Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5Sf/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100098
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100098.2

Uznesenie

9 5Sf/5/2024
5Sf/42/2025

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s r. o., Šamorínska 10, 821
06 Bratislava, IČO: 35 702 982, právne zastúpeného: Advokátska kancelária DE IURE s. r. o.,

Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 55 792 031, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava,
so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102886361/2023 zo dňa 14.11.2023 a opatrenia žalovaného č. 102886158/2023 zo dňa 14.11.2023,
takto

r o z h o d o l :

8 5Sf/5/2024
5Sf/42/2025

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou podanou na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo

„súd“) dňa 21.01.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. 102886361/2023 zo dňa 14.11.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a opatrenia žalovaného
č. 102886158/2023 zo dňa 14.11.2023 (ďalej len „napadnuté opatrenie“). Konanie o preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia je vedené na správnom súde pod sp. zn. 5Sf/5/2024 a konanie
o preskúmanie zákonnosti napadnutého opatrenia je vedené pod sp. zn. 5Sf/42/2025.

2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný (ďalej aj „správca dane“) podľa § 71 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“) v nadväznosti na § 80 ods. 1 Daňového poriadku nevyhovel námietke
žalobcu zo dňa 27.10.2023 proti výzve č. 102448234/2023 zo dňa 27.09.2023 na zaplatenie daňového
nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 vo výške 256 000 Eur, ktorý
vznikol na základe rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 100316377/2022 zo dňa 16.02.2022,

vydanom v rámci daňovej kontroly.

3. Napadnutým opatrením označeným ako „Oznámenie“ žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu proti
výzve na zaplatenie daňového nedoplatku, ktorej súčasťou bola žiadosť o prerušenie konania podľa §
61 ods. 1 Daňového poriadku, žalobcovi oznámil, že „samotná výzva v zmysle § 80 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov nie je úkonom správcu dane, ktorým sa začína daňové konanie, nakoľko sa v nej nerozhoduje
o právach a povinnostiach daňového subjektu, preto neexistuje lehota, ktorú by v tomto prípade bolomožné prerušiť...V prípade podania žiadosti o prerušenie osobitného konania spojeného s výzvou podľa
§ 80 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
sa jedná o nekvalifikovaný podnet, ktorý nevyvoláva právne účinky, jeho doručením nezačína daňové

konanie a správca dane nie je povinný o žiadosti daňového subjektu rozhodnúť“.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.02.2025 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, resp.
ako neprípustnú odmietnuť. Poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS
SR“) uvedené v rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/8/2014 zo dňa 29.01.2015, podľa ktorého: „Výzva na zaplatenie

nedoplatku na dani a následné rozhodnutie o námietkach je takým procesným rozhodnutím, ktorým sa
povinná osoba vyzýva, aby zaplatila svoj nedoplatok na dani skôr, ako správca dane začne daňové
exekučné konanie. Predmetná výzva je procesným rozhodnutím, ktoré sa týka len procesného postupu
správcu dane pred začatím vedenia daňového exekučného konania, nerozhoduje sa v nej o vyrubení
dane v určitej výške, nakoľko táto vyplýva z iného titulu. Výsledok konania o námietke je určujúci pre
ďalší postup správcu dane len v tom zmysle, či pristúpi alebo nepristúpi k vymáhaniu nedoplatku v

daňovom exekučnom konaní, nedotýka sa hmotných práv daňového subjektu (žalobcu), a preto ho ani
nemožno považovať za rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, ktoré by spadalo pod čl.
46 ods. 2 Ústavy SR.“ V závere vyjadrenia žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie, ako aj
jemu predchádzajúca námietkou napadnutá výzva, predstavujú správne akty vydané žalovaným ako
správcom dane v daňovom konaní, ktoré deklarujú stav daňovej povinnosti žalobcu ako daňového

subjektu vzniknutej na základe iného právneho aktu (právoplatného a vykonateľného rozhodnutia) a
zároveň vyzývajú k dobrovoľnému splneniu daňovej povinnosti pred začatím daňového exekučného
konania. Podľa žalovaného teda ide o také procesné rozhodnutie, ktoré nijakým spôsobom nezasahuje
do subjektívnych práv žalobcu.

5. Žalobca v replike zo dňa 30.04.2025 (ďalej len „replika“) uviedol, že nie je zo strany žalovaného
dôvodné poukazovať na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nezakladá, nemení ani nezrušuje práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti, ak sa od neho odvíjajú ďalšie právne akty. Zdôraznil,
že námietky žalobcu majú povahu hmotnoprávnych námietok proti zaplateniu vyrubeného daňového
nedoplatku, ktorý vznikol po zákonnej lehote na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. V prípade,

ak sú vznesené hmotnoprávne námietky daňovým subjektom vo vzťahu k daňovému nedoplatku,
ktoré sú spôsobilé zmeniť túto výšku nedoplatku, pričom správca dane rozhodne o nevyhovení týmto
námietkam, takéto rozhodnutie nemôže byť vylúčené zo správneho súdneho prieskumu, nakoľko
takýmto rozhodnutím sa zasahuje do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, konkrétne
do jeho majetkovej sféry, a to spôsobom, ktorý nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu, ani

zákonnému a správnemu výberu daní podľa čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca dodal,
že pre posudzovanie veci samej je dôvodnejšie prihliadnuť na právny názor uvedený v uznesení NS SR
pod sp. zn. 4Sžf/64/2014 zo dňa 02.06.2015.

6.Podľa§2ods.2zákonač.162/2015Z.z. Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej

len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienokustanovenýchtýmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

9. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.11. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

12. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

13. Podľa § 61 ods.1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť,

že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu.

14. Podľa § 71 Daňového poriadku daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento
zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje,

a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné
prostriedky.

15. Podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo
osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú

daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil
v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný
v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového
nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má
odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.

16. Správny súd sa v rámci preskúmania veci v prvom rade zameral na zisťovanie existencie
predpokladov pre uskutočnenie správneho súdneho prieskumu žalobcom napadnutého rozhodnutia
a opatrenia podľa § 97 SSP, ktoré boli vydané na základe Daňového poriadku, a dospel pritom k záveru,
že tieto akty orgánu verejnej správy nie sú spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.

17. Preskúmateľnosť právoplatných rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy na základe správnej
žaloby v rámci správneho súdnictva je založená na princípe generálnej klauzuly s negatívnou
enumeráciou, čo znamená, že v zásade sa preskúmavajú všetky právoplatné rozhodnutia a opatrenia,
ktoré priamo zasahujú alebo sú spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo

povinností fyzických a právnických osôb, s výnimkou stanovenou v § 7 SSP, predstavujúcou tzv.
negatívnu enumeráciu, t. j. výpočet správnych aktov, ktoré nie je možné v konaní pred správnym súdom
preskúmavať. Ide o výnimku prípustnú podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

18. Ustanovenie § 7 písm. e) SSP vylučuje zo správneho súdneho prieskumu také rozhodnutia

a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré majú predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, a
súčasne nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, teda na právach
prináležiacich účastníkovi konania na základe objektívneho práva.

19. Predmetom správneho súdneho prieskumu vo veci podanej správnej žaloby mali byť dva správne

akty orgánu verejnej správy, pričom jedným z nich malo byť napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný
nevyhovel námietke žalobcu proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku. V súvislosti s posúdením
prípustnosti napadnutého rozhodnutia správny súd poukazuje na právny názor vyjadrený v uznesení
Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6Sf/55/2023 zo dňa 11.02.2025 (proti ktorému nebola podaná
kasačná sťažnosť), v ktorom bola riešená rovnaká právna otázka prípustnosti správneho súdneho

prieskumu rozhodnutia vydaného podľa § 71 Daňového poriadku s tým, že správny súd v označenom
konaní správnu žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g), § 7 písm. e) SSP. Správny súd sa so závermi
vyjadrenými v uvedenom uznesení v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (body
20. až 23. uznesenia):
„20. V nadväznosti na povahu rozhodnutia, ktorého správneho súdneho prieskumu sa žalobca domáhal,

správny súd prvotne uvádza, že rozhodnutie správcu dane o námietkach daňového subjektu podaných
podľa § 71 daňového poriadku proti výzve na zaplatenie nedoplatku dane podľa § 80 ods. 1
daňového poriadku nie je rozhodnutím ukladajúcim daňovému subjektu nové povinnosti, ale súvisí
výlučne s vymáhaním splnenia povinnosti zaplatiť daň, ktorá vznikla daňovému subjektu v zmysledaňového poriadku alebo osobitných predpisov alebo bola určená v rozhodnutí správcu dane, čo tomuto
rozhodnutiu dáva charakter rozhodnutia procesnej povahy. Práva a povinnosti žalobcu ako daňového
subjektu v prebiehajúcom daňovom konaní sa vydaním napadnutého rozhodnutia v hmotnoprávnej

rovine nijakým spôsobom nemenia, keďže ako výzva predchádzajúca napadnutému rozhodnutiu, tak aj
samotné napadnuté rozhodnutie o nevyhovení námietok žalobcu voči vydanej výzve nijakým spôsobom
nezasahujú do daňovej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu. Výzva na zaplatenie daňového
nedoplatku vydaná podľa § 80 daňového poriadku, ako aj rozhodnutie správcu dane o nevyhovení
námietok voči podanej výzve podľa § 71 predmetného zákona majú charakter procesných rozhodnutí,

ktoré sa týkajú len procesného postupu správcu dane pred začatím daňového exekučného konania.
21. Na podporu záveru o procesnom charaktere napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúcej
výzvy, vo vzťahu ku ktorému absentuje možnosť zásahu do subjektívnych práv daňového subjektu,
správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v rozhodnutí sp.
zn. 8Sžf/8/2014 zo dňa 29.01.2015, podľa ktorého „výzva na zaplatenie nedoplatku na dani a následné
rozhodnutie o námietkach je takým procesným rozhodnutím, ktorým sa povinná osoba vyzýva, aby

zaplatila svoj nedoplatok na dani skôr, ako správca dane začne daňové exekučné konanie. Predmetná
výzva je procesným rozhodnutím, ktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím
vedenia daňového exekučného konania, nerozhoduje sa v nej o vyrubení dane v určitej výške, nakoľko
táto vyplýva z iného titulu. Výsledok konania o námietke je určujúci pre ďalší postup správcu dane
len v tom zmysle, či pristúpi alebo nepristúpi k vymáhaniu nedoplatku v daňovom exekučnom konaní,

nedotýka sa hmotných práv daňového subjektu (žalobcu), a preto ho ani nemožno považovať za
rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, ktoré by spadalo pod čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.“
22. Okrem toho, že postupu správcu dane podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku predchádza
rozhodovanie o vyrubení dane či iných povinností a následkov vyplývajúcich z relevantnej právnej
úpravy týkajúcej sa správy daní, zároveň nemožno opomenúť, že na tento postup, t. j. vydanie výzvy na

zaplatenie daňového nedoplatku, pri dobrovoľnom nesplnení uloženej daňovej povinnosti nadväzuje tzv.
daňové exekučné konanie. Postupnosťou jednotlivých fáz daňového konania tak možno konštatovať, že
výzva správcu dane na zaplatenie daňového nedoplatku podľa § 80 ods. 1 daňového poriadku, ako aj
rozhodnutie správcu dane o námietkach podaných proti tejto výzve, je svojim charakterom procesným
„predexekučným“ právnym aktom správcu dane. Preto aj pokiaľ správca dane rozhodne o námietkach

proti výzve osobitným rozhodnutím, toto rozhodnutie neukladá žalobcovi ako daňovému subjektu žiadne
nové povinnosti a má význam len pre ďalší procesný postup správcu dane, t. j. či pristúpi k vymáhaniu
daňového nedoplatku.
23. Súhrnom vyššie uvedených úvah správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako
aj jemu predchádzajúca výzva predstavujú správne akty vydané žalovaným ako správcom dane v

daňovom konaní, ktoré deklarujú stav daňovej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu vzniknutej
na základe iného titulu a zároveň vyzývajú k dobrovoľnému splneniu daňovej povinnosti pred začatím
fázy vymáhania v daňovom exekučnom konaní, pričom v prípade napadnutého rozhodnutia sa jedná
o také procesné rozhodnutie, ktoré nijakým spôsobom nezasahuje do subjektívnych práv žalobcu.
Napadnuté rozhodnutie preto nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. Skutočnosť,

žerozhodnutiepríslušnéhosprávcudane,ktorýmtennevyhovelnámietkedaňovéhosubjektuprotivýzve
na zaplatenie daňového nedoplatku, nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu, je
ostatne v správnej súdnej praxi opakovane konštatovaná (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžf/89/2014 zo dňa 29.02.2016 a sp. zn. 8Sžf/8/2014 zo dňa 29.01.2015, uznesenie
Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 2Sf/3/2024 zo dňa 25.11.2024, sp. zn. 7Sf/27/2024 zo dňa

19.11.2024 a sp. zn. 4Sf/65/2023 zo dňa 22.04.2024, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 6S/24/2022 zo dňa 27.10.2022, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/181/2019 zo dňa
06.08.2021).“

20. V nadväznosti na uvedené závery správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie správcu dane

nie je rozhodnutím ukladajúcim daňovému subjektu nové povinnosti, ale súvisí výlučne s vymáhaním
splnenia povinnosti zaplatiť daň, ktorá vznikla daňovému subjektu v zmysle Daňového poriadku, a teda
má charakter procesnej povahy. Práva a povinnosti žalobcu ako daňového subjektu v prebiehajúcom
daňovom konaní sa napadnutým rozhodnutím v hmotnoprávnej rovine nemenia. Rozhodnutie správcu
danepodľa§71Daňovéhoporiadkumácharakterprocesnéhorozhodnutia,ktorésatýkalenprocesného

postupu správcu dane pred začatím daňového exekučného konania a nerozhoduje sa ním o uložení
samotnej daňovej povinnosti na strane žalobcu, o ktorej už bolo rozhodnuté v rámci vykonanej daňovej
kontroly.21. Správny súd osobitne poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžf/8/2014 zo dňa 29.01.2015, ktoré
je relevantné pre rozhodnutie v danej veci a na ktoré poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe
zo dňa 19.02.2025. Toto rozhodnutie rovnako rezultuje záver o procesnom charaktere napadnutého

rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorému absentuje možnosť zásahu do subjektívnych práv daňového
subjektu.

22. Pokiaľ ide o právny názor vyplývajúci z uznesenia NS SR pod sp. zn. 4Sžf/64/2014 zo dňa
02.06.2015, na ktoré poukazuje žalobca, a podľa ktorého „Výzva na zaplatenie nedoplatku na dani

a následné rozhodnutie o námietkach je takým rozhodnutím, ktorým sa povinná osoba vyzýva, aby
zaplatila svoj nedoplatok na dani skôr ako správca dane začne daňové exekučné konanie. Samotná
výzva je procesným rozhodnutím, ktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím
vedenia daňového exekučného konania, nerozhoduje sa v nej o vyrubení dane v určitej výške,
nakoľko táto vyplýva z iného titulu. Iná situácia však nastane, ak je proti výzve podaná námietka.
Výsledok konania o námietke je určujúci pre ďalší postup správcu dane. Daňový úrad sa musí v

rozhodnutí vysporiadať s dôvodmi námietky, rovnako musí vyhodnotiť, či dôvody uplatnené v námietke
sa nedotýkajú hmotných práv daňového subjektu (žalobcu). Rozhodnutie o námietke podľa § 71
daňového poriadku nie je podľa § 78 citovaného zákona vylúčené zo súdneho prieskumu...“, správny
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“)
sp. zn. 4Sfk/32/2025 zo dňa 01.08.2025 (bod 31. a nasl.), podľa ktorého: „Uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4Sžf/64/2014 zo dňa 02.06.2015 odôvodňovalo súdny prieskum rozhodnutia
o námietke voči výzve na zaplatenie nedoplatku dane najmä tým, že rozhodnutie o námietke podľa
§ 71 Daňového poriadku nie je podľa § 78 Daňového poriadku vylúčené zo súdneho prieskumu.
Ustanovenie § 78 Daňového poriadku však neobsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí vydaných
podľa Daňového poriadku, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. V tomto prípade je skôr kľúčové

ustanovenie § 7 SSP, ktoré vychádza z koncepcie čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky („Kto tvrdí,
že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby
preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie
byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“). Ako príklad
možno uviesť rozhodnutie o nevylúčení zamestnanca podľa § 60 Daňového poriadku, ktoré

taktiež nie je uvedené v § 78 Daňového poriadku, ale je v zmysle ustálenej judikatúry vylúčené zo
súdneho prieskumu (k tomu pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Sžfk/34/2020zo dňa 30.03.2022, sp. zn. 1Sžfk/73/2020 zo dňa 08.06.2022, rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/2/2010 zo dňa 17. marca 2010, sp. zn. 5Sž/77/2008 zo dňa 13.
apríla 2010, sp. zn. 3Sž/77/2008 zo dňa 30. októbra 2008, sp. zn. 3Sž/62/2007 zo dňa 28. januára 2008).

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/64/2014 zo dňa 02.06.2015 odôvodňovalo prieskum aj
tým, že výsledok konania o námietke je určujúci pre ďalší postup správcu dane, avšak neuviedol, ako
tento postup zasahuje do subjektívnych práv daňového subjektu. Podľa správneho súdu, za situácie,
že existovalo predchádzajúce protichodné rozhodnutie, bolo namieste uviesť, akým spôsobom toto má
vplyv na subjektívne práva daňového subjektu. Právny názor uvedený v uznesení Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4Sžf/64/2014 zo dňa 02.06.2015 k preskúmateľnosti rozhodnutia o námietkach voči
výzve na zaplatenie nedoplatku na dani (aj po zohľadnení už vyššie uvedeného) považuje
kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené za ojedinelý právny názor, ktorý nie je založený
na dovtedajšej rozhodovacej činnosti kasačného súdu a nebol ani nasledovaný ďalšou rozhodovacou
činnosťou kasačného súdu.“

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
nepodlieha správnemu súdnemu prieskumu, nakoľko má procesný charakter v zmysle § 7 písm. e) SSP,
pričom nemohlo mať za následok ani ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Preto správny súd žalobu
v časti smerujúcej voči napadnutému rozhodnutiu posúdil ako neprípustnú, a teda postupom podľa § 98

ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP ju odmietol.

24. Druhým správnym aktom orgánu verejnej správy, ktorý mal byť predmetom správneho súdneho
prieskumu vo veci podanej správnej žaloby, bolo napadnuté opatrenie žalovaného, ktorým žalobcovi na
základe jeho žiadosti o prerušenie konania oznámil, že neexistuje lehota, ktorú by bolo možné prerušiť, a

že sa jedná o nekvalifikovaný podnet, ktorý nevyvoláva právne účinky, jeho doručením nezačína daňové
konanie a správca dane nie je povinný o žiadosti daňového subjektu rozhodnúť.25. Správny súd dospel k záveru, že po vydaní napadnutého opatrenia zostali práva a povinnosti
žalobcu rovnaké a zároveň nedošlo k spôsobeniu ujmy, škody, prípadne iného negatívneho následku na
jeho právach. V obsahu napadnutého opatrenia správny súd nezistil žiadne skutočnosti alebo okolnosti,

ktorými boli alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo
právnickej osoby priamo dotknuté. Žalovaný v napadnutom opatrení len zosumarizoval príslušné právne
predpisy bez toho, aby došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Jednalo sa tak o opatrenie
procesnej, resp. poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na právach žalobcu
a ktorým žalovaný len pre poriadok žalobcovi oznámil, že o jeho žiadosti o prerušenie konania nebude

rozhodovať, pričom uviedol aj svoje dôvody.

26. Vo vzťahu k otázke nespôsobilosti napadnutého opatrenia byť predmetom správneho súdneho
prieskumu správny súd opätovne poukazuje na uznesenie NSS SR sp. zn. 4Sfk/32/2025 zo dňa
01.08.2025 (bod 39. a nasl.), v ktorom sa riešila právna otázka preskúmateľnosti oznámenia správcu
dane s obdobným obsahom (viď bod 1. uznesenia) vo veci rovnakých účastníkov konania, a podľa

ktorého: „Aj samotný sťažovateľ definoval napadnuté opatrenie ako procesný úkon správcu dane,
resp. ako súčasť konania žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Vzhľadomnatojezrejmá
akcesorickosť napadnutého opatrenia vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Ak nie je preskúmateľné
napadnuté rozhodnutie, o to viac nie je preskúmateľné ani napadnuté opatrenie, pričom sťažovateľ nebol
schopný vymedziť, akým spôsobom mu toto opatrenie malo zasiahnuť do jeho práv. Pokiaľ sťažovateľ

argumentoval rozhodnutím o prerušení daňového konania, obsahom napadnutého opatrenia nebolo
prerušenie daňového konania, ale naopak neprerušenie konania o námietke. Rovnako v predmetnej
veci je podstatné to, voči čomu námietka smerovala - t. j. voči výzve na zaplatenie daňového nedoplatku,
ktorá je síce formálne zaradená v štvrtej časti Daňového poriadku s názvom „Daňové konanie“, ale až
v jej poslednej, tretej hlave s názvom „Daňové preplatky a daňové nedoplatky.“ Vzhľadom na uvedené

sú správne závery v napadnutom uznesení o tom, že oba napadnuté akty - napadnuté rozhodnutie a
napadnuté opatrenie sú rozhodnutiam podľa § 7 písm. e) SSP....Kasačný súd dáva do pozornosti, že
„Účelomkompetenčnejvýlukypodľa[§7písm.e)SSP](rozhodnutiaorgánovverejnejsprávyaopatrenia
orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania pozn. autora), nie je žalobcu (sťažovateľa) pripraviť o

súdnu ochranu proti aktom orgánov verejnej správy, ale prístup k súdu istým spôsobom racionalizovať.
Vo vzťahu k správnemu konaniu je účelom tejto výluky zabezpečiť, aby toto nebolo štiepené viacerými
a mnohými správnymi súdnymi konaniami o čiastkových, v podstate veci prípravných otázkach pred
vydaním konečného správneho aktu. Akty podľa [§ 7 písm. e) SSP] sú ďalej vo svojej podstate aktami
prípravnými, teda v princípe nemajú potenciál samostatne nejakým spôsobom ovplyvňovať právnu

pozíciu jeho adresátov. Akýkoľvek správny akt, vo svojej podstate prípravný k inému aktu, ktorý je
konečný, nie je preto samostatne preskúmateľný, ak nemá za následok ujmu na právach, ale je následne
preskúmateľný spolu s týmto konečným správnym aktom, či už samostatne, alebo v tom smere, že sa
preskúma, ako sa prejavil v meritórnom konečnom správnom akte (v rozhodnutí alebo opatrení orgánu
verejnej správy)“ (uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/101/2022).“

27. Vo vzťahu k napadnutému opatreniu správny súd uvádza, že taktiež nejde o akt orgánu verejnej
správy, ktorý by bol preskúmateľný v rámci správneho súdneho konania, a to vzhľadom na jeho procesný
charakter v spojení so skutočnosťou, že toto opatrenie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych
právach žalobcu. Vzhľadom na uvedené, správny súd žalobu aj v časti smerujúcej voči napadnutému

opatreniu posúdil ako neprípustnú, a teda postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7
písm. e) SSP ju odmietol.

28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je

treba uviesť, že žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorému sa náhrada trov konania priznáva len
výnimočne, navyše mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli a ich náhradu žalovaný ani nežiadal.

29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred

správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo

ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.