Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119202882
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5119202882.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcov:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D.,
2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G.,
3/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., proti žalovanej: I. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XXX, XXX XX G., zastúpenej obchodnou spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r.
o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41C/22/2019-144 zo

dňa 20. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 41C/22/2019-144 zo dňa 20. februára 2020
vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ mení tak, že žalobu žalobcov 2/ a 3/ zamieta.

II. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 41C/22/2019-144 zo dňa 20. februára 2020
vo vzťahu k žalobkyni 1/ zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

III. Žalovanej proti žalobcom 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové
spoluvlastníctvo pôvodného žalobcu H. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom C. XXXX/XX, XXX
XX D., zomr. XX.XX.XXXX a žalovanej k nehnuteľnosti parcela KN-C č. 191 o výmere 838 m2, v k.
ú. G., obec G., okres D., zapísanej na LV č. XXX a toto vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva
pôvodného žalobcu prikázal nehnuteľnosť parcela KN-C č. 191/2 - záhrada o výmere 210 m2 v k. ú. G.,
obec G., okres D. zameraná geometrickým plánom č. 42/2018, autorizačne overeným dňa 25.09.2018,

úradne overeným katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina pod. č. 2075/2018 dňa 03.10.2018 a
do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosť parcela KN-C č. 191/1 - záhrada o výmere
628 m2 v k. ú. G., obec G., okres D. zameraná geometrickým plánom č. 42/2018 autorizačne overeným
dňa 25.09.2018, úradne overeným katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina pod. č. 2075/2018
dňa 03.10.2018 (výrok I.). Zároveň vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok II.).
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca sa žalobou domáhal

vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX ako parcela KN-
C č. 191 - záhrada o výmere 838 m2, k. ú. G., obec G., okres D., a to spôsobom, ako aj rozhodol
súd prvej inštancie. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou je podielovým spoluvlastníkom uvedenej
nehnuteľnosti,onvpodieleoveľkosti1/4ažalovanávpodieleoveľkosti3/4.Žalovanápôvodnesúhlasilas návrhom na rozdelenie pozemku, avšak po vyhotovení geometrického plánu vyjadrila s rozdelením
pozemku nesúhlas. Mal
za to, že nie je možné uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a ním

navrhovaný spôsob rozdelenia pozemku rešpektuje jeho polohu a svahovitosť, pričom zabezpečuje
rovnomernérozdelenierovinatýchasvahovitýchčastípozemkumedziobidvestranysporu.Žalovanámá
zároveň všetky svoje stavby na časti pozemku, ktorá by pripadla do jej výlučného vlastníctva. Napokon
jeho návrh by tiež prispel k sceleniu susedných pozemkov v jeho vlastníctve.
3. Žalovaná v reakcii na žalobu nesúhlasila s pôvodným žalobcom navrhovaným rozdelením predmetnej

nehnuteľnosti. Tvrdila, že takéto rozdelenie ju poškodzuje a zvýhodňuje žalujúcu stranu. Navrhla iný
spôsob rozdelenia podľa geometrického plánu č. 173/2019, autorizačne overeného dňa 05.09.2019 a
úradne overeného katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina dňa 12.09.2019 pod č. 61-1865/2019,
ktorý spôsob považovala za výhodnejší pre obe strany sporu. Zdôraznila, že ide o záhradu, nie stavebný
pozemok, a preto je svahovitosť terénu irelevantná. Poukázala na svoj väčšinový spoluvlastnícky podiel
a uviedla, že súd by mal prihliadať na vôľu väčšinového spoluvlastníka. Argumentovala tým, že záhradu

užívala 35 rokov a v žalobe navrhovaným spôsobom rozdelenia by sa jej zhoršil prístup a výhľad, keďže
jej dom stojí blízko hranice pozemkov, musela by rozdelenie odstrániť a vypratať jeho okolie. Poukázala
aj na zdravotný stav svojho syna (vozíčkar) a poprela existenciu akejkoľvek dohody medzi žalobcom a
jej manželom. Ďalej argumentovala tým, že medzi domom a sporným pozemkom je terasa, pozemok
nie je oplotený a žalobca by musel odstrániť plot

na hranici pozemkov.
4. Vychádzajúc zo skutkového zistenia, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného
pozemku, a to vo vyššie uvedených podieloch, ďalej, že medzi nimi ako spoluvlastníkmi preukázateľne
nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a vzhľadom na narušené
vzájomné vzťahy ani táto nie je možná, dospel Súd prvej inštancie k záveru, že o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva strán môže dôjsť len rozhodnutím súdu podľa ust. § 142 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Z povahy podielového spoluvlastníctva
ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak k dohode
nedôjde, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o jeho zrušenie a vyporiadanie.
Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval

v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak súd o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva rozhoduje autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky
použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva podľa ust. § 142 ods. 1 OZ,
lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých strán sporu s navrhovaným vyporiadaním ešte
neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím

uvedeným v zákone. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní

o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov.
5. Súd prvej inštancie potom uzavrel, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti reálnym rozdelením, s čím
súhlasili obidve strany. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci

je možné a dobre realizovateľné. Nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ,
ktoré by odôvodňovali ponechanie spoluvlastníckeho stavu nezmeneného. Pri rozdelení nehnuteľnosti
vychádzal najmä z terénu a svahovitého charakteru pozemku. Považoval za nesporné, že spodná časť
je rovinatá a vrchná časť svahovitá. Preto rozhodol o pozdĺžnom reálnom rozdelení podľa geometrického
plánu predloženého pôvodným žalobcom. Mal za to, že takýmto rozdelením budú strany vlastniť rovinatú

aj svahovitú časť v pomere zodpovedajúcom ich podielom. Zároveň žalovaná pri takomto rozdelení
nebude musieť nič odstraňovať, a teda jej nevzniknú žiadne zvýšené náklady. Zohľadnil aj existenciu
terasy medzi jej domom a predmetným pozemkom, pričom ani v tomto smere nebude znevýhodnená
oproti pôvodnému žalobcovi, ako tvrdila, že hneď z domu bude mat jeho pozemok. Skutočnosť, že
vlastník nehnuteľnosti (rodinného domu) má z okna tejto nehnuteľnosti výhľad do záhrady suseda je

totiž v zastavanom území úplne bežnou skutočnosťou. Rozhodnúť o rozdelení nehnuteľnosti len s
prihliadnutím na estetické hľadisko bez ohľadu na reálnu polohu, ráz a terén dotknutej nehnuteľnosti
by nebolo spravodlivé a ani žiaduce. Prihliadol aj na tvrdenie pôvodného žalobcu, že ani jemu
nevznikne povinnosť nič odstraňovať, ako aj na skutočnosť, že na časti pozemku, ktorá má pripadnúťžalovanej, vysadil v minulosti stromy jej manžel. Uzavrel, že pozdĺžne reálne rozdelenie zabezpečí,
aby nehnuteľnosť aj naďalej slúžila spôsobu zodpovedajúcemu jej povahe a záujmu oboch strán
sporu. Doplnil, že nevykonal dokazovanie miestnou ohliadkou, pretože ho považoval za nadbytočné a

nehospodárne vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav. Napokon poukázal na to, že pri rozdelení
predmetnej nehnuteľnosti pozdĺžne, či priečne, prisúdená časť predmetnej nehnuteľnosti pôvodnému
žalobcovi by bola susedným pozemkom s pozemkami parcely KN-C č. 187 a č. 188, a teda tak či tak
by sa pozemky sceľovali.
6.Preúplnosťdôvodovsúdprvejinštanciedoplnil,ženevykonaldokazovaniemiestnouohliadkou,keďže

vykonanie tohto dôkazu vzhľadom na zistený skutkový stav považoval
za nadbytočné, a teda nehospodárne a neúčelné. Medzi stranami sporu nebolo totiž sporné,
že predmetná nehnuteľnosť ma svahovitý terén, že od spodnej časti k hornej je v stúpajúcom teréne.
Tento ráz predmetnej nehnuteľnosti vyplýval aj z predložených fotografií. Rovnako nebolo sporné, že
žalovaná pri návrhu rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti podľa žalobou navrhovaného spôsobu nemá
čo vypratať, či odstrániť, a teda nebude znevýhodnená ďalšími nákladmi.

7.Onáhradetrovkonaniarozhodolcitujúcust.§255ods.1,§257a§262ods.1zákonač.160/2015Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania,
a to s prihliadnutím na predmet sporu, ktorý môže iniciovať ktorýkoľvek spoluvlastník. Nezaoberal sa
tvrdeniami o prípadnej predsúdnej dohode a jej nedodržaní.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá

navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že by vyporiadal zrušené
spoluvlastníctvo strán sporu podľa ňou navrhovaného spôsobu a priznal jej proti pôvodnému žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti namietala, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zrušení

podielového spoluvlastníctva neprihliadol na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu, ktorý predstavuje
3/4 z celku. Súd prvej inštancie opomenul aplikovať ust. § 142 ods. 1 OZ, keď neprihliadol na
veľkosť spoluvlastníckych podielov strán, ale prihliadal na kritérium spravodlivosti. Súd prvej inštancie
tak mal primárne prihliadnuť na jej záujmy ako väčšinového spoluvlastníka a až následne riešiť
otázku spravodlivého vyporiadania podľa podielov. Poukázala aj na ust. § 139 ods. 2 OZ, upravujúce

hospodárenie so spoločnou vecou, ktoré preferuje vôľu väčšiny. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
žalovanej ignorovalo existenciu jej väčšinového spoluvlastníckeho podielu, keď súd prvej inštancie
postavil podiely obidvoch strán na rovnakú úroveň, čo považovala za rozporné s ust. čl. 20 Ústavy SR.
10. Pôvodný žalobca vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanej
doručený prostredníctvom elektronickej schránky jej zástupcu dňa 16.03.2020. Mal za to, že podľa

zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) sa rozsudok považuje za doručený žalovanej
dňa 01.04.2020. Keďže žalovaná podala odvolanie až dňa 18.05.2020, urobila tak po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty. Zároveň mal za to,
že v odvolaní neboli uvedené žiadne konkrétne dôvody ospravedlňujúce jeho oneskorené podanie.

Namietal aj to, že žalovaná neprevzala vôbec rozsudok súdu prvej inštancie, teda jej odvolanie nemôže
obsahovať relevantné námietky voči jeho odôvodneniu, keďže nepozná jeho obsah. V ďalšom pôvodný
žalobca považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, keďže súd prvej
inštancie vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil. Súd prvej
inštancie rozhodol so zohľadnením špecifického tvaru a charakteru pozemku tak, aby obidve strany

mali rovnaký typ terénu, čo žalovaná v konaní sama priznala. Poukázal na zásadu rovnosti strán sporu,
podľa ktorej majú mať všetci spoluvlastníci pri ochrane svojho vlastníckeho práva rovnaké práva a
povinnosti. V súvislosti s námietkou porušenia ust. čl. 20 Ústavy SR uviedol, že napadnuté rozhodnutie
práve zabezpečuje rovnakú ochranu vlastníckeho práva obidvom stranám. Odmietol tvrdenie žalovanej,
že súd prvej inštancie neprihliadol na veľkosť jej podielu, keďže správne zohľadnil zásadu rovnosti

spoluvlastníkov a účelné využitie veci podľa ust. § 142 ods. 1 OZ. Realizované rozdelenie zabezpečuje
rovnomernú ochranu práv obidvoch strán a je účelné vzhľadom na polohu a charakter pozemku.
V nadväznosti na uvedené pôvodný žalobca navrhol, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej
podľa ust. § 386 písm. a) CSP, prípadne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Napokon
pôvodný žalobca uviedol, že žalovaná sa napriek vyhlásenému rozsudku správa ako jediná vlastníčka

celého pozemku, pokopala jeho časť, zničila malú záhradku a stromček magnólie zasadený jeho dcérou
a na jeho časti pozemku postavila trampolínu napriek tomu, že má na to priestor
na vlastnom pozemku. Z tohto dôvodu žiadal priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100 %.11. Následne, po smrti pôvodného žalobcu dňa 21.11.2020, súd prvej inštancie uznesením č. k.
41C/22/2019-219 zo dňa 10.03.2021 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi
po pôvodnom žalobcovi, a to s vyššie označenými žalobcami 1/ až 3/, a to s odôvodnením,

že zo spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 9D/727/2020 mal preukázané, že títo prichádzajú do úvahy
ako dedičia pôvodného žalobcu. Žalobca tak zomrel pred právoplatným skončením konania, a preto
rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho dedičmi.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), odvolaciu vec prejednal na pojednávaní dňa
29.10.2025 (§ 385 CSP) v neprítomnosti žalobcu 3/ (§ 180 v spojení s § 378 ods. 1 CSP), ktorý hoci bol

na pojednávanie riadne a včas predvolaný (§ 178 ods. ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, predvolanie
na č. l. 280 spisu a doručenka na č. l. 279 rub spisu) nepožiadal o odročenie pojednávania.
13. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla len toľko, že spor pôvodne viedol jej manžel a ona si
ctí jeho vôľu, a preto zotrváva na žalobe a ním navrhovanom spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Navrhla tak rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. V ďalšom sa žalobkyňa 1/
vyjadrovala k pomerom na mieste samom s tým, že jej dcéra – žalobkyňa 2/ má vedľa postavený svoj

dom a za týmto vlastní susediaci pozemok. Napokon žalobkyňa 1/ prezentovala vôľu, že po vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva rozdelením pozemku, by nadobudnutú časť previedla do vlastníctva dcére
- žalobkyni 2/, ktorá by mala prostredníctvom pozemkov v jej spoluvlastníctve/vlastníctve prístup aj
tomuto novozniknu-tému pozemku rozdelením predmetu spoluvlastníctva. Takto by mala zabezpečený
prístup aj žalobkyňa 1/.

14. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe, a to aj napriek upozorneniu,
že na podklade rozhodnutia súdu v dedičskej veci po pôvodnom žalobcovi nenadobudla žiadny
spoluvlastnícky podiel na predmete sporom dotknutého spoluvlastníctva. Ďalej produkovala tvrdenia
o tom, že dotknutý pozemok nie je dlhodobo využívaný ani jednou stranou sporu. Reálne vydelenú časť
dotknutého pozemku, ktorý by pripadol v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyni 1/

- jej matke by mala záujem následne nadobudnúť a užívať spoločne so svojou rodinou.
15. Žalovaná prezentovala ochotu dohodnúť sa so žalobkyňou 1/ na vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, a to aj tak, že by predmet spoluvlastníctva nadobudla do výlučného vlastníctva
a žalobkyni 1/ vyplatila primeranú peňažnú náhradu. V ďalšom poukázala na to, že pozemok je v zmysle
listu vlastníctva nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, pričom sa počas celého obdobia

roky dozadu starala oň sama. Ani právny predchodca žalobcov, ani samotní žalobcovia 1/ až 3/ sa
o predmet sporu nestarali a nepodieľali sa na jeho údržbe. Na pozemku parcela KN-C č. 190 sa
nachádza rodinný dom v jej podielovom spoluvlastníctve, ide v podstate o 3-generačný rodinný dom
s troma bytovými jednotkami, pričom k jednej bytovej jednotke je prístup práve zo zadnej strany, teda
zo strany sporného pozemku. Ide teda o jeden funkčný celok s týmto rodinným domom, pričom ona

so svojou rodinou sporný pozemok užíva. Žalovaná zároveň poukázala na to, že žalobkyňa 1/ nemá
prístup k spornej nehnuteľnosti z verejnej komunikácie, preto podľa žalovanej prichádza do úvahy aj
iný spôsob vyporiadania ako reálnym rozdelením, a to prikázaním celého pozemku do jej výlučného
vlastníctva za primeranú náhradu v sume 5,- eur/m2, čo je na celkový podiel pripadajúci na žalobkyňu
1/ suma 1.047,50 eur.

16. Na pojednávaní odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením listín v nižšie uvedenom rozsahu.
17. Odvolací súd po zistení, že odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - stranou, v neprospech ktorej rozhodol súd prvej inštancie, keďže
nevyhovel jej návrhu na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán a zároveň jej nepriznal
proti pôvodnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu,

ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m)
CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP,
viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a po nariadenom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP)
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ podľa ust. § 388 CSP zmenil tak,
že žalobu žalobcov 2/ a 3/ zamietol a vo vzťahu k žalobkyni 1/ podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
18. Primárne považuje odvolací súd za potrebné sa vyjadriť k námietke ešte pôvodného žalobcu, že
žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie oneskorene, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie jej bol doručený prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu dňa 01.04.2020,
avšak odvolanie podala žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu až dňa 16.05.2020 (odoslané

15.05.2020), teda po uplynutí lehoty podľa ust. § 362 ods. 1 CSP. Odvolací súd v tomto kontexte
poukazuje na to, že po predložení veci súdom prvej inštancie podľa ust. § 377 CSP na rozhodnutie
o odvolaní žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie, vrátil dňa 30.10.2020 spis v posudzovanej
veci súdu prvej inštancie za účelom písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku v súlade s ust. §58 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v platnom znení. Geometrický
plán č. 42/2018, autorizačne overený dňa 25.09.2018 a úradne overený katastrálnym odborom

Okresného úradu Žilina pod č. 2075/2018 dňa 03.10.2018, na ktorý bol vo výroku napadnutého rozsudku
odkaz, totiž netvoril nedeliteľnú súčasť písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, a preto takéto
písomné vyhotovenie rozhodnutia nezodpovedalo ust. 58 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 543/2005 Z. z. a rovnako na základe takejto verejnej listiny nebol možný vykonať zápis práv
k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností [§ 34 v spojení s § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)].
Preto pokiaľ nebolo žalovanej doručené dňa 01.04.2020 písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku,
ktoré by zodpovedalo vyššie uvedeným právnym predpisom, nemohli s tým byť spojené ani účinky
doručenia rozhodnutia súdu strane sporu v podobe začatia plynutia lehoty na podanie odvolania proti
napadnutému rozsudku podľa ust. § 362 ods. 1 v spojení s ust. § 121 ods. 1 a 2 CSP. Riadne písomné
vyhotovenie napadnutého rozsudku (rozumej tým toho, ktorého nedeliteľnou súčasťou už bol spomínaný

geometrický plán) tak bolo žalovanej doručené až dňa 01.06.2022 (viď doručenka na č. l. 269 rub spisu).
V kontexte s doposiaľ uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že odvolanie, ktoré bolo podané po
vyhlásení rozsudku, je účinné aj vtedy, ak k nemu došlo ešte pred doručením rozsudku a teda pred
začiatkom behu odvolacej lehoty (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SSR spis. zn. 1Cz/84/1973 zo
dňa 18.09.1973 publikovaný v Zborníku stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí

Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR IV, 1970 - 1983, str.764). Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací
súd uzaviera, že žalovaná podala odvolanie proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie včas. Ak
pôvodný žalobca v súvislosti so spôsobom doručovania napadnutého rozsudku žalovanej [podľa §
32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona č. 305/2013 Z. z. márnym uplynutím úložnej lehoty podľa § 32 ods.
2 tohto zákona] namietal, že žalovaná nemohla mať vedomosť o dôvodoch napadnutého rozsudku,

túto námietku vyhodnotil odvolací súd ako zjavne irelevantnú, keďže spôsob doručenia rozsudku súdu
prvej inštancie nemôže stranu limitovať v uplatnení jej práva podľa proti rozsudku súdu prvej inštancie
odvolanie a uviesť akékoľvek odvolacie dôvody (§ 363 CSP).
19. Pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/, z obsahu spisu vyplýva, že
súd prvej inštancie po vyhlásení napadnutého rozsudku a následnom úmrtí pôvodného žalobcu H. B.

(dňa 21.11.2020) rozhodol podľa ust. § 63 CSP uznesením č. k. 41C/22/2019-219 zo dňa 10.03.2021,
že bude pokračovať v konaní s dedičmi po pôvodnom žalobcovi, a to so žalobcami 1/ až 3/ (označenými
v záhlaví tohto rozhodnutia odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie takto rozhodol s odkazom na ust. §
63 ods. 3 CSP, teda ešte v čase, kedy nebolo skončené konanie o dedičstve po pôvodnom žalobcovi.
20. Následne uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 9D/727/2020-33, Dnot 2/2021 zo dňa 12.02.2021,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2021 (ako dôkaz vykonané
na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 29.10.2025), bolo rozhodnuté v dedičskej veci
po poručiteľovi – pôvodnom žalobcovi, a to medzi iným tak, že v zmysle schválenej dedičmi uzavretej
dohody o vyporiadaní dedičstva nadobudla spoluvlastnícky podiel poručiteľa (pôvodného žalobcu)
o veľkosti 1/4 k predmetnému pozemku parcela KN-C č. 191, k. ú. G., žalobkyňa 1/.

21. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného sporového
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a subjekt na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný). Skúmanie vecnej legitimácie v spore je podstatným predpokladom pre
úspech v konaní a súd (aj odvolací) ju skúma aj

bez návrhu niektorej sporovej strany (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2Cdo/205/2009
zo dňa 29.06.2010). Nedostatok vecnej legitimácie má za následok nepriaznivé rozhodnutie pre stranu
v spore, ktorá nepreukáže, že je v spore či už aktívne alebo pasívne legitimovaná.
22. V spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže podľa žalobu, ktorýkoľvek
z podielových spoluvlastníkov, teda ktorýkoľvek z vecne legitimovaných subjektov. Všetci podielový

spoluvlastníci v takomto spore tvoria tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 77 CSP) a sú vecne
legitimovaní. Iné osoby ako spoluvlastníci nie sú nositeľom vecnej legitimácie v spore o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
23. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX, vedenom pre k. ú. G., obec G., okres D. zo dňa
28.10.2025 (ako dôkaz vykonaný na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 29.10.2025) vyplynulo, že

akopodielovýspoluvlastnícipredmetuspoluvlastníctva(pozemokparcelaKN-Cč.191)boliktomutodňu
(a keďže nevyšiel najavo opak aj ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu dňa nasledujúceho) evidované
žalobkyňa 1/ pod B3 v podiele o veľkosti 1/4 (titulom nadobudnutia: Z 10408/2022 uznesenie č.
9D/727/2020, Dnot 2/2021 po položkou výkazu zmien 7630/2022) a žalovaná pod B2 v podiele o veľkosti3/4. z uvedeného tak vyplýva, že vecnú legitimáciu v spore majú žalobkyňa 1/ a žalovaná. Naopak
žalobcom 2/ a 3/ v čase rozhodovania odvolacieho súdu nesvedčila vecná legitimácia (neboli účastníkmi
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v posudzovanej veci išlo, teda neboli spoluvlastníkmi majetku v

podielovom spoluvlastníctve, ktoré bolo predmetom zrušenia a vyporiadania v spore). Žalobcovia 2/ a 3/
ajnapriekvýzvesúduprvejinštanciezodňa24.02.2022(nač.l.253spisu),abysavyjadrilivnadväznosti
na výsledky dedičského konania po pôvodnom žalobcovi, či chcú byť ako žalobcovia stranou sporu,
alebo na žalobe ako žalobcovia netrvajú a berú túto späť, trvali ako dedičia po pôvodnom žalobcovi
na pokračovaní sporu (viď vyjadrenie žalobkyne 2/ zo dňa 07.03.2022 na č. l. 260 spisu, ako aj na

pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 29.10.2025 a vyjadrenie žalobcu 3/ na č. l. 258 spisu). Preto
odvolací súd, skúmajúc vecnú legitimáciu strán sporu v odvolacom konaní, v priebehu ktorého došlo
k úmrtiu pôvodného žalobcu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/
zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že z dôvodu nedostatku ich vecnej legitimácie ich žalobu už bez
ďalšieho zamietol.
24. Odvolací súd tak zároveň v zmysle ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP rozhodol o náhrade trov medzi

žalobcami 2/ a 3/ a žalovanou tak konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania. Žalovaná
bola v časti sporu medzi žalobcami 2/ a 3/ a ňou v celom rozsahu úspešná (žaloba žalobcov 2/ a 3/ bola
proti nej zamietnutá) a v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP jej tak vzniklo proti žalobcom 2/ a 3/ právo na
náhradu trov konania (či už na súde prvej inštancie či odvolacieho).
25. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu podľa ust.

§255CSPaodzásadyzodpovednostizazavineniezastaveniakonaniapodľaust.§256ods.1CSP.Súd
výnimočne neprizná náhradu trov konania, len ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená
to, že súd nemusí zaviazať procesne neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania protistrane. Použitie tohoto ustanovenia preto negatívne dopadá
na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohoto dôvodu musí aplikácia

daného zákonného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
výsostne výnimočný charakter. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti
nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, pričom ust. § 257
CSP nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie. Toto ustanovenie
nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania. Dôvodom osobitného zreteľa môže byť napríklad neprimeraná tvrdosť,
podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej
právnej problematiky, osobné pomery strany sporu a pod.
26. Odvolací súd však vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré
považoval skutočnosť, že súd prvej inštancie pokračoval so žalobcami 2/ a 3/ až

po vyhlásení napadnutého rozsudku bez toho, aby bolo skončené dedičské konanie
po pôvodnom žalobcovi, v rámci ktorého by došlo aj k prejednaniu dedičstva spočívajúceho
v dotknutom spoluvlastníckom podiele pôvodného žalobcu. Teda rozhodnutím súdu prvej inštancie
č. k. 41C/22/2019-219 zo dňa 10.03.2021 sa stali stranou sporu aj žalobcovia 2/ a 3/, ktorí však
dedičstvospočívajúcevdotknutomspoluvlastníckompodielepôvodnéhožalobcudedenímnenadobudli.

Na uvedené, hoci v inom kontexte, poukazovala aj samotná žalovaná v návrhu na prerušenie konania
podľa ust. § 164 CSP zo dňa 12.04.2021, ktorým navrhla prerušiť konanie do právoplatnosti rozhodnutia
v konaní o dedičstve po pôvodnom žalobcovi vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn.
9D/727/2020, ktorý návrh súd prvej inštancie uznesením č. k. 41C/22/2019-228 zo dňa 10.05.2021
zamietol. Ak by súd prvej inštancie postupoval striktne v zmysle ust. § 63 ods. 2 veta druhá CSP,

žalobcovia 2/ a 3/ by sa tak stranou sporu nestali. S poukazom na uvedené skutkové okolnosti, ako
aj na to,
že samotný spor bude prebiehať ďalej medzi vecne legitimovanými podielovými spoluvlastníkmi
(žalobkyňou 1/, ktorá ako jediná vstúpila do hmotnoprávneho postavenia pôvodného žalobcu ohľadom
jeho dotknutého spoluvlastníckeho podielu a žalovanou), medzi ktorými bude zároveň rozhodnuté aj

o náhrade trov konania, odvolací súd žalovanej podľa ust. § 257 CSP výnimočne náhradu trov konania
nepriznal.
27. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Súd prvej inštancie nezohľadnil
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu k predmetu

spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 veta druhá, keď neprihliadal primárne na záujmy žalovanej, ktorá je
väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou. Aj ust. § 139 ods. 2 OZ pritom preferuje pri rozhodovaní
o hospodáreníso spoločnou vecou väčšinu pred menšinou. Žalovaná z uvedeného vyvodzovala, že súd prvej inštancie
mal potom rozhodnúť v zmysle jej návrhu na rozdelenie predmetu spoluvlastníctva v zmysle ňou
produkovaného geometrického plánu, ktorý zohľadňoval jej záujmy ako väčšinového podielového

spoluvlastníka dotknutého pozemku.
28.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a

napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
29.Vsporeozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,akouviedolaj súdprvejinštancie,je
súd viazaný žalobou, avšak len pokiaľ ide o predmet podielového spoluvlastníctva, ktoré má byť v spore
zrušené a vyporiadané. V ostatnom súd viazaný žalobným návrhom nie je a môže ho prekročiť (§ 216
ods. 2 CSP), keďže určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu
(§ 142 OZ). Inak povedané súd môže zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať aj iným spôsobom,

ako navrhuje žalujúca, resp. žalovaná strana, pričom je limitovaný spôsobmi uvedenými v ust.
§ 142 ods. 1 a 3 OZ. Teda ani prípadný súhlas všetkých strán konania s navrhovaným vyporiadaním nie
je dôvodom, aby súd rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore
so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Ust. § 142 ods. 1 OZ upravuje tri spôsoby vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, pričom súčasne stanovuje ich poradie, ktoré je pre súd záväzné.

Prvý spôsob – reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov medzi jednotlivých
spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná. Posúdenie reálnej deliteľnosti veci nie
je len otázkou faktickou (skutkovou, odbornou), ale aj otázkou právnou. V prípade pozemkov totiž
musí vziať súd do úvahy aj právne normy zamedzujúce drobeniu pozemkov (čo súd prvej inštancie
pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil). Druhý spôsob vyporiadania prichádza do úvahy vtedy, ak je

reálne rozdelenie nemožné, teda v tomto prípade súd vec prikáže do výlučného vlastníctva jedného
podielového spoluvlastníka alebo viacerých spoluvlastníkov (do ich podielového spoluvlastníctva) za
primeranú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom. Súd pri tomto prihliada najmä na účelné využitie veci.
Ďalším zákonom stanoveným kritériom je veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Zároveň zákon
výslovne stanovuje, že súd prihliada aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným

spoluvlastníkom. Súdna prax sa v ďalšom vyjadrila aj k otázke, či
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je možné povedľa zákonom uvedených kritérií zohľadniť
aj iné okolnosti. Judikatúra túto možnosť akceptovala. V rámci posudzovania účelného využitia je tak
možné zohľadniť aj celý rad skutočností rozhodných pre záver o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude
vec prikázaná do spoluvlastníctva. V poradí tretím spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva

je nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku z tohto predaja medzi spoluvlastníkov v pomere podľa
veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, čo môže prísť do úvahy vtedy, ak vec ani jeden
zo spoluvlastníkov nechce. Napokon z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd podielové
spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada, avšak iba v prípade reálnej nedeliteľnosti predmetu
spoluvlastníctva (§ 142 ods. 2 OZ).

30. Zaoberajúc sa právnym posúdením veci súdom prvej inštancie odvolací súd v kontexte odvolacej
námietky žalovanej, že súd prvej inštancie mal pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením
veci postupovať v zmysle jej návrhu so zohľadnením jej záujmu, považuje za potrebné opätovne
zdôrazniť už vyššie uvedené, že možnosť reálneho rozdelenia podielového spoluvlastníctva k pozemku
je limitovaná právnymi normami zamedzujúcimi drobeniu pozemkov. V zmysle ust. § 21 ods. 1 zákona

č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení
(aj v znení účinnom
ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie) možno v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych
pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia
obce pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona. Zákon č.

180/1995 Z. z. neobsahuje legálnu definíciu pojmu poľnohospodársky pozemok. Podľa ust. § 2 písm. b)
zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003
Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov sa na účely tohto zákona rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna
pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a

trvalé trávne porasty; súčasťou poľnohospodárskej pôdy sú aj plochy porastené drevinami tvoriace
súčasť agrolesníckeho systému využívania poľnohospodárskej pôdy alebo plochy porastené drevinami
tvoriace poľnohospodársku účelovú zeleň. Túto legálnu definíciu obsiahnutú v zákone č. 220/2004 Z. z.
možno vztiahnuť aj pre účely zákona č. 180/1995 Z. z. Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.v znení zákona č. 257/2022 Z. z. účinnom od 01.09.2022 ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na
základe právneho úkonu [48) Napríklad § 588 a 628 Občianskeho zákonníka] alebo rozhodnutia súdu o
vyporiadaní spoluvlastníctva [49) § 142 a 149 Občianskeho zákonníka] alebo rozhodnutia o dedičstve

[50) § 203 Civilného mimosporového poriadku] vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených
v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3.000 m2 (do účinnosti zákona č. 257/2022 Z. z. menší ako 2.000
m2, teda aj v znení účinnom ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie), ak ide o poľnohospodársky
pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
31. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX, vedenom pre k. ú. G., obec G., okres D. zo dňa

28.10.2025 (ako dôkaz vykonaný na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 29.10.2025) zároveň
vyplynulo, že podľa údajov katastra je predmet spoluvlastníctva strán dotknutý evidovaný s výmerou
838 m2, podľa druhu pozemku ako záhrada, teda je poľnohospodárskym pozemkom a zároveň sa
nachádza mimo zastavaného územia obce, pričom v spore nebola dosiaľ vyvrátená záväznosť tohto
údaja katastra (§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.; napr. potvrdením obce o tom, že v zmysle platného
územného plánu je dotknutý pozemok súčasťou územia obce určeného na zastavanie), a preto sa na

naň vzťahuje aj zákonné obmedzenie drobenia pozemkov v zmysle ust. § 21 a § 23 ods.1 zákona č.
180/1995 Z. z. Vychádzajúc zo záväzných údajov katastra (v prípade nevyvrátenia ich hodnovernosti) je
potom vylúčené vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán rozdelením predmetu spoluvlastníctva.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie, bez toho, aby mal dokazovaním vyvrátenú hodnovernosť
údajov katastra, vec nesprávne právne posúdil [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP], ak v rozpore s ust. § 21

a nasl. zákona č. 180/1995 Z. z. dospel k záveru o možnosti vyporiadať predmet spoluvlastníctva strán
jeho rozdelením podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov strán.
32. V dôsledku uvedeného sa potom súd prvej inštancie nezaoberal možnosťou vyporiadania
podielového spoluvlastníctva strán zvyšnými dvoma spôsobmi vyporiadania, teda najmä v poradí
druhým - prikázaním veci jednej či druhej strane sporu za primeranú náhradu, nezisťoval skutočnosti

potrebné k rozhodnutiu o tomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán a ani
nevykonal s tým spojené dokazovanie.
33. V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu
k žalobkyni 1/ podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), keďže nebolo účelné, aby vyššie uvedené

pochybenia súdu prvej inštancie boli odstraňované odvolacím súdom.
34. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v prípade nevyvrátenia hodnovernosti údajov katastra
o predmete spoluvlastníctva, ktoré v zmysle ust. § 21 a nasl. zákona č. 180/1995 Z. z. zamedzujú jeho
rozdeleniu, zameria dokazovanie na skutočnosti, ktoré sú v zmysle ust. § 142 ods. 1 OZ rozhodné
pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán v poradí ďalšími dvoma spôsobmi vyporiadania

podielového spoluvlastníctva. Ak budú z pohľadu súdu prvej inštancie skutkové tvrdenia strán v tomto
smere nepostačujúce, vyzve ich v zmysle ust. § 150 ods. 2 CSP na uvedenie ďalších skutkových tvrdení
a vykoná aj ďalšie dôkazy, ktoré
na preukázanie týchto skutkových tvrdení strany navrhnú. Pre prípad vyvrátenia hodnovernosti údajov
katastra, ktoré zamedzujú rozdeleniu predmetu spoluvlastníctva, súd prvej inštancie zohľadní pri

prípadnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán rozdelením veci aj skutočnosti, ktoré nastali
po smrti pôvodného žalobcu, a teda aj prípadnú zmenu vlastníctva priľahlých pozemkov, na ktoré
prihliadal pri predošlom rozhodovaní. Odvolací súd považuje tiež za vhodné (najmä v súvislosti
s tvrdeniami strán v odvolacom konaní), aby súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj navrhovanou
obhliadkou predmetného pozemku, a to za účelom objasnenia jeho charakteru (svahovitosti, členenia,

zastavania drobnými stavbami, existenciou porastov a pod.), ako aj jeho terajšieho či potenciálne
budúceho užívania stranami sporu. Na podklade skutkových zistení vyplývajúcich či už zo zhodných
tvrdení strán, o ktorých pravdivosti nebude existovať dôvodná pochybnosť alebo z vykonaných dôkazov,
súd prvej inštancie vec opätovne právne posúdi (viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa §
391 ods. 2 CSP) a nanovo rozhodne, pričom svoje nové rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220

ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou (§ 396 ods. 3 CSP). Pokiaľ ide o rozhodovanie v otázke
náhrady trov konania odvolací súd zdôrazňuje, že ani charakter posudzovaného sporu neodôvodňuje
rozhodnutie súdu o náhrade trov konania, ktoré by nezohľadňovalo úspech strany v spore podľa ust.
§ 255 CSP. Charakter sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sám o sebe ani

nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania podľa ust. § 257 CSP (k tomu primerane nález Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS/266/2022-26
zo dňa 23.06.2022).
35. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej

strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v
čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§
427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý a ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľaosobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].