Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122459840
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122459840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,
A., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovanej: B. C. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, D., o zaplatenie 962,85 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce zo dňa 26. júna 2024 č. k. 29Csp/21/2023-196

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 26.6.2024 č.k.

29Csp/21/2023-196 (ďalej len „rozsudok“) zamietol v celom rozsahu žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 962,85 € s príslušenstvom pôvodne voči žalovanej a žalovanému 2. rade B.
E., nar. XX.X.XXXX, vo vzťahu ku ktorému sa stal právoplatným a vykonateľným platobný rozkaz dňa
21.3.2023, a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zistenia, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2826150901
bola dňa 12.12.2008 so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. 2826150602 vo výške
4.979,09 €. V zmysle čl. II. zmluvy o úvere sa poplatok za medziúver zaúčtoval pri prvej výplate
medziúverutak,žecelkovávýškavyplatenéhomedziúverubolazníženáovýškutohtopoplatku.Žalovaní
sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať dohodnuté 6,99 % p.a. úroky medziúveru mesačnou
splátkou vo výške 29,01 € splatnou k prvému dňu mesiaca a zároveň vkladať na účet stavebného
sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 24,90 €. V zmysle čl. I. zmluvy o úvere nastalo dňa
31.1.2015 pridelenie cieľovej sumy a zúčtovaním konta mimoriadneho medziúveru s kontom stavebného

sporenia sa medziúver v zmysle uvedeného ustanovenia zmenil na stavebný úver. Ku dňu pridelenia
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení bol na konte mimoriadneho medziúveru dlh vo výške
5.113,31 €. Na konte stavebného sporenia bola nasporená suma 2.084,09 €. Rozdiel medzi týmito
sumami predstavuje výšku (istinu) poskytnutého stavebného úveru - 3.029,22 €. Žalovaní sa zaviazali
splácať dohodnuté 4,7 % p.a. úroky stavebného úveru mesačnou splátkou vo výške 43,58 €. Porušili
však zmluvne dohodnuté podmienky a úver prestali splácať riadne a včas. Listom zo dňa 3.3.2020
preto žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok a súčasne žalovaných upozornil,

že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, bude požadovať splatenie celého zostatku úveru
s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky žalovaní nedoplatili,
žalobca dňa 26.6.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru a listom zo dňa 19.8.2022
vyzval žalovaných na plnenie. Žalovaní však dlžnú sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnejsplatnosti úveru (t.j. ku dňu 26.6.2020) predstavuje dlh sumu 962,85 €, pozostávajúci zo sumy zostatku
poskytnutého stavebného úveru vo výške 761,72 € (istina), nezaplatených úrokov za úver vo výške
173,13 € a z nezaplatených poplatkov za zaslanie informácie o nezaplatení splátky (28 x 1,00 €) vo

výške 28,00 €. Z prehľadu stavu úveru súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 4.979 €,
pričom z poskytnutého úveru zaplatila sumu 6.372,58 €, t.j. viac ako bola suma poskytnutého úveru.

3. Vec právne posúdil podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 9, § 100, § 101, § 103, § 565, § 517 ods. 1 a 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 2 písm. a), b), d), j), k) a l), ods. 3 a 4

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“). Konštatoval, že
strany sporu uzavreli zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 12.12.2008, na ktorú
sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z., pričom v predmetnej zmluve absentuje jej obligatórna náležitosť v
zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., a to údaj o RPMN, následkom čoho je v zmysle § 4 ods. 3
zákona č. 258/2001 Z.z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Z uvedeného súd vyvodil, že žalobca
má právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia a prípadne úrokov z omeškania z tejto sumy

po odpočítaní plnenia žalovanej. Žalovanou vznesenú námietku premlčania súd posúdil ako nedôvodnú
s odôvodnením, že žalobca sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci
po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplatenie
ktorejsastalsplatnýmcelýdlh,čojepouplynutísplátkyzamesiacnovember2019,tedadňa16.11.2019,
keďže v predmetnej zmluve mala žalovaná povinnosť platiť k 15. dňu v mesiaci. Trojročná premlčacia

lehota tak žalobcovi uplynula dňom 16.11.2022. Žalobný návrh podaný dňa 31.10.2022 bol preto podaný
pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby.

4. Zo zistenia, že v danom prípade bola žalovaná v omeškaní so splátkou splatnou dňa 15.11.2019,
veriteľ v písomnom podaní zo dňa 3.3.2020 označenom ako „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti“ upozornil žalovanú, že neuhradila pohľadávku vo výške 194,26 €, pričom uviedol, že nedošlo
k uvedenému dátumu k uhradeniu omeškaných splátok, vrátane splátky za mesiac marec 2020 a
mimoriadnu splatnosť úveru veriteľ vyhlásil ku dňu 26.6.2020, avšak vo vyjadrení žalobcu v priebehu
sporu (č.l. 171 spisu) následne žalobca tvrdil, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nastalo pre
splátku splatnú za mesiac apríl 2020. t.j. ku 15.4.2020, s ktorou bol dlžník v omeškaní ku dňu vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti viac ako tri mesiace, súd prvej inštancie vyvodil záver, že Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru je neurčité, lebo z neho nie je zrejmé, z dôvodu omeškania ktorej splátky
došlokuplatneniuprávaveriteľanapredčasnézosplatnenieúveru.Súdneprisvedčilnámietkežalovanej,
že žalobca neskúmal jej bonitu náležitým spôsobom s odôvodnením, že povinnosť skúmať úverovú
bonitu klienta s odbornou starostlivosťou upravuje až zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyžaduje skúmanie

bonity klienta s odbornou starostlivosťou, pričom čase platnosti a účinnosti zmluvy o úvere ešte uvedený
zákon v platnosti nebol. Preto súd žalobu zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Uviedol, že predmetnej veci síce mala plný úspech žalovaná, a teda jej vznikol voči neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak žalovanej žiadne trovy konania jej
nevznikli a ani si trovy konania neuplatnila.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365

ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietol správnosť právneho záveru súdu v bode 27. odôvodnenia
rozsudku, že v dôsledku chýbajúcej náležitosti RPMN je úver bezúročný a bez poplatkov, na základe
čoho má žalobca právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia a prípadne právo na úhradu
úrokov z omeškania z tejto sumy po odpočítaní plnenia žalovanej. Zopakoval, že na základe zmluvy o

stavebnom sporení č. 2826150 901 bola dňa 12.12.2008 so žalovanou a spoludlžníkom B. E. uzatvorená
zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným
medziúver č. 2826150 602 vo výške 4.979,09 €. Podčiarkol, že v čase podpisu zmluvy o úvere táto
nespadala do pôsobnosti zákona č. 258/2001 Z.z., a teda nemusela obsahovať náležitosti upravené
zákonom č. 258/2001 Z.z., tak ako uvádza súd v odôvodnení rozsudku. Žalobca vyjadril presvedčenie,

že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti pre tento typ zmluvy, ktoré zákon v čase podpisu zmluvy
vyžadoval, a teda nie je možné ju posudzovať ako bezúročnú a bezpoplatkovú.7. Vo vyjadrení k odvolaniu sa žalovaná s rozsudkom súdu prvej inštancie plne stotožnila. Názor súdu
prvej inštancie, že predmetný úver je spotrebiteľský a musí spĺňať podmienky zákona č. 258/2001
Z.z. označila za správny. Zotrvala pritom na námietke, že keď s bývalým manželom žiadali o úver v

sume 4.979,09 €, nekupovali žiadnu nehnuteľnosť ani žiadnu neobnovovali, lebo v tom čase neboli
vlastníkmi žiadnej nehnuteľnosti, pričom banka neskúmala bonitu ani jedného z nich a neboli ani bankou
informovaní, na aký obmedzený účel môžu byť peniaze použité. Až listom zo dňa 1.7.2010 si banka
žiadala doklady o použití prostriedkov, ktoré v zmluve vôbec neboli špecifikované, a preto predložila
doklady, ktoré mala z nákupu bežných spotrebných vecí. Poukázala na znenie § 3 zákona č. 258/2001

Z.z. a dodala, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o možnosti podania reklamácie, ktorý chýbajúci
údaj spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán zmluvy. Aj z tohto dôvodu považovala
úver za bezúročný a bezpoplatkový.

8. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej zotrvávajúc na svojich doterajších vyjadreniach vyjadril
nesúhlas s tvrdeniami žalovanej, označiac ich za účelové a všetky výslovne poprel. Najmä nesúhlasil

sobranoužalovanej,žezmluvajeformulárováažalovanájunemohlameniť,mohlajuprijaťlenakocelok
alebo ako celok odmietnuť. Toto tvrdenie žalobca označil za účelové s tvrdením, že v čase uzavretia
zmluvy mala žalovaná 30 rokov a bolo možné legitímne očakávať, že pred uzavretím zmluvy konala
rozumne a zodpovedne, t.j. že zmluvu si pred podpisom dôkladne prečítala, vyžiadala si všetky potrebné
informácie,pričomvlastnoručnýpodpisžalovanejnazmluvepotvrdzujeprejavjejslobodnejavážnejvôle

nielen nadobudnúť práva zo zmluvy, ale byť aj viazaná povinnosťami, ktoré zo zmluvy jednoznačne a
nezameniteľnevyplývajú.VzáverežalobcapoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduČeskejrepubliky,
sp. zn. 23Cdo/1201/2009, podľa ktorého: „ ... aj ochrana spotrebiteľa má svoje limity a nemožno ju
ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti s tým, že ochrana spotrebiteľa je síce
dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho

jednostrannému zvýhodňovaniu, nakoľko spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek
zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a
podľa toho rozumne konať, pričom neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od
povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal
dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu.“

9. Žalovaná v odvolacej duplike polemizovala s argumentáciou žalobcu v jeho replike. Označila za
nepodstatné, či je spotrebiteľ, ktorému banka predkladá zmluvu, vzdelaný, mladý, starý, lebo svoje
povinnosti,vyplývajúcemuzúverumusíplniť.Citovala§53ods.1,2a3OZaopätovneakcentovala,žev
zmluve nie sú jasne, určito, zrozumiteľne určené podmienky úveru - nie je uvedená celková suma úveru,

ani splátok, ani dátum poslednej splátky, pričom je povinnosťou dodávateľa (banky) preukázať súdu, že
zákonom stanovené podmienky zákona boli pri poskytovaní úveru splnené. Na záver žalovaná uviedla,
že ak žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 23Cdo/1201/2000,
kde v závere je uvedené: „ ... ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich
rozsahu...“, práve tento „rozsah“ povinnosti spotrebiteľa je podľa názoru žalovanej v zmluve neurčitý a

nejasný je aj celkový náklad úveru, počet splátok, ako aj dátum poslednej splátky.

10. Ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu neboli podané žiadne ďalšie vyjadrenia strán.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu
vyplývajúcom z § 379 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vo výroku vecne správny.

12. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil
omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), t.j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval a vyvodil nezodpovedajúce závery o právach
a povinnostiach strán.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP je sčasti naplnený.

15. Žalobca v odvolaní učinil predmetom odvolacieho prieskumu otázku posúdenia zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanými ako zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a v nadväznosti na to správnosť záveru súdu
prvej inštancie, že posudzovaná zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z.
z ktorého dôvodu súd žalobu zamietol.

16. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu dlžnej istiny úveru a príslušenstva vyplývajúci zo
zmluvy č. 2826150901 o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú žalobca uzavrel dňa

12.12.2008 so žalovanou ako dlžníčkou a pôvodne žalovaným B. E. ako spoludlžníkom (ďalej len
„Zmluva“). V danom spore žalovaná nepoprela skutočnosť uzatvorenia úverovej zmluvy so žalobcom,
na základe ktorej bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 4.979 € s dohodnutou výškou úrokovej sadzby
6,99 % p.a., ktorý žalovaní splácali vo výške 53,91 € mesačne (z toho 29,01 € dohodnuté úroky a
24,90 € vklad na účet stavebného sporenia) a ktorý sa dňa 31.1.2015 zúčtovaním konta mimoriadneho

medziúveru s kontom stavebného sporenia zmenil na stavebný úver s dohodnutou úrokovou sadzbou
vo výške 4,7 % p.a.. Taktiež nebolo sporným, že žalovaní prestali uhrádzať dohodnuté splátky úveru,
preto žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy písomnou výzvou zo dňa 3.3.2020 označenou
ako „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“, v ktorej žalovanej zároveň oznámil, že pokiaľ
do 15.3.2020 nedôjde k úhrade omeškaných splátok úveru, vrátane splátky za mesiac marec 2020, v

celkovej výške 194,26 €, žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Nespornou bola aj skutočnosť, že
žalobca pristúpil ku dňu 26.6.2020 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru na základe „Oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 26.6.2020 z dôvodu, že žalovaní boli v omeškaní s
platením splátok úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, čo žalovaná nespochybnila.

17. Súd prvej inštancie Zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka a zároveň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere spadajúcu pod zákon č. 258/2001 Z.z., pričom
zistil, že Zmluva neobsahuje údaj o RPMN ako obligatórnu náležitosť vyžadovanú ustanovením § 4
ods. 2 vyššie uvedeného zákona, čo malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobca
podradenie posudzovanej zmluvy pod zákon č. 258/2001 Z.z. namietal, nakoľko bol názoru, že Zmluva

je absolútnym obchodom, ktorý upravuje Obchodný zákonník a zároveň spadá pod zákon č. 310/1992
Zb. o stavebnom sporení.

18. Z čl. I. bod 2 Zmluvy vyplýva účel mimoriadneho medziúveru ako aj stavebného úveru, čo je o.i. v
zmysle písm. c) aj modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb,

bytového domu alebo udržiavacie práce na nich.

19. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, zo zmluvy o predaji
podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom

spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

20. Podľa § 497 ObZ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom (ods.1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (ods. 2). Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti (ods. 3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 4).

22. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, zákon
sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

23. S poukazom na vyššie citované ustanovenie Zmluvy, ako aj citované zákonné ustanovenia, odvolací

súd je v zhode s názorom žalobcu, že úver je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka a že naň dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Zároveň je však potrebné
mať na zreteli, že predmetná úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy. Účastníkmi tohto
vzťahu sú totiž obchodník (poskytujúci úver v rámci predmetu svojej činnosti) a spotrebiteľ (ktorý prijíma
úver na svoju osobnú spotrebu). Zároveň sa odvolací súd stotožňuje aj s názorom žalobcu, že aplikáciu
zákona č. 258/2001 Z.z. je na daný vzťah potrebné vylúčiť, a to vzhľadom na vyššie citovaný účel Zmluvy

(čl. I. bod 2) ako aj predmet zákona, ktorý sa nepochybne nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na
účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné
úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažuje za správne,
ak súd prvej inštancie skúmal Zmluvu z hľadiska, či v nej boli obsiahnuté zákonom č. 258/2001 Z.z.
vyžadované obligatórne náležitosti. Právny záver, že úver je bezúročný a bez poplatkov v dôsledku

neuvedenia údaja o RPMN v Zmluve ako jednej z týchto náležitostí v zmysle § 4 ods. 3 zákona č.
258/2001 Z.z., je preto podľa názoru odvolacieho súdu nesprávny a v tomto smere súd prvej inštancie
nesprávne vec právne posúdil. Žalobca preto opodstatnene namietol, že súd prvej inštancie nesprávne
podradil posudzovanú zmluvu pod zákon č. 258/2001 Z.z. a skúmal, či spĺňa náležitosti vyžadované
týmto zákonom, nakoľko uvedený zákon sa na posudzovanú zmluvu nevzťahuje.

24. Súdna prax považuje obchodný právny vzťah vzhľadom na vzťah medzi žalobcom ako podnikateľom
a žalovanými nepodnikateľmi a so zreteľom na nepodnikateľský účel Zmluvy za typický občianskoprávny
(spotrebiteľský) vzťah. Predmetná Zmluva je preto nepochybne aj spotrebiteľskou zmluvou spadajúcou
pod ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré v danej veci správne aplikoval súd prvej inštancie, ktorý

správne postupoval, ak v bodoch 29. až 31. odôvodnenia rozsudku posudzoval otázku zosplatnenia
úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý správne vyhodnotil ako neurčitý úkon,
nakoľkoznehonemalzazrejmé,zdôvoduomeškaniaktorejsplátkyžalobcauplatnilprávonapredčasné
zosplatnenie úveru, čím znemožnil žalovanej účinne sa brániť.

25. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

28. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

29. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplývajú podmienky, za ktorých môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,ktorýmisúvzmysle §565Občianskeho
zákonníka: a) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom
alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti a c) veriteľ požiada
dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, k vyššie uvedeným podmienkam pristupujú ešte ďalšie
dve podmienky v zmysle citovaného § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to: a) veriteľ má právo
na tzv. stratu výhody splátok (možnosť požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred jeho konečnousplatnosťou) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a b) veriteľ
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

31. V prejednávanom spore žalobca splnenie povinností v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia preukazoval Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 3.3.2020 (výzva
pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru na č.l. 32) a Oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 26.6.2020 (na č.l. 36).

32. Odvolací súd ako správny posúdil záver súdu prvej inštancie, že ani v jednej z uvedených listín
nie je špecifikovaná konkrétna splátka, s ktorou mali byť žalovaní v omeškaní, keďže v Upozornení
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 3.3.2020 je uvedené, že k uvedenému dňu nedošlo k
uhradeniu omeškaných splátok úveru, vrátane splátky za mesiac marec 2020 spolu vo výške 194,26 €
a v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 26.6.2020 je uvedená len celková dlžná
suma vo výške 1.114,65 €.

33. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.6.2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022 bola vyriešená otázka,
či vo výzve veriteľa dlžníkovi pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je veriteľ
povinný uvádzať aj konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní, a to tak, že pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornenie spotrebiteľa v lehote

nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva - odkaz na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) presne
špecifikovalkonkrétnusplátku,prektorújednorazovoapredčasnemôžezosplatniťcelýdlh.Najvyššísúd
tiež uviedol, že identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej
doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je
to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma

sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver
zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

34. S vyššie uvedeným záverom sa stotožnil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí zo dňa 25.9.2024 sp.

zn. 6Cdo/15/2023, keď uviedol, že neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu
na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, malo za následok
neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách.

35. Otázka splnenia podmienok vyplývajúcich z § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka bola tiež
predmetom posúdenia Najvyšším súdom SR aj v rozhodnutí zo dňa 13.2.2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022,
v zmysle ktorého bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo
určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch

lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Dovolací súd dospel k záveru, že právny úkon
nekonkretizujúci splátku je úkonom, ktorý obchádza zákon (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej
zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je
možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne
určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).

36. Citovanými rozhodnutiami vyslovené riešenie tejto relevantnej právnej otázky je potrebné považovať
za zjednocujúce a formulovaný právny názor za ustálený v rozhodovacej praxi (porov. nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS 115/2020), ktorý súdy nižšej inštancie sú povinné rešpektovať a riešenie

právnej otázky obsiahnuté v už publikovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zohľadniť a aplikovať
v zmysle precedenčnej (judikatórnej) záväznosti pri rozhodovaní iných, skutkovo a právne rovnakých
alebo obdobných prípadov. Podľa záverov formulovaných Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn.
2ObdoZ/2/2023 zo dňa 31.10.2023 [publikovanom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
č. 2/2025, pod č. 3, ktoré bolo predmetom ústavnej sťažnosti odmietnutej rozhodnutím Ústavného

súdom SR sp. zn. I.ÚS 207/2024 zo dňa 3.4.2024] precedenčná záväznosť rozhodnutia zverejneného
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky má dokonca prednosť pred kasačnou
záväznosťou skoršieho rozhodnutia súdu vyššej inštancie, od ktorej sa možno výnimočne odkloniť, o. i. z
dôvodu zásadného judikatórneho posunu, „napr. reflektujúc niektoré rozhodnutia Európskeho súdnehodvora alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ústavného súdu alebo najvyššieho súdu v otázke, ktorá
v čase rozhodovania dovolacieho súdu nebola celkom uspokojivo riešená“.

37. S poukazom na vyššie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR aj odvolací súd zastáva názor,
že uvedenie konkrétnej splátky vo výzve ako aj v oznámení o zosplatnení, z hľadiska požiadavky
určitosti právnych úkonov musí byť vyjadrené určito a zrozumiteľne, nakoľko ide o notifikačnú povinnosť
dodávateľa voči spotrebiteľovi, pričom nie je postačujúce iba uvedenie výšky dlhu, s ktorým je
spotrebiteľ v omeškaní, nakoľko z takto vyjadreného údaja spotrebiteľ nemôže bez ďalšieho určiť,

ktorá omeškaná splátka v budúcnosti môže založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú
splátku považuje veriteľ za rozhodnú, ani kedy si uplatní (môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, aby dodatočným zaplatením relevantnej splátky odvrátil hrozbu
dodávateľom zamýšľaného postupu podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Konkretizácia splátky, pre
omeškanie s ktorou došlo k zosplatneniu dlhu, je potrebná aj z dôvodu určenia, či k uplatneniu práva
(zosplatneniu dlhu) došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Nezanedbateľným dôvodom je aj identifikácia prvého dňa začatia
plynutia premlčacej doby.

38. V danom prípade veriteľ (žalobca) ani vo výzve na zaplatenie omeškaných splátok (Upozornenie na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 3.3.2020) ani v samotnom Oznámení o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru zo dňa 26.6.2020 nekonkretizoval omeškanú splátku, pre ktorú došlo k zosplatneniu
predmetného úveru, nakoľko žalovanú len vyzval na úhradu tam špecifikovaných dlžných súm. Obe
listiny súd prvej inštancie správne posúdil ako neurčité právne úkony. Odvolací súd sa s uvedeným
posúdením stotožňuje. Nakoľko si žalobca uplatnil žalovanú sumu vychádzajúc zo zosplatnenia úveru
podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a odvolací súd v zhode so súdom prvej

inštancie považuje toto zosplatnenie za neplatný právny úkon, je zamietnutie žaloby vecne správne.

39. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, vrátane akcesorického
výroku o trovách konania, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

40. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, na základe čoho
jej odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

43.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).