Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 52C/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725202669
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725202669.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, B., právne
zastúpená advokátom C. A. D., so sídlom E. XX, F., proti žalovanému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/XX, B., právne zastúpený: G. H. I. J. K., so sídlom L. XX, M., IČO: XX XXX XXX,
o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.08.2025 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému, aby
súd určil, že žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú.
B., obec B., okres B. ako parcela registra D. N. XXXX/X – zastavaná plocha o výmere 232 m2, parcela
registra D. N. XXXX/X – zastavaná plocha o výmere 255 m2, parcela registra D. N. XXXX/X – zastavaná
plocha o výmere 47 m2, rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/X a garáž súpisné

č. XXXX, postavená na parcele č. XXXX/ a náhrady trov konania.

2. Dňa 09.10.2025 doručil žalovaný tunajšiemu súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhal aby súd uložil žalobkyni povinnosť zdržať sa akýchkoľvek právnych a faktických
úkonov smerujúcich k vyprataniu žalovaného z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. B. (parcely
C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X; stavby so súp. č. XXX - rodinný dom C. XX I. XXXX - O.), a to až

do právoplatného skončenia tohto konania a súčasne do právoplatného skončenia konania o určenie
vlastníckehoprávaktýmtonehnuteľnostiam,ktoréžalovanýbezodkladnepodá;zakázalžalobkynibrániť
žalovanému ako aj jeho rodičom v pokojnom užívaní uvedených nehnuteľností v rozsahu doterajšieho
užívania, najmä mu brániť vo vstupe, v bývaní, v užívaní priľahlých pozemkov a v riadnej prevádzke
domu; zakázal žalobkyni scudziť, zaťažiť, prenajať, prenechať do užívania alebo inak nakladať s
uvedenými nehnuteľnosťami po dobu trvania tohto neodkladného opatrenia; konštatoval, že práva

záložného veriteľa - F. M., I. (ťarcha P. XXXX/XXXX) týmto neodkladným opatrením nie sú dotknuté
a zároveň priznal žalovanému náhradu trov.

3. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil, tým že žalobkyňa sa v konaní
domáhavyprataniažalovanéhozpredmetnýchnehnuteľností.Súčasnevedieprotižalovanémupeňažný
spor (platobný rozkaz) o tzv. náhradu za užívanie. Žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, v

ktorom rozporoval právny základ aj výšku nároku a navrhol prerušenie pre prejudicialitu vlastníckeho
práva. Vlastnícky titul žalobkyne je podľa vyjadrenie žalovaného vážne a dôvodne sporný. Žalovaný
písomne uplatnil „Dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy (primárne absolútnej; subsidiárne relatívnej)
a odstúpenie od kúpnej zmluvy - in eventum", ktoré žalobkyni doručil, a o tejto skutočnosti upovedomil
Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor (založenie i zbierky listín s avízom poznámky spornosti).
Žalovaný uviedol, že bezodkladne podá žalobu o určenie vlastníckeho práva. Podľa listín a dôkazov

žalobkyňa nezaplatila celú kúpnu cenu (predávajúci obdržal len časť), pričom získanie hypotéky
sprevádzali vážne indície fingovania bonity (fiktívny príjem) a naplnenia skutkovej podstaty úverovéhopodvodu ako aj nátlak na žalovaného cez maloleté dieťa v konaní o úprave práv a povinností
k maloletému dieťaťu, ktoré prebieha na Okresnom súde v Pezinku. Žalovaný dlhodobo splácal
a spláca hypotekárny úver a investoval do zveľadenia nehnuteľností a to do strechy, prístavby,

bazénu, prevádzky. Žalovanému by vyprataním nehnuteľnosti hrozila nenahraditeľná ujma, a šlo by
o bezprostrední zásah do rodinného zázemia žalovaného a jeho rodičov, ktorí nehnuteľnosti tak
isto obývajú, taktiež stratu bývania a oslabenie jeho procesných práv (znemožnenie riadne osvedčiť
držbu, užívanie, investície a zachovať status quo do rozhodnutia o vlastníctve). Pravdepodobnosť
úspechu v určovacom konaní: spornosť titulu je osvedčená jednak nezaplatením kúpnej ceny v plnom

rozsahu, jednak indíciami obchádzania zákona a nátlaku. Podľa vyjadrenia žalovaného je výrazná
nerovnováha plnení a bezdôvodné obohatenie na strane žalobkyne (splátky, investície), čo posilňuje
potrebu ochrannej úpravy pomerov do meritórneho rozhodnutia. Navrhované opatrenie by len dočasne
stabilizovalo pomery, aby sa zabránilo poškodeniu žalovaného a mareniu účelu budúceho konania.
Práva F. M., ako záložného veriteľa zapísaného na liste vlastníctve by zostali nedotknuté.

4. Žalobkyňa sa k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrila v tom zmysle, že
ho považuje za nedôvodný v celom rozsahu, nemajúci žiaden zákonný podklad ani oporu v skutkovom
stave majúc za to, že nie sú naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Ani jedna z podmienok v zmysle § 325 Civilného sporového poriadku nie je v danom prípade naplnená
a žalovaný žiadnu takúto potrebu nepreukázal, resp. neosvedčil. Žalobou vo veci samej sa žalobkyňa

domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti, ktorých je výlučnou vlastníčkou a
ktoré žalovaný užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu (vecného práva, zmluvy, resp. môjho súhlasu).
Nakoľko žalovaný nereagoval na predžalobnú výzvu žalobkyne, domáha sa ochrany svojho práva
súdnou cestou, riadnym zákonným postupom. Neexistuje absolútne žiaden dôvod, aby súd vo veci
nariaďoval neodkladné opatrenie a dočasne upravoval pomery. Žalovaný v dome žalobkyne pokojne

býva a žalobkyňa žalovaného v bývaní nijako neruší. Nepoužíva žiadnu svojpomoc, nedomáha sa
jeho vypratania násilím, ani akýmikoľvek nekalými praktikami (napr. zastavením dodávky energií a
pod.). Žalovaný nerušene nehnuteľnosti užíva a žalobkyňa mu nijako v jeho užívaní nebráni, neruší
ho a nerobí žiadne faktické kroky na jeho vypratanie. Žalobkyňa postupuje striktne legálnou cestou
a preto podala iba žalobu, o ktorej bude rozhodovať súd. Iba súd určí (po vykonanom dokazovaní), či

je nárok žalobkyne dôvodný a či žalobe vyhovie, alebo nie. Aj v prípade vyhovenia žalobe žalovaný
môže nehnuteľnosti užívať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný teda nie je nijako
bezprostredne ohrozený vo svojej situácii a môže po celú dobu konania nehnuteľnosti nerušene užívať
a žalobkyňa bude tento stav musieť trpieť. Naopak, žalobkyňa je tá, ktorá na súčasnú situáciu dopláca.
Je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, avšak tieto nemôže užívať, nakoľko ich užíva žalovaný so

svojou rodinou. Napriek tomu žalobkyňa musí plniť všetky povinnosti vlastníka nehnuteľností (daň z
nehnuteľností a pod.) a hlavne musí platiť splátky úveru, ktorý si vzala (od F. M., I.) na kúpu predmetných
nehnuteľností. Tieto splátky sú značne vysoké (cca. 786 eur mesačne) a finančne žalobkyňu veľmi
zaťažujú, keďže onedlho očakáva narodenie dieťaťa a nastupuje na materskú dovolenku (ergo príjem
žalobkyne sa podstatne zníži). Súčasne žalobkyňa s rodinou do budúcna potrebuje nehnuteľnosti na

vlastné bývanie, nakoľko súčasné bývanie nebude pre štvorčlennú rodinu dostatočné. Situácia, keď
žalovaný užíva žalobkynine nehnuteľnosti (a za užívanie mi nič neplatí), je teda nielen v rozpore so
zákonom, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. žalobkyňa postupuje výlučne lege artis a vypratania
žalovaného sa domáham iba žalobou v tomto konaní a žiadnym iným konaním. Podľa názoru žalobkyne
žalovaný nie je aktuálne nijako bezprostredne ohrozený ani obmedzený a preto neexistuje absolútne

žiadna potreba bezodkladnej úpravy pomerov, o to menej ohrozenie exekúcie. Sám žalovaný identifikuje
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v hrozbe vypratania a zásahu do rodinného zázemia. Žalovaný
si zjavne neuvedomuje že po dobu konania, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (čo
môže trvať niekoľko rokov) ho nikto z domu nevyprace a nemôže vypratať a absolútne žiadne hrozba
vypratania do tej doby neexistuje. O akejsi obave z ohrozenia výkonu rozhodnutia nemožno už vôbec

hovoriť. Nie je vôbec zrejmé, výkon akého rozhodnutia má žalovaný vlastne na mysli; ak ale myslel
výkon rozsudku o vyprataní, tak neodkladným opatrením nariadeným na dobu konania vo veci samej
nemožno nijako ovplyvniť výkon rozhodnutia vo veci samej po jeho právoplatnosti. Nedôvodnosť až
nezmyselnosť návrhu žalovaného najlepšie vynikne pri podrobnejšom pohľade na navrhovaný petit
(resp. viaceré navrhované výroky rozhodnutia). Vo výroku 1 žalovaný navrhoval, aby súd žalobkyni uložil

„povinnosť zdržať sa akýchkoľvek právnych a faktických úkonov smerujúcich k vyprataniu žalovaného“.
Primárne žalovaný vôbec bližšie nekonkretizuje, akých úkonov sa mám zdržať a takéto rozhodnutie by
bolo neurčité a nevykonateľné. Najmä ale navrhovaný zákaz by prakticky smeroval k tomu, aby som
sa nedomáhal vypratania žalovaného, pretože žaloba na vypratanie, ktorú som vo veci samej podalaa kde v konaní hodlám pokračovať, spadá plne do rámca zakazovaného konania (právnych úkonov
smerujúcich k vyprataniu), ktoré mi chce žalovaný zakázať. Žalovaný chcel žalobkyni chcel zakázať,
aby sa domáhala súdnou cestou jeho vypratania, ergo zakázať jej, aby sa domáhala súdnej ochrany

svojichporušenýchpráv.Žalobkyňavočižalovanémunepodniklavôbecžiadnefaktickéúkonysmerujúce
k vyprataniu žalovaného. Žalovaný ďalej navrhoval platnosť tohto výroku rozhodnutia do právoplatného
skončenia konania vo veci samej a súčasne do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho
práva k týmto nehnuteľnostiam. Žalovaný ku dnešnému dňu žiadnu žalobu o určenie vlastníckeho práva
nepodal a takýto odkaz na neexistujúce konanie by bol aj formálne neprípustný. Hlavným problémom

navrhovaného výroku je vyššie uvedená nemožnosť brániť žalobkyni domáhať sa svojich zákonných
práv súdnou cestou. Vo výroku 2 žalovaný navrhoval, aby súd žalobkyni zakázal „brániť žalovanému
ako aj jeho rodičom v pokojnom užívaní nehnuteľností, najmä mu brániť vo vstupe, v bývaní, v užívaní
pozemkov...“. Žalovaný nič z uvedeného nepreukázal čo i len jediným dôkazom a ani podľa názoru
žalobkyne preukázať nevie, pretože nič z uvedeného žalobkyňa nikdy nerobila. Naopak je to žalovaný,
ktorý žalobkyňu z nehnuteľností vylučuje a žalobkyňa sa do vlastného domu nedostane, nakoľko od

nehnuteľností nemám ani kľúče. Čo sa týka žalobcových rodičov, odmysliac od faktu, že ich nijako
neoznačuje a neidentifikuje (čo je eo ipso vadou petitu), žalobkyňa sa vypratania rodičov žalovaného
nedomáham. Už v predžalobnej výzve žalobkyňa uviedla, že je ochotná umožniť rodičom žalovaného
bývanie v prístavbe domu, kde aj doposiaľ bývajú. Teda rodičia žalovaného nie sú ohrození ani len do
budúcna, nakoľko žaloba voči nim nesmeruje a žalobkyňa ani nepodniká voči nim ani žiadne iné kroky.

Vo výroku 3 žalovaný navrhoval „zakázať scudziť, zaťažiť, prenajať, prenechať do užívania alebo inak
nakladať s nehnuteľnosťami“. Obdobne ako pri predošlom výroku aj tu platí, že žalobkyňa nič také nerobí
a ani nemieni robiť. Žalovaný nič z uvedeného nepreukázal a nepredložil jediný dôkaz, z ktorého by
vyplynula obava, že žalobkyňa niečo podobné robí alebo čo i len hodlá robiť. Žalobkyňa nehnuteľnosti
nadobudla pre seba a mieni v nich v budúcnosti bývať so svojou rodinou (manželom a onedlho dvomi

deťmi). Nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom banky pre vysokú hypotéku, ktorú žalobkyňa
spláca. Naviac v prípade záujmu predaju nehnuteľnosti či ich prenájmu nie je možná ani obhliadka
domu so záujemcami, nakoľko žalovaný dom výlučne užíva a žalobkyňa nedisponuje od neho kľúčmi.
Je prakticky vylúčené, že by nehnuteľnosti predala, či znovu založila, alebo prenajala. Žalobkyňa chcem
dom pre seba a do budúcna chce v ňom s rodinou bývať. Žalovaný nepredložil nielen dôkaz, ale ani len

indíciu, že by ho žalobkyňa chcela scudziť, teda žalovaný neosvedčil žiadnu obavu z takéhoto konania
a potrebu obmedzenia žalobkyninho vlastníckeho práva. Navrhovaný výrok 4 je úplne bezpredmetný,
resp. rozhodnutie s takýmto výrokom ani súd nemôže vydať. Neodkladným opatrením možno strane
uložiť konanie, resp. nekonanie v zmysle § 325 ods. 2 CSP. Primárne navrhovaný výrok neukladá
žiadnu povinnosť strane sporu (arg: „neodkladným opatrením možno strane uložiť“). Najmä ale výrok

neukladá žiadnu povinnosť (niečo dať, konať, resp. zdržať sa); navrhovaný výrok je iba konštatovaním
a takéto konštatovanie nie je procesne vôbec prípustné. Navrhované výroky rozhodnutia buď nie sú
ničím podložené (keď neexistuje a žalovaný ani neosvedčil žiadne hroziace nebezpečenstvo a reálne
ohrozenie akéhokoľvek jeho práva), resp. nie sú vôbec procesne prípustné. Žalobkyňa žiadala súd aby
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol a priznal žalobkyni nárok na

náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 písmeno d/ neodkladným

opatrením možno strane uložiť najmä aby, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa odseku 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od
doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

14. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú
narušené resp. riešenie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany
sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, prípadne, žeby bola
ohrozená exekúcia. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnej

potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých
konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje,
v dôsledku ktorých sa strana, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva, môže dôvodne
obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Zmyslom neodkladného
opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia,

a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Splnenie predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale tieto je potrebné
aj osvedčiť, a to aspoň v takej miere, že je možné nadobudnúť dôvodné presvedčenie o ich pravdivosti,
keďprinariaďovaníneodkladnéhoopatreniaprevládazáujemnarýchlostirozhodnutiapredpožiadavkou
úplnosti skutkových zistení.

15. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania, na základe skutočností osvedčených z predložených listín, čo
súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa § 185 a nasl. CSP sa nevykonáva

a súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa
§ 325 ods. 1 CSP.

16. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom
musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Súd pri rozhodovaní o nariadení

neodkladného opatrenia musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie
neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu
má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Pokiaľ je neodkladné opatrenie spojené so zásahom
do vlastníckeho práva, potom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť
iba v nevyhnutnej miere. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná

úprava strán sporu. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť bez toho, aby boli náležite osvedčené
aspoň základné skutočnosti o základe nároku v spore samom, o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo o akútnej hrozbe, že exekúciu nebude možné vykonať.

17. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to

aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo
veci samej. Je potom nepochybné, že ak ide o nariadenie neodkladného opatrenia počas konania vo
veci samej, neodkladné opatrenie musí mať pomer k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania
vo veci samej; je pritom potrebné, aby vzťah, ktorý sa upraví neodkladným opatrením, bol vyriešenýrozhodnutím vo veci samej. Táto spojitosť musí byť nielen vecná ale aj bezprostredná a priama, inak
nemožno hovoriť o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.

18. Súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z citovaných
ustanovení zákona. Oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to najmä s Výpisom
z listu vlastníctva č. XXX vedeným L. Q. P. B., katastrálnym odborom pre katastrálne územie B.,
s predžalobnou výzvou zo dňa 04.08.2025, zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
zo dňa XX.XX.XXXX, čestným vyhlásením, zmluvou o záložnom práve k úveru N. XXXXXXXXXX

zo dňa XX.XX.XXXX, B. F. M. I., dovolaním sa neplatnosti kúpnej zmluvy a odstúpením od zmluvy
o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti – in eventum, listom o oznámení o uplatnenie neplatnosti Zmluvy
o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX; žiadosťou o založenie do zbierky listín;
avízom poznámky spornosti, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa XX.XX.XXXX, s potvrdeniami
o platbách, s pohybmi na bežnom účte v F. M., I..

19. Po oboznámení sa s priloženými listinnými dôkazmi predloženým žalovaným súd dospel k záveru,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko ani z tvrdení žalovaného ani
z jeho predložených dôkazov nemal súd za preukázané, že sa žalovaný sa ocitol v takej závažnej
situácií, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia v ním navrhovanom znení. Takisto
žalovaný neosvedčil ani žiadnu obavu z ohrozenia z vykonania nejakej exekúcie. Žalovaný neosvedčil,

že by žalobkyňa voči žalovanému konala spôsobom alebo robila faktické úkony smerujúce k vyprataniu
žalovaného z nehnuteľností, ani to, že by žalobkyňa bránila žalovanému a jeho rodičom v pokojnom
užívaní nehnuteľností, teda že by žalovaného bránila vo vstupe, v bývaní alebo užívaní nehnuteľností.
Práve naopak, súd sa v posudzovanej veci v plnej miere stotožnil s argumentáciou žalobkyne, podľa
ktorej iba súd určí po vykonanom dokazovaní, či je nárok žalobkyne dôvodný a či žalobe vyhovie,

pričom až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej môže žalovaný nehnuteľnosti užívať, a teda nie je
nijako bezprostredne ohrozený vo svojej situácii. Takisto platí, že neodkladným opatrením nariadeným v
priebehu konania nemožno brániť prípadnému výkonu rozhodnutia vo veci samej po jeho právoplatnosti.
Práve naopak, zmyslom neodkladného opatrenia je zabezpečiť, aby po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej (v prípade vyhovenia žalobe), mohlo dôjsť k nútenému výkonu právoplatného rozhodnutia

(exekúcii), nie k jeho znemožneniu. V danom prípade aktuálne prebieha konanie vo veci samej,
ktorého predmetom je uloženie povinnosti žalovanému vypratať príslušné nehnuteľnosti. Neodkladným
opatrením, ktoré navrhuje vydať žalovaný, by súd práve takýmto neprípustným spôsobom postupoval.

20. Ohrozenie práv žalovaného musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť. Chýbajúce

osvedčenie ohrozenia práva účastníka nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou
pre vydanie neodkladného opatrenia. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť akútna
a navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť aktuálnu potrebu jeho nariadenia zákonnými
dôvodmi, inak takémuto návrhu nemožno vyhovieť. V danom konkrétnom prípade po preskúmaní návrhu
žalovaného a predložených listinných dôkazov súd nezistil žiadne skutočnosti a žalovaný existenciu

nejakých ani neosvedčil, na základe ktorých by bolo dôvodné konštatovať, že na strane žalovaného
existuje potreba bezodkladne upraviť pomery.

21. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko z tvrdení žalovaného v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia ani z predložených listinných dôkazov nebolo preukázané, že by

bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu do skončenia konania vo veci samej, súd
rozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtouzneseniaanávrhžalovanéhonanariadenieneodkladného
opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.