Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2023

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 1T/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119010572
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Harabin

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2023:1119010572.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I samosudcom JUDr. Branislavom Harabinom, v trestnej veci vedenej proti

obžalovaným D. B. a V. X. stíhaným pre zločin poškodenie zdravia podľa § 162 ods. 1 písm. a), písm.
c), ods. 2 písm. a), písm. b), ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného
zákona a § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom
24. augusta 2023 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

D. B. a V. X. narodený XX. X. XXXX v F., trvale bytom V. XXX/XX, Q. U., okres X. narodená X. X.

XXXX v F., trvale bytom V. E. XXXX, okres F.

s a u z n á v a j ú v i n n ý m i, ž e

v bode 1/

obvinený D. B. od presne nezisteného času a dňa roku 2016 a obvinená V. X. od presne nezisteného

času a dňa v mesiaci október 2017 až do ich spoločného zadržania dňa 3. 7. 2018, v Bratislave
na Heydukovej ulici č. 14 v prevádzke zariadenia pre seniorov a zariadenia opatrovateľskej služby s
názvom Nezisková organizácia Iris, indikovali a podávali intravenózne, intramuskulárne, vo forme tabliet
a kvapiek osobám umiestneným v uvedenom zariadení lieky a liečivá Haloperidol, Apaurin, Zopiclon,
Kventiax,Citalec,Tramal,Novalgin,Hotemin,Guajacuran,Morfium,Tiapridal,Exelon,Mesocainaďalšie
lieky a liečivá, napriek tomu, že v zmysle zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona

č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní v znení neskorších predpisov a vyhlášok Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.
95/2018 Z. z. a č. 321/2005 Z. z., nemali predpísanú odbornú spôsobilosť na takéto úkony, pričom
neodbornou a nesprávnou indikáciou a podaním týchto liekov a liečiv mohlo dôjsť k bezprostrednému
ohrozeniu zdravia umiestnených osôb, prípadne privodiť predávkovanie, poddávkovanie, či spôsobiť
smrť, navyše sa jednalo o osoby vysokého veku, ktorým boli diagnostikované rôzne ochorenia, na
základektorýchnedokázalirozpoznaťnebezpečnosťkonaniaobvinených,avovyššieuvedenomobdobí

obvinení indikovali, či podali takýmto spôsobom lieky a liečivá, okrem iných, i poškodeným:

T. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa 22.03.2018, a to Tramadol, Tiapridal, Kventiax, Haloperidol,
Apaurin, pričom bezprostrednou príčinou jej smrti bolo srdcovo-pľúcne zlyhanie v dôsledku toxického
účinku Tramadolu, nájdeného vo vzorke moču v koncentrácii 5689 ng/g a vo vzorke krvi v koncentrácii
535,31 ng/g pri závažnom chorobnom poškodení srdcovo-cievneho systému a obličiek,

K. Š., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa 14.06.2017, a to Tramadol, pričom bezprostrednou
príčinou jej smrti bolo zlyhanie srdcovej činnosti pri závažnom ochorení kardiovaskulárneho systému(hypertenzia, srdcové zlyhávanie! s veľmi pravdepodobnou spoluúčasťou externej chemickej noxy
na smrti - Tramadolu, preukázaná prítomnosť Tramadolu sa na smrti poškodenej Š. mohla podieľať
vyvolanímcentrálnepodmienenéhoútlmu,čoviedlokuzhoršeniuzásobovaniatkanívokysličenoukrvou,

atýmvyššejpravdepodobnostizlyhaniesrdcovejčinnosti,upoškodenejŠ.bolzistenývpečeniTramadol
v koncentrácii 0,85 µg.g-1 '',v mozgu Tramadol v koncentrácii 1,64 µg.g-1, v obličkách Tramadol v
koncentrácii 2,60 µg.g-1, v slezine Tramadol v koncentrácii 3,58 µg.g-1,

G. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, a to Tramadol a Morfín, pričom bezprostrednou

príčinou smrti poškodeného Q. bola akútna kombinovaná otrava liečivami Tramadol a Morfín, ktoré boli
menovanému podané v nadmernom množstve, po jeho exhumácii dňa 16.01.2019 bol v krvnom sére
poškodeného Sántu nájdený Tramadol v letálnej (smrteľnej) koncentrácii 126,42 µg/ml a taktiež Morfín v
letálnej (smrteľnej) koncentrácii 62,92 µg/ml, navyše na ľavej lopatke mal nalepenú fentanylovú náplasť,

ďalej boli takto podávané poškodeným F. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX

- Kventiax, Haloperidol, Apaurin; J. L., nar. XX.XX.XXXX - Novalgin, Hotemin, Apaurin; T. F., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX - Novalgin, Guajacuran, Hotemin, Apaurin; Q. A., nar.
XX.XX.XXXX - bližšie nezistená injekcia; E. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX
- Haloperidol, Kventiax, Apaurin; F. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX - Tramal,
Guajacuran; Ľ. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX - Kventiax, Morfium; O. A., nar.

XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX - Kventiax; T. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX - Frontin, Apaurin, Kventiax, Zopiclon, Xanax; D. X., nar. XX.XX.XXXX- Kventiax; T. B.,
nar. XX.XX.XXXX - Kventiapin, Haloperidol; D.. J. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX
- injekčné Milgamma; A. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX - injekčné vitamín B,
F. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX - Stilnox, Frontin; P. V., nar. XX.XX.XXXX -

Kventiax, Tiapridal, navyše

poškodeným, ktorým bola dňa 03.07.2018 odobratá v priestoroch Neziskovej organizácie Iris krv, ktorá
bola podrobená znaleckému skúmaniu, pričom bolo zistené, že V. O., nar. XX.XX.XXXX, mala v krvi
tramadol (Tramal) v stopovej koncentrácii 4 ng/g; P. V., nar. XX.XX.XXXX, mal v krvi tramadol v stopovej

koncentrácii 35,6 ng/ml; F.. P. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, mal v krvi diazepam
v terapeutickej koncentrácii 251,19 ng/ml; F.Á. O., nar. XX.XX.XXXX, naftidrofuryl, nájdený v krvi v
toxikologický významnej koncentrácii 29 154 ng/g krvi, čo po teoretickom prepočte predstavuje 30 728
ng/ml krvi, ktorá viacnásobne presahovala terapeutickú hladinu 500 ng/ml plazmy; P.. Ľ. P.Á., nar.
XX.XX.XXXX - diazepamu (Apaurin) v stopovej koncentrácii 1 ng/g, pričom menovaní poškodení nemali

uvedené liečivá lekárom predpísané a napriek tomu im boli obvinenými podávané,

a obžalovaný D. B.

v bode 2/

od presne nezisteného času v roku 2016 až do svojho zadržania dňa 03.07.2018, prostredníctvom
portálu www.azet.sk , v komunikačnej miestnosti „Pokec“ z užívateľských účtov
„GRAMBLA40“ a „ORANÍ8“, ako aj prostredníctvom mobilného telefónu s tel. č. 0948 859 966 a v ňom
používaných aplikácii Whatsapp a Viber, kontaktoval osoby za účelom sexuálneho styku za finančnú

odplatu v sumách od 50,- do 150,- Eur, pričom následne takto v Bratislave na Heydukovej ulici č. 14
v priestoroch Neziskovej organizácie Iris vykonal po predchádzajúcej dohode nechránený orálny styk
s poškodenými:

V. O., nar. XX.XX.XXXX, v presne nezistenom čase v roku 2017, ktorého sa počas masáže opýtal, či ho

môže orálne uspokojovať, s čím pošk. O. súhlasil a následne sa takto stretli ešte dva až trikrát, pričom
raz sa takto stretli aj u obvineného v rodinnom dome na presne neustálenom mieste,

M. B., nar. XX.XX.XXXX, v presne nezistenom čase v roku 2018, pričom pošk. B. orálne uspokojoval
minimálne sedemkrát, z toho minimálne jedenkrát aj za účasti pošk. K. B., kedy na podnet pošk. B.

začal obvinený orálne uspokojovať oboch poškodených B. aj B., následne sa prestriedali tak, že obaja
poškodení orálne uspokojovali obvineného,L. U., nar. XX.XX.XXXX, v presne nezistenom čase v roku 2018, kedy ho obvinený začal uspokojovať
najskôr rukou, potom aj orálne a poškodený ejakuloval obvinenému do úst,

F. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, v presne nezistenom čase v roku 2018 ho obvinený orálne uspokojoval a
pošk. U. ejakuloval obvinenému do úst, pričom k takémuto stretnutiu došlo dvakrát,

F. K., nar. XX.XX.XXXX, v presne nezistenom čase v mesiaci máj resp. jún 2018 po tom, čo najskôr
spoločne masturbovali, pošk. K. orálne uspokojoval obvineného,

M. O., nar. XX.XX.XXXX, v presne nezistenom čase v roku 2018, mal pošk. O. nasadený prezervatív a
obvinený ho orálne uspokojoval, pričom k takémuto stretnutiu došlo tri až štyrikrát,

obž. D. B. napriek tomu, že bol dňa 17.03.2005 na Klinike infektológie a geografickej medicíny v Centre
pre liečbu HIV a AIDS UNB, Limbová 5, Bratislava, poučený o povinnosti informovať každého, s kým

bude mať sexuálny styk o tom, že má potvrdenú infekciu vírusom HIV, čo dosvedčil aj podpísaním
vyhlásenia dňa 26.09.2005, vyššie menovaným poškodeným túto dôležitú skutočnosť zatajil, čím ich
vydal do nebezpečenstva nákazy vírusom HIV,

t e d a

obžalovaní D. B. a V. X.Ú. v bode 1/

vykonávali napriek tomu, že nemali predpísanú odbornú spôsobilosť zdravotníckeho pracovníka alebo
iného odborného pracovníka v zdravotníctve, úkony zdravotnej starostlivosti a nesprávnou indikáciou

liekov, čo aj z nedbanlivosti bezprostredne ohrozili život iného, uskutočnili bez súhlasu iného liečebný
úkon a nesprávnu indikáciu liekov a takým úkonom ohrozili jeho zdravie, čin spáchali závažnejším
spôsobomkonania-podlhšíčasanaviacerýchosobách,činspáchalinachránenýchosobách-osobách
vyššieho veku a chorých osobách a činom spôsobili smrť,

a

obžalovaný D. B. v bode 2/

iného úmyselne vydal do nebezpečenstva nákazy vírusom ľudskej imunodeficiencie a čin spáchal

závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní D. B. a V. X. v bode 1/

zločin poškodenie zdravia podľa § 162 odsek 1 písmeno a), písmeno c), odsek 2 písmeno a), písmeno
b), odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona a § 139
odsek 1 písmeno e), písmeno f) Trestného zákona
a

obžalovaný D. B. v bode 2/

zločin ohrozovanie vírusom ľudskej imunodeficiencie podľa § 165 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú :

obžalovaný D. B.

Podľa § 165 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci.
mobilného telefónu značky Huawei, čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, PIN XXXX.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti
spočívajúcej v poskytovaní a vykonávaní úkonov a činností ošetrovateľskej, opatrovateľskej a inej
obdobnej starostlivosti, ako aj v poskytovaní akýchkoľvek iných úkonov zdravotnej starostlivosti či
liečebných úkonov, všetko vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 83 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona súd ukladá ochranné opatrenie zhabanie veci:

mobilného telefónu značky Huawei s popraskaným displejom.

Podľa § 83 odsek 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabanej veci stáva štát.

a

obžalovaná V. X.

Podľa § 162 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno d), písmeno j),
písmeno l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestne´ho za´kona za podmienok uvedených v § 49 odsek 1 pi´smeno a) Trestne
´ho za´kona su´d obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a za´roveň
jej uklada´ probačny´ dohľad nad jej spra´vani´m sa v sku´šobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestne´ho za´kona su´d obžalovanému určuje sku´šobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 4 pi´smeno k) Trestného za´kona súd uklada´ obžalovanej povinnosť zamestnať sa v
skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti spočívajúcej
v poskytovaní a vykonávaní úkonov a činností ošetrovateľskej, opatrovateľskej a inej obdobnej
starostlivosti, ako aj v poskytovaní akýchkoľvek iných úkonov zdravotnej starostlivosti či liečebných
úkonov, všetko vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodených:

- D. F., nar. XX. X. XXXX, X. Q. X. XX, Bratislava
- E. X., nar. X. XX. XXXX, H. XXXX/XX, Bratislava

- M. J., nar. X. X. XXXX, L. Q. XF, G. X, E. E. XTL, V. B.
- F. B., nar. XX. X. XXXX, K. XXXX/XX, Bratislava
- L. I., nar. X. X. XXXX, Š. XXXX/XX, Bratislava
- D. V., nar. XX. X. XXXX, T. XXX/X, Bratislava
- A. A., nar. XX. X. XXXX, J. XXXX/XX, Bratislava

- V. X., nar. XX. XX. XXXX, G. XXXX/XX, Bratislava
- J. Š., nar. XX. XX. XXXX, X. O. XXXXX/XX, Bratislava
- F. V., nar. XX. X. XXXX, E. Q.. XX, Q. XX XXX, Z.
- D. X., nar. XX. X. XXXX, X. XXXX/XX, Bratislava
- D.. P. V., nar. XX. X. XXXX, Č. XXXX/X, Bratislava

- E. Q., nar. XX. X. XXXX, Č. XXXX/X, Bratislava
- F.. F. R., nar. X. X. XXXX, G. XXX, H. E.

s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Nahlavnompojednávaní17.10.2019obžalovanáV..X.urobilavyhláseniepodľa§257odsek1písmeno
b/ Trestného poriadku, teda že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Krajskej

prokuratúry Bratislava z 1. 8. 2019, č. k. 1Kv 39/18/1100 - 148 a oľutovala ho. Súd následne postupoval
v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanej položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno
c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaná vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“.

Na hlavnom pojednávaní 18. 10. 2019 obžalovaný D.. B. urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno
a) Trestného poriadku, t. j. že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe v celom

rozsahu.

Na hlavnom pojednávaní 18. 10. 2019 v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po
súhlasnom vyjadrení prokurátora súd uznesením prijal vyhlásenie obžalovanej V.. X., ktorým uznala vinu
zospáchaniaskutku,ktorýjepredmetomobžalobyauznesenímpodľa§257odsek8Trestnéhoporiadku

vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, nevykoná, pričom
vykoná dokazovanie jej výsluchom vo vzťahu k trestnej činnosti kladenej za vinu spoluobžalovanému
D.. B. a dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov D.. F., L.. O., F.. Z., P.. Š., F.. P., P.. K., F..

A. a T.. Q., znalcov J.. A., X.. A., Z.. F., L.. F. a F.. B.. Ďalej súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí
svedkov (ku skutku v bode II.): V. O. čl. 2661-2703, M. B. čl. 2704-2748, L. U. čl. 2749-2789, F. Q. U. čl.
2790-2832, F. K. čl. 2833-2875, M. O. čl. 2876-2919, K. B. čl. 2920-2940, K. H. čl. 2943-2953, F. N. čl.
2954-2966, X. B. čl. 2990-2997 a (ku skutku v bode I.): T. F. čl. 343-357, JUDr. Ľ. P. čl. 380-395, J. L. čl.
396-410, Q. A. čl. 411-424, F.. E. X. čl. 425-444, J. Š. čl. 552-572, M. J. čl. 583-630, F. B. čl. 631-683, F.

V. čl. 779-801, L. I. čl. 802-823, D. X. čl. 824-845, D. V. čl. 869-892, P. V. čl. 893-915, A. A. čl. 916-937,
E. Q. čl. 961-982, V. X. čl. 983-1006, F. R. čl. 1007-1029, M. E. čl. 1156-1162, T. G. čl. 1163-1169, X. X.
čl. 1187-1192, F.. A. Š. čl. 1193-1199 a F.. I. I. čl. 1203-1209. Súd tiež prečítal znalecké posudky D..
Ľ. Z. X.. č. 32/2018 z č. l. 1396 - 1401, D.. T. A. X.. č. 44/2018 z č. l. 1519 - 1526 a č. 12/2019 z č. l.
1581 - 1588, J.. P. V. C.. č. 31/2018 č. l. 1707 - 1709, č. 33/2018 č .l .1716 - 1718, Ľ. Z. X.. č. 37/2018

č. l. 1785 - 1790, F.. Z. O. č. 22/2018 č. l. 1818 - 1822, 23/2018 č. l. 1823 - 1827, č. 25/2018 č. l. 1833 -
1837, D.. F. E. č. 8/2018 č. l. 1887 - 1902, č. 13/2018 č. l. 1906 - 1914, KEU PZ 2018/8553 č. l . 1846
- 1852 a č. l. 1867 - 1873 , č. posudku 2019/910 č. l. 1882 - 1883.

Ďalej súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov:

- zápisnica o ohliadke s fotodokumentáciou - exhumácia pošk. K.D. Š. zo dňa 03.08.2018 (č. l. 1478
- 1484),
- zápisnica o obhliadke a pitve mŕtvoly s fotodokumentáciou a správou z pitvy (pošk. K. Š.) zo dňa
03.08.2018 (č. l. 1527 - 1537),

-zápisnicaoohliadkesfotodokumentáciou-exhumáciapošk.G.Q.zodňa16.01.2019(č.l.1542-1548),
- zápisnica o obhliadke a pitve mŕtvoly s fotodokumentáciou a správou z pitvy (pošk. G. Q.) zo dňa
16.01.2019 (č. l. 1589 - 1598),
- rukou písaný záznam z knihy hlásenia ošetrovateľov (č. l. 1601),
- zápisnica o vykonaní domovej prehliadky na I. poschodí a V. poschodí budovy v Bratislava na

Heydukovej ulici č. 12 -14, ktoré má prenajaté Nezisková organizácia IRIS zo dňa 03.07.2018 s
fotodokumentáciou (č. l. 1988 - 2027),
- zápisnica o vydaní veci na základe, ktorej obv. D. B. dňa 03.07.2018 (č. l. 2028 - 2029),
- poskytnutie údajov Slovenskou lekárskou komorou zo dňa 20.03.2018 (č. l. 2031),
- poskytnutie údajov Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek zo dňa 19.03.2018 (č. l. 2033),

- zápisnica o prehliadke tela a iných obdobných úkonoch s obv. D. B. zo dňa 03.07.2018 s
fotodokumentáciou (č. l. 2041 - 2047),
- zápisnica o prehliadke tela a iných obdobných úkonoch - odber bukálneho výteru, daktyloskopických
odtlačkov s obv. D. B. zo dňa 03.07.2018 (č. l. 2048 - 2049),
- zápisnica o prehliadke tela a iných obdobných úkonoch s obv. V. X. zo dňa 03.07.2018 s

fotodokumentáciou (č. l. 2050 - 2053),- zápisnica o odbere bukálneho výteru, daktyloskopických odtlačkov s obv. V. X. zo dňa 03.07.2018 (č.
l. 2054 - 2055),
- zápisnice o prehliadke tela a iných obdobných úkonoch ku osobám umiestneným v zariadení Iris dňa

03.07.2018 s fotodokumentáciou (č. l. 2056 - 2155),
- prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky tel. č. 421 948 859 966 patriace obv. D. B. (č. l. 2160,
2162a, 2191),
- výpis z účtu pošk. Anne Viskupičovej zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. od 01.01.2017 do
28.02.2018 (č. l. 2215 - 2230) a od 01.03.2018 do 31.03.2018 (č. l. 2231 - 2233),

- informácia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. o preskripcii liekov a poskytnutí zdravotnej
starostlivosti F.. I. I. zo dňa 11.04.2018 (č. l. 2235 - 2346),
-výpiszúčtuobv.V.X.zospol.DÔVERAzdravotnápoisťovňa,a.s.zodňa18.09.2018(č.l.2353-2368),
- výpis z účtov - T. O., F. O., D.. J. F., F.. T. Q., F.. P. A. a K. Š. zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
a.s. zo dňa 12.11.2018 (č. l. 2370 - 2482),
- výpis z účtov - M. Z., P. V. a V. O. zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 19.11.2018 (č.

l. 2484 - 2524),
- výpis z účtu pošk. P.. Ľ. P. zo spol. DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. zo dňa 27.11.2018 (č. l. 2527),
- výpis z účtov - pošk. G. Q. a obv. D. B. zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 15.01.2019
(č. l. 2529 - 2570),
- Okresný úrad Bratislava - podklady k Neziskovej organizácii IRIS (č. l. 2587 - 2647),

- Oznámenie o ukončení činnosti Neziskovej organizácie IRIS zo dňa 03.07.2018 (č. l. 2648), podpísaná
riaditeľom L. O. a adresovaná Bratislavskému samosprávnemu kraju,
- z internetu stiahnutá menovka obž. D. B. - Hospic IBLV s.r.o. (č. l. 2649),
- záznam z pracovného stretnutia konaného dňa 14.02.2018 (č. l. 2651 - 2652), kde sa obž. B. prezentuje
ako lekár pred zamestnankyňami Bratislavského samosprávneho kraja,

- výpis z účtu obž. D. B. zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. zo dňa 18.07.2018 (č. l. 2348 - 2351
a 3066-3069),
- listinné podklady k liečbe obž. D. B. (č. l. 2998-3020),
- poskytnutie informácií z internetového portálu www.azet.sk zo dňa 18.10.2018 k
registračným údajom používateľa „ORAN18“ a „GRAMBLA40“ (č. l. 3028-3031),

- analýza dát zo zaistených mobilných telefónov s fotografiami jednotlivých komunikácií cez aplikácie
Whatsapp a Viber, taktiež prostredníctvom SMS (č. l. 3032-3063),
- rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To/94/2015 zo dňa 19.11.2015 (č. l . 3070-3077),
- evidencia telefónneho č. 0948 859 966 (č. l. 3080)
- odpisy registra trestov GP SR na obidvoch obžalovaných zo 14. 8. 2023 a

- výpis z lustrácie priestupkov (CESDAP) na obidvoch obžalovaných zo 14. 8. 2023.

Súd tiež prehral videozáznam poskytnutý spol. MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s.r.o. zo 4. 9. 2018 spolu
s prečítaním odpovede a úradného záznamu (č. l. 2039 - 2040).

Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 240 ods. 3 Tr. por. zamietol návrh obž. D. . B. na
vykonanie dokazovania výsluchom svedkov X.. T. X., F.. I. I. a F.. Ľ. Q., nakoľko spolu s obžalobou
mu bola doručená i výzva, kde bol upozornený na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
stranám boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť, pričom svedkovia, ktorých vypočutie
žiadal (najmä X.. T.B. X. a, F.. I. I.) mu boli známe už v čase doručenia predmetnej výzvy a ich vypočutie

vôbec nenavrhoval resp. neoznámil tieto návrhy na vykonanie dôkazov súdu bez meškania. Zároveň
obžalovaný nesprítomnil, že by z ich výpovedí mohli byť zistené okolnosti podstatné pre rozhodnutie
vo veci a súd vyhodnotil, že ostatné vykonané dokazovanie bolo dostatočné pri prijatie meritórneho
rozhodnutia. I výpoveď svedka F.. Ľ. Q. nepovažoval súd za dôležitú pre posúdenie veci, nakoľko z
jeho výpovede by mohli vyplynúť len okolnosti, ktoré už boli zistené zo skôr navrhnutých a vykonaných

dôkazov (najmä výsluch sv. F.. T. Q., ako i listinných dôkazov k zdravotnému stavu a liečbe obž. I.
Biharyho v súvislosti s jeho infekciou vírusom HIV).

Súd z takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
rozsudku.

***

K výroku o vine, právnej kvalifikácii a treste vo vzťahu k obž. V.. X.:Obž. V.. X. urobila vyššie citované vyhlásenie (o vine) a preto ju súd uznal vinnou na skutkovom a
právnom základe v zmysle obžaloby.

Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom
uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci odôvodňujú uložiť obžalovanej
maximálny trest odňatia slobody (3 roky) pri ktorom je možné zároveň podmienečne odložiť jeho výkon,

zasúčasnéhourčenianajprísnejšejskúšobnejdoby(5rokov),probačnéhodohľaduavovýrokuuvedenej
povinnosti, ako i trest zákazu činnosti špecifikovaný vo výroku rozsudku.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery.

V kontexte uvedeného súd vychádzal z trestnej sadzby upravenej v § 162 odsek 3 Tr. zák. (3 až 8
rokov), pričom pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v §
34 odsek 4 Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a

vzájomný pomer medzi nimi. U obžalovanej súd zistil tri poľahčujúce okolnosti (§ 36 písmeno d/ Tr. zák.
- obžalovaná spáchala trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých - 18 rokov; § 36 písmeno j/ Tr. zák.
- viedla pred spáchaním trestného činu riadny život - pred spáchaním skutku nebola nikdy odsúdená za
žiadny trestný čin a § 36 písmeno l/ Tr. zák. - priznala sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne
oľutovala) a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností u obžalovanej s

poukazom na § 38 ods. 3 Tr. zák. bolo nutné znížiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, ktorá
následne predstavovala rozpätie 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace. Ďalej bol súd povinný prihliadať najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil i to, že obžalovaná nemala v čase spáchania skutku
žiadny záznam v odpise registra trestov (aktuálne má jedno odsúdenie z 31. 10. 2019 Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 6T/61/2019, kde sa už zo zákona osvedčila z podmienečného trestu odňatia
slobody) a v evidencii CESDAP (Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov) má 1 postihnutie.

V kontexte načrtnutého, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (3 roky až 6 rokov a 4 mesiace) a so
zreteľom na výsledky dokazovania, najmä berúc na zreteľ priznanie a oľutovanie skutku obžalovanou
a s tým súvisiace i jej vyhlásenie o vine urobené na hlavnom pojednávaní, v kontexte jej ešte stále
mladého veku (aktuálne 23 rokov), už dlhší časový odstup od spáchania skutku (viac ako 5 rokov), ako
i skutočnosť, že aktuálne obžalovaná vedie riadny život a je zamestnaná (vo firme Sally varíme s.r.o. -

č. l. 3703), teda jej aktuálne osobné pomery evokujú, že sa snaží byť riadne fungujúcim a prospešným
členom spoločnosti, súd ustálil, že trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý jej podmienečne odložil
na skúšobnú dobu 5 rokov, pričom jej zároveň nariadil i probačný dohľad a povinnosť ako vyplýva
z výroku rozsudku, bude spravodlivý, primeraný a napĺňajúci účel trestu. Uložený trest súd zároveň
považuje za dostatočný i na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľky.

Pôsobenie na obžalovanú v dnešnom období nepodmienečným trestom (ak by bol ukladaný akýkoľvek
trest odňatia slobody prevyšujúci 3 roky) súd nepovažoval v kontexte spáchaného trestného činu
(nezľahčujúc jeho následky), jej účasti na ňom (ako mladá žena vo veku len 18 rokov, konajúca pod
vplyvom „nadriadeného“ - obž. I. Biharyho) a vyššie uvedených okolností za nevyhnutné pre naplnenie

účelu trestu.

Právenaopak,výkonnepodmienečnéhotrestuvčase,keďsajaví,žeobžalovaná,ktorýmástáleväčšinu
života pred sebou (akt. 23 rokov), sa poučila z trestnej činnosti, ktorej sa dopustila a aktuálne preukazuje,
že je schopná viesť riadny život, by mal skôr opačný efekt a mohol by ju „vytrhnúť“ z aktuálneho

bezúhonného spôsobu života s rizikom návratu (po prípadnom výkone trestu) k porušovaniu právnych
noriem, a to i na úrovni trestnej činnosti. Uvedené platí i z dôvodu veku obžalovanej, časový odstup
od posledného skutku (február 2019) a pre vyššie rozvedenú jej aktuálnu osobnú situáciu a preto jej
súd uložil trest vo výmere, kde je možný jeho podmienečný odklad, pričom pre jeho pravidelnú kontrolujej zároveň uložil aj probačný dohľad počas skúšobnej doby. Súd podmienečným odložením uloženého
trestu obžalovanej dáva možnosť preukázať, že bude schopná v spoločnosti i ďalej riadne fungovať a
byť pre ňu prospešná. Vplývanie na obžalovanú maximálnou skúšobnou dobou je rovnako dostatočné

pre zabezpečenie, aby sa v budúcnosti nedopúšťala žiadnej trestnej činnosti.

Súd dospel k záveru, že uložený podmienečný trest bude pre obžalovanú dostatočným mementom, aby
sa v budúcnosti vyvarovala akéhokoľvek obdobného alebo iného protiprávneho konania a bude ju viesť
k tomu, aby pokračovala v zaradení sa do spoločnosti a viedla riadny život, čo bude určite lepšie vedieť

zabezpečiť na slobode.

Účel trestu u obžalovanej, z hľadiska jeho preventívnej, výchovnej a sčasti aj represívnej funkcie možno
dosiahnuť aj trestom s podmienečným odkladom a maximálnou skúšobnou dobou tak, ako sú uvedené
vo výroku rozsudku, počas ktorej bude možné, aby obžalovaná skutočne preukázala, že priamy výkon
trestu odňatia slobody nie je potrebný a že sa napravila. Zo všetkých uvedených hľadísk súd uložený

trest považuje za dôvodný, adekvátny a spravodlivý a zabezpečujúci naplnenie účelu trestu aj v tom
smere, že bude mať dostatočný vplyv na nápravu obžalovanej, odradí ju od páchania akejkoľvek ďalšej
trestnej činnosti a zároveň ním bude dosiahnutá i ochrana spoločnosti.

***

Súd obžalovanej uložil i trest zákazu činnosti spočívajúci v poskytovaní a vykonávaní úkonov a činností
ošetrovateľskej, opatrovateľskej a inej obdobnej starostlivosti, ako aj v poskytovaní akýchkoľvek iných
úkonov zdravotnej starostlivosti či liečebných úkonov, všetko vo výmere 5 (päť) rokov, nakoľko jej
trestná činnosť spočívala práve vo výkone citovaných prác na ktoré nemala odbornú spôsobilosť a i

týmto trestom bude zabezpečené, aby sa akýmkoľvek obdobným aktivitám v oblasti ošetrovateľstva,
opatrovateľstvačizdravotníctvavbudúcnostivyhýbalaanedopustilasaprípadneďalšejtrestnejčinnosti.

K výroku o vine a právnej kvalifikácii vo vzťahu k obž. D.. B.

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, súd zistil a ustálil, že je nepochybné, že
obž. D.. B. sa skutkov pod bodmi 1/ a 2/ dopustil, ktorými spáchal zločin poškodenie zdravia podľa §
162 odsek 1 písmeno a), písmeno c), odsek 2 písmeno a), písmeno b), odsek 3 Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e), písmeno f)
Trestného zákona a zločin ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie podľa § 165 odsek 1, odsek

2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona.

***

Ku skutku 1/ k obž. D.. B.

Súd primárne konštatuje, že vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, ako je zhrnuté vyššie. Obž. D..
B. od začiatku stíhania spáchanie skutku popiera. Okrem iného vypovedal, že v zariadení IRIS bol na
pozícii manažéra, nebol ošetrovateľ ani opatrovateľ, tvrdil, že nikomu nič nedával a nemá vedomosť,
že by niekomu kázal pichnúť niečo nejakému pacientovi (klientovi). Uviedol, že veľa krát lieky do

zariadenia priniesol aj on. Infúzie a injekcie resp. lieky pichali či podávali pacientom vždy len odborní
pracovníci (lekár, RZP či zdravotná sestra), on ich nepichal. Poprel, že by niekedy on vykonával niektorú
z týchto činností a dodal, že nikdy nezavádzal ani kanylu. Zároveň však priznal, že nasáčkované resp.
naordinované lieky pacientom podával, svojvoľne však nie.

Nie je sporné a obžalovaný ani netvrdil (na hlavnom pojednávaní), že je lekár a že by mal odbornú
(medicínsku/zdravotnú/opatrovateľskú) spôsobilosť či vzdelanie na vykonávanie akýchkoľvek úkonov
zdravotnej starostlivosti resp., že by mohol sám indikovať a určovať pacientom aké lieky majú užívať.
Skutočnosť, že obž. I. Bihary nemal žiadne vzdelanie v citovanej oblasti, ako ani obdobnej plynie i z
listinných dôkazov (údaje Slovenskej lekárskej komory z 20. 3. 2018 č. l. 2031). Obžalovaný sa bránil,

že vystupoval len ako manažér a popieral, že by klientom zariadenia IRIS pichal akékoľvek lieky (infúzie,
injekcie), priznal, že mohol podať naordinované či nasáčkované lieky.Základná pointa konania obž. D.. B. napĺňajúceho skutkovú podstatu žalovaného zločinu v skutku
pod bodom 1/ spočívala v tom, že ako osoba de facto riadiaca a zabezpečujúca chod a prevádzku
zariadenia pre seniorov IRIS rozhodoval nielen o „technických“ záležitostiach zariadenia, ale určoval aj

aké liečivo resp. liek bude podaný konkrétnym pacientom a to i nad rámec či v rozpore s ich zdravotnou
dokumentáciou/indikáciou, teda úplne svojvoľne, pričom tak konal bez čo i len základnej odbornej
spôsobilostivoblastimedicíny/zdravotníctva,čímklientovzariadeniaohrozilnazdraví,poškodilimhoau
niektorých až s následkom smrti. Súd neuveril výpovedi obžalovaného, že v zariadení IRIS nevykonával
žiadneúkonyzdravotnejstarostlivosti(ženepodávalliekyčiinjekcieapodobne).Práveopakbolvkonaní

i preukázaný.

Potvrdzuje to výpoveď spoluobžalovanej V.. X., ktorá uviedla, že keď začala pracovať v zariadení IRIS
obž. D.. B. sa jej odprezentoval, ako sekundárny paliatívny doktor, psychológ, mal študovať aj onkológiu
a pôsobiť v Pezinku na psychiatrii, študovať mal i na zdravotníckej škole v Bratislave, k čomu jej ukázal
i výučný list, čo sa preukázalo ako zjavná lož. V zariadení IRIS počas svojho pôsobenia žiadneho

lekára nevidela, pričom lieky boli podávané výlučne na podnet obž. B.. Videla ho podávať lieky viacerým
pacientom (G., F., V., V., V., L., X. a väčšine pacientov). Kanylu zavádzal napr. p. V., na ostatných si
nespomenula.Ďalejvypovedala,žeobž.D..B.podávalpoškodenýmajlieky,ktorébraťnemali,čovedela
zo zdravotnej dokumentácie. Rozpis liekov robil obž. D.. B. o čom vedela, lebo tam bol podpísaný a
nemohol to robiť niekto iný. Obžalovaná uviedla, že na pokyn obž. D.. B. jeden krát podala pacientke G.

liečivo Apaurin. Tiež potvrdila, že bola pritom, ako dal obž. D.. B. príkaz jej kolegovi p. A. na podanie lieku
alebo injekcie p. F.. Pán A. podával lieky, injekcie a to podľa seba, rozpisu, dokumentácie a na rozkaz p.
B.. Všetky lieky boli v ošetrovni alebo boli brané z kancelárie obž. D.. B.. Obžalovaný zabezpečoval lieky
z lekárne, nevedela či s receptom alebo bez receptu. Boli to normálne certifikované lieky. Nespomenula
si či lieky zabezpečoval aj niekto iný okrem B.. Obžalovaná potvrdila, že ona vyhotovila nahrávku, kde

obž. D.. B. podáva injekcie, pričom sú na nej zaznamenané p. Q. a X. F.. Nespomenula si či išlo o injekciu
na upokojenie alebo od bolesti.

Predmetný kamerový záznam bol prehratý aj na hlavnom pojednávaní a potvrdzuje, že obž. zavádzal
injekcie resp. infúzie dvom konkrétnym pacientkam/osobám v zariadení IRIS, čo vyvracia tvrdenia

obžalovaného, že nikdy nikomu v zariadení IRIS nič nepichal (injekcie/lieky).

Obžalovaná tiež vypovedala, že lieky, ktoré podávali (ona a kolegovia) pacientom boli vopred pripravené
obž. D.. B. alebo na jeho podnet. On určil čo má byť ktorému pacientovi podané resp. osobne dal rozkaz
alebo lieky dopredu pripravil. Opakovane ho videla okrem iného aj pichať pacientom injekcie do svalov,

nasadzovať vývod z močového mechúra. Do rozpisov od lekára svojvoľne ordinoval iné lieky vrátane
injekcií a na jeho podnet alebo ním osobne boli pacientom podávané aj lieky, ktoré nemali v zdravotnej
dokumentácii/karte. Obž. D.. B. klientom zariadenia IRIS svojvoľne ordinoval viacero liekov, napr.
Kventinax, Frontin, lieky obsahujúce benzodiazepam - Xanax, Lexaurin, Neurol, Zopiclon, Haloperidol
kvapky aj injekčne, Tramal (injekčne), Tiapridal, Apaurin, Mrofium, Fentanyl a pod. morfínové nálepky

a injekcie, Ebrantil na zníženie tlaku, fentanylové náplaste. Ak boli pacienti nepokojní, obžalovaný im
bez akejkoľvek zdravotnej indikácie ordinoval lieky na upokojenie a spanie - Tramal na bolesť, Stilnox
na spánok, Apaurin na upokojenie či Haloperidol (injekčne). Citované lieky obžalovaný sám od seba
naordinoval napr. pacientom: G., F., B., V.H., O., U., D., P., O., Š. (krátko po naordinovaní Kventinaxu
zomrela), A. (obžalovaný sám podal injekčne Ebrantil aj Kventinax i keď tá predtým užila Tenziomín,

pričom následne začala vracať, išla s RZP a o tri dni zomrela), I., B., O., O. (obžalovaný jej sám určil
liečbu len z dôvodu behania po chodbe /trpela len demenciou/ a po troch dňoch liečby prestala jesť a
piť, ostala ležať a o tri dni zomrela), V., V., L. či X.. V deň úmrtia klientky Š., kedy sa obžalovaná pýtala
obž. D.. B. či má volať RZP, nakoľko pacientke je zle, obžalovaný odpovedal, aby jej pichli Tramal a dali
fentanylovú náplasť (obžalovaná to urobila a menovaná do rána zomrela).

Obžalovaná V.. X. jasne opísala ako prebiehala zdravotná starostlivosť a opatera o pacientov/klientov
zariadenia IRIS, že všetko riadil a dirigoval práve obž. D.. B., ktorý sa pred ňou prezentoval ako
lekár. Práve on úplne svojvoľne, bez vzdelania či odbornej zdatnosti určoval i nad rámec príslušných
zdravotných dokumentácií a diagnóz pacientov, aké lieky im majú byť podané (naviac), sám ich aj

aplikoval a to i injekčne. Obžalovaná vypovedala aj o opakovanej konzumácii alkoholu a drog v zariadení
IRIS.Svedok D.. F. (syn pacientky/klientky T.. F.) tiež vypovedal, že videl obž. D.. B. pichať matke injekciu proti
bolesti, kde pridal aj liek Neurol, ktorý nemala predpísaný (raz aj jemu podal infúziu, pričom svedkovi sa
následne horšil stav). Obžalovaný podľa svedka každý deň v ošetrovni pri otvorených dverách pridával

do infúznych roztokov rôzne liečivá (Novalgin, Guajacuran), hovoril, že pripravuje koktaily. Vypovedal aj
o požívaní alkoholu obžalovaným v zariadení IRIS.

Vina obžalovaného vyplýva aj z výpovede sv. L.. O. (riaditeľ zariadenia IRIS), ktorý uviedol, že obž.
D.. B. vystupoval ako lekár, povedal mu, že sa špecializuje na paliatívnu medicínu. Videl ho ako

pripravoval infúzie do ktorých pridával lieky. Pacientom pichal injekcie a lieky triedil do krabičiek. Urobil
si aj videozáznam ako obžalovaný pichol pani V. injekciu s Haloperidolom.

Svedkyňa F.. Z. rovnako potvrdila naznačené - svojvoľné podávanie liekov pacientom realizované
obžalovaným. V zariadení IRIS vykonávala väčšinou opatrovateľskú starostlivosť, podávanie
ordinovaných liekov či pichanie inzulínu. Pohovor do práce s ňou robil obž. D.. B., ktorý sa predstavil

ako doktor - psychológ (prezentoval sa tak pred všetkými). Obžalovaný klientom svojvoľne indikoval
liek Frontin (tabletky na upokojenie, paniku, depresie, úzkosť), ktorý dával všetkým pacientom, ktorí
boli nepokojní alebo viac rozprávali. Osobne ho videla zavádzať aj kanyly (2 - 3 x). Do infúzií dával
pacientomNovalgin,Mezocain,Guajacuran,MagnéziumčitabletyNeurol(niedoinfúzií),pričomzoznam
liekov pre pacientov sa nikde neviedol. Lieky, ktoré neboli pacientom predpísané chodil kupovať do

lekárne Dr. Max na Heydukovej ulici. Vypovedala, že počas jej pôsobenia zomrelo v zariadení veľa
ľudí. Obžalovaný pacientom svojvoľne ordinoval lieky a aj im škrtal predpísané lieky. V tejto súvislosti
sprítomnila niektorých pacientov - V., U., A., F., A..

Správanieobžalovanéhousvedčujúcimspôsobomopísalaajsv.P..Š.(odroku1982pôsobilaakosestra,

neskôrzačalarobiťopatrovateľku).Zhrnula,žeobž.D..B.prijímalpacientov,správalsaakolekár,nechal
sa tak oslovovať, nosil lekárske šaty, fonendoskop, počúval babičky, dával im lieky a infúzie a keď prišiel
nový pacient, tak hovoril, že si ho musí nastaviť (v zmysle liečby). Mal vlastnú knihu so zoznamom
liekov pre pacientov a pri príchode nového pacienta napísal niekedy do knihy iné lieky a iné dávkovanie.
Pacientke A. pichol injekčne Apaurin, pri čom mu svedkyňa asistovala. Menovanej nasadil Kventiax (dve

tablety trikrát denne), po ktorých bola utlmená a iba ležala na posteli. Dcéra ju chcela vziať preč, ale
obžalovaný to nechcel dovoliť, pričom po jej smrti lekári konštatovali, že jej stav sa zhoršil v dôsledku
zlej starostlivosti v zariadení IRIS. Pacientke E. O. obž. D.. B. nasadil Kventiax tabletky (1 trikrát denne),
ktoré ju pripútali na lôžko a neskôr jej dal do žily Apaurin a obž. V.. X. 20 kvapiek Haloperidolu (podľa
svedkyne smrtiaca dávka vzhľadom na váhu a stav pacientky v tom čase). Zároveň dodala, že pacientka

nemala ani jeden liek predpísaný, mala ich „určené“ len obž. D.. B.. Pacientovi T.. I. dal obžalovaný
Frontin, následne mu pichol Apaurin, neskôr Kventiax, Zopiclon, Xanax a ďalšie tri lieky, o ktorých sa
jeho ošetrujúci lekár vyjadril, že nie je možné ich kombinovať. Napriek tomu ich obžalovaný pacientovi
ďalej podával.

I svedok F.. A. vypovedal o praktikách obžalovaného D.. B., ktorý sa mu v zariadení IRIS, keď doň svedok
nastúpil (v novembri 2016) na pozíciu zdravotnej sestry, predstavil ako doktor paliatívnej medicíny.
Obžalovaný v zariadení všetko riadil a užíval v ňom i drogy. Po odchode sestry Š. ho D.. B. požiadal,
aby podával pacientom lieky podľa predpisu, pričom svedok nevedel, že ich nemali predpísané lekárom.
D.. B. pacientom sám pichal injekcie, podával infúzie a skúšal zavádzať kanylu (ak sa to nepodarilo

volal sestričku). Svedok vypovedal, že obžalovaný sa venoval najmä paliatívnym pacientom, ktorým
dával opiátové náplaste a fentanyl, neskôr svojvoľne podal, resp. pridal do liečby T.. B. - Kventiapin a
Haloperidol (aj 40 kvapiek, čo je veľká dávka), P.. V. - Kventiapin a Tiapridal, F.. X. - lieky na spanie,
Stilnox a Frontin, M. Fandlovej a T.. V. - Kventiapin, Haloperidol a Apaurin, Ľ.. D. - podkožné morfium,
T.. F. - infúzie proti bolesti, Ľ.. P. - Tiapridal. Svedok tiež opísal vzťah medzi obžalovanými tak, že D.. B.

bol pre V.. X. ako otec a plnila všetky jeho príkazy (napr. jej povedal, že keď pani nebude spať, pichni
jej Apaurin - obžalovaná ho dala pani V.).

Svedok P.. K. uviedol, že v zariadení lRIS pôsobil od júla 2017 do februára 2018 na pozícii sociálneho
pracovníka. Do zamestnania ho prijal D.. B. v podnapitom stave a predstavil sa ako doktor. Obžalovaný

tvrdil, že je doktor, hľadal diplom a že sa chystá zamestnať v nemocnici. Ďalej vypovedal, že D.. B.
osobne podával pacientom infúzie, za ktoré si pýtal odplatu vo výške 10,- Eur, ktorú na konci mesiaca
vyúčtoval rodinám pacientov. D.. B. podával infúzie osobne aj V.. X. a F.. A., ktorí v zariadení IRIS
pracovali. Iní zamestnanci mu povedali, že I. Bihary nastavoval pacientom liečbu.Aj svedkyňa F.. P.Á. usvedčuje obžalovaného. Uviedla, že do zariadenia IRIS nastúpila v januári 2017,
prijal ju D.. B., ktorý mal na sebe bielu alebo zelenú lekársku košeľu, okolo krku fonendoskop a ktorý

následne v zariadení všetko zabezpečoval a nechal sa oslovovať ako doktor. Ak sa mu nepodarilo
pichnúť injekciu, tak zavolal sestru a povedal jej, aby pacientovi injekciu pichla s tým, že ju poveruje
ako doktor. Počas svojho pôsobenia kontrolovala počet opiátov, raz sa po víkende stalo, že nejaké
chýbali, s čím dotazovala D.. B., ktorý sa priznal, že klientom cez víkend podával opiáty a zabudol to
poznačiť. Po víkendoch sa stávalo, že chýbali kvapky Haloperidol, morfínové injekcie, alebo pacientom

po víkende tiekli infúzie (resp. mali stopy vpichov po nich), pričom obžalovaný svedkyni potvrdil, že tieto
veci pacientom podával on (vtedy tam nebol iný zdravotnícky pracovník). Na vlastné oči videla, ako I.
Bihary pacientom pichal injekcie (najmä obéznej pani právničke, ktorá bola po výmene bedrového kĺbu)
a rovnako ho videla im indikovať lieky, keď mu povedali, že majú bolesti (napr. Algifen, Analgin, Novalgin
či Tramal).

Ďalší svedkovia (poškodení) svojimi výpoveďami usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku pod
bodom 1/. T.. F. (pacientka zariadenia IRIS) uviedla, že D.. B. jej osobne pichal injekcie a rozhodoval
o podaní liekov proti bolesti. P.. Ľ.. P. (pacientka zariadenia IRIS) udala, že D.. B. jej osobne trikrát
pichol do svalu na zadku injekciu proti bolesti a 2 - 3 krát pichal injekciu aj D.. X.. J.. L. (pacientka
zariadenia IRIS) uviedla, že obžalovaný jej osobne dvakrát pichol injekcie proti bolesti a rozhodoval o

tom, že jej bude podaná infúzia. Q.. A. (pacientka zariadenia IRIS) vypovedala, že D.. B. jej osobne
raz pichol injekciu proti bolesti. M.. J. (dcéra pacientky V.. O. umiestnenej v zariadení IRIS od februára
2017 do zatvorenia) uviedla, že obžalovaný sa pri prvom stretnutí predstavil ako psychiater, všetci v
zariadení ho oslovovali pán doktor a pri návštevách matky videla ako s fonendoskopom počúval ľudí a
pacientke X. povedal, že jej musí podať iné lieky. V.. X. (syn pacientky F.. X. umiestnenej v zariadení

IRIS od 14. decembra 2016 v celkovej dĺžke 14 mesiacov) vypovedal, že D.. B. sa mu predstavil ako
lekár psychiater, jeho matke dával infúzie spolu s V.. X.Ú., za ktoré mu svedok platil, videl pichať infúziu
aj obžalovaného osobne a raz ho videl ako napichuje matke kanylu. E.. X. (dcéra pacientky E.. O., ktorá
bola v zariadení IRIS umiestnená od 8. augusta 2017 až do úmrtia 26. septembra 2017) udala, že matka
bola stále na liekoch a utlmená, od svedkyne Š. sa dozvedela, že jej matke dal D.. B. injekciu a V.. X.

kvapky a následne zomrela. F.. I. I. (poskytovala v niektorých prípadoch poradenstvo zariadeniu IRIS,
resp. predpisovala niektorým pacientom lieky podľa podkladov z nemocnice), vypovedala, že pacientom
v zariadení IRIS nikdy nepredpisovala morfín, Exelon, Mesocain ani Apaurin. T.. G. (adoptívna dcéra P..
A.H., ktorá 12. októbra 2016 zomrela v zariadení IRIS) uviedla, že prijatie matky v IRISE riešila s D.. B.,
ktorý mal na sebe biely plášť, tváril sa a vystupoval ako doktor, vzal si do ruky röntgen matky oproti svetlu

a povedal, že jej bude musieť začať pichať morfium od bolesti, pričom matka bola v tom čase v poriadku,
ale od pobytu v IRISE sa jej stav zhoršoval, bola ospalá a obžalovaný jej povedal, že jej dávajú niečo
na upokojenie. X.. X. T. A.. Š. sprítomnili, že boli zamestnané v IRISE, kde obaja obžalovaní vykonávali
pacientom zdravotné úkony. M.. O. vypovedal, že D.. B. mu počas návštev na Heydukovej ulici č. 14
v Bratislave v zariadení pre starých a chorých ľudí hovoril, že je lekár, pichá a podáva pacientom lieky

na upokojenie, pričom jedenkrát bol svedkom toho, ako obžalovaný podal lieky nejakej babke s tým,
aby bola ticho a raz videl ako pacientovi (bývalému detskému lekárovi) pichol injekciu, ktorej sa bránil
a kričal nahlas, aby mu pomohli.

***

Ďalej súd dáva do pozornosti najmä výsledky znaleckého dokazovania. Zo znaleckých posudkov z
prehliadky tela a pitvy poškodenej T.. V. /znalci F.. J. A. (č. 58/2018), F.. P. Š. (28/2018) vrátane posudku
D.. Ľ. Z. z odvetvia toxikológie (č. 32/2018)/ vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodenej T..
V. bolo srdcovo - pľúcne zlyhanie v dôsledku toxického účinku tramadolu pri závažnom chorobnom

poškodení srdcovo - cievneho systému a obličiek. Toxikologicko - chemickým vyšetrením bola vo vzorke
krvi, ako aj vo vzorke moču poškodenej (odobratých pri pitve), zistená prítomnosť liečiva tramadol v
toxickej koncentrácii (vo vzorke moču bola zistená aj prítomnosť liečiva tiapridal), pričom poškodená
nemala v terapii predpísané (ordinované) užívanie lieku s účinnou látkou tramadol ani s účinnou látkou
tiapridal. Poškodenej bola podaná toxická dávka tramadolu a k jej smrti došlo niekoľko málo hodín

po podaní tramadolu. Smrti poškodenej bolo možné zabrániť poskytnutím včasnej odbornej pomoci a
starostlivosti, a to v čase, keď ešte nedošlo k terminálnemu zlyhaniu činnosti srdca a dýchania (srdcovo
- pľúcne zlyhania).Zo znaleckých posudkov z prehliadky tela a pitvy poškodenej K.. Š. /znalci F.. X. A. (č. 32/2018),
F.. Ľ. F. (č. 42/2018) vrátane posudku D.. T. A. z odvetvia toxikológie (č. 44/2018)/ plynie, že
bezprostrednou príčinou smrti poškodenej K.. Š. bolo zlyhanie srdcovej činnosti pri závažnom ochorení

kardiovaskulárneho systém (hypertenzia, srdcové zlyhávanie) s veľmi pravdepodobnou spoluúčasťou
externej chemickej noxy na smrti - tramadolu. Toxikologickým vyšetrením preukázaná prítomnosť
tramadolu sa na smrti poškodenej mohla podieľať vyvolaním centrálne podmieneného útlmu, čo
viedlo ku zhoršeniu zásobovania tkanív okysličenou krvou a tým vyššej pravdepodobnosti zlyhanie
srdcovej činnosti. Užívanie prípravku s obsahom liečiva tramadol súbežne s podávaním iných liekov

pôsobiacich na centrálny nervový systém je nutné vopred správne odborne nastaviť, nakoľko neriadené
podávanie, resp. užívanie týchto liekov môže viesť ich vzájomným potencujúcim efektom u osoby k
vzniku závažných komplikácii, či v krajnom prípade k smrti v súvislosti s útlmom centrálneho nervového
systému. Z dostupných podkladov je však zrejmé, že menovanej poškodenej žiadny liek s obsahom
tramadolu nebol od 1. 1. 2016 až do jej smrti 14. 6. 2017 predpísaný žiadnym lekárom. V náplasti
zaistenejpripitvebolazistenáprítomnosťfentanylu(vtelepoškodenejsaprítomnosťfentanylunezistila),

pričom je potrebné uviesť, že koncentrácia dosahovaná po podaní transdermálnej náplasti je nízka a
fentanyl sa z nej uvoľňuje pomaly, preto ešte nemusel dosiahnuť limit detekcie použitými metódami.
Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že kombinácia dvoch látok s centrálnym tlmivým účinkom, ako je
fentanyl a tramadol je nevhodná a nebezpečná a obe uvedené liečivá sú viazané na lekársky predpis.
V prípade ich kombinácie majú tlmivý účinok, ktorý sa vzájomne posilňuje a môže viesť až ku životu

nebezpečnému útlmu dýchania spojeného s rizikom úmrtia po niekoľkých hodinách od podania takejto
nevhodnej kombinácie liekov, pričom riziko poškodenia pacienta nevhodnou kombináciou liečiv je o to
väčšie, ak ich podáva osoba bez medicínskeho vzdelania a znalostí vzájomných interakcií liečiv.

Znalecké posudky z prehliadky tela a pitvy poškodeného G.. Q. /znalci F.. J. A. (č. 35/2019), F.. Ľ. F.

(č. 15/2019) vrátane posudku D.. T. A. z odvetvia toxikológie (12/2019)/ preukazujú že bezprostrednou
príčinou smrti poškodeného G.. Q. bola akútna kombinovaná otrava liečivom tramadol a morfín, ktoré
boli menovanému podané v nadmernom množstve v zariadení pre seniorov a zariadení opatrovateľskej
služby v Neziskovej organizácii IRIS na Heydukovej ulici č. 14 v Bratislave. Toxikologicko - chemickou
analýzou bola vo vzorke krvného séra dokázaná prítomnosť tramadolu (pôvodná forma) v koncentrácii

126 422 ng.ml-1, resp. 126,42 pg.ml-1 a prítomnosť morfínu (pôvodná forma) v koncentrácii 62 921
ng.ml-1, resp. 62,92 p.g.ml-1. Zistené koncentrácie morfínu a tramadolu zo vzoriek odobratých pri pitve
poškodeného predstavujú, podľa odborných literárnych údajov smrteľné koncentrácie. V prípade smrti
poškodeného išlo zo súdnolekárskeho hľadiska o násilnú kategóriu (druh) smrti - akútnu kombinovanú
otravu liečivami tramadol a morfín, pričom z dostupnej zdravotnej dokumentácie k poškodenému bolo

zistené, že nemal lekárom predpísané liečivá obsahujúce morfín a tramadol. V prípade poskytnutia
včasnej pomoci poškodenému spočívajúcej v zabezpečení základných životných funkcií organizmu,
najmä dýchania a krvného obehu, a následnom podaní špecifického antagonistu morfínu (liečivo
noxolon), by bola bývala nádej na záchranu života menovaného.

Ďalej súd sprítomňuje znalecký posudok znaleckého ústavu v odbore zdravotníctvo a farmácia -
forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o. (č. 99029/2019), ktorého predmetom bolo
vyhodnotenie toxikologických výsledkov krvi, ktorá bola poškodeným nachádzajúcim sa v zariadení
IRIS na Heydukovej 14 v Bratislave odobratá 3. 7. 2018 a tieto boli porovnávané s ich zdravotnou
dokumentáciou a predpísanými liekmi. Podľa citovaného posudku poškodení V. O. mala v krvi stopy

Tramadolu /Tramalu/, P. V. mal v krvi stopy Tramadolu, F.. P. A. mal v krvi stopy diazepamu, F. O. mala
v krvi stopy naftidrofurylu v toxikologický významnej koncentrácii presahujúcej terapeutickú hladinu a
P.. Ľ. P. mala v krvi stopy diazepamu /Auparinu/, pričom menovaní nemali uvedené liečivá predpísané
lekárom.

Súd poukazuje i na ďalšie znalecké posudky: J.. P. V. z odvetvia toxikológia č. 31/2018 (rozbor krvi P..
Ľ. P.), č. 33/2018 (rozbor krvi V. O.), D.. Ľ. Z. odvetvia toxikológia č. 37/2018 (rozbor krvi F. O.D.), F.. O.
z odvetvia toxikológia č. 22/2018 (rozbor krvi P. V.), č. 23/2018 (rozbor krvi P. A.) a č. 25/2018 (rozbor
krvi J. F.) preukazujúce, že menovaným boli podané i lieky mimo im riadne predpísaným.

Zo znaleckého posudku KEU, odbor prírodovedného skúmania č. 2018/8553 z 23. 8. 2018 (skúmanie
látok zaistených pri domovej prehliadke z 3. 7. 2018 v zariadení IRIS) vyplýva, že boli zaistené okrem
iného liečivá Haloperidol, Tiapridal, Frontin, Tramal a iné, pričom na jednotlivých zaistených veciach bola
taktiež zistená prítomnosť stôp kokaínu a metamfetamínu.Znalecký posudok KEU, odbor prírodovedného skúmania č. 2018/8553 z 19. 12. 2018 (skúmanie
zaistených vecí pri domovej prehliadke z 3. 7. 2018 v zariadení IRIS) hovorí, že na niektorých

zaistených veciach /ampulky s liečivami, biela karta, mramorová doska a iné/ bola dokázaná prítomnosť
biologického materiálu ľudského pôvodu (ľudskej DNA), ktorá je zhodná s porovnávacími vzorkami DNA
od obž. D.. B. a V.. X., ale aj od poškodeného K.. B..

Znalecký posudok KEU, odbor prírodovedného skúmania č. 2018/910 z 15. 2. 2019 (skúmanie stopy č.

2, teda silne znečistenej náplasti s modrým nápisom fentanyl 50 pg/h, ktorá bola zaistená pri exhumácii
z tela poškodeného G. Q.) potvrdil, že sa jedná o použitú náplasť lieku „Fentanyl ratiopharm 50 pg/h
transdermálna náplasť indikovaná na liečbu závažnej chronickej bolesti, ktorá si vyžaduje kontinentálne
podávanie opoidov.

***

Vo veci boli vypracované i posudky k osobe obžalovaného D.. B. dokresľujúce a sprítomňujúce dôvody
jeho správania. Zo znaleckého posudku z odvetvia zdravotníctva a farmácie (F.. L. F., č. 64/2018)
vyplýva, že obž. D.. B. netrpí závažnejšou duševnou chorobou majúcou vplyv na jeho ovládacie alebo
rozpoznávacie schopnosti v čase páchania skutkov. U vyšetrovaného bola diagnostikovaná závislosť

na anxiolytikách, ale boli u neho plne zachované rozpoznávacie schopnosti a forenzne nevýznamne
znížené ovládacie schopnosti.
Znalecký posudok z odboru psychológia (F.. F. B., č. 34/2018) hovorí, že pre osobnosť obž. D..
B. je typické extravertované zameranie v kombinácii s výraznejšou emocionálnou labilitou v rámci
dimenzie neuroticizmu, ktoré korešpondujú s cholerickým temperamentom. Pamäťové (mnestické)

funkcie obvineného sa nachádzajú v pásme výrazného podpriemeru (zapamätá si subnormné kvantum
pamäťového materiálu, ktoré si nedokáže udržať v pamäti a reprodukovať). Podľa názoru znalca
motivačné konanie obžalovaného korešponduje s jeho osobnostným profilom a vykazuje známky
mocenskýchazištnýchmotívovvzhodesjehoautoritatívnymiaegocentrickýmirysmi,preexponovanými
ašpiráciami, ktoré nekorešpondujú s jeho osobnostným formátom a súčasne absenciou dostatočných

racionálnych mechanizmov a primeranej schopnosti empatie či súcitu vo vzťahu k druhým ľuďom.
Obž. D.. B. má sklony skresľovať prežité udalosti a skúsenosti, čo je dané jednak jeho osobnostnými
charakteristikami so zvýšenou aktivitou nevedomých obranných mechanizmov, subnormnou úrovňou
jeho intelektových schopností a pamäťových funkcií, ale aj s vedomou snahou o vyhnutie sa
zodpovednosti za svoje protiprávne konanie zvaľovaním viny na druhých ľudí. U obžalovaného pri

hodnotení rizík spojených s možnosťou resocializácie, vzhľadom k spáchaniu zločinu, pre ktorý je
stíhaný, prevažujú z psychologického hľadiska negatívne prognostické faktory, ktoré poukazujú na
limitovanú kapacitu vyšetrovaného k resocializácii.

***

Výpovede obž. V.. X., poškodených, svedkov, znalecké posudky, listinné a vecné dôkazy sprítomnili
prehľad o spôsobe poskytovania zdravotnej starostlivosti v zariadení IRIS zo strany obž. D.. B., ktorý
napriek absencii vzdelania, potrebnej praxe, skúseností a odbornosti sa prezentoval ako lekár a riadil
zariadenie IRIS. V zariadení sám, bez schválenia príslušnej lekárskej autority a bez vedomosti klientov a

ich rodinných príslušníkov o tom, že na výkon takej činnosti nemá oprávnenie, vzdelanie ani kvalifikáciu
indikoval, predpisoval, podával alebo zavádzal osobne alebo prostredníctvom zamestnancov (zneužijúc
ich presvedčenie o tom, že je lekár, ako aj to, že je faktickým vedúcim zariadenia) rôzne liečivá a infúzie
bez toho, aby mal znalosť o ich priaznivých a nepriaznivých účinkoch. Následkom jeho konania došlo
minimálne u osôb T.. V., K.. Š. a G.. Q. k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu a následne i smrti a

u ďalších pacientov k ich neskorším úmrtiam, resp. k zhoršeniu ich zdravotného stavu oproti stavu v
čase prijatia.

Vychádzajúc z vyššie načrtnutého bolo v konaní preukázané, že ani jeden z obžalovaných nemal
oprávnenie vykonávať žiadne zdravotnícke či medicínskeho úkony. Svedkovia však potvrdili, že obž.

D.. B. aplikoval lieky takmer všetkým pacientom. Viacero osôb, napríklad aj deti pacientov videli
obžalovaného pichať injekcie či podávať iné lieky pacientom resp. klientom zariadenia IRIS. Lieky
vyberal práve obžalovaný D.. B. a podával aj lieky odlišné od tých, ktoré mali pacienti indikované ich
lekárom. Preukázaná bola aj príčinná súvislosť medzi podaním liekov, ktoré pacienti nemali dostať, aleobžalovaný im ich aplikoval resp. dal pokyn, aby im boli podané a poškodením zdravia týchto klientov.
Vyplýva to z vykonaného znaleckého dokazovania. V telách zosnulých bolo zistené, že im boli podávané
lieky obsahujúce tramadol, fentanyl či iné látky. Tiež bolo konštatované, že práve tie boli príčinou smrti

poškodených (obetí). Zároveň zo znaleckého dokazovania plynie, že ak by sa pacientom podala rýchla
prvá pomoc, mohli niektorí ešte žiť, čo len zvyšuje odsúdenia hodnosť konania obžalovaného. Súd
poukazuje i na závery znaleckého skúmania, kde je konštatovaná nebezpečná kombináciu tramadolu
a fentanylu. Ide o liečivá ktoré možno získať len na lekársky predpis a podávať ich môžu len odborne
zdatné osoby, čo obžalovaný nebol. Obžalovaný podával rôzne lieky takmer všetkým pacientom v

zariadení IRIS, ktoré nemali indikované lekárom (ale nájdené v ich krvi) a je zrejmé, že im ich aplikoval
(rozhodol o ich podaní) svojvoľne. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že v telách obetí T.. V., K..
Š. a G.. Q. boli identifikované látky tramal a morfín, ktoré nemali predpísané lekárom, spôsobili resp.
minimálneprispelikzhoršeniuichzdravotnéhostavuanásledneikichsmrti.Boliimpodanétoxickélátky.
U zomretého G.. Q. bola identifikovaná príčina smrti - vysoké množstvo Tramadolu. Viacerí svedkovia
vypovedali, že obžalovaný dával lieky resp. injekcie poškodeným, ako aj zosnulým, pichal im ich a to

lieky ako tramadol, fentanyl či iné, konkrétnym pacientom nepredpísané, navyše v rôznych/samovoľne
určených množstvách.

Jednými z najdôležitejších dôkazov sú preto i spomínané znalecké posudky znalcov - súdnych
lekárov, ktorí pri vykonaných pitvách až u troch poškodených osôb/obetí (T.. V., K.. Š. a G.. Q.) zistili

preukázateľný výrazný vplyv podaných liekov a liečiv na ich úmrtia. Vo všetkých troch prípadoch
sa jednalo o tramal a v jednom prípade (pošk. G.. Q.) dokonca o jeho kombináciou s morfínom.
Veľmi podstatnými sú aj znalecké posudky znalcov toxikológov, ktorí vyšetrovali odobratú krv osobám
umiestneným v zariadení IRIS v čase policajných úkonov v zariadení z 3. 7. 2018. Tieto posudky vytvorili
podkladprekomplexnýznaleckýposudokznaleckejorganizácieforensic.sk,ktoráskúmalalátkynájdené

v krvi jednotlivých osôb a tieto porovnávala s ich zdravotnou dokumentáciou. Pri minimálne štyroch
poškodených (V.. O., P.. V., F.. P.. A. a F.. O.) dospel citovaný znalecký ústav k záveru, že im boli
preukázateľne podávané lieky a liečivá, ktoré nemali lekárom predpísané a jednalo sa o medikamenty
vydávané na lekársky predpis (tramal, diazepam a naftidrofuryl).

V konaní bolo preukázané že nikto iný okrem obžalovaného D.. B. citované lieky pacientom resp.
klientom nepodával. Žiaden svedok nevypovedal o nikom inom, len o D.. B.. Všetci potvrdili, že lieky
aplikoval sám obžalovaný D.. B. alebo na to dával priamy pokyn. Poškodenej K.. Š. možno pichol
liek aj niekto iný, ale pokyn na taký úkon zadal obžalovaný. Vyplýva to i zo skutočnosti, že práve
obžalovaný bežne dával pokyny podriadeným, on bol reálnym riadiacim pracovníkom v zariadení

a to aj v otázke zdravotnej starostlivosti. Nikto iný nemal rozhodovacie právomoci a iné okolnosti
ani neboli sprítomnené. Z komplexného vyhodnotenia vykonaného dokazovania (výpovedí viacerých
zamestnancov /aj spoluobžalovanej/ či rodinných príslušníkov klientov, znaleckého dokazovania, ako i
mnohých listín) je zrejmé, že všetko riadil obžalovaný a práve on podával resp. adresoval pokyny komu,
aký liek a v akom množstve bude podaný a to bez akéhokoľvek zdravotníckeho vzdelania či odbornosti.

Predmetnými výpoveďami bolo preukázané, že obžalovaný D.. B.y sa v zariadení IRIS venoval aj
zdravotníckym činnostiam a úkonom, pričom k tomu nemal žiadnu odbornú spôsobilosť (čo je nesporné
a potvrdzuje to i obžalovaný) i keď v čase skutku o sebe prezentoval opak. Lieky pacientom/klientom
podával a to aj intravenózne. Dával im aj lieky, ktoré indikované vôbec nemali a sám svojvoľne určoval

aké liečivá (naviac oproti predpísaným), komu a v akom množstve naordinuje. Týmto konaním aj
obžalovaného D.. B.o (spolu s obž. V.. X., ktorá však bola skôr riadená resp. inštruovaná práve D.. B. a
konala i pod jeho vplyvom) evidentne došlo k poškodeniu zdraviu klientov zariadenia IRIS (uvedených v
skutkovej vete) a u niektorých dokonca až k smrti, ako vyplýva z vypracovaných znaleckých posudkov
a výsluchov znalcov.

Závažnosť konania obžalovaného v plnom rozsahu deklaruje aj to, že počas svojej činnosti v zariadení
požíval alkoholické nápoje alebo aj omamné a psychotropné látky (podľa výpovedí niektorých svedkov
bol obž. D.. B. často pod vplyvom návykových látok). Rovnako významná je i okolnosť, že obž. D.. B.
vykonával na pacientoch (klientoch) zariadenia IRIS úkony zdravotnej starostlivosti (vrátane aplikovania

liečiv injekčnou formou a zavádzania kanýl, pri ktorých sa vyžaduje sterilita a pri ktorých môže dôjsť k
prenosu biologického materiálu a chorôb) napriek tomu, že mal preukázateľne vedomosť o tom, že je
nakazený vírusom HIV.Obrana obžalovaného, že malo ísť o určité spiknutie proti nemu, za ktorým mali stáť vybraní
zamestnanci, neobstojí a je vyvrátená výpoveďami mnohých svedkov a i poškodených, ktorí zhodne
sprítomnili, ako obžalovaný viedol zariadenie IRIS a najmä, ako svojvoľne podával pacientom lieky resp.

im ich naliekoval (naordinoval bez predpisu) a to bez odbornej starostlivosti. Ak deklaroval dobrý úmysel
pomôcť starým ľuďom v bolestiach a podobne, tak ten určite nie je možné prejavovať a dosahovať
svojvoľným podávaním liekov.

Účasť obžalovaného D.. B. na skutku 1/ bola evidentne dominantná, on bol iniciátorom resp. spúšťačom

a hlavou celého konania kladeného obom obžalovaným za vinu. I preto súd u neho pristúpil k prísnejším
trestu (okrem kontextu, že mu bol ukladaný trest úhrnný a spáchal aj ďalší trestný čin s prísnejšou
sadzbu).

S námietkou obhajoby ohľadne právnej kvalifikácie skutku pod bodom 1/, že mal byť kvalifikovaný ako
pokračovacítrestnýčinsasúdnestotožnil.Podľasúduvprípadeobž.D..B.(tedaaniuobž.V..X.)nešloo

individuálne čiastkové útoky, ktoré by tvorili pokračovací trestný čin resp. kvázi samostatné skutky, ktoré
by obžalovaný cielenie smeroval proti konkrétnym pacientom a napríklad len tým (vybraným) by podával
svojvoľne lieky, teda lieky neindikované. Išlo o systematické dlhodobé konanie voči všetkým pacientom
resp. klientom zariadenia IRIS, ktorých obžalovaný nerozlišoval (lieky podával resp. ich určoval pre
všetkých), kde pri niektorých nanešťastie nastali aj poškodenia zdravia a u niektorých až smrť.

Obžalovanému D.. B. nebol preukázaný jednotiaci zámer (predpoklad pokračovacieho trestného činu)
spáchať uvedený trestný čin proti určitým konkrétnym poškodeným resp. obetiam ako hmotným
predmetomútoku.Skutokjenutnéhodnotiťkomplexne,kedyzostranyobžalovanýchišlooneoprávnené
podávanie liekov nešpecifikovanému okruhu ľudí, „de facto“ všetkým pacientom/klientom, bez úmyslu

poškodiť nejakému konkrétnemu, kedy by sa dalo hovoriť o jednotiacom zámere ku konkrétnym
poškodeným a najmä už aj úmysle týmto konkrétnym poškodeným ublížiť na zdraví či spôsobiť im smrť.
Citované však preukázané nebolo.

Naznačeným konaním obž. D.. B. jednoznačne naplnil skutkovú podstatu zločinu poškodenia zdravia

podľa § 162 odsek 1 písmeno a), písmeno c), odsek 2 písmeno a), písmeno b), odsek 3 Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e),
písmeno f) Trestného zákona. Súd vyhodnotil, že obžalovaný konal v tzv. vedomej nedbanlivosti (nebolo
preukázané, že by poškodeným/obetiam chcel úmyselne ublížiť či nebodaj ich usmrtiť), ale nepochybne
musel vedieť, že keď nemá žiadnu zdravotnícku odbornosť, tak práve svojvoľným podávaním liekov, v

rôznych množstvách a navyše mimo liečiv indikovaných lekárom môže ohroziť život a zdravie iných osôb
(ktoré následky i skutočne žiaľ nastali), pričom deklarujúc dobrý úmysel, že pacientom chce pomôcť od
bolesti či iných ťažkostí, sa však bez primeraných dôvodov spoliehal, že uvedené následky nespôsobí.

***

Ku skutku 2/ k obž. D.. B.

Svedkovia - poškodení V.. O., M.. B., L.. U., F.. Q. U., F.. K., M.. O. a K. B. v podstate v zhode uviedli, že
sa s obž. D.. B. dohodli na stretnutí prostredníctvom internetového portálu „Pokec“. Stretli sa jedenkrát

(L.. U.) alebo i opakovane v kancelárii obžalovaného na Heydukovej ulici č. 14 v Bratislave - v zariadení
IRIS, kde ich obžalovaný navádzal na sexuálne praktiky za prísľub finančnej odmeny (po styku im
vyplatil odmenu v rozsahu 50 až 150 Eur). Počas týchto osobných kontaktov dochádzalo k orálnemu
uspokojovaniu poškodených obžalovaným D.. B. a to bez použitia ochrannej pomôcky - kondómu
(niekedy vzájomne, len pošk. M.. B. vždy používal kondóm). Obžalovaný sa svedkom predstavoval ako

lekár, resp. primár starajúci sa o starých pacientov (čím pôsobil presvedčivo v otázke jeho dobrého
zdravotného stavu), deklaroval, že je zdravý a žiadneho z poškodených neinformoval o jeho potvrdenej
a jemu známej diagnóze - HIV pozitívna osoba. Poškodení vypovedali, že v opačnom prípade (pri
vedomosti o jeho zdravotnom stave) by určite so žiadnou formou sexuálnej praktiky nesúhlasili, pričom
zdôraznili, že motívom ich konania bolo získanie finančnej odmeny. Poškodení potvrdili, že obžalovaný

v čase týchto aktivít používal konto na Pokeci (Azet.sk) pod rôznymi nickmi (prezývkami) a telefónne
číslo XXXX XXX XXX, prostredníctvom ktorého s ním komunikovali. Poškodení M.. B., F.. K., M.. O. a
K.. B. sprítomnili, že im obžalovaný ponúkol a následne dal k dispozícii návykové látky (kokaín, pervitín),
ktoré aj užili (okrem M.. O.).Poškodený F.. K. nad rámec dodal, že po stretnutí s obž. D.. B. bol spolu s frajerkou na testoch na HIV,
ktoré boli pozitívne. Nevedel však uviesť od koho sa nakazil, keďže predtým nemal žiadne príznaky a

pred stretnutím s obžalovaným mal asi trikrát orálny sex s iným mužom. Análny sex s mužom nemal
nikdy.

Svedok X.. N. vypovedal, že k obžalovanému chodil do zariadenia na Heydukovej - IRIS na masáže, a
to až do roku 2018. Obž. D.. B. ho vždy ponúkal kokaínom a raz sa ho začal dotýkať počas masáže na

intímnych miestach a následne mu začal bozkávať penis, ale nepovedal mu, že je HIV pozitívny, lebo
inak by mu svedok nedovolil sa ho dotýkať.

Svedok F.. T. Q. sprítomnil, že obž. D.. B. bol jeho pacient na klinike infektológie Univerzitnej nemocnice
v Bratislave. Potvrdil, že je HIV pozitívny pacient, popísal priebeh jeho liečby, riziko možnosti nakazenia
iných osôb zo strany obžalovaného a dátumy jednotlivých kontrol.

Z listinných dôkazov súd dáva do pozornosti najmä podklady k liečbe obžalovaného (č. l. 2998 - 3020),
ktorých súčasťou je i vyhlásenie z 26. 9. 2005, v ktorom bol menovaný poučený ako sa má správať
z dôvodu, že je nositeľom vírusu HIV resp. AIDS, pričom predmetné vyhlásenie obžalovaný riadne
podpísal, zaviazal sa, že nebude viesť promiskuitný život, bude informovať svojich sexuálnych partnerov

o svojom zdravotnom stave a pri pohlavnom styku bude používať mechanickú ochranu (prezervatív).
Analýzou poskytnutých informácii z internetového portálu www.Azet.sk z 18. 10.
2018 k registračným údajom používateľa „H. X“ a „U.“, bolo zistené, že obž. D.. B. používal vyššie
uvedené užívateľské účty na portály www.pokec.sk , kde sa predstavoval ako
lekár s priestorom na Heydukovej 14 v Bratislave, užívateľom po nadviazaní kontaktu zaslal svoje tel. č.

XXXX XXX XXX a vyzval na komunikáciu prostredníctvom aplikácie whatsapp (príspevky obžalovaného
sa týkali dohadovania sexuálnych stretnutí). Tiež bolo preukázané, že telefónne č. XXXX XXX XXX bolo
evidované a vedené na Neziskovú organizáciu so sídlom na Heydukovej 14 v Bratislave a bolo užívané
práve obž. I. B..

***

V konaní bolo preukázané a v zásade ani nebolo obžalovaným rozporované, že prostredníctvom
mobilného telefónu, cez portál AZET.sk („Pokec“) kontaktoval mladé osoby mužského pohlavia
za účelom stretnutia, pri ktorom dochádzalo vo väčšine prípadov k ich orálnemu uspokojovaniu

obžalovaným (niekedy aj obžalovaného poškodenými) za dohodnutú finančnú odplatu. Obž. D.. B.
predmetné stretnutia a činnosti vykonával s niektorými poškodenými i opakovane a to aj napriek svojej
nespochybniteľnej vedomosti, že je nakazený vírusom HIV. O tejto skutočnosti poškodených nikdy
neinformoval, hoci takú povinnosť mal a bol informovaný o tom, že svojich sexuálnych partnerov má
o svojej diagnóze oboznámiť. Všetci poškodení priznali, že s obžalovaným by nemali žiadny kontakt

(styk), pokiaľ by poznali jeho zdravotný stav (že je HIV pozitívny).

Svedok F.. T.. Q., infektológ liečiaci obž. D.. B. vysvetlil jeho zdravotný stav, ako aj možnosť prenosu
vírusu HIV na iné osoby. Skonštatoval, že hrozba prenosu vírusu HIV obžalovaným D.. B. na inú osobu
pri orálnom styku je v súčasnosti minimálna až žiadna. Nemohol ju však vylúčiť, pretože predmetný

vírus môže kedykoľvek zmutovať a stať sa prenosným. Svedok potvrdil, že obžalovaný sa liečil, bol
pravidelne sledovaný a chodieval na kontroly, počas ktorých je zisťovaná hladina vírusu HIV v jeho tele.
Predmetnú hladinu je však možné určiť iba ku konkrétnemu dátumu prehliadky, kedy mu bola odobratá
krv a z lekárskeho hľadiska nie je možné vylúčiť, že medzi jednotlivými prehliadkami mohlo dôjsť k
takému zhoršeniu zdravotného stavu stav, ktorý by mal za následok jeho opätovnú infekčnosť. Svedok

nevylúčil zmenu hladiny vírusu HIV aj v priebehu niekoľkých mesiacov u obž. B. a rovnako nevylúčil ani
vplyv návykových látok na sledovanú hladinu vírusu, a to najmä v prípade poškodenia pečene nakazenej
osoby.

Obžalovaný v období rokov 2016 až júl 2018 absolvoval kontroly 29. 4. 2016, 28. 3. 2017 (rozdiel 11

mesiacov) a potom 31. 5. 2018 (rozdiel 14 mesiacov). Išlo teda o dohľad nad jeho zdravotným stavom
v horizonte cca. 1 krát ročne, pričom kedykoľvek medzi kontrolami sa jeho relatívne ustálený zdravotný
stav mohol zhoršiť a tým zvýšiť jeho infekčnosť. Citované platí o to viac v kontexte jeho správania /skutok
2/ z ktorého je zrejmé, že má sklony k bujarému (viacerí svedkovia vypovedali napr. i o častej konzumáciidrog obžalovaným) a promiskuitnému spôsobu života (pričom sa zaviazal, že taký viesť nebude), kedy
navyše pri sexuálnych kontaktoch s inými mužmi (ktoré sú preukázané) nepoužíval žiadne ochranné
pomôcky (kondóm), o ktorej povinnosti bol pri svojej diagnóze informovaný a bol povinný ju dodržiavať.

Napriek tomu, pri žiadnom sexuálnom styku s poškodenými (spolu s min. 7 osobami v období rokov 2017
až júl 2018) obž. D.. B. ochrannú pomôcku - kondóm nepoužil a je skôr pravdepodobné, že obdobne
konal i s prípadnými inými/ďalšími sexuálnymi partnermi v predmetnom období, ktoré okolnosti mohli
mať tiež vplyv na infekčnosť obžalovaného (zvýšenie).

Súd dáva do pozornosti i fakt, že zo strany obžalovaného nešlo o jednorazové konanie (jeden sexuálny
styk bez príslušnej ochrannej pomôcky) a zároveň nešlo ani o kontakt len s jedným (napr. pravidelným
či stálym) partnerom/kou, ale obžalovaný si cez internetový portál náhodne vybral (nalákal na finančnú
odmenu) viacero stále veľmi mladých mužov, ktorých vydal do nebezpečenstva nákazy vírusom HIV, čo
len zvyšuje nebezpečnosť jeho konania.

Pred súdom teda bolo preukázané, že obžalovaný vedome a úmyselne vydal iné osoby (viacero osôb)
do nebezpečenstva nákazy vírusom HIV. Predmetná hrozba nákazou vírusom HIV bola zo strany
obžalovaného s poukazom na jeho liečiaci proces síce menej pravdepodobná, avšak z medicínskeho
pohľadu nie vylúčená, teda stále reálna a prítomná a obžalovaný o nej objektívne vedel.

Obhajobu obžalovaného, že dosiahol tzv. remisiu, kedy sa už vírus viac v jeho tele nereplikoval a prestal
sa rozmnožovať, čo znamená, že jeho infekčnosť je takmer nulová, súd neuznal ako dôvodnú resp.
vyvracajúcu naplnenie skutkovej podstaty zločinu pod skutkom 2/.

Súd sprítomňuje, že trestný čin podľa § 165 Trestného zákona (ohrozovanie vírusom ľudskej

imunodeficiencie) je tzv. „ohrozovací“ trestný čin. Pre naplnenie skutkovej podstaty a jeho dokonanie sa
nevyžaduje spôsobenie následku v podobe preukázania skutočného prenosu vírusu z osoby obvinenej
na poškodenú, ale stačí čo i len možnosť (aj veľmi nízka) vzniku následku (ohrozenie /vydanie do
nebezpečenstva/ vo forme poruchy na zdraví), teda ohrozenie inej osoby možným nakazením vírusom
(tu HIV), k čomu v predmetnej veci zo strany obžalovaného bezpochyby a preukázateľne došlo, nakoľko

obžalovaný poškodených nakaziť mohol. I samotná obhajoba poukázala na výpoveď sv. MUDr. A.
Shunnara, ktorý síce uviedol, že vo svojej doterajšej praxi nezažil, že by došlo k nakazeniu poškodeného
pri orálnom sexe (obdobne ako konal obžalovaný v skutku 2/), avšak zároveň takú alternatívu pripustil.
Muselo by ísť o špecifický prípad, kedy by mal obžalovaný poranenie na penise a rovnako tak poškodený
v ústach alebo naopak. Nakoľko predmetný trestný čin je ohrozovacím trestným činom, stačí čo i len

hypotetická možnosť prenosu nákazy, ku ktorej by za určitých okolností mohlo reálne dôjsť (napr. pri
orálnom sexe svedkom opísané poranenia na penise jednej zúčastnenej osoby a ústach druhej osoby),
ktorá jednoznačne a preukázateľne bola v tejto veci prítomná a nič na tom u obž. I. Biharyho nemení ani
jej nízka pravdepodobnosť vzhľadom na jeho liečiaci proces a druh styku (orálny).

Navyše obžalovaný zároveň nie je lekár - infektológ (aby prípadne bol schopný sám posúdiť svoj
zdravotný stav) a nesprítomnil, že by podstúpil resp. absolvoval testy na hladinu vírusu HIV v tele tesne
pred sexuálnymi stykmi s poškodenými a majúc na zreteli svoju diagnózu, týchto objektívne vydal do
nebezpečenstva nákazy vírusom HIV i keď s nižšou pravdepodobnosťou (pri orálnom styku, ale bez
ochrannej pomôcky) jeho prenosu, ale nie úplne vylúčenou.

***

K výroku o treste a ochrannom opatrení k obž. I. Biharymu

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom
uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného
pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému
žiaden z alternatívnych trestov nespojených s trestom odňatia slobody, ako ani trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu (vzhľadom na trestnú sadzbu), ale u obžalovaného považoval

za adekvátne pôsobiť na neho nepodmienečným trestom odňatia slobody ukladaným stále v dolnej
polovici zákonom určenej trestnej sadzby stíhaných trestných činov. Súčasne výsledky vykonaného
dokazovania odôvodňovali aj uloženie trestu prepadnutia veci, trestu zákazu činnosti a ochranného
opatrenia - zhabania veci.Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií

upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Súd vychádzal z trestnej sadzby upravenej v § 165 odsek 2 Tr. zák. (7 až 12 rokov; prísnejšej oproti
sadzbe podľa § 162 ods. 3 Tr. zák. v rozsahu 3 až 8 rokov), pričom pri ustálení konkrétnej sadzby

bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného zákona povinný posúdiť aj
existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi nimi. U obžalovaného súd
nezistil žiadnu poľahčujúcu, ako ani priťažujúcu okolnosť (obžalovaný má síce 2 záznamy v odpise
registra trestov, avšak obe odsúdenia má zahladené; obžalovaný spáchal dva, teda viac trestných činov,
avšak táto okolnosť je premietnutá v aplikácii § 41 ods. 2 Tr. zák. - asperačná zásada). Vzhľadom na
neexistenciu poľahčujúcich či priťažujúcich okolností nedošlo k pohybu trestnej sadzby v zmysle § 38

ods. 3 resp. ods. 4 Tr. zák.. Ako je už načrtnuté, obžalovaný sa dopustil dvoch úmyselných trestných
činov,zktorýchaspoňjedenjezločinom(dokoncaobidva),ktoréspáchaldvomasamostatnýmiskutkami,
zvýšila sa v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného
činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, čím došlo k úprave sadzby na 7 rokov až 16 rokov.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil i to, že obžalovaný má oba záznamy z odpisu registra
trestov zahladené a v evidencii CESDAP (Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov) má len
1 postihnutie (za menej závažný delikt v doprave), nemajúci navyše žiadny súvis s trestnou činnosťou
v tejto veci.

V kontexte naznačeného, vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (7 rokov až 16 rokov) a so zreteľom
na výsledky dokazovania, berúc do úvahy aj závažnosť konania obžalovaného (skutok 1/: spôsobené
vážne následky na zdraví, ale aj smrť viac osôb vyššieho veku, ktoré boli umiestnené v zariadení,
kde mali dôstojne prežiť starobu, ktoré de facto obžalovaný riadil a kde im práve mala byť poskytnutá
čo najlepšia opatera, ako i zdravotná starostlivosť; skutok 2/: vydanie viacerých iných osôb - mužov,

najmä veľmi mladého veku, do nebezpečenstva nákazy vírusovej ľudskej imunodeficiencie, čím mohli
pre poškodených nastať nezvratné následky, ak by k prenosu vírusu došlo), ale zároveň i skutočnosť,
že aktuálne sa neho hľadí ako na osobu netrestanú, súd ustálil (v zhode s návrhom prokurátora), že
spravodlivé, primerané a napĺňajúce účel trestu bude pôsobenie na obžalovaného nepodmienečným
trestom, stále v spodnej polovici zákonnej sadzby (avšak nie na úplnej dolnej hranici), a to vo výmere

9 rokov, poukazujúc najmä na jeho osobu, závažnosť konania, spôsobený následok, ale i odstup
času od spáchania skutkov (viac ako 5 rokov). I z načrtnutého súd ustálil, že konanie obžalovaného
trvalo pomerne dlhé časové obdobie (min. viac ako 1,5 roka), pričom objektívne vedel, že nemá
odbornú spôsobilosť na výkon akýchkoľvek zdravotníckych úkonov a napriek tomu ich vykonával (najmä
svojvoľné indikovanie a podávanie liekov), čím ohrozil životy a zdravie starších ľudí umiestnených

v zariadení pre seniorov IRIS i s nezvratnými následkami (aj smrť) /skutok 1/ resp. už vyššie
rozobratý následok skutku 2. Išlo o konanie mimoriadne nezodpovedné, závažné a dotklo sa viacerých
poškodených. Zároveň také počínanie obžalovaného je nutné vyhodnotiť ako neospravedlniteľné,
pričom naplnilo skutkovú podstatu dvoch zločinov. Zároveň sa však na obžalovaného hľadí ako na
netrestaného a od skutkov prešiel už dlhší čas. Trest v citovanom rozsahu, teda nie na úplnej spodnej

hranici (7 rokov), ale zvýšený o 2 roky na výmeru 9 rokov bude dostatočný i pre potrestanie konania
obžalovaného a zároveň zabezpečí, aby v budúcnosti obdobné správanie nezopakoval a ani ho len
nenapadlo takto (či iným nezákonným spôsobom) svojvoľne konať a hazardovať so zdravím iných ľudí.

Citovaná výmera trestu podľa názoru súdu odzrkadľuje a berie zreteľ na všetky vyššie uvedené zásady

pre ukladanie trestov, pričom v prípade obžalovaného D. B. je vzhľadom na povahu skutkov - zločiny,
potrebné dôsledne uplatňovať aj represívnu funkciu trestného práva rešpektujúc pritom zásadu jednoty
prevencie a represie. Inak povedané, na obžalovaného je nevyhnutné pôsobiť nielen preventívne a
výchovne, ale aj s uplatnením zodpovedajúcej represie. Uvedené je dané závažnosťou jeho konania
a spôsobeného následku (uvedené vyššie), majúc však na zreteli, že sa na neho aktuálne hľadí, ako

na netrestaného a teda vedenie, do spáchania skutkov, v zásade bezproblémového života (okrem 2
naozaj starých a zahladených odsúdení za menej závažné skutky a 1 priestupok), bez tendencií vážne
porušovať platné právne predpisy.Súdvžiadnomprípadeneospravedlňujesprávanieobžalovanéhoanezľahčujenímspôsobenépomerne
vážne následky (najmä na živote a zdraví starších ľudí i keď nebolo preukázané, že by tak konal voči nim
cielene; a ohrozenie mladých mužov vírusom HIV), pričom je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že

jehokonaniekladenémuzavinu(vočipoškodeným)boloabsolútneneakceptovateľné,avšaksúdvnímal
aj skutočnosť, že podľa vykonaného dokazovania nejde u obžalovaného o kriminálnika - recidivistu,
ktorý síce bol 2 krát odsúdený (ale zahladené), a už vôbec nie o osobu, ktorá by už bola vo výkone
trestu za akúkoľvek trestnú činnosť.

Všetky načrtnuté úvahy a skutočnosti odôvodňujú pôsobiť na obžalovaného nepodmienečným trestom
v spodnej polovici sadzby, kedy je potrebné hodnotiť osobu obžalovaného, všetky okolnosti skutkov a
ich spáchanie vo vzájomných, vyššie rozobratých súvislostiach. Súd zdôrazňuje, že zohľadnil doterajší
bezproblémový život obžalovaného, avšak zároveň je potrebné, aby niesol za svoje správanie aj
adekvátnu zodpovednosť a znášal zaň príslušné následky.

Vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy svedčia
pre záver, že uložený trest je zákonný, adekvátny a plniaci svoj účel. Je potrebné mať na zreteli doterajší
život obžalovaného (2 zahladené odsúdenia), ale aj ochranu spoločnosti pred páchaním trestných činov
zo strany obžalovaného a rovnako tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu trestu, v rámci ktorej
je dôvodné pôsobiť na neho nepodmienečným trestom vo výmere 9 rokov, ktorý zodpovedá povahe

trestných činov, spôsobu ich spáchania a spôsobeným následkom, zavineniu v podobe nedbanlivosti
(skutok 1/) a priameho úmyslu (skutok 2/), ako aj možnosti nápravy páchateľa a zároveň bude pôsobiť
i odstrašujúco na prípadných ďalších páchateľov.

V súvislosti s výmerou trestu je nutné vnímať i fakt, že za skutok pod bodom 1/, kde bol objektívne

spôsobenýhoršínásledok(poškodeniezdraviaadokoncaismrť-avšakznedbanlivosti),akopodbodom
2/ (ohrozenie poškodených vírusom HIV) je trestná sadzba v rozsahu 3 roky až 8 rokov. Súd však ukladal
trest v zmysle § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný - tu podľa § 165 ods. 2 Tr. zák. so sadzbou 7 rokov
až 12 rokov) a i preto je uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov (presahujúci hornú hranicu

sadzby za skutok pod bodom 1/) primeraný.

Zo všetkých naznačených hľadísk súd výmeru trestu hodnotí za dôvodnú, adekvátnu a spravodlivú.

Nakoľko obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním stíhaných trestných činov, súd ho v súlade s § 48 odsek 2 písmeno
a/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

***

Obžalovanému súd uložil aj trest prepadnutia veci (vo výroku citovaný mobilný telefón), nakoľko ten
používal na kontaktovanie poškodených zo skutku pod bodom 2/ resp. ich vzájomnú komunikáciu pri
dohadovaní si stretnutí za účelom sexuálneho styku, teda ide o vec, ktorá bola použitá na spáchanie
trestného činu.

***

Súd obž. D.. B. (rovnako ako obž. V.. X.) uložil i trest zákazu činnosti spočívajúcej v poskytovaní a
vykonávaní úkonov a činností ošetrovateľskej, opatrovateľskej a inej obdobnej starostlivosti, ako aj v

poskytovaní akýchkoľvek iných úkonov zdravotnej starostlivosti či liečebných úkonov, všetko vo výmere
5 (päť) rokov, nakoľko jeho trestná činnosť spočívala aj vo výkone citovaných prác, na ktoré nemal
odbornú spôsobilosť a i týmto trestom bude zabezpečené, aby sa akýmkoľvek obdobným aktivitám v
oblasti ošetrovateľstva, opatrovateľstva či zdravotníctva v budúcnosti vyhýbal a nedopustil sa prípadne
ďalšej trestnej činnosti.

***Obžalovaný používal na kontaktovanie poškodených zo skutku pod bodom 2/ resp. ich vzájomnú
komunikáciu pri dohadovaní si stretnutí za účelom sexuálneho styku aj ďalší mobilný telefón - Huawei s
popraskaným displejom. Ten však nepatril priamo obžalovanému, ale zároveň bol použitý na spáchanie

trestného činu a preto súd vo vzťahu k nemu uložil ochranné opatrenie - zhabanie veci.

K výroku o náhrade škody

Vzhľadom na vyšší počet poškodených a nimi uplatnené nároky na náhradu škody v rôznych sumách (i

akonemajetkovéujmy),jezrejmé,žepreichposúdenie,vyhodnoteniearozhodnutieouloženípovinnosti
obžalovaným nahradiť škodu by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby
trestného stíhania a predĺžilo by ho. Súd preto v súlade s ustanovením § 288 odsek 1 Trestného poriadku
odkázal všetkých poškodených, ktorí si nárok na náhradu škody uplatnili, na civilný proces.

***

Záverom súd dodáva, že bude nutné preskúmať postup orgánov činných v trestnom konaní (polície a
prokuratúry) počas stíhania a vyšetrovania trestnej činnosti obžalovaných pre skutok pod bodom 1/,
kedy z výpovede svedka L.. O. je zrejmé, že tento už v marci roku 2018, kedy sa stal riaditeľom
zariadenia IRIS, bol kontaktovaný príslušníkmi polície s informáciou, že obž. D.. B. nie je lekár a či bude

spolupracovať s políciou. Svedok súhlasil a políciu mal informovať ak niekto zomrie. Natočil si i video,
ako obž. D. . B. pichá (podáva) liek pacientke T.. V.. Potom bol vypočutý aj 3. 5 . 2018, teda 2 mesiace
pred zadržaním obžalovaných. Bude nutné preveriť prečo polícia zasiahla a zadržala obžalovaných
až 3. 7. 2018, kedy sa javí, že už v marci 2018 mali informácie o trestnej činnosti v zariadení IRIS,
ale obžalovaných zadržali až v júli 2018 a či nebolo možné predísť minimálne niekoľkým úmrtiam či

poškodeniam zdravia klientov v zariadení IRIS, ak by došlo k zásahu orgánov činných v trestnom konaní
skôr. Svedok L.. O. okrem iného vypovedal, že v zariadení IRIS pôsobil až do 3. 7. 2018 preto, lebo
spolupracoval aj s políciou (nie je známe v akej forme resp. procesnom postavení), písal im nech to
zavrú, ale vraveli, že ich držal prokurátor a dolaďujú posledné detaily. Citované neznižuje závažnosť
skutku spáchaného obžalovanými (bod 1/), ktorí sa ho plynúc z vykonaného dokazovania dopustili, ale

bude nutné zistiť, či bol postup orgánov činných v trestnom konaní správny, zákonný a či včasnejším
zásahom nebolo možné predísť niekoľkým úmrtiam či poškodeniam zdravia. Rovnako či polícia už skôr
nedisponovala informáciami súvisiacimi s trestnou činnosťou odôvodňujúcimi zásah v zariadení IRIS,
nakoľko úlohou orgánov činných v trestnom konaní je aj predchádzať trestnej činnosti (všeobecne),
o to viac takej, o ktorej objektívne už vedia, že sa môže stať. Bude preto nutné ustáliť, či nedošlo k

zanedbaniu povinností zo strany orgánov činných v trestnom konaní v tomto smere.

***

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti a úvahy, súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem

obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom

predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré
sa tohto práva výslovne vzdali.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.