Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Moskvičová, PhD.

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 48C/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424202096
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Moskvičová PhD.LL.M.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424202096.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX
C., zast.: advokátska kancelária AK I AK s.r.o., Suché mýto 6, 811 03 Bratislava, IČO: 54 844 762,
proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX C., zast.: Mgr. Miroslava Antlová,
advokátka, Ílová 11, 841 07 Bratislava, IČO: 31 819 575, o určenie splatnosti dlhu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou podpísanému súdu dňa 20.02.2024 sa žalobkyňa domáhala určenia splatnosti
dlhu žalovaného z titulu náhrady za zákonný dedičský podiel žalobkyne k nehnuteľnosti bližšie
špecifikovanej v petite žaloby vo výške 90.000,- eur uplynutím 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku

a zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Podanímdošlýmsúdudňa29.08.2024zobralažalobkyňasvojužalobuvcelomrozsahuspäť,nakoľko
medzi stranami sporu došlo dňa 27.08.2024 k uzatvoreniu Dohody o splnení záväzku, ktorú priložila
ako prílohu k podaniu. Zároveň žiadala, aby súd konanie s poukazom na ust. § 145 ods. 1 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) zastavil a priznal jej nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. Ako dôvod priznania tohto nároku uviedla správanie žalovaného, ktorý sa
podľa jej názoru, pred podaním žaloby zámerne vyhýbal riešeniu veci mimosúdnou cestou. Z uvedeného
dôvodu adresovala žalovanému dňa 24.10.2023 predžalobnú výzvu, na ktorú žalovaný reagoval e-
mailom prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Z obsahu e-mailovej komunikácie medzi advokátom
žalobkyne a advokátkou žalovaného zo dňa 17.11.2023 (ktorá tvorí súčasť súdneho spisu) vyplýva, že
žalobkyňa sa snažila vec vyriešiť mimosúdnou cestou, pričom žalovanému sama navrhla alternatívy

mimosúdneho urovnania. Na predmetné návrhy žalobkyne žalovaný reagoval tak, že údajne „nemá
dôvod uzatvárať akúkoľvek dohodu, resp. darovaciu zmluvu, nad rámec dedičskej dohody obsiahnutej v
rozhodnutí o prejednaní dedičstva (v uznesení), avšak má záujem na zmierlivom riešení veci“. Napriek
tomu, že žalovaný uvádzal, že má záujem vec riešiť mimosúdnou cestou, žalobkyni nenavrhol žiadne
možné formy dohody a neprejavil žiaden záujem vec vyriešiť mimosúdne. Žalovaný k zosplatneniu dlhu
napokon pristúpil až po tom, čo sa o podanej žalobe dozvedel od svojho právneho zástupcu, ktorý dňa

11.06.2024 nahliadol do elektronického súdneho spisu. Mala za to, že žalovaný tak pod ťarchou podanej
žaloby nielen že pristúpil k zosplatneniu dlhu, ale tento aj v celom rozsahu uhradil (žalobkyni bola suma
pripísaná na účet dňa 28.08.2024). Je teda zrejmé, že žalovaný svojim správaním vyvolal u žalobkyne
nevyhnutnosť spaťvzatia dôvodne podanej žaloby a z toho dôvodu mu možno dôvodne pričítať procesné
zavinenie trov konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP.

3. Dňa 09.09.2024 doručil žalovaný súhlas so späťvzatím žaloby, pričom potvrdil skutočnosť, že medzi
stranami sporu došlo k mimosúdnemu urovnaniu sporu s výnimkou dohody strán o nároku na náhradutrov súdneho konania. Uviedol, že sa k tejto otázke vyjadril už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa
29. 07. 2024, a na svojom stanovisku a návrhu k otázke nároku na náhradu trov konania trvá. V tejto
veci opakovane podrobnejšie argumentoval protistrane v e-mailovej komunikácii právnych zástupcov

v rámci mimosúdnych rokovaní, konkrétne v e-mailovej správe zo dňa 23. 08. 2024, ktorú adresovala
právna zástupkyňa žalovaného advokátovi žalobkyne, a zdôraznil, že táto posledná e-správa zostala
zo strany právneho zástupcu žalobkyne bez e-mailovej reakcie. Bol toho názoru, že argumentačne
a aj predloženými dôkazmi obhájil svoj postoj nepriznať ani jednej strane sporu nárok na náhradu
trov konania a to s poukazom na ust. § 257 CSP. Ako dôkaz priložil e-mailové komunikačné vlákno

právnych zástupcov strán sporu v časovom rozpätí od 09.08.2024 do 23.08.2024, v ktorom je práve
v e-mailovej správe zo dňa 23.08.2024, adresovanej právnou zástupkyňou žalovaného advokátovi
žalobkyne preukázané, že žaloba bola podaná nedôvodne a predčasne (žalobkyňa vedela o pláne
žalovanéhovycestovaťdoAustráliezaúčelomštúdiaajehonávratevr.2025),asituácia,vktorejsaocitli
zúčastnené strany sporu, bola spôsobená neurčitosťou dikcie dedičskej dohody, ktorej dikciu navrhla
priamo žalobkyňa, a preto nie je dôvod pre priznanie nároku na náhradu trov konania ani jednej strane

sporu.Namietaltaktiežtvrdeniežalobkyne,žeúdajnesvojimsprávanímvyvolalnevyhnutnosťspäťvzatia
žaloby a preto údajne z tohto dôvodu mu možno dôvodne pričítať procesné zavinenie trov konania v
zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP. Akcentoval, že strany sporu sa dohodli na späťvzatí žaloby žalobkyňou
priamo v mimosúdnej dohode, takže logicky, ak žalobkyňa súhlasila a dohodla sa so žalovaným na
späťvzatí žaloby, nemôže následne argumentovať, že žalovaný zavinil z procesného hľadiska späťvzatie

žaloby. Vzhľadom na uvedené žiadal súd, aby konanie zastavil a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa§146ods.1CSP,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného

je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť predtým než začalo
predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie
podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.

8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. Náhrada trov konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada procesnej

zodpovednostizazavinenie,ktoráznamená,žetrovykonaniajepovinnánahradiťtázostránsporu,ktorá
zavinila, že vznikli. Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov, pričom najčastejšie
dochádzakzastaveniukonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby.Samotnázásadaprocesnejzodpovednosti
za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. Zavinenie
môže existovať tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného.

10. Použitie ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súd je povinný
skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti uhradiť trovy

konania výnimočne prihliadnuť (pozri napr. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 401/2006). Musí však ísť
o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán. Pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa treba prihliadať na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a aký bol
postoj strán k veci v priebehu konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym

okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom. Medzi dôvody hodné
osobitného zreteľa možno teda zaradiť neprimeranú tvrdosť, ako aj podiel oboch strán na vzniku a
priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, osobitné pomery strany sporu a iné.11. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 257 CSP tak, že stranám náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko dospel k záveru, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd

výnimočne v zmysle § 257 CSP náhradu trov konania neprizná. Za dôvody hodné osobitného zreteľa má
súd skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby žalobkyňou došlo výlučne z dôvodu mimosúdnej dohody strán o
predmete sporu, nakoľko táto predchádzala samotnému úkonu žalobkyne (späťvzatiu žaloby). Nakoľko
medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody o urovnaní sporu, je súd toho názoru, že
nemožno výlučne len jednej strane pričítať, že svojím správaním zastavenie konania procesne zavinila,

preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

12. O vrátení zaplateného kráteného súdneho poplatku žalobkyni rozhodne tunajší súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Mestský súd Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.