Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jeannette Hajdinová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2Sf/36/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101316
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101316.1
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GLOBAL INVEST DS-SK s.r.o., so sídlom
Žitnoostrovská 1331, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 517 905, právne zastúpený: Advokátska
kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102460352/2025 zo dňa
23. júna 2025 o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28.
augusta 2025 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 3. septembra 2025 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102460352/2025 zo dňa 23. júna 2025 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Trnava č. 100466436/2025 z 30. januára 2025, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.486,20 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2021.
2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,SSP“) a priznal správnej žalobe
odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že žalovaný vydal rozhodnutia
za zdaňovacie obdobia rok 2020 a január až máj 2021, ktorými vyrobil žalobcovi rozdiel dane celkovo
v sume 46.346,74 eur. Výsledkom neodloženia vykonateľnosti zaplatenia je s plnou istotou otvorená,
nevymáhateľná suma finančných prostriedkov v dôsledku úpadku spoločnosti. Žalobca má za to, že
v prípade dohody splátkového kalendára je zaplatenie reálne, ale k tomu je potrebné získať možnosť
odloženia okamžitej platby. S ohľadom na uvedené skutočnosti by preto rozsah ekonomického dopadu
výkonu rozhodnutia daňového orgánu mal za následok závažnú a nenapraviteľnú ujmu, ako aj zánik
podnikateľského subjektu. Žalobca si dovoľuje poukázať na viaceré rozhodnutia správnych súdov,
ktoré rozhodli o odklade vykonateľnosti v neporovnateľne nižších sumách oproti tej, ktorá je aktuálne
uložená žalobcovi. Z aktuálneho výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že zapísané základné
imanie žalobcu zodpovedá sume vo výške 5.000 eur. Žalobca je v predmetnom podnikateľskom
sektore dlhoročnou váženou spoločnosťou, pričom pokiaľ by konajúci súd nepovolil odkladný účinok
vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, žalobcovi hrozí nesprávnym postupom žalovaného likvidácia
jeho spoločnosti, čo bude mať nenávratný negatívny vplyv okrem tejto spoločnosti aj na zamestnancov
a tiež obchodných partnerov.
3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že navrhuje nepriznať odkladný
účinok. Žalobca podľa názoru žalovaného nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovalia preukazovali ním deklarovanú situáciu, kedy by okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia ohrozil
jeho existenciu ako podnikateľského subjektu a negatívne až likvidačne by mohol ovplyvniť jeho
podnikateľskú činnosť.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
5.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že
nemal preukaznú existenciu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody,
závažnej ujmy na životnom prostredí, alebo existenciu iného vážneho nenapraviteľného následku.
8. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných
situáciách, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na
zákonný a vecne správny. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je vyhradené len
pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.
9. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je
predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že mu napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy hrozí
závažná nenapraviteľná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v
rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené
v § 185 SSP. Zároveň žalobca má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí aj preukázať
takým spôsobom, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé
reálne privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je teda
povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie
byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má
tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré
musí vyplývať z konkrétnych ním predložených dôkazov. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na
závery z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3.
marca 2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (návrh na
priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu
na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom
sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a
skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie
správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
10. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
posudzuje individuálne s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil dopadom na svoju majetkovú sféru s
osobitným poukazom na svoju celkovú podnikateľskú činnosť s likvidačným následkom.
11. Správny súd nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku, keďže žalobca žiadnym
relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila
značná hospodárska škoda, závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
12. Žalobca sa obmedzil na strohú konštatáciu, že je v predmetnom podnikateľskom sektore
dlhoročnou váženou spoločnosťou, pričom pokiaľ by konajúci súd nepovolil odkladný účinok
vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, žalobcovi hrozí nesprávnym postupom žalovaného likvidáciajeho spoločnosti, čo bude mať nenávratný negatívny vplyv okrem tejto spoločnosti aj na zamestnancov
a tiež obchodných partnerov. Nijakým spôsobom však neosvedčil ním tvrdenú hrozbu likvidácie
podnikateľského subjektu (napríklad uvedením aktuálneho stavu účtov, majetku spoločnosti, vývoja a
súčasnéhostavupríjmovatržieb,nákladovnaprevádzkupodniku/fixných,režijných/predapoprípadnej
úhrade uloženej povinnosti, výšku aktuálneho úverového zaťaženia, aktuálnu skladbu pohľadávok,
očakávaných príjmov, prípadne ďalších relevantných skutočností, z ktorých by bolo možné hrozbu
likvidácie obchodnej spoločnosti zistiť). Takéto všeobecné tvrdenia žalobcu nie je možné zo strany súdu
preskúmať.
13. Poukázanie žalobcu na to, že z jeho aktuálneho výpisu z obchodného registra vyplýva, že jeho
zapísané základné imanie zodpovedá sume vo výške 5.000 eur, je v tomto kontexte nedostačujúce.
V obchodnom registri zapísané základné imanie predstavuje iba peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných
i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti v momente zápisu základného imania (v
prípade žalobcu dňa 7. novembra 2013) a nepreukazuje reálnu hodnotu jeho majetku, s ktorou žalobca
disponuje. Správny súd nemôže bez ďalšieho vychádzať iba z tohto výpisu pri skúmaní existencie
závažnej ujmy.
14. Rovnako je irelevantné žalobcove tvrdenie, že správne súdy už v minulosti priznali odkladný účinok
žalobám, ktoré smerovali proti rozhodnutiam, ktoré rozhodovali o nižších sumách, či už výrubov, alebo
rozdielov daní. Výška sumy, o ktorej je v administratívnom konaní rozhodované, musí byť skúmaná
vždy individuálne a v kontexte situácie osoby, ktorej do práv alebo právom chránených záujmov bolo
zasiahnuté. Je možné, že aj nižšia suma v inom správnom konaní môže byť posúdená ako závažná
ujma v závislosti od konkrétnej finančnej situácie navrhovateľa. Na posúdenie existencie závažnej ujmy
je preto pre správny súd nevyhnutné mať ucelený obraz nielen o obsahu napadnutého rozhodnutia, ale
aj o situácii žalobcu, pričom je práve povinnosťou žalobcu (navrhovateľa) uviesť konkrétne rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých by bolo možné následky napadnutého rozhodnutia komplexne posúdiť. Žalobca
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia , a teda vo vzťahu k návrhu na priznanie
odkladného účinku žalobe neuniesol svoje dôkazné bremeno.
15. Správny súd nespochybňuje, že následky napadnutého rozhodnutia môžu mať finančné dopady na
hospodárenie žalobcu, no z návrhu na priznanie odkladného účinku a príloh nie je nijako osvedčená
namietaná hrozba likvidačných následkov napadnutého rozhodnutia. Takúto hrozbu by bolo možné
posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však správnemu súdu
nepreukázal. Úlohou správneho súdu nie je, aby za žalobcu vyhľadával a zisťoval dôkazy, ktoré by
odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a týmto postupom nahrádzal jeho aktivitu.
16. Správny súd konštatuje, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť preukázateľne a jednoznačne
osvedčiť správnemu súdu akýkoľvek z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Na základe uvedeného správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nemohol vyhovieť a v súlade s § 188 SSP ho zamietol.
17. Správny súd dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale
posudzuje len splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku vyplývajúcich z § 185 SSP.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.