, čo je za celý pozemok 10 571,35 € ročne,
zaokrúhlene 10 600 €. Za časť pozemku o výmere 1 393 m2 zastavanú stavbami žalovanej znaleckýústav stanovil všeobecnú hodnotu nájmu na 3 361,31 €, zaokrúhlene 3 360 €. Ďalej znalecký ústav
uviedol, že na základe územnoplánovacej informácie zaslanej mu mestom B., je predmetný pozemok
súčasťou funkčnej plochy F23-B1-01 areál poľnohospodárskeho dvora, určený na transformáciu, pričom

podmienky využitia územia sú určené regulačným listom č. 138. Na základe tohto regulačného listu
má pozemok funkčné využitie: zmiešané územie – bývanie, občianska vybavenosť, polyfunkcia, šport
a rekreácia, podnikateľské aktivity bez negatívneho dopadu na životné prostredie, pričom konečnú
skladbu stanoví územný plán zóny.

23. Znalkyňa znaleckého ústavu A. L. K., P. v rámci svojho výsluchu okrem iného uviedla, že potreba
dopravného napojenia bola v znaleckom posudku zohľadnená v rámci redukujúcich faktorov a táto
zahŕňa jednak potrebu vybudovania cestného telesa, ako aj prípadné zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez cudzie pozemky. V rámci areálu sa však dostali
na predmetný pozemok. Výška koeficientu redukujúcich faktorov 0,8 predstavuje odborný znalecký
odhad, čím sa vlastne znížila hodnota pozemku o 20 %, pričom mala za to, že toto zníženie je

dostatočné. V znaleckom posudku hodnotili aktuálne využitie pozemku v rámci koeficienta intenzity
využitia a plánované využitie v rámci koeficientu funkčného využitia. Tento posledný koeficient sa určuje
podľa územnoplánovacej dokumentácie, čo je uvedené aj vo vyhláške 492/2004 Z.z.

24. Konateľ žalovanej I. M. v rámci výsluchu uviedol, že čo sa týka areálu, brána býva buď otvorená

alebo zavretá, areál teda nie je prístupný nonstop. Pri posledných troch pokusoch dostať sa do areálu
motorovým vozidlom sa mu to podarilo len raz. Riadny prístup k pozemku teda nie je stále. V rámci
odpovedí na otázky právneho zástupcu žalobcov a súdu uviedol, že areál navštívil v novembri alebo
decembri minulého roka asi o 18.00, keď sa vracal z práce a urobil aj fotografie vstupnej brány. Za
posledné tri roky tam bol asi tri alebo štyri razy. Niekedy bola brána otvorená, inokedy zavretá. Pri

vyhotovovaní znaleckého posudku bola brána otvorená. O sene v budovách žalovanej sa dozvedel až
pri vypracovaní znaleckého posudku znaleckým ústavom, keď tam bol. Nemá vedomosť o tom, komu
toto seno patrí. Budovy kúpil preto, lebo sa živí nehnuteľnosťami. Nešlo však o kúpu týchto budov,
predmetom kúpnej zmluvy boli aj iné nehnuteľnosti a to hodnotnejšie.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

29. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

31. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

32. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.33. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Ako už súd uviedol vyššie, žalobcovia zobrali žalobu čiastočne späť, a to jednak pred prvým

pojednávaním, konkrétne v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 553 € od 2.10.2019
do 5.11.2019 a následne po prvom pojednávaní v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
9 046,77 € od 6.11.2019 do 31.12.2019, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 046,77 € od
6.11.2019 do 31.12.2020 a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 279,35 € od 6.11.2019
do 31.12.2021. Keďže žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby realizovanom po prvom pojednávaní

súhlasila, súd vzal zreteľ na oba tieto právne účinné dispozitívne úkony žalobcov a konanie v uvedenej
časti zastavil (§ 145 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 C.s.p.).

37. Po čiastočných späťvzatiach žaloby sa tak žalobcovia 1/ až 3/ v prejednávanej veci domáhali voči
žalovanej, aby im zaplatila spoločne a nerozdielne sumu 52 079 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 4 379 € od 1.1.2019 až do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 10 600 € od 1.1.2020 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
10 600 € od 1.1.2021 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 600 € od
1.1.2022 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 600 € od 1.1.2023
do zaplatenia. Uvedenú istinu si uplatňovali titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl.

Občianskeho zákonníka, ktoré malo žalovanej vzniknúť tým, že v období od 2.8.2018 do 30.6.2023
užívala ich pozemok parcela registra „E“ parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 4 381 m2, zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre k. ú. B., bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, aby mi im
za to poskytla náhradu, čím žalovaná získala plnenie bez právneho dôvodu.

38. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B. (č.l. 9) mal súd za preukázané, že žalobcovia 1/
až 3/ boli ku dňu 15.8.2018 podielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku, každý s podielom 1/3.
V konaní nebolo sporné, že tento ich spoluvlastnícky vzťah k pozemku trval počas celého žalovaného
obdobia (od 2.8.2018 do 30.6.2023) a trvá až doposiaľ. Ďalej mal súd z geometrického plánu A. R.
S., P. č. 132/2017 (jeho kompletný rovnopis je založený v pripojenom spise 7C/2/2017 na č.l. 61-67),

v spojení s výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX, vedeného pre k. ú. B. (č.l. 386) za preukázané, že
časti pozemku žalobcov o celkovej výmere 1 393 m2 sú zastavané stavbami, konkrétne hospodárskymi
budovami postavenými na parcelách č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a dielňami na parcele
č. XXXX/XX. Zo spomínaného výpisu z listu vlastníctva je zrejmé, že žalovaná tieto stavby nadobudla
do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, keď vklad vlastníckeho práva v prospech

žalovanej bol povolený dňa 1.8.2018 pod č. J./2018, pričom je nesporné, že ich vlastní až doposiaľ.

39. Vzhľadom na to, že žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania žalobcami
uplatneného práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd sa najprv zaoberal touto jej námietkou.
Súd v tejto súvislosti uvádza, že pre posúdenie toho, v akej časti je právo žalobcov na vydanie

bezdôvodného obohatenia premlčané, bolo irelevantné, v akom rozsahu toto právo považovala za
premlčané žalovaná, nakoľko právnym účinkom vznesenia námietky premlčania je to, že súd skúma
premlčanie vo vzťahu k celému uplatnenému nároku (k tomu porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne z 10.10.2019 sp. zn. 4Co/144/2019).

40. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia platí špeciálna úprava uvedená v
ustanoveniach § 107 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv.
subjektívna premlčacia doba, a to dvojročná a v odseku druhom objektívna premlčacia doba, a to
trojročná, resp. v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia desaťročná. Obidve tieto doby súna sebe nezávislé a ich vzájomný vzťah je taký, že keď uplynie ktorákoľvek z nich, právo sa premlčí
a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Pokiaľ ide
o dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, táto podľa § 107 ods. 1

Občianskeho zákonníka začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniuaktosanajehoúkorobohatil.Prezačiatokplynutiatejtopremlčacejdobyjepretorozhodujúci
deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho
získal. Pre začiatok plynutia trojročnej, resp. desaťročnej objektívnej premlčacej doby je v zmysle § 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo.

V prípade plnenia získaného bez právneho dôvodu, je to okamih poskytnutia tohto plnenia.

41. Keďže v žalobe, ktorá bola súdu doručená dňa 5.11.2019, si žalobcovia uplatnili voči žalovanej právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia len za obdobie od 2.8.2018 do 2.10.2019, t. j. za menej ako dva
roky spätne od podania žaloby, je zjavné, že žaloba bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej a aj
trojročnej objektívnej doby.

42. Žalobcovia ale následne v priebehu konania žalobu dvakrát zmenili. Súd v tejto spojitosti uvádza,
že v zmysle ustálenej súdnej praxe (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 30.4.2009 sp. zn. 4 Cdo 87/2007) hmotnoprávne účinky zmenenej žaloby (týmto spôsobom novo
uplatneného nároku alebo novo uplatnenej časti nároku) nastávajú dňom, kedy súdu došla písomná

zmena žaloby. Plynutie premlčacích lehôt, pokiaľ ide o takto uplatnené práva, sa preto zastavuje týmto
dňom a nie napríklad dňom, kedy sa rozhodlo o pripustení zmeny žaloby.

43. Žalobcovia prvýkrát zmenili žalobu podaním doručeným súdu dňa 26.10.2021, keď oproti žalobe
požadovali vydanie bezdôvodného obohatenia aj za ďalšie obdobie od 3.10.2019 do 2.8.2021, pričom

rozšírenie dovtedy uplatneného práva predstavovalo sumu 16 587,31 € spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 16 587,31 € od 6.11.2019 až do zaplatenia. Žalobcovia mali vedomosť o tom,
že ich pozemok je čiastočne zastavaný stavbami patriacimi tretej osobe už z predchádzajúcich konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia vedených na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 7C/81/2011
a 7C/2/2017. O tom, že sa na ich úkor obohacuje žalovaná, získali vedomosť najneskôr dňa 9.8.2019.

Z tohto dátumu je totiž výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, vedený pre k. ú. B., ktorý žalobcovia
priložili k žalobe (č.l. 10) a z ktorého vyplýva, že vlastníčkou predmetných stavieb je práve žalovaná.
Keďže žalobcovia následne dňa 5.11.2019 podali žalobu v tejto veci a v konaní riadne pokračovali,
je nepochybné, že počas celého obdobia od 3.10.2019 do 2.8.2021 mali vedomosť o tom, že stavby
sa stále nachádzajú na ich pozemku a patria žalovanej. Je preto dôvodné konštatovať, že právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 3.10.2019 do 25.10.2019, teda viac ako dva roky
spätne od uplatnenia zmeny žaloby, je premlčané z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby (trojročná objektívna premlčacia doba tu bola zjavne dodržaná). Konkrétne išlo o sumu 570,07 €
[(9 046,77 : 365) x 23] spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 6.11.2019 do
zaplatenia.

44. Druhýkrát žalobcovia zmenili žalobu podaním doručeným súdu dňa 26.9.2023. Rozšírenie dovtedy
uplatneného práva tu spočívalo v tom, že za obdobie od 2.8.2018 do 2.8.2021 požadovali vydať vyššiu
sumu bezdôvodného obohatenia, a taktiež si uplatnili vydanie bezdôvodného obohatenia aj za ďalšie
obdobie, a to od 3.8.2021 do 30.6.2023. Konkrétne žalobcovia rozšírili uplatnené právo (viď odseky 16

až 20 odôvodnenia uznesenia súdu z č.l. 449, ktorým bola zmena žaloby pripustená): a/ za obdobie od
2.8.2018 do 31.12.2018 o sumu 611,58 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
4 379 € od 1.1.2019 do 5.11.2019 a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 611,58 € od
6.11.2019 do zaplatenia, b/ za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 o sumu 1 553,23 € spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 553,23 € od 1.1.2020 do zaplatenia, c/ za obdobie od

1.1.2020 do 31.12.2020 o sumu 1 553,23 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1 553,23 € od 1.1.2021 do zaplatenia, d/ za obdobie od 1.1.2021 do 2.8.2021 o sumu 935,44 € s úrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 935,44 € od 1.1.2022 do zaplatenia, e/ za obdobie od 3.8.2021
do 30.6.2023 o sumu 20 285,21 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 385,21 € od
1.1.2022 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 600 € od 1.1.2023 do

zaplatenia. Ako už súd skonštatoval vyššie, žalobcovia sa najneskôr 9.8.2019 dozvedeli o tom, že ich
pozemok je čiastočne zastavaný stavbami vo vlastníctve žalovanej. Z dôvodu prebiehajúceho konania
v tejto veci mali nepochybne vedomosť aj o tom, že tento stav naďalej trvá. Možno preto konštatovať, že
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti, ktorej sa týkalo vyššie uvedené rozšírenie žaloby,a to za obdobie od 2.8.2018 do 25.9.2021, teda viac ako 2 roky spätne od uplatnenia zmeny žaloby,
je premlčané z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a za obdobie viac ako tri
roky spätne od uplatnenia zmeny žaloby (od 2.8.2018 do 25.9.2020) aj z dôvodu uplynutia trojročnej

objektívnej premlčacej doby. Premlčané je teda právo na vydanie bezdôvodného obohatenia: a/ za
obdobie od 2.8.2018 do 31.12.2018 týkajúce sa sumy 611,58 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 4 379 € od 1.1.2019 do 5.11.2019 a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 611,58 € od 6.11.2019 do zaplatenia, b/ za obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2019 týkajúce sa
sumy 1 553,23 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 553,23 € od 1.1.2020

do zaplatenia, c/ za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020 týkajúce sa sumy 1 553,23 € spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 553,23 € od 1.1.2021 do zaplatenia, d/ za obdobie od
1.1.2021 do 2.8.2021 týkajúce sa sumy 935,44 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
935,44 € od 1.1.2022 do zaplatenia, e/ za obdobie od 3.8.2021 do 25.9.2021 týkajúce sa sumy 1 568,22
€ [(10 600 : 365) x 54] spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 568,22 € od 1.1.2022
do zaplatenia.

45. Keďže žalovaná sa úspešne dovolala premlčania časti uplatneného práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia, v tejto časti (rovnajúcej sa sume 6 791,77 € s vyššie konkretizovaným príslušenstvom)
nemožno žalobcom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. So zreteľom na to, že právo
žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané len sčasti, súd sa musel ďalej zaoberať

tým, či žalobcom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia skutočne vzniklo a ak áno, v akej výške.

46. V súvislosti s časťami pozemku zastavanými budovami žalovanej súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.6.2012 sp. zn. 1 Cdo 91/2010, v ktorom sa uvádza, že pokiaľ
nie je daný právny dôvod na bezodplatné užívanie pozemku (napr. zmluva), potom platí, že povinnosti

vlastníkapozemkustrpieťjehoužívaniezodpovedápovinnosťvlastníkastavbyposkytnúťmuzaužívanie
náhradu. V prípade, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady, obohacuje sa na
úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa nezmenšuje jeho majetok,
ku ktorému by za riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo. Ak ide o stavbu, ktorá je
spojená so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť, na vznik bezdôvodného obohatenia stačí už

to, že sa stavba na pozemku nachádza. V takomto prípade je totiž zastavaný pozemok užívaný (jeho
úžitková hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená a je pritom právne irelevantné,
akýmspôsobomvlastníkstavbysvojevlastníckeprávorealizuje,tedačijuužívaosobnealebojuprenajal
inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk.

47. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že v rozhodnom období od 2.8.2018 do
30.6.2023 boli časti pozemku žalobcov o výmere 1 393 m2 zastavané nehnuteľnými stavbami
(hospodárskymi budovami a dielňami) vo vlastníctve žalovanej, pričom nebolo sporné, že medzi
stranami sporu nedošlo k uzavretiu zmluvy oprávňujúcej žalovanú na bezodplatné užívanie pozemku
žalobcov. Keďže žalovaná doposiaľ žalobcom za užívanie spomínaných častí pozemku neposkytla

žiadnu finančnú náhradu, možno konštatovať, že v uvedenom období prijímala od žalobcov plnenie
bez právneho dôvodu a tým sa na ich úkor bezdôvodne obohatila v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Prijaté bezdôvodné obohatenie je žalovaná povinná podľa § 451 ods. 1 v spojení s § 456
Občianskeho zákonníka vydať žalobcom.

48. Pokiaľ ide o nezastavané časti pozemku, žalobcovia v tejto súvislosti tvrdili, že skupina
poľnohospodárov si do budov žalovanej ukladá seno na zimu pre dobytok, ktorý sa chová v ďalšej
časti priľahlých parciel (o čom by mala mať žalovaná znalosť), a tiež že po pozemku žalobcov sa chodí
s traktormi a inou technikou pri zvážaní a skladovaní sena do týchto budov. Žalovaná tieto skutkové
tvrdenia žalobcov popierala a bránila sa tým, že nielen vo svojich budovách nachádzajúcich sa na

pozemku žalobcov, ale na pozemku celkovo nevykonáva žiadnu podnikateľskú, ekonomickú a ani inú
činnosť, a že nijako nebráni žalobcom v užívaní týchto zvyšných častí pozemku.

49. Znalec A. I. O. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že v čase obhliadky dňa 11.11.2021 neboli
budovy na pozemku žalobcov užívané a v rámci výsluchu doplnil, že sa na pozemku nachádzali

aj neupravené trávnaté porasty – pravdivosti týchto tvrdení znalca nasvedčuje aj ním predložená
fotodokumentácia. Znalec A. P. Q., ktorý vykonal obhliadku predmetného pozemku dňa 20.4.2022,
v znaleckom posudku uviedol, že časť areálu je využívaná ako predajňa stavebnín a druhá časť
(kde sa nachádza i pozemok žalobcov) je bez využitia. Rovnako znalecký ústav (ktorého znalkyňavykonala obhliadku areálu dňa 18.5.2023) v znaleckom posudku skonštatoval, že v čase obhliadky nebol
pozemok využívaný – čomu nasvedčuje aj fotodokumentácia, na ktorej sú schátralé budovy žalovanej
a okolo nich neupravená trávnatá plocha. Z výsluchu konateľa žalovanej mal ale súd za preukázané,

že v čase vykonania obhliadky dňa 18.5.2023 bolo v budovách žalovanej uložené seno, pričom sa
tak stalo bez vedomia žalovanej a doposiaľ jej ani nie je známe, komu toto seno patrilo. Súd v tejto
súvislosti zdôrazňuje, že samotné uloženie sena do budov žalovanej bezpečne preukazuje len užívanie
predmetných budov tretími osobami, nie však už užívanie zvyšných, nezastavaných častí pozemku
týmito osobami. Z kópie katastrálnej mapy vzťahujúcej sa na pozemky tvoriace časť predmetného areálu

založenej v znaleckom posudku znaleckého ústavu je totiž zrejmé, že predmetné budovy žalovanej sa
z prevažnej časti nachádzajú na iných pozemkoch a súd tak nemohol vziať za preukázané, že seno
sa prevážalo do týchto budov, resp. z nich vyvážalo práve cez pozemok žalobcov. Fotodokumentácia
doložená žalobcami do spisu, na ktorej je zachytené seno v budovách žalovanej (č.l. 643-645, 647-649),
bola vyhotovená až 16.1.2024, teda viac ako pol roka od konca rozhodného obdobia. Pre posúdenie
toho, kde presne a v akom množstve bolo seno do 30.6.2023 uložené a v nadväznosti na to, či boli

nezastavané časti pozemku žalobcov v súvislosti so skladovaním sena v budovách žalovanej užívané
tretími osobami, je preto nepoužiteľná. Je však potrebné uviesť, že aj keby bolo v konaní preukázané
užívanienezastavanýchčastípozemkužalobcovtretímiosobami,navydaniebezdôvodnéhoobohatenia
za toto užívanie by boli povinné práve tieto tretie osoby a nie žalovaná, bez vedomia ktorej tretie osoby
jej stavby a zároveň aj nezastavané časti pozemku žalobcov užívali. Vychádzajúc z uvedeného, berúc

na zreteľ, že aj spomínané vyjadrenia znalcov a nimi pripojená fotodokumentácia nasvedčujú tomu, že
nezastavané časti pozemku neboli nikým užívané, súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že
žalovaná v rozhodnom období nezastavané časti ich pozemku fakticky užívala.

50. Súd mal preukázané, že žalovaná je okrem predmetných stavieb sčasti stojacich na pozemku

žalobcov, vlastníčkou aj iných stavieb v areáli (k tomu porovnaj výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre
k. ú. B. a satelitnú mapu areálu v znaleckom posudku A. P. Q.). Pokiaľ ide o pozemky, z porovnania
výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. B. a kópie z katastrálnej mapy v znaleckom posudku
znaleckého ústavu je zrejmé, že žalovaná je vlastníčkou pozemkov parcelné číslo XXXX/XXX (nad
predmetnými stavbami) a parcelné číslo XXXX/X (pod týmito stavbami). Vlastníctvo žalobkyne k ďalším

pozemkom v areáli ale preukázané nebolo. Vychádzajúc z uvedeného a satelitnej mapy predmetného
areálu v znaleckom posudku A. P. Q. možno konštatovať, že areál tvorí veľké množstvo pozemkov,
z ktorých len dva sú vo vlastníctve žalovanej, jeden v spoluvlastníctve žalobcov a vlastníkmi ostatných
sú tretie osoby. V žiadnom prípade tak neobstojí tvrdenie žalobcov, že žalovaná je vlastníčkou celého
areálu.

51. Predmetný pozemok žalobcov sa nachádza v prvej polovici tohto oploteného areálu, pomerne blízko
k vstupnej bráne, ktorá predstavuje jediný plnohodnotný vstup (teda taký, ktorý umožňuje aj prejazd
motorovým vozidlom) do areálu. Žalobcovia totiž existenciu ďalšieho vstupu do areálu cez parcelu č.
XXXX/X v konaní ničím nepreukázali a za riadny vstup do areálu nemožno považovať ani prípadný vstup

cez prevádzku stavebnín. Žalovaná tvrdila, že vstupná brána do areálu býva pravidelne uzamknutá, toto
svoje tvrdenie ale v konaní nepreukázala. Z výsluchu jej konateľa totiž vyplynulo len to, že brána býva
niekedy otvorená a niekedy zatvorená, čo nie je dostatočne konkretizované vyjadrenie. Je však zjavné,
že konateľ žalovanej do areálu nechodí pravidelne, keďže podľa jeho vlastného vyjadrenia tam bol za
posledné tri roky len tri alebo štyrikrát, z toho naposledy v novembri minulého roka o 18.00 hod. (teda

potme), kedy bol areál zatvorený. Uzamknutie oploteného areálu v takýchto večerných hodinách sa však
dá logicky očakávať, obzvlášť, keď z fotodokumentácie predloženej žalobcami je zjavné, že sa v blízkosti
brány nachádza uložený stavebný materiál patriaci stavebninám. Pokiaľ žalovaná doložila do spisu
fotografiuvstupnejbrányznovembra2023,naktorejjetátobránazadennéhosvetlazatvorená(č.l.616),
žalobcovia doložili fotografie tej istej brány z 12.1.2024, kedy bola už ráno pred 9.00 hod. otvorená (č.l.

634 až 637) a z 15.1.2024, z ktorých je zrejmé, že bola otvorená ešte aj podvečer po 16.00 hod. (č.l. 638
až 640). Všetky vyššie uvedené fotografie boli ale vyhotovené až po rozhodnom období a pre posúdenie,
či brána bývala v tomto období pravidelne zamknutá alebo odomknutá, nie sú preto smerodajné. Súd
všakpoukazujenato,žepredmetnýpozemokbolbezproblémovprístupnývčaseobhliadokvykonaných
tromi znalcami za účelom vyhotovenia znaleckých posudkov, a to postupne 11.11.2021 (zo znaleckého

posudku A. I. O. vyplýva, že aj za účasti konateľa žalovanej), ďalej 20.4.2022 (kedy obhliadku vykonal A.
P. Q.) a 18.5.2023 (okrem znalkyne znaleckého ústavu tam bol prítomný aj konateľ žalovanej a žalobca
2/). V znaleckom posudku znaleckého ústavu sa naviac ešte nachádzajú snímky vstupu do predmetného
areálu(zverejnenénainternete)zaugusta2018,zjúla2019azmája2021,zktorýchvyplýva,ževstupnábránabolacezdeňzakaždýmotvorená.Zuvedenýchdôkazovmalsúdzapreukázané,ževstupnábrána
do areálu bola v denných hodinách počas rozhodného obdobia pravidelne otvorená, v dôsledku čoho
možno konštatovať, že bol dostatočne dostupný aj pozemok žalobcov, čo napokon uvádzali aj samotní

žalobcovia. V konaní pritom nebolo ničím preukázané, že by žalovaná v rozhodnom období od 2.8.2018
do 30.6.2023 disponovala kľúčmi od vstupnej brány, alebo rozhodovala o tom, kedy bude táto brána
otvorená a kedy zatvorená (žalobcovia uvedené ani len netvrdili). Neprichádza preto do úvahy, že by
žalovaná v rozhodnom období v súvislosti so vstupom do areálu nejakým spôsobom bránila žalobcom
v prístupe na ich pozemok a v užívaní nezastavaných častí tohto pozemku.

52. Pokiaľ žalobcovia povinnosť žalovanej vydať im bezdôvodného obohatenie aj za nezastavané
časti ich pozemku vyvodzovali z toho, že nezastavané časti pozemku tvoria jednoliaty celok s jeho
zastavanými časťami a za daného stavu sú pre nich nevyužiteľné, keďže s nimi nemôžu samostatne
nakladať a ani ich prenajímať tretím osobám, súd sa s týmto ich názorom nestotožňuje. V tejto spojitosti
poukazuje na nesporné tvrdenie žalobcov, podľa ktorého pozemok parc. č. XXXX jeho vlastník -

spoločnosť SiteINVEST s.r.o. prenajíma stavebninám v susedstve. Podľa výpisu z listu vlastníctva
č. XXXX pre k. ú. B. (č.l. 568) ide o parcelu registra „E“ parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 4
086 m2. Zo satelitnej mapy areálu nachádzajúcej sa v znaleckom posudku A. P. Q. vyplýva, že je
to susedný pozemok, ktorý má spoločnú hranicu s pozemkom žalobcov. Aj táto parcela je sčasti
zastavaná tromi budovami vo vlastníctve žalovanej, pričom na jej nezastavanej časti je vidno uložený

stavebný materiál. Z uvedeného je zjavné, že aj pozemok zastavaný takýmito stavbami možno užívať,
resp. ho prenajať tretej osobe, keď predmetom nájomnej zmluvy v zmysle § 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka tu nepochybne môžu byť jeho nezastavané časti. Žalobcom nič nebránilo v tom, aby si
nezastavané časti svojho pozemku vhodne upravili tak, aby ich mohli sami užívať, resp. prenajať tretej
osobe (napr. ako odstavnú, či úložnú plochu ako je tomu na vedľajšom pozemku). Možnosť využitia

pozemku žalobcov na skladové a obdobné účely napokon výslovne skonštatoval aj znalec A. I. O.
vo svojom znaleckom posudku. Len z toho, že žalobcovia nezastavané časti pozemku v rozhodnom
období nemali ako využiť a nepodarilo sa im nájsť ani záujemcu o prenájom týchto častí pozemku, resp.
záujemcu o kúpu celého pozemku, nemožno vyvodzovať, že nezastavané časti pozemku sa v období
od 2.8.2018 do 30.6.2023 v dôsledku existencie budov na nich stojacich nedali užívať. Pokiaľ žalobcovia

poukazovali na závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave z 28.9.2016 sp. zn.
4Co/879/2014 (vec Okresného súdu Malacky sp. zn. 7C/181/2011), na základe ktorých im bolo priznané
bezdôvodné obohatenie aj za nezastavané časti pozemku, tento ich poukaz je nenáležitý. Krajský súd
v Bratislave v uvedenej veci totiž vychádzal z iného skutkového stavu, keďže mal preukázané, že
právna predchodkyňa žalovanej reálne užívala nielen budovy sčasti stojace na pozemku žalobcov, ale

aj jeho nezastavané časti, pričom disponovala celým areálom, ovládala ho a rozhodovala o spôsobe
jeho využitia, čo ale v prejednávanej veci vo vzťahu k žalovanej v žiadnom prípade preukázané nebolo.

53. Vzhľadom na to, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že žalovaná v rozhodnom období od 2.8.2018
do 30.6.2023 užívala nezastavané časti ich pozemku, a ani to, že by im akokoľvek bránila v užívaní

týchto častí pozemku, možno konštatovať, že žalovanej v súvislosti s nezastavanými časťami pozemku
žalobcov nevzniklo ani žiadne bezdôvodné obohatenie. Žalobcovia tak majú voči žalovanej právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia len za užívanie tých častí pozemku, ktoré boli zastavané stavbami
vo vlastníctve žalovanej, t.j. len z výmery pozemku o veľkosti 1 393 m2.

54. V súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia vzniknutého titulom užívania cudzej nehnuteľnosti
(pozemku) bez právneho dôvodu súd uvádza, že majetkovým vyjadrením takto získaného prospechu
je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie
veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci),
ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob; najčastejšie ide o

nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol
nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy (k
tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17.6.2019 sp. zn. 8 Cdo 186/2018).

55. Žalobcovia spočiatku pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzali zo znaleckého

posudku A. N. H. č. 257/2012 zo dňa 16.12.2012, ktorý bol vyhotovený pre potreby konania vedeného
na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 7C/181/2011 a v ktorom bola všeobecná hodnota nájmu za celý
pozemok žalobcov stanovená na sumu 9 046,77 € ročne, t.j. 2,065 € za 1 m2 ročne. Žalovaná v reakcii
na to predložila súkromný znalecký posudok A. I. O. č. 57/2021 zo dňa 12.11.2021, ktorý určil všeobecnúhodnotu nájmu vo výške 0,152 € za 1 m2 pozemku ročne, čo je za celý pozemok zaokrúhlene 670 €
ročne. Žalobcovia na to doložili súdu súkromný znalecký posudok A. P. Q. č. 88/2022 zo dňa 5.5.2022,
ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu na 2,176 € za 1 m2 pozemku ročne, čo za celý pozemok

po zaokrúhlení predstavovalo sumu 9 500 € ročne. Následne súdom ustanovený znalecký ústav určil
všeobecnú hodnotu nájmu za 1 m2 pozemku za rok na 2,413 €, čo je za celý pozemok 10 571,35
€ ročne, zaokrúhlene 10 600 €. Za časť pozemku o výmere 1 393 m2 zastavanú stavbami žalovanej
znalecký ústav stanovil všeobecnú hodnotu nájmu na 3 361,31 €, zaokrúhlene 3 360 €. Kým žalobcovia
sa so závermi znaleckého ústavu stotožnili a v nadväznosti na ne následne požadovali od žalovanej

bezdôvodné obohatenie vo výške 10 600 € ročne za celý pozemok, žalovaná s takto určenou výškou
obvyklého nájomného nesúhlasila.

56. Znalec A. I. O., o ktorého závery žalovaná opierala svoje námietky, vo svojom znaleckom
posudku určil všeobecnú hodnotu pozemku žalobcov (od ktorej sa odvíja aj výška všeobecnej hodnoty
nájmu) na sumu 20 371,65 €, pričom znalecký ústav ju stanovil diametrálne odlišne, a to na sumu

227 592,95 €. Tento rozdiel vyplynul z toho, že znalec O. oproti znaleckému ústavu použil pri
výpočte všeobecnej hodnoty pozemku nižšie hodnoty niektorých koeficientov, týkalo sa to najmä
koeficientu všeobecnej situácie, koeficientu intenzity využitia, koeficientu funkčného využitia územia
a koeficientu redukujúcich faktorov. Kým znalec O. stanovil hodnotu koeficientu všeobecnej situácie len
na 0,80, vychádzajúc z toho, že ide o stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, resp. priemyselné

a poľnohospodárske oblasti obcí a miest do 10 000 obyvateľov, znalecký ústav na rozdiel od neho
zohľadnil, že z hľadiska všeobecnej situácie tu ide o poľnohospodársku oblasť mesta Bratislava, t.j.
mestanad50000obyvateľov,zčohovyplývaajzvýšenýzáujemonehnuteľnosti,apretopoužilkoeficient
1,30. V súvislosti s koeficientom intenzity využitia územia znalecký ústav uviedol, že tento sa určuje
podľa skutočného využitia pozemku k rozhodnému dátumu. Keďže v čase obhliadky sa na pozemku

nachádzali nevyužívané poľnohospodárske budovy, znalecký ústav vychádzal z kategórie „nebytové
budovy alebo budovy s nízkym využitím, poľnohospodárske budovy a sklady bez využitia“ a určil
hodnotu koeficientu 0,95. Zaradenie do kategórie „hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov“,
ako to urobil znalec O. pri súčasnom určení koeficientu 0,50, považoval za nesprávne, nakoľko na
hospodárskych dvoroch sa spravidla nenachádzajú budovy. Pri koeficiente funkčného využitia územia

znalecký ústav uviedol, že sa posudzuje podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej k rozhodnému
dátumu. Znalecký ústav, opierajúc sa aj o územno-plánovaciu informáciu zaslanú mu Mestom B., dospel
kzáveru,žepredmetnýpozemokjepodľaúzemnéhoplánuMestaB.súčasťoufunkčnejplochyF23-B-01
– Areál poľnohospodárskeho dvora, určený na transformáciu, pričom podmienky jeho využitia sú určené
regulačným listom č. 138. Na základe tohto regulačného listu má pozemok funkčné využitie „zmiešané

územie – bývanie, občianska vybavenosť, polyfunkcia, šport a rekreácia, podnikateľské aktivity bez
negatívnehodopadunaživotnéprostredie“,pričomkonečnúskladbustanovíúzemnýplánzóny.Hodnotu
koeficientu preto znalecký ústav určil z kategórie „plochy obytných a rekreačných území (obytná alebo
rekreačná poloha)“ a s poukazom na atraktivitu posudzovanej lokality a zastavovacie podmienky stanovil
koeficient 1,10. Naproti tomu znalec O. vychádzal z toho, že pozemok je súčasťou funkčnej plochy F11 –

Areály poľnohospodárskej výroby a rybochovu, pričom v rámci svojho výsluchu uviedol, že na regulačný
list č. 138 vôbec neprihliadal, nakoľko z neho nemal dostatok informácií o tom, čo sa dá na pozemku
postaviť. Pozemok preto zaradil do kategórie „výrobné územia s prevahou plôch pre poľnohospodársku
výrobu (poľnohospodárska poloha), osídlenia marginalizovaných skupín obyvateľstva“ a zvolil koeficient
0,90. Pokiaľ ide o koeficient redukujúcich faktorov, znalec O. stanovil jeho hodnotu na 0,30 s poukazom

na to, že pozemok sa nachádza v obkolesení ďalších pozemkov, je zaťažený budovami, bez technickej
infraštruktúry, prístupová cesta síce vedie do areálu, ale k pozemku sa ide cez nespevnenú komunikáciu,
ktorá nie je evidovaná v katastrálnej mape. Znalecký ústav zvolil hodnotu koeficientu 0,80, čo odôvodnil
tým, že je potrebné vybudovať dopravné napojenie na pozemok z verejnej komunikácie. Skonštatoval,
že v zmysle prílohy k vyhláške sa rozdielne vlastníctvo budovy a pozemku nemôže v tomto prípade

hodnotiť ako redukujúci faktor. Znalkyňa znaleckého ústavu svojou následnou výpoveďou k redukujúcim
faktorom doplnila, že každý pozemok je v obkolesení iných pozemkov. V rámci chýbajúceho dopravného
napojenia je myslené nielen samotné vybudovanie cestného telesa, ale aj prípadné zriadenie vecného
bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez cudzie pozemky. Skutočnosť, že sa v blízkosti
nenachádzajú inžinierske siete, bola zohľadnená už v koeficiente technickej infraštruktúry a nemôže byť

zohľadnená dvakrát. Zdôraznila, že výška koeficientu predstavuje odborný znalecký odhad, vlastne sa
tým hodnota pozemku znížila o 20 % a mala za to, že redukujúce faktory boli dostatočne zohľadnené.
Na otázku žalovanej, či v znaleckom posudku bol hodnotený aktuálny stav pozemku alebo jeho tzv.
plánované vyššie využitie v zmysle územného plánu, znalkyňa uviedla, že sa hodnotilo oboje. Aktuálnystav pozemku sa v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. hodnotil v rámci koeficientu intenzity využitia a jeho
plánované budúce využitie v zmysle územného plánu v rámci koeficientu funkčného využitia pozemku.
Súd napokon dodáva, že znalecký ústav vo svojom znaleckom posudku taktiež skonštatoval, že Zmluva

č. 389663 o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, na ktorú znalec
O. odkazoval v znaleckom posudku, v ktorej si Mesto B. dohodlo s nájomcom prenájom ornej pôdy za
sumu 88,33 € ročne (0,037 € za 1 m2 za rok), sa týkala pozemkov, ktoré majú v zmysle územného
plánu Mesta B. určené funkčné využitie „areály poľnohospodárskej výroby a rybochovu“ a na rozdiel od
pozemku žalobcov nie sú určené na transformáciu. Znalecký ústav ju preto nemohol vziať do úvahy ako

nájomnú zmluvu týkajúcu sa pozemku s porovnateľným účelom využitia.

57. Vyššie uvedené závery znaleckého ústavu, ako aj ostatné jeho závery obsiahnuté v znaleckom
posudku, súd považuje za logické a presvedčivé, pričom možno konštatovať, že znalecký ústav sa
v rámci odôvodnenia svojho znaleckého posudku v spojení s následným výsluchom jeho znalkyne
dostatočne vysporiadal aj s odlišnými závermi znalca A. I. O. a tým aj s argumentáciou žalovanej,

ktorá z tohto jeho znaleckého posudku vychádzala. Zároveň je potrebné uviesť, že výška všeobecnej
hodnoty ročného nájmu za pozemok žalobcov určená súkromným znaleckým posudkom A. I. O.,
ktorý predložila do konania žalovaná, je celkom odlišná od výšky stanovenej vo všetkých znaleckých
posudkoch, ktoré boli doposiaľ za týmto účelom vyhotovené, či už v tomto konaní (žalobcami predložený
súkromný znalecký posudok A. P. Q. – 9 500 €), alebo v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp.

zn. 7C/181/2011 (znalecký posudok č. 257/2012 súdom ustanoveného znalca A. N. H. – 9 046,77 €,
žalobcami predložený znalecký posudok č. 81/2012 A. L. F., P. – 11 300 €). Naopak, znalecký posudok
znaleckého ústavu je s uvedenými znaleckými posudkami pokiaľ ide o výšku všeobecnej hodnoty nájmu
za pozemok žalobcov v zásade súladný. Súd preto za podklad pre svoje rozhodnutie vzal znalecký
posudok znaleckého ústavu. Žalovaná síce navrhovala vykonať ešte kontrolné znalecké dokazovanie

znaleckým ústavom, súd ale naň nevidel žiaden rozumný dôvod, keďže (ako už bolo uvedené vyššie)
znalecký ústav sa s odlišnými závermi znaleckého posudku A. I. O., o ktoré sa žalovaná argumentačne
opierala, vysporiadal a samotné laické názory žalovanej na túto odbornú otázku neboli spôsobilé
spochybniť správnosť záverov znaleckého ústavu. Vykonanie žalovanou navrhnutého kontrolného
znaleckého dokazovania by za týchto okolností bolo nadbytočné a nehospodárne. Z rovnakých dôvodov

súd neumožnil žalovanej ani predložiť do konania takýto súkromný kontrolný znalecký posudok.
Žalovaná v tejto súvislosti nemohla utrpieť žiadnu ujmu na svojich procesných právach, keďže súd jej
v dostatočnej miere umožnil procesne reagovať na pre ňu nepriaznivý súkromný znalecký posudok
predložený žalobcami už tým, že na jej návrh nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom.

58. Zo znaleckého posudku znaleckého ústavu mal teda súd za preukázané, že obvyklá výška
nájomného za 1 m2 pozemku žalobcov v období od 2.8.2018 do 2.8.2021 bola 2,413 €, čo pri
výmere 1 393 m2 predstavuje zaokrúhlene sumu 3 360 € ročne. Túto výšku obvyklého nájomného súd
aplikoval aj na zvyšné, až po vyhotovení tohto znaleckého posudku uplatnené obdobie od 3.8.2021
do 30.6.2023. Tu je ale potrebné zohľadniť, že v zmysle vyššie uvedených záverov súdu je právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 3.10.2019 do 25.10.2019 a za obdobie od 3.8.2021 do
25.9.2021 v celom rozsahu premlčané. Žalobcom preto možno priznať právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia z výmery pozemku o veľkosti 1 393 m2 len za obdobia od 2.8.2018 do 2.10.2019, ďalej od
26.10.2019 do 2.8.2021 a od 26.9.2021 do 30.6.2023. V rámci bezdôvodného obohatenia žalovanej za
obdobia od 2.8.2018 do 2.10.2019 a od 26.10.2019 do 2.8.2021 je treba zároveň vziať do úvahy, že

v zmysle žaloby a prvej zmeny žaloby si žalobcovia za tieto obdobia uplatňovali vydanie bezdôvodného
obohatenia vychádzajúc zo znaleckého posudku A. H. vo výške 9 046,77 € ročne za celý pozemok.
Následne druhou zmenou žaloby žalobcovia reagovali na znalecký posudok znaleckého ústavu a na
základe neho za tieto obdobia žiadali 10 600 € ročne za celý pozemok. Žalovaná si však vo vzťahu
k tomuto rozšíreniu (navýšeniu) uplatneného práva o sumu 1 553,23 € ročne za celý pozemok úspešne

uplatnila námietku premlčania, a to aj za obdobia od 2.8.2018 do 2.10.2019 a od 26.10.2019 do
2.8.2021. Uvedené znamená, že súd môže žalobcom za tieto obdobia od 2.8.2018 do 2.10.2019 a od
26.10.2019 do 2.8.2021 priznať právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzajúc len zo sumy
9 046,77 € ročne za celý pozemok, čo pri výmere 1 393 m2 predstavuje sumu 2 876,55 € ročne. Pri
výpočte bezdôvodného obohatenia za zvyšné obdobie od 26.9.2021 do 30.6.2023, ktorého sa námietka

premlčania nijako nedotkla, mohol súd vychádzať zo sumy 3 360 € ročne vyplývajúcej zo znaleckého
posudku znaleckého ústavu.59. Súd preto priznal žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia žalovanej za obdobie od 2.8.2018 do
31.12.2018 (152 dní) sumu 1 197,91 € [(2 876,55 : 365) x 152], za obdobie od 1.1.2019 do 2.10.2019
(275 dní) sumu 2 167,26 € [(2 876,55 : 365) x 275], za obdobie od 26.10.2019 do 31.12.2019 (67 dní)

sumu 528,02 € [(2 876,55 € : 365) x 67], za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020 (1 rok) sumu 2 876,55
€, za obdobie od 1.1.2021 do 2.8.2021 (214 dní) sumu 1 686,53 € [(2 876,55 € : 365) x 214], za obdobie
od 26.9.2021 do 31.12.2021 (97 dní) sumu 892,93 € [(3 360 € : 365) x 97], za obdobie od 1.1.2022 do
31.12.2022 (1 rok) sumu 3 360 € a za obdobie od 1.1.2023 do 30.6.2023 (pol roka) sumu 1 680 €, čo
spolu predstavuje sumu 14 389,20 €. Vychádzajúc z uvedeného súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka per analogiam) sumu
14 389,20 € a vo zvyšnej časti uplatnenej istiny vo výške 37 689,80 € (52 079 € - 14 389,20 €) žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

60. Žalobcovia si popri istine uplatňovali aj úroky z omeškania. Konkrétne po pripustení poslednej zmeny
žalobypožadovalizaobdobieod2.8.2018do31.12.2018úrokyzomeškaniavovýške5%ročnezosumy

4379€od1.1.2019aždozaplatenia,zaobdobieod1.1.2019do31.12.2019úrokyzomeškaniavovýške
5 % ročne zo sumy 10 600 € od 1.1.2020 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020 úroky
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 600 € od 1.1.2021 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2021
do 31.12.2021 úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 600 € od 1.1.2022 do zaplatenia
a za obdobie od 1.1.2022 do 31.12.2022 úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 600 € od

1.1.2023 do zaplatenia. V prípade vydania bezdôvodného obohatenia ide o situáciu, kedy čas splnenia
dlhu nie je medzi stranami dohodnutý, nevyplýva z právneho predpisu a ani z rozhodnutia súdu. Vo veci
je preto treba aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v takýchto prípadoch sa dlh
stane splatný prvý deň po tom, čo veriteľ dlžníka o plnenie požiadal. V prejednávanej veci žalobcovia
ničím nepreukázali, že by žalovanú pred podaním žaloby a následne pred uplatnením zmien žaloby

vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia za jednotlivé žalobcami uplatňované obdobia. Za úkon
nahradzujúci takúto výzvu je však možné považovať práve žalobu a jej následné zmeny.

61. Priznané sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 1 197,91 € za obdobie od 2.8.2018 do
31.12.2018 a vo výške 2 167,26 € za obdobie od 1.1.2019 do 2.10.2019 boli uplatnené už v žalobe,

ktorá bola žalovanej doručená dňa 28.9.2021. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka sa tak uvedené
sumy stali splatnými až 29.9.2021 a žalovaná sa s ich plnením dostala do omeškania 30.9.2021, kedy
bola výška úrokov z omeškania 5 % ročne. Súd preto priznal žalobcom v súvislosti z bezdôvodným
obohatením žalovanej za obdobie od 2.8.2018 do 31.12.2018 úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1 197,91 € od 30.9.2021 do zaplatenia a za obdobie od 1.1.2019 do 2.10.2019 im priznal úroky

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 167,26 € od 30.9.2021 do zaplatenia.

62. Priznané sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 528,02 € za obdobie od 26.10.2019 do
31.12.2019,vovýške2876,55€zaobdobieod1.1.2020do31.12.2020avovýške1686,53€zaobdobie
od1.1.2021do2.8.2021boližalobcamiuplatnenévrámcizmenyžalobydoručenejsúdudňa26.10.2021,

ktorá bola doručená žalovanej 14.11.2021. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka sa uvedené sumy
stali splatnými až 15.11.2021 a žalovaná sa s ich plnením dostala do omeškania 16.11.2021, kedy
bola výška úrokov z omeškania 5 % ročne. Súd preto žalobcom priznal v súvislosti s bezdôvodným
obohatením žalovanej za obdobie od 26.10.2019 do 31.12.2019 úroky z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 528,02 € od 16.11.2021 do zaplatenia, za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020 úroky

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 876,55 € od 16.11.2021 do zaplatenia a za obdobie od
1.1.2021 do 2.8.2021 úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 686,53 € od 16.11.2021 do
zaplatenia.

63. Priznané sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 892,93 € za obdobie od 26.9.2021 do

31.12.2021, vo výške 3 360 € za obdobie od 1.1.2022 do 31.12.2022 a vo výške 1 680 € za obdobie od
1.1.2023 do 30.6.2023 boli žalobcami uplatnené v rámci zmeny žaloby doručenej súdu dňa 26.9.2023,
ktorá bola doručená žalovanej 12.10.2023. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka sa uvedené sumy
stali splatnými až 13.10.2023 a žalovaná sa s ich plnením dostala do omeškania 14.10.2023, kedy bola
výška úrokov z omeškania 9,50 % ročne. Keďže súd je viazaný petitom žaloby, nemohol žalobcom

priznať viac ako požadovali, t.j. úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne, ale len nimi uplatnených
5 % ročne. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobcom priznal v súvislosti s bezdôvodným obohatením
žalovanej za obdobie od 26.9.2021 do 31.12.2021 úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
892,93 € od 14.10.2023 do zaplatenia a za obdobie od 1.1.2022 do 31.12.2022 úroky z omeškania vovýške 5 % ročne zo sumy 3 360 € od 14.10.2023 do zaplatenia. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobcovia
si v súvislosti s bezdôvodným obohatením žalovanej za obdobie od 1.1.2023 do 30.6.2023 žiadne úroky
z omeškania neuplatnili. Vo zvyšnej časti žalobcami požadovaných úrokov z omeškania súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol.

64. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

67. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal len z uplatnenej istiny, t.j. sumy

52 079 €. Keďže čiastočné späťvzatia žaloby sa týkali iba príslušenstva, a to časti uplatnených úrokov
z omeškania, na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nemali žiaden vplyv. Žalobcovia mali
úspechvčastisumy14389,20€,ktorápredstavuje27,63%zpredmetukonania.Žalovanábolaúspešná
vo zvyšnej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, t.j. v časti sumy 37 689,80 €, čo predstavuje 72,37
% z predmetu konania. V konaní tak bola úspešnejšia žalovaná, ktorej vznikol voči žalobcom nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 44,74 % (72,37 – 27,63). Súd preto priznal žalovanej voči žalobcom
nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu44,74%stým,žežalobcoviasúpovinníjejtútonáhraduzaplatiť
spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).