Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. máj 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423201258
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4423201258.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/X, D., právne zastúpený BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom
Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, v mene ktorej koná JUDr. Juraj Bizoň,
LL.M., advokát, proti žalovanej: A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., právne zastúpená
Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová, s.r.o. so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky,
v mene ktorej koná JUDr. Vlasta Suchanová, advokátka a konateľka, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.03.2023 prostredníctvom právneho
zástupcu domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.
území D., zapísanej na LV č. XXX ako parc. č. 37/15 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 309 m2,
parc. č. 37/45 – záhrada o výmere 359 m2, rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č.
37/15, a to v 1/2-ine. V prípade úspechu sa domáhal zaplatenia náhrady trov konania v celom rozsahu,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V žalobe uviedol, že dňa 24.01.2005 Darovacou zmluvou daroval žalovanej spoluvlastnícky podiel 1/2
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území D., bližšie vyššie špecifikovanej a v zmluve sa okrem
iného dohodli zmluvné strany na vzniku záväzku, zriadení bezodplatného vecného bremena, ktoré
sa zriadilo v prospech oprávnenej osoby – žalobcu, a ktoré spočívalo v práve doživotného bývania
a užívania celej darovanej nehnuteľnosti. Druhú polovicu podielu žalobca daroval svojmu synovi, A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. X.
Žalobca býval so svojou priateľkou v 3-izbovom byte v F. E. dočasne a potom, ako mu priateľka zomrela

dňa XX.XX.XXXX, tak sa rozhodol koncom apríla 2020 vrátiť bývať späť do nehnuteľnosti, kde mal
zriadené právo doživotného bývania a užívania. Keď si začal z F. E. prenášať svoje osobné veci,
žalovaná mu oznámila, že si ich môže zložiť iba v pivnici domu a nie na prízemie rodinného domu, ktoré
pozostávalo z kuchyne, WC, spálne a obývačky a ani na prvé poschodie, na ktorom sú 3 štandardné
izby. Okrem toho uviedol v žalobe, že žalovaná mu mala oznámiť, že má odísť do chudobinca, že v dome
nebudemôcťbývaťinapriektomu,žemápodľapísomnejdohodysožalovanouzodňa24.01.2005právo
v dome doživotne bývať. Žalovaná dala v máji 2020 svojmu manželovi ultimátum, že si má vybrať medzi

tolerovaním bývania žalobcu v dome alebo manželstvom so žalovanou. Žalobca sa do predmetného
rodinného domu v D. nasťahoval dňa 01.05.2020 bez súhlasu a proti vôli žalovanej. V júni 2020 žalobca
začal svojpomocne prerábať izbu na prvom poschodí, aby v nej mohol bývať s tým, že začal v dome
prespávať najskôr bez vody, bez práva na používanie WC a so stravovaním sa v Motoreste vo G. D..Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná mu oznámila, že po schodoch rodinného domu nemôže chodiť,
tak si žalobca začal pripravovať výťah, ktorý si chcel vybudovať na vonkajšej stene domu, aby mimo
vchodu do domu mohol vchádzať a vychádzať do svojej izby na poschodí. Uviedol, že žalovaná mu

nedala kľúče od domu a do domu mu povolila dočasne chodiť len cez pivnicu. Žalovaná chovala psov,
ktorých podľa tvrdenia žalobcu huckala proti nemu a ktorí boli na žalobcu agresívni a pohrýzli ho. Okrem
toho ich žalovaná nechala venčiť vo vedľajšej izbe na prvom poschodí, vedľa ktorej žalobca býval. Z tejto
izby od leta 2020 začal unikať veľký zápach, fekálie a týmto chcela žalovaná žalobcu vyštvať z domu.
Žalobca uviedol, že žalovaná na Vianoce 2020 odišla k svojej matke a do domu potom chodievala

sa len vyspať a osprchovať. Žalobca uviedol, že lieči sa na cukrovku 2. stupňa a každý deň si musí
merať hladinu cukru. Tvrdil, že keď žalovaná prišla do domu, neustále vyvolávala konflikty a hádzala
po žalobcovi veci, čo mal po ruke a v máji 2021 po žalobcovi mala hodiť svietnik. Žalobca poukázal
na to v žalobe, že tieto schválnosti žalovanej dospeli do takého stavu, že život pre žalobcu v dome sa
stal neznesiteľným, prežíval v ňom ukrutné útrapy, a preto ju touto žalobou vyzval na vrátenie daru,
a to spoluvlastníckeho podielu v uvedenej nehnuteľnosti. Jej konanie považoval za správanie, ktoré je

v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a preto si uplatňoval touto žalobou právo darcu na vrátenie daru.
Čosatýkaprávnehostavuveci,poukázalnaustanovenie§630Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“).

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 06.07.2023,
ktorébolosúduelektronickydoručenédňa07.07.2023anavrhlažalobuakonedôvodnúzamietnuťstým,

že si uplatňuje v prípade úspechu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
Tvrdenia žalobcu v bode 3. žaloby namietala, poprela v celom rozsahu a k ostatným bodom žaloby
uviedla, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva, bola pôvodne v BSM
žalobcu a jeho manželky, s ktorou sa žalobca rozviedol a v tom čase bývalý manžel žalovanej, syn
žalobcu, bol maloletý a bol zverený do výchovy a opatery žalobcu, svojho otca na čas po rozvode.

Žalobca titulom BSM svoju bývalú manželku finančne odškodnil a vyporiadal z titulu BSM s tým, že
žalobca sa spolu so svojím synom presťahovali k rodičom žalobcu v D., kde žil žalobca aj so svojím
synom dlhú dobu a predmetný dom bol neobývaný. Žalovaná uzatvorila manželstvo so synom žalobcu
v roku 1991, z ktorého sa im narodil syn H. v roku XXXX a žalobca ponúkol synovi a neveste – žalovanej,
aby v predmetnej nehnuteľnosti bývali, lebo nemali vyriešenú svoju bytovú otázku a nehnuteľnosť bola

dlhú dobu neobývaná, prázdna. Žalovaná s manželom a so synom ako rodina bývali iba v dolnej časti
nehnuteľnosti, ktorú si čiastočne zrekonštruovali a horné poschodie ostalo neobývané. V roku 2005 sa
žalobca rozhodol, že nehnuteľnosť daruje synovi a neveste do podielového spoluvlastníctva, čo sa aj
stalo. Žalovaná uviedla, že o nehnuteľnosť sa od roku 1993 spolu s bývalým manželom riadne starali,
zveľaďovali ju, ale väčšie úpravy ani rekonštrukciu nevykonali.

Žalobca v roku 1995 si našiel známosť a s touto ženou začal žiť v domácnosti v F. E. na adrese F. XX.
V tomto období žalobca navštevoval žalovanú a svojho syna a vnuka raz za mesiac, aj to väčšinou iba
tak, že sa rozprával so svojím synom v dielni. Do roku 2000 nehnuteľnosť žalobca neužíval. Potom, ako
zomrela žalobcova priateľka v roku 2020, žalobca začal prenášať svoje osobné veci z Nových Zámkov,
ale aj iné veci ako potraviny, konzervy a pod. bez vysvetlenia do domu v D.. Neskôr bývalý manžel

žalovanej jej oznámil pri odchode do práce, aby vypratala veci z izby na prvom poschodí, lebo svokor
sa rozhodol tam mať svoju izbu. Na názor žalovanej sa nikto nepýtal a bývalý manžel žalovanej ako
dôvod sťahovania žalobcu do D. uviedol, že „ide sa v byte v F. E. zblázniť od nudy“ a finančne mu to
nevychádza. Byt, v ktorom žalobca žil so svojou družkou A. H., vlastnícky patril dcére jeho družky, ktorá
žalobcu vyzvala, aby sa do konca apríla 2020 z bytu vysťahoval. Žalovaná bola v domnení, že doživotné

právo bývania v dome žalobcu zaniklo z dôvodov, že toto nevyužíva minimálne od roku 1995 a že má
vysporiadané inak vlastnícke vzťahy so svojou družkou, ale akceptovala situáciu, ktorá vznikla s tým,
že pokiaľ nemá kde bývať, samozrejme je potrebné sa o žalobcu postarať.
Žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že pokiaľ si začal prenášať svoje osobné veci z F. E., že
mu ona mala oznámiť, že si ich nemôže zložiť, iba do pivnice a nie na prízemie rodinného domu. Tiež

namietala a popierala, že by oznámila žalobcovi, že má odísť do „chudobinca“ a že by ona uviedla
žalobcovi, že v dome nebude môcť bývať a že by svojmu bývalému manželovi dala ultimátum, že si
má vybrať buď tolerovanie bývania žalobcu alebo manželstvo žalovanej s ním. Žalovaná tieto tvrdenia
žalobcu uvedené v bode 3. v celom rozsahu poprela, mala za to, že sa nezakladajú na pravde, lebo jej
prístup ako človeka, ktorý vyznáva určité morálne hodnoty, kresťanské, lebo je učiteľkou na cirkevnej

základnej škole, sa vôbec nezlučujú s postojom, ktorý sa žalobca snaží súdu prezentovať. Uviedla, že
vie, čo je morálne, mravné a ľudské, a to najmä povinnosť starať sa o staršieho človeka, ktorý je v núdzi,
a preto správanie, ktoré opísal žalobca v žalobe voči žalovanej považovala za neprijateľné a nepravdivé.
Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, keď uviedol, že dňa 01.05.2020 sa bez jej súhlasu a proti jej vôlinasťahoval do nehnuteľnosti, lebo žalobca v apríli 2020 začal spolu s bývalým manželom žalovanej
prerábku domu a žalobca sa dňa 01.05.2020 do nehnuteľnosti nasťahoval a toto nasťahovanie nebolo
proti vôli žalovanej, bolo len bez toho, aby sa všetci o tejto veci spolu porozprávali, žalovaná, bývalý

manžel a žalobca, lebo žalovaná bola otvorená akémukoľvek dialógu, ktorý však ani žalobca ani jej
bývalý manžel s ňou neviedli a nič s ňou neprediskutovali ohľadom bývania žalobcu v dome. Žalobca
uviedol, že v júni 2020 začal prerábať izbu na 1-poschodí rodinného domu, čo žalovaná namietala
v celom rozsahu, lebo s týmito prácami začal žalobca so svojím synom už začiatkom apríla 2020, keď
vyrúbali otvor v podlahe komory na zavedenie rúry, spravili prívod a ohrev vody, namontovali radiátor,

WC, sprchový kút a kuchynský kút, elektrina bola zavedená. Žalovaná s bývalým manželom osobne
vynášalanaposchodiedoizbyžalobcujednolôžkovúposteľaokremtohosižalobcazobralskrineastolík
z pôvodnej obývačky domu, na zem sa položil starý gumolin, a preto nesúhlasila s tým, že by žalobca mal
investovať do prerábky svojej izby na poschodí 5.000,- eur. Žalovaná poukázala na to, že vždy, keď sa
prerábalo niečo na poschodí, tak vždy o 12.00 hod. bol pripravený obed. Keď exmanžel ohlásil žalobcu,
aby sa šiel naobedovať, on vždy oznámil, že nič nechce. Toto sa opakovalo viackrát a keďže žalobca

odmietal uvarené teplé jedlo žalovanej, resp. akékoľvek jedlo s tým, že on sa vie o seba postarať, tak
mu žalovaná viac neponúkala jedlo. V apríli 2020 žalovaná uviedla, že bola doma, lebo bolo dištančné
vyučovanie v dôsledku opatrení Covid 19 a psíkov mala neustále u seba, ktorí museli byť neustále
zatvorení so žalovanou v izbe, lebo žalovaná bola neustále v napätí, kedy otvorí žalobca dvere a bez
upozornenia vojde. Žalovaná vedela o tom, že žalobca má určité zdravotné problémy s cukrovkou, ale

nikdy nevidela, že by žalobca si dával pozor na svoj zdravotný stav, dokonca viackrát videla, ako požíva
alkoholické nápoje a počas prerábky izby potajomky nosil exmanželovi alkohol. Žalovaná zastávala ten
názor, že 01.05.2020 sa žalobca nasťahoval do izby na prvom poschodí, ktorú si do tej doby prerobil,
mal ju funkčnú na používanie. Čo sa týka kľúčov od vchodových dverí domu, žalovaná uviedla svojmu
bývalému manželovi, aby urobil tak, ako uzná za vhodné v súvislosti s jeho otázkou, či má dať kľúče

otcovi od vchodových dverí alebo či mu stačia od dielne. Žalovaná uviedla, že žalobca neprijal spolu
so svojím synom žiadny návrh o tom, že by žalobcovi umožnili bývanie na prízemí domu, akýkoľvek
rozhovor na danú tému žalobca odmietal a odmietal to aj bývalý manžel žalovanej, preto žalovaná sa
vyjadrila, že musela v danej situácii hľadať riešenie, aby mohli spolu existovať v jednej nehnuteľnosti. Čo
sa týka námietky, ktorú žalobca uviedol v bode 5 žaloby, že žalovaná chovala psov, ktorých mala huckať

proti žalobcovi a ktorí boli na žalobcu agresívni a dokonca ho pohrýzli, s týmto tvrdením nesúhlasila,
poprela ho, lebo v tomto období bola neustále doma, psíkov mala stále pri sebe, zatvorených v izbe,
v ktorých sa aj ona nachádzala. Z izby ich nepúšťala von, len keď ich brala venčiť a psíci nemali so
žalobcom vytvorený žiadny vzťah a vzhľadom k prejavom žalobcu, ktorý bol voči nim agresívny, sa
žalovanábála,akobudúreagovať.Uviedla,ževždyvenčilapsovvtedy,keďžalobcaodišieldosvojejizby

a akékoľvek tvrdenia o zápachu a fekáliách v izbe, kde sa mali psy zdržiavať, považovala za nepravdivé
a nesúhlasila ani s tvrdením žalobcu, že ich venčila na poschodí vo vedľajšej izbe, kde býval žalobca.
Uviedla, že práve žalobca bol ten, kto vyvolával konflikty, keď večer o 21.00 hod. začal tĺcť s kladivom
na poschodí a upravovať prah u dverí a okrem toho, bez akéhokoľvek opýtania sa žalovanej ostrihal
tuje a rôzne kríky na dvore, ktoré si zasadila žalovaná a tiež jej pokosil kvety a okrasné rastliny. V zime,

keď bolo potrebné kúriť, žalobca bez akéhokoľvek opýtania, v izbe, kde sa zdržiavala žalovaná nastavil
termostatickú hlavicu na nulu. Okrem toho tvrdil svojmu synovi, že žalovaná má frajerov a má poslať
žalovanú preč a pri tom používal vulgárne slová. Poukázala na to, že postupom času zo strany žalobcu
pribudlo neustále vysedávanie s bývalým manželom žalovanej v dielni pri pive a alkohole. Žalobca začal
chodiť po schodoch do svojej izby opitý, steny boli zašpinené ako sa o ne opieral. Takéto spolužitie,

ktoré vyvolával žalobca, keď vyvolával rozpory medzi žalovanou a jej manželom, vyústilo do situácie,
kedy si žalovaná prestala so svojím manželom rozumieť a neskôr došlo aj k podaniu návrhu na rozvod
manželstva zo strany žalovanej. V žiadnom prípade žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že musel
vychádzať z izby so strachom a palicou na svoju ochranu, že by ho psy žalovanej napadli, ale pokiaľ
vychádzal z izby s palicou, robil tak preto, aby psov žalovanej vyprovokoval a ublížil im.

V júni 2020 sa žalovaná vrátila do školy po dištančnom vyučovaní a vtedy každé ráno svojich psíkov
odviezlasvojejmatkedoobceI.apoobede,keďsavracalazpráce,taksazastavilaprepsíkovadoniesla
ich do D.. Neskôr po slovných útokoch žalobcu, že v dome nemajú psy čo robiť, žalovaná psíkov nechala
na stálo u svojej matky v I..
Čo sa týka ďalších námietok zo strany žalobcu v tom smere, že žalovaná neustále vyvolávala konflikty,

hádzala po žalobcovi veci, čo mala po ruke a že v máji 2021 mala po ňom hodiť svietnik, poprela v celom
rozsahu s odôvodnením, že v dome sa pohybovala tak, aby čo najmenej prišla do konfliktu so žalobcom,
ktorý s ňou nechcel komunikovať a práve správanie sa žalobcu bolo plné schválností a provokácií
a práve žalovaná bola tá, čo vždy musela nájsť určitú mieru správania, aby nezasiahol aj do osobnejintegrity žalovanej. Poprela, že by po žalobcovi hodila svietnik v máji 2021 s tým, že v tomto období
už žalovaná v nehnuteľnosti nežila a nebývala. V celom rozsahu namietala žalovaná, že by sa hrubo
správalaokremžalobcuajkbývalémumanželovistým,žesituácia,ktoránastalamedziňouajejbývalým

manželom, ktorá nemá perspektívnu v zotrvaní manželstva je iná vec, avšak mala žalovaná za to, že
žalobca určite v dome nemohol prežívať žiadne urputné útrapy, ale práve jeho správanie spôsobilo nie
dobrú situáciu v rodine žalovanej. Žalovaná uviedla, že žalobca bol ten, ktorý sa správal voči žalovanej
vulgárne, agresívne, sledoval ju, vyvolával konfliktné situácie, znehodnotil nehnuteľnosť, záhradu, dvor
zaplnilrôznymistarýmivecami,odpadom.Zatýmúčelomdoložiladosúdnehospisufotografiezobdobia,

keď s manželom žila v spoločnej domácnosti, o ktorú sa obaja riadne starali, teda pred 01.04.2020,
ako bola záhrada udržiavaná a následne ako po tomto období, keď sa tam žalobca nasťahoval, zaplnil
dvor odpadom a ako zničil okrasnú záhradu. Žalovaná poukázala na to, že žalobca odmietal akúkoľvek
pomoc, ktorú mu žalovaná chcela poskytnúť, keď mu chcela navariť, starať sa o neho, žalobca s ňou
odmietal komunikovať, diskutovať, nájsť nejaké riešenie v súvislosti s chorobou žalobcu, napriek ktorej
žalobca požíval alkoholické nápoje, ku ktorým prizval aj bývalého manžela žalobkyne.

Táto situácia dospela do takého štádia, že manželstvo žalovanej a syna žalobcu bolo právoplatne
rozvedené Okresným súdom Nové Zámky rozsudkom sp. zn. 16Pc/33/2022-37 zo dňa 18.07.2022, ktorý
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2022.
Napokonžalovanámalazato,ževovzťahukskutkovýmokolnostiamaskutkovémustavu,ktorýpopisuje
žalobca a pre ktorý žiada od žalovanej vrátenie daru v celom rozsahu, ona namietala a považovala ho

za nepravdivý. Pokiaľ sa žalovaná mala k žalobcovi správať spôsobom, ktorý on opisuje v žalobe, tak
žalovaná uviedla, že nevie, z akého dôvodu nepodal žalobu na vrátenie daru v čase, keď žila v spoločnej
domácnosti so svojím manželom, pričom pokiaľ sa žalobca domáha vrátenia daru z dôvodov, ktoré
opisuje a takýto skutkový stav by mal trvať aj v čase podania žaloby, tak toto namietala v celom rozsahu,
lebo žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti nežije od 26.04.2021, kedy si bola naposledy pre osobné

veci a od tej doby v nehnuteľnosti bola iba 29.01.2023, a to pri ohliadke nehnuteľnosti, ktorú vykonával
znalec J. A. K. za účelom vypracovania znaleckého posudku pre účely uzatvorenia dohody so synom
žalobcu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

3. V rámci repliky sa žalobca písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu elektronickým

podaním zo dňa 13.09.2023, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej,
ktoré uviedla vo svojom vyjadrení, tieto popiera, lebo sú nepravdivé a zavádzajúce, pričom k veci sa
vyjadril v podstate tak isto, ako to uviedol v žalobe. Všetky tvrdenia žalovanej poprel. Trval na tom, že
žalovaná mu od jeho príchodu do nehnuteľnosti bránila vo vchode do spoločnej kúpeľne, kuchyne, na
chodbu a na schodisko. V dôsledku tohto bránenia žalobca musel chodiť do svojej izby cez pivnicu

a rovnako malú a veľkú potrebu musel vykonávať buď na záhrade alebo v neďalekom motoreste. Poprel
tvrdenia žalovanej, že mu mala ponúkať jedlo, ktoré sama pripravovala a že by on prijatie tohto jedla
odmietal. Toto tvrdenie žalovanej považoval za výmysel. Čo sa týka psov žalovanej, žalobca zastával
ten názor, že žalovaná svojich psov proti žalobcovi poštvala, lebo vždy keď vyšiel z izby, tak psy na
neho vrčali a dokonca jeden pohryzol žalobcu do lýtka. Keďže nemal inú možnosť, tak si zaobstaral

palicu, ktorou uviedol sám, že musel byť voči psom agresívny a nahuckaných psov žalovanej zaháňať,
nakoľko v opačnom prípade by bol žalobca v prípade útoku psa ohrozený na život. Žalobca v celom
rozsahu poprel, že by ako diabetický pacient v pokročilom veku užíval alkohol alebo že by alkohol nosil
svojmu synovi. Toto tiež považoval za výmysel žalovanej. Jednoznačne zastával názor, že žalovaná po
ňom hodila svietnik a zároveň poprel, že by mal niekedy vstúpiť bez upozornenia do miestnosti, v ktorej

žalovaná dištančne vyučovala.

4. Žalovaná sa vyjadrila písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne elektronickým podaním zo
dňa 16.02.2024, v ktorom sa podrobne vyjadrovala ku svedeckej výpovedi každého svedka, ktorý bol
v konaní vypočutý.

4.1 K výpovedi svedka, jej bývalého manžela A. B. uviedla, že čo sa týka jeho vyjadrenia, ako manželia
sa dennodenne hádali, mala za to, že počas Covidu sa jej bývalý manžel nezdržiaval doma, chodil
do práce a ona vyučovala dištančne z domu a vyhýbala sa akýmkoľvek konfliktným situáciám. Počas
prerábania izby pre žalobcu a dištančného vyučovania, čo sa týka psov, títo boli neustále zatvorení v izbe
so žalovanou a žalovaná neprichádzala do kontaktu so žalobcom takmer vôbec. Žalobca sa celé dni, keď

už mal hotovú izbu zdržiaval v dielni alebo na dvore. Venčiť psov chodila ona, keď žalobca sa nezdržiaval
na dvore. Mala za to, že žalobca si hádky vymýšľal, aby postupne štval svedka proti žalovanej. Pokiaľ sa
riešili určité situácie, uviedla, že sa riešili asi trikrát za jej prítomnosti, žalobcu a svedka, kde ona vyjadrila
svoj názor k pohybu psov po dome, keď jej žalobca začal zasahovať do vysadenej záhrady a keď sažalobca o žalovanej neadekvátne vyjadroval. Svedok ani nevie, kedy sa žalovaná odsťahovala, vo svojej
výpovedi sa stráca v čase, lebo počas Veľkonočných sviatkov roku 2021 volal synovi do L. a pýtal sa, či
nevie, kde sa mama nachádza a čo s ňou je. Žalovaná pritom sviatky trávila u svojej matky na I., lebo

už nevládala žiť v jednej domácnosti so žalobcom a svedkom. V tomto smere považovala za absolútne
nepravdivé tvrdenia, či už žalobcu alebo svedka o tom, dokedy žalovaná v dome bývala, v akom období
s tým, že vôbec nevedeli zadefinovať časové úseky, lebo uviedli úplne iné dátumy. Situáciu so svietnikom
a so sekerou, ktorú svedok opísal, považovala žalovaná za vymyslenú, lebo keby sa tak stalo, normála
reakcia človeka by bola, že ide v ten deň prípadne na druhý deň na políciu a urobí potrebné úkony. Najprv

svedok uviedol vo svojej výpovedi, že videl, ako žalovaná žalobcu udierala svietnikom a následne rýchlo
svoju výpoveď opravil v tom smere, že počul určitý krik, na ktorý prišiel a nevidel konkrétny konflikt.
Žalovaná namietala výpoveď svedka v tej časti, že by psíci boli agresívni vo vzťahu k žalobcovi a že by
prišlo k určitému kontaktu voči nemu. Uviedla, že išlo o situáciu, kedy žalobca nepredvídane vošiel bez
upozornenia do domu a zvieratá reagovali, lebo boli už zvyknuté, že žalobca je voči nim agresívny.
4.2 K výpovedi svedka K. M. žalovaná uviedla, že tohto pozná dlhšiu dobu s tým, že svedok svojvoľne

chodil do ich dvora v čase, keď býval u svojich rodičov, lebo chodieval často za bývalým manželom
žalovanej do dielne a garáže a hocikedy, keď vstúpil do nehnuteľnosti a do dvora, nikdy neuviedol, že by
boli na neho psíci agresívni a okrem toho svedok nikdy nebol prítomný pri žiadnej situácii, ktorú opisuje
žalobca, že by sa žalovaná mala hrubo správať k žalobcovi a že by tým hrubo porušovala dobré mravy.
Jeho výpoveď hodnotila žalovaná za nepravdivú, skôr s cieľom žalovanej aktuálne privodiť nepriaznivé

dôsledky.

5. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výpoveďami strán
sporu, výpoveďami svedkov a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: žalobou, Darovacou
zmluvou zo dňa 24.01.2005 medzi žalobcom – darujúcim a obdarovanými – synom darujúceho A.

B. a žalovanou v podiele 1/2, výpisom z LV č. XXX kat. územia D., na základe ktorého žalovaná je
podielovou spoluvlastníčkou k spornej nehnuteľnosti v podiele 1/2 k celku s tým, že na LV je zriadené
vecnébremenospočívajúcevprávedoživotnéhoužívaniaabývaniavnehnuteľnostivprospechžalobcu,
čiernobielymi fotografiami o stave nehnuteľnosti, listom žalovanej adresovaným v tom čase manželovi
zo dňa 06.10.2021, Pozvánkou PZ žalovanej adresovanou žalobcovi na mimosúdne rokovania zo

dňa 05.05.2023 a 17.02.2023, Vyjadrením žalovanej k žalobe, Vyjadrením žalobcu zo dňa 12.09.2023
k vyjadreniu žalovanej, pripojeným spisom tunajšieho súdu č. k. 16Pc/33/2022 o rozvode manželstva
žalovanejamanžela,Vyjadrenímžalovanejzodňa16.02.2024,ČestnýmvyhlásenímN.O.,záverečnými
rečami právnych zástupcov strán sporu predloženými v písomnej forme, Znaleckým posudkom č.
02/2023 J. A. K., a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava svojich písomných podaní vrátane
žaloby a trval v celom rozsahu na dôvodnosti žaloby. Mal za to, že žalovaná prijala dar od svojho svokra
darovacou zmluvou do svojho vlastníctva, však s tým, že nemala v pláne rešpektovať právo žalobcu na
jeho doživotné bývanie v dome a bez akéhokoľvek relevantného dôvodu sa zároveň spoliehala na to, že

žalobca toto svoje právo nevyužije. Žalovaná nesúhlasila s tým, že sa žalobca v máji 2021 nasťahoval
do domu. Mal za to, že konaním žalovanej, ktoré je podrobne opísané v žalobe ako aj v písomnom
vyjadrení, bol žalobca nútený žiť v absolútne nedôstojných životných podmienkach a v neustálom
strachu o svoj život a zdravie. Mal za to, že konanie žalovanej je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Na túto skutočnosť bola žalovaná upozornená vyslovene v čl. V. darovacej zmluvy, že pokiaľ sa bude

voči žalobcovi správať v rozpore s dobrými mravmi, tak v tom prípade je žalobca oprávnený domáhať
sa vrátania predmetu daru. Právny zástupca poprel skutkové tvrdenia žalovanej o tom, ako sa správala
k žalobcovi, tieto považovala za účelové a vymyslené.
Po vykonanom dokazovaní mal za to, že v konaní sa preukázalo, že žalovaná nesúhlasila
s nasťahovaním žalobcu do darovanej nehnuteľnosti, že voči žalobcovi huckala svoje psy, ktoré na

žalobcu zaútočili, že nechala svoje psy vykonávať potrebu pred izbou žalobcu, aby žalobca trpel
neznesiteľným zápachom, ďalej, že sa žalovaná žalobcovi vyhrážala, že bola voči nemu vulgárna, že
po žalobcovi hodila svietnik, že mu bránila v užívaní spoločných priestorov v darovanej nehnuteľnosti
a že žalovaná dala synovi žalobcu ultimátum, aby si vybral, s kým chce žiť v darovanej nehnuteľnosti,
teda či so žalobcom alebo s manželkou. Následkom konania žalovanej, ktorá bránila žalobcovi v užívaní

spoločných častí domu, žalobca nemal prístup k WC, musel preto si vybudovať vlastné a rovnako
si musel vybudovať aj výťah, nakoľko nemohol používať spoločné schodisko. Mal za to, že uvedené
konanie žalovanej voči žalobcovi je jednoznačne v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu
k obrane žalovanej mal za to, že túto považoval za nedôveryhodnú, lebo žalovaná nedokázala vyvrátiťžiadne zo skutkových tvrdení tvrdených v žalobe, ale predkladala iba vymyslené tvrdenia o svojej
osobe a dôkazy, ktoré však s predmetom konania nemali žiadny súvis. K vypočutým svedkom právny
zástupca uviedol, že žalovaná nepredložila súdu žiadne priame dôkazy na podporu svojich tvrdení, lebo

aj vypočutá svedkyňa O. priznala, že nebola svedkom ničoho, ale všetko vie len z rečí svojej dcéry –
žalovanej. Napriek všetkému svedkyňa sama priznala, že nabádala žalovanú ku konfliktom, teda aby
sa žalobcu snažila z domu vyštvať, resp., aby sa so synom žalobcu rozviedla. Svedkyňa L. sa podľa
vlastných slov na mieste nikdy nenachádzala a ani len nebola v kontakte so stranami sporu. Celá jej
výpoveď bola len opisom toho, čo počula z tretej ruky od svedkyne O..

Na základe vykonaného dokazovania a všetkých skutočností mal právny zástupca za to, že v konaní
sa preukázalo, že žalovaná sa po nasťahovaní žalobcu do darovanej nehnuteľnosti k nemu správala
spôsobom, ktorý hrubo porušoval dobré mravy, následkom čoho je žalobca oprávnený domáhať sa
vrátenia darovanej nehnuteľnosti, a preto navrhoval žalobe v celom rozsahu vyhovieť a v prípade
úspechu priznať nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a hrubé porušenie
dobrých mravov a správania sa žalovanej videl v tom, že keď sa on nasťahoval do nehnuteľnosti, tak
mu žalovaná nedala kľúče od domu a povedala mu, aby si veci uložil v suteréne, kým si spraví na
poschodí izbu. Kým nemal žalobca izbu zrekonštruovanú, zatiaľ sa stravoval v motoreste a žalovaná
mu bránila chodiť do izby, ktorú si prerábal, lebo žalovaná sa mu vyhrážala, že ona je majiteľkou domu

a že žalobca tam nemá čo hľadať. Okrem toho poukázal na to, že psy, ktoré mala žalovaná v dome,
boli voči žalobcovi zúrivé, tak z tohto dôvodu žalobca mal pri sebe vždy palicu, keď vyšiel z izby von,
aby ho psíci nenapadli. Čo sa týka fyzického útoku zo strany žalovanej, uviedol, že to bolo v jednom
prípade počas trvania pandémie Covid, keď sa stretol so žalovanou v dome, tak žalovaná hodila po ňom
svietnik, ktorý sa nepodarilo žalovanej hodiť do žalobcu, lebo on sa uhol a pri tomto incidente nebol nikto

prítomný. Žalobca okrem toho uviedol, že psy žalovanej, ktoré chodili po schodoch, tak zanechávali po
sebe výkaly, a preto to tam smrdelo. Pred podaním žaloby žalobca nežiadal od žalovanej vrátenie daru
žiadnym spôsobom. Podľa žalobcu sa žalovaná z nehnuteľnosti odsťahovala po rozvode jej manželstva
so synom žalobcu, čo bolo v máji 2021. Od tej doby v predmetnom dome býva žalobca so synom.
Žalobca si pamätá, že od tej doby, ako žalovaná opustila predmetný dom, tam bola iba v jednom prípade

so znalcom, ktorý dom ohodnocoval z dôvodu výplaty žalovanej z nehnuteľnosti. Žalobca poukázal na to,
že pokiaľ býval v dome a prerábal si svoju izbu, nemal od žalovanej povolený prístup na toaletu vo vnútri
domu. Žalovaná mu vraj povedala, že si nepraje, aby býval žalobca v tom dome, ale na otázku, ktorú mu
súd uložil, aby sa vyjadril, či mu žalovaná výslovne zakázala ísť na toaletu, na to nevedel odpovedať,
iba spôsobom, že mal zákaz v dome bývať. Žalobca poprel, že by sa on vulgárne správal voči žalovanej.

Čo sa týka požívania alkoholických nápojov, uviedol, že ich nemohol užívať, lebo ráno bral päť tabletiek
a večer tiež na cukrovku a na tlak. Žalobca si zostrojil sám výťah, chcel si ho namontovať z vonkajšej
strany domu, ale žalovaná mu to nedovolila, aby takýmto spôsobom chodil do svojej izby. Čo sa týka
psov žalovanej, uviedol, že v jednom prípade došlo k takému napadnutiu, že jeden z tých psov žalobcu
uhryzol do lýtka, lebo to bola matka a druhý pes bol jej syn a vlastne tá matka bránila svojho syna.

Ten útok sa stal hneď na začiatku, keď začal chodievať do nehnuteľnosti a potom preto mal stále so
sebou palicu. Od roku 2005 do roku 2020 žalobca uviedol, že chodil do nehnuteľnosti zhruba 2-3 krát do
týždňa a nikto mu nebránil v užívaní nehnuteľnosti. Dôvod, pre ktorý musel prísť bývať do nehnuteľnosti
v D. žalobca odôvodnil tým, že v roku 2020 mu zomrela družka, s ktorou žil v byte v F. E. a z tohto
bytu sa musel vysťahovať. To bolo v marci roku 2020, keď žalobca oznámil svojmu synovi, že sa vráti

bývať späť do nehnuteľnosti, lebo nemá kde bývať a žalovanej to nemal ako žalobca povedať, lebo bola
v práci. O skutočnosti, že izbu na poschodí bude žalobca užívať, uviedol, že sa dohodol ako so synom,
tak aj s nevestou hneď potom, ako sa tam nasťahoval a žalovaná mu neponúkla žiadne iné riešenie
bývania v dolnej časti domu. Neskôr žalobca uviedol, že nerozprával sa so žalovanou o tom, že bude
bývať v nehnuteľnosti, iba so svojím synom, ktorý mu povedal, že môže ísť bývať do izby na poschodí.

Dôvod, pre ktorý podal žalobca žalobcu v roku 2023 odôvodnil tým, že žalovaná odišla bývať z tejto
nehnuteľnosti v roku 2021 a následne tam prišiel znalec ohodnotiť dom, lebo žalovaná chcela, aby ju
žalobca vyplatil z domu sumou 60.000,- eur, tak z tohto dôvodu podal on túto žalobu. Zároveň uviedol,
že neobdržal od žalovanej žiadnu písomnú výzvu, aby ju vyplatil z nehnuteľnosti, takúto písomnú výzvu
obdržal syn žalobcu. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že by on zasahoval akýmkoľvek spôsobom do

záhrady pri domovej nehnuteľnosti s tým, že by vyrúbal nejaký strom alebo skosil kvety a niečo podobné.

8. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých svojich písomných
podaní a vyjadrení. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že vo svojich písomnýchvyjadreniach sa vyjadrila ku všetkým skutkovým okolnostiam tvrdeným žalobcom, ktoré v podstate
boli v celom rozsahu popreté. Poukázala na to, že žalobca vo svojej výpovedi pred súdom tvrdil, že
žalovaná od roku 2005 mala v pláne nerešpektovať vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bývaní

a užívaní nehnuteľnosti, čo ale žiadnym spôsobom žalobca v tomto konaní nepreukázal. Žalovaná
mala za to, že žalobca jej neoznámil žiadnym spôsobom, že sa mieni nasťahovať do nehnuteľnosti,
napokon to sám aj potvrdil vo svojej výpovedi a žalovaná sa túto skutočnosť dozvedela len od svojho
manžela a nie od žalobcu. Žalovaná sa snažila riešiť celú túto situáciu rozhovorom so svojím manželom
v tom čase, že z akého dôvodu začal syn žalobcu a žalobca prerábať izbu na poschodí, keď sa jedná

o žalobcu vyššieho veku a bolo by vhodné hľadať iné spoločné riešenie ohľadom bývania žalobcu
v nehnuteľnosti, lebo žalovaná si bola plne vedomá skutočnosti, že podľa darovacej zmluvy má žalobca
zriadené v nehnuteľnosti vecné bremeno doživotného práva bývania a užívania nehnuteľnosti. Čo sa
týka konfliktných situácií, ktoré opisoval žalobca vo svojej výpovedi, uviedla, že tieto spôsobil on sám
a aj vyvolal určité konfliktné situácie, najmä čo sa týka prerábky izby na poschodí. Právna zástupkyňa
poukázala na to, že žiadna situácia, ktorú opísal žalobca v správaní žalovanej, že by ho chcela vyštvať

z domu, že hodila po ňom svietnik alebo že by psy žalovanej napádali žalobcu alebo že by mu žalovaná
neponúkala obed, nepovažovala za pravdivé a v tomto smere poukázala na svoje podrobné písomné
vyjadrenie, kde sa ku všetkým týmto skutočnostiam aj podrobne vyjadrila. Čo sa týka psov, žalobca
bol ten, ktorý psíkov provokoval, pokiaľ prišli do stretu so žalobcom, ale žalovaná sa snažila vždy,
aby takýto stret nikdy nenastal, a preto keď išla do práce, tak ich nosila so sebou a nechala ich

u svojej matky na I. a následne večer s nimi prišla domov. Keď útoky zo strany žalobcu ohľadne psov
presahovali rámec, tak žalovaná nechala psov u svojej matky natrvalo. Čo sa týka fyzického útoku
žalovanejvočižalobcovi,keďmalahodiťpožalobcovisvietnik,taktotoprávnazástupkyňaúplnepoprela,
lebo čas, ktorý špecifikoval žalobca, že mal byť hodený svietnik, mal byť v máji 2021 a v tom čase
už žalovaná v nehnuteľnosti nebývala, pretože naposledy bola v nehnuteľnosti 26.04.2021 a potom,

keď sa odsťahovala, tak bola v nehnuteľnosti iba v jednom prípade, keď bola vykonávaná obhliadka
znalcom dňa 29.01.2023. Sám žalobca uviedol dôvod podania žaloby, za ktorý uviedol ten dôvod, že
žalovaná žiadala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo so svojím bývalým manželom a nie pre
správanie žalovanej vo vzťahu k žalobcovi, vzhľadom k tomu, že v čase podania žaloby, a to minimálne
dva roky tam už žalovaná nebývala. Právna zástupkyňa mala za to, že žalovaná sa žiadnym spôsobom

nedopustila takého konania, ktoré by malo za následok také porušenie dobrých mravov, že by žalobca
mohol žiadať vrátenie daru.
Po vykonanom dokazovaní v závere uviedla, že žalobu navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ani nemohol, lebo jeho tvrdenia neboli pravdivé a situácie, ktoré
opísal nenastali tak, ako ich opísal. Pokiaľ medzi stranami sporu došlo k určitej výmene názorov, tak to

bolo len z dôvodov, že žalovaná nemala vedomosť o tom, že sa žalobca nasťahuje do nehnuteľnosti
a že bude bez jej vedomosti prerábať nehnuteľnosť.

9. Žalovaná uviedla vo svojej výpovedi, že so žalobou, ale ani s výpoveďou samotného žalobcu
absolútne nesúhlasí. Jeho tvrdenia nepovažovala za pravdivé. Žalobca žalovanej neoznámil vopred, že

príde bývať do nehnuteľnosti potom, ako mu zomrela družka. Túto skutočnosť sa žalovaná dozvedela
od svojho manžela v tom čase, ktorý jej to povedal ráno, keď išla do práce, medzi dverami s tým,
že sa k nim nasťahuje otec a musíme mu uvoľniť hornú izbu. Žalovaná uviedla, že takto sa to aj
stalo, keď sama pomáhala s bývalým manželom s vyprataním hornej izby pre žalobcu a v žiadnom
prípade nesúhlasila s tým, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom prediskutoval so žalovanou záležitosť

svojho nasťahovania sa do nehnuteľnosti a takto neučinil ani v tom čase manžel žalovanej. Žalovaná
by v takomto prípade riešila situáciu iným návrhom, keď uviedla, že by dali s manželom k dispozícii
žalobcovi prízemie, ktoré bolo prerobené a za určitú finančnú čiastku, ktorou by im žalobca prispel, aby
si oni, teda žalovaná s manželom prerobili poschodie a bývali tam spolu so synom. Žalovaná poprela,
že by akýmkoľvek spôsobom bránila žalobcovi v nasťahovaní sa do nehnuteľnosti. Prerábka hornej

izby sa začala v apríli 2020 a k 01.05.2020 žalobca bol nasťahovaný v izbe na poschodí, ktorá bola
kompletne prerobená. Poukázala na to, že žalobcovi poskytli z prízemia dve skrine z bývalej starej
obývačky a konferenčný stolík. Nesúhlasila ani s tvrdením žalobcu, že bol nútený chodiť na toaletu do
motorestu, lebo k 01.05.2020 mal sprístupnenú kompletne celú izbu vrátane toalety a kuchynskej linky.
K agresivite psov žalovanej voči žalobcovi uviedla, že prvé pohryznutie, ktoré žalobca uviedol bolo tak,

že psík pohryzol žalobcu, lebo vošiel dovnútra domu žalobca cez vchodové dvere a pes si myslel, že
prichádza niekto cudzí. Keď žalobca prerábal svoju izbu, tak žalovaná uviedla, že psov mala zavretých
v obývačke, boli s ňou všade, kde sa ona nachádzala v dome, lebo nikdy nevedela žalovaná, kedy
žalobca vojde dovnútra do domu, tak ich držala pri sebe, aby predišla akémukoľvek konfliktu sožalobcom. Uviedla, že takto to bolo aj počas pandémie Covidu, keď prebiehalo dištančné vyučovanie,
ktoré realizovala žalovaná v nehnuteľnosti. V júni 2020, keď bolo prerušené covidové vyučovanie, tak
uviedla, že psov brávala k svojej matke na Lipovú, keď išla do práce a keď išla domov, tak si psov

vyzdvihla a išla do D.. Iba v jednom prípade uviedla, že sa stalo, že psy išli do hornej časti domu
na poschodie, keď ona nebola doma a zabudla skontrolovať, či si tam nevykonali svoju potrebu, ale
inak vždy upratala izbu, kde túto potrebu psy vykonávali, pretože takto boli zvyknutí, kým tam žalobca
nebýval, a to z dôvodu, že horná časť domu nebola zrekonštruovaná, a preto, keď žalovaná nebola
doma a psy boli v dome, tak svoju potrebu mohli vykonávať v jednej izbe na poschodí, ktorú následne

každý deň žalovaná upratala. Správanie žalobcu v tomto smere, uviedla žalovaná, že bolo zmätočné,
lebo stalo sa, že keď prišla domov z práce, tak jej žalobca začal vykrikovať, že toto nie je dom pre psov
a keď ich natrvalo nechala na I. u matky, tak sa jej zas žalobca pýtal, že prečo ich nedoniesla domov,
lebo on má rád psíkov. Žalovaná spozorovala na svojich psoch, že sa ich správanie menilo a psy boli
ustráchané, báli sa vychádzať z izby, čiže muselo tam byť nejaké napadnutie psov zo strany žalobcu,
o čom žalovaná nevie.

Čo sa týka skutočnosti, že žalovaná nevarila a neposkytla a neponúkla žalobcovi obed, uviedla, že toto
tvrdenie žalobcu je absolútne nepravdivé, a to z dôvodu, že keď sa prerábala izba žalobcu na poschodí,
o 12.00 hod. bol navarený obed a žalovaná volala na obed v tom čase svojho manžela, tak aj žalobcu,
ktorého reakcia bola taká, že „on nič nechce“ a takisto, keď žalovaná chodila na nákupy s manželom do
potravín, najmä na väčšie víkendové a kúpili žalobcovi lángoš alebo poplanúch a keď prišli domov, tak

mu ponúkli, ale on povedal, že nič nechce. Takto isto reagoval aj na vianočné sviatky, keď bol zavolaný
žalovanou a synom na štedrovečernú večeru.
Žalovaná poprela v celom rozsahu, že by hodila po žalobcovi akýkoľvek svietnik alebo hoc akú hnuteľnú
vec.
Hlavnou príčinou rozvratu jej manželstva bola skutočnosť, že od samého začiatku manžel žalovanej

spolu so žalobcom žalovanú vylúčili z rozhodovania ohľadom celkového prerábania a investovania
nehnuteľnosti.
Čo sa týka záhrady, uviedla, že nikto sa jej nepýtal, teda ani žalobca ani jej bývalý manžel, či tam môže
niečo zmeniť, presadiť alebo vybrať zo zeme a zrazu žalovaná zistila, že jej zoschýnajú kvety, že má
spílené tuje do polovice, pokosené kvety a nikto sa jej na nič neopýtal predtým, ako to urobil.

K výťahu, ktorý si chcel žalobca dať namontovať z vonkajšej strany domu, s tým žalovaná nesúhlasila
z toho dôvodu, že výťah nemal boky, tie časti boli úplne otvorené a žalovaná nechcela dopustiť situáciu,
aby žalobca náhodou z týchto bokov vypadol, keď nevedel udržať rovnováhu a prišiel opitý z krčmy.
Žalobca so synom chodili domov okolo 22.00 hod. z dielne a boli pod vplyvom alkoholu. Nesúhlasila
žalovaná s tvrdením žalobcu, že on nepožíval alkoholické nápoje. Uviedla, že žalobca nosil alkohol

manželovi do dielne, keď žalovaná bola náhodou doma, tak to žalobca schovával pod montérkovou
bundou.

10. Vykonaným dokazovaním a to najmä listinnými dôkazmi súd bezosporu zistil, že Darovacou zmluvou
zo dňa 24.01.2005 žalobca ako darujúci obdaroval svojho syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.

a manželku A. E. B., N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. XXX/X nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa
v kat. území D., zapísanej na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore na LV č. XXX ako
parcela č. 37/15, zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2, parc. č. 37/45, záhrady o výmere
359 m2, dom súp. č. XXX na parcele č. 37/15, každého v podiele 1/2, teda rovným dielom s tým, že
obdarovaný predmetné nehnuteľnosti s vďakou prijímajú od darujúceho do svojho vlastníctva. Zároveň

v zmysle bodu IV. v zmysle ustanovenia § 151n Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sa darujúci
a obdarovaní dohodli na zriadení vecného bremena v prospech A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D., C. XXX/X, spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností podrobne uvedených
v bode III. Darovacej zmluvy v celosti.
- Z výpisu z LV č. XXX kat. územia D., obec D., okres F. E., zo dňa 27.03.2023 súd zistil, že syn žalobcu

– A. B., nar. XX.XX.XXXX je podielovým spoluvlastníkom k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/2
k celku a žalovaná A. E. B., N. O., nar. XX.XX.XXXX je podielovou spoluvlasntíčkou k predmetným
nehnuteľnostiam v podiele 1/2 k celku a v časti C: Ťarchy je zapísané zriadenie vecného bremena,
spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania v nehnuteľnosti v prospech B. A. (XX.XX.XXXX).
-Zčiernobielychfotografií,ktorésanachádzajúnačíslelistu37-40súdzistil,vakomstavesanachádzala

nehnuteľnosť v D., čo sa týka dvora, keď sa do nehnuteľnosti nasťahoval žalobca s tým, že na dvore
nehnuteľnosti sú rôzne hnuteľné veci a je neporiadok. Tieto hnuteľné veci vyzerajú ako odpad, sú
to rôzne pneumatiky, rôzne zvyšky z áut a na ďalších fotografiách vidieť zariadenie nehnuteľnostipredtým, ako sa nasťahoval do domu žalobca, z vnútornej časti domu, kde je vidieť poriadok, zariadenú
nehnuteľnosť a záhradu v stave bez neporiadku, vysadenú trávnikom, rôznymi kríkmi a kvetmi.
- Z listu, ktorý písala žalovaná dňa 06.10.2021 svojmu v tom čase manželovi, súd zistil, že mu uviedla

dôvod, prečo sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť a prerušiť aj keď formálne ich manželské
spolunažívanie. Poukázala na to, že ich komunikácia ako manželov je žiadna s tým, že jej rozhodnutie
odísť zo spoločnej domácnosti nebolo jednoduché, avšak pravdepodobne jej manžel mal uznať
a pochopiť, že dôvod, pre ktorý žalovaná učinila tento krok bol práve žalobca a spôsob, akým žalobca
so svojím synom postavili žalovanú pred hotovú vec. Žalovaná už aj v tomto liste poukázala na to,

že si je vedomá skutočnosti, že žalobca má zriadené vecné bremeno v predmetnej nehnuteľnosti
spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania v nehnuteľnosti, avšak spôsobom, akým sa do
nehnuteľnosti po viacerých rokoch vrátil a začal ju užívať, žalovanú veľmi urazilo a ponížilo a najviac
asi to, že manžel žalovanej sa jej nikdy v tomto smere nezastal. Celé to začalo strihaním okrasných
drevín, skosením okrasných kvetov, používaním chemických prípravkov, a to všetko bez akéhokoľvek
spýtania sa žalovanej, čím vznikla žalovanej škoda, keďže kvety a stromy nakúpila ona, aj sa o ne

starala roky a vytvárala prostredie okolo domu v takom smere, aby to bolo oázou pokoja a oddychu.
Poukázala na to, že jej vzťah k živým zvieratám bol každému zrejmý už dlhšiu dobu, keď sa o nich riadne
a pravidelne starala, pričom žalobca ich začal biť, týrať a v dôsledku tohto konania ich musela žalovaná
z nehnuteľnosti odsťahovať. Zdôraznila svojmu manželovi, že všetky tieto veci by bola ochotná prepáčiť
žalobcovi a nájsť spoločnú reč, ale skutočnosť, že žalobca vulgárne nadával žalovanej aj pred svojím

synom, žalovanú veľmi ranilo a zvlášť to, že jej manžel sa jej týmto nikdy nezastal. Poukázala na to, že
žalobca rozširoval o nej nepravdivé informácie, ktoré sa žalovanej veľmi dotkli a urazili ju a obzvlášť to,
že manžel žalovanej sa nepostavil na jej stranu ako manželky, lebo mu to bolo jedno, ako sa žalobca
správa k nej, k žalovanej v ich nehnuteľnosti. Žalovaná uviedla, že požívanie alkoholických nápojov zo
strany žalobcu bolo tiež negatívom, ku ktorému jej bývalý manžel nezaujal žiadne stanovisko. To boli

dôvody, pre ktoré žalovaná ku dňu 01.05.2021 spoločnú domácnosť opustila, keďže už ďalšie urážky,
ponižovanie, dehonestáciu jej práce nedokázala ďalej znášať, čo na ňu nepriaznivo pôsobilo.
- Z pozvánky zo dňa 05.05.2023, ktorú adresovala právna zástupkyňa žalovanej žalobcovi, súd zistil, že
bol týmto bývalý manžel žalovanej pozvaný do Advokátskej kancelárie JUDr. Vlasty Suchanovej, s.r.o.
so sídlom F. E. vo veci zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej

na LV č. XXX pre kat. územie D., a to po právoplatnom rozvode ich manželstva na základe rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16Pc/33/2022-37 zo dňa 18.07.2022 s tým, že žalovaná má
záujem svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 k celku odpredať za náhradu, ktorá zodpovedá toho
času všeobecnej hodnote nehnuteľnosti. Za týmto účelom si žalovaná dala vyhotoviť znalecký posudok,
ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 120.000,- eur. Žalovaná má záujem o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 odsek 1 OZ a odpredať svoj spoluvlastnícky
podiel za náhradu, a to v sume 60.000,- eur, ktorá zodpovedá všeobecnej hodnote spoluvlastníckeho
podielu v rozsahu 1/2. Termín prejednania veci právna zástupkyňa stanovila na deň 17.05.2023 o 09.00
hod. Takéto isté pozvanie zaslala právna zástupkyňa žalovanej bývalému manželovi žalovanej aj dňa
17.02.2023, keď stanovila za účelom prejednania veci a možnosti uzatvorenia dohody o vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva na deň 03.03.2023 o 10.00 hod.
- Zo Znaleckého posudku č. 02/2023 zo dňa 29.01.2023 znalca J. A. K., Nové Zámky vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty rodinného domu so súp. č. XXX na parcele č. 37/15 s príslušenstvom, pozemkov
parc. č. 37/15 a 37/45, nachádzajúcich sa v kat. území D., obec D., P. F. E., vedený na LV č. XXX, ktorý
súdu zaslala právna zástupkyňa žalovanej, súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti k dátumu

29.01.2023 bola stanovená znalcom sumou 120.000,- eur.
- Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Pc/33/2022 súd zistil, že žalovaná ako navrhovateľka podala návrh
o rozvod manželstva voči odporcovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. a súd rozhodol v predmetnej
vecirozsudkomdňa18.07.2022podsp.zn.16Pc/33/2022-37tak,žemanželstvožalovanejajejmanžela
rozviedol a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2022 a zo zápisnice z pojednávania

konaného dňa 18.07.2022 súd zistil z výpovede manžela žalovanej, pána A. B., že vypovedal v tom
smere, že jeho otec – žalobca požíva alkoholické nápoje, pretože alkoholici sa dožívajú 77 rokov.

11. Podľa ust. § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

12. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.13. Súd skúmal, či strany sporu sú vecne legitimovanými stranami podľa ustanovenia § 60 a nasl. C.S.P.
Súd zistil, že vecná legitimácia strán sporu je správna a je v súlade s vyššie uvedeným ustanovením
C.S.P. a táto legitimácia vyplýva z Darovacej zmluvy zo dňa 24.01.2005, keď žalobcom je darujúci,

aktívne vecne legitimovaný a žalovanou je obdarovaná, pasívne vecne legitimovaná a v danom spore
ide o vrátenie daru vyplývajúce z Darovacej zmluvy zo dňa 24.01.2005.

14. Predpokladom uplatnenia § 630 OZ je správanie, ktorým obdarovaný voči darcovi hrubo porušuje
dobré mravy. Podľa súdnej praxe „hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej

intenzity alebo ich sústavné porušovanie“ (R 88/1988), takže „kvantita aj kvalita“ nevhodného správania
sú rovnocennými ukazovateľmi. Správanie hrá v odvolaní darovania významnú úlohu, je nevyhnutné,
aby bolo toto správanie obdarovaného posudzované objektívne (R 61/1997), „za právne relevantné
sa považuje len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo“. Judikatúra vyvodila, „ že
právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi,
ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie

dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe
alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti jeho sviatkov a životných jubileí“. Z hľadiska naplnenia
predpokladovodvolaniadarovania,trebataksprávaniehruboporušujúcedobrémravy,akoajokruhosôb
týmto správaním dotknutý posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu. V neposlednom rade treba
uviesť aj to, že posúdenie okolností konkrétneho prípadu sa nemôže vziať len na hodnotenie správania

obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné správanie darcu.
Odvolanie darovania je jednostranný adresovaný právny úkon darcu, ktorým vzniká darcovi právo
domáhať sa vrátenia daru voči obdarovanému. K takémuto odvolaniu môže darca dospieť, ak sú splnené
predpoklady na vrátenie daru podľa § 630 OZ. Pri vrátení daru – podielu z nehnuteľnosti je zákonnou
podmienkou, že takýto úkon musí byť urobený písomne a musí byť doručený obdarovanému alebo tomu,

od koho sa žiada vrátenie daru, doporučene do vlastných rúk. Z obsahu výzvy na vrátenie daru musí byť
zjavné, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu, pričom nevhodné správanie obdarovaného musí byť
opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom a čoho sa domáha ten, kto ju robí. Výzva, ako právny
úkon,musízodpovedaťnáležitostiamplatnéhoprávnehoúkonu.Žalobcatútozákonnúpodmienkusplnil,
lebo výzvou na vrátenie daru bola samotná žaloba, ktorá sa doručila žalovanej prostredníctvom právnej

zástupkyne s tým, aby sa k nej podrobne písomne vyjadrila v lehote 15 dní, a to uznesením zo dňa
17.04.2023 sp. zn. 9C/35/2023-22.
Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť v danom prípade splnená, je žalobný petit, ktorý musí spĺňať
predpoklady ustanovení v § 137 písmeno c) C.S.P., teda musí ísť o určovací žalobný návrh, na základe
ktorého v prípade úspechu môže dôjsť ku vkladu vlastníckeho práva v prospech darujúceho. Aj túto

podmienku žalobca v konaní splnil, čiže správne sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území D., zapísanej na LV č. XXX.

15. Súd v ďalšom skúmal, vzhľadom na žalobný petit, či žalobca preukázal naliehavý právny záujem
na požadovanom určení v súvislosti s vrátením daru, keď súd musel skúmať, či sú naplnené znaky,

ktoré vyžaduje ustanovenie § 630 OZ, lebo žalobca sa domáha vrátenia daru z dôvodu, že žalovaná sa
knemualebokčlenomjehorodinysprávalatak,žebymalahruboporušovaťdobrémravy,avšakžalobca
v konaní musí preukázať, že zo strany žalovanej išlo o sústavné porušovanie dobrých mravov spôsobom
vyznačujúcim sa značnou intenzitou, pričom vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky,
neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. Naliehavý právny záujem na požadovanom

určení žalobca odôvodňoval tým, že žalovaná je v rozpore so skutočným stavom zapísaná v katastri
nehnuteľností ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností, čo vytvára objektívny stav právnej
neistoty, na základe čoho je v súlade s ustálenou judikatúrou daný naliehavý právny záujem. Z tohto
dôvodu súd skúmal aj, či sú naplnené skutočnosti, na ktoré poukázal vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd
SR z 27.05.2008 sp. zn. 2Cdo/108/2007, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že: „predpokladom úspešného

uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo
len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne
správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pri tom
vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu,

zistiť,čitentosámsanesprávavočiobdarovanémuvrozporesdobrýmimravmiačiprávejehosprávanie
sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.“
Posúdenie otázky, či konkrétne správanie sa obdarovaného voči darcovi predstavovalo hrubé porušenie
dobrých mravov je síce právnou otázkou, avšak s ohľadom na skutkové okolnosti tej ktorej veci, pri jejriešení, nemôže existovať ani ustálená rozhodovacia prax súdov, pretože kritériá na určenie toho, kedy
ide o takú intenzitu, že ide o hrubé porušenie dobrých mravov, sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa
prípad od prípadu.

Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré
naplňuje znaky uvedené v § 630 OZ. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká darovací vzťah
momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému. Ustanovenie §
630 OZ umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania súhrnu určitých
historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti.

Vrátanie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie,
hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne
správaniesaobdarovanéhovočidarcovi.Totoprávonevznikápriprostejnevďačnostiobdarovanéhovoči
darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom
vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné
okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Zároveň v súlade

s ustanovením § 630 OZ možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného,
ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997).
Pri uplatnení princípu vzájomnosti je potrebné skúmať určité správanie obdarovaného, a to z hľadiska,
či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, ale zároveň sa súd musí vysporiadať a vziať
na zreteľ aj správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči

obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.

16. Súd skúmal, či žalobca preukázal všetky tie relevantné skutočnosti, ktoré vyžaduje naplnenie
ustanovenia § 630 OZ, lebo len v takom prípade, keď tieto skutočnosti žalobca v konaní preukáže, je

preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V prípade, že tieto skutočnosti žalobca
nepreukáže v konaní, nie je možné žalobe vyhovieť a je potrebné ju zamietnuť.

17. Súd v konaní na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žalobca nepreukázal v konaní
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo nepreukázal skutočnosti, ktoré vyžaduje

naplnenie skutkovej podstaty ustanovenia § 630 OZ, a to vrátenie daru. K tomuto záveru súd dospel na
základe nasledovných skutočností a dôvodov nižšie:
Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaná ako obdarovaná sa k nemu správa nevhodným spôsobom,
dokonca, že hrubo porušuje dobré mravy svojím správaním voči darcovi. Nepreukázal značnú intenzitu
ani sústavnosť takéhoto porušovania dobrých mravov zo strany žalovanej a nepreukázal ani vonkajšie

prejavy vo forme fyzického násilia, hrubej urážky, neposkytnutia potrebnej pomoci a podobne. Zo
strany žalobcu išlo o určité tvrdenia, ktoré si on vyložil takým spôsobom, že zo strany žalovanej ide
o hrubé porušenie dobrých mravov, pričom pri svojej výpovedi pred súdom na otázku právnej zástupkyne
žalovanej sám uviedol, že dôvodom podania predmetnej žaloby bola skutočnosť, že žalovaná odišla
bývať z nehnuteľnosti v roku 2021 a následne tam prišla za účasti znalca, ktorý vykonával obhliadku

nehnuteľnosti za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti z dôvodu, že po právoplatnom
rozvode manželstva žalovanej a syna žalobcu, žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne pozvala
syna žalobcu dvoma pozvánkami zo dňa 05.05.2023 a 17.02.2023 na prejednanie veci a možnosti
uzatvorenia dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kde žalovaná navrhla odpredať svoj
spoluvlastníckypodielzanáhradu,atovsume60.000,-eursynovižalobcu,tedajejbývalémumanželovi,

keďže Znalecký posudok pod č. 02/2023 vypracovaný znalcom J. A. K. dňa 29.01.2023 určil všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti vo výške 120.000,- eur, teda dôvodom podania žaloby zo strany žalobcu nebolo
negatívne resp. nevhodné správanie sa žalovanej obdarovanej voči darcovi, ale práve otázka zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva syna žalobcu a žalovanej.
Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaná dopustila takého konania a takých situácií, ako ich

žalobca opísal v žalobe, pretože tieto skutočnosti žalobca nepreukázal ani výpoveďami svedkov, ktorých
navrholvkonanívypočuťaktorýchsúdajvypočul.Zvýpovedesvedka,synažalobcu–bývaléhomanžela
žalovanej, súdu jednoznačne bolo preukázané, že išlo o príbuzenský pomer priamo k žalobcovi, pretože
svedok je synom žalobcu a napriek tejto okolnosti chcel vo veci vypovedať, ktorý svojou výpoveďou
preukázal,žeodtejdoby,akosa jehootec,tedažalobca,nasťahovaldodomu,nastaliproblémytýkajúce

sa vzájomného spolužitia, ale tieto problémy, ktoré opísal svedok, súd vyhodnotil, že sa týkali bežného
žitia a výmeny názorov medzi žalovanou a žalobcom, ale žiadnym spôsobom nie o také správanie,
ktoré by výslovne evokovalo a potvrdzovalo hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej tak,
ako to má na mysli ustanovenie § 630 OZ. Skutočnosť, že psy pani žalovanej, kde vykonávali svojupotrebu, nie sú dôvodmi na vrátenie daru a nepreukázali sa ani okolnosti, ktoré žalobca v žalobe opísal,
že by žalovaná svojím správaním mala tieto psy viesť k agresivite a k napádaniu voči žalobcovi.
Nepotvrdili a nepreukázali sa skutočnosti ohľadom napadnutia žalovanej svietnikom žalobcu, pretože

svedok vo svojej výpovedi najprv uviedol, že bol svedkom toho, že žalovaná hodila svietnik po žalobcovi
a v ďalšej časti svojej výpovede už uviedol, že vybehol z pivnice, keď počul hádku medzi žalobcom
a žalovanou a svietnik bol na zemi, ale osobne svojimi očami on nevidel, ako hodila žalovaná svietnik
po žalobcovi. Zároveň uviedol, že toto všetko sa odohralo zhruba v máji 2020. Potvrdil súdu, že žalobca
sa so žalovanou ústne často hádali, prípadne si nadávali. Svedok nepotvrdil správne skutočnosť, kedy

žalovanáopustilanehnuteľnosťvD.,keďuviedol,žesaodsťahovalakoncomjúna2020,pričomžalovaná
viackrát vo svojich vyjadreniach ako aj v samotnej výpovedi potvrdila, že zo spoločnej domácnosti,
a teda z domu v D. odišla 26.04.2021. Potvrdili sa skutočnosti, ktoré žalovaná uviedla vo svojej výpovedi
a písomných vyjadreniach, že svedok jej oznámil, že príde k nim bývať otec – žalobca, lebo mu zomrela
družka a nemá kde bývať a že žalovaná nastolila viaceré možnosti bývania pre žalobcu a svedok
uviedol, že povedal žalovanej, čo sa bude v dome prerábať. Svedok potvrdil súdu, čo sa týka psov, že

žalovaná ich mala zavretých v izbe, kde sa ona zdržiavala. Do kontaktu so žalobcom sa psy dostali
tak, že dvere na tej izbe, kde s nimi bola žalovaná, nie vždy boli zatvorené. Svedok potvrdil súdu, že
medzi žalobcom a žalovanou boli časté hádky pre bežné veci, chod domácnosti a podobne. Čo sa týka
napádania psov žalovanej žalobcu, svedok potvrdil, že pamätá si, že v jednom prípade pohrýzli psy
žalobcu, a preto potom žalobca nosil so sebou palicu. Tieto skutočnosti žalovaná nepoprela. Svedok

nesprávne zadefinoval aj spoločné bývanie so žalovanou v čase, keď boli manželmi, keď uviedol vo
svojej výpovedi, že všetci spoločne bývali v spoločnej domácnosti vrátane ich syna od 01.05.2020 do
júna 2020, keď žalovaná jednoznačne uviedla viackrát, že poslednýkrát, kedy vstúpila do domu a šla
si pre svoje osobné veci bol deň 26.04.2021. Svedok nepoprel požívanie alkoholických nápojov, ako
zo strany žalobcu, tak aj jeho samého. Jednoznačne je možné konštatovať, že z výpovedi svedka A.

B., nar. XX.XX.XXXX nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zo strany žalovanej v rámci jej
správania hrubé porušenie dobrých mravov voči žalobcovi, ale z tejto výpovede jednoznačne vyplývajú
nezhody medzi stranami sporu, keď išlo o hádky a výmeny názorov medzi stranami sporu, keď strany
sporu s určitými vecami nesúhlasili, išlo o bežné hádky, ale nie o hrubé porušenie dobrých mravov a už
vôbec nie takej intenzity, ktoré by naplňovali skutkovú podstatu § 630 OZ.

17.1 Ani výpoveď svedka K. M., nar. XX.XX.XXXX nepotvrdila súdu skutočnosti, že by sa žalovaná ako
obdarovaná správala voči žalobcovi nevhodne, resp. by hrubo porušovala dobré mravy a akýmkoľvek
spôsobom by bránila žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti, pretože tento svedok bol v minulosti susedom
strán sporu. V súčasnosti však už svedok nebýva v susedstve strán sporu. Tento svedok potvrdil súdu
iba také skutočnosti, že žalobca v čase, keď sa chystal prísť bývať opäť do D., chcel umiestniť výťah

vedľa domu s odôvodnením, že sa nevie dostať do domu riadnym vchodom a musí si robiť vlastný vchod
a že do domu sa nevie dostať len kvôli psom, ktorí sú na neho agresívni. Potvrdil súdu, že sa mu žalobca
sťažoval ohľadom psov, najmä v tom smere, že po celom dome boli exkrementy, najmä na schodisku,
lebo voľakedy, keď tam nebýval pán žalobca, hore na poschodí, tak tam boli psy umiestnené. Svedok
potvrdil súdu, že v jednom prípade videl osobne exkrementy psov v izbe na poschodí, pričom izba bola

prázdna, nič v nej nebolo. Okrem toho uviedol, že do vnútra nehnuteľnosti chodil málokedy a keď išiel
pozrieť žalobcu, väčšinou bývali spolu v garáži. Svedok nevedel súdu uviesť, aký mal žalobca vzťah so
žalovanou, keď tam bývala. Nebol svedkom žiadneho konfliktu medzi stranami sporu.
17.2 Ani svedok Q. O. nepotvrdil súdu skutočnosti, ktoré žalobca v žalobe opisoval a dôvody, pre ktoré
žiada vrátenie daru od žalovanej. Potvrdil súdu iba skutočnosti, že potom, ako sa žalobca nasťahoval

do nehnuteľnosti v D., vzťahy medzi stranami sporu boli napäté a svedok všetko, čo uviedol pred
súdom vie iba z toho, čo mu povedal brat. Svedok nevedel súdu konkrétne uviesť, ako sa prejavovalo
napätie medzi stranami sporu, pretože všetko vedel iba od svojho brata. Pred obdobím apríl-máj 2021
nechodieval navštevovať svoju sestru, poprípade, keď prišiel do nehnuteľnosti, tak prišiel iba za švagrom
a väčšinou sa zdržiavali iba v garáži. Okrem toho potvrdil súdu, že sa hnevá na svoju sestru, žalovanú,

a nekomunikuje s ňou viac rokov, k čomu žalovaná potvrdila, že je to 30 rokov, čo spolu nekomunikujú.
17.3 Svedkyňa G. O., nar. XX.XX.XXXX, matka žalovanej napriek príbuzenskému pomeru k žalovanej
vo veci chcela vypovedať. Uviedla, že pozná okolnosti, pre ktoré sa musel do domu v D. presťahovať
z F. E. žalobca. Podľa jej vedomostí, keď žalobca prišiel do D. a žalovanej bolo oznámené, že tam
príde bývať, bolo jej povedané, že bude bývať na poschodí, aby sa mu vypratala jedna izba, ktorú si

bude žalobca prerábať, svedkyňa ale mala také vedomosti, že žalovaná s vtedajším manželom v tom
čase mu ponúkli, aby býval dole, v dolnej časti domu a že s dcéra s manželom budú bývať v hornej
časti, ale žalobca chcel bývať hore. Potvrdila súdu, že keď sa nasťahoval do domu žalobca, nastali
problémy, lebo po tomto období sa žalovaná viac zdržiavala u svedkyni na I. ako v D.. Čo sa týka psov,ktorí boli kupovaní pre vnuka, ale keďže ten sa odsťahoval do Bratislavy, tak psy zostali u žalovanej
a tá ich stále nosila k svedkyni do I., keď išla do práce a keď sa vracala z práce, tak prišla po nich
a brala ich do D.. Čo sa týka žalobcu a jeho syna, uviedla, že bližšie nepoznala žalobcu ani jeho syna,

pretože nemala o to záujem, lebo vedela, že ide o rodinu alkoholikov. Podľa názoru svedkyne, dôvodu
rozvratu manželstva jej dcéry a zaťa bola skutočnosť, že sa nevedeli dohodnúť na tom, ako to bude
s ich manželstvom, keď tam prišiel bývať žalobca. Keď svedkyňa zistila zo správania svojej dcéry, že
jej manžel v tom čase sa priklonil na stranu svojho otca, žalovaná to veľmi zle znášala aj po stránke
zdravotnej aj po stránke citovej, tak to chcela čím skôr skončiť. Svedkyňa nepotvrdila súdu, že by jej

dcéra voči hocikomu používala akékoľvek vulgarizmy a čo sa týka psíkov, išlo o dvoch maltézakov, psov
malého vzrastu, ktorí sa správali úplne normálne, pretože to boli izboví psíci, žiadny problém s nimi
nebol. O napadnutí žalobcu psom vedela svedkyňa z rozprávania svojej dcéry, keď žalobca nosil hrubú
palicu a keď hovoril psom: „bojíte sa ma, bojíte sa ma“ a v ruke mal hrubú palicu, tak svedkyňa uviedla,
že to je normálna reakcia psa, že ho napadne alebo začne štekať. Čo sa týka venčenia psov, svedkyňa
potvrdila to, čo uviedla aj žalovaná, že mali psy jednu izbu na poschodí, ktorá bola prázdna a kde mali

prestreté noviny a ráno pred tým, ako išla žalovaná do práce, vonku psíkov vyvenčila a keď sa vrátila
domov z práce, tak zas psy boli pustení von, aby sa vyvenčili, ale počas toho, keď neboli doma žalovaná
a jej manžel, tak psíci mohli vykonávať potrebu v hornej izbe na poschodí. Svedkyňa potvrdila, že mala
vedomosti o tom, že žalovaná vysadila do záhrady popri dome kvety, kríky, tuje, ktoré potom ako sa
žalobca nasťahoval, zničil postrekmi, strihaním a pod. Osobne vedela, ako to má dcéra upravené v D.,

lebo ju navštevovala do tej doby, kým sa žalobca nenasťahoval do nehnuteľnosti.
17.4 Svedkyňa A. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je kmotrou svedkyne G. O., potvrdila súdu to, čo uviedla
svedkyňa pani G. O., lebo všetko vedela z jej rozprávania. Žalovanú pozná dlhšiu dobu, keďže je
susedou svedkyne pani O..
17.5 Svedkyňa A. H., ktorá je dcérou nebohej pani H., s ktorou žalobca žil v druhovskom pomere v F.

E., súd zistil, že svedkyňa potvrdila súdu, že čo sa týka vzťahu strán sporu, potom ako sa tam pán
žalobca nasťahoval do nehnuteľnosti, nevedela povedať nič zlé na žalovanú, pretože nikdy sa jej matka
nesťažovala ani pán žalobca na žalovanú, až potom, keď matka svedkyne zomrela, tak žalobca sa jej
zvykol posťažovať a plakať s tým, že uviedol, že si nerozumie so žalovanou a že pri jednej príležitosti,
keď sa stretla svedkyňa so žalobcom, tak jej povedal, že jeho syn si musí vybrať buď on alebo jeho

manželka. Čo sa týka bytu v F. E., kde žalobca býval s matkou svedkyne, svedkyňa uviedla, že navrhla
žalobcovi, že môže v tom byte bývať, lebo ona byt nepotrebovala a žalobca kľudne mohol bývať v tom
byte, ale sám žalobca sa vyjadril, že môže ísť bývať naspäť do D. a že nechce sám v predmetom byte
bývať. Odôvodňoval to tým, že je to pre neho veľa platiť za služby v súvislosti s užívaním bytu. Okrem
toho sa žalobca sťažoval svedkyni na psíkov, že psy na neho štekajú a cikajú po schodoch a že sa necíti

dobre v tom dome a že si chce vybudovať výťah, čo mu svedkyňa povedala, aby nerobil. Svedkyňa
potvrdila súdu, že nikdy nebola vo vnútri nehnuteľnosti, v ktorej bývali strany sporu a nevie, kedy sa
žalovaná odsťahovala z nehnuteľnosti. Čo sa týka výpovede svedkyne pred súdom, svedkyňa uviedla,
že jej zavolal pán žalobca telefonicky a poprosil ju, aby prišla vypovedať v tejto veci a okrem toho jej
oznámil, že jeho syn sa rozviedol s pani žalovanou, že si nerozumeli. Žalobca poprosil svedkyňu, aby

sa svedkyňa vyjadrila k jeho vzťahu k žalovanej.

18. Na základe výpovedí svedkov, čo predstavovalo v konaní podstatu dôkazov a dokazovania mal
súd za to, že sa nepotvrdili žiadne skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe, o konfliktných situáciách,

o napadnutí žalovanou žalobcu, udretím svietnika, naopak, potvrdilo sa, že žalovaná plne rešpektovala
zriadené vecné bremeno žalobcu na základe listu vlastníctva, ktoré spočívalo v práve doživotného
užívania a bývania v nehnuteľnosti žalobcom. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnym dôkazom, že by sa
žalovaná dopustila akéhokoľvek závadného konania voči nemu ako darcovi alebo jeho synovi, naopak,
preukázal iba to, že v danom prípade išlo z jeho strany o všeobecné konštatovanie naplnenia § 630 OZ,

teda o bežné hádky v domácnosti medzi členmi rodiny, pričom podstatné je, že takéto porušenie, teda
hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré by malo vykazovať znaky značnej intenzity alebo sústavnosti,
sa zo strany žalovanej nepreukázali a nikdy takéto ani nenastali a ani nepretrvávali. S poukazom aj na
to, že žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti nebýva a nezdržuje sa od 26.04.2021.
Z celého dokazovania ako výpovedí strán sporu, svedkov a listinných dôkazov vyplýva a je možné

pripustiť, že medzi stranami sporu dochádzalo k častej výmene názorov, a to najmä z dôvodu, že
so žalovanou neboli prediskutované veci, o ktorých mala mať vedomosť, napríklad, že žalobca sa do
nehnuteľnosti má prisťahovať a ako sa bude riešiť jeho bývanie, pretože zo strany bývalého manžela
bola postavená pred hotovú vec, kedy jej bývalý manžel oznámil, že do nehnuteľnosti sa vráti otec, budetu bývať a treba mu uvoľniť izbu na poschodí, ktorú bude prerábať. Názor žalovanej nebol vypočutý
ani stranou žalobcu ani jej bývalým manželom, pričom bývanie žalobcu sa mohlo doriešiť aj iným
spôsobom. Išlo o nezhody, ktoré vyplývali z toho, že žalobca sa vrátil späť do nehnuteľnosti a on mal

iné predstavy o bývaní a spôsobe žitia v nehnuteľnosti, vrátane užívania priľahlého dvora a záhrady,
pričom žalovaná si záhradu vybudovala podľa svojich predstáv, o ktorú sa starala a udržiavala ju, na
druhej strane žalobca sa s tým nestotožnil, o čom svedčia čiernobiele fotografie, ktoré preukazujú,
ako vyzerala nehnuteľnosť predtým, keď sa do nej nasťahoval žalobca a potom, keď sa nasťahoval
žalobca a tieto fotky predstavujú diametrálny rozdiel. Ďalej sa nepotvrdili skutočnosti ohľadom psov pani

žalovanej, iba v jednom prípade, keď došlo k napadnutiu žalobcu, ale aj to len z dôvodu, že psy boli
k tomu vyprovokované a je to riadny obranný mechanizmus psa, keď vidí človeka s palicou v ruke,
tak sa automaticky bráni, a preto iba v jednom prípade došlo k pohryznutiu žalobcu do nohy. V iných
prípadoch nie. Žalovaná uznala, že počas toho, ako žalobca býval v predmetnej nehnuteľnosti a keď
tam bývala aj ona, medzi nimi došlo k častým konfliktným situáciám, a preto ona tieto situácie riešila
tak, že od leta 2020 sa minimálne zdržiavala v nehnuteľnosti, hoci stále si plnila svoje povinnosti vo

vzťahu starania sa o nehnuteľnosť, avšak celá táto situácia vyvrcholila v apríli 2021, kedy z nehnuteľnosti
natrvalo sa odsťahovala, pretože situáciu, ktorá tam stále pretrvávala, čo sa týka konfliktov medzi ňou
a žalobcom a medzi ňou a bývalým manželom, bola už takej intenzity, že to zle vplývalo na jej zdravotný
stav. Následne pre správanie žalobcu došlo aj k tomu, že žalovaná podala návrh na rozvod manželstva.
Žalobca v konaní preukázal len všeobecné konštatovanie neplnenia ustanovenia § 630 OZ, pričom

nepreukázal, že akékoľvek porušenie zo strany žalovanej by bolo niekedy nastalo. Čo sa týka hrubého
porušenia dobrých mravov a už vôbec nepreukázal znaky tohto porušovania, ktoré by mali pretrvávať
sústavne. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne negatívne správanie žalovanej, ktoré by bolo možné
hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov obdarovanej voči darcovi a už vôbec nie o sústavné
porušovanie dobrých mravov, ktoré by sa vyznačovalo značnou intenzitou, takisto sa nepreukázalo

fyzické násilie zo strany žalovanej a ani hrubé urážky. Z celého dokazovania jednoznačne vyplýva iba to,
že si strany sporu navzájom nerozumeli, pretrvávali medzi nimi hádky a nedorozumenia, ktoré v žiadnom
prípade nie je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov značnej intenzity a sústavnosti.
V podstate je možné konštatovať, že žalobca začal s prácami na rekonštrukcii izby v hornej časti
domu v apríli 2020 a od 01.05.2020 už natrvalo býval a užíval svoju zrekonštruovanú izbu na poschodí

a žalovaná naposledy bola v nehnuteľnosti 26.04.2021, kedy sa z nej odsťahovala natrvalo s úmyslom
viac sa do nej nevrátiť a žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa29.03.2023. Tiež bolo v konaní
preukázané, že od leta 2020 s v nehnuteľnosti zdržiavala len minimálne. Vôbec nie je možné v konaní
skonštatovať skutočnosti, ktoré tvrdil právny zástupca žalobcu, že žalovaná odmietla rešpektovať
žalobcove bezodplatné právo doživotného bývania v darovanej nehnuteľnosti. Keby sa tak stalo, tak by

žalobca v predmetnej nehnuteľnosti nebýval. Žiadne dôkazy žalobca v tomto smere produkovať nevedel
a nepreukázal takéto skutočnosti. Naopak, v konaní sa preukázalo požívanie alkoholických nápojov
zo strany žalobcu, potvrdené jeho synom, ktorý tiež potvrdil, že aj on požíva alkoholické nápoje. Tieto
skutočnosti sa potvrdili aj v konaní rozvod manželstva žalovanej a jej bývalého manžela. Všeobecne
platí, že pod vplyvom požitia alkoholických nápojov je človek agresívnejší, a preto môže dôjsť k častej

výmene názorov, a to je jedno, či je to vo vzťahu rodinnom alebo bez vzťahu rodinného, čiže bežne medzi
ľuďmi, ale v danom prípade to bolo medzi stranami sporu a tieto hádky väčšinou pre požitie alkoholických
nápojov mohol alebo nemusel vyvolávať žalobca, pretože jednoznačne sa potvrdili iba slovné hádky,
výmeny názorov na jednotlivé veci týkajúce sa domu, ale v žiadnom prípade sa nepreukázala taká
intenzita hrubého porušenia dobrých mravov a sústavnosť takéhoto porušenia, ktoré by malo viesť

k naplneniu skutkovej podstaty § 630 OZ a pokiaľ tieto skutočnosti v konaní preukázané neboli, nie
je možné hovoriť o tom, že žalobca splnil najdôležitejšiu podmienku úspešnosti žaloby, a to naliehavý
právny záujem na požadovanom určení.

19. S poukazom na všetko vyššie uvedené preto nebolo možné, aby súd rozhodol inak, než tak, ako

žalobu ako absolútne nedôvodnú zamietol.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanej v rozsahu 100 %
voči žalobcovi, lebo bola v konaní plne úspešná, podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).