Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Pc/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225202720
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2025:2225202720.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v mimosporovej

veci navrhovateľa : A. B. C., D. X.X.E., bytom F. – A., G. H. I. XXX/XX, zast. advokátkou J., K. L., so
sídlom Galantská č. 4, Dunajská Streda, proti manželke navrhovateľa : M. B. C., N. K. D.. XX.X.XXXX,
bytom G. H. XXX/XX, F. – A., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania A. B. C., nar. X.X.XXXX a M. B. C., N. K., nar. XX.X.XXXX
uzavreté dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade Rožňava, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku
XX, N. XXXX D. O. XXX P. P. I. XX r o z v á d z a .

II. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom dňa 16.09.2025 domáhal rozvodu manželstva, s odôvodnením, že ich
manželstvo je dlhodobo vážne rozvrátené v dôsledku pretrvávajúcich názorových nezhôd, v dôsledku
čoho sa dopustil manželskej nevery. Od septembra 2024 nežijú s manželkou spoločnej domácnosti,
potom, čo on sa odsťahoval. K obnoveniu spolužitia následne už nedošlo.

2. Manželka sa k návrhu nevyjadrila.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi,
na základe ktorých skutočností ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomne podaného návrhu.

5. Z výpovede manželky navrhovateľa vyplynulo, že považovala písomné podanie navrhovateľa za

neobjektívne. Z jej pohľadu zlom v ich vzťahu nastal potom, čo ona nastúpila po materskej dovolenke
do zamestnania a všetká ťarcha domácnosti a detí bola na jej pleciach, hoci dovtedy bol navrhovateľ
nápomocný. Tvrdila, že navrhovateľ bol opakovane neverný, v dôsledku čoho mala mať zdravotné
problémy gynekologického rázu. Navrhovateľ mal tieto skutočnosti popierať, hoci ju okolie malo
presviedčať o opaku. Tvrdila, že už skôr mal mať o tom vedomosti ich starší syn, keď malo ísť o bližší
vzťah s jeho triednou učiteľkou. Napriek týmto skutočnostiam, rovnako trvala na rozvode manželstva a
nežiadala vykonanie dokazovania vypočutím plnoletých detí, majúc za to, že už dosť si vytrpeli v tomto

vzťahu.

6. K týmto tvrdeniam manželky sa ohradil navrhovateľ tvrdiac, že on nikdy deti nezanedbával naopak,
potom čo manželka nastúpila do zamestnania chodievala ráno o šiestej do práce a vracala sa večero šiestej. Tým, že on začal následne podnikať samostatne, pracoval často z domu. On sa postaral o
deti. Práve on mal v tomto čase pocit , že sa stal nepotrebným a nevyberanými slovami sa vyjadrila
ohľadomsvojejnezávislostimanželka.Tátonevraživosťplynulaajznedostatkukomunikáciemedzinimi.

Aj tú skutočnosť, že má manželka zdravotné problémy sa dozvedel od svokrovcov, pričom manželka
ho odmietla informovať o jej zdravotných problémoch. Poprel tvrdenia o jeho mimomanželskom vzťahu
s triednou učiteľkou ich syna. Boli pokusy o dosiahnutie konsenzu vo vzťahu , keď sa dohodli o
komunikovaní všetkých problémov, čo vydržalo krátko, keď po spoločnej akcii ,z ničoho nič odmietla sa
s ním manželka rozprávať. Na spoločnej dovolenke s manželkou boli len raz, aj to sa nerozprávali.

7. Manželka navrhovateľa vyhlásila, že jej pravda je pravdou a nie čo tvrdí navrhovateľ. Doplnenie
dokazovania na preukázanie tvrdení účastníkov konania v ktorých častiach sa ich výpovede rozchádzali
odmietla.

8. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 15.11.2003 na Matričnom úrade v Rožňave. U oboch

sa jedná o prvé manželstvo. Navrhovateľ je národnosti maďarskej, manželka národnosti slovenskej,
obaja štátnej príslušnosti slovenskej. Posledné spoločné bydlisko mali manželia v Šamoríne, kde aj toho
času býva manželka navrhovateľa. Tým bola daná príslušnosť tunajšieho súdu v zmysle § 92 Civilného
mimosporového poriadku.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, on uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.

11. Ustanovenie § 18 zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím
manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov a

ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti.

12. Keďže ide o imperfektnú normu, plnenie týchto povinností nie je súdne vymáhateľné ani
sankcionovateľné. Ich porušenie však môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov
medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia a na ich porušenie súd

obligatórne prihliada pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi podľa § 23 ods. 3.

13. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

14. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

15. Jednou z podstatných funkcií manželstva je povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, najširšie

koncipovaná povinnosť, ktorá vychádza z účelu manželstva vyjadreného v § 1, ako aj v čl. 1 Základných
zásad. Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a je prirodzeným prostredím pre rast a blaho
všetkých svojich členov, najmä detí. Je to miesto plného a harmonického rozvoja osobnosti dieťaťa,
jeho charakteru a osvojovania si hodnôt. Vzhľadom na to by rodinné prostredie malo byť zdravé, to
znamená, že by v ňom mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky.

Dodržiavaniepovinnostivzájomnerešpektovaťdôstojnosťmápodľazákonodarcunapomáhaťnaplnenie
účelu manželstva a viesť manželov k rešpektovaniu svojich osobností, najmä svojich schopností,
možností a k vyrovnanému spolužitiu. Ide teda o otázku vzájomného správania, ako aj komunikácie
medzi manželmi a kultúry prejavov. Pokojné, bezpečné a harmonické rodinné prostredie nemožno
vytvárať bez vzájomného rešpektovania dôstojnosti manželov. Povinnosť vzájomného rešpektovania

dôstojnosti teda vyplýva z povinnosti vytvárať zdravé rodinné prostredie a zároveň je jej predpokladom.

16. Vzájomná pomoc manželov vychádzajúca z povinnosti vzájomnej pomoci všetkých členov rodiny
vyjadrená v čl. 4 Základných zásad by sa mala chápať čo najextenzívnejšie, nielen v intenciách hmotnejpomoci. Vzájomná pomoc môže mať aj charakter psychickej pomoci, vzájomnej podpory a solidárnosti.
Takáto pomoc je nevynútiteľná, jej porušenie však môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat
vzťahov medzi manželmi.

17. Na základe vykonaného dokazovania, vypočutím účastníkov konania súd dospel k záveru, že
manželstvo účastníkov konanie už viac ako rok existuje len formálne. Navrhovateľ sa v septembri 2024
odsťahoval zo spoločnej domácnosti a od tej doby manželské spolužitie neobnovili. Obaja manželia sa
vyjadrili, že sú za rozvod manželstva, keď dôvody rozvratu uvádzali rozdielne. Navrhovateľ videl príčinu

citového ochladenia vzťahu v správaní sa manželky, po tom čo žiadny kompromis vo vzťahu k zlepšeniu
spolužitia neprispel. Navrhovateľ mal pocit, že ho manželka nepotrebuje. On pociťoval zodpovednosť
pomáhať pri zabezpečení starostlivosti o deti, keď ako súkromný podnikateľ pracoval často z domu a bol
prítomný pri deťoch aj v chorobe. Podporoval aktivity detí. Manželka navrhovateľa , poprela tvrdenia o
pomoci navrhovateľa pri deťoch, majú za to, že jej tvrdenia o navrhovateľovi sú pravdivé. Príčinu rozvratu
manželstva ona videla v správaní sa navrhovateľa, ktorý sa mal opakovane dopustiť manželskej nevery.

Návrh o rozvod manželstva napriek tomu nepodávala. Odmietla vykonať dôkazy výsluchom svedkov
na preukázanie jej tvrdení. Nakoľko obaja manželia mali záujem sa rozviesť súd v ďalšom nepovažoval
za podstatné doplniť dokazovanie a zisťovať primárnu príčinu rozvratu manželstva, keď manželia už
viac ako rok nežijú spolu a z manželstva už maloleté deti nepochádzajú. Už zo samotných výpovedí
účastníkov konania je zrejmé, že do budúcna si ani jeden nevedia predstaviť spolužitie a obnovenie

stratenej dôvery. Navrhovateľ priznal mimomanželský vzťah. Vzhľadom na tak rozvrátené manželstvo,
súd nemal inú možnosť len konštatovať , že manželstvo je dlhodobo vážne rozvrátené, kde nie je
naplnená dikcia zákona §18 a Zákona o rodine a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

18. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o

rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem malol. detí. Súd pri
rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa
§ 18 a § 19.

19. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v názorových nezhodách medzi manželmi, pohľadu na

spolužitie plynúce z neadekvátneho vyjadrovania sa v životných situáciách, ktoré viedlo k vážnym
konfliktom. vyplývali z rozdielnosti ich pováh a predstáv, čo viedlo k postupnému citovému odcudzeniu
partnerov, dôsledkom čoho bola nevera na strane navrhovateľa.

20. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,

nakoľko súd nezistil dôvody na priznanie náhradu trov, ani z dôvodu § 55 C.m.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a

zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.