Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoCsp/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123462073
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123462073.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej

a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobcu mBank SPÓLKA
AKCYJNA so sídlom ul. Prosta 18, 00-850 Varšava, Poľská republika, číslo KRS0000025237,
podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky,
so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici č. 10, IČO: 36 819 638, zastúpená advokátskou kanceláriou
MCGAlegal, s.r.o., so sídlom v Bratislave na Partizánskej ulici č. 2, IČO: 36 715 662 proti žalovanej
A. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. D. E. XX zastúpenej ZEMPLÍN-S so sídlom v Michalovciach na
Topolianskej ulici č. 2829/174, IČO: 53 360 851 o zaplatenie 2.008,29 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej

proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 29Csp/11/2024-226 zo dňa 1.8.2025 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. v napadnutej časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom.
Žalobcovi voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom
rozhodol nasledovne:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.048,87 Eur spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 18.8.2022 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.9.2022 do zaplatenia,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.10.2022 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.11.2022 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.12.2022 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.1.2023 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.2.2023 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.3.20223 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.4.2023 do zaplatenia,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.5.2023 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.6.2023 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.7.2023 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.8.2023 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.9.2023 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.10.2023 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.11.2023 do zaplatenia,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.12.2023 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.1. 2024 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.2.2024 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.3.2024do zaplatenia,- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.4.2024 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.5.2024 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.6.2024 do zaplatenia,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.7.2024 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.8.2024 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.9.2024 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.10.2024do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.11.2024 do zaplatenia,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.12.2024 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.1.2025 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.2.2025 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.3.2025 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.4.2025 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.5.2025 do zaplatenia,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.6.2025 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 25,23 Eur od 15.7.2025 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba v prevyšujúcej časti sa zamieta.

III. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 7,34 %, o
výškektoréhorozhodnesúdpoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydávyšší
súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.008,29 Eur s príslušenstvom
titulom uzatvorenej písomnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mPôžička plus č. HNN195336837/2021,
na základe ktorej poskytol žalovanej účelový úver vo výške 2.120 Eur na jej bežný účet mKonto.
Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 84 mesačných splátkach vo výške 34 Eur k 14. dňu každého
mesiaca s tým, že prvá splátka môže byť vyššia. Žalovaná úver čerpala a následne z jej strany došlo

k porušeniu zmluvných podmienok, keď neuhradila splátky riadne a včas. Žalobca žalovanú vyzval
na úhradu sumy v omeškaní listom z 15.6.2022, označený ako Posledná výzva/vyhlásenie okamžitej
splatnosti. Žalobca ju vyzval na zaplatenie v lehote 15 dní od doručenia. Upozornil ju, že ak nedôjde
k úhrade, výzva bude zároveň aj vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. List sa dňa 14.7.2022 vrátil
žalobcovi ako nedoručená zásielka. Žalovaná doposiaľ sumu nezaplatila napriek výzve pred

podaním žaloby z 29.9.2023. Žalobca si v konaní uplatňuje zostatok istiny 2.008,29 Eur, zmluvných
úrokov 255,67 Eur a úrokov z omeškania v zákonnej výške.

3. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa § 497, § 499, § 502 Obchodného zákonníka, § 1 ods.
2, § 7 ods. 1, 4, 16, 17, 19, 20, 27, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ZoSÚ), § 37 ods. 1, § 39, § 41, § 52
ods. 1, § 53 ods. 9, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a konštatoval, že
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 7.9.2021 uzavretá úverová zmluva,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.120 Eur. Právny vzťah medzi stranami
sporuzaloženýpredmetnouúverovouzmluvoujeprávnymvzťahomzaloženýmspotrebiteľskouzmluvou

a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§
497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52
a nasl. OZ a ZoSÚ), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ
s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a
plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

4. Prioritne sa súd zaoberal otázkou platnosti plnomocenstva udeleného žalobcom jeho právnemu
zástupcovi,ktorúnamietalažalovaná,pretožečasťplnejmocibolapodpísanáručne.Námietkužalovanej
vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože žalobca dňa 19.9.2018 zákonne písomnou formou udelil právnemu
zástupcovi plnú moc na zastupovanie pred súdom a v exekučnom konaní, ako aj vo všetkých súvisiacich

odvolacích a/alebo dovolacích konaniach a to v celom rozsahu, tak aby došlo k naplneniu účelu
udeleného plnomocenstva. Právny zástupca udelenú plnú moc prijal. Tieto skutočnosti potvrdzujú
podpisy uvedené na plnomocenstve. Skutočnosť, že je na plnomocenstve rukou dopísané, že saplnomocenstvo vzťahuje na vymáhanie pohľadávok splnomocniteľa v súdnych i exekučných konaniach
je vo svojej podstate duplicitné, resp. nadbytočné, avšak na platnosť plnej moci nemá vplyv.

5. Žalovaná v konaní okrem iného namietala, že žalobca nepreukázal poskytnutie úveru vo výške 2.120
Eur na jej účet. Súd v prvom rade skúmal, či posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ. Uzavrel, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. i/, k/ ZoSÚ, v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ je treba predmetný úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

6. Vo vzťahu k obrane žalovanej spočívajúcej na tvrdení, že žalobca s odbornou starostlivosťou v súlade
s § 7 ZoSÚ neskúmal jej bonitu konštatoval, že žalobca iba formálne si overoval bonitu žalovanej,
nie však skutočné overenie bonity s odbornou starostlivosťou tak ako to vyžaduje § 7 ods. 1 ZoSÚ.
V tejto súvislosti poukázal i na všeobecnú ustálenú rozhodovaciu prax súdov a konštatoval, že úver bol
poskytnutý spotrebiteľom bez náležitého posúdenia bonity, preto ho považoval s poukazom na § 11 ods.

2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.

7. V ďalšom sa venoval platnému zosplatneniu úveru s poukazom na § 53 ods. 9 OZ a uzavrel, že
pokiaľ v prejednávanej veci nedošlo k uvedeniu splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil v danej výzve,
ktorú žalobca označil zároveň aj ako oznámenie o vyhlásenie predčasnej splatnosti, nie je jednostranný

právny úkon veriteľa, ktorým úver predčasne zosplatňuje, dostatočne určitý a z tohto dôvodu je tak
úkon neplatný. Zosplatnenie úveru je teda neplatné z dôvodu jeho neurčitosti (§ 37 OZ) pre neuvedenie
splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil. Navyše, poukazál aj na skutočnosť, že výzva na zosplatnenie
dlhu, v ktorej žalobca zároveň oznamuje predčasné zosplatnenie celého úveru, ak nastane určitá
skutočnosť (ak žalovaná nezaplatí dlh do 15 dní do doručenia výzvy), nie je dostatočne určitým právnym

úkonom a nespĺňa zákonom vyžadované postup pri predčasnom zosplatnení úveru tak, aby spotrebiteľ
bol schopný jednoznačne pochopiť význam tohto úkonu veriteľa, jeho následky, ako aj kedy k týmto
následkom dôjde. Táto písomnosť žalobcu nemôže byť súčasne upozornením veriteľa dlžníkovi na
možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ, a teda plnením zákonnej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ
a súčasne uplatnením práva veriteľa podľa § 565 OZ, to znamená žiadosťou veriteľa o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie z ročnej splátky.

8. Aj napriek neplatnosti zosplatnenia úveru považoval žalobu v časti za dôvodnú a priznal žalobcovi
nárok na úhradu všetkých neuhradených splátok, ktoré sa stali splatnými do rozhodnutia súdu vo veci
samej, t.j. do 1.8.2025. Žalovanej reálne bol poskytnutý úver vo výške 2.120 Eur, ktorý mala splatiť 84

splátkami, teda jedna splátka očistená od úrokov a poplatkov činí sumu 25,23 Eur. Ku dňu súdneho
rozhodnutia (1.8.2025) bolo splatných 46 splátok, teda žalovaná mala zaplatiť 1.160,58 Eur a keďže
doposiaľ zaplatila sumu 111,70 Eur, jej dlhý činí sumu 1.048,87 Eur. Žalovanej ostáva zachovaná
povinnosť splniť dlh, predstavujúci sumu rozdielu medzi poskytnutou istinou úveru a vykonanými
úhradami v mesačných splátkach až do termínu konečnej splatnosti úveru. Vo zvyšnej časti uplatnenej

istiny 731,59 Eur, ako aj v celom rozsahu požadovaných zmluvných úrokov 2.921,19 Eur, súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

9. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1 veta prvá, 2 OZ, § 3
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Žalobcovi patrí úrok z omeškania v sadzbe

určenej podľa § 517 OZ v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia OZ, t.j. o 5% bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobcovi priznal vzhľadom na vyššie
posúdenie zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkovej iba nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne
neuhradených splátok vo výške 25,23 Eur počnúc splátkou splatnou dňa 17.8.2022 (t.j. najskôr odo dňa

ním uplatneného v žalobe, t.j. odo dňa 18.8.2022) až splátku splatnú dňa 14.7.2025, pritom u všetkých
splátok vychádzal z dátumu nasledujúceho po ich splatnosti až do zaplatenia. Nakoľko súd nemôže
prekročiť žalobný návrh, priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne z každej dlžnej sumy
splátok istiny úveru, vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania žalobu zamietol.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Žalobe bolo vyhovené v časti zaplatenia istiny vo výške
1.048,87 Eur, ktorá suma predstavuje 46,33% z pôvodne žalovanej istiny vo výške 2.263,96 Eur. Vo
zvyšnej časti bol žalobca neúspešný. Vo veci tak bola úspešnejšia žalovaná a to v rozsahu 7,34%(53,67% - 46,33%). Z tohto dôvodu súd priznal žalovanej náhradu trov konania v pomernom rozsahu
7,34%, ktorú bude povinný zaplatiť žalobca žalovanej po rozhodnutí o výške náhrady trov konania. Súd
v predmetnej veci nevzhliadol a strany ani netvrdili žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa §

257 CSP, na základe ktorých by žalovanej voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

11. Proti tomuto rozsudku proti výroku I. v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom v zákonom

stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná uplatniac odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP
a § 366 CSP. Navrhla, aby odvolací súd jej povolil zaplatiť dlžnú sumu 1.048,87 Eur spolu s 5% úrokom
z omeškania ročne z jednotlivých splátok do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 40 Eur k 10 dňu v mesiaci po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že jej aktuálna
finančná situácia jej nedovoľuje, aby jednorazovo uhradila dlh vo výške 1.048,87 Eur s príslušenstvom
a preto požiadala o splácanie dlhu v splátkach s mesačnou splátkou vo výške maximálne 40 Eur.

12. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

13. Výrok I. ( okrem časti splatnosti priznanej sumy s príslušnosťou ), II. a III. rozsudku súdu prvej
inštancie nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho

konania (§ 367 ods. 2 CSP).

14.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanejakopodanévčas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380

CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodoch (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP a § 366 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

15. Rozsudok vo výroku I. v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom je vecne správny, preto
ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.12.2025 o 8,30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 207/2 posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 9.12.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 CSP.

17. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo výroku I. v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, na ktorý poukazuje odvolanie žalovanej, dopadá na
akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie

dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom
takejto vady môže byť nesprávne realizovaná mandukačná povinnosť súdu, pochybenie vo vykonanom
dokazovaní, porušenie viazanosti iným rozhodnutím alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore
s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Žalovaná neuviedla konkrétne pochybenie súdu prvej
inštancie v jeho procesnom postupe, a preto uvedený odvolací dôvod považuje odvolací súd za

nedôvodný.

19. Pokiaľ ide o tzv. novoty v odvolacom konaní, tieto bolo možné podľa odvolacieho súdu uplatniť
len za podmienok uvedených v § 366 CSP, a zároveň do konca lehoty na podanie odvolania (t.j. do
18.8.2025 ). Rozsudok v prejednávanej veci bol vyhlásený dňa 1.8.2025 a žalovanej doručený dňa

3.8.2025. Posledný deň na podanie odvolania zo strany žalovanej bol dňa 18.8.2025. Odvolanie zo dňa
8.8.2025 žalovaná odôvodnila existenciou nových skutočností, ktoré bez svojej viny nemohla uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd je v zmysle § 366 CSP aj počas odvolacieho konania
povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale
len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má

byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ustanovenie § 366 CSP má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedkynie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalovaná poukázala na svoju aktuálnu finančnú situáciu, ktorá jej
nedovoľuje jednorazovo uhradiť dlh vo výške 1.048,87 Eur s prísl., a preto žiada o možnosť splácať

dlh v splátkach vo výške maximálne 40 Eur mesačne. K podanému odvolaniu však žiadne listinné
dôkazy nepredložila. Zároveň platí, že dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do
vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie a ktoré majú vplyv na meritórne posúdenie splatnosti priznanej
sumy s príslušenstvom, čo v danej veci v prípade novôt uplatnených v odvolacej lehote splnené nebolo.
Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neuplatnenej apelácie nastavené reštriktívne ako

výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní z pravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku
alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

20. Rozsudkom súdu prvej inštancie bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.048,87 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z jednotlivých splátok vo výške 25,23 Eur počnúc
splátkou splatnou dňa 17.8.2022 až splátkou splatnou dňa 14.7.2025 do zaplatenia. Lehota na plnenie

(tzv. paričná lehota) bola súdom prvej inštancie určená v súlade s § 232 ods. 3 CSP výslovne, ako tri
od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná odvolaním namietala len uvedenú lehotu na plnenie a poukázala
na svoju aktuálnu finančnú situáciu, ktorá jej nedovoľuje jednorazovo uhradiť dlh vo výške 1.048,87
Eur s prísl. Z uvedeného dôvodu požiadala o splácanie dlhu v splátkach s maximálnou výškou 40 Eur
mesačne.

21. V preskúmavanej veci žalovaná zaplatenie žalobcom uplatnenej pohľadávky v odvolaní
nespochybnila, žiadala však, aby bolo umožnené ju splácať v mesačných splátkach 40 Eur mesačne,
nakoľko jej finančná situácia nedovoľuje uhradiť dlh jednorazovo.

22. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
vodôvodnenýchprípadochurčiťdlhšiulehotu.Výnimkaztejtozásadyjezaloženánaúvahesúdu,pričom
ani určenie povinnosti plniť v splátkach fakticky nepredstavuje nič iné, ako len spôsob vyjadrenia dlhšej
lehoty, s čím zákon počíta v § 232 ods. 4 CSP.

23. Odvolací súd dopĺňa, že súd môže dlhšiu lehotu určiť len výnimočne a v odôvodnených prípadoch t.j.
na základe zistení potrebných skutočností vyplývajúcich z okolností toho-ktorého konkrétneho prípadu.
Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať
v splátkach musí súd ex offo prihliadnuť na osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia,
platobnúschopnosťžalovanéhovkonaní,prejavenúsnahuoplneniezáväzkužalovaným,dobu,poktorú

by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie
dlžníka na úkor veriteľa (čo súd zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), pričom súd
môže určiť, že nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky, nastáva zročnosť
celého plnenia. Súd musí lehotu na plnenie určiť tak, aby svojou dĺžkou nepoprela samotný účel súdneho
konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi stranami. Závery súdu o

tom, že je na mieste určenie dlhšej lehoty na plnenie než tri dni od právoplatnosti rozsudku, príp. že
sa peňažné plnenie má platiť v splátkach, teda priznanie takejto „výhody“ povinnému subjektu musí byť
vždy náležite odôvodnené (viď. R 126/1966, R 67/1966).

24. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo výroku

I. v časti týkajúcej sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom a odvolacích dôvodov žalovanej má
odvolací súd za to, že žalovaná v konaní dôkazné prostriedky o svojej finančnej situácii pred súdom
prvej inštancie neuviedla, žiadne nepredložila a pred odvolacím súdom taktiež žiadne neprodukovala,
atedaobjektívnevkonanísvojepríjmovéamajetkovépomerynepreukázala.Odvolacísúdpoukazujena
osobitné okolnosti, na ktoré je súd povinný pri povolení splátok prihliadať spočívajúcu nie len v sťaženej

platobnej schopnosti žalovanej, ale celkovo aj postoj žalovanej k plneniu jej záväzku, ktorý by sa mal
prejaviť jej snahou aspoň o čiastočné plnenie v rámci jej možností. V danom prípade ide o situáciu,
kedy priznané peňažné plnenie vyplývajúce z úverovej zmluvy zo dňa 7.9.2021, žalovaná neplatila
žalobcovi (veriteľovi) dohodnuté mesačné splátky úveru, a práve v dôsledku toho žalobca uplatnil svoje
právo a vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru. Následné povolenie splátok žalovanej na zaplatenie

súdom priznaného peňažného plnenia žalobcovi, teda plnenia priznaného práve v dôsledku neplnenia si
zmluvnejpovinnostižalovanouspočívajúcevnedodržanípovinnostipostupnéhosplácaniadohodnutého
so žalobcom v zmluve, by bolo v rozpore s cieľom, ktorý žalobca podanou žalobou sledoval. Odvolací
súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalovanej aj na to, že žalobca ako veriteľ, ktorý jej poskytolfinančné prostriedky, má právo na ochranu svojich práv. Akceptovaním výšky splátok navrhovanou
žalovanou by mali za následok dlhšiu splatnosť prisúdenej sumy; na strane druhej ani povolenie splátok
by nebolo v záujme žalovanej, pretože by nedochádzalo k znižovaniu jej dlhu, ale naopak k jeho

zvyšovaniu v dôsledku priznaných zákonných úrokov z omeškania.

25. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd takto dospel k záveru, že obsah odvolania žalovanej
nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
I. v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom

uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli
spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie v tejto časti založil
svoje rozhodnutie.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku I.
v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa

§ 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Odvolací

súd v súlade so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania (čl. 7 základných princípov CSP)
a s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít prezentovaných v uzneseniach NS
SR sp.zn. 6Cdo/166/2016 z 26.10.2016 a tiež sp.zn. 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018, nerozhodol pritom
o nároku na náhradu trov konania, ale rovno už aj o nepriznaní náhrady trov, majúc za to, že dvojfázové
rozhodovanie o trovách konania má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu trov

konania, čo nie je prípad posudzovanej veci.

28. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).