Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 31Cb/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123387254
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123387254.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom

Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, v zastúpení: RASLEGAL, s.r.o., so sídlom
Mostová 2, 811 02 Bratislava a žalovaných. 1. NATIMO s.r.o., so sídlom Zlatá Idka 175, 044 61 Zlatá
Idka, IČO: 46 627 561, 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., obaja zastúpení:
IURISTICOs.r.o.,sosídlomCimkorkova13,04001Košice,ozaplatenie89.122,02eurspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 89.122,02 EUR spolu s 25
% úrokom s omeškania ročne zo sumy 89.122,02 EUR od 07.08.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR a to všetko v prospech účtu žalobcu č.
IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 8080136121 do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť plniť druhého
zo žalovaných.

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %
s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s tým, že

plnením jedného zo žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť plniť druhého zo žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde v Banskej Bystrici dňa 23.08.2023 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 89.122,02 eur s
príslušenstvom a na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade
ako ručiteľom uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere a v nej inkorporovanú Dohodu o ručení (ďalej len
„Zmluva“), na základe ktorej žalobca požičal žalovanému v 1. rade sumu 119.000,- eur na podnikateľské

účely a žalovaný v 2. rade je v postavení ručiteľa. Úroková sadzba v čase poskytnutia úveru bola
v o výške 1,9% p.a., výška mesačnej splátky 1.653,- eur a úrok z omeškania vo výške 25% p. a. Žalovaný
v 1.rade nedodržal povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas. Na
základe týchto skutočností pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a žalovaného
v 1. rade a žalovaného v 2. rade (ako ručiteľa) vyzval na zaplatenie sumy 105.822,02 eur. Žalovaní v 1.
a 2. rade uhradili sumu 16.700,- eur a v ostatnom rozsahu zostali záväzky nevysporiadané. V dôsledku
neplnenia si finančných povinností žalobca pristúpil v zmysle článku VI. a VII. Zmluvy k využitiu jedného

z inštitútov, ktorý zabezpečoval pohľadávku a na základe žiadosti bolo žalobcovi poskytnuté plnenie
Osobitným ručiteľom na základe Dohody o záručnom nástroji v celkovej výške 86.207,43 eur. Nakoľko
žalobcovi bolo poskytnuté uvedené plnenie, došlo tým k čiastočnému pokrytiu jeho nárokov. Osobitnému
ručiteľovi tým vznikol voči žalovaným regresný nárok, ktorý je žalobca v zmysle Zmluvy povinní vymáhať.Celková dlžná suma 89.122,02 eur pozostáva zo samostatného nároku žalobcu v sume 2.914,59 eur
a regresného nároku Osobitného ručiteľa v sume 86.207,43 eur.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a v celom rozsahu popiera
z nasledovných dôvodov: Regresný nárok mal vzniknúť poskytnutím záruky Osobitného ručiteľa na
základe Dohody o záručnom nástroji podľa čl. VII ods. 7.1 písm. a) Zmluvy. Žalobca však regresný
nárok nepreukázal, pretože v konaní neozrejmil, na základe ktorej dohody došlo k poskytnutiu záruky
a nepreukázal ani plnenie záruky vo výške 86.207,43 eur. Žalobca poskytol žalovanému v 1. rade

úver na podnikateľské účely, pretože podnikal v gastro sektore. V dôsledku nepriaznivej situácie
spôsobenej pandémiou COVID-19 bolo prijatých viacero opatrení, ktoré sa významným spôsobom
dotkli gastronomickej oblasti, a to najmä uzatvorením stravovacích prevádzok, resp. obmedzením ich
činnosti. Spôsobenú situáciu sa žalovaný v 1. rade snažil riešiť a viackrát sa obrátil na žalobcu so
žiadosťou o odklad splátok, no bezúspešne. Úver bol splácaný automatickým odpisovaním splátok
z podnikateľského účtu žalovaného v 1. rade. Žalobca poskytol žalovanému v 1. rade aj kontokorentný

úver, ktorý bol splácaný rovnakým spôsobom. Z výpisov z podnikateľského účtu žalovaného v 1. rade
vyplýva, že splatené sumy istín a príslušenstva boli žalobcovi odpisované celkom zmätočne a naviac
pod štyrmi variabilnými symbolmi, preto je pre žalovaných v 1. a 2. rade spôsob splácania nejasný,
nerozumejú mu a preto ho spochybnili. Dňa 17.06.2022 žalobca zablokoval žalovanému v 1. rade účet,
čím mu znemožnil disponovať s finančnými prostriedkami a odňal mu prístup do účtu prostredníctvom

internetbankingu a mobilnej aplikácie. Podľa výpisu z bankovej knihy žalobcu bola pohľadávka zo
Zmluvykudňuvyhláseniamimoriadnejsplatnostiúveruvcelkovejvýške105.822,02eur.Zpredloženého
výpisu nevyplýva, kedy a ako boli sumy odpisované žalobcom započítané na istinu a príslušenstvo
a v akých výškach. Žalovaný v 2. rade kontaktoval zamestnanca žalovaného a v mesiaci august 2022
sa telefonicky dohodol na mesačných splátkach. Na základe dohody o splátkach žalovaný v 2. rade

v období od 17.08.2022 do 01.03.2023 uhradil sumu 24.500,- eur. Vzhľadom k uvedenému je žalobcom
predložený výpis z bankovej knihy deklarujúci stav úveru ku dňu 11.08.2023 v celkovej výške 89.122,02
eur zmätočný, nepreskúmateľný a nezodpovedá na skutočnosti.

4. Žalobca v replike zo dňa 08.11.2023 uviedol k obrane žalovaných k aktivácii záručného nástroja, že

nárok uplatnený priamo podľa úverovej zmluvy alebo v časti z titulu regresu po úhrade iného ručiteľa
ručiaceho popri nich, nemení nič na ich výslednej povinnosti uhradiť dlh žalobcovi. Ide len o formálnu
stránku označenia právneho titulu k plneniu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní uvádzajú, že žalobca
im odňal prístup k bankovému účtu prostredníctvom mobilnej aplikácie a internetbankingu, avšak na
tieto služby nevzniká nárok automaticky a bezodplatne, pretože sa poskytuje klientom za odplatu.

Akonáhle žalovaní prestali platiť za bankové služby (ich bankový účet dosahoval limit disponibilného
kontokorentného úveru, čiže poplatky boli dlhodobo úverované), došlo k zastaveniu ich poskytovania.
K námietke žalovaných, že im nebol spôsob splácania úveru jasný a nerozumeli mu poukázal na
ustanovenia Zmluvy kde je určená suma 1.653,- eur, ktorá predstavuje mesačnú splátku istiny a v bode
5.2. písm. a) je uvedené, že žalovaní sú povinní uhradiť aj úroky (ako odplatu, a to k ultimu mesiaca) a

podľa písm. b) aj poplatky a ceny za služby podľa sadzobníka. Znamená to, že v štandardnom mesiaci
dlžník vypláca svoj záväzok tromi platbami – splátka istiny, splátka úrokov a splátka poplatkov, a pri
akomkoľvek omeškaní minimálne štyrmi platbami – splátka istiny, splátka úrokov, splátka poplatkov
a splátka úrokov z omeškania. Čo sa týka nepreukázania výšky žalovanej pohľadávky žalobca ďalej
uviedol, že predmetný úver nie je jediným ich záväzkom u žalobcu a majú uzatvorené ešte ďalšie

dve úverové zmluvy, a to Zmluvu o splátkovom úvere č. MU-8002543111 zo dňa 29.06.2017, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver v sume 60.000,- eur a Zmluvu o kontokorentnom
úvere č. MU-8003003240 zo dňa 19.05.2021, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úverový
rámec k čerpaniu na jeho bežnom bankovom účte v sume 49.500,- eur. Pri obidvoch úveroch bola
vyhlásená mimoriadna splatnosť úverov z dôvodu nesplnenia podmienok žalovanými. Ďalej uviedol, že

na základe výpisov z účtu je po úhrade žalovaných sumy 24.500,- eur od augusta 2022 do marca 2023
rozložených na úhradu: predmetného úveru v sume 16.700,- eur, kontokorentného úveru v sume 5.900,-
eur a splátkového úveru zo dňa 29.06.2017 v sume 1.900,- eur. Žalovaní vo vyjadrení ďalej namietali,
že im bolo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti doručené až dňa 02.08.2022, k čomu žalobca
uviedol, že v zmysle ustanovení Zmluvy každá zásielka sa považuje za doručenú tretím dňom odo dňa

odoslania. Žalobca odoslal oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovanému dňa 28.07.2022
a tretí deň pripadá na 31.07.2022. Lehota na úhradu začala plynúť dňa 01.08.2022 a márne uplynula
dňa 06.08.2022, kedy sa stal splatným celý dlh.5. Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 31Cb/49/2023 – 150 zo dňa 06.03.2024 pripustil zmenu žaloby
včastiúrokovzomeškania,pretožežalobca žaloboupožadovalodžalovanýchv1.a2.radelenzákonný
úrok z omeškania z dlžnej sumy v sadzbe uvedenej v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.

z. , t. j. vo výške 9,5% ročne. Keďže sa žalovaní snažia bezdôvodne vyhýbať plneniu svojich povinností
žalobca sa rozhodol uplatniť si voči nim úroky z omeškania v dohodnutej zmluvnej sadzbe, t.j. vo výške
25% ročne, vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu v súlade s ust. § 139 zákona č. 160/2015 Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

6. V predmetnom spore súd nariadil pojednávanie dňa 11.03.2024, na ktoré predvolal strany sporu.
Právny zástupca požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na tento deň z dôvodu, že žalovaný
v 2. rade a súčasne konateľ žalovaného v 1. rade je práceneschopný a trvá na osobnej účasti
na pojednávaní. Pojednávanie bolo preto odročené. Následne na to súd nariadil pojednávanie na
deň 17.04.2024, na ktoré predvolal strany sporu. Právny zástupca žalovaných opätovne požiadal
o odročenie pojednávania z identických dôvodov. V deň nariadeného pojednávania o 09.14 hod.

sudca na základe telefonického rozhovoru oznámil právnemu zástupcovi žalovaných: JUDr. Radoslav
Rigo, LL.M., že súd nariadené pojednávanie bude odročovať a nakoľko v uvedenom konaní nie je
potrebný výsluch žalovaných súd v prípade identických dôvodov opätovnú žiadosť o odročenie ďalšieho
pojednávania nebude akceptovať. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 15.05.2024 o 11.00 hod.
Dňa 13.05.2024 právny zástupca žalovaných opätovne doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania

z dôvodu pretrvávajúceho zlého zdravotného stavu žalovaného v 2. rade a zároveň konateľa žalovaného
v 1. rade, pričom v rovnaký deň bol objednaný na kontrolu u lekárky o 16.30 hod. Súd však žiadosť
o odročenie pojednávania neakceptoval a vykonal pojednávanie v prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu. Súd pri poslednej žiadosti o odročenie pojednávania právnemu zástupcovi žalovaných uviedol,
že nie je potrebná osobná účasť žalovaných na pojednávaní, pretože nebol potrebný jeho výsluch

a účasť na pojednávaní je právom a nie povinnosťou. Súd má za to, že boli splnené podmienky na
vykonanie pojednávania nakoľko pojednávanie, ktoré nie je odročené je nariadené. Súd upustil aj od
osobného výsluchu advokáta žalovaných, ktorého výpoveď by nezvrátila už súdom dostatočne zistený
skutkový stav z listinných dôkazov predložených a bola by tak nadbytočná. Žalovaní mali dostatok času,
aby predložili alebo označili všetky dôkazy, ktoré pokladajú za nevyhnutné na preukázanie prípadne

svojich tvrdení spochybňujúcich nárok žalobcu. Nebol dôvod na ďalšie odďaľovanie prejednania veci a
jejrozhodnutie.Vzmyslečl.17CSPsúdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

7. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi: Zmluva o splátkovom
úvere č. E.- XXXXXXXXXX, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie zo
dňa 27.07.2022, výpis účtu žalovaného v 2. rade za obdobie od 04.07.2020 do 02.10.2023, žiadosť
o čerpanie zo záručného nástroja zo dňa 26.01.2023 podľa Dohody o záručnom nástroji SIH antikorona

záruka 2a zo dňa 29.06.2020, zmluva o kontokorentnom úvere č. E., výpis z úverového účtu č.
XXXXXXXXXX, výpis z úverového účtu č. XXXXXXXXXX, dodatok č.1 k zmluve o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX dodatok č.1 k zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.

8. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a písomných vyjadreniach.

9. Z uvedených dôkazov zistil tento skutkový stav:

10. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 17.08.2020 žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1.
rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX

s Dohoda o ručení (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému v 1.
rade finančné prostriedky na podnikateľské účely v celkovej sume 119.000,- eur, s úrokom z omeškania
25% ročne, s výškou mesačnej splátky v sume 1.653,- eur do 20-teho dňa v kalendárnom mesiaci.
Banka výzvou zo dňa 27.07.2022 označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
a výzva na zaplatenie“ v súlade s čl. VIII. bod 8.1 Zmluvy určila predčasnú splatnosť úveru, ktoré boli

poskytnuté a to najneskôr 5 kalendárnych dní. Podľa uvedenej výzvy bol celková pohľadávka veriteľa
v sume 105.822,02 eur. Žalobca doručoval žalovaným oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
avýzvunazaplateniedňa28.07.2022.Ďalejniejesporné,žemedzižalobcomažalovanýmiv1.a2.rade
boli uzatvorené aj ďalšie dve úverové zmluvy, a to Zmluvu o splátkovom úvere č. E. zo dňa 29.06.2017,na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver v sume 60.000,- eur a Zmluvu o kontokorentnom
úvere č. E. zo dňa 19.05.2021, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úverový rámec k čerpaniu
na jeho bežnom bankovom účte v sume 49.500,- eur. Pri obidvoch úveroch bola vyhlásená mimoriadna

splatnosť úverov z dôvodu nesplnenia podmienok žalovanými.

11. Zo žiadosti o plnenie zo dňa 26.01.2023 podľa Dohody o záručnom nástroji SIH antikorona záruka
2a zo dňa 29.06.2020 súd zistil, že spoločnosti National Development Fund II,. a.s. oznámila žalobcovi,
že jej vznikli straty v súlade s článkom 3 Dohody o záruke v sume 1.172.165,54 eur. V prílohe žiadosti

o plnenie je uvedený aj žalovaný v 1. rade ako dlžník v sume 86.207,43 eur s dátumom žiadosti o plnenie
dňa 26.01.2023 a dátumom plnenia záruky dňa 09.03.2023.

12. Z potvrdenia žalobcu zo dňa 24.10.2023 mal súd za preukázané, že žalobca potvrdil žalovanému
v 1. rade prijatie platby vo výške 86.207,43 eur dňa 09.03.2023 ako Plnenie zo Záruky na úver, č. zmluvy
XXXXXXXXXX. Plnenie bolo prijaté na základe Žiadosti o plnenie zo dňa 26.01.2023.

13. Z výpisu z účtu žalovaného v 2. rade súd zistil, že za obdobie od 04.07.2020 do 02.10.2023 žalovaný
v 2. rade uhradil žalobcovi celkovú sumu 24.500,- eur.

14. Z výpisov z účtu žalovaného v 1. rade súd zistil, že na predmetný úver boli uhradené platby

žalovaných v 1. a 2. rade:
- dňa 17.08.2022 v sume 2.000,- eur
- dňa 01.09.2022 v sume 1.500,- eur
- dňa 30.09.2022 v sume 2.100,- eur
- dňa 30.10.2022 v sume 1.500,- eur

- dňa 02.11.2022 v sume 1.000,- eur
- dňa 29.11.2022 v sume 2.000,- eur
- dňa 02.01.2023 v sume 1.000,- eur
- dňa 04.01.2023 v sume 1.500,- eur
- dňa 25.01.2023 v sume 600,- eur

- dňa 01.02.2023 v sume 1.500,- eur
- dňa 01.03.2023 v sume 2.000,- eur

v celkovej sume 16.700,- eur

15. Ďalšími platbami žalovaných v 1. a 2. rade v čase od augusta 2022 do marca 2023 boli uhradené
pohľadávky zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. E. zo dňa 19.05.2021 v sume 5.900,- eur a zo Zmluvy
o splátkovom úvere č. E. zo dňa 29.06.2017 v sume 1.900,- eur.

16. Žalobca v konaní osvedčil odoslanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na

zaplatenie zo dňa 27.07.2022 žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade predložením podacieho
hárku č. F. zo dňa 28.07.2022.

17. Zo všeobecných zmluvných podmienok súd zistil, že v bode 4.2.6 je uvedené, že ak nastane prípad
neplnenia, je veriteľ oprávnený stanoviť mimoriadnu splatnosť úveru. V bode 4.2.7 je uvedené, že ak

banka neurčí inak, plní klient najprv príslušenstvo pohľadávky a až následne istinu tejto pohľadávky.
V zmysle bodu 4.5.5. pre účely doručovania písomností poštou platí, že za doručenú v tuzemsku platí
tretím dňom nasledujúcim po dni ich odoslania, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia.

18. Podľa ust. § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného v čase uzatvorenia

Zmluvy (ďalej len „ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ust. § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa ust. § 324 ods. 1 ObZ záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní riadne a včas.21. Podľa ust. § 365 ods. 1 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

22. Podľa ust. § 303 ObZ kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

23. Podľa ust. § 306 ods. 1 ObZ veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v
prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne

vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník
svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná.

25.Žalobcasaodžalovanýchv1.a2.radedomáhalzaplatenianevrátenejistinyúveruspríslušenstvom.

Bolo preukázané, a nebolo medzi stranami konania sporné, že žalobca a žalovaným v 1. rade ako
dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere a v nej inkorporovanú
Dohodu o ručení (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v 1. rade a
žalovaný v 1. rade čerpal úver vo výške 119.000,- eur na podnikateľské účely s úrokom z omeškania
25% ročne, s výškou mesačnej splátky v sume 1.653,- eur, ktorú mali žalovaní uhradiť vždy do 20-teho

dňa v kalendárnom mesiaci.

26. Nebolo tiež sporné, že žalovaný v 2. rade sa ako ručiteľ zaviazal v súlade s ust. § 303 a nasl.
Obchodného zákonníka, že ako ručiteľ splní dlh za žalovaného v 1. rade, ak tento riadne a včas svoje
záväzky voči žalobcovi (vrátane príslušenstva) nesplní. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný v 2. rade

ako ručiteľ dlh žalovaného v 1. rade napriek výzve žalobcu neuhradil.

27. Obrana žalovaných spočívala v tom, že žalobca neozrejmil, na základe ktorej z dohôd o záručnom
nástroji došlo k poskytnutiu záruky a rovnako nepreukázal samotné plnenie záruky vo výške 86.207,43
eur.

28. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v Žiadosti o čerpanie zo záručného nástroja zo dňa
26.01.2023 podľa Dohody o záručnom nástroji SIH antikorona záruka 2a zo dňa 29.06.2020, ktorá
je podpísaná zástupcami spoločnosti National Development Fund II., a.s. a žalobcu a je dostupná
v centrálnom registri zmlúv, obaja žalovaní vyhlasujú, že sa s jej obsahom oboznámili s jej obsahom

a podmienkami pred podpisom úverovej zmluvy. V prílohe žiadosti o plnenie je uvedený aj žalovaný
v 1. rade ako dlžník v sume 86.207,43 eur s dátumom žiadosti o plnenie dňa 26.01.2023 a dátumom
plnenia záruky dňa 09.03.2023. Súd má jednoznačne za preukázané, že poskytnutá suma či už priamo
z úverovej zmluvy, alebo z titulu regresu nemení nič na skutočnosti, že žalovaní poskytnuté finančné
prostriedky nevrátili. Zároveň priamo zo Zmluvy v spojení s Dodatkom č. 1 k Zmluve (v časti VI- Práva

a záväzky Veriteľa, Dlžníka a Ručiteľa a Vyhlásenia Dlžníka, Ručiteľa a Dohoda o ručení a v časti VIII-
Prípad neplnenia) vyplýva, že žalobca ako banka má svoje vlastné a nezávislé právo žiadať žalovaného
v 1. rade o Plnenie pohľadávok NDF II (ako ručiteľa). Zo žiadneho ustanovenia predmetnej Zmluvy
nevplýva, že žalovaný v 1. rade by už nebol naďalej povinný svoj dlh splácať, že by veriteľ nemal právo
dlh zosplatniť, a že by sa veriteľ nemohol domáhať zaplatenia svojho dlhu priamo od žalovaného v 1.

rade a prípadne od žalovaného v 2. rade ako ručiteľa.

29. V konaní bola sporná skutočnosť, že žalovaní nemali prístup k bankovému účtu prostredníctvom
mobilnej aplikácie a internetbankingu. Žalobca poukázal vo svojich vyjadreniach na skutočnosť, že
tieto služby sú spoplatnené a nevzniká na nich nárok automaticky a bezodplatne. Súd sa stotožnil

s argumentáciou žalobcu, že akonáhle žalovaní prestali platiť za bankové služby došlo k zastaveniu ich
poskytovania. Žalovaní v odpore uviedli, že kontaktovali zamestnankyňu žalobcu D. A. G. so žiadosťou
o odklad splátok, čiže ak by mali nejasnosti ohľadom zaplatenia súm istín a príslušenstiev, mohli sa
informovať o spôsobe a výške splácania jednotlivých úverov.

30. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 27.07.2022, pohľadávka žalobcu je ku dňu
vyhlásenia splatnosti úveru v sume 105.822,02 eur. Žalovaný v 2. rade uhradil žalobcovi za obdobie
od augusta 2022 do marca 2023 celkovú sumu 24.500,- eur. Súd má za preukázané, že žalobca
uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade tri zmluvy: Zmluvu o splátkovom úvere a v nej inkorporovanúDohodu o ručení zo dňa 17.08.2020 (predmetná zmluva), Zmluvu o kontokorentnom úvere č. E. zo dňa
19.05.2021 a Zmluvu o splátkovom úvere č. E. zo dňa 29.06.2017. Žalovaný v 2. rade uhradil v období
od augusta 2022 do marca 2023 celkovú sumu 24.500,- eur, avšak nie všetky platby boli pripísané na

úhradu predmetného úveru. Na základe predložených výpisov súd zistil, že sumou 16.700,- eur bol
znížený predmetný úver, sumou 5.900,- eur úver zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. E. a sumou
1.900,- eur úver zo Zmluvy o splátkovom úvere č. E.. Na základe uvedeného je zrejmé, že dlžná suma
v predmetnom konaní je 89.122,02 eur.

31. Námietka žalovaných, že oznámenie o zosplatnení úveru bolo žalovanému v 1. rade a 2. rade riadne
doručené dňa 02.08.2022, preto sa nemohli dostať do omeškania najskôr prvým dňom po márnom
uplynutí 5 dňovej lehoty na plnenie. Súd poukazuje na Všeobecné zmluvné podmienky, že v bode 4.2.6
je uvedené, že ak nastane prípad neplnenia, je veriteľ oprávnený stanoviť mimoriadnu splatnosť úveru.
V zmysle bodu 4.5.5. pre účely doručovania písomností poštou platí, že za doručenú v tuzemsku platí

tretím dňom nasledujúcim po dni ich odoslania, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia. Žalobca
v konaní osvedčil odoslanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie zo
dňa 27.07.2022 žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade predložením podacieho hárku č. F. zo
dňa 28.07.2022, preto 5 dňová lehota na plnenie uplynula 06.08.2022 a nasledujúci deň sa žalovaní
dostali do omeškania.

32. Súd preto v celej časti uplatnenej istiny v sume 89.122,02 eur žalobe vyhovel a zaviazal na jej
úhradu žalovaného v 1. rade ako aj žalovaného v 2. rade, ktorý prevzal ručenie za celý záväzok zo
Zmluvy. Zároveň bol žalobcovi priznaný zmluvne dohodnutý úrok z istiny vo výške 25% ročne. Výška
úroku z omeškania vyplýva z článku I. Zmluvy. Nakoľko žalovaný v 2. rade ako ručiteľ prevzal povinnosť

uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade ako dlžník, súd žalovaným uložil povinnosť na
plnenie tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

33. Vychádzajúc zo záverov, že do ustálenej rozhodovacej praxe treba zahrnúť aj naďalej použiteľné,
legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané okrem iného aj rozhodnutia, stanoviská a

správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných
SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (porovnaj Uznesenie NS SR sp.zn. 6 Cdo 29/2017 zo dňa
24.01.2018 publikované pod poradovým číslom 71 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 8/2018, v systéme ASPI vedené ako judikát Rc 71/2018), súd poukazuje
na požiadavku správnej formulácie výroku pri zaväzovaní na plnenie ako dlžníka tak aj ručiteľa.

34. Vo výroku rozsudku musí byť povinnosť splniť dlh vyjadrená takým spôsobom, aby to
plne zodpovedalo vzťahu dlžníka a ručiteľa, ako aj vzťahu týchto dvoch zaviazaných voči veriteľovi.
Nemôže byť napr. stanovená povinnosť ručiteľa podmienená tým, že dlžník v súdom určenej lehote
nesplnil svoju povinnosť. Rozhodnutie súdu nemožno totiž viazať na podmienku, okrem prípadov, že to

zákon výslovne dovoľuje. S povahou ručenia sa ďalej nezrovnáva, aby povinnosť dlžníka a povinnosť
ručiteľabolavovýrokurozsudkuvyslovenábezurčeniavzájomnéhovzťahu,takakokebyišloooddelené
záväzky. Takýto výrok by viedol k záveru, že ručiteľ aj dlžník zodpovedajú veriteľovi taktiež v delených
sumách, ako je to vo vzťahu medzi viacerými dlžníkmi (pozri aj rozhodnutie uverejnené pod
č. 201970 Zbierky súdnych rozhodnutí). Úprave ručenia v Občianskom zákonníku nezodpovedá ani

taký výrok rozsudku, ktorý vyslovuje záväzok dlžníka a ručiteľa ako spoločný a nerozdielny. So zreteľom
na uvedené dôvody a najmä so zreteľom na to, aby veriteľ nemohol byť uspokojený dvakrát tým istým
plnením, hoci jedného na základe plnenia z dlžoby a druhého na základe plnenia z ručiteľského vzťahu,
musí súd v záujme určitosti rozsudočného výroku vyjadriť povinnosť obidvoch žalovaných (dlžníka i
ručiteľa) zaplatiť veriteľovi tu istú sumu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká do výšky plnenia

povinnosť druhého žalovaného. Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu
medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o
žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v tom znení, že "žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi" istinu s
príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že "plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného". (porovnaj stanovisko Nejvyššího soudu ČR – kolegia podSp. zn. / Č.j.:

Cpjf 62/73 ze dne: 30.09.1974 uverejnené v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu
v čísle vydání (svazku) 1-2 ročník 1975 na straně 11, pod pořadovým (publikačním)číslem: 2/1975).35. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods.
1zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

36. Súd priznal žalobcovi aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
a to v celkovej výške 40,- eur, nakoľko ide o právo, ktoré vzniká ex lege v dôsledku omeškania dlžníka
so splnením peňažného záväzku. Zákon výslovne ustanovuje, že veriteľ nie je povinný vyzývať dlžníka
na zaplatenie tejto náhrady.

37. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

39. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším

súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6
Cdo222/2016 zo dňa 23.03.2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť
náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená
požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím

o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné
vynútenie ním uloženej povinnosti.

40. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).