Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225010599
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2225010599.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Juraja Dziaka a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX
v B. C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 25T/44/2025 zo dňa 19.12.2025, na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 13.01.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B.
C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudkyňa Okresného súdu Dunajská Streda rozhodla tak, že („citácia“):
I. Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku sa žiadosť obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B. C., o

prepustenie z väzby na slobodu z a m i e t a z dôvodu, že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/
Trestného poriadku naďalej trvajú.
II. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku sa písomný sľub obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX
v B. C., že povedie riadny život, n e p r i j í m a.
II. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, sa väzba obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B.
C., dohľadom probačného a mediačného úradníka n e n a h r á d z a.

Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 283-290 spisu.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, zahlásil sťažnosť obžalovaný A. A. (č. l. 292 spisu),
ktorú bližšie odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne podaním zo dňa 21.12.2025 (č.l. 294-295
spisu).
Obžalovaný v odôvodnení sťažnosti po rekapitulácii obsahu napadnutého uznesenia poukázal na to, že
pri výsluchu dňa 06.08.2025 ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je vinný zo skutku, ktorý sa

mu kladie za vinu, poškodená ho vo väzbe pravidelne navštevuje, každý deň spolu telefonujú a posiela
mu peniaze na účet, z čoho je podľa obžalovaného zrejmé, že poškodená sa ho nebojí. Na otázku,
prečo počas výsluchu na polícii uviedol, že skutky v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia
sa zakladajú na pravde s dodatkom, že skutku sa dopúšťal v dôsledku užívania drog dodal, že tak
urobil v presvedčení, že sa priznáva len k napadnutiu družky. Poukázal na podanie poškodenej zo
dňa 27.11.2025, z ktorého vyplynulo vyjadrenie poškodenej, že v prípade prepustenia obžalovaného

na náramok sa odsťahuje na adresu jej trvalého pobytu D. E. XXX/XX, F. G.. Do pozornosti dal aj
druhú výpoveď poškodenej zo dňa 27.05.2025, ktorá za prítomnosti znalca z odboru psychológie
PhDr. Róberta Mathého, PhD. vypovedala, že pri prvom výsluchu spravila chybu, keď klamala, že ju
obžalovanýtýral.Dodal,ženatejtovýpoveditrvalaajnahlavnompojednávaníkonanomdňa01.10.2025,
kedy aj vysvetlila zmenu jej výpovede.
Ďalej uviedol, že dôvody väzby v jeho prípade pominuli, nakoľko aj na základe znaleckého posudku

znalca z odboru psychológie PhDr. Róberta Mathého, PhD. u poškodenej nedošlo k forenzne významnej
zmene psychického stavu, stíhaný čin nezanechal na psychike poškodenej závažný následok a neviedolk vzniku tzv. syndrómu týranej osoby. Poukazujúc na spomínaný znalecký posudok dal do pozornosti
ďalšie znaky osobnosti poškodenej, t.j. jednoduchšia osobnosť, ktorá stresogénne situácie nedokáže
riešiť konštruktívne, napätie potláča s následným sklonom odvádzať ho neadekvátnymi, výbušnými

prejavmi, v pozadí ktorých môžu byť negatívne zážitky z ponižovania, jej vierohodnosť je znížená
z dôvodu nezáujmu o subjektívne nevýznamný podnetový materiál, sklon ku konfabulácii a k istému
zveličovaniu.
Zároveň poukázal na konštatovanie znalca z odboru psychológie PhDr. Róberta Mathého, PhD.
v znaleckom posudku č. 39/2025, že obžalovaný je závislý na návykových látkach, avšak táto závislosť

nemalazanásledokzníženiejehoovládacíchaleborozpoznávacíchschopnostívčasespáchaniaskutku
a obvinenému nie je nutné nariadiť akýkoľvek druh a spôsob protitoxikomanickej liečby, pretože je
schopný od drog abstinovať dobrovoľne.
Obžalovaný je názoru, že väzba prestavuje najzávažnejší zásah do osobnostných práv obžalovaného
a je časovo limitovaná, preto by v jeho prípade ďalšie trvanie väzby bolo nezákonné. Dodal,
že napadnuté uznesenie vychádza z nepodložených dôkazov, pričom do hodnotiacej správy neboli

zahrnuté vyššie uvedené skutočnosti a z toho dôvodu vyjadril názor, že väzba je neopodstatnená,
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nie sú dané, resp. účel väzby
možno dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka, uložením primeraných povinností
a obmedzení a prijatím sľubu obžalovaného.
V závere obžalovaný navrhol, aby krajský súd v zmysle ustanovenia § 194 ods. 1 Trestného poriadku

zrušil napadnuté uznesenie a prepustil obžalovaného na slobodu a väzbu obžalovaného nahradil
dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa
§ 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Prokurátorka okresnej prokuratúry sa, ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia, vzdala práva na
podanie sťažnosti (č. l. 292 spisu).

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd najskôr skúmal procesné podmienky a zistil, že sťažnosť podal obžalovaný ako oprávnená
osoba v zákonom stanovenej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná. Následne

postupom podľa § 192 odsek 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, preskúmal správnosť
všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal obžalovaný sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť obžalovaného A. A. nie je dôvodná.
Krajský súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo zistil
nasledovné:

· uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede, odboru kriminálnej polície
zo dňa 18.02.2025, ČVS: ORP-95/1-VYS-DS-2025 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté
trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie osobe A. A., pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona;

· prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podal dňa 04.07.2025 na Okresný súd Dunajská
Streda pod č. 1Pv 138/25/2201-31 obžalobu na obvineného A. A., nar. XX.XX.XXXX v B. C., pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného času dňa 18. augusta 2022 až do 18. februára 2025, kedy bola obmedzená jeho

osobná sloboda, v obci F. G., okres Dunajská Streda, v rodinnom dome so súpisným číslom XXX/XX,
kde býval v spoločnej domácnosti s družkou H. A., nar. XXXX, so svojou matkou I. A., nar. XXXX a s
tromi spoločnými deťmi, vždy počas túžby po omamných látkach ktorým holduje, pravidelne, aspoň raz
týždenne sa správal voči svojej družke H. A. agresívne, vyvolával slovné hádky, pri ktorých ju ponižoval,
nadával jej vulgárnymi výrazmi "škaredá kurva, piča", žiadal od nej peniaze na drogy a keď poškodená

peniaze nemala, alebo mu peniaze dať nechcela, tak ju fyzicky napadol a to takým spôsobom, že ju
udieral otvorenou dlaňou aj päsťou do oblasti tváre, hlavy, trupu, chrbta, kopal ju do nôh, trhal ju za
vlasy, čím jej pravidelne spôsoboval modriny a podliatiny na tvári a na tele, pričom v mesiaci február
2025, obvinený minimálne dvakrát takým spôsobom fyzicky napadol poškodenú, že tá pred ním musela
cez okno utekať z domu, dňa 17. februára 2025 po tom, ako mu poškodená nevedela dať peniaze na

drogy, obvinený najprv rozbíjal nábytok v predmetnom dome, následne začal poškodenú fackať, potom
ju udieral päsťou do oblasti tváre, až v návale hnevu a zúrivosti ju udieral svojimi barlami, čím spôsobil
poškodenej modriny, podliatiny, povrchové škrabance na tvári a ruke a vyvolával u nej neustály strach
o svoj život a zdravie, dlhodobý stres a fyzické a psychické utrpenie.Rozhodnutia o väzbe:
· uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 25Tp/14/2025 zo dňa 21.02.2025 bol obvinený

A. A. vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktorá sa vykonáva v ÚVV
Bratislava a započítala sa mu od 18.02.2025 od 11:15 hod., kedy došlo k skutočnému obmedzeniu jeho
slobody a trvá doposiaľ, pričom podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nebola väzba nahradená
dohľadom probačného a mediačného úradníka;
· uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 06.08.2025, sp. zn. 25T/44/2025 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.08.2025, sp. zn. 5Tos/129/2025 bolo rozhodnuté podľa
§ 72 ods. 1 písm. e) v spojení s § 238 ods. 4 Trestného poriadku o ponechaní obžalovaného vo väzbe
z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zároveň podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku nebol prijatý písomný sľub obžalovaného, že povedie riadny život a podľa § 80 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku nebola väzba obžalovaného nahradená dohľadom probačného a mediačného
úradníka;

· Okresný súd Dunajská Streda napadnutým uznesením rozhodol tak, ako je citované v úvode tohto
odôvodnenia.
Krajský súd v prvom rade konštatuje, že samosudkyňa okresného súdu postupovala podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku, keď po podaní žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu
zo dňa 11.12.2025 vykonala výsluch obžalovaného dňa 19.12.2025, na ktorom zistila stanovisko

obžalovaného, obhajoby a prokurátorky okresnej prokuratúry a dospela k správnemu záveru o tom,
že nie je možné vyhovieť žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, pričom väzbu
obžalovaného nenahradila dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku ani prijatím písomného sľubu obžalovaného podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku.

V odôvodnení svojho uznesenia samosudkyňa okresného súdu v súlade s ustanovením § 176 ods. 2
Trestného poriadku dostatočne a presvedčivo zdôvodnila, na základe akých právnych úvah nie je možné
žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu vyhovieť a na základe akých právnych úvah
nie je možné väzbu obžalovaného nahradiť alternatívnymi inštitútmi podľa § 80 ods. 1 písm. b), písm.
c) Trestného poriadku.

Krajský súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu
na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení.
V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia
súdu I. a II. stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu vyššieho
stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,

ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (obdobne pozri uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo
dňa 23.01.2018).
Aj sťažnostný súd je toho názoru, že u obžalovaného A. A. sú naďalej splnené tak formálne ako
i materiálne podmienky väzby.

K materiálnym podmienkam väzby
Pokiaľ ide o dôvodnosť trestného stíhania vo vzťahu k osobe obžalovaného, krajský súd sa stotožňuje
s názorom okresného súdu, že aj v tomto štádiu konania doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,
že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba, bol spáchaný, má znaky
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného

zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona a existuje dôvodné podozrenie,
že tento skutok spáchal obžalovaný A. A..
Otázka dôvodnosti podozrenia je v napadnutom uznesení opísaná okresným súdom dostačujúco
pre rozhodnutie o väzbe, keďže okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne zhrnul
podstatné dôvody, pre ktoré dôvodnosť podozrenia zo spáchania žalovaného skutku u obžalovaného

pretrváva.
V konkrétnostiach možno poukázať, že dôvodnosť vedenia trestného stíhania voči obžalovanému
vyplýva najmä z výpovede poškodenej H. A., ktorá vo výpovedi z prípravného konania detailne popísala
fyzické a psychické útoky zo strany obžalovaného, ktorých sa mal voči nej dopúšťať pod vplyvom drog,
pričom obsah jej výpovede pri podávaní trestného oznámenia a pri výpovedi v postavení svedkyne

sa v podstatných bodoch zhoduje. Podľa výpovede poškodenej obžalovaný od nej neustále žiadal
peniaze na drogy, ak mu ich nedala, obžalovaný ju začal biť a ohovárať s tým, že k fyzickým útokom
dochádzalo jeden krát za týždeň. Poškodená opísala ako ju obžalovaný zvykol ťahať za vlasy, dávať jej
päsťou do tváre, udierať ju do celého tela, kopať ju do nohy, niekedy ju udieral aj za pomoci rôznychpredmetov. Výpoveď svedkyne poškodenej je podporená výpoveďou bratov poškodenej - svedkov J.
A. a G. A. z prípravného konania, ktorí vypovedali v podstatných bodoch zhodne ako poškodená, a to
o drogovej závislosti obžalovaného, o tom, ako poškodenej obžalovaný bral peniaze, ktoré následne

minul na kúpu drog. Obaja svedkovia opísali, že obžalovaný mal poškodenú pravidelne biť, minulý rok
museli zasiahnuť kvôli tomu asi 10krát. Vierohodnosť výpovede poškodenej bola znalecky skúmaná,
pričom zo záverov znaleckého posudku č. 6/2025 znalca PhDr. Roberta Máthého, PhD., znalca z
odboru psychológia vyplynulo, že všeobecná vierohodnosť poškodenej je znížená z dôvodu nezáujmu
o subjektívne nevýznamný podnetový materiál ako aj pre jej sklon ku konfabulácii, avšak je schopná

vnímať a následne interpretovať prežité udalosti. Čo sa týka jej špecifickej vierohodnosti (vo vzťahu
k jej výpovedi v procesnom postavení svedka-poškodeného), tá je podľa znalca zachovaná. Znalec
konštatoval,žepoškodenásprávanieobžalovanéhoopísaladostatočneautenticky,vysvetľujúcokolnosti
konfliktových stretov a opisujúc situácie, v ktorých k nim došlo. V prospech obžalovaného nemožno
vyhodnotiť ani závery znaleckého posudku č. 39/2025 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Máriom Strakom na osobu obžalovaného, z ktorého vyplynulo,

že obžalovaný je závislý na návykových látkach, psychostimulanciách, metamfetamínoch ako ani
obsah zápisnice o prehliadke tela poškodenej H. A. zo dňa 18.02.2025, pri ktorej boli fotograficky
zadokumentované zranenia, ktoré mala utŕžiť pri fyzickom útoku dňa 17.02.2025 (podliatiny pod očami,
škrabance okolo nosa a nad hornou perou, povrchové zranenia na oboch rukách). Navyše obžalovaný
vo svojej výpovedi v procesnom postavení obvineného pre orgánmi činnými v trestnom konaní k skutku,

ktorý mu je kladený za vinu uviedol, že s výrokom uznesenia o jeho trestnom stíhaní súhlasí. Dodal, že
opísané útoky, ktorých sa mal dopustiť na poškodenej sa zakladajú na pravde s tým, že ich spáchal vždy
pod vplyvom drog. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu, priznal sa iba k útoku na poškodenú dňa 18.02.2025. Dôvodnosť podozrenia je daná aj ostatnými
zabezpečenými listinnými dôkazmi tvoriacimi vyšetrovací spis.

Aj podľa názoru krajského súdu dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní a dôkazy doposiaľ vykonané
nahlavnompojednávaníodôvodňujútakúmierupodozreniazospáchaniatrestnejčinnostiobžalovaným,
aká (miera) je potrebná na rozhodnutie o jeho väzbe v tomto štádiu trestného konania. S ohľadom na
to krajský súd bez potreby opakovania tejto vecne správnej argumentácie okresného súdu obsiahnutej
v napadnutom uznesení na ňu v plnom rozsahu len odkazuje.

Pokiaľ ide o obžalovaným podané sťažnostné námietky týkajúce sa neviny obžalovaného
a nedostatočnosti dôkazov voči obžalovanému a smerujúce k hodnoteniu znaleckých posudkov na
osobu poškodenej aj obžalovaného, krajský súd v tomto smere len v krátkosti zopakuje, že úlohou súdov
rozhodujúcich o väzbe nie je rozhodnúť o vine či nevine obžalovaného, ale posúdiť, či dôkazná situácia
odôvodňuje existenciu podozrenia zo spáchania skutku, ktorý napĺňa znaky konkrétneho trestného činu.

Rozhodovanie o väzbe nie je totožné s rozhodovaním o vine a hodnotenie dôkazov sa vykonáva v
inom rozsahu, ako pri meritórnom rozhodovaní vo veci samej. Podrobené vyhodnotenie vykonaného
dokazovania, možno uskutočniť výlučne pri rozhodovaní vo veci samej. Súd sa teda pri rozhodovaní o
väzbe nezameriava na hodnotenie viny obžalovaného, jeho obhajoby, ani na hodnotenie dôkazov podľa
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku, ale obmedzuje svoje skúmanie na posúdenie splnenia formálnych a

materiálnych podmienok väzby. Obžalovaný dané námietky uplatňuje predčasne v rámci rozhodovania
o väzbe, keďže až pri meritórnom rozhodnutí, po ukončení dokazovania, bude primárne okresný súd
(event. sekundárne, ak bude podané odvolanie, aj krajský súd) povinný dať obžalovanému jednoznačné
odpovede na ním predostreté námietky.
Prirozhodovaníoväzbesanevyžadujepožiadavkaúplnejistoty,alestačí,akdoterazzistenéskutočnosti

nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, napĺňa znaky
konkrétneho trestného činu a zároveň existuje dôvodné podozrenie, že ho spáchal obžalovaný A. A..
V prípade menovaného obžalovaného sú všetky tieto podmienky nateraz splnené.
Krajský súd k sťažnostným námietkam obžalovaného opätovne zdôrazňuje, že dôvodné podozrenie sa
žiadnym spôsobom v prospech obžalovaného nezmenilo ani neoslabilo. Pokiaľ svedkyňa poškodená

zmenila svoju výpoveď vo vzťahu k jej prvotnej výpovedi, pričom svoju výpoveď zmenila v prospech
obžalovaného, neznamená to, v spojení s ostatnými dosiaľ vykonanými dôkazmi, že by sa podozrenie
zo spáchania trestnej činnosti výrazne oslabilo alebo dokonca pominulo. Naopak v súčasnom štádiu
pretrváva dôvodné podozrenie, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu v tomto
trestnom konaní kladie za vinu. Obsah sťažnostných námietok obhajoby preto presahuje rámec

rozhodovania o väzbe a táto skutočnosť sama osebe (bez ďalšieho) v zásade nepredstavuje dôvod na
prepustenie obžalovaného z väzby.
Krajský súd poznamenáva, že dôvodnosť podozrenia teda predpokladá existenciu faktov alebo
informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili urobiť si úsudok o tom, že konkrétnaosoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho dôvodnosť závisí vždy od všetkých okolností každého
konkrétneho prípadu (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Tost/41/2018 zo dňa
09.10.2018).

K tzv. preventívnemu dôvodu väzby
U obžalovaného A. A. naďalej existujú dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku tak, ako to bolo konštatované v rozhodnutí okresného súdu, pričom od posledného
rozhodovania o väzbe obžalovaného podľa názoru krajského súdu nedošlo k žiadnej takej zmene, ktorá
by zakladala zmenu prístupu, či už k dôvodnosti podozrenia alebo k dôvodnej obave z konania, ktoré u

obžalovaného zakladajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Z hľadiska materiálneho samosudkyňa okresného súdu v napadnutom uznesení výstižným spôsobom
rozviedla, ktoré konkrétne skutočnosti zakladajú reálnu obavu z pokračovania v trestnej činnosti
obžalovaným v prípade, ak by bol prepustený z väzby na slobodu. V konkrétnostiach poukázala na
okolnosti, závažnosť a charakter stíhanej trestnej činnosti, ktorá je obžalovanému kladená za vinu
(násilná trestná činnosť spočívajúca vo fyzických a psychických útokoch na poškodenú), stupňujúcu

sa intenzitu konania obžalovaného, ktorého sa mal dopúšťať voči blízkej osobe-svojej družke, dĺžku
trvania (v prípade obžalovaného nemalo ísť len o ojedinelý útok, ale skutku sa mal obžalovaný dopúšťať
minimálne od 18.08.2022) ako i osobu obžalovaného, ktorý je závislý na omamných a psychotropných
látkach, pod vplyvom ktorých sa mal žalovaného skutku dopúšťať a jeho predchádzajúci spôsob života.
Pokiaľ ide o trestnú minulosť obžalovaného, resp. jeho predchádzajúci spôsob života, samosudkyňa

správne poukázala na skutočnosť, že obžalovaný bol 15krát súdne trestaný, vrátane násilnej trestnej
činnosti - zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, pričom na obžalovaného bolo pôsobené
dokonca aj nepodmienečným trestom odňatia slobody a bol aj niekoľkokrát priestupkovo prejednávaný,
pričom v troch prípadoch sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, z toho 1krát voči
poškodenej, svojej družke H. A..

Keďže právne úvahy samosudkyne okresného súdu uvedené v napadnutom uznesení ohľadne
dôvodnosti trvania väzby obžalovaného korešpondujú v plnom rozsahu s obsahom spisu a majú reálny
základ v dôkazoch v ňom obsiahnutých, krajský súd bez toho, aby považoval tieto skutočnosti za
potrebné ďalej podrobnejšie rozvádzať, na tieto právne úvahy odkazuje a poukazuje na ne.
Z pohľadu krajského súdu je potrebné doplniť, že dôvodmi tzv. preventívnej väzby u obžalovaného sa

zaoberal tak okresný súd, ako aj súd krajský opakovane, pričom tieto naposledy konštatoval tunajší
súd vo svojom uznesení zo dňa 12.08.2025, sp. zn. 5Tos/129/2025, pričom od tohto právoplatného
rozhodnutia o väzbe obžalovaného v konaní nenastala žiadna taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala iný
náhľad krajského súdu na tento väzobný dôvod.
Preto pokiaľ ide o ďalšie sťažnostné námietky obhajoby obžalovaného voči dôvodom tzv. preventívnej

väzby, tieto vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. Nielen v napadnutom uznesení, ale aj
v predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe, už dostal obžalovaný podrobné odpovede na to, prečo sú
u neho dôvody tzv. preventívnej väzby dané. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, na základe
ktorých okresný súd aj krajský súd vyhodnotili existenciu väzobných dôvodov u obžalovaného A. A.
možno uzavrieť, že obhajoba v sťažnostných námietkach neuviedla žiadne tak zásadné okolnosti, ktoré

by odôvodňovali iný náhľad na väzobné stíhanie obžalovaného z pohľadu existencie dôvodov tzv.
preventívnej väzby.
Na tomto mieste tiež krajský súd pripomína, že zmyslom tzv. preventívnej väzby je zaistiť osobu
obvineného,uktorejexistujedôvodnáobavavyplývajúcazkonkrétnychskutočností,žebudepokračovať
v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo

ktorýmhrozil.Uvedenýväzobnýdôvodsavurčitejmiereodlišujeodzvyšnýchdvochväzobnýchdôvodov
a je založený na predpoklade, že účelom trestného stíhania je i predchádzanie trestnej činnosti. Pri
rozhodovaníoväzbesanevyžadujeúplnáistota,žeobvinenýbudekonaťpodľa§71Trestnéhoporiadku,
ak nebude vzatý do väzby. Na rozhodnutie o väzbe preto postačuje, že táto hrozba s prihliadnutím na
konkrétne skutočnosti je reálna. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08.03.2012,

sp. zn. 5Tost 7/2012)
K nenahradeniu väzby obžalovaného
Samosudkyňa okresného súdu sa v súlade s ustanoveniami § 71 ods. 1 Trestného poriadku a § 80 ods. 1
písm. b), písm. c) Trestného poriadku zaoberala možnosťou nahradenia väzby prijatím písomného sľubu
obžalovaného ako i dohľadom probačného a mediačného úradníka a dospela k správnemu záveru, že

dôvody, ktoré zakladajú dôvody väzby u obžalovaného, sú tak silné a intenzívne, že tieto v súčasnosti nie
je možné eliminovať. V odôvodnení napadnutého uznesenia samosudkyňa následne náležite uviedla,
prečo väzbu obžalovaného nenahradila žiadnou z uvedených alternatív.Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na časť konečného návrhu obžalovaného v odôvodnení
sťažnosti zo dňa 21.12.2025, kde okrem iného navrhoval, aby bola jeho väzba nahradená dohľadom
probačného a mediačného úradníka, na použitie týchto inštitútov nie sú v súčasnom štádiu trestného

stíhania splnené zákonné podmienky a prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu by podstatným
spôsobom zvyšovalo nebezpečenstvo jeho správania sa, ktoré viedlo k identifikácii dôvodov väzby. Aj
krajský súd zohľadnil skutočnosti, ktoré spočívajú v charaktere, závažnosti a spôsobe spáchania trestnej
činnosti, ktoré je obžalovanému kladená za vinu, osobnostnej charakteristike obžalovaného, vrátane
jeho kriminálnej a priestupkovej minulosti, ktorá značí tomu, že má sklony porušovať právny poriadok

a nedodržiavať právne predpisy, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že znaleckým posudkom č. 39/2025
MUDr. Mária Straku, znalca z odboru psychiatria, bola u menovaného objektivizovaná závislosť na
návykových látkach, psychostimuláciách, metamfetamínoch a dospel k záveru, že dohľad probačného
a mediačného úradníka ani písomný sľub obžalovaného nemožno považovať za dostačujúce inštitúty
na nahradenie jeho väzby. Jeho ochotu podrobiť sa dohľadu súdneho úradníka, príp. dodržať písomný
sľub, v ktorom sa zaviazal, že povedie riadny život a nedopustí sa trestnej činnosti, poskytne plnú

súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní, nebude sa skrývať a splní všetky uložené povinnosti
a obmedzenia, výrazne spochybňuje závislosť od omamných a psychotropných látok, ktoré majú vysoký
potenciál negatívne ovplyvňovať jeho správanie a rozhodovanie sa v prospech protiprávneho konania.
Je preto klamné sa domnievať, že dohľad probačného a mediačného úradníka by dokázal (vzhľadom
na objektívne možnosti realizácie takéhoto dohľadu) u menovaného obžalovaného relevantným

a obmedzujúcim spôsobom korigovať, resp. udržiavať správanie v zákonných mantineloch. Inak
povedané, probačný a mediačný úradník nedokáže vykonávať dohľad nad správaním obžalovaného
nepretržite,tedaniejevjehosiláchkontrolovať,čiobžalovanýpoškodenúnavštevujealebočijunejakým
spôsobom kontaktuje.
Pokiaľ ide o písomný sľub obžalovaného, krajský súd iba dodáva, že vzhľadom na uvedené krajský súd

nemá v osobe obžalovaného záruku, že by ním predložený písomný sľub aj dodržal. Pri rozhodovaní
musí súd vždy zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou v ustanovení
§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, čo v prípade obžalovaného v súčasnosti nepreváži.
K naplneniu účelu väzby nemožno podľa názoru tunajšieho súdu dôjsť ani za súčasného uloženia
primeraných povinností a obmedzení v zmysle § 82 ods. 1 Trestného poriadku (ani kontrolou plnenia

týchto povinností technickými prostriedkami), keď postup podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku vyžaduje
záver o tom, že účel väzby je možné dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka, ku
ktorému záveru nedospel ani krajský súd.
Záverom krajský súd konštatuje, že v prípade obžalovaného A. A. je obava z pokračovania v trestnej
činnosti menovaného obžalovaného v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku aj naďalej plne

opodstatnená.
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.
Nakoľko krajský súd nezistil podmienky na zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu, sťažnosť
obžalovaného A. A. ako nedôvodnú podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.