Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/148/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122206795
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122206795.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcov:
1a/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D.,
2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. XXX/XX, XXX XX D., žalobcovia 1a/ až 2/ zastúpení
obchodnou spoločnosťou JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., so sídlom Národná 17, 010 01

Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovaným: 1/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I., 2/
J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/X, XXX XX D., 3/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
M. XXX/X, XXX XX D., 4/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 5/ N. G., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomO.XXX,XXXXXO.,6/A.G.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomP.A..L.Q.XXX/
XX, XXX XX D., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 7C/67/2022-75 zo dňa 27. marca 2025 v spojení s opravným uznesením

Okresného súdu Žilina č. k. 7C/67/2022-91 zo dňa 24. apríla 2025 a opravným uznesením Okresného
súdu Žilina č. k. 7C/67/2022-137 zo dňa 18. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Pokračuje v konaní s ďalšími dedičmi po pôvodnom žalobcovi 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zomr. XX.XX.XXXX, a to s A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX/XX, XXX XX D. ako so žalobkyňou 1b/, A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX

XX D. ako so žalobcom 1c/, A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX O. Q. D. ako so
žalobkyňou 1d/ a A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. ako so žalobcom 1e/.

II. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 7C/67/2022-75 zo dňa 27. marca 2025 v časti výroku II., ktorou
bolo rozhodnuté o náhrade trov konania medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/, v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 7C/67/2022-91 zo dňa 24. apríla 2025 a opravným uznesením

Okresného súdu Žilina
č. k. 7C/67/2022-137 zo dňa 18. septembra 2025 mení nasledovne:
Žalobcom 1a/ až 1e/ a 2/ proti žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie v rozsahu 100 %.

III. Žalobcom 1a/ až 1e/ a 2/ proti žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

IV.RozsudokOkresnéhosúduŽilinač.k.7C/67/2022-75zodňa27.marca2025vovýrokuI.avozvyšnej
časti výroku II. v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 7C/67/2022-91 zo dňa 24.
apríla 2025 a opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 7C/67/2022-137 zo dňa 18. septembra
2025 zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými
uzneseniami zo dňa 24.04.2025 a 18.09.2025 určil, že novovytvorená parcelaK-NC č. 3049/31 – trvalý trávny porast o výmere 503 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom
E. R., č. 60/2018 dňa 08.10.2018, autorizačne overeným dňa 09.10.2018 E. R. a úradne overeným dňa
23.10.2018 Okresným úradom Žilina pod č. 61-2190/2018, z nehnuteľnosti pôvodne zapísanej na LV č.

XXXX, t. č. na LV č. XXXX ako parcela KN-E č. 3062/203 – trvalý trávny porast o výmere 938 m2, pre k. ú.
D., patrí v podiele 3/6 do dedičstva po nebohom J. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX
a po ktorom bolo prejednané dedičstvo osvedčením o dedičstve L. E. A. pod č. 21D/112/2013, Dnot
172/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.11.2014, v podiele 1/6 pôvodnému
žalobcovi 1/ A. B., v podiele 1/6 žalobkyni 2/ a v podiele 1/6 do dedičstva po nebohom J. B., nar.

XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a po ktorom bolo prejednané dedičstvo osvedčením o
dedičstve L. O. D., pod č. D189/99, Dnot 30/99, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
31.07.1999 (výrok I.). Zároveň
vo výroku II. rozsudku vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali
vyššie uvedeného určenia z dôvodu duplicity údajov katastra nehnuteľností o vlastníckom práve

k spornému pozemku, keď sú oni, ako aj ich právni predchodcovia (rovnako aj právni predchodcovia
žalovaných 2/ až 6/) a žalovaný 1/, evidovaní na LV č. XXXX ako duplicitní vlastníci.
3. Súd prvej inštancie žalobe v merite veci ako dôvodnej vyhovel, keď ustálil, že existuje duplicitný zápis
vlastníctva jednej nehnuteľnosti v prospech odlišných vlastníkov, a zároveň, keď ustálil vlastnícke právo
v prospech žalobcov 1/ a 2/, a zároveň určil, že vec patrí

do dedičstva po poručiteľoch, ktorí v čase smrti boli spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely KN-C č.
3049/31. Vo výmere 503 m2 je uvedená parcela v polohovom prekryte s parcelou KN-E č. 3062/203,
zapísanou na LV č. XXXX pre k. ú. D..
4. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, súd prvej inštancie citujúc ust. § 255 ods. 1, §
257 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uviedol,

že splnomocnená zástupkyňa žalobcov v konaní navrhovala, aby súd povinnosť nahradiť im trovy
konania uložil iba žalovanému 1/. V posudzovanom prípade boli žalobcovia v konaní úspešní a žalovaní
neúspešní. Pri aplikácii zásady úspechu vo veci by teda bolo
na mieste, aby súd priznal právo na náhradu trov konania žalobcom vo vzťahu ku všetkým žalovaným
1/ - 6/. V zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP súd takto rozhodne aj bez návrhu žalobcu. Vzhľadom na

priebeh a stav konania a s ohľadom na vykonané dokazovanie však súd prvej inštancie ustálil, že
bol dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP. Mal za to, že žalovaných nie je možné zaviazať na náhradu
trov konania, keď osobitným spôsobom nijako nezavinili toto konanie. Vo vzťahu k žalovanému 1/
bolo síce pravdou, že tento bol oslovený žalobcami ešte pred podaním žaloby (žalovaný 1/ uvedené
skutočnosti potvrdil sám), avšak z obsahu jeho vyjadrenia vyplynulo, že on sám sa nijako nepričinil o

svoje vlastníctvo, o vlastníckom práve nechcel rozhodovať bez ostatných pôvodných spoluvlastníkov
zapísaných v pozemkovo-knižnej vložke č. XXXX/X, pretože mal vedomosť, že oni boli kedysi vlastníci.
Vlastnícke právo žalovaný 1/ nadobudol titulom dedenia, preto nemal záujem poskytnúť súhlas
s riešením veci bez súhlasu ostatných pôvodných spoluvlastníkov. Vo vzťahu k žalovaným 2/ - 6/ súd
prvej inštancie uviedol, že stranou boli iba z dôvodu núteného spoločenstva v konaní, s ohľadom na petit

žaloby, tzn. určenie, že vec patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi. S poukazom na uvedené
mal súd prvej inštancie za to, že v konaní nastali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré výnimočne
odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania
medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/, podali žalobcovia 1a/ až 1e/ a 2/ v zákonom stanovenej

odvolanie, pričom navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak,
že im prizná proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovia namietali
záver súdu prvej inštancie o naplnení podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Poukazovali na to, že
žalobu podali z dôvodu,
že žalovaný nereagoval na ich predchádzajúci pokus o zmierlivé usporiadanie veci a neuzavrel s nimi

mimosúdnu dohodu o predmete sporu, a teda, ak chceli nastoliť právnu istotu, boli nútení domáhať sa
ochrany svojho práva žalobou v civilnom sporovom konaní. Zároveň žalobcovia namietali, že súd prvej
inštancie neodôvodnil napadnuté rozhodnutie inými skutkovými okolnosťami na strane žalovaného 1/
(napríklad jeho osobnými, majetkovými a sociálnymi pomermi).
6. Žalovaná strana sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrila.

7. V priebehu odvolacieho konania došlo k úmrtiu pôvodného žalobcu 1/ A. B., a to dňa 22.04.2025.
Okresný súd Žilina uznesením spis. zn. 41D/594/2025, Dnot 126/2025 zo dňa 15.07.2025, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2025, rozhodol v dedičskej veci po poručiteľovi - pôvodnom
žalobcovi 1/, pričom predmetom prejednaného dedičstva bol len spoluvlastnícky podiel poručiteľa napozemku parcela KN-E č. 3062/203 – trvalý trávny porast o výmere 938 m2 o veľkosti 1/6, nie však
spoluvlastnícke podiely k spornému pozemku po J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX o veľkosti
3/6 a ani

po J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX o veľkosti 1/6. Z tohto rozhod-nutia zároveň vyplýva, že
dedičmi po pôvodnom žalovanom sú: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXXX/XX, XXX XX D., A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX O. Q. D. a A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D..

8. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
9. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd
rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
10. Podľa ust. § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku

procesnej subjektivity svojho predchodcu.
11. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7C/67/2022-126 zo dňa 06.08.2025 podľa ust. § 63 ods. 1 a 2
CSP rozhodol, že bude pokračovať v konaní s dedičom po pôvodnom žalobcovi 1/ A. B., a to s A. B., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX/XX,XXXXXD.akosožalobkyňou1a/.Súdprvejinštancieuznesenie
odôvodnil tým, že na podklade vyššie uvedeného uznesenia Okresného súdu Žilina uznesením spis.

zn. 41D/594/2025, Dnot 126/2025 zo dňa 15.07.2025 sa stala nadobúdateľkou sporných nehnuteľností,
ktoré boli predmetom konania, dedička A. B..
12. Súd prvej inštancie opomenul, že predmetom sporu nebolo určenie vlastníckeho práva pôvodného
žalobcu 1/ k spornej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiely o veľkosti 1/6, ale aj určenie, že do
dedičstva po poručiteľovi J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel

k spornej nehnuteľnosti o veľkosti 3/6 a do dedičstva po poručiteľovi J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, patrí spolu-vlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti o veľkosti 1/6, pričom pôvodný
žalobca 1/ bol stranou sporu aj v rozsahu tohto určenia ako dedič po oboch uvedených poručiteľoch.
Pritom predmetom dedičstva po pôvodnom žalobcovi 1/ žalované spoluvlastnícke podiely
po uvedených poručiteľoch neboli, a preto malo byť v konaní v zmysle ust. § 63 ods. 2 a 3 CSP aj

s ostatnými vyššie uvedenými dedičmi po pôvodnom žalobcovi 1/.
13. Preto Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), rozhodol v zmysle ust. § 63 ods. 1 a 2 CSP
tak, že pokračuje v konaní s ďalšími vyššie uvedenými dedičmi po pôvodnom žalovanom, a to ako so
žalobcami 1b/ až 1e/ (výrok I. tohto rozhodnutia odvolacieho súdu).
14. Odvolací súd v ďalšom po zistení, že odvolanie žalobkyne 2/ a právnych nástupcov

po pôvodnom žalobcovi 1/ (jeho dedičmi žalobcami 1a/ až 1e/) proti rozsudku súdu prvej inštancie v
časti výroku II., ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným
1/, bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP - súd prvej inštancie rozhodol v ich neprospech,
keď žalobcom proti žalovanému 1/ nepriznal nárok na náhradu trov konania), včas (§ 362 ods. 1 CSP)
a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 2 a § 357

písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP,
viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust.
§ 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výroku II., podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že
žalobcom 1a/ až 1e/ a 2/ proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie

v rozsahu 100 %. Vo výroku I. a vo zvyšnej časti výroku II. zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
15. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o náhrade trov konania nie je rozhodnutím vo
veci samej, a preto má charakter uznesenia (§ 212 ods. 1 v spojení s ust. § 234 ods. 1 CSP). Z tohto
dôvodu aj keď bolo o náhrade trov konania v posudzovanej veci rozhodnuté súdom prvej inštancie

rozsudkom, teda rozhodnutie o náhrade trov konania bolo súčasťou rozhodnutia vo veci samej, odvolací
súd rozhoduje o odvolaní strany proti rozsudku súdu prvej inštancie len čo do jeho výroku (resp. časti
výroku) o náhrade trov konania vo forme uznesenia.
16. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odvolanie žalobcov proti rozsudku súdu prvej
inštancie čo do rozsahu, v akom rozsudok súdu prvej inštancie napadli, posúdil podľa jeho obsahu 124

ods. 1 CSP) len ako odvolanie čo do časti výroku II., ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania
medzi žalobcami a žalovaným 1/. V otázke náhrady trov konania nejde medzi žalovanými o nerozlučné
spoločenstvo podľa ust. § 77 CSP a žalobcovia v obsahu odvolania namietali rozhodnutie súdu prvejinštancie len vo vzťahu k žalovanému 1/, pričom v odvolacom návrhu navrhovali zmenu rozhodnutia
súdu prvej inštancie len
vo vzťahu k žalovanému 1/, a to tak, že by odvolací súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania

len voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 %.
17. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti výroku II. vychádzalo totiž z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].
18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
19. V posudzovanom spore bolo žalobe pôvodných žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu vyhovené (výrok
I. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.04.2025), a preto možno

bezpochybne vychádzať z toho, že žalobcovia 1/ a 2/ boli v spore plne úspešní a v prípade neexistencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP im mal byť priznaný proti žalovanému 1/
nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie
(§ 255 ods. 1 CSP). To vo svojej podstate konštatoval aj súd prvej inštancie v odseku č. 49 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. V ďalšom však súd prvej inštancie dospel k záveru, že v posudzovanom

prípade existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto žalobcom 1/ a 2/ výnimočne podľa ust. §
257 CSP náhradu trov konania proti žalovanému nepriznal.
Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že duplicita zápisu
vlastníckehoprávastrán(pôvodnýchžalobcov1/a2/,akoajporučiteľovJ.B.,zomr.XX.XX.XXXXaJ.B.,
zomr. XX.XX.XXXX a žalovaného 1/) k spornému pozemku v katastri nehnuteľností nebola spôsobená

žalovaným, ale rozhodnutím v dedičskom konaní po jeho právnom predchodcovi a že napriek mu, že bol
oslovený žalobcami pred začatím sporu, o vlastníckom práve nechcel rozhodovať bez účasti pôvodných
spoluvlastníkov zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX/X. Žalobcovia tento záver súdu prvej
inštancievodvolanínamietali,pričompoukazovalinato,žežalobupodalizdôvodu,žežalovanýodmietol
ich predchádzajúci pokus o zmierlivé usporiadanie veci, a teda ak chceli nastoliť právnu istotu, boli

nútení domáhať sa ochrany svojho práva žalobou v civilnom sporovom konaní. Zároveň žalobcovia
namietali, že súd prvej inštancie neodôvodnil napadnuté rozhodnutie inými skutkovými okolnosťami na
strane žalovaného 1/ (napríklad jeho osobnými, majetkovými ,sociálnymi pomermi).
20. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu podľa ust.
§ 255 CSP a od zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania podľa ust. § 256 ods. 1

CSP. Súd podľa ust. § 257 CSP výnimočne neprizná náhradu trov konania, len ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať procesne neúspešnú stranu sporu na
náhradu trov konania protistrane. Použitie tohoto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu,
ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohoto dôvodu musí aplikácia daného zákonného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výsostne výnimočný

charakter.Zákondôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostinešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, pričom ust. § 257 CSP nemožno považovať
zaustanovenie,ktorébyzakladalovoľnúmožnosťaplikácie.Totoustanovenieniejemožnéinterpretovať
tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
Dôvodom osobitného zreteľa môže byť napríklad neprimeraná tvrdosť, podiel obidvoch strán na vzniku

a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť
prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy a osobné pomery strany sporu. Takéto okolnosti však musia byť
v konaní preukázané (musia vyjsť najavo), pričom nie je povinnosťou procesného súdu takéto okolnosti
zisťovať iniciatívne ex offo.
21. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia

pred podaním žaloby na súd prvej inštancie (dňa 18.08.2022) sa pokúsili o zmierlivé usporiadanie veci,
avšak žalovaný 1/ na tento ich pokus nereflektoval. Odvolací súd tak akcentuje, že žalobcovia sa pred
podaním žaloby na súd prvej inštancie snažili právnu neistotu v zápise vlastníckych vzťahov v katastri
nehnuteľností odstrániť mimosúdne dohodou, na čo však žalovaný kladne nereflektoval. Tento postoj
žalovaného 1/ tak bol dôvodom podania žaloby na súd prvej inštancie, pričom ním uvádzané pohnútky

pre tento jeho postoj nemôžu obstáť. Potom chybu v konaní štátnych orgánov nebolo možné vztiahnuť
v rovine náhrady trov konania na ťarchu žalobcov a v prospech žalovaného1/, keďže predmetnou
duplicitou údajov katastra nehnuteľností boli negatívne dotknuté obe strany sporu. Žalobcovia však
svoje právo v spore proti žalovanému úspešne uplatnili. Preto bol odvolací súd, na rozdiel od súduprvej inštancie, toho názoru, že uvedenú skutočnosť (dôvod zápisu duplicitného vlastníctva v katastri
nehnuteľností) nebolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by ako výnimočná
okolnosť bol spôsobilý privodiť žalovanému 1/ výhodu vo forme neuloženia mu povinnosti nahradiť trovy

konania žalobcom, hoc títo mali plný úspech v spore (§ 255 ods. 1 CSP). Pritom údaj o viacnásobnom
vlastníctve v katastrálnom operáte je možné opraviť na základe súhlasu zainteresovaných osôb (v
danom prípade strán sporu) v konaní príslušného okresného úradu o oprave chyby v katastrálnom
operáte.
22. V nadväznosti na uvedené bol odvolací súd toho názoru, že v posudzovanom prípade skutočnosti,

ktoré považoval súd prvej inštancie za dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, takýmito dôvodmi nie sú,
a zároveň v konaní nevyplynuli ani ďalšie iné skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za takéto
dôvody. Preto, konštatujúc dôvodnosť odvolania žalobcov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti výroku II. zmenil tak, žalobcom proti žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %. Vo výroku I. a vo zvyšnej časti výroku II.,
nenapadnutých odvolaním, zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím odvolacieho súdu

nedotknutý.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcom ako plne úspešnej procesnej
strane v odvolacom konaní priznal proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Ani v tejto fáze konania odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré by žalobcom proti žalovanému 1/ výnimočne nepriznal náhradu trov konania (§ 257
CSP).
24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].