Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kurnotová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9Ps/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224204108
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1224204108.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní o spôsobilosti na právne úkony

A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., t.č. bytom B. E., F. G. F., E. XXX, zast. procesným
opatrovníkom Mestská časť Bratislava – Ružinov, o návrhu E. H., I. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom
XXXX J. K., L., C., J. XXX, J., zast. JUDr. Miroslavou Tencerovou, advokátkou so sídlom Hurbanovo
nám. 5, Bratislava, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, takto

r o z h o d o l :

Súd obmedzuje A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá:
- nakladať so svojím majetkom – hnuteľnými a nehnuteľnými vecami, právami či inými majetkovými
hodnotami, uzatvárať zmluvy týkajúce sa preberania akýchkoľvek záväzkov či zmluvy zaväzujúce

k majetkovým a nemajetkovým plneniam alebo vykonávať takéto jednostranné právne úkony,
- preberať finančnú hotovosť a disponovať s ňou,
- vykonávať úkony vo vzťahu k orgánom verejnej moci, finančným a iným inštitúciám a organizáciám,
- rozhodovať vo veciach zdravotnej starostlivosti o svoju osobu,
- rozhodovať o svojom umiestnení v zariadení zdravotnej starostlivosti či sociálnej starostlivosti a
o mieste svojho pobytu,
- udeľovať plnomocenstvá a preberať doručované zásielky.

Súd ustanovuje obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, opatrovníka E.
H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať ju v rozsahu obmedzenia jej spôsobilosti
na právne úkony.

Opatrovník je povinný podávať súdu správy o obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony A. B. B.,
nar. XX.XX.XXXX, týkajúce sa jej zdravotného stavu, miesta jej pobytu, nakladania s jej majetkom
a akýchkoľvek iných podstatných vecí, a to 2-krát ročne vždy k 30.06. a 31.12. každého kalendárneho

roka.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.12.2024 podala navrhovateľka na súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
svojej matky (ďalej aj ako „vyšetrovaná“). Svoj návrh odôvodnila tým, že jej matka je vdova, žije

úplne sama od januára 2022. Obe jej deti žijú dlhodobo v Kanade. Vyšetrovaná má na Slovensku
len jedinú sestru, ktorá je tiež v dôchodkovom veku. Trpí demenciou pri Alzheimerovej chorobe, čo je
nezvratná diagnóza, ide o demenciu zmiešaného typu a stupeň jej odkázanosti na cudziu pomoc je
podľa rozhodnutia Bratislavského samosprávneho kraja a rozhodnutia Mestskej časti Ružinov V. a VI.Vzhľadom k charakteru a závažnosti tejto duševnej poruchy je vyslovenie obmedzenia spôsobilosti na
právne úkony potrebné na ochranu majetku vyšetrovanej ako aj na ochranu tretích osôb. V prípade
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony navrhla za opatrovníka ustanoviť seba. Ďalej navrhla, aby

bolo vyšetrovanej umožnené ponechanie disponovania so sumou maximálne 100 Eur mesačne na
zariaďovanie si bežných záležitostí a potrieb.

2. Na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne doplnila, že brat navrhovateľky žije v zahraničí,
a preto okrem navrhovateľky tu nie je žiadna iná vhodná osoba na výkon opatrovníctva vyšetrovanej.

Navrhovateľka chodí pravidelne na Slovensko, niekoľkokrát ročne, pričom tu má aj známu, ktorá jej vie
v záležitostiach vyšetrovanej vypomôcť.

3. Procesný opatrovník vyšetrovanej sa na pojednávaní vyjadril, že s návrhom súhlasí.

4. Súd sa oboznámil s návrhom a vykonal dokazovanie vzhliadnutím vyšetrovanej a listinnými dôkazmi

založenými v spise, ktorými sú: rodný list vyšetrovanej, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Ružinov
o odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 19.04.2024, posudok Mestskej časti Bratislava – Ružinov
o odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 19.04.2024, prepúšťacia správa Psychiatrickej kliniky UNB
zo dňa 25.09.2024, ďalšími lekárskymi správami vyšetrovanej, generálnym plnomocenstvom zo dňa
26.09.2022, lustráciou v registri trestov a v registri priestupkov na navrhovateľku, nariadil vo veci

znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého po
podaní písomného znaleckého posudku vypočul, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.

5. Podľa prepúšťacej správy Psychiatrickej kliniky UNB zo dňa 25.09.2024 vyšetrovaná trpí demenciou
pri Alzheimerovej chorobe – zmiešaná forma, hypotyreózou a arteriálnou hypertenziou, má poruchy

myslenia v zmysle paranoidných bludných obsahov, poruchy správania a agresivitu. V prípade
vyšetrovanej je nutná 24 hodinová opatrovateľská starostlivosť, potrebuje kontrolu nad užívaním liekov,
pomoc a dohľad pri bežných činnostiach a primeranú dennú aktivizáciu.

6. Podľa vykonaných lustrácií navrhovateľka nemá záznam v registri trestov ani v registri priestupkov.

7. Súd v zmysle § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku vzhľadom na zdravotný stav
vyšetrovanej upustil od jej výsluchu. Súd pristúpil k tomu, že dňa 04.08.2025 vzhliadol vyšetrovanú
v zariadení sociálnych služieb, ktoré poskytuje vyšetrovanej starostlivosť. Vyšetrovaná je mobilná,
nadväzovala očný kontakt, snažila sa odpovedať na otázky a spolupracovať, avšak nevedela si

spomenúť, nevedela uviesť dátum narodenia, mená svojich detí, prácu, akú v minulosti vykonávala.

8. Zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Jaroslavy Struňákovej, MPH č. 13/2025 zo dňa
07.07.2025 a výsluchu znalkyne na pojednávaní vyplynulo, že vyšetrovaná bola prvý raz vyšetrená
ambulantne vo februári 2024 na odporúčanie neurológa pre poruchy v správaní, dezorientáciu,

úbytok sebestačnosti. Na magnetickej rezonancii mozgu bola zistená prítomnosť mozgovej atrofie.
V septembri 2024 bola vyšetrovaná akútne hospitalizovaná v PNPP Pezinok, kde už bola zrejmá
demencia, odtiaľ bola presunutá do zariadenia sociálnej starostlivosti. Podľa záznamov ambulantného
psychiatra sa zdravotný stav vyšetrovanej prudko zhoršuje, v súčasnosti už je prítomný dementný
syndróm ťažkého stupňa, kachektizuje, býva agresívna, trvalo dezorientovaná. Znalkyni sa nepodarilo

zrealizovať adekvátne vyšetrenie, vyšetrovaná nenadväzovala očný kontakt, nereagovala na oslovenie.
V anamnéze má vyšetrovaná udávané poruchy správania, dezorientáciu, agresívne prejavy, konzum
alkoholu, paranoidné koncepcie v myslení, konfabulácie, dysforicko rezonantné ladenie, impulzivitu,
stratu sebestačnosti. Osobnosť vyšetrovanej je dementná, zmazaných kontúr. V závere znaleckého
posudku znalkyňa na položené otázky súdu uviedla, že vyšetrovaná trpí duševnou poruchou –

demenciou pri Alzheimerovej chorobe – ťažký stupeň. Táto porucha je trvalá, prognóza vývoja tejto
duševnej poruchy je veľmi nepriaznivá, liečbou nie je možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu.
Vyšetrovaná nie je vôbec schopná obstarávať si svoje záležitosti v styku s orgánmi štátnej správy,
samosprávy a inými organizáciami. Ďalej nie je schopná robiť uvážené rozhodnutia a porozumieť
dôsledkom svojho konania pri nakladaní so svojim majetkom a nedokáže ani v obmedzenej miere

disponovaťsfinančnouhotovosťou.Vyšetrovanániejeschopnáporozumieťzmysluavýznamusúdneho
konania a významu rozhodnutia, rozhodovať o svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Znalkyňa
odporučila vzhliadnutie vyšetrovanej v zariadení sociálnej starostlivosti. Pri výsluchu znalkyňa zotrvalana záveroch svojho znaleckého posudku. Ochorenie vyšetrovanej sa prudko zhoršuje, možná je len
stabilizácia stavu.

9. Podľa ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie
je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov
či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a
rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

10. Podľa ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

11. Podľa ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný
fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za

opatrovníkaorgánmiestnejsprávy,prípadnejehozariadenie,akjeoprávnenévystupovaťsvojímmenom
(§ 18 ods. 1).

12. Podľa ust. § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony
súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony ,b) zmene obmedzenia

spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

13. Podľa ust. § 239 Civilného mimosporového poriadku, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní
spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

14. Podľa § 243 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti
sa koná.

15. Podľa § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je
vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od

výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

16. Podľa § 244 Civilného mimosporového poriadku, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.

17. Podľa ust. § 248 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konanie o obmedzení spôsobilosti na

právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

18. Podľa ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd rozhodne o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne
úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

19. Podľa ust. § 272 Civilného mimosporového poriadku, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak
tak ustanovuje osobitný predpis.

20. Podľa ust. § 274 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, v uznesení, ktorým ustanovuje

opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol
opatrovník ustanovený.

21. Podľa § 275 Civilného mimosporového poriadku, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje
práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.

22. Podľa § 277 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie
opatrovníka.

23. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd

musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka,
teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu
predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd
musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalšímpredpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je
alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza
zoskutkovýchzisteníurobenýchnazákladeposudkuznalcovlekárovvsúvislostisostatnýmivýsledkami

dokazovania (R 6/1964).

24. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je
pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii

ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer
obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej
dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení
sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích
osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích
osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno

pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného,
priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali
neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do
úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať
žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak

to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť
uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie
je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony nestačí. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude

možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a
toto náležite aj vyhodnotil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné
dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka, ak je možný) a dôkazy smerujúce k posúdeniu
jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými
osobami) a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na

všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným
hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony. (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS313/2015 zo dňa
28.11.2012, tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). Znalecký
posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže

nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať
doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo
súdneho rozhodnutia. (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012).

25. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do

prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy,
aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej
bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným
postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či
dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne

konanie o spôsobilosti k právnym úkonom. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo
276/2014 zo dňa 8.10.2014).

26. Súd vychádzal zo všetkých pre vec podstatných skutkových zistení a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že sú naplnené zákonné podmienky k obmedzeniu vyšetrovanej v

spôsobilosti na právne úkony. Zo znaleckého posudku ako aj z ďalšieho vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že vyšetrovaná trpí duševnou poruchou, a to demenciou pri Alzheimerovej
chorobe ťažkého stupňa, pričom tento stav nie je len prechodný, prognóza vývoja tejto duševnej
poruchy je negatívna a táto duševná porucha, je takého charakteru a závažnosti, že zakladá dôvod na
obmedzenie spôsobilosti. Súd považoval s ohľadom na závery znaleckého dokazovania za nevyhnutné

obmedziť vyšetrovanú v rozsahu, ako s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku vymedzil vo výroku rozsudku. Rozhodnutie o
obmedzení spôsobilosti na právne úkony má poskytnúť ochranu predovšetkým vyšetrovanej. Je v
záujme vyšetrovanej, aby nakladanie s majetkom ako hnuteľným tak i nehnuteľným ako aj spravovaniejej ďalších záležitostí bolo pod dozorom ustanoveného opatrovníka a súdu. K stanoveniu určitého
vreckového súd nepristúpil s ohľadom na stav vyšetrovanej, ktorý sa len zhoršuje, pričom nie je možné
predpokladať, že by reálne došlo zo strany vyšetrovanej k využívaniu vreckového hoci v minimálnej

výške, keď ide o osobu plne odkázanú na starostlivosť a dohľad inej osoby. Je zároveň potrebné
na ochranu života a zdravia vyšetrovanej, aby za ňu opatrovník vykonával úkony voči zdravotníckym
zariadeniam,akoajvovzťahukjejumiestneniuvzariadenísociálnejstarostlivostičikzmenejejbydliska.

27. Súd zároveň obligatórne rozhodoval o ustanovení opatrovníka osobe, ktorú obmedzil v spôsobilosti

naprávneúkony.Ustanovenieopatrovníkazokruhuosôbvpríbuzenskompomeremázásadneprednosť
pred inou alternatívou. U týchto osôb je predpoklad, že medzi nimi existujú určité bližšie osobné, citové
a emotívne väzby, založené na príbuzenskom alebo inom obdobnom blízkom či rodinnom pomere,
povinnosť i oprávnenie vykonávať funkciu opatrovníka je tak ponímané osobnejšie a je preto aj v
záujme spoločnosti, aby plnením funkcie opatrovníka, za predpokladu, že je vykonávaná zodpovedne a
svedomito,bolavprvomradepoverenáfyzickáosobablízkaosobeobmedzenejvspôsobilostinaprávne

úkony. Pre naplnenie účelu inštitútu opatrovníctva a jeho riadny a zodpovedný výkon je nevyhnutné,
aby takýto opatrovník s výkonom tejto funkcie súhlasil. Ustanovenie právnickej osoby za opatrovníka
má mať teda v zásade len výnimočný charakter, a to až v prípade, ak tu nie je žiada fyzická osoba, ktorá
by bola schopná a ochotná túto funkciu zodpovedne vykonávať.

28. Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd za opatrovníka ustanovil navrhovateľku
– dcéru vyšetrovanej, ktorá s ustanovením do tejto funkcie súhlasila. Starostlivosť o vyšetrovanú
zabezpečuje aktuálne zariadenie sociálnych služieb a navrhovateľka, hoci žije v zahraničí, vyšetrovanú
niekoľkokrát ročne v zariadení navštevuje, pravidelne sa o nej informuje a zabezpečuje všetko potrebné.
Aj s ohľadom na technické možnosti vybavovania v zásade všetkých úradných záležitostí aj na diaľku

súd nevidel ako prekážku v ustanovení navrhovateľky za opatrovníka skutočnosť, že žije v zahraničí.
Navrhovateľka je na výkon tejto funkcie spôsobilá a je predpoklad, že túto funkciu bude vykonávať
v najlepšom záujme vyšetrovanej tak, aby boli aj naďalej riadne zabezpečené jej potreby a dôstojné
podmienky pre život. Ustanovený opatrovník bude za opatrovanca ako osobu obmedzenú v spôsobilosti
na právne úkony konať v rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Výkon funkcie

opatrovníka bude pod dohľadom súdu a na tento účel súd uložil opatrovníkovi povinnosť podávať súdu
správy o obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony vždy k 30.06. a 31.12 každého roka.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 251 ods. l Civilného mimosporového poriadku,
v zmysle ktorého trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát, preto mu ich náhradu

nepriznal a ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 4 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.