Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123331937
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123331937.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov

senátu JUDr. Michael Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: E. P.B., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom P. H. J. XXX, právne zastúpená Hladký Legal s.r.o., so sídlom Kutlíkova 17,
Bratislava, IČO: 52 484 840, proti žalovanému: BEST LAND, s.r.o., IČO: 36 843 776, so sídlom Kráľová
pri Senci 743, právne zastúpený Mgr. Evou Bognárovou, advokátka, so sídlom Krížna 17/B, Bratislava,
o zaplatenie 11 141,49 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok zo dňa 09. 04.2024, č. k. 4C/62/2023-119, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote60dnípoprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu
vo výške 0,05% denne zo sumy 60.882,50 eur od 16.12.2021 do zaplatenia, na účet žalobkyne J. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého si vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby, ktorou si žalobkyňa uplatňuje voči
žalovanému zmluvnú pokutu z jednej polovice dohodnutej ceny za dielo 121.765,- eur, t. j. zo sumy
60.882,50 eur od prvého dňa omeškania (od 16.12.2021) do zaplatenia. Žaloba je postavená na
skutkovom základe, podľa ktorého žalobkyňa s už nebohým manželom O. P. a vlastníkom susedných
pozemkov Q. D. (ako objednávatelia) uzavreli so žalovaným (ako dodávateľom) dňa 08.06.2021 zmluvu
o dielo, ktorej predmetom bola výstavba inžinierskych sietí v lokalite „. H. S. B. O. na pozemkoch parc. č.
XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XX, XX, XX, XX-XXX, katastrálne územie P., obec P. H. J., okres J.. Manžel

O. P.Ö. dňa 23.6.2021 zomrel a na základe dedičského konania sa stala výlučnou vlastníčkou pozemkov
parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XX, XX, XX, XX, ktoré sú predmetom realizácie stavby v zmysle
zmluvy. Jej vlastnícke právo je evidované na LV č. XXXX k. ú. P.. Objednávatelia netvorili neoddeliteľné
spoločenstvo, rozhodli sa dielo si objednať spoločne a tiež výstavbu budú financovať rovným dielom,
t. j. manželia P. (aktuálne žalobkyňa 50% a Q. D. 50%), v súlade s čl. VI. ods. 5 zmluvy. S manželom
uhradila prvú časť ceny za dielo riadne podľa zmluvy (čl. V. ods. 5) v sume 30.441,25 eur. Stavba mala
byť v zmysle čl. III. ods. 1 zmluvy dokončená do 15.12.2021, avšak nebola dokončená ani odovzdaná ani

ku dňu podania žaloby. V zmysle čl. VIII ods. 1 zmluvy jej vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z ceny diela za každý deň omeškania s dokončením a odovzdaním
diela, a to v rozsahu 50% (zostávajúcich 50% patrí Q.. D.). So žalovaným sa opakovane snažila
komunikovať a vyzývať ho na riadne dokončenie diela výzvami doručenými dňa 13.5.2022 a 27.4.2023,obsahujúcou už v tom čase vyčíslenú zmluvnú pokutu vo výške 15 129,30 eur. Na predžalobnú výzvu
žalovaný nereagoval. V konaní si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 50% z dohodnutej ceny za dielo
121.765,- eur, t. j. zo sumy 60.882,50 eur od prvého dňa omeškania (16.12.2021) do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie ďalej zhrnul, že vo veci bol dňa 20.06.2023 v upomínacom konaní vydaný platobný
rozkaz sp. zn. 24 Up/1004/2023, voči ktorému podal žalovaný odpor. Namietal v ňom uplatnený nárok
dôvodiac, že prvé zdržanie pri výstavbe inžinierskych sietí bolo z jeho strany nezavinené a vzniklo
realizáciouprácnaviacnakanalizácii.Kanalizácianebolasúčasťoudohodypriuzatváranízmluvyodielo,
távšakbolanevyhnutnánadosiahnutiestavebnýchpovoleníprenáslednúindividuálnubytovúvýstavbu.

Nakoľko v obci prebieha napojenie obce na centrálnu kanalizáciu, vedenie obce, spolu so stavebným
úradom trvalo na vybudovaní pripojenia predmetnej stavby aj na kanalizáciu obce, aby sa následne nové
chodníky nemuseli ešte pred kolaudáciou rozkopávať dodatočným budovaním kanalizácie. O vzniknutej
situácii, o prácach naviac a postupe dodávateľa boli zmluvné strany informované a s postupom
dodávateľa vyjadrili súhlas. Z dôvodu posunutia termínu dodania stavby /budovanie kanalizácie/
z dôvodu príchodu zimy (2021), bola cesta v areáli dobetónovaná ku dňu 30.4.2022. Zdržanie v

rokoch 2022 a 2023 bolo spôsobené prieťahmi v realizácii úkonov spoločnosťou Západoslovenská
distribučná s.r.o. ako jediného dodávateľa služieb /dodávok elektriny/, vrátane spracovania projektovej
dokumentácie na jednotlivé elektrické prípojky celej lokality; dodávky služieb uvedenou spoločnosťou
pre jednotlivé úkony prekračujú dodaciu lehotu 12 mesiacov, nakoľko oblasť Západného Slovenska je
najviacstavebnezaťaženouoblasťouSlovenska.Priuzatváranízmluvyodielonemalinformácieotýchto

absurdne dlhých dodávkach služieb. Objednávatelia boli o každej vzniknutej komplikácii oboznámení,
vrátane nemožnosti dodržania zmluvne dohodnutej lehoty z dôvodov na strane tretích subjektov. Po
dokončení prípojok NN je potrebné uložiť rozvody verejného osvetlenia a až následne urobiť ich
konečnú vrchnú úpravu. V ďalšom žalovaný namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne s tým, že
žalobkyňa nijak nepreukázala či už postúpenie pohľadávky z jej manžela, alebo právne nástupníctvo

po zomrelom manželovi. Z listinných dôkazov, pripojených k žalobe vyplýva, že celé zmluvné plnenie/
úhradu dohodnutej prvej splátky, uhradil manžel žalobkyne. Objednávatelia (žalobkyňa, jej manžel a Q..
D.) mu doposiaľ uhradili spolu sumu 60.882,50 eur, pričom jeho doterajšie reálne náklady na realizáciu
stavby sú už vo výške 95.000 eur. Namietol tiež výšku uplatnenej pohľadávky a navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

4. Právne odkazujúc na § 262 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, 2, 3, § 340 ods. 1, § 1 ods. 2, § 300, § 374 ods.
1 Obch. zák., § 52 ods. 1 až 7, 544 ods. 1, 2 Obč. zák. a čl. 2 ods. 1, 2 a 3 CSP, súd prvej inštancie
bližšie ozrejmil, že účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti. Obvykle sa
ňou sankcionuje porušenie základnej povinnosti z uzavretej zmluvy. Pri dojednaní o zmluvnej pokute
je potrebné dbať na to, aby nešlo o dojednanie nedovolené, teda také, ktoré by svojím obsahom alebo

účelom odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo, alebo sa priečilo dobrým mravom (§ 3 Obč. Zák.),
pretože takéto ustanovenie v zmluve by bolo absolútne neplatné (§ 39 Obč. Zák.). Prvou podmienkou
vzniku práva na zmluvnú pokutu je platné uzavretie dohody medzi veriteľom, ktorý si zmluvnou pokutou
zabezpečuje splnenie určitého záväzku zo strany dlžníka, a dlžníkom, o zmluvnej pokute. Dohoda
o zmluvnej pokute môže byť súčasťou dohody, z ktorej vznikol zabezpečovaný záväzok, ale môže

byť dohodnutá aj mimo tejto dohody súčasne s ňou, alebo aj po uzavretí tejto dohody. Podmienkou
platného uzavretia dohody o zmluvnej pokute je jej písomná forma. Ďalšou podmienkou platného
uzavretia dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, na zabezpečenie ktorej je zmluvná pokuta
dohodnutá. Zabezpečený záväzok musí byť v súlade so všeobecnou podmienkou platnosti právnych
úkonov vymedzený jasne a určite (§ 37 ods. 1 Obč. Zák.). Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka

pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. V určitých smeroch zmluvná pokuta plní
aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje situáciu v tom, že nemusí preukazovať
vznik škody ani jej výšku, v konaní pred súdom však musí preukázať okolnosti, podmieňujúce povinnosť
dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu, a nie to, či mu vznikla škoda.
5. Súd prvej inštancie zhrnul procesnú teóriu, podľa ktorej je sporové konanie ovládané prejednávacou

zásadou, keď tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória
procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, jednak bremeno tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132
ods. 1 C.s.p.). Uvedené ustanovenie ukladá teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j.
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú
stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákonurčuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej
strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu

sporu,ktoráexistenciutýchtoskutočnostítiežtvrdí.Stranasporu,ktorátvrdíurčitúnegatívnuskutočnosť,
nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama
ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobkyňa v žalobe skutkovo vymedzila požadovaný nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty 0,05% denne zo sumy 60.882,50 eur od 16.12.2021 do zaplatenia ako

nárok, ktorý mal byť so žalovaným dojednaný v písomnej zmluve o dielo uzatvorenej dňa 8.6.2021.
Obrana žalovaného spočívala: 1/ v námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne; 2/ v námietke výšky
požadovanej zmluvnej pokuty tak, ako bola uplatnená žalobným petitom; 3/ a napokon v námietke,
že omeškanie žalovaného nastalo zavinením tretích osôb, odlišných od zmluvných strán. Podľa súdu
prvej inštancie pre posúdenie, či žalobkyni vzniklo právo na zmluvnú pokutu bolo rozhodujúce, či je
osobou aktívne vecne legitimovanou, či bola zmluvná pokuta dojednaná platne, či žalovaný skutočne

porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy, prípadne či zmluva neobsahovala dojednanie
zmluvných strán, vylučujúce omeškanie dodávateľa s poukazom na obchodnoprávnu úpravu zmluvnej
pokuty, ide však o úpravu dispozitívnu, preto účastníci obchodného záväzkového vzťahu majú možnosť
upraviť podmienky vzniku povinnosti platiť pokutu odchylne a dohodnúť sa na uplatnení princípu
zavinenia (rozsudok NS SR, sp. zn. M Obdo V 5/2003 zo dňa 1.9.2005). V prejednávanej veci na

základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi nad
všetku pochybnosť preukázala dôvodnosť žalobného nároku z dôvodu existencie platného dojednania
o zmluvnej pokute pre prípad porušenia zmluvného záväzku žalovaným, ako aj porušenie tohto záväzku
žalovaným. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie písomnej zmluvy o dielo, predmet plnenia, termín
plnenia, ani dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad omeškania zhotoviteľa a v konečnom dôsledku

žalovaný vo svojich vyjadreniach ani nepoprel, že sa s plnením svojho záväzku zo zmluvy o dielo
dostal do omeškania (dielo ku dňu vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie nie je vykonané a
odovzdané). Žalobkyňa bola jedným z objednávateľov, t.j. zmluvnou stranou písomnej zmluvy o dielo
zo dňa 08.06.2021, uzatvorenej so žalovaným ako zhotoviteľom (dodávateľom), v ktorej zmluvné strany
v predpísanej písomnej forme v čl. VIII, bod. 1 dojednali povinnosť zhotoviteľa uhradiť objednávateľom

zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny diela za každý deň omeškania pri nedodržaní termínu realizácie
dodávky a montáže diela zhotoviteľom. Podľa súdu prvej inštancie je týmto daná aktívna vecná
legitimácia žalobkyne v spore v spojení s dedičským rozhodnutím po neb. manželovi, po ktorom
dedila nehnuteľnosti, viažuce sa k zmluvnej povinnosti žalovaného zo zmluvy o dielo. V čl. IX. bod 1
písomnej zmluvy o dielo si zmluvné strany dojednali rozhodné právo (otázky neupravené touto zmluvou

sa riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, prípadne ďalšími právnymi predpismi).
Žalobkyňasažalobnýmpetitomdomáhaibatakejvýškyzmluvnejpokuty,akobolaplatnedojednaná,ato
percentuálnym vyjadrením z konkrétnej sumy - ceny za dielo, za každý deň omeškania. V zmluve o dielo
bol predmet zmluvy dohodnutý tak, že zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať pre objednávateľov inžinierske
a stavebné práce, dodávku stavebného materiálu na objekte „Inžinierske siete v lokalite O. H. S. B.

O. v obci P. H. J., kat. územie P., na pozemkoch parc. č. XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XX,XX,XX,XX-
XXX“ v rozsahu podľa projektu na výstavbu jednotlivých inžinierskych sietí v tejto lokalite, konkrétne
vodovod,STLplynovod,elektrickéNNprípojky,verejnéosvetlenie,vnútroareálovémiestnekomunikácie
(s podrobnejším rozpisom) a objednávatelia sa zaviazali zaplatiť zhotoviteľovi cenu podľa platobných
podmienok, dohodnutých v čl. VI. tejto zmluvy o dielo (podľa cenovej ponuky spolu vo výške 121.765,-

eur s DPH; 1. splátka 60.882,50 eur s DPH splatná po podpise zmluvy o dielo do 3 dní prevodom
na účet zhotoviteľa a 2. splátka 60.882,50 eur s DPH splatná pri odovzdaní kompletnej stavby do
3 dní prevodom na účet zhotoviteľa po podpise preberacieho protokolu o prebratí stavby, odovzdaní
certifikátov a atestov tak, že platby sa rozdeľujú na manželov P. v jednej polovici z každej platby a Q. D.Z.
v jednej polovici z každej platby. V čl. III. bod 1. sa zhotoviteľ zaviazal na svoje náklady a nebezpečenstvo

vykonať dielo v zmysle zmluvy v termíne od 07.06.2021 do 15.12.2021. Zmluva o dielo obsahuje v
čl. III. bod 3. dispozitívne ustanovenie, podľa ktorého zhotoviteľ nie je v omeškaní s plnením záväzku
ak mu objednávateľ neposkytol potrebnú súčinnosť. Dielo teda malo byť dokončené a odovzdané dňa
15.12.2021. Pokiaľ ku dňu 15.12.2021 a ani ku dňu rozhodovania súdu dielo nie je dokončené a
odovzdané, žalovaný je od 16.12.2021 doposiaľ v omeškaní so splnením povinnosti zo zmluvy o dielo,

pričom v konaní netvrdil, že jeho omeškanie bolo zavinené objednávateľmi neposkytnutím potrebnej
súčinnosti. Naopak, pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil, že jeho omeškanie nastalo zavinením tretích
osôb (distribučnej spoločnosti, obce, stavebného úradu, v priebehu plnenia zo zmluvy o dielo), z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvu o dielo pripravil samotný žalovaný, teda je zrejmé, žedo nej sám zahrnul dohodu o rozhodnom práve. Potom s poukazom na ust. § 300 Obch. zák., ako aj
na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít, súd prvej inštancie skonštatoval, že ak aj nastali
na strane žalovaného po uzavretí zmluvy o dielo okolnosti nezávisle od jeho vôle, vylučujúce jeho

zodpovednosť, dopadá to len na prípadnú náhradu škody a nemá to vplyv na povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu.Pokiaľsažalovanýbrániltvrdením,žeoprekážkachbrániacichmuzostranytretíchosôbvplnení
zmluvy o dielo a o ďalšom postupe (vrátane omeškania) informoval objednávateľov a títo s tým súhlasili,
je táto obrana nespôsobilá privodiť mu úspech v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty. Predovšetkým
žalovaný žiadne zo svojich tvrdení v rámci obrany nepreukázal, naviac v zmluve o dielo v čl. IX. bod 3.

sa zmluvné strany dohodli, že zmeny a dodatky tejto zmluvy musia byť písomnou formou, podpísané
oboma zmluvnými stranami. Žalovaný v konaní netvrdil uzavretie žiadneho písomného dodatku k zmluve
o dielo, v ktorom by prípadne zmluvné strany dojednali iný, neskorší termín dokončenia a odovzdania
diela, prípadne v ktorom by vylúčili objektívnu zodpovednosť žalovaného, ako zhotoviteľa, za omeškanie
s dokončením a odovzdaním diela pre prípad zavinenia jeho omeškania s tretími osobami. Z týchto
dôvodov súd prvej inštancie žalobe, ako dôvodnej, v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na

zaplatenie žalobou uplatneného nároku v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.
3 veta prvá CSP).
7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne
procesne úspešnej žalobkyni priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady si
vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
8. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie veci, alternatívne aby ho
zmenil a žalobu v celom uplatnenom nároku zamietol. Žalovaný primárne namietal správnosť právneho

názoru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti vznesenej námietky aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
v tomto spore. Poukázal pritom na ust. § 643 Obč. Zák. argumentujúc, že v prípade uplatnenia nároku
na úhradu zmluvnej pokuty ide o uplatnenie subjektívneho práva s majetkovým obsahom - právo na
úhradu zmluvnej pokuty, ktoré smrťou veriteľa (O. P.) zaniklo bez právneho nástupcu, nakoľko plnenie
vyplývajúce z tohto práva voči inej osobe bolo obmedzené iba na jeho osobu. Zmluvnými stranami

Zmluvy o dielo zo dňa 08.06.2021 boli na strane zhotoviteľa obchodná spoločnosť BESTLAND s.r.o. a
na strane objednávateľov spoločenstvo dvoch objednávateľov a to objednávateľa Q. D. a objednávatelia
O. P. a E. P.. Q. D. si svoje právo neuplatnil, jediný účastník zmluvného vzťahu, ktorý sa dožaduje
plnenia s majetkovým obsahom je žalobkyňa, na ktorú právo s majetkovým obsahom O. P. dedičským
konaním neprešlo a ani nepredložila žiadnu listinu preukazujúcu prevod práva na zmluvnú pokutu zo

Zmluvy o dielo uzatvorenej 08.06.2021. Zostáva otázne, či pri zániku práv manžela ako 50% - ného
držiteľa práva, zostalo zachované 50% právo žalobkyne, resp. či žalobkyni prináleží právo vo veľkosti
1 uplatneného nároku. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný názoru, že žalobkyňa nie je aktívne
vecne legitimovaná v predmetnom spore. Dodal, že vyčíslil doterajšie náklady na realizáciu diela vo
výške95.000eur.Prijatéplneniezostranyobochobjednávateľovbolocelkovo60.882,50eur,najedného

objednávateľa pripadá plnenie vo výške 30.441,25 eur. Teda plnenie O. P. v prospech žalovaného
doposiaľ bolo 30.441,25 eur. Prvoinštančný súd o žalobnom nároku rozhodol tak, že žalovaný je povinný
nahradiť žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 60.882,50 eur od 16.12.2021 do
zaplatenia. V čase podania tohto odvolania už výška zmluvnej pokuty činí viac ako 26.000 eur, čo
predstavuje výšku 42,7% z celkovej dohodnutej výšky plnenia za dodanie diela, prináležiaceho na

jedného z dvoch objednávateľov. Stanovená výška zmluvnej pokuty je tak neprimerane vysoká. Najvyšší
súd SR vyslovil názor, že pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty sa má prihliadať k
hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Dotknutá zmluva o dielo upravuje práva a povinnosti
účastníkov pri vybudovaní inžinierskych sietí o rozlohe cca 2500 m2 ornej pôdy a ostatných pozemkov
za dohodnutú cenu 122.000 eur/60.882,50 eur podiel žalobkyne. Po naplnení predmetu Zmluvy o dielo

hodnota pozemkov vo vlastníctve objednávateľov stúpne minimálne na štvornásobok aktuálnej ceny.
Žalovaný podotýka, že na vlastné náklady vybudoval pre celé územie kanalizáciu, ktorá je nevyhnutná
pre stavebné povolenie na výstavbu bytových jednotiek (rodinných domov). Z uvedeného vyplýva,
že tvrdenie žalobkyne o výstavbe bytovej jednotky pre žalobkyňu na vlastné bývanie nie je pravdivé,
nakoľko ide o investičnú výstavbu investora - žalobkyne. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust.

§ 301 Obch. Zák., ktoré priznáva súdu moderačné oprávnenie teda mu dovoľuje znížiť neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu (len výslednú sumu, nie vlastný spôsob jej určenia) a to aj s poukazom na
rozsudok NS SR sp. zn. 3Obo 283/98. Žalovaný v súdnom konaní poukázal na všetky úkony, ktoré pre
naplnenie predmetu zmluvy realizoval od podpisu Zmluvy o dielo až do konania súdneho pojednávania,kedy sa mu po viac ako po dvoch rokoch podarilo dosiahnuť stav, kedy Západoslovenská distribučná
prijala všetky podklady na uzatvorenie zmluvy. Napriek tomu žalobkyňa odmieta akceptovať ponuku na
dohodu. Vzhľadom na uvedené má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobnom návrhu

nerozhodolvsúlades§301Obch.Zák.,neprihliadolnaneprimeranevysokúzmluvnúpokutuaneposúdil
primeranosť jej výšky k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti.
9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 11.06.2024 navrhla napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. K argumentácii žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
otázku jej aktívnej vecnej legitimácie uviedla, že je sama zmluvnou stranou zmluvy o dielo, a preto

nemôže nemať aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o zaplatenie plnenia z danej zmluvy. Pokiaľ išlo o
nárok, ktorý by bol zo zmluvy patril O. P., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel, na súde preukázala, že je na
základe právoplatne skončeného dedičského konania jediným dedičom pozemkov, ktoré sú predmetom
realizácie stavby v zmysle zmluvy o dielo. Okamihom smrti O. P. prešli práva a povinnosti zo Zmluvy
o dielo v časti týkajúcej sa bývalých manželov výlučne na ňu ako dedičku. Právnym nástupom vo
veci práv a povinností zo zmluvy, ktorá sa týka vyššie uvedených nehnuteľností je osoba, ktorá je

dedičom daných nehnuteľností po poručiteľovi, ktorú okolnosť súd prvej inštancie aj správne vyhodnotil.
K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa neprimeranosti výšky uplatňovanej zmluvnej pokuty,
žalobkyňa uviedla, že bolo vecou žalovaného ako podnikateľa s dlhoročnou praxou v stavebníctve,
aby s odbornou starostlivosťou vyhodnotil a zmluvne nastavil financovanie stavby, vyhodnotil a správne
stanovil termín dodávky dokončenia diela. Bolo teda povinnosťou žalovaného riadne posúdiť, ktoré

plnenia sú potrebné, riadne pripraviť zmluvu o dielo a zvážiť všetky súvisiace okolnosti (vrátane lehôt
plnenia zo strany distribučnej spoločnosti, zo strany stavebných úradov a pod. a až po ich zvážení
nastaviť a zmluvne zakotviť dobu dodania diela, ktorú je schopný splniť, nakoľko sa k jej splneniu
zmluvne zaväzuje, pričom do výstavby dáva prirodzene aj vlastné finančné prostriedky a musí rátať
aj so zmluvnou pokutou, ku ktorej plneniu sa sám zmluvne zaviazal pre prípad, že ním nastavená

doba dokončenia diela nebude dodržaná. Žalobkyňa ako spotrebiteľka vychádzala pri podpise zmluvy
z presvedčenia, že doba dodania diela je žalovaným riadne premyslená a je záväzná. Považuje za
neprípustné, aby sa žalovaný aktuálne, keď je v omeškaní s dokončením diela o viac ako 29 mesiacov,
t.j. takmer 2,5 roka, dožadoval neprimeranosti zmluvnej pokuty, ktorú sám navrhol, ktorú sa zaviazal
uhradiť a ktorá slúži na to, aby nahradila žalobkyni ujmu, ktorú jej žalovaný spôsobil tým, že je v tak

neúmerne dlhom omeškaní s dokončením diela. Namiesto ponáhľania sa s dokončením diela vyvíja na
žalobkyňu nátlak, aby uzatvorila nevýhodné dodatky k zmluve predlžujúce dobu dokončenia diela alebo
obsahujúce zníženie zmluvnej pokuty s tvrdením, že inak dielo nedokončí, že pozastaví práce, že od
zmluvy odstúpi (lebo sa mu to už neoplatí) a pod. Žalobkyňa sa proti týmto nátlakom ohradila e-mailom
zo dňa 03.06.2024, ktorým sa dožaduje čo najskoršieho dokončenia diela. Uvedený postup žalovaného

(nátlak na žalobkyňu ako spotrebiteľku z dôvodu, že žalobca ako podnikateľ pre vlastné omeškanie
prehodnocuje výhodnosť vlastnej zmluvy), je v príkrom rozpore s pravidlami poctivého obchodného
styku, s dobrými mravmi a so zásadami ochrany slabšej strany (spotrebiteľ). Je právne nepodstatné,
koľko percent zo zmluvnej ceny diela predstavuje aktuálna výška zmluvnej pokuty, pretože tá je priamo
úmerne vysoká tomu, v akom zásadnom omeškaní žalovaný je. Je to žalovaný, kto porušovaním svojich

povinností spôsobuje jej výšku a kto jej percentuálnu sadzbu navrhol, preto nie je namieste, aby žiadal
jej zníženie či nepriznanie. Rovnako argumentácia žalovaného, že tu existujú okolnosti, pre ktoré nie
je povinný platiť žalobkyni zmluvnú pokutu, nemá oporu ani v zmluve o dielo, ani v zákone. Nárok na
zmluvnú pokutu vzniká samotným omeškaním, bez ohľadu na jeho dôvody.
10. Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 04.05.2024 zotrval na svojej odvolacej argumentácii uvedenej

v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie. Pokiaľ išlo o námietku nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne akcentoval, že v dedičskom konaní po O. P. ako jednom z účastníkov Zmluvy
o dielo zo dňa 8.6.2021 bolo vedené dedičské konanie sp. zn. 24D/129/2021-101, Dnot 89/2021. V
predmetnom dedičskom konaní boli prejednané len majetkové práva po poručiteľovi a nie konkrétne
nemajetkové práva vyplývajúce zo Zmluvy o dielo. V prípade, ak by žalobkyňa nadobudla predmetným

dedičským konaním nemajetkové práva vyplývajúce zo zmluvy, mala vyzvať účastníkov zmluvy k
uzatvoreniu písomného dodatku, predmetom ktorého by bola úprava počtu účastníkov. Ozrejmil, že
predmetom zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa inžinierske a stavebné
práce a dodávku stavebného materiálu na objekte Inžinierske siete v lokalite „. pre S. B. O. v obci
P. H. J., katastrálne územie P. na pozemkoch par. B.-P. Č.. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XX, XX, XX,

XX - XXX. V zmysle čl. III ods. 4 zmluvy, vlastníctvo zhotovenej veci prechádza na objednávateľa až
odovzdaním predmetu celého diela. Do dátumu odovzdania patrí celé dielo do vlastníctva zhotoviteľa,
v tomto prípade žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko ku dňu začatia dedičského konania
nebolo žalovaným dielo odovzdané, nemohol súdny komisár - notár zahrnúť majetkové právo k dieluvyplývajúcom zo zmluvy do majetkovej podstaty po poručiteľovi. V zmysle Občianskeho zákonníka je
predmetom dedičstva všetko, čo má majetkovú hodnotu a možno ju vyjadriť v peniazoch. K neprimerane
vysokej zmluvnej pokute žalovaný uviedol, že je bez právneho vzdelania a znenie zmluvy skopíroval v

súčinnosti s nebohým O.. P. z neznámeho webového portálu so zmluvnými podmienkami tak, ako znie
obsah zmluvy. Žalovaný za nekalú zmluvnú podmienku pokladá sankčný úrok v zmysle čl. VIII odsek 1
zmluvy, ktorý zaväzuje zhotoviteľa uhradiť objednávateľovi pokutu vo výške 0,05% z ceny diela za každý
deň omeškania, naproti tomu sankčný úrok pre omeškanie úhrady objednávateľa v zmysle čl. VIII odsek
1 predstavuje výšku 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Ako priemerná výška zmluvnej

pokuty je možné považovať zmluvnú pokutu pre zhotoviteľa vo výške 0,05% z ceny ešte nedokončeného
diela za každý deň omeškania. K dnešnému dňu žalovaný zrealizoval dielo už v celkovej výške 111.050
eur s DPH. Žalovaný na diele stále pracuje a napreduje v ňom. Dodal, že ako jeden z hlavných dôvodov
oneskoreniadokončeniadielaboloprepuknutiecelosvetovejpandémieCovid-19,ktorádokončeniediela
výrazne oddialila a sťažila mu podnikanie, čo sa prejavilo aj na jeho hospodárskych výsledkoch, od roku
2021 je neustále v strate.

11. Žalobkyňa vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.09.2024, zaslanom ako reakcia na odvolaciu
dupliku žalovaného, uviedla, že notár v dedičskom konaní prejednáva aktíva a pasíva dedičstva, nie
jednotlivé zmluvy a zmluvné záväzky Z pohľadu zmluvných záväzkov je dôležité, kto je právnym
nástupcom po poručiteľovi, a je ním ten, kto zdedil aktíva, resp. pasíva, ktorých sa dané zmluvy
týkajú. Právnym nástupcom vo veci práv a povinností zo zmluvy týkajúcej sa vyššie uvedených

nehnuteľností je osoba, ktorá je dedičom daných nehnuteľností po poručiteľovi. Za absurdné považuje
tvrdenie žalovaného, že znenie zmluvy stiahol z webového portálu a ustanovenie o zmluvnej pokute
je nekalou zmluvnou podmienkou. Uvedenú námietku považuje žalobkyňa za absurdnú. Žalovaný je
totiž podnikateľ s dlhoročnou praxou v stavebníctve a je zo zákona povinný postupovať s odbornou
starostlivosťouatoajvoveciriadnejprípravyzmluvy,ktoroustanovujeobsaharozsahsvojichzmluvných

záväzkov. Je preto neprijateľné, aby sa vyhováral na nedostatok právneho vzdelania a na nedostatky
zmluvy, ktorej znenie mal údajne stiahnuť z internetu. Bolo jeho povinnosťou a zodpovednosťou, aby
predložil objednávateľom, ktorí sú naopak spotrebitelia, a nemajú povinnosť postupovať s odbornou
starostlivosťou, zmluvu, ktorá obsahuje riadne nastavené práva a povinnosti, lehoty a pod., ktoré
je možné splniť a na ktoré sa zmluvné strany môžu spoľahnúť. Dovolávať sa nekalosti zmluvnej

podmienky patrí spotrebiteľovi, nie podnikateľovi, ktorý znenie zmluvy pripravil alebo si nechal pripraviť
s odbornou starostlivosťou. Naviac, nejde o žiadnu neférovú podmienku, ale o poskytnutie aspoň
čiastočnej satisfakcie za omeškanie, ktoré trvá už viac ako 31 mesiacov t.j. 2,5 roka.
12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho nosnými
dôvodmi a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Žalovaný v odvolaní primárne namietal nedostatok vecnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby
dôvodiac, že na ňu dedičským konaním po zosnulom manželovi O.. P. neprešlo majetkové právo na
žalobou uplatnenú zmluvnú pokutu, keď nepredložila ani žiadnu listinu preukazujúcu prevod práva na

zmluvnú pokutu zo Zmluvy o dielo uzatvorenej 08.06.2021.

14. Z obsahu zmluvy o dielo zo dňa 08.06.2021 vyplýva, že zmluvné strany si ako rozhodné právo určili
Obchodný zákonník (čl. IX ods. 1 zmluvy o dielo). Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 ods. 1
Obč. Zák.), na všetky právne vzťahy z tejto zmluvy, inak uzatvorenej podľa § 536 a nasl. Obch. Zák.,

sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, a to vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľ (v tomto prípade
na prospech žalobkyne ako objednávateľa/spotrebiteľa).

15.1 Zo Zmluvy o dielo zo dňa 08.06.2021 vyplýva, že túto uzatvoril žalovaný BESTLAND s.r.o. ako

zhotoviteľ diela na jednej strane a O. P., E. P. (manželia) a Q. D. ako objednávatelia na strane druhej.
Zhotoviteľ sa v zmluve zaviazal za dojednanú cenu vykonať pre objednávateľa dielo definované v čl. II
zmluvy a objednávateľ sa zaviazal dokončené dielo bez vád prevziať a za dielo zaplatiť zhotoviteľovi
dojednanú cenu podľa čl. VI tejto zmluvy (čl. I).

15.2 Podľa čl. II predmetom zmluvy o dielo je záväzok objednávateľa vykonať pre objednávateľa
inžinierske a stavebné práce, dodávku stavebného materiálu na objekte Inžinierske siete v lokalite „. H.
S. B. O.“. v obci P.Ľ. H. J., katastrálne územie P. na pozemkoch parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX,
XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XXX, XXX v rozsahu podľa projektu na výstavbu jednotlivýchinžinierskych sietí v tejto lokalite a záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie diela
podľa platobných podmienok dohodnutých v čl. VI tejto zmluvy o dielo.

15.3 Podľa čl. III sa zhotoviteľ zaväzuje na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo vykonať dielo
v zmysle čl. II tejto zmluvy: začiatok prác - deň podpisu tejto zmluvy 07.06.2021, ukončenie prác a
odovzdanie stavby 15.12.2021.

15.4 Podľa čl. VI ods. 2 Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie diela podľa

platobnýchpodmienokdohodnutýchvčl.VItejtozmluvyodielo.Cenazavykonaniedielaboladojednaná
na sumu 121.765 eur s DPH.

15.5 Podľa čl. VIII ods. 1 pri nedodržaní termínu realizácie dodávky a montáže diela zhotoviteľom (čl.
III bod 1 zmluvy), uhradí zhotoviteľ objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výše 0,05% z ceny diela za
každý deň omeškania. Podľa ods. 2 v prípade omeškania objednávateľa s finančnou úhradou faktúry

za vykonanie diela je objednávateľ povinný zhotoviteľovi zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,05% z
dlžnej sumy za každý deň omeškania.

16. Z LV č. XXXX, katastrálne územie P. H. J. vyplýva, že žalobkyňa je ku dňu rozhodnutia súdu
prvej inštancie výlučnou vlastníčkou pozemkov parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX,

XXX/XX, XXX/XX. Ide o pozemky, ktoré žalobkyňa nadobudla spolu so svojím manželom O. P. do
bezpodielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.3.2006, č. vkladu V 4982/2005;
ich výlučnou vlastníčkou sa stala na základe dedičskej dohody v dedičskom konaní po manželovi O. P.,
zomr. XX.XX.XXXX (viď uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 24D/129/2021-101, Dnot 89/2021,
čl. I, ods.1, 2 a čl. III bod 1).

17. Pokiaľ ide o žalovaným namietaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore, súd
prvej inštancie správne uzavrel, že žalobkyňa je právnou nástupkyňou po nebohom manželovi O.. P.
vo vzťahu k právam a povinnostiam vyplývajúcim z predmetnej Zmluvy o dielo zo dňa 08.06.2021.
Základným princípom dedenia je totiž univerzálna sukcesia, ktorej dôsledkom je, že dedičia vstupujú

do všetkých práv a povinností poručiteľa, okrem tých, ktoré zanikajú smrťou poručiteľa. Na dedičov
teda prechádzajú všetky práva a povinnosti majetkovej povahy (vrátane práv k cudzej veci) ale aj
záväzkové práva, ktoré ku dňu smrti poručiteľa patrili poručiteľovi (§ 460 Obč. Zák.). Dedenie je
vylúčené len pri takých majetkových a iných právach, ktoré smrťou poručiteľa zanikajú (ide napr. o právo
na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, základné práva a slobody, resp. majetkové práva

vyplývajúce z porušenia týchto práv, osobnostné práva, právo na nemajetkovú ujmu...). Je nepochybné,
že žalobkyňa sa na základe dedičskej dohody obsiahnutej v Uznesení Okresného súdu Bratislava III č.k.
24D/129/2021-101, Dnot 89/2021 stala výlučnou vlastníčkou pozemkov parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/
XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX k. ú. P., na ktorých prebieha investičná výstavba - výstavba inžinierskych
a stavebných prác (vodovod, plynovod, elektrické prípojky, verejné osvetlenie, vnútroareálové miestne

komunikácie), t.j. zazmluvnené dielo, ktoré bol povinný žalovaný zhotoviť a odovzdať objednávateľom do
15.12.2021.ZdôvoduuniverzálnejsukcesiežalobkyňanadobudlavšetkyprávaapovinnostizoZmluvyo
dielo zo dňa 08.06.2021 voči dodávateľovi po jej nebohom manželovi ako objednávateľovi (investorovi),
vrátane majetkového práva na uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu v požadovanej výške. Zmluvu o
dielo totiž uzatvorili ako manželia a pozemky, na ktorých sa dielo (výstavba inžinierskych sietí) realizuje,

patrili v tom čase do BSM. Platné dedičské rozhodnutie je plne postačujúcim titulom na preukázanie jej
aktívnej vecnej legitimácia uplatniť si voči žalovanému sankciu v zmysle č. VIII ods. 1 zmluvy.

17.1 Podľa § 544 ods. 1 Obč. Zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17.2. Podľa § 300 Obch. Zák., okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť
platiť zmluvnú pokutu.

17.3 Podľa § 301 Obch. Zák. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikne do doby súdnehorozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody,
ktorá vznikla neskôr je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani odvolacia argumentácia žalovaného týkajúca
sa neprimeranosti uplatnenej výšky zmluvnej pokuty. Zmluva o dielo bola výsledkom určitého
kontraktačného procesu, pričom ust. § 43 Obč. Zák. ukladá (obom) účastníkom zmluvy povinnosť dbať
na to, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Okolnosť, že návrh zmluvy (oferta) vypracoval žalovaný, by mohla byť relevantná napríklad z hľadiska

výkladu jednotlivých zmluvných dojednaní, alebo z hľadiska posudzovania, či vyvodzovania prípadného
nerovnovážneho postavenia zmluvných strán a to však výlučne z pohľadu žalobkyne ako spotrebiteľa
(ide o spotrebiteľskú zmluvu). Keďže oferta žalovaného (dodávateľa) bola objednávateľmi akceptovaná
a došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, obe zmluvné strany vzájomne dohodnuté práva a povinnosti
zaväzujú a platí primárne princíp "pacta sunt servanda" (zmluvy treba dodržiavať). V prejednávanom
prípade pri úvahe o rozsahu zníženia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty treba vychádzať z kritérií

vymedzenýchvustanovení§301Obch.Zák.Jevecouzmluvnýchstrán,čipovažujúzanutnézabezpečiť
splnenie svojich záväzkov zmluvnou pokutou, ako aj vecou vzájomnej dohody, o ktoré záväzky pôjde
a aká vysoká bude zmluvná pokuta. Záväzky pre niektoré zmluvné strany nevýznamné môžu iní
zmluvní partneri považovať za také dôležité, že sa dohodnú na ich zabezpečení zmluvnou pokutou
a rovnakým spôsobom môžu rôzne subjekty posudzovať aj rôznu výšku zmluvnej pokuty. Hľadisko

"vyváženosti zmluvy" z pohľadu spotrebiteľa má oporu v spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný ako
profesionál, naviac ako zmluvná strana, ktorá návrh zmluvy objednávateľom predkladala, si musela byť
pri uzatváraní Zmluvy vedomá, že zmluvná pokuta má sankčný, preventívny a uhradzovací charakter,
keďže uvedený inštitút slúži na zabezpečenie esenciálnej povinnosti predmetnej Zmluvy o dielo, a to
dodanie diela v dojednanej lehote. Dohodnutú výšku zmluvnej pokuty 0,05% denne (18,25% ročne) z

ceny diela vyhodnotil odvolací súd ako bežnú a všeobecne akceptovateľnú. Treba pre úplnosť dodať,
že cena diela bola zmluvnými stranami dojedná na sumu 121.765 eur (čl. VI ods. 1 zmluvy), a pokiaľ
si žalobkyňa pri vyčíslení zmluvnej pokuty vzala za základ len na ňu pripadajúcu zaplatenú časť ceny
diela v rozsahu 1 (t.j. 60.882,50 eur), postupovala vo vzťahu k objednávateľovi priaznivo. Odvolací súd
poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej boli akceptované v

rámci zmluvnej voľnosti neodporujúcej Obchodnému zákonníku aj úroky z omeškania vo výške 0,2 %
denne až 1 % denne (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obdo 21/2007, 1Obo 149/2006, 2Cdo
172/2007, 4Obo 261/1996, 3Obdo 3/1996). V rozhodnutí sp. zn. 1Obo 149/2006 bolo zdôraznené, že
výška úrokov z omeškania 0,5 % denne je akceptovateľná. Keďže konečná výška zmluvnej pokuty je
plne závislá od doby, po ktorú žalovaný nesplní povinnosť, na ktorú je povinný a ktorú sám zmluvne

prevzal, nemôže sa prihliadať len na konečné vyčíslenie samotnej zmluvnej pokuty, keďže predmetný
sankčný mechanizmus bol dojednaný formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku, a teda do
zaplatenia. V dôsledku dlhodobého omeškania s odovzdaním zakontrahovaného diela, logicky, celková
výška nároku žalobkyne úmerne rastie, avšak uvedený nárast je výslovne zapríčinený nesplnením si
základnej povinnosti žalovaného ako dodávateľa dodať dielo riadne a včas v zmysle zmluvy, keď dobu

plnenia sám navrhol. Zmluvne dojednaná a žalobkyňou uplatnená sankcia - zmluvná pokuta vo výške
vo výške 0,05 % denne je primeraná, dojednaná v rámci zmluvnej autonómie, a v súlade s poctivým
obchodným stykom a dobrými mravmi.

19. V rozsudku z 24.03.2006, sp. zn. 1ObdoV/93/2004 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov SR č. 1/2008 pod R 8/2008) najvyšší súd vyslovil, že použitie moderačného
práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu. Možnosť takéhoto
zásahu zákonná úprava predpokladá a upravuje. Zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 301
Obchodného zákonníka je postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste len v odôvodnených
prípadoch, ak sa výška zmluvnej pokuty javí ako neprimerane vysoká. Pri posudzovaní primeranosti

výšky zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V rozsudku
z 29.03.2007, sp. zn. 3Cdo/130/2006 (síce vo vzťahu k § 544 ods. 2 Obč. Zák.) najvyšší súd
skonštatoval, že určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody zmluvných strán.
Neznamená to, že v každom jednotlivom prípade môže byť dohodnutá pokuta v neobmedzenej výške.
Primeranosť zmluvnej pokuty je treba posúdiť s prihliadnutím k celkovým okolnostiam právneho úkonu,

jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval, ako i vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. V
rozsudku z 30.09.2008, sp. zn. 2Cdo/172/2007 (vo vzťahu k ust. § 544 a § 545 Obč. Zák.) najvyšší
súd skonštatoval, že z pohľadu primeranosti výšky zmluvnej pokuty je namieste hodnotiť inak zmluvnú
pokutudojednanúvoformepevnestanovenejčiastkyazmluvnúpokutudojednanúformouurčitejsadzbyza stanovenú časovú jednotku. Pevne stanovenú zmluvnú pokutu vo výške trojnásobku zabezpečenej
čiastky by bolo zrejme možné (pri súčasnom zohľadnení všetkých okolností daného prípadu), považovať
za neprimeranú právom, s ohľadom na pomer medzi hodnotou zabezpečenej pohľadávky a výškou

zmluvnej pokuty, ktorú by v takomto prípade bol dlžník povinný zaplatiť veriteľovi len za niekoľko dní
omeškania. Rovnaké kritérium však nemožno dobre použiť, ak dosiahne celková výška zmluvnej pokuty
trojnásobok zabezpečenej pohľadávky v dôsledku dlhodobého omeškania dlžníka; tu výška zmluvnej
pokutyplnezávisíoddoby,poktorúdlžníksvojouzmluvnoupokutouzabezpečenúpovinnosťneplní-čím
dlhšiajedobaomeškania,týmvyššiajezmluvnápokuta.Inakpovedané,neprimeranosťzmluvnejpokuty

nemožno usudzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným
navyšovaním o inak primeranú dennú sadzbu zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, lebo by vo
svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím by dlžník dlhšie neplnil, tým viac by bol zvýhodňovaný pri
posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty), čo by znamenalo spochybnenie funkcií,
ktoré má zmluvná pokuta plniť (funkcia preventívna, uhradzovania a sankčná). Odvolací súd v tomto
kontexte dáva do pozornosti aj Uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/11/2019, R 43/2019.

20. Sumarizujúc uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie je dôvod do výšky a spôsobu dojednanej
zmluvnej pokuty zasahovať ani v rámci moderačného práva. Zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne
nepovažoval za neprimerane vysokú s poukazom na skutočnosť, že ide o dohodnuté zabezpečenie
hlavného záväzku, na ktoré vzniká právo porušením povinnosti, ide o zmluvné dojednanie bežné v

obchodnoprávnych vzťahoch, upravené v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti, pričom žalovaný tým,
že nedodal dielo včas, porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy. Napriek
tomu, že nejde v danom prípade o zanedbateľný postih, nemožno bez ďalšieho konštatovať, že ide o
zmluvnú pokutu neprimerane vysokú. Kritériom posúdenia primeranosti nemôže byť len celková výška
uplatnenej zmluvnej pokuty k okamihu rozhodovania súdu, ak výška zmluvnej pokuty priamo závisela na

dobe trvania omeškania dlžníka so splnením povinnosti, ktorú dohoda o zmluvnej pokute zabezpečuje
(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. marca 2008, sp. zn. 4 Cdo 222/2006).

21. Vo vzťahu k reciprocite zmluvných pokút odvolací súd uvádza, že zákonnou podmienkou na
dojednanie, resp. uplatnenie zmluvnej pokuty nie je jej reciprocita vo vzťahu k druhej zmluvnej strane.

Ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť žalovaného ako dlžníka za porušenie povinnosti. Uvedené
kritérium je len jedno z mnohých, na ktoré súd pri uplatnení moderácie prihliada, pričom i splnenie
danej podmienky za prihliadnutia ostatných okolností, nemusí paušálne viesť k záveru o neprimeranosti
dohodnutej výšky zmluvnej pokuty. Preto ani táto námietka nemôže byť spôsobilá zmierniť výšku
zmluvnej pokuty. Odvolací súd poukazuje primárne na zmluvnú voľnosť strán v obchodných vzťahoch

pri zabezpečovaní svojich záväzkov, kedy i jednostrannosť zabezpečenia zmluvnej povinnosti nemá
vplyv na platnosť takéhoto dojednania. V opačnom prípade by platilo, že žiadnej strane zmluvného
vzťahu by nebolo možné priznať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade, keby nebola výslovne
zabezpečená jej reciprocita. Pre úplnosť treba dodať, že ani vznik škody nie je podmienkou pre úspešné
uplatnenie zmluvnej pokuty.

22. Nakoľko odvolacia argumentácia žalovaného nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť
rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP a plne procesne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.
2 CSP).
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).