Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 33C/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200228
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Laurenčíková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1620200228.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Natáliou Laurenčíkovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C., zastúpená JUDr. Petrom Arendackým, advokátom so
sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: 1: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XXX, XXX XX C., 2: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C., obaja zastúpení JUDr.
Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, o umožnenie vstupu
na susedný pozemok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovaným 1 a 2 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.01.2020 domáhala voči žalovaným 1 a 2
uloženia povinnosť umožniť vstup s robotníkmi na pozemok parc. reg. „H.“ č. XXX/X zapísaného na LV
č. XX pre kat. úz. C. a to za účelom podopretia a podstojkovania obvodovej steny domu so súp.č. XXX
postaveného na parc.č. XXX zapísaného na LV č. XXX pre kat. úz. C.. Žalobu odôvodnila tým, že je
vlastníčkou rodinného domu so súp. č. XXX postaveného na pozemku parc.č. XXX zapísaného na LV č.
XXXprekat.úz.C..Ďalejježalobkyňaspoluvlastníčkoupozemkuparc.č.XXX/Xakozastavanéplochya
nádvoria o výmere 259 m2 a to v podiele 1. Žalovaní 1 a 2 sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susedného

rodinného domu súp.č. XXX na parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X zapísané na LV č. XX pre
kat. úz. C.. Dom žalobkyne je jednou z obvodových stien postavený na hranici pozemkov parc. č. XXX a
parc. č. XXX/X, pričom parc. č. XXX/X slúži ako dvor. Celý dom žalobkyne má narušenú statiku, pričom
k narušeniu statiky došlo nezákonným konaním žalovaných 1 a 2, ktorí najprv neodborne a v rozpore
s povolením odstránili nie časť, ale celý rodinný dom súp. č. XXX a nevybudovali štítovú stenu, ktorú
mali domy súp.č. XXX a XXX spoločnú. Ďalšie protiprávne konanie vedúce k narušeniu statiky domu
spočívalo v tom, že žalovaný 1 a jeho syn B. F. bez povolenia stavebného úradu dali zbúrať hospodársku

časť domu súp. č. XXX patriacu žalobkyni. Obec C. rozhodnutím č.j. I./A./J. zo dňa 30.09.2014 nariadilo
žalobkyni zabezpečiť vyhotovenie projektu nevyhnutných zabezpečovacích prác rodinného domu súp.
č. XXX v súlade s vypracovaným projektom zabezpečovacích prác. Projekt zabezpečovacích prác
– provizórneho podopretia rodinného domu súp.č. XXX na parc.č. XX bol vypracovaný K. L. dňa
06.12.2014. Podľa tohto projektu bolo potrebné podstojkovať a podoprieť jednotlivé nosné múry a stropy
domu. Dom žalobkyňa podstojkovala v súlade s projektom s výnimkou zo strany susediacej s parc.č.
XXX/X, ktorej vlastníkmi sú žalovaní 1 a 2. K podstojkovaniu nedošlo z dôvodu, že žalovaní 1 a 2 odmietli

vpustiť na parc.č. XXX/X pracovníkov firmy, ktorí realizovali podopretie rodinného domu podľa projektu
K. L.. Podopretie obvodovej steny postavenej na hranici pozemkov parc.č. XXX a parc.č. XXX/X je
možné len z dvora parc.č. XXX/X patriacej žalovaným 1 a 2. Vykonanie zabezpečovacích prác pretonevyhnutne vyžaduje, aby žalovaní 1 a 2 umožnili žalobkyni aspoň na dobu 7 dní vstup na ich pozemok
parc.č. XXX/X.

2. Žalovaní 1 a 2 vo vyjadrení k žalobe uviedli, že vypracovaný projekt K. L. zo dňa 06.12.2014 rieši
provizórne podopretie rodinného domu a zároveň konštatuje, že na stavbe bude nutné v krátkom
čase urobiť jeho stabilizáciu na základe nového projektu definitívneho zabezpečenia. Žalovaní doložili
fotodokumentáciu, z ktorej je zrejmý spôsob zabezpečenia bočnej steny domu, kde podpery zasahujú
cca 3m do priestoru. Tým istým spôsobom mala byť dočasne zabezpečená aj zadná stena domu.

Drevené podpery by však zasahovali do pozemku vo vlastníctve žalovaných neprimeraným a značne
obmedzujúcim spôsobom, čo na krátku dobu sú žalovaní ochotní znášať. Žalovaní sú ochotní umožniť
žalobkyni vstup na ich pozemok za podmienok uvedených v § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Musí
sa jednať o vstup na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a
obhospodarovanie susedných stavieb. Vykonanie zabezpečovacích prác nadmieru zasahuje do výkonu
vlastníckych práv žalovaných. Keďže žalobkyňa za 6 rokov nevykonala dočasné zabezpečovacie práce,

bez zjavnej zmeny stavu, javí sa ako nadbytočné vykonávať dočasné práce, ktoré neprimerane zasahujú
žalovaných, ale je potrebné vykonať projekt definitívneho zabezpečenia stavby a žalovaní sú pripravení
poskytnúťžalobkynipotrebnúsúčinnosť.Zdoterajšiehostavuakonaniapotrebadočasnostistratilasvoje
opodstatnenie. Z uvedených dôvodov navrhli žalovaní žalobu zamietnuť.

3. O žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom č.k. 33C/6/2020 - 86 zo dňa 17.06.2021, tak, že žalobu
zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že medzi stranami nebolo
sporné, že nehnuteľnosť rodinný dom so súp. č. XXX vo vlastníctve žalobkyne je značne poškodený.
Vyplýva to z dokumentu – Projekt provizórneho riešenia vypracovaného K. L. ako aj z priloženej
fotodokumentácie. Tento stav bol spôsobený tým, že žalovaní 1 a 2 odstránili celý rodinný dom so

súp.č. 241 ako vyplynulo z rozhodnutia Obce C. zo dňa 30.09.2014. Sporným v danom prípade je,
či má žalobkyňa právo v nevyhnutnej miere a na nevyhnutnú dobu vstup na pozemok žalovaných za
účelom údržby svojho rodinného domu. Z projektu K. L. a fotodokumentácie je zrejmé, že podopretie tak,
ako to žiada žalobkyňa by neúmerne zasahovalo do vlastníckeho práva žalovaných. Zákon výslovne v
ustanovení § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka obmedzuje vstup na pozemok suseda na „nevyhnutnú

dobu“ a „v nevyhnutnej miere“. Vybudovaním podopretia prostredníctvom drevených trámov, ktoré majú
podľa projektu zasahovať niekoľko metrov do pozemku žalovaných by došlo k obmedzeniu vlastníckeho
práva žalovaných rovnajúceho sa prakticky vecnému bremenu a to bez náhrady. Samotná žalobkyňa
uviedla, že nevie, po akú dobu má takéto podopretie trvať, je si vedomá toho, že takýto stav podopretia
a podstojkovania nie je trvalý. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaných, že z projektu K. L. vyplýva, že ide

o provizórne podopretie a v krátkom čase je nutné urobiť projekt definitívneho zabezpečenia. Napokon
aj samotní žalovaní deklarovali, že umožnia žalobkyni vykonať potrebné práce na údržbu a stabilizáciu
nehnuteľnostialezaúčelomtrvaléhoriešenia.Výsledkomvšaknesmiebyťtrvaléačasovoneohraničené
obmedzenie ich vlastníckeho práva tak, že by museli strpieť drevené trámy na svojom pozemku až do
dobypokiaľžalobkyňanebudemaťprojektdefinitívnehozabezpečenia.Projektnazákladektoréhožiada

žalobkyňa o vstup a vykonanie zabezpečovacích prác nie je definitívnym riešením. Súd taktiež poukázal
na dobu vyše 6 rokov, ktorá uplynula od vyhotovenia projektu provizórneho podopretia rodinného domu,
pričom za túto dobu sa žalobkyňa neusilovala vyriešiť stabilizáciu svojho domu natrvalo.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila s výkladom §

127 ods. 3 OZ, uskutočneným súdom prvej inštancie, keď zdôraznila, že pri posudzovaní nevyhnutnej
doby a miery obmedzenia vlastníka susediaceho pozemku, povinného umožniť vstup na svoj pozemok,
sa neprihliada na objektívnu potrebu vlastníka susediaceho pozemku, ale na objektívnu potrebu toho,
kto sa práva vstupu dovoláva. Uviedla, že pod vstupom v zmysle judikatúry súdov (R 50/85) je
potrebné rozumieť nielen samotné vstúpenie, teda prekročenie hranice susedovho pozemku, ale tiež

pobyt na ňom, obmedzený účelom vstupu, teda údržbou alebo obhospodarovaním vlastného pozemku.
Nerozumie sa ním trvalé právo priechodu alebo prejazdu. Poukázala na skutočnosť, že k narušeniu
statiky jej rodinného domu došlo práve protiprávnym konaním žalovaných a ich syna, ktorí neodborne a v
rozporespovolenímodstránilirodinnýdomstavebnespojenýsdomomžalobkyneanevybudovalištítovú
stenu na jej dome, nemožno na ich nároky prihliadať. Nezrealizovanie vzpier z pozemku žalovaných

(pre ich správanie sa ) má za následok nedostatočné zastabilizovanie domu žalobkyne. Súdu vytkla, že
mimo rámec § 127 ods. 3 OZ v jej neprospech posudzoval, či už boli urobené ďalšie kroky ku konečnej
stabilizácii stavby, ktorú však bez osadenia podpier nemožno vykonať. Poukázala na ďalšie protiprávne
konanie žalovaného, ktorý zbúral hospodársku časť jej domu bez povolenia.5. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5Co/153/2021-125 tak, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odvodnení

uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie v rozpore s uvedenou ustálenou judikatúrou celkom
nepochopiteľne a nesprávne (§ 3 OZ, čl. 2, čl. 5 CSP) favorizoval vlastnícke právo žalovaných ako osôb,
ktoré nerešpektovali povolenie na odstránenie stavby a v rozpore s ním a v rozpore s povinnosťou,
vyplývajúcou z ustanovenia § 127 ods. 1 OZ, zbúrali i spoločnú stenu rodinného domu žalobkyne a ich
rodinného domu. Žalovaní okrem toho ani nerešpektovali rozhodnutie stavebného úradu, v ktorom im

bola uložená povinnosť strpieť vykonanie zabezpečovacích prác žalobkyňou. Svojim konaním zapríčinili
existenciu sporu, v ktorom sa žalobkyňa v zmysle výsledkov stavebného konania snaží dosiahnuť stav,
ktorým by žalovanými poškodenú stavbu stabilizovala. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil a vec mu vrátil podľa §
391 ods. 2 CSP na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie sa predovšetkým vysporiada so
skutočnosťou, že stavebný úrad podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona žalovaným už právoplatne

uložil povinnosť zo svojich pozemkov strpieť vykonanie prác súvisiacich s nariadenými zabezpečovacími
prácami (rozhodnutím zo dňa 30.9.2014 sp. zn. SOÚ/105/14/AM/555/13/NP). Uvedené rozhodnutie
je v zmysle § 52 Správneho poriadku (zák. č. 71/1967 Zb.) a § 45 ods. 2 písm. f) EP exekučným
titulom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Z nedostatočne zisteného skutkového stavu
a z nedostatočne vyhodnotených dôkazov (rozhodnutie stavebného úradu, oznámenie žalobkyne o

priestupku žalovaných) nemožno vyvodiť, či žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie tohto
rozhodnutiaasakýmvýsledkom.Vtejtosúvislostisisúdtiežozrejmí,čikonaniepredstavebnýmúradom
nepredstavuje prekážku res iudicata (§ 230 CSP). Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že vo veci
môže pokračovať, v ďalšom konaní vyzve žalobkyňu na odstránenie vady žaloby postupom podľa § 129
ods.2CSP.Petitžalobytotižnekorešpondujevžalobeopísanémuskutkovémudeju.Tentokorešponduje

uplatneniu nároku podľa § 127 ods. 3 OZ. Podľa tohto ustanovenia sa možno úspešne domáhať len
toho, aby súd uložil vlastníkovi povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť
niečo pozitívne konať (porovnaj R 3/1988, s. 11 a 12), teda ani požadovaného uloženia povinnosti
„umožniť“ žalobkyni isté konanie, namiesto požadovania uloženia povinnosti strpieť (pati) označené
konanie žalobkyne. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách tohto odvolacieho

konania.

6. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Súd prvej inštancie sa opätovne oboznámil s obsahom spisu a už vykonaným dokazovaním v konaní
pred vydaním rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom strany
sporu zotrvali na všetkých svojich doterajších vyjadreniach, nové dôkazy nenavrhovali vykonať.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 16.04.2024 s poukazom na rozhodnutie krajského
súdu uviedol, že rozhodnutie Obecného úradu ako stavebného úradu zo dňa 30.09.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.10.2014 je v zmysle právneho poriadku exekučne
vymožiteľné v premlčacej lehote 3 roky a teda návrh na vykonanie exekúcie už v čase podania žaloby
nebol možný. Predtým podaný návrh na vykonanie exekúcie nebol, bolo iba začaté priestupkové

konanie o výsledku ktoré žalobkyňa nebola informovaná. Podľa neho sám stavebný úrad mohol iniciovať
exekučné konanie, nakoľko z priestupkových konaní vedel, že žalovaní bránia vstupu na pozemok
v zmysle rozhodnutia stavebného úradu.

9. Okresný súd na nariadenom pojednávaní podľa pokynu Krajského súdu Bratislava daného mu

v uznesení č.k. 5 Co/153/2021-125 vyzval žalobkyňu podľa §129 ods. 2, aby odstránila vady žaloby
a opravila petit žaloby v lehote 10 dní, tak aby tento korešpondoval v žalobe opísanému skutkovému
deju. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k uvedenému zaslala súdu dňa 24.04.2024
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že podanou žalobou sa domáha rozhodnutia súdu v súlade s § 127
ods. 3 Občianskeho zákonníka, aby bola súdom žalovaným 1 a 2 uložená povinnosť umožniť vstúpiť

jej a stavebným robotníkom na parc. č. XXX/X a mohlo tak dôjsť k naplneniu rozhodnutia Obce C.
zo dňa 30.09.2014. Termíny „povinnosť umožniť“ sú obsahom ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Poznamenala, že z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, aký iný nárok si žalobkyňa
uplatňuje žalobou ak nie nárok podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Po opätovnom posúdenížaloby a ďalších písomnosti, ktoré sú súčasťou súdneho spisu dospela k názoru, že ňou uplatnený
petit je správny. Uviedla, že súd nie je formuláciou petitu viazaný, stačí, že zo žaloby je zrejmé, čoho
sa žalobca domáha. Náležitosťou žaloby nie je presné znenie enunciátu súdneho rozhodnutia. Zo

žaloby je zrejmé, že žalovaný svojim konaním narušili statiku jej domu a obec Kostolište ako stavebný
úrad jej nariadila, aby zabezpečila vyhotovenie projektu nevyhnutných zabezpečovacích prác rodinného
domu č.p. XXX a zrealizovala nevyhnutné zabezpečovacie práce na dome súp. č. XXX v súlade s
vypracovaným projektom zabezpečovacích prác. Tento projekt bol vypracovaný K. L.. Podľa projektu
bolo potrebné podstojkovať a podoprieť jednotlivé nosné múry a stropy domu. Toto urobila s výnimkou

steny zo strany susediacej s pozemkom č. XXX/X, ktorého vlastníkmi sú žalovaní. Stalo sa tak z dôvodu,
že žalovaní 1 a 2 odmietli vpustiť na parc. č. XXX/X pracovníkov firmy, ktorí realizovali podopretie
rodinného domu súp. č. XXX podľa projektu K. L.. Žalovaní sa dopustili tohto konania napriek tomu,
že na základe spomínaného rozhodnutia obce C. boli povinní strpieť práce súvisiace s nariadenými
zabezpečovacímiprácamizosvojichpozemkov.Zpriestupkovýchoznámenízodňa21.03.2016vyplýva,
že žalovaný 1 dňa 24.11.2015 zabránil zloženiu stavebného materiálu na dvore parc. č. XXX/X a tento

musel byť zložený na ulici. Následne dňa 27.11.2015 žalovaný 1 tvrdil, že pracovníkov stavebnej firmy
nevpustí do dvora na parc. č. XXX/X, preto požiadala políciu v M. o asistenciu, aby pracovníci stavebnej
firmy mohli vstúpiť na pozemok parc. č. XXX/X. Príslušníkom policajného zboru ukázala rozhodnutie
obce C. zo dňa 30.09.2014. Po tom ako žalovaná 2 policajtom povedala, že rozhodnutie o nariadení
opráv domu súp. č. XXX nie je platné a preto pracovníkov nevpustí do dvora, išla spolu s policajtami na

obecný úrad aby starosta zjednal nápravu. Starosta nebol prítomný a policajti odišli preč. Listom zo dňa
06.12.2015požiadalaORPZvMalackách,abynadeň10.12.2015poslalipríslušníkovpolíciezaúčelom,
aby zabezpečili vykonanie prác z parc. č. XXX/X. V uvedený deň prišli dvaja príslušníci policajného
zboru o 08.15 hod., ktorí však uviedli, že oni sa budú len prizerať a zakročia iba vtedy ak by došlo ku
konfliktu. Následne žalobkyňa išla k domu F. a po zazvonení vyšiel žalovaný 1, ktorý povedal, že do

dvora nepustí nikoho a že rozhodnutie o zabezpečovacích prácach na dome súp. č. XXX je neplatné. Z
uvedeného je zrejmé, že jediné čo bráni vykonaniu nariadených zabezpečovacích prác na dome súp. č.
XXX v celom rozsahu je neumožnenie vstupu na pozemok XXX/X žalovanými. Žalobkyňa poukázala na
dôvody uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.09.2013 č.k. 4Co 464/2013-58, konkrétne na
str. 7 prvý odsek súd konštatuje, že zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach účastníkov

konania o vykonaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach stavebnému úradu, ktorým
je obec. Ďalej sa v uznesení uvádza, že ak by opravu resp. rekonštrukciu alebo udržiavacie práce na
hospodárskej budove vykonávala v rozpore so stavebným povolením, rozhodovanie o zastavení prác
na hospodárskej budove resp. daní ich do súladu s povolením alebo ohlásením, patrí do pôsobnosti
stavebného úradu. Aplikujúc vyššie uvedené stanoviska krajského súdu na daný prípad, tak je zrejmé,

že ak by po tom ako súdnym rozhodnutím jej bude umožnené so stavebnými robotníkmi vstúpiť na parc.
č.XXX/X za účelom vykonania zvyšných zabezpečovacích prác na dome súp. č. XXX tak posúdenie, či
tieto práce boli vykonané v súlade s rozhodnutím, ktorým boli nariadené je oprávnená posúdiť iba obec
C. ako stavebný úrad. Preto súd v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať, nieto ešte nariaďovať,
zabezpečovacie práce, ktoré má žalobkyňa na dome súp. č. XXX vykonať na základe rozhodnutia obce

C. zo dňa 30.09.2014.

10. Žalovaní sa podaním zo dňa 18.06.2024 vyjadrili tak že z odôvodnenia krajského súdu možno
usudzovať, že v danej veci nie je daná právomoc súdu, ale má sa konať v správnom a prípadne
exekučnom konaní. Aj vyjadrenie žalobcu uvádza opakovane pôsobnosť stavebného úradu. Pokiaľ by

súd z tohto dôvodu žalobu nezamietol tak poukazujú na znenie § 127 ods.3 Občianskeho zákonníka, kde
podmienkou umožnenia vstupu na susedný pozemok je: nevyhnutná doba, nevyhnutná miera, pokiaľ
to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Vykonávanie
navrhovaných udržiavacích prác nemožno považovať ani za údržbu ani za obhospodarovanie. Pojem
zabezpečovacích prác uvádza § 135 ods.1 Stavebného zákona.: Na uskutočnenie stavby alebo

jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na
odstránenie stavby môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným
pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb. Navrhovaný
projekt provizórneho riešenia predpokladá vykonanie stabilizačných prác podľa projektu definitívneho
zabezpečenia. Súčasťou preukázania naliehavosti je podľa ich názoru práve tento projekt, a časová

lehota na realizáciu a prípadná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva.

11. Žalobkyňa sa k podaniu žalovaných vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 25.07.2024, v ktorom
uviedla, že žalovanými vyslovená domnienka, že v danej veci by namiesto sporového konania maloprebehnúť konanie správne prípadne exekučné konanie je výsledkom nepochopenia odôvodnenia
uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/153/2021 zo dňa 29.06.2023. Odvolací súd v bode
10. odôvodnenia výslovne uvádza, že podanú žalobu nepovažuje za neopodstatnenú. Odvolací súd v

bode 11. odôvodnenia poukazuje na to, že podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník stavby
(v danom prípade žalobkyňa), ktorá vyžaduje stavebné úpravy (rozhodol o tom stavebný úrad) tieto
nesmie vykonať tak, aby tým došlo k situácii, že stavba na susednom pozemku ostane bez náležitej
opory prípadne by došlo k zosuvu susedného pozemku (nehnuteľnosti žalovaných). Z doteraz zisteného
skutkového stavu je zrejmé, že vykonaním prác v súlade s rozhodnutím stavebného úradu nedochádza

k situácii, že by stavba vo vlastníctve žalovaných ostala bez náležitej opory prípadne by došlo k zosuvu
ich pozemku. V bode 12. odôvodnenia krajský súd výslovne uvádza, že súd prvej inštancie celkom
nepochopiteľne a nesprávne (§ 3 OZ, čl. 2, čl. 5 CSP) favorizoval vlastnícke práva žalovaných (ktorých
sa opakovane domáhajú aj v tomto vyjadrení zo dňa 24.04.2024) ako osôb, ktoré zavinili havarijný
stav stavby, ktorej vlastníkom je žalobkyňa. Ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši
vstup na pozemok suseda za účelom vykonania prác, ktoré sú nevyhnutné k zastabilizovaniu stavby. Inú

problematiku nerieši, čo vyplýva aj z odôvodnenia vyššie spomínaného uznesenia odvolacieho súdu.

12. Žalovaní v záverečných rečiach poukázali, že nie sú splnené základné podmienky pre nariadenie
petitu, tak ako ho požaduje žalobkyňa, nie je preukázaná nevyhnutná doba a nevyhnutná miera.
Žalobkyňa nevie určiť nevyhnutnú dobu a nevie preukázať projekt definitívneho riešenia a spôsob jeho

realizácie. Žalovaní uviedli, že sa nebránia dočasným opatrenia, ale za podmienky, že dočasnosť bude
riadne definovaná. Bez určenia časového rozsahu provizórneho riešenia budú žalovaní neprimerane
obmedzení vo svojich vlastníckych právach napríklad aj vzhľadom na to, že z predloženého projektu
provizórneho zabezpečenia nie je možné identifikovať presný rozsah zásahu. Ak žalobkyňa bude
pripravená realizovať aj definitívne riešenia budú žalovaní súčinní v nevyhnutnom čase a v nevyhnutnom

rozsahu poskytnúť žalobkyni potrebnú súčinnosť. Narušená statika steny nie je spôsobená činnosťou
žalovaných, tam kde prišlo k odstráneniu stavieb z bočných strán, tam vykonali žalovaní potrebné
opatrenia na zabezpečenie stability bočných stien a zadná stena, ktorá je predmetom tohto sporu podľa
ich názoru praská vekom z dôvodu nedostatku pevného základu a venca.

13. Právny zástupca žalobkyne v záverečných rečiach uviedol, že žalovaní nepreukázali na základe
akého ustanovenia sa domáhajú nevyhnutnej doby a nevyhnutnej miery, pretože podľa jeho názoru zo
žiadneho paragrafu takáto požiadavka nevyplýva a ani žalovaní neuviedli na základe čoho si takúto
požiadavku uplatňujú. Žalovaní spôsobili narušenie statiky domu žalobkyne a boli vykonané všetky
opatrenia na realizáciu zastabilizovania domu akurát predmetné práce nemôžu dokončiť z pozemku

žalovaných.

14. Súd vec opätovne posúdil a zistil tento skutkový a právny stav:

15. Z listu vlastníctva č. XX pre kat. úz. C. súd zistil, že žalovaní 1 a 2 sú okrem iného vlastníkmi parc.č.

XXX/X o výmere XXX m 2 ako zastavaná plocha a nádvorie. Z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. súd
zistil, že žalobkyňa je okrem iného vlastníčkou rodinného domu so súp.č. XXX postaveného na parc.č.
XXX ako aj parc.č. XXX o výmere XX m2 ako zastavaná plocha a nádvorie.

16. Z katastrálnej mapy je zrejmé, že parc. č. XXX vo vlastníctve žalobkyne a parc. č. XXX/X vo

vlastníctve žalovaných spolu hraničia.

17. Z rozhodnutia Obce C. č.j. I./A./J. zo dňa 30.09.2019, právoplatného dňa 24.10.2014 súd zistil,
že obec Kostolište ako stavebný úrad nariadil žalobkyni obstarať vyhotovenie projektu „nevyhnutných
zabezpečovacích prác rodinného domu súp.č. XXX“ vypracovaný oprávnenou osobou podľa § 45 ods.

4 stavebného zákona a ďalej realizovať „nevyhnutné zabezpečovacie práce“ na rodinnom dome. Pre
vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác stavebný úrad určil podmienky, medzi inými aj to,
že žalobkyňa ako vykonávateľka je povinná podľa § 135 ods. 2 Stavebného zákona dbať, aby čo
najmenej rušila užívanie susedných pozemkov a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým
možno zabrániť. Po skončení je povinná uviesť susedné pozemky do pôvodného stavu. Zároveň týmto

rozhodnutím stavebný úrad uložil žalovaným ako vlastníkom parc.č. XXX/X, XXX/X a XXX, aby strpeli
práce súvisiace s nariadenými zabezpečovacími prácami zo svojich pozemkov.18. Z dokumentu Statika vypracovaného K. N. L. s názvom stavby: „Projekt provizórneho podopretia“ zo
dňa06.12.2014súdzistil,žebolvypracovanýnazákladeznaleckéhoposudkuč.4/2014K.N.C..Vtomto
posudku sa konštatuje, že objekt rodinného domu so súp.č. XXX na parc.č. XXX je v havarijnom stave

a je na ňom nutné urobiť stabilizáciu. K. L. konštatuje, že je nutné objekt rodinného domu podoprieť z
vnútornej strany podstojkovaním a zo zadnej strany od suseda podopretím pomocou vzper. Podchytenie
je vykreslené v projektovej dokumentácii. Na stavbe je nutné v krátkom čase urobiť jeho stabilizáciu na
základe nového projektu definitívneho zabezpečenia.

19. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

20. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,

pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým
vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

21. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť

spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

22. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

23. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len „Stavebný zákon“) na uskutočnenie stavby
alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na
odstránenie stavby môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným
pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb.

24. Podľa § 135 ods. 2 Stavebného zákona ten, v prospech ktorého uložil stavebný úrad opatrenie podľa
odseku 1, je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo stavieb a aby
vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný
pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť
vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

25. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zák. č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“) (1) Rozhodnutie, proti
ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné. (2) Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa
proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.

26. Podľa § 71 ods. 1 a 2 Správneho poriadku (1) Ak účastník konania nesplní v určenej lehote
dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom
schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len „rozhodnutie“),
ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje
výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (2) Výkaz nedoplatkov

možno vykonať, ak bol zostavený na základe vykonateľného rozhodnutia alebo na základe povinnosti
dlžníka ustanovenej zákonom zaplatiť bez vydania osobitného rozhodnutia. (3) Výkon rozhodnutia
možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods.1).

27. Podľa § 72 Správneho poriadku (1) Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na návrh účastníka konania

alebonapodnetsprávnehoorgánu,ktorývprvomstupnivydalrozhodnutie,schválilzmieralebovyhotovil
výkaz nedoplatkov (vymáhajúci správny orgán). Pokiaľ tento orgán nie je sám na výkon rozhodnutia
oprávnený, postúpi vec orgánu príslušnému podľa § 73. (2) Účastník konania alebo vymáhajúci správnyorgán alebo ten, o kom to ustanovuje zákon, môžu podať návrh na vykonanie exekúcie súdnym
exekútorom.

28. Podľa § 73 Správneho poriadku, výkon rozhodnutia uskutočňuje správny orgán, ktorý vo veci
rozhodol v prvom stupni, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

29. Podľa § 41 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014
(1) Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo

postihuje majetok. (2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade f) vykonateľných
rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na
mieste.

30. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

31. Okresný súd podľa pokynu Krajského súdu Bratislava v rozhodnutí č.k. 5Co/153/2021-125
si v prvom rade ozrejmil či konanie pred stavebným úradom a v ňom vydané rozhodnutie obce
Kostolište, Č.j. SOÚ/105/14/AM/555/13/NP z 30.09.2014 nepredstavuje prekážku res iudicata (bod 14
rozhodnutia Krajského súdu) a dospel k záveru, že v danom prípade o prekážku právoplatne rozsúdenej
veci nejde, pretože predmetná vec v súdnom konaní medzi tými istými účastníkmi prejednávaná

nebola. V rozhodnutí obce C. nie je rozhodnuté ani o tom istom nároku, ktorý si žalobkyňa uplatnila
predmetnou žalobou. Podľa názoru súdu majú nároky na správnu a súdnu ochranu samostatnú
povahu, i keď obsahovo súvisia nie sú vzájomne podmienené, pretože jedny majú súkromnoprávny
základ a druhé verejnoprávny. Rozhodnutím obce bolo žalobkyni uložené obstarať vyhotovenie projektu
zabezpečovacích prác a realizovať tieto práce podľa neho a žalovanému 1 bolo uložené strpieť práce

súvisiace s v budúcnosti nariadenými prácami zo svojich pozemkov, pričom v žalobe žalobkyňa žiadala,
aby súd uložil žalovaným 1 a 2 povinnosť umožniť žalobkyni vstup na ich pozemok na konkrétne práce,
t.j. podopretie a podstojkovanie obvodovej steny domu žalobkyne.

32. S poukazom na zistené skutočností, že návrh na vykonanie exekúcie rozhodnutia obce C. ako

stavebného úradu nebol žalobkyňou podaný a rozhodnutie obecného úradu, č. j. I./A./M. zo dňa
30.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.10.2014 bolo exekučne vymožiteľné
v lehote 3 rokov, t.j. návrh na vykonanie exekúcie už v čase podania žaloby nebol možný, okresný súd
v ďalšom kroku, v súlade s bodom 15 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, vyzval žalobkyňu
podľa § 129 ods. 1 , aby odstránila vady žaloby, resp. aby opravila petit žaloby v lehote 10 dní, tak aby

tento korešpondoval v žalobe opísanému skutkovému deju. K uvedenému žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu dňa 24.04.2024 uviedla, že ňou uplatnený petit je správny, konkrétne uviedla:
„Podanou žalobou sa domáham rozhodnutia súdu v súlade s § 127 ods. 3, aby bola súdom žalovaným
v 1. a 2. rade uložená povinnosť umožniť vstúpiť mne a stavebným robotníkom na parc. č. XXX/X
a mohlo tak dôjsť k naplneniu rozhodnutia Obce C. zo dňa 30.09.2014.Termíny „povinnosť umožniť“

sú obsahom ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Poznamenávam, že z rozhodnutia
odvolacieho súdu nie je zrejmé, aký iný nárok si uplatňujem žalobou ak nie nárok podľa § 127 ods. 3
Občianskeho zákonníka.“

33. Podľa ustanovenia § 127 ods. 3 OZ vstup na pozemok suseda je vážnym zásahom do vlastníckeho

pravápretosaumožňujelenvtedykeďhonevyhnutnevyžadujeúdržbaaobhospodarovaniesusediacich
stavieb a pozemkov. Nie každá údržba a obhospodarovanie môže založiť právo vstupu na susedov
pozemok. Vstupom na pozemok je aj pobyt na ňom obmedzený účelom vstupu teda po dobu
nevyhnutnú na vykonanie úkonov, ktoré si údržba vyžaduje. Nevyhnutnou údržbou treba rozumieť
práce spojené s udržovaním stavby v dobrom stave teda nielen opravy ale aj úpravy, aby zodpovedali

stavebnotechnickým a iným predpisom, napríklad predpisom o bezpečnosti, o požiarnej ochrane, atď.
Súd v danom prípade, vyhodnotil, že dom žalobkyne vyžaduje nevyhnutnú údržbu, t.j. práce, aby
stavba zodpovedala predpisom o bezpečnosti, príp. iným, avšak neboli zo strany žalobcu naplnené
ďalšie kritéria, ktoré treba pri danom ustanovení (§127 ods.3 OZ) posudzovať a to nevyhnutná miera
a nevyhnutná doba. Nevyhnutnou dobou je časový priemer, za aký sa úkony údržby dajú uskutočniť.

Žalobkyňa v zastúpení svojho právneho zástupcu v petite žaloby síce uviedla, že žiada vstup na
pozemok po dobu 7 dní za účelom podstojkovania a podopretia steny domu avšak na dotaz súdu právny
zástupcaupresnil,žepo7dňochstojkyapodperyzostanúnaďalejnapozemkužalovanýchanevedelani
len približne uviesť po akú dobu, resp. uviedol, že súd túto skutočnosť nie je oprávnený skúmať. Podľanázoru právneho zástupcu žalobkyne ani mieru akou tieto stojky zasiahnu do pozemku žalovaných
súd nemá skúmať, pretože toto je v kompetencii stavebného úradu. Súd preto musel konštatovať,
že bez určenia základných podmienok pre umožnenie vstupu a to nevyhnutnej doby a nevyhnutnej

miery zásahu nie je oprávnený nároku žalobkyne vyhovieť a umožniť je vstup na pozemok žalovaných.
Umiestnenie stojok a podpier (drevených trámov) priamo na pozemku žalovaných v neurčitom rozsahu
a na neurčitú dobu, resp. natrvalo by znamenalo obmedzenie rovnajúce sa zriadeniu vecného bremena
a súd nie je oprávnený takéto vecné bremeno podľa §127 ods. 3 OZ zriadiť.

34. Napriek tvrdeniam žalobkyne že si výslovne uplatňuje nárok podľa 127 ods. 3 OZ, zo skutkových
tvrdení uvádzaných v žalobe bolo evidentné že žalobkyňa má záujem vykonať opatrenia na
zastabilizovanie svojej nehnuteľnosti nakoľko jej hrozí škoda. V konaní nebolo sporné, že dom vo
vlastníctve žalobkyne sa nachádza v havarijnom stave a nebolo sporné ani to, že práve konaním
žalovaných došlo k narušeniu statiky tohto domu, že žalovaní mali podľa povolenia o odstránení stavby
rodinného domu na pozemku v ich vlastníctve odstrániť len časť rodinného domu po spoločnú stenu

s domom žalobkyne; namiesto nej mali vybudovať stenu novú, čo však neurobili a rodinný dom na
svojom pozemku odstránili celý. (uvedené konštatoval aj odvolací súd). Žalovaní tak pri búraní, resp.
odstraňovaní svojej stavby ohrozili susedovu (žalobkyninu) stavbu, bez toho, aby urobili dostatočne
opatrenia na upevnenie žalobkyninho domu v dôsledku čoho žalobkyni hrozí škoda. V danom prípade
ide podľa opísaného skutkového deja o ohrozovaciu imisiu zo strany žalovaných podľa § 127 ods.1

OZ, o stav ohrozenia, či hrozby väčšieho poškodenia stavby žalobkyne, a teda podľa § 417 ods. 1 OZ
je ten komu škoda hrozí povinný zakročiť na jej odvrátenie alebo v prípade vážneho ohrozenia podľa
§ 417 ods. 2 OZ domáhať sa uloženia povinnosti zodpovednej osobe vykonať vhodné a primerané
opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. V prípade nečinnosti zodpovednej osoby má poškodený aj
sám právo vykonať opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Žalobkyňa však v žalobnom návrhu žiadala

iba, uloženie povinnosti žalovaným umožniť jej vstup na ich pozemok, bez toho, aby žiadala aj uloženie
povinnosti žalovaným strpieť konanie žalobkyne spočívajúce v umiestnení stojok a podpier, tak ako
to mal na mysli zrejme aj krajský súd v ods. 15 odôvodnenia jeho rozsudku, sp. zn. 5Co/153/2021
a nežiadala, aby súd uložil priamo žalovaným povinnosť vykonať vhodné opatrenia na odvrátenie škody
(aktívne konanie). Žalobkyňa napriek výzve súdu na odstránenie vád petit žaloby neupravila tak, aby

sa ním domáhala aj uloženia povinnosti strpieť stojky na pozemku žalovaných a neurobila tak ani po
tom, čo ju súd oboznámil s právnym posúdením a možnou aplikáciou § 417 OZ na daný skutkový
stav. Naopak, uviedla, že ustanovenie § 417 OZ na daný prípad nie je aplikovateľné. Súd tak nemohol
nároku žalobkyne vyhovieť ani aplikáciou ustanovenia § 417 OZ na predmetnú vec. Za takéhoto stavu
prvostupňový súd nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

38. Vzhľadom na to, že žalovaní boli v konaní plne úspešní, súd im v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal aj
plnú náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania voči žalobkyni. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,

ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v

takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).