Rozsudok – Nájom a podnájom nebytových… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/82/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124359744
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124359744.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej

republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 603 481, proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX, právne zastúpený AK Balara, s .r. o., so
sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 858 528, o zaplatenie 942,42 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 862,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 862,10 eur od 24.07.2024 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 80,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,25 % ročne zo sumy 80,32 eur od 25.07.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
III. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.07.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 942,42 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25% ročne zo sumy 942,42 eur od 25.07.2024 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na
tom skutkovom odôvodnení, že na základe Zmluvy o poskytnutí ubytovacej služby v spoločnej ubytovni
„Patrónka“ zo dňa 25.04.1995 sa žalovaný stal ako objednávateľ ubytovania osobou oprávnenou

prechodne užívať ubytovaciu bunku č. XXX, nachádzajúcej sa ubytovni E. F. G. H. I., zapísanej na
LV č. XXXX, k.ú. J. G., súp. č. XXXX na parcele č. 4976/1. Zmluvu o ubytovaní uzatvoril žalovaný
so spoločnosťou Priemstav, š.p. Bratislava, po zániku spoločnosti Priemstav, š.p. Bratislava sa stal
vlastníkom ubytovne, na základe protokolu - Zmluvy o prevode privatizovaného majetku na Hlavné
Mesto SR Bratislavu zo dňa 31.07.1995 žalobca. V súlade s čl. I. bod 1 Zmluvy o ubytovaní bola
zmluva uzatvorená na dobu neurčitú a v zmysle čl. I. bod 2 citovanej Zmluvy bol žalovaný povinný
ubytovaciu bunku uvoľniť v prípade rozviazania pracovného pomeru so štátnym podnikom Priemstav.

Vzhľadom na skutočnosť, že Priemstav, š.p. bol dňa 30.10.1995 vymazaný z obchodného registra,
pracovný pomer žalovaného zanikol a žalobca ho listom zo dňa 29.10.2008 vyzval na odovzdanie
ubytovacej bunky. Z dôvodu, že žalovaný ubytovaciu bunku dobrovoľne neodovzdal, podal žalobca na
súd návrh o vypratanie ubytovacej bunky. Krajský súd Bratislava rozsudkom sp. zn. 15Co/208/2019 zo
dňa 29.06.2022 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 22C/65/2009 zo dňa 30.11.2011,
ktorým bol žalovaný zaviazaný vypratať a protokolárne vypratať ubytovaciu bunku č. XXX, a to bez
nároku na bytovú náhradu. Žalovaný ubytovaciu bunku odovzdal dňa 24.08.2022. Žalovaný bol povinný

uhrádzať za užívanie ubytovacej bunky mesačne sumu vo výške 76,34 eur a to vždy najneskôr do 15.
dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Nakoľko žalovaný po ukončení Zmluvy o ubytovaní ubytovaciu
bunku naďalej užíva, pričom žalobcovi za jej užívanie neplatí úhrady riadne a včas, dochádza z jeho
strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určilako výšku obvyklej ceny za užívanie ubytovacej bunky v rozhodnom období. Žalovaný predmetným
užívaním bunky bez poskytovanej náhrady získal majetkovú hodnotu. Majetkovú hodnotu v uvedenom
zmysle totiž získa a obohatí sa nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa

neznížili aktíva, hoci by sa inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia jeho majetkový stav zmenšil,
pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide preto
tiež v prípade užívania ubytovacej bunky bez zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia
nie je vzhľadom na povahu plnenia schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo
forme peňažnej náhrady v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na úhradách za užívanie

ubytovacej bunky bez právneho dôvodu za obdobie od 8/2021 do 12/2021 suma 331,70 (5 x 76,34 eur) ,
od 1/2022 do 8/2022 suma 610,72 eur (8 x 76,34 eur) dlhuje žalovaný žalobcovi sumu vo výške 942,42
eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu upomienkou zo dňa 29.06.2022 a zo dňa 22.02.2023,
žalovaný, pričom žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil. Zároveň žalobca uplatňuje aj zákonný nárok
na úroky z omeškania.

2. Súd vyhovel návrhu žalobcu vydaním platobného rozkazu č.k. 14Up/1403/2024 zo dňa 19.08.2024.
Žalovaný proti platobnému rozkazu podal odpor (čl. 38) s odôvodnením, že ubytovaciu bunku odovzdal
24.08.2022 a v období od 24.08.2022 do 31.08.2022 bunku neužíval. Žaloba bola podaná dňa
24.07.2024 a namieta premlčanie údajného práva na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného
za obdobie od 1.08.2021 do 23.07.2023 s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Žalobca nemá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ani za zvyšné
obdobie t.j. od 24.07.2022 do 23.08.2022 z dôvodu, že nemožno určiť obvyklú cenu za užívanie
ubytovacej bunky, ktorá nebola v užívateľnom stave. Žalobca určil sumu bezdôvodného obohatenia
ako výšku obvyklej ceny za užívanie ubytovacej bunky. Stav ubytovne vylučuje jej užívanie. Objekt
ubytovne nespĺňa normy vyhlášky MS SR č. 259/2008 Z. z. a bol neobývateľný bez toho, aby mal

neprípustnýnegatívnyvplyvnazdravieubytovaných.Odzačiatkuvykurovacejsezóny2013-2014nebolo
do objektu dodávané teplo a teplá voda. Elektrina bola dodávaná do budovy ubytovne len na základe
zmlúv uzatvorených medzi užívateľmi buniek a dodávateľom elektriny. Budova bola v dezolátnom stave
a neobývateľná. Žalobca nemá právo na žiadne plnenie ako protihodnotu za užívanie ubytovacej bunky.

3. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že popiera skutočnosti uvádzané žalovaným, uplatnený nárok
považuje za dôvodný, preukázal nárok, čo do dôvodu i výšky. Tvrdenia žalovaného o neobývateľnosti
bunky a jeho poukazovaní na právne predpisy vzťahujúce sa k podmienkam, ktoré by mali ubytovacie
zariadenia spĺňať nie sú relevantné na daný prejednávaný prípad a to z dôvodu, že zmluvný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným neexistoval. Žalovaný mal ubytovaciu bunku po skončení zmluvného

vzťahu resp. na výzvy žalobcu odovzdať, napriek tomu tak neurobil, túto užíval a z jej užívania vylúčil
žalobcu ako vlastníka. Žalovaný jediný disponoval kľúčmi od ubytovacej bunky a žalobcovi tak zamedzil
akýkoľvek prístup k predmetu jeho vlastníctva. K výške bezdôvodného obohatenia, ku ktorému na
strane žalovaného dochádzalo až do odovzdania ubytovacej bunky žalovaný nepredložil žiaden dôkaz
o svojom tvrdení o výške odplaty. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozhodovaciu prax súdov,

z ktorých jednoznačne vyplýva, že stav a intenzita užívania nemajú vplyv na samotnú skutočnosť, že
dochádza zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. V rozsudku Najvyššieho
súdu ČR z 15.04.2004 sp. zn. 33 Odo 668/2002 sa konštatuje, že aj keď žalovaný sa v byte prestal
zdržiavať, žalobkyňa mu v prístupe do bytu a v jeho užívaní nebránila, hoci mu ho sťažila, nemení
nič na povinnosti žalovaného platiť úhrady za takéto užívanie: „V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že

dovolateľ nespochybnil záver odvolacieho súdu, že ním užívané priestory v dome žalobkyne nevypratal,
tvrdí len, že z bytu odišiel preto, lebo ho pre správanie žalobkyne nemohol užívať. Nejde preto o prípad
dobrovoľného vypratania a odovzdania bytu (napr. odovzdaním kľúčov), ktorým by dovolateľovi zaniklo
jeho právo na bývanie... Keďže dovolateľ úhradu za právo na bývanie neplatil, záver odvolacieho súdu,
že získal bezdôvodné obohatenie tým, že sa jeho majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak, ak by túto

povinnosť plnil, došlo, je správny.“ V rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 18.10.2005 sp. zn. 25Cdo/
2145/2004 súd konštatuje, že: „na povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nemá vplyv to, čo sa s
predmetom bezdôvodného obohatenia stalo po tom, čo ho obohatený získal (či ho napr. zničil) a nezáleží
ani na tom, či a prípadne v akom rozsahu v čase rozhodovania súdu obohatenému ešte nejaký prospech
zostal.“ Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania berie žalobca svoj návrh na začatie

konania čiastočne späť v rozsahu 862,10 eur s príslušenstvom za žalované obdobie od 1.08.2021 do
23.07.2022 a 24.08.2022 do 31.08.2022.
Naďalej zotrval, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi zostatok istiny vo výške 80,32 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 80,32 eur od 25.07.2024 do zaplatenia.Kšpecifikáciiuplatňovanejsumyvovýške80,32euruviedol,žetátopredstavujesumu,ktorúbyžalovaný
zaplatil v prípade existencie nájomného vzťahu za obdobie od 24.07.2022 do 24.08.2022 (32 dní) a vo
výške 76,34 eur/mesačne, 2,51 eur/deň.

4. Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie (v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil
a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti), a to výsluchom právneho zástupcu žalovaného,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.

5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na skutkovej argumentácii
v zmysle svojich písomných podaní. Na doplnenie uviedol, že po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany
žalobcu ostáva predmetom konania suma 80,32 eur s príslušenstvom za obdobie od 24.07.2022 do
24.08.2022. Nie je sporné, že žalovaný disponoval kľúčmi od ubytovacej bunky do 24.08.2022, kedy
kľúče odovzdal žalobcovi. Spornou ostáva výška bezdôvodného obohatenia. Žalobca odvodzuje výšku

bezdôvodného obohatenia z oznámenia primátora žalobcu z r. 2001 z evidenčného listu z r. 2004. Jedná
sa o jednostranné určenie súm žalobcom spred viac ako 20 rokov. Toto jednostranné určenie nemôže
podľa názoru žalovaného byť dôkazom o skutočnej o obvyklej cene za užívanie priestoru v r. 2022. Je
právoplatne judikované súdmi, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah. Ak neexistuje
zmluva, nemôže žalobca jednostranne určovať výšku plnenia. Jednostranná predstava žalobcu o výške

bezdôvodného obohatenia nie je dôkazom. Stav budovy pri Habánskom mlyne, v ktorej sa nachádza
ubytovacia bunka, nie je sporný. Tvrdíme, že ubytovacia bunka sa v r. 2022 nachádzala a dodnes
sa nachádza v budove, ktorá je od jesene r. 2013 pre dodávky tepla, od januára 2014 bez dodávky
teplej vody. Budova bola v r. 2022 a doteraz je v dezolátnom stave a nespĺňa požiadavky vyhlášky
Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. na ubytovacie zariadenia. Žalobca odpojil vykurovanie

na jeseň roku 2013. V roku 2022 bola budova už 9 rokov nevykurovaná, ubytovacia bunka nespĺňala
v roku 2022 zákonné požiadavky na ubytovanie, ubytovanie v nej nebolo možné, a preto nemohlo
dôjsť u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca najmä nepreukázal výšku bezdôvodného
obohatenia a nenavrhol žiadne dokazovanie, je na žalobcovi, aby preukázal výšku uplatneného nároku.
My sme nulovú výšku preukázali skutkovými tvrdeniami o neobývateľnosti ubytovne a bunky. Takýto

priestorniejemožnéprenajať.ŽalobcanenavrholZPoobvyklejcene,nepredložilporovnateľnénájomné
zmluvy, nenavrhol žiadne iné dokazovanie o trhovej hodnote užívania takého priestoru, iba sa pridŕžal
doterajších vyjadrení, čo považujeme za rezignáciu vo vzťahu k preukázaniu výšky uplatneného nároku.
Z tohto dôvodu navrhujeme žalobu aj v časti, v ktorej nebola vzatá späť, zamietnuť, a to pre neunesenie
dôkazného bremena ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia a zaviazať žalobcu na náhradu trov

konania žalovanému.

6. V konaní bolo nesporné, že spoločnosť Priemstav, š.p. ako ubytovateľ uzatvorila so žalovaným
(zamestnancom) ako objednávateľom dňa 25.04.1995 Zmluvu o ubytovaní v spoločnej ubytovni
Patrónka (čl.9), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému prechodné

ubytovanie v ubytovni č. bunky 301 na dobu neurčitú, najdlhšie však do skončenia pracovného pomeru,
kedy žalovaný bol povinný uvoľniť ubytovaciu bunku v prípade rozviazania pracovného pomeru (článok
I., bod 2 zmluvy). Podľa zmluvy bol žalovaný povinný platiť za ubytovanie stanovenú cenu v určených
termínoch (čl. II zmluvy). Nepochybným účelom uzavretej zmluvy bolo dočasné riešenie ubytovania
žalovaného ako zamestnanca uvedeného štátneho podniku. Následne po zrušení štátneho podniku

Priemstav prevodca (Fond Národného majetku SR) bezodplatne previedol na nadobúdateľa (žalobca)
časť majetku s príslušenstvom, so všetkými právami a záväzkami v rozsahu príloh (predmetom prevodu
bola ubytovňa na parcele č. 4976/1, k.ú. J. G., okres Bratislava I (čl. 7), ako vyplýva zo zápisu LV č.
XXXX, k.ú. J. G., obec Bratislava-Staré Mesto. Nebolo sporným, že medzi stranami sporu prebiehal
súdnysporažalovanýbolpovinnývyprataťaprotokolárneodovzdaťžalobcovi ubytovaciubunkuč.XXX,

nachádzajúcu sa v ubytovni Patrónka na ulici E. F. G. X H. I., zapísanej na LV č. XXXX, súp. č. XXXX
na parcele 4976/1 v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a to bez nároku na bytovú náhradu
(rozhodnutie OS Bratislava I sp. zn. 22C 65/2009-273 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozhodnutím KS
v Bratislave sp. zn. 15Co 208/2019 zo dňa 29.06.2022 čl. 12,22). Z výzvy žalobcu na odovzdanie
ubytovacej bunky zo dňa 29.10.2008 adresovanej žalovanému na adresu E. F. G. X H. I. (zhodná

s adresou objektu ubytovne „Patrónka“ a ktorú výzvu žalovaný na adrese prevzal) je nepochybné, že
túto bunku žalovaný bez právneho dôvodu i naďalej užíval a preukázateľne so žalobcom ako vlastníkom
novú zmluvu o ubytovaní neuzatvoril. Nie je sporné, že žalovaný disponoval kľúčmi od ubytovacej bunky
č. 301 do 24.08.2022, kedy kľúče odovzdal žalobcovi. V tomto protokole (čl. 27) žalobca a žalovanýpotvrdili, že z dôvodu ukončenia užívania predmetu nájmu odovzdávajúci (žalovaný) odovzdáva a
preberajúci (žalobca) preberá obytnú bunku č. XXX v objekte, ktorého vlastníkom je žalobca.

7. So zreteľom na to, ako a čím žalobca skutkovo odôvodňoval svoju žalobu je zrejmé, že pre
uplatnený nárok (žalované plnenie) považoval za rozhodné, že žalovaný v žalovanom období od
1.08.2021 do 31.08.2022 a následne po čiastočnom späťvzatí obdobie 24.07.2022 do 24.08.2022
( „rozhodné obdobie“) bez právneho dôvodu užíval obytnú bunku č. 301 v objekte, ktorého vlastníkom je
žalobca a výšku uplatňovanej náhrady žalobca považoval za zodpovedajúcu výške ceny za ubytovanie

k 1.01.2004 76,34 eur/mesiac. Užívaním ubytovacej bunky bez právneho titulu žalovaný neoprávnene
zasahoval do ústavou a zákonom chráneného vlastníckeho práva žalobcu, hoci žalovaný namietal, že
bunku od roku 2015 neužíval, poukazoval na zlý stav ubytovne.

8. Právna úprava bezdôvodného obohatenia vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí takéto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať

(§ 456 Občianskeho zákonníka), vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok
vydať bezdôvodné obohatenie vznikol. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvody, ktorý odpadol,
z nepoctivých zdrojov alebo tým, že sa za iného plnilo, hoci mal podľa práva plniť sám (§ 451 ods. 2,
§ 454 Občianskeho zákonníka).

9. Podľa § 754 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi
právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu
z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Za
ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách
určených ubytovacími poriadkami.

10. Podľa § 144 a 145 ods. 1 a 2 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom,
súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu (čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 862,10 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 862,10 eur od 24.07.2024 do zaplatenia)

súd rozhodol pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení o zastavení konania v tejto časti.
Späťvzatie žaloby predstavuje jedno z dispozičných oprávnení žalobcu, je prejavom jeho autonómnej
vôle spôsobilým ovplyvňovať priebeh konania prebiehajúceho na základe ním podanej žaloby. Preto súd
o tejto časti uplatneného nároku už ďalej nerozhodoval.

12. Predmetom prejednávanej veci po čiastočnom späťvzatí zostal naďalej uplatnený nárok žalobcu
na zaplatenie zostatku istiny vo výške 80,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 80,32 eur od 25.07.2024 do zaplatenia titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie bunky žalobcu č. 301 v ubytovni v Bratislave, ktorý užíval žalovaný bez právneho dôvodu a to
za obdobie od 24.07.2022 do 24.08.2022 (32 dní x 2,51 eur/deň). Žalovaný v rámci procesnej obrany

rozporoval uplatnený nárok žalobcu, poukazoval najmä na to, že bunku od roku 2015 reálne nevyužíval,
nebýval v nej, namietal stav objektu, že je neobývateľný, namietal tak výšku bezdôvodného obohatenia.

13. Prejudicialitu možno vo všeobecnosti (v jej podstate) chápať aj ako kauzálny vzťah medzi dvomi
subjektívnymi právami, z ktorých jedno je podmienené druhým; svoje miesto nachádza predovšetkým

v prípadoch, kedy právoplatným rozhodnutím o veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre
ďalší spor, t.j. od jej posúdenia závisí rozhodnutie v tejto ďalšej veci; jej vznik predpokladá, že určitý
právny vzťah sa stal predmetom procesu, pričom právny vzťah, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté,
musí súd pri rozhodovaní o inej veci (právnom vzťahu) posudzovať len tak, ako sa stalo v právoplatnom
rozhodnutí.

14. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom ustanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na
úkor iného a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie

je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.

15. Je v konaní nepochybné, že žalobca ako vlastník objektu „Patrónka“ zapísanej na LV č. XXXX sa
v predchádzajúcom období, a to v konaní 22C/65/2009, domáhal vypratania ubytovacej bunky č. XXXa tiež žiadal náhradu za neoprávnené užívanie v identickej veci (45C 103/2022), avšak za iné časové
obdobie. Súd poukazuje na to, že už samo poskytnutie práva užívať priestor predstavuje majetkovú
hodnotu, nie je pri tom rozhodujúce, či uvedená osoba, ktorá mala priestory prenajaté ich fakticky užívala

alebo nie. Faktické užívanie veci predstavuje realizáciu užívacieho práva, avšak majetkovú hodnotu má
už samo užívacie právo, na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovanému vznikol na úkor žalobcu
majetkový prospech tým, že mu bol zo strany žalobcu prenechaný nebytový priestor, ktorého bol žalobca
vlastníkom spolu s užívacím právom k tomuto priestoru. Bezdôvodné obohatenie vznikne aj tomu, kto
bez platného právneho titulu dosiahol postavenie držiteľa na úkor vlastníka, napr. tým, že nehnuteľnosť

uzamkol a bola prístupná len pre jeho vlastné potreby a to bez ohľadu na to, ako intenzívne nehnuteľnosť
v skutočnosti využíval (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/291/2022 zo dňa 19.05.2004 a
sp. zn. 25Cdo/2905/2005 zo dňa 31.01.2008).

16. V prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho stavu sa nejedná o jednorazové
právo, ale právo, ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym vzťahom (okupácia ubytovacej bunky č. 301)

a ten bol pretrvávajúci, keďže žalovaný túto užíval bez právneho dôvodu za uplatnené obdobie, pričom
je irelevantné ako často sa tam žalovaný (ne)zdržiaval. Žalovaný mal až do času odovzdania bunky k
dispozícii kľúče a za „rozhodné obdobie“ neumožnil žalobcovi ubytovacou bunkou č. 301 v objekte
„Patrónka“ disponovať, nakoľko bunku uzamkol, bunka tak bola prístupná len pre potreby žalovaného
(faktické užívanie) a to až do momentu jej odovzdania žalobcovi dňa 24.08.2022. Bezdôvodné

obohateniepredstavujezáväzkovo-právnyvzťah,zktoréhopohľadávkavznikátomu,nakohoúkorsainý
bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie)niejeopovinnostivydaťvecaleopovinnostiplatobnej,jenepochybné,žeideodlhpeňažný,
pričomžalovaný dlhodobo(minimálneodroku2001aodzačiatkusúdnychkonanívroku2009) vedel,že
ubytovaciu bunku č. 301 užíva bez právneho dôvodu. Zodpovednostný záväzkový vzťah bezdôvodného

obohateniavznikámedzitým,ktosabezdôvodneobohatíatým,naktoréhoúkorbezdôvodnéobohatenie
vzniklo. Oprávneným subjektom je teda ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané a
povinným subjektom je ten, kto bezdôvodné obohatenie získal. Plnením bez právneho dôvodu je tak
užívanie cudzej veci bez titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Majetkovým vyjadrením prospechu
získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v

danom mieste a v čase za užívanie veci aj s prihliadnutím na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla
zakladá právo užívania vzhľadom na jeho spôsob, najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška
náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych
okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.

17. Žalovaný teda v období, za ktoré si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 80,32 eur
fakticky užíval priestor ubytovacej bunky č. 301 bez právneho dôvodu a bez vzájomného protiplnenia
uhrádzať úhradu za jej užívanie t.j. neposkytoval žiadnu náhradu. Žalovaný zotrvával na argumentácii,
že bunku neobýval, nakoľko bola neobývateľná, poukazoval na zlý stav bunky (prerušená dodávka
vody, odstavenie objektu od kotla atď.). Pokiaľ mal žalovaný za to, že ubytovacia bunka č. 301 bola

neobývateľná, mal predsa možnosť ju už skôr vypratať a odovzdať kľúče žalobcovi a nemal dôvod
ju tak bezdôvodne zadržiavať, obmedzovať žalobcu v jeho vlastníckom práve. Plnenie bez právneho
dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že
jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe jeho poskytnutia
neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. K získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade

dochádza okamihom prijatia plnenia. V kontexte skutkových okolností prejednávanej veci súd poukazuje
na to, že užívaním ubytovacej bunky v objekte vo vlastníctve iného subjektu bez právneho dôvodu
a bez poskytnutia akejkoľvek peňažnej náhrady za toto faktické užívanie sa užívateľ ubytovacej bunky
(žalovaný) na úkor vlastníka tohto objektu bezdôvodne obohacuje, čo spočíva v tom, že za jej užívanie
neplatí vlastníkovi akúkoľvek náhradu, čím na jeho strane nedochádza k zmenšeniu majetku (k úbytku

v jeho majetkovej sfére), a to na úkor vlastníka tohto objektu.

18. V danej prejednávanej veci súd vzal za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny
vzťah. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že ide o identickú ubytovaciu bunku č. XXX, ktorá bola

žalovaným užívaná dlhodobo a kde základ nároku - existencia bezdôvodného obohatenia bol daný
už od roku 2001 na základe oznámenia žalobcu zo dňa 27.02.2001, ktoré bolo doručené žalovanému
(nebolo sporné v konaní), kedy bola upravená cena za ubytovanie (2.300 Sk za kalendárny mesiac
t.j. 76,34 eur) so zohľadnením zmeny cien energií a zabezpečovaním prevádzky objektu (čl.11). Pokiaľide o ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v rozhodnom období (32 dní x
2,51 eur/deň) súd nevidí zásadný rozdiel pri priznávaní rovnakého práva medzi žalobcom a žalovaným.
Pritom rozdiel súvisí len s časovým horizontom rok 2001 a rok 2022 (uplatňovaným obdobím 24.07.2022

do 24.08.2022) t.j. 21 rokov. Je nepochybné, že za toto časové obdobie došlo k nárastu nielen cien
nehnuteľností ale i nájmov, pričom žalobca vychádza z ceny v roku 2001. Hodnotiac nezmenený
účel užívania ubytovacej bunky č. 301 žalovaným, porovnaním ceny za ubytovanie v roku 2001 a jej
rovnakého uplatnenia v roku 2022 súd dospel k záveru, že požadovaná suma nie je ani nadhodnotená
a nie je neprimeraná. Výška odplaty bola závislá od účelu a spôsobu užívania za bežných okolností

jej realizácie v predchádzajúcom období a za akú odplatu takéto užívanie žalovaný mal platiť, pričom
u neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal a to na úkor žalobcu, koho majetkový stav
sa tým znížil a nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že sa
uplatňuje to isté právo ako v obdobnom konaní za iné časové obdobie. Súd priznal nárok na náhradu
i s poukazom na článok 2 základných princípov CSP, v zmysle ktorých ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

19. Súd tak vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval uplatnený nárok žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške ceny za užívanie bunky (vo výške obvyklého nájmu v roku 2001) v
sume 76,34 eur mesačne dôvodný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia
súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku,
jeho výšku, preto súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal sumu vo výške 80,32 eur.
20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo
omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania.
Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením
peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na

peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad
rámecustanovenýzákonomazpovahyustanovenia§517ods.2Občianskehozákonníkavspojenís§3
NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.vyplýva,žekogentnestanovenáhornáhranicaúrokovzomeškania,
ktoré prekročenie nie je prípustné.

23. Súd zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 80,32
eur od 25.07.2022 do zaplatenia. Súd poukazuje na to, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia upomienkou zo dňa 29.06.2022 (čl. 30) uložil mu lehotu na zaplatenie 10
dní od prevzatia výzvy. Nakoľko si však žalobca uplatnil úroky z omeškania až od 25.07.2022, teda
nasledujúci deň po podaní žaloby a úrok z omeškania boli vyčíslený v súlade s ustanovením § 517

Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., preto súd žalobe titulom
uplatňovaných úrokov z omeškania vyhovel.

24. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu
trovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí)vspojenísustanovením

§ 255 ods. 2 CSP (ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo) a § 256 ods. 1 CSP
(ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane).
25. Žalobca sa v danej veci domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 942,42 eur s príslušenstvom a
bol v danom spore úspešný v časti žaloby o zaplatenie sumy 80,32eur (súd v tejto časti vyhovel žalobe)

a neúspešný čo do sumy 862,10 eur (v ktorej časti bolo konanie zastavené na základe dispozitívneho
úkonu žalobcu, ktorý zobral návrh v tejto časti späť s poukazom na dôvodnú námietku premlčania
vznesenú zo strany žalovaného), teda procesné zavinenie na zastavení tejto časti konania je na strane
žalobcu. Úspech žalobcu predstavuje 8,50 % a úspech žalovaného predstavuje 91,50 % (ako podielpriznanej sumy k uplatnenej sume), čistý úspech žalovaného tak predstavuje 83 % . Preto súd priznal
žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83% .
26.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).