Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Marcela Karman

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoPoistenie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Csp/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125202730
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125202730.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnom spore žalobcu:

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, právne zastúpený: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14,
811 08 Bratislava, IČO: 56 711 832, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., XXX
XX B. C. D. E., o zaplatenie 53,99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu53,99eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročne
zo sumy 53,99 eur od 17.10.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.03.2025 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 53,99 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa 17.12.2021 uzatvorili
Poistnú zmluvu č. 6617331245 so začiatkom poistenia dňa 17.12.2021 s ročným poistným plateným
štvrťročne splátkami so splatnosťou v termínoch 17.12, 17.03, 17.06, 17.09, odo dňa začiatku poistenia,

s poistným obdobím jedného kalendárneho roka. Predmetná poistná zmluva bola uzatvorená na dobu
neurčitú. Pritom medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá splatnosť celého ročného poistného
nezaplatením niektorej splátky, tak ako to vyžaduje ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Splatnosť
ročného poistného sa preto vždy vzťahuje k poslednej splátke poistného v danom poistnom období.
Žalovaný nárok sa týka posledného poistného obdobia Poistnej zmluvy, v trvaní od 17.12.2021 do
17.12.2022. V rámci posledného poistného obdobia bolo ročné poistné vo výške 92,56 EUR, platené
splátkami štvrťročne vo výške 23,14 EUR so splatnosťou v termínoch 17.12 , 17.03 , 17.06 , 17.09.

Žalobca riadne plnenie záväzku Žalovaného platiť poistné eviduje do 17.03.2022. Žalovaný sa dostal
do omeškania dňa 18.09.2022, nakoľko splatnosť poslednej splátky ročného poistného v danom
poistnom období bola dohodnutá v termíne 17.09.2022.Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
pohľadávky prostredníctvom upomienky obyčajnou zásielkou. Z dôvodu nezaplatenia poistného za
poistné obdobie zaniklo poistenie dňa 16.10.2022 v súlade s ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o PZP). V prejednávanej

veci nedošlo k v rámci rozhodného poistného obdobia k poistnej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť
poisťovateľa nahradiť škodu, preto má Žalobca nárok na zaplatenie poistného do zániku poistenia.
Na základe uvedeného v spojení s ust. § 11 zákona o PZP má poisťovateľ nárok voči Žalovanému
na zaplatenie poistného vo výške 53,99 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal doomeškania s platením poistného, Žalobca si zároveň uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy
podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka a to vo výške 5,00% ročne z dlžnej sumy, počnúc odo dňa nasledujúceho po dni zániku
poistenia, t. j. odo dňa 17.10.2022.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom (č.l. 26 spisu), ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Platobný
rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo 11.06.2025 (č.l.

37 spisu) zrušil v celom rozsahu.

4. Žaloba spolu s prílohami a poučeniami bola žalovanému doručená postupom podľa § 116 ods. 2 CSP
zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a to dňa
11.06.2025 (č. l. 38, 41 spisu), po splnení podmienok definovaných v § 116 ods. 1 CSP. Žalovaný sa k
podanej žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní neučinil sporným.

5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide iba
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené
podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá

citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP a na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.

7.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 24.10.2025, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.12.2025.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a vec posúdil
podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení.

10. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
aj ako „OZ, alebo občiansky zákonník“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom

rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

11. Podľa § 790 OZ, poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej

telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť
za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

12. Podľa § 796 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za

dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za
celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

13. Podľa § 801 ods. 2 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo
zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo

poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie
zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Ak nebola výzva podľa
predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo
dňa jeho splatnosti.14. Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov
účinného v rozhodnom období (ďalej aj ako „zákon č. 381/2001 Z.z.“), povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný
v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba

motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo
jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy
prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

16. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok,
prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a poistného určujú

všeobecné poistné podmienky.

17. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo
zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve
dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov.

Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

18. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom
poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú
časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ

povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk.

19. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z., ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom
poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde
ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na

poistné až do konca tohto poistného obdobia.

20. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

21.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
vznikol poistný vzťah na základe Poistnej zmluvy č. 6617331245, ktorej predmetom bolo poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzatvorená

na dobu neurčitú so začiatkom poistenia dňa 17.12.2021. Žalovaný sa v zmysle tejto zmluvy zaviazal
platiť ročné poistné vo výške 92,96 eur, pri štvrťročných splátkach vo výške 23,14 eur, ktoré bol žalovaný
povinný splatiť v termínoch 17.12, 17.03, 17.06, 17.09.

24. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný platil poistné obdobie do 17.03.2022, pričom do omeškania

sa dostal dňa 18.09.2022, nakoľko splatnosť poslednej splátky ročného poistného v danom poistnom
období bola dohodnutá v termíne do 17.09.2022. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky
prostredníctvom upomienky obyčajnou zásielkou. Z dôvodu nezaplatenia poistného za poistné obdobie
zaniklo poistenie dňa 16.10.2022 v súlade s ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z.

25. Nakoľko poistný vzťah trval do zániku poistenia, teda zanikol z dôvodu, že poistné nebolo zaplatené
do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti (posledná splátka splatná dňa 17.09.2022), v zmysle
§ 9 ods. 4 Zákona o PZP, vzniklo žalobcovi, t.j. poisťovateľovi právo podľa § 11 ods. 11 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení na pomernú časť poistného ku dňu, keď poisteniezodpovednosti zaniklo. Tzn. žalobcovi vzniklo v konaní právo na zaplatenie dlžného poistného vo výške
dvoch štvrťročných splátok splatných dňa 17.06.2022 a 17.09.2022 (suma 23,14 eur x 2), ako aj nárok
na zaplatenie následného alikvotného poistného do zániku poistenia, t.j. do 16.10.2022, spolu suma

53,99 eur.

26. Uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná, nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.
Dôkazné bremeno úhrady poistného či neexistencie nároku zaťažuje výslovne žalovaného v rámci
zásady negatívnej dôkaznej teórie, teda že žalobca nemôže preukázať nesplnenie povinnosti, túto

skutočnosť môže len tvrdiť. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.
9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010, podľa ktorého: „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah
dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného
bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť

bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol
žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu
(odplatu).Napovinnosťtvrdenianadväzujepovinnosťoznačiťdôkazypreukazujúcetvrdenéskutočnosti;
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej.
Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti
netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na
svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti
na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti

účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“ S ohľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, súd
konštatuje,žežalovanýneuniesolbremenodôkazuohľadompreukázaniasvojhotvrdenia,žedlhuhradil.

27. Súd preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie poistného do
konca poistného obdobia v neuhradenej, dojednanej výške 53,99 eur (za obdobie od 18.03.2022 do

16.10.2022).

28. Vzhľadom na preukázané omeškanie žalovaného s úhradou peňažného dlhu a návrh žalobcu
priznať úroky z omeškania až po ukončení poistného vzťahu (hoci s čiastočným plnením poistného bol
v omeškaní skôr), súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo

výške 5,00% ročne 17.10.2022 do zaplatenia.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery súd považoval žalobu žalobcu za plne
dôvodnú a zaviazal žalovaného na žalované plnenie tak , ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. O nároku na náhradu trov konania sú rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP , a to s poukazom na plný
úspech žalobcu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na
náhradutrovkonaniavplnomrozsahu100%.Súdvkonanínezistildôvodyhodnéosobitnéhozreteľapre
nepriznanie náhrady trov konania, žiadna zo strán ich sama netvrdila. O samotnej výške tejto náhrady

trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Okresný súd Žilina

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.