Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/124/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125211405
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125211405.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v F., E. X, proti odporcovi: G. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., E. X,
zastúpenému Mgr. Pavlom Kissom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o nariadenie
neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie Mestského súdu Košice č. k. 21C/27/2025-18 zo dňa 8. júla 2025 okrem výroku III.
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Odporca má proti navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 8. júla 2025 č.

k. 21C/27/2025-18 rozhodol nasledovne:
I. Odporcovi z a k a z u j e vstup do bytu číslo X, I. X. J., E. E. K. X, L. M. „E. X, XX“ N. N. K. XXXX, I.
J. K. XXXX, nachádzajúceho sa v obci: F. - N. O., katastrálne územie: I. O., ktorý je Okresným úradom
Košice, odbor katastrálny, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX a do spoločných priestorov vchodu
K. X tohto bytového domu.
II. Odporcovi z a k a z u je približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 m s tým,

že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov
činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu
vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
III. V prevyšujúcom rozsahu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
IV. P o u č u j e odporcu, že v procesnom postavení žalobcu môže proti navrhovateľke v procesnom
postavení žalovanej podať žalobu o uloženie povinnosti umožniť opätovný vstup do bytu a strpieť ďalšie

užívanie bytu špecifikovaného pod bodom I. výrokovej časti tohto uznesenia, prípadne o náhradu škody
alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Právnym následkom podania žaloby je
začatie civilného sporového konania vo veci samej.
V. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov tohto konania n e p r i z n á v a.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi, aby súd uložil: 1.)

nevstupovať do v návrhu špecifikovaného bytu, 2.) nezdržiavať sa vo vzdialenosti menšej ako 300 m
od tohto bytového domu, 3.) nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m, s tým, že
pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov
činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na
dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Svoj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že odporca je jej bývalým manželom. Rozviedli sa v roku 2007.

Spoločne až do vykázania odporcu policajtom bývali v byte na ulici E. X E. F.. Odporca býval v jednej
izbe, ktorú si pri odchode po vykázaní z bytu zamkol. Odporca sa správa voči navrhovateľke násilne.Už roky ju verbálne napáda, vulgárne jej nadáva a vyhráža sa jej. Navrhovateľka radšej nič nehovorí,
aby bol doma kľud. Keď sa ozve odporca na ňu kričí, aby sa neozývala a mlčala. Odporca jej často
vulgárne nadáva, hovorím jej, že je „sviňa, krava sprostá, dementná“. Odporca nevie ovládať svoje

správanie, vtedy začne strašne kričať, trieska vecami a dverami, búcha, rozbíja a hádže veci, kope do
nábytku a dverí. Navrhovateľka má vtedy z neho strach, bojí sa, že jej ublíži. Uteká v takom čase z
domu vonku aj na tri hodiny, kým sa odporca neupokojí. Odporca búcha aj večer a v nočných hodinách,
navrhovateľka neviem potom spať, je vyčerpaná. Keď si chce zdriemnuť, odporca naschvál pustí nahlas
rádio, ak ho prosí, aby ho vypol/stíšil odmieta tak urobiť. V zime spí odporca pri otvorenom okne, aj keď

je veľká zima a nerešpektuje, ak ho navrhovateľka poprosí, aby okno zavrel, pretože je v byte veľmi
chladno. Robí jej rôzne schválnosti. Odporca sa jej vyhráža slovami, že „ty skončíš v zemi a ja v base“.
Odporca držal v ruke sklenenú misku a povedal „hodím ju do teba a bude po tebe“. Navrhovateľka toto
jeho správanie nikdy na polícii nehlásila, bála sa ho a aj sa hanbila. Dňa 26.06.2025 navrhovateľka
riešila s odporcom plánovaný postrek ploštíc, ktoré sa objavili v bytovom dome. Odporca kričal že on
do „svojej izby“ deratizérov nepustí, že si postrek vykoná sám. Odporca začal po navrhovateľke kričať,

aby vypadla, vyskočil zo svojej stoličky a rozbehol sa k nej. Navrhovateľka sa strašne zľakla, začala
utekať, schytila kľúč od bytu a celou cestou utekala na políciu. Nevedela ani, či uteká odporca za ňou
alebo nie, bola z jeho správania veľmi vydesená. Bála sa, že jej ublíži. Polícia rozhodla v zmysle §
27a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov o vykázaní odporcu
zo spoločného obydlia. V zmysle § 28a zák. č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov o vykázaní

žalovaného z obydlia bolo políciou informované Intervenčné centrum Fenestra, ktoré navrhovateľku
následne kontaktovalo a poskytlo jej krízovú intervenciu a odbornú pomoc, vrátane právnej pomoci pri
spísaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka dňa 26.06.2025 podala na P. P.
J. Q. F. - O. na odporcu aj oznámenie o spáchaní priestupku, o ktorom konanie prebieha. Navrhovateľka
už nechce ďalej čeliť verbálnym útokom a vyhrážaniu zo strany odporcu. Jeho násilné správanie sa v

ostatnom čase vystupňovalo. Navrhovateľka má z odporcu veľký strach, bojí sa, že jej ublíži a že svoje
vyhrážky smrťou naplní a zabije ju. Odkedy je odporca políciou vykázaný z bytu, tak má konečne kľud,
je pokojnejšia. Odmieta už znášať jeho verbálne útoky a vyhrážanie sa, počúvať jeho krik. Už nevládze.
Toto jeho správanie trpela dlhé roky, ale už nevládze, má 70 rokov a chce prežiť starobu v pokoji bez
násilia. Zároveň však má obavy, že keď bude odporcovi mestským súdom zakázaný vstup do bytu a

bytového domu, tak sa bude snažiť fyzicky ju vyhľadať aj na verejnosti a bude ju verbálne napádať,
vyhrážať sa jej, či svoje vyhrážky naplní a ublíži jej alebo ju zabije. Odkedy je odporca vykázaný z
bytu, tak nemusí znášať konečne po rokoch jeho násilné správanie sa, ponižovanie a krik.. Na základe
uvedených navrhovateľka s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1 a 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného
sporového poriadku navrhla, aby mestský súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

3. Súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/, f/ a h/, § 326 ods. 1,
§ 329 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP).

4. Poukázal na zákonné predpoklady, ktoré majú byť splnené pre vyhovenie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a konkretizoval, že na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP (aby druhá strana nevstupovala dočasne do domu alebo bytu
a nepribližovala sa k inej osobe) musí mať súd osvedčenú najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
strán v čase jeho rozhodovania, kde dôkazné bremeno osvedčenia zaťažuje navrhovateľku.

5.1. Navrhovateľkou predloženými listinnými dôkazmi mal mestský súd za osvedčené, že navrhovateľka
je výlučnou vlastníčkou bytu, v ktorom (byte) navrhovateľka a odporca (bývalý manžel) až do jeho
vykázania policajtom podľa § 27a ods. 1 zákona č. zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení
neskorších predpisov, t.j. do 26.06.2025 bývali, resp. žili.
5.2.ZároveňmalmestskýsúdzáznamomORPZvKošiciach,P.J.F.-O.podč.ORPZ-KE-OPP10/2025-

P z 26.06.2025 o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov ako aj Úradným záznamom OR PZ v Košiciach, P. J. F. - O. pod č. ORPZ-
KE-OPP10/2025-P z 26.06.2025 za osvedčené dôvodné podozrenie z páchania psychického násilia
odporcom voči navrhovateľke po dlhší čas:
5.3. V oznámení navrhovateľka k veci uviedla „... toho času býva so svojím bývalým manželom H. C.,

nar. XX.XX.XXXX, ... E. X na adrese Košice. E. K. X I. R. J. ... na základe rozsudku Okresného súdu
Košice I sp. 39C131/2008-79, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.2.2009 súd zrušil právo spoločného
nájmu účastníkov k družstevnému bytu K. X I. R. J. S. E. K. X. Za výlučnú nájomkyňu tohto bytu a
členku T. F. O. určil ... B. C.. Následne B. C. odkúpila tento byt do osobného vlastníctva, takže tohočasu je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu ... H. C. je povinný do 30 dní odo dňa zabezpečenia
náhradného bytu vypratať predmetný byt ... nakoľko nebolo v jej možnosti zabezpečiť H. C. náhradný
byt, ktorý by zodpovedal požiadavkám podľa zákona, fungujú tak, že H. C. ... obýva jednu z izieb +

príslušenstvo. Oznamovateľka druhú izbu a ich syn, ktorý tam má trvalý pobyt a ktorý tam momentálne
nebýva, tretiu izbu ... pravdepodobne dňa 24.6.2025, presne uviesť nevie, domovník doniesol do bytu
oznámenie o likvidácii ploštíc, ktoré sa má vykonávať dňa 1.7.2025, k čomu bol potrebný jej súhlas, ktorý
podpísala. Keď som to oznámila H., tento začal kričať, že nepustí do svojej izby deratizérov. Keď sa
dozvedel, že nad jeho izbou je ohnisko ploštíc, kričal, že on si to vystrieka sám. Dňa 25.6.2025 ... nechala

uvedené oznámenie na stole, aby si ho H. C. prevzal, čo aj urobil, nakoľko oznámenie na druhý deň už
na stole nebolo ... dňa 26. 6. 2025 v čase okolo 15.00 hod. sa snažila o rozhovor so svojím bývalým
manželom a to z dôvodu, aby sa dohodli na deratizácii, pričom H. C. vyskočil zo stoličky, začal kričať
na oznamovateľku, že si vystrieka izbu sám a do svojej izby nepustí nikoho. Začal na oznamovateľku
kričať, že vypadni, vypadni, rozbehol sa smerom ku nej, načo oznamovateľka ušla smerom von z bytu a
utekala po schodoch preč. Ešte kričal, že sa s ňou bude rozprávať, len za prítomnosti polície ... sa bála,

že ju H. C. napadne, keď vyskočil zo stoličky a kričal, nakoľko už aj v minulosti sa správal agresívne a
to tak, že na oznamovateľku kričal, vulgárne jej nadával, že je hlupaňa, že skončí v zemi a on v base.
V minulosti, na presný dátum si už nepamätá, tak sa jej vyhrážal, že držal v ruke sklenenú nádobu v
kuchyni a povedal jej, že ju do nej hodí a bude po nej. Uvedené incidenty sa stali v minulosti, avšak
oznamovateľka uviedla, že sa hanbila ísť na políciu, tiež uviedla, že na to nemala svedkov a preto veci

nehlásila. Oznamovateľka uviedla že sa natoľko bála, že dnešná agresia u nej vzbudila obavu, že jej
ublíži a uviedla, že sa bojí vrátiť domov ... v ich byte sa často opakuje, že H. C. kope do nábytku a vecí,
vykrikuje pritom, že vypadni, jeho krik je tak silný, že sa oznamovateľka bojí, či ju nenapadne, prípadne
do nej niečo nehodí, ako to povedal s tou miskou.“.
5.4. Mestský súd z Úradného záznamu OR PZ v Košiciach, P. J. F. - O. pod č. ORPZ-KE-OPP10/2025-

P z 26.06.2025 zistil, že dňa 26.06.2025 o 20.00 hod. bola v zmysle § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov zo spoločného obydlia vykázaná osoba: G. H.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. X, XXX XX F., ktorý neuviedol, kde sa bude zdržiavať. Vykázaná
osoba prevzala a podpísala potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia. Vykázanie zo spoločného
obydlia sa vzťahuje na byt, I. X. J. na ulici E. X E. F. a spoločné priestory prislúchajúce uvedenému

bytovému vchodu. Osoba bola vykázaná na dobu 14 dní, kde počas vykázania zo spoločného obydlia
je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov na dobu
od 20:00 hod. dňa 26.06.2025 do 23:59 hod. do dňa 09.07.2025. Podľa tam (v úradnom zázname)
uvedeného opisu skutku dňa 26.06.2025 v čase o 16:40 bolo prijaté oznámenie od osoby B. C.. nar.
XX.XX.XXXX, bytom: E. X, XXX XX F., ktorá podala oznámenie na osobu H. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom: E. X, XXX XX F., ktorý sa mal dňa 26.06.2025 v čase okolo 15:00 hod správať agresívne, kričal
na oznamovateľku vypadni, vypadni, pričom sa mal na oznamovateľku rozbehnúť a oznamovateľka
z bytu ušla. Oznamovateľka uviedla, že sa agresívne správanie zo strany bývalého manžela opakuje
dlhodobo, pričom sa jej mal v minulosti vyhrážať, ale oznamovateľka sa hanbila podať oznámenie.
Nakoľko dnešného dňa u nej vzbudil strach a bála sa vrátiť domov dostavila sa podať oznámenie na

P. J. F. -O.. V minulosti sa uvedené konanie malo opakovať, z uvedeného dôvodu, bolo rozhodnuté o
využití oprávnenia o vykázaní zo spoločného obydlia v zmysle § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

6. Podľa súdu prvej inštancie konanie odporcu sa po kvalitatívnej stránke vyznačuje vyhrážaním ujmou

na zdraví a živote navrhovateľky, u ktorej tieto dôvodne vyvolávajú obavu, že odporca svoje vyhrážky
uskutoční. Rovnako mal tak mestský súd za osvedčené, že konaním odporcu môže byť ohrozená nielen
duševná,aletelesnáintegritanavrhovateľky.Vtejtosúvislostimestskýsúdupriamilpozornosťnaosobitý
charakter konaní súvisiacich s domácim násilím, osobitne psychickým, z ktorého vyplýva obtiažnosť
preukázania páchania takéhoto násilia medzi spolu bývajúcimi osobami.

7. Podľa súdu je dôvodný predpoklad, že pominutím účinkov obmedzení vykázania zo spoločného
obydlia PZ odporca vo svojom násilnom konaní voči navrhovateľke nielenže bude pokračovať, ale
vedený pomstou pre podanie oznámenia na P. J. F. -O. navrhovateľkou a pre následné vykázanie zo
spoločného obydlia policajtom bude toto násilné konanie ešte aj stupňovať. Mestský súd mal tak za

osvedčenú potrebu naliehavej úpravy pomerov medzi stranami a tým nevyhnutnosti zásahu zo strany
mestského súdu nariadením neodkladného opatrenia a to uložením zákazu odporcovi vstúpiť do bytu,
v ktorom býva navrhovateľka.8. Z uvedených dôvodov odporcovi zakázal vstup do bytu a do spoločných priestorov vchodu číslo 9
bytového domu, tak ako je to uvedené pod bodom I. výrokovej časti tohto uznesenia. Keďže mal súd
za osvedčené konaním odporcu ohrozenie telesnej ako aj duševnej integrity navrhovateľky odporcovi

súčasne uložil zákaz približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 m.

9. Súd mal za to, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami,
a teda neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, preto neuložil navrhovateľke podať žalobu vo veci
samej a vec posúdil iba z aspektu poučovacej povinnosti voči odporcovi podľa § 337 ods. 1 CSP.

Poukázal pritom na rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 39/131/2008 právoplatný dňa 3.2.2009,
ktorým bolo rozhodnuté o zrušení spoločného nájmu daného bytu medzi stranami s tým, že odporca je
povinný byt vypratať do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu, k čomu doposiaľ nedošlo.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1.

11. Proti uvedenému uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, a to proti výrokom I., II. a V.
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP (vychádzajúc z obsahu odvolania a navrhol, aby odvolací
súd zamietol návrh v celom rozsahu) a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil
a nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal mi náhradu trov konania.

12.1. Odporca má za to, že dôvody, pre ktoré podala navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia sú značne zveličené a nepravdivé. Je pravdou, že sa rozviedli v roku 2007, pričom ostali
spolu bývať v jednej domácnosti. Právo spoločného nájmu bytu bolo zrušené v roku 2009 tak, že
navrhovateľka ostala jediný výlučný nájomca a odporca mal vypratať byt do 30 dní potom, čo mu
navrhovateľka zabezpečí náhrady byt. Navrhovateľka vtedy odmietla ponuku jeho švagrinej, kde by mu

mohla zabezpečiť byt za výhodných podmienok. Doposiaľ teda žiadnu bytovú náhradu nezabezpečila.
Neskôr jej navrhol, že môže byt v ktorom bývajú odpredať, resp. práva k nemu a môže ho vyplatiť, alebo
kúpiť dva menšie byty. Aj to odmietla. Neskôr mu začala ponúkať rôzne robotnícke ubytovne s tým,
že mu bude platiť 50,-Eur mesačne ako príspevok na nájomné, keď sa odsťahuje. To odmietol, keďže
to nie je adekvátna bytová náhrada. Uviedol, že aj on bol aktívny v snahe ukončiť spolunažívanie a aj

keď nemusel a mohol som čakať na to, kým mi navrhovateľka zabezpečí bytovú náhradu, požiadal o
pridelenie sociálneho bytu od Mesta Košice. Jeho žiadosť však bola zamietnutá. Od toho času začala
zo strany navrhovateľky voči nemu šikana, za účelom, aby ho vyštvala z bytu a teda, aby mu nemusela
zháňať bytovú náhradu. Chcela ho donútiť, aby vyprázdnil izbu, aby mohla dať hygienickú maľbu,
čo podľa neho bolo účelové konanie z jej strany, lebo v izbe bola tapeta a bola to izba, ktorú roky

sám užíval. Odmietala ho strpieť v kuchyni, keď znečistil sporák náhodou, nadávala mu do debilov a
podobne. Nebolo to teda nejaké jednostranné konanie z jeho strany, že by som ju týral, alebo niečo
podobné. Keď jej chcel niečo povedať, alebo vysvetliť, povedala, že na ňu kričí, avšak on rozpráva
hlasnejšie, lebo zle počuje a je to taká psychologická záležitosť (rozpráva viac nahlas, aby aj druhá
strana hovorila automaticky hlasnejšie). Keď to navrhovateľke mnohokrát vysvetľoval, nevedela, alebo

nechcela to pochopiť. Je to zavádzajúce teda, ak tvrdí navrhovateľka v návrhu, že som „stále na ňu
kričal“, bolo to len jeho hlasné rozprávanie, nešlo o nejaký agresívny prejav. Navrhovateľka ho začala
naschvál znervózňovať, napríklad vždy keď išla okolo jeho izby otvorila mu dvere a zakričala, že má
stíšiť televízor a podobne. Opäť, on nerobil naschvál, že si dával hlasnejšie televízor, alebo rádio, ale
musel počúvať hlasnejšie, lebo nepočuje dobre. Neskôr urobil ústretový krok a televízor vyhodil, lebo

ťažko znášal to, čo mu robila navrhovateľka každý deň niekoľko krát, považoval to za šikanu a chcel
mať pokoj. Odvtedy používa len počítač so slúchadlami, aby nevznikali z toho problémy. Nie je pravdou,
že by naschvál púšťal rádio v noci a podobne. Keď chcel navrhovateľke oponovať a vysvetliť jej veci,
vtedy to považovala za kričanie, nikdy nekopal do nábytku, alebo dverí, nemá to v povahe byť takýto
agresívny. Je to výmysel. Keď tej šikany bolo veľa, tak jej povedal, nech sa s ním nerozpráva a nech mu

necháva odkazy na papieri. Má odložené jej poznámky, čo mu nechávala, kde mu písala, že nesmie v
noci splachovať záchod, nesmie zapnúť svetlo a podobné zákazy. Má celú zbierku týchto písomnosti, je
tam viac toho, ako ho prakticky dusila, všetko jej vadilo a všetko dávala na tie lístočky, len ich nevedel
predložiť, pretože sa nachádzajú v jeho izbe (kde nemá prístup). Tento stav prakticky bez hádok vďaka
lístočkom trval cca 10 rokov. Nevedeli spolu normálne komunikovať, ale takáto komunikácia dlhodobo

fungovala. Uviedol tiež, že navrhovateľka dlhodobo užíva antidepresíva, ktoré začala brať vtedy, keď
začala chodiť na súdne pojednávania za železnice, ktoré zastupovala. Nemalo dobrý vplyv na jej zdravie
stretávanie sa so zlodejmi a podobne, mala z nich celkom strach. Stávalo sa, že sa bála ísť do suterénu
do pivnice pre kompót a podobne, lebo ju tam niekto z pomsty za pojednávanie bude čakať a ohrozovať.Z toho dôvodu brala tabletky aj na spanie a bola nervovo vyčerpaná. K výrazom „sviňa, krava sprostá,
dementná“ uviedol, že áno, predtým, ako si začali posielať lístočky, teda pred viac ako 10 rokmi, keď
ho šikanovala vyššie uvedenými spôsobmi, tak niekedy aj vybuchol a použil aj takéto výrazy, ale opäť

opakujem, bolo to pred viac ako 10 rokmi, nie teraz v týchto časoch. Pokiaľ navrhovateľka uvádza, že spí
pri otvorenom okne, stalo sa, že v noci prišla a ho zatvorila. Opäť urobil ústretový krok a utesnil dvere,
aby chlad z jeho izby nepostupoval do celého bytu, opäť, aby odstránil konflikt. Nemôže mu ale prikázať,
aby vo svojej izbe nespal pri otvorenom okne. Pokiaľ ide o deratizáciu, po dlhých rokoch navrhovateľka
porušila dohodu o nekomunikovaní a začala ho nútiť, aby sprístupnil izbu firme, ktorá príde dezinfikovať

celý byt. Vždy jej slušne povedal, že si izbu vydenzifikuje sám. Keď som sa dozvedel o plošticiach,
kúpil si špeciálny prípravok na tento účel, aby si vystriekal izbu. Prvý vážny konflikt nastal, keď prišiel
domovník do bytu, on mu povedal, že si na vlastné náklady vydenzifikuje izbu, s čím domovník súhlasil.
Na to navrhovateľka povedala pred domovníkom, že ona s tým nesúhlasí, že pôjde na políciu, aby ho
odviedli na oddelenie a držali tam, pokiaľ firma neurobí dezinfekciu, aby im nemohol brániť v dezinfekcii
aj jeho izby. Na druhý deň (26.06.2025) ho znova prišla presviedčať, že musí sprístupniť izbu, tak

jej povedal, že si kúpil prípravok a že si to vydenzifikujem sám. Nič nepomohlo, stále vravela, že to
nemôže sám urobiť a vtedy ho tak znervóznila, že jej rázne povedal, nech odíde z jeho izby a vstal,
aby za ňou zavrel dvere. Ona išla hneď na políciu a večer o nejakej 19tej ho odviedli na oddelenie,
že ju vraj chcel ohroziť, alebo nebodaj zabiť. Toto odporca úplne odmieta a považuje to za absurdné.
Podľa slov navrhovateľky sa okolo 15:00 mal správať agresívne, kričať na ňu, že vypadni, pričom sa

mal na ňu rozbehnúť a oznamovateľka ušla z bytu. Toto presne zodpovedá tomu, čo odporca vyššie
popísal, akurát to nie je dôvod na vykázanie z bytu na 14 dní a vydanie neodkladného opatrenia. Izbu
zamkol aj na podnet polície. Zdôraznil, že nepotrebuje žiadne konflikty, má 73 rokov, podlomené zdravie
a potrebuje mať svoj kľud. Absolvoval 3 operácie, z ktorých najvážnejšia bola odobratie obličky, takže v
noci má občas problémy, že musí ísť občas na WC, čo navrhovateľke vadí, lebo zle spí. On sa v byte

snaží nezdržiavať, chodí každý deň na záhradu, kde je celý deň. Býva teraz u sestry U. C. na C. XX,
F., menovka C.. Na záhrade je voda, ale nie je elektrika.
12.2. Má za to, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky, ako možnej obete domáceho
násilia, nebola z jej strany dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby
úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že

z jeho strany dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či ku
psychickému ubližovaniu v podobe hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania a vulgárneho
nadávania navrhovateľke, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať
obavu o jej život. Musí pritom ísť o stav, ktorý neznesie odklad, nepostačuje len tvrdenie o páchaní
násilia bez bližšieho zdôvodnenia. Myslí si, že navrhovateľka v posudzovanej veci neosvedčila dôvodné

podozrenie z násilia. Súd sa musí riadiť aj proporčnosťou pri nariaďovaní tak závažného neodkladného
opatrenia ako je zákaz prístupu do obydlia prakticky na neurčitý čas. Z hľadiska neodkladnosti bolo
využité vykázanie z obydlia na 14 dní, ďalším neodkladným opatrením podľa neho dochádza k značnej
neproporčnostivjehoneprospechvposudzovanejveci.Navrhovateľkanijakýmspôsobomnepreukázala
fyzické ani psychické násilie z jeho strany, lebo sa ani žiadne neudialo. Nafúkla to, že išiel za ňou zavrieť

dvere a pri argumentácii použila viac ako 10 rokov staré veci, ktoré sa mohli udiať, ale nesúvisia so
súčasnosťoužiadnymspôsobom.Inéargumentyvšaknemala,leboneexistujú.Pritakzávažnomzásahu
ako je zákaz vstupu do obydlia by pritom mal súd citlivo vyhodnocovať celkovú situáciu. Neexistuje
žiaden lekársky záznam ani policajná správa, ktorá by hovorila o týraní, alebo niečom podobnom.
Rovnako neexistujú žiadne záznamy z polície, ktoré by preukazovali dlhodobý charakter násilia, časté

návštevy domácnosti, nutnosť riešiť konflikty a podobne. Aj z takéhoto dôkazu možno vyvodiť, že je to
iba nafúknuté zo strany exmanželky a síce nevedia spolu dobre komunikovať (na to zaviedli lístočky, čo
viedlo k efektívnemu spolunažívaniu), ale odmieta, že by to malo viesť až k nariadeniu neodkladného
opatrenia.
12.3. Má za to, že neboli osvedčené ani základné skutočnosti, pre ktoré by malo byť neodkladné

opatrenie vydané. Je nemysliteľné, aby teraz prišiel o strechu nad hlavou a mal iniciovať niekoľkoročný
súdny spor o uloženie povinnosti umožniť vstup do bytu len na základe výpovede navrhovateľky, z
ktorej vyplýva, že v inkriminovaný moment na ňu kričal, nič iné preukázané nie je. Naopak, ak má
navrhovateľkapocit,žejupsychickytýraanemáprávobyťvbyte,môžejednakpodaťtrestnéoznámenie,
alebo sama iniciovať jeho vypratanie z bytu, kde sa môže dokazovať posudkami pravdovravnosť,

sklony k agresii a podobne. Neodkladným opatrením by došlo k výraznému zásahu do jeho práva na
bývanie naozaj na základe jednej vety, že kričal a vstal a išiel zavrieť dvere. Už vykázanie na 14 dní
je príliš, ale vydanie neodkladného opatrenia je podľa mňa nezákonné a nesprávne. Súd musí mať
základné skutočnosti osvedčené relevantným spôsobom. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť,že osobná integrita navrhovateľky vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Ani toto nebolo
žiadnym spôsobom preukázané.
12.4. Taktiež odvolateľ úplne odmieta tvrdenie súdu v odôvodnení v odseku 24, kde píše, že „je

dôvodný predpoklad, že ich pominutím odporca vo svojom násilnom konaní voči navrhovateľke
nielenže bude pokračovať, ale vedený pomstou pre podanie oznámenia na OO PZ Košice – O.
navrhovateľkou a pre následné vykázanie zo spoločného obydlia policajtom bude toto násilné konanie
ešte aj stupňovať.“ Súd nemá na takéto tvrdenie žiaden dôkaz a to ani len nepriamy, vykazuje to
znaky až účelového odôvodnenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia. On nemám čo stupňovať,

doma sa nerozprávajú, 10 rokov si nechávajú iba lístočky, užívajú každý inú izbu a vyhýbajú sa
spoločnému kontaktu v spoločných miestnostiach. Na exmanželku som nikdy rukou nesiahol, v spise nie
je podľa žiadnym spôsobom preukázané údajné násilné správanie, vyhrážanie ani nič podobné. Sama
navrhovateľka uviedla, že na ňu kričal, že sa bude s ňou baviť len v prítomnosti polície, čo preukazuje
jeho tvrdenia, že sa inak spolu nebavia, následne ešte v tej istej vete uvádza, že sa bála, že ju napadne,
pričom tak nikdy neurobil a to, že jej povie, že sa s ňou bude baviť len v prítomnosti polície je predsa

jej na prospech. Z tohto tvrdenia nemôže prameniť obava o svoj život a zdravie a potreba nariadenia
neodkladného opatrenia. Pokiaľ navrhovateľka uvádza nejaké incidenty s miskou a podobne, sama
uvádza, že „v minulosti sa správal agresívne“, pričom nevie uviesť kedy to bolo. Boli to bežné hádky,
v čase, keď spolu komunikovali pred viac ako 10 rokmi, odvtedy nevedela nájsť nič, čím by potrebu
vykázania z obydlia a nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila, lebo dôvody neexistujú.

12.5. Nie každé vykázanie z obydlia musí byť nevyhnutne nasledované vydaním neodkladného
opatrenia. Je rozdiel, keď je vykázaný napríklad niekoľkokrát súdne trestaný človek za násilnú trestnú
činnosť, vyhrážanie a podobne, alebo človek, kde pre konflikty často musí zasahovať polícia, alebo kde
obeť násilia vie preukázať samotné násilie na sebe, alebo na veciach, v tomto prípade nič také nie je
preukázané.

13. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu zotrvala na tom, čo uviedla v návrhu, naopak
tvrdenia odporcu v odvolaní sa podľa nej nezakladajú na pravde, snaží sa veci bagatelizovať a prenášať
zodpovednosť na ňu. Poukázala na to, že nebola zvyknutá na také správanie ako je búchanie dvermi
a kričanie, preto je správanie odporcu pre ňu neakceptovateľné a preto sa s ním rozviedla. Odporca

svoje správanie nezreflektoval, neriešil zodpovedne svoju bytovú otázku, neprestal sa správať násilne,
preto má za to, že súd postupoval správne a zákonne ak návrhu vyhovel. Odporca neodkladné opatrenie
rešpektuje a ona má konečne po rokoch pokoj, nemusí byť vkuse v strehu a obavách, nemusí čeliť
jeho verbálnym útokom a vyhrážkam. Trvá na tom, že žalovaný sa voči nej dlhodobo správal násilne,
vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej, ponižoval ju. Kým ona pracovala jemu sa nechcelo pracovať

a celé mesiace presedel pri televízore a nič nerobil. V byte sa povaľovali poháre a fľaše od alkoholu,
nadmerne zhromažďoval veci, preto je v jeho izbe neporiadok, prach a smrad. Žalovaný pozeral dlho do
noci televízor a nerešpektoval nočný kľud. Trvá na tom, že sa jej vyhrážal slovami, že ona skončí v zemi
a on v base, tiež, že sa jej vyhrážal, že hodí do nej misku a bude po nej. Popiera, že by ona vyvolávala
konflikty, naopak, na verbálne útoky a vyhrážky nereagovala. Odporca je na základe rozhodnutia súdu

povinný byt vypratať do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu a ona mu v minulosti nejaké
riešenie a jeho bývanie ponúkala, ktoré on odmietal. Pripojila rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa
10.12.2008 č.k. 39C/131/2008-79, ktorým súd zrušil právo spoločného nájmu k predmetnému bytu a za
výlučnú nájomníčku a členku družstva určil navrhovateľku. Zároveň uložil odporcovi povinnosť vypratať
predmetný byt v lehote do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou (rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 3.2.2009).

14. Odporca v odvolacej replike poukázal na to, že ani vo vyjadrení navrhovateľky nie sú uvedené žiadne
konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie neodkladného opatrenia okrem vety, že sa správa
násilne a vulgárne, avšak bez uvedenia akýchkoľvek konkrétností. Navrhovateľka iba popisuje a tvrdí,

že sa mu nechcelo pracovať, že zhromažďuje veci a podobne, že ona má problém so spánkom za čo
dáva vinu jemu atď. O žiadne násilné správanie voči nej nejde, lebo vedú domácnosť tak, ako popísal aj
on v odvolaní a pri takomto spolužití je násilné správanie prakticky vylúčené (posielajú si iba lístočky).
Vydanie neodkladného opatrenia podľa neho nie je v súlade so zásadou proporcionality a navrhol preto
rozhodnutie zmeniť a návrh zamietnuť.

15. Navrhovateľka v odvolacej duplike zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v návrhu a poprela
tvrdenia odporcu. Poukázala na to, že odporca ruší nočný kľud, chodí spať neskoro v noci, búcha po
byte a v kuchyni, na čo sa ona budí. Poprela, že by sa odporca pokúšal riešiť svoju bytovú situáciu,naopak odmietal všetky jej ponuky, pretože mu takýto spôsob života vyhovuje, keď ona sa stará o všetko
v byte. Keď sa pokúsila o dohodu, tak sa začal správať agresívne, kričal, že on nepotrebuje nič riešiť
a že sa ho navrhovateľka nikdy nezbaví.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie odporcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné

a nie sú splnené podmienky na potvrdenie preskúmavaného uznesenia (ani na jeho zrušenie), preto
odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

17. V prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia,
z ktorého dôvodu odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20.1. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

20.2. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

23. V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je
vo všeobecnosti: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2.
osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia
bude ohrozená (osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), 3. preukázanie vzťahu
navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky

sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).
Všetkytietozákonnépodmienkymusiabyťsplnenékumulatívneajepovinnosťousúdudôsledneskúmať
ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

24. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov,

ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda
požiadavky rýchlosti. Z tohto dôvodu pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy právnych

pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené. Preukázanie
alebo aspoň osvedčenie skutočnosti, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje
tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z
dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchlea aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (viď napr. uznesenie NS SR
2Mcdo/3/2010).

25. Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava
2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia
ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

26. Aj keď postačuje, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.), súd musí pred
nariadením neodkladného opatrenia zároveň zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej
strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených

záujmov (teda, či ide o zásah primeraný).

27. Preto bolo aj v predmetnej veci potrebné posúdiť v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t.j. osvedčenie dôvodnosti a

trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
b/ navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľka domáha,

d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,

28. Návrhu bolo možné vyhovieť iba v prípade ak všetky tieto zákonné podmienky sú splnené
kumulatívne, preto odvolací súd skúmal dôsledne ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti, t.j. skúmal či sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a či, že bez okamžitej, i keď
len prípadne dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Zároveň zvažoval, či

v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný stav v právnych vzťahoch medzi stranami
sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľkou osvedčenému porušeniu
jej práv a právom chránených záujmov, t.j., či ide o zásah primeraný.

29. Aj keď má neodkladné opatrenie preventívnu funkciu a nemožno preto nariadenie neodkladného

opatrenia podľa § 365 ods. 2 písm. e/ CSP podmieňovať požiadavkou preukázania priamo násilného
skutku, je nevyhnutné aspoň osvedčiť násilné konanie odporcu, a to v takej intenzite, ktorá si vyžaduje
zásah zo strany súdu.

30. Pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie podľa citovaného ustanovenia musí súd vziať do

úvahy aj právo na slobodu pohybu a pobytu, zaručované aj žalovanému Ústavou SR. Neznesiteľnosť
spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, musí byť
dlhotrvajúce a stupňujúcej intenzity.

31. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľka neosvedčila

vyššie uvádzané relevantné skutočnosti. Dôkazné bremeno tu spočívalo výlučne na navrhovateľke
neodkladného opatrenia.

32. Súd prvej inštancie teda v prejednávanej veci dospel k nesprávnemu záveru o splnení zákonných
predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1

CSP v spojení s § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP.

33. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade navrhovateľka dôkazné bremeno neuniesla, neosvedčila
základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti jej tvrdenia o násilnom správaní odporcu vintenzite, ktorá by odôvodňovala potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán rozhodnutím
súdu o zákaze vstupu odporcu do bytu, v ktorom býva spolu s navrhovateľkou. Neosvedčila splnenie
zákonných podmienok, keďže dostatočným spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť

pomery medzi stranami sporu.

34. Odvolací súd starostlivo zvážil skutočnosti uvedené v návrhu a vyplývajúce z predložených listinných
dôkazov, ako aj všetky námietky odporcu a dôvody odvolania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
nerozhodol vecne správne, ak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

35. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že návrh považoval za dôvodný, nakoľko
potreba predbežnej úpravy bola podľa jeho názoru v danom prípade dostatočne osvedčená, pretože
bolo osvedčené dôvodné podozrenie z páchania psychického násilia odporcom voči navrhovateľke po
dlhší čas, a to záznamom OR PZ v Košiciach, P. J. F. - O. o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a Úradným záznamom OR PZ v Košiciach, P. J. F. - O. o vykázaní

z obydlia (obe zo dňa 26.06.2025).

36. Odvolací súd sa s týmto konštatovaním súdu prvej inštancie nestotožňuje, naopak má za to, že
navrhovateľka v návrhu ani v trestnom oznámení dostatočným spôsobom neopísal skutočnosti, ktoré
by osvedčovali dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ani dostatočne neopísal

rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a odporcom.

37. Samotné potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia vydané obvodným oddelením policajného
zboru nemožno považovať za postačujúce, nakoľko z neho vyplývajú iba tvrdenia navrhovateľky,
ktoré nie sú podložené žiadnymi inými dôkazmi. Dôvody tvrdené oznamovateľkou (navrhovateľkou),

pre ktoré obvodné oddelenie policajného zboru pristúpilo k vykázaniu odvolací súd nepovažuje za
také, ktoré osvedčujú či už fyzické, alebo psychické násilie odôvodňujúce nariadenie neodkladného
opatrenia v požadovanom znení. Z potvrdenia vyplýva iba to, že došlo k vykázaniu na základe tvrdenia
navrhovateľky o jednej konkrétnej udalosti bez osvedčenia intenzity násilia alebo vyhrážky násilím,
a teda bez objektivizácie obavy navrhovateľky o jej život a zdravie, nevyplýva z neho potvrdenie udalostí

svedkami (tretími osobami).

38. Odvolací súd má za to, že popísaná a zistená situácia preukazuje iba slovné hádky medzi
účastníkmi, avšak neosvedčuje konanie odporcu, ktorým by dochádzalo k ohrozovaniu života a zdravia
navrhovateľky, pričom bral zreteľ na to, že aj záznamu o podaní oznámenia na OOPZ a potvrdenie

ovykázanízospoločnéhoobydliaobsahujúlenúdajotvrdenínavrhovateľky,nevyplývaznichpotvrdenie
udalostí svedkami (tretími osobami).

39. Navrhovateľka nepredložila žiadne iné dôkazy, napr. čestné prehlásenia svedkov a pod.
osvedčujúce akékoľvek správanie odporcu v minulosti. Neosvedčila teda také správanie odporcu, ktoré

by vzhľadom na svoju intenzitu umožňovalo dospieť k záveru o potrebe tak závažného zásahu do práv
odporcu. Tvrdenia navrhovateľky o dlhodobom psychickom násilí neboli ani osvedčené, keďže sa
voči odporcovi neevidujú trestné ani priestupkové konania, ani občianskoprávne spory a navrhovateľka
nepredložila žiadne iné dôkazy, napr. čestné prehlásenia svedkov a pod. Slovné hádky, na aké
poukazuje navrhovateľka, neodôvodňujú tak závažný zásah do práv odporcu, akým je zákaz vstupovať

do obydlia a približovať sa k navrhovateľke.

40. Odvolací súd má za to, že nebola dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej
naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by
nasvedčovali tomu, že zo strany odporcu dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu i

telesné zdravie navrhovateľky, či ku psychickému ubližovaniu v podobe hrubých vyhrážok, ponižujúceho
urážania,osočovaniaavulgárnehonadávaniatakejintenzity,ktorébybolospôsobiléohroziťichduševné
a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu o jej život. Navrhovateľka v posudzovanej veci neosvedčila
dôvodné podozrenie z násilia. Predložené listinné dôkazy nepreukazujú také konanie odporcu, aby
mohol mať súd nárok za osvedčený. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

neodôvodnili skutočnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu o možnom fyzickom, či psychickom násilí
zo strany odporcu.41. Poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie
bežných konfliktov členov rodiny bývajúcich v jednej domácnosti, vyplývajúci z ich nezhôd a narušenia
vzájomných vzťahov. Zo samotných tvrdení navrhovateľky, ako aj odvolania odporcu vyplýva, že ide

skôr o konflikty vyplývajúce zo vzájomného spolužitia strán sporu.

42. Pokiaľ navrhovateľka spolužitie s odporcom považuje za neúnosné spojené s agresiou voči nej, nič
jej nebránilo riešiť bytovú otázku na základe právoplatného rozhodnutia súdu a zabezpečiť odporcovi
náhradný byt a v prípade ak si svoju povinnosť splnila domáhať sa výkonu rozhodnutia (resp. ak sú

tu dôvody podať žalobu o určenie, že nemá povinnosť zabezpečiť náhradný byt a tak sa domáhať
vypratania).

43. Treba zdôrazniť, že pri takomto zásahu dochádza k stretu dvoch práv (na strane navrhovateľky a
odporcu), v dôsledku čoho je nevyhnutné vykonať test proporcionality a dôsledne posúdiť oprávnenosť
zásahu do základných práv odporcu. Uvedené však nie je možné práve bez toho, aby navrhovateľka

v návrhu uviedla podstatné skutočnosti odôvodňujúce takýto zásah a dostatočným spôsobom tieto
skutočnosti aj osvedčila.

44. Vykonanie testu proporcionality je nevyhnutné o to viac, že súd prvej inštancie mal za to, že
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a teda neodkladné

opatrenie konzumuje vec samu, preto neuložil navrhovateľke podať žalobu vo veci samej a vec posúdil
iba z aspektu poučovacej povinnosti voči odporcovi podľa § 337 ods. 1 CSP.

45. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 39/131/2008
právoplatný dňa 3.2.2009, ktorým bol zrušený spoločný nájom bytu s tým, že odporca je povinný

byt vypratať do 30 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou. Navrhovateľka
nepreukázala, že si splnila povinnosť zabezpečiť náhradný byt, preto je nevyhnutné dôsledne skúmať
či takýmto návrhom nesleduje zbavenie sa svojej povinnosti, čo sa bez osvedčenia násilného konania
odporcu javí ako pravdepodobné.

46. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 325 ods.2 písm. e/ CSP možno strane uložiť,
aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, nie trvalo, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré
má zakazovať odporcovi vstupovať do bytu bez časového obmedzenia a bez povinnosti navrhovateľky
domáhať sa trvalej úpravy v konaní vo veci samej, kde by bolo možné rozhodovať o zániku jej povinnosti
zabezpečiť odporcovi náhradný byt (v dôsledku zmeny okolností) a v ktorom by došlo k vykonaniu

potrebného dokazovania a k rozhodnutiu na základe preukázania (nie iba osvedčenia) relevantných
skutočnostíodôvodňujúcichvyprataniebytubezbytovejnáhrady, jevrozporesuvedenýmustanovením.

47. Za daného stavu (keďže z návrhu a predložených dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že by konania
odporcu napĺňalo znaky násilia, či už fyzického alebo psychického) odvolací súd má za to, že účinky

neodkladného opatrenia by obmedzili odporcu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

48. Ani skutočnosti, ktoré navrhovateľka uvádza vo vyjadrení k odvolaniu, nie sú spôsobilé osvedčiť
potrebu zakázať odporcovi vstup do bytu, kde dlhodobo býva (a nebolo osvedčené, že by mal inú
možnosť bývania) ani potrebu eliminovať jeho kontakt s navrhovateľkou, ako osoby, ktorá je dôvodne

podozrivá z násilia vo vzťahu k navrhovateľke a zamedziť nadchádzajúcim útokom z jeho strany. Takáto
potreba je daná iba v prípade ak je uvedená osoba z násilia dôvodne podozrivá, t.j. ak násilné konanie
alebo hrozba násilného konania je aspoň osvedčená, čo v danom prípade nebolo splnené.

49. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa ust. § 388 CSP

tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

50. Odvolací súd dodáva, že navrhovateľke nič nebráni podať nový návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý riadne odôvodní tvrdeniami o konaní odporcu a listinami osvedčí tak, aby už z návrhu a
pripojených listín jednoznačne vyplývala potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, a

teda bude v ňom dostatočným spôsobom osvedčené splnenie podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia.51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

53. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

54. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. V danom prípade napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný mimo konania vo veci samej, preto odvolací súd v zmysle
ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP rozhodoval aj o nároku na

náhradu trov konania. Odporca bol v konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov celého
konania (pred súdom prvej inštancie, aj pred odvolacím súdom). Odvolací súd preto o trovách konania
rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).